DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) Branislav Škripek a Jozef Viskupič.
V predchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu (v roku 2009) mala Slovenská republika najnižšiu volebnú účasť zo všetkých krajín Európskej únie. Napriek tejto len 19,64% účasti však z viacerých prieskumov vyplýva, že vzťah Slovákov k Európskej únii je omnoho pozitívnejší napr. v porovnaní s Českou republikou, ktorej obyvatelia nie sú takí eurooptimisti.
Z prieskumov tiež vyplýva, že jedným z dôvodov nízkej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu je aj všeobecná neznalosť činnosti Európskeho parlamentu a jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu. Občania Slovenskej republiky často krát nedisponujú takmer žiadnymi informáciami o tom, čo v Európskej únii presadzujú a čo robia europoslanci, ktorých si títo ľudia zvolili vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním.
Domnievame sa, že je potrebné vytvoriť priestor na to, aby europoslanci mali možnosť prezentovať svoje pôsobenie v Európskom parlamente, keďže v dôsledku prenesenia právomocí Slovenskej republiky na Európsku úniu má činnosť europoslancov vplyv na každodenný život každého jedného občana Slovenskej republiky. Navrhujeme, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení na území Slovenskej republiky mali priamo na pôde zákonodarného zboru (národnej rady) možnosť raz za kalendárny rok predniesť správu o svojej činnosti. Takýto návrh má minimálne tri pozitívne dopady:
1)zvyšuje a zlepšuje informovanosť verejnosti o práci poslancov v Európskom parlamente,
2)posilňuje vzájomnú väzbu medzi národnou radou a činnosťou poslancov Európskeho parlamentu,
3)zvyšuje informovanosť národnej rady o činnosti poslancov Európskeho parlamentu najmä vo vzťahu k uplatňovaniu zásady subsidiarity, ktorú poslanci Európskeho parlamentu môžu uplatňovať pri schvaľovaní právnych aktov Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky,
medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
O necelý mesiac bude Slovenská republika oslavovať svoje desiate výročie vstupu do Európskej únie. Celé desaťročie obhajujú záujmy slovenských občanov v Európskej únii rôzni zástupcovia Slovenskej republiky, spomedzi ktorých sú iba poslanci Európskeho parlamentu zástupcovia, ktorých si ľudia majú právo zvoliť vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním v súlade so zákonom č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov.
Z prieskumu zameraného na vnímanie Európskej únie očami Čechov a Slovákov (zdroj:
http://img.ct24.cz/multimedia/documents/55/5499/549861.pdf
, február 2014) vyplýva,
že až 81% respondentov sa domnieva, že horšie postavenie Slovenskej republiky v rámci EÚ v porovnaní s ostatnými štátmi vstupujúcimi do EÚ v rovnakom čase ako Slovenská republika spočíva v tom, že politici nedostatočne presadzujú naše záujmy v EÚ.
Na základe vyššie uvedeného sa javí ako potrebné a žiaduce, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení, aby zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky v Európskej únii, mali možnosť predniesť správy o svojej činnosti a prezentovať svoju prácu a dosiahnuté výsledky pred poslancami národnej rady.
Napriek tomu, že sa poslanci Európskeho parlamentu nezodpovedajú národnej rade, domnievame sa, že predkladaním správ o svojej činnosti sa nijakým spôsobom nezasahuje do tohto vzťahu, keďže poslancom Európskeho parlamentu sa udeľuje možnosť, nie povinnosť predkladať správy; väzba medzi národnou radou a poslancami Európskeho parlamentu sa však priznaním takejto možnosti vystúpiť v národnej rade posilňuje a zintenzívňuje. Súčasne sa predloženým návrhom zákona vytvára priestor pre informovanie poslancov národnej rady o uplatňovaní princípu subsidiarity pri prijímaní právnych aktov EÚ poslancami v Európskom parlamente.
Navrhovanou právnou úpravou sa súčasne zabezpečuje, aby správy europoslancov doručené národnej rade boli skutočne v národnej rade prerokované. Využíva sa pri tom mechanizmus, aký už v súčasnosti pozná zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rokovací poriadok“) pri predkladaní návrhov zákonov – predseda národnej rady má povinnosť zaradiť správu poslanca Európskeho parlamentu do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku týkajúce sa hlasovania o návrhu programu schôdze sa nepoužijú.
V navrhovanom § 128 ods. 4 rokovacieho poriadku sa ustanovuje, že po prerokovaní správ poslancov Európskeho parlamentu berie národná rada tieto správy na vedomie. Toto ustanovenie sa dotýka nielen správ predkladaných poslancami Európskeho parlamentu, ale
aj správ predkladaných ústavnými činiteľmi, keďže namiesto riešenia legislatívnej ad hoc úpravy sa navrhuje poňať tento aspekt komplexnejšie; v súčasnosti totiž táto skutočnosť nie je v rokovacom poriadku upravená.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. septembra 2014.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Branislav Škripek a Jozef Viskupič
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.