1

Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii –

hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného

programu Európskej komisie

Úvod

Cieľom materiálu je poskytnúť pohľad na najdôležitejšie aktivity Slovenskej republiky na pôde EÚ v roku 2013 v kontexte dlhodobých, ako aj aktuálnych strategických politík a zadefinovať priority Slovenskej republiky v rámci schváleného Legislatívneho a pracovného programu EK na rok 2014. Materiál vo svojej štruktúre korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady EÚ a poskytuje informácie o najdôležitejších prijatých a plánovaných opatreniach podľa sektorálnych politík.

Materiál tiež mapuje personálne zastúpenie SR v inštitúciách Európskej únie v roku 2013 s prehľadným členením podľa jednotlivých inštitúcii EÚ.

Prílohou materiálu je tabuľka s plánovanými legislatívnymi aj nelegislatívnymi iniciatívami EK na rok 2014 spolu s ich prioritizáciou z pohľadu ústredných orgánov štátnej správy SR.

Z pohľadu členstva SR v EÚ môžeme rok 2013 označiť za rok opatrení smerujúcich k stabilizácii eurozóny. SR na európskej úrovni jasne prezentovala svoje pozície a aktívne sa podieľala na tvorbe a prijímaní opatrení zameraných na obnovenie dôvery v euro. SR pristupovala k jednotlivým výzvam a úlohám zodpovedne, vystupovala ako konštruktívny aktér a zároveň aktívne obhajovala svoje národné záujmy.

V súvislosti s prípravou na predsedníctvo SR v Rade EÚ uzavrel rok 2013 prvú, iniciačnú fázu. V oblasti zabezpečenia ľudských zdrojov bola z iniciatívy rezortu diplomacie vybudovaná databáza expertov.

Z finančného a rozpočtového pohľadu môžeme rok 2013 označiť za rok pokračujúcej stabilizácie eurozóny a budovania bankovej únie. SR aktívne obhajovala národné záujmy pri tvorbe opatrení posilňujúcich hospodárske riadenie a prehlbovanie hospodárskej a menovej únie.

Okrem krátkodobých opatrení, ktoré prispievali k stabilizácii hospodárstiev členských krajín EÚ, pokračovala ambiciózna diskusia o posilnení hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov. Vzhľadom na náročnosť procesu a aktuálne výzvy sa pozornosť prioritne venovala bankovej únii, kde sa za plnohodnotnej účasti SR podarilo sfinalizovať legislatívu týkajúcu sa jednej z jej ústredných súčastí – jednotného mechanizmu bankového dohľadu. V decembri 2013 dosiahli členské štáty dohodu na úrovni Rady EÚ o návrhu nariadenia, ktorým sa vytvára druhý pilier bankovej únie - jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií.

V roku 2013 boli ukončené negociácie k Viacročnému finančnému rámcu pre obdobie rokov 2014 až 2020 (VFR 2014 – 2020) jeho formálnym schválením. Z pohľadu Slovenskej republiky je možné považovať výslednú dohodu k VFR 2014 – 2020 za úspešnú, nakoľko objem alokovaných prostriedkov, na ktoré má SR nárok, sa oproti VFR 2007 – 2013 zvýši o 16 %. V rámci nového VFR je SR (spolu s Rumunskom) najúspešnejším členským štátom

2

EÚ v relatívnom náraste alokácie politiky súdržnosti. Z pohľadu prostriedkov na obyvateľa sme po Estónsku celkovo na druhej priečke v rámci EÚ.

Pracovný program Európskej komisie na rok 2014 je na rozdiel od minulých rokov triezvejší a pragmatickejší, čo priamo súvisí s inštitucionálnymi zmenami. V máji 2014 sa konajú voľby do Európskeho parlamentu a rok 2014 je tiež rokom, kedy končí mandát súčasnej Európskej komisie. Program preto neprináša žiadne zásadné či nové iniciatívy a návrhy, ale sústreďuje sa na dôslednú implementáciu existujúcich návrhov a pokrok v legislatívnom procese. V popredí sú okrem toho finalizácia bankovej únie, finalizácia jednotného digitálneho trhu, boj s nezamestnanosťou či približovanie EÚ občanom. Dôležitý bude tiež program zefektívňovania legislatívy (REFIT) či spustenie jednotlivých programov súvisiacich s Viacročným finančným rámcom na roky 2014-2020 v stanovenom termíne. Ich včasné naštartovanie zabezpečí potrebnú podporu a stimulovanie európskeho hospodárstva.

Dominujúcim faktorom posledných pracovných programov EK bola hospodárska a finančná kríza a potreba konsolidácie vo vnútri EÚ. Vo svojom Programe na rok 2014 vypočítava EK rad dosiahnutých úspechov za ostatné obdobie. EK vidí náznak zlepšovania situácie a preto sa v roku 2014 chce aj naďalej venovať viacej pozornosti vysokej miere nezamestnanosti mladých, čo bola jedna z kľúčových tém roka 2013. Dôležitá bude tiež podpora malých a stredných podnikov, potreba posilnenia jednotného európskeho trhu, ktorý napriek dlhoročným snahám stále nedosiahol plnú mieru rozvoja.

V roku 2014 začne druhá fáza prípravy predsedníctva SR v Rade EÚ. Zameria sa na realizáciu úloh projektovaných v predchádzajúcom období (formovanie a vzdelávanie predsedníckeho korpusu, konkretizácia rozpočtových výdavkov predsedníctva, príprava koncepcie mediálnej a kultúrno-spoločenskej prezentácie predsedníctva, nadviaže programovú spoluprácu s partnermi z predsedníckeho tria (Holandsko, Malta) a pristúpi k definovaniu rámca obsahových priorít predsedníctva. Do konca marca 2014 prerokuje vláda SR druhú správu o stave pripravenosti SR na predsedníctvo v Rade EÚ, ktorá poskytne detailný prehľad jednotlivých vykonaných a najbližšie plánovaných krokov. Úspešné zvládnutie príprav a výkonu predsedníctva predstavuje jednu z hlavných programových priorít vlády Slovenskej republiky. Vláda SR vníma predsedníctvo ako prestížnu úlohu a jedinečnú príležitosť prezentovať Slovensko.

1.HOSPODÁRSKE A FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI

Hospodárska politika a verejné financie

Odvrátenie bezprostrednej hrozby rozpadu eurozóny aktiváciou stabilizačných mechanizmov a krokmi ECB umožnilo členským štátom eurozóny a EÚ zamerať sa na prehlbovanie HMÚ a jej štyroch pilierov – finančného (banková únia), fiškálneho, hospodárskeho a politického. Vzhľadom na aktuálne výzvy sa pozornosť v roku 2013 prioritne venovala bankovej únii. Výsledkom je dohoda členských štátov na princípoch jednotného rezolučného mechanizmu (SRM) a ukončené rokovania s Európskym parlamentom o jednotnom mechanizme dohľadu (SSM), smernici o krízovom manažmente (BRRD), jednotnom rámci ochrany vkladov (DGS) a balíku legislatívnych návrhov pre finančné inštitúcie (CRDIV). V priebehu roka 2013 vstúpil do platnosti tzv. „two pack“, čo posilnilo hospodárske riadenie v eurozóne. Európska rada sa začala intenzívnejšie venovať boju proti daňovým únikom a podvodom.

3

K 1. júlu 2013 ukončil svoju aktívnu činnosť tzv. dočasný euroval – Európsky nástroj finančnej stability (EFSF), ktorý bol nahradený trvalým eurovalom – Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM).

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov EÚ prebiehala v roku 2013 v rámci európskeho semestra. Európska komisia (EK) v dokumente Ročný prieskum rastu stanovila päť priorít v oblasti fiškálnej a štrukturálnej politiky na rok 2013:

•pokračovanie vo fiškálnej konsolidácii podporujúcej rast;

•obnovenie poskytovania úverov;

•podpora rastu a konkurencieschopnosti;

•boj s nezamestnanosťou;

•modernizácia verejnej správy.

Slovenská republika v apríli 2013 odovzdala EK Program stability a Národný program reforiem, v ktorých popísala už prijaté ako aj plánované štrukturálne a konsolidačné opatrenia počas nadchádzajúceho roku. EK zhodnotila Národný program reforiem SR a v máji 2013 publikovala špecifické odporúčania pre Slovensko. Európska rada následne v júli 2013 schválila pre SR nasledovné odporúčania:

•pokračovať vo fiškálnej konsolidácii s cieľom odstrániť nadmerný deficit v roku 2013 a dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ (MTO) do roku 2017;

•pokračovať v stabilizácii dôchodkových systémov s dôrazom na zdravotnícke výdavky;

•pokračovať v boji proti daňovým podvodom a usilovať sa o zlepšenie výberu DPH;

•prijať opatrenia na podporu zamestnanosti, predovšetkým nízkopríjmových skupín a riešiť dlhodobú nezamestnanosť;

•riešiť vysokú nezamestnanosť mladých a prepojiť vzdelávanie s praxou;

•vzdelávanie marginalizovaných komunít;

•zefektívniť verejnú správu, vrátane lepšieho využívania eurofondov.

Súčasne s Ročným prieskumom rastu EK zverejnila v rámci procedúry makroekonomických nerovnováh aj Správu o mechanizme varovania. V nej identifikovala 14 členských štátov EÚ, v ktorých bolo potrebné vykonať hĺbkovú analýzu existencie makroekonomických nerovnováh, SR do tejto skupiny nebola zaradená.

Hospodárske riadenie v eurozóne bolo od mája 2013 posilnené dvoma nariadeniami (tzv. two pack), ktoré posilňujú rozpočtovú koordináciu členských štátov eurozóny ako aj systém dohľadu nad členmi eurozóny vo finančných ťažkostiach alebo poberajúcich externú finančnú pomoc. SR v zmysle „two packu“ v októbri 2013 predložila EK a Euroskupine návrh rozpočtového plánu na rok 2014, v ktorom deklarovala cieľ udržať nominálny deficit v nasledujúcich rokoch pod hranicou 3 % HDP a dlh pod úrovňou 57 % HDP.

EK zhodnotila v novembri 2013 návrh rozpočtového plánu SR nasledovne:

•Vo všeobecnosti je v súlade s Paktom stability a rastu a SR by mala dodržať 3% hranicu pre nominálny deficit v roku 2013 ako aj požadované fiškálne úsilie;

•Priemerné upravené konsolidačné úsilie dosiahne za obdobie 2010 - 2013 podľa EK až 2% HDP, čo výrazne prevyšuje požadované 1% HDP;

•Podľa prognózy EK je ale potrebné zabezpečiť udržateľnosť korekcie v roku 2014 a v nasledujúcich rokoch nahradiť jednorazové opatrenia štrukturálnymi.

4

Stabilizačné mechanizmy a programové krajiny

V priebehu roka 2013 vstúpil do nápravného ekonomického programu Cyprus, na druhej strane v decembri 2013 ukončili svoj program Írsko a Španielsko. Portugalsko a Grécko naďalej pokračovali vo svojich programoch.

Cyprus požiadal o finančnú pomoc ešte v júni 2012, ale rokovania boli ukončené až v apríli 2013 po voľbách a zostavení novej vlády. V rámci cyperského programu bol prvýkrát použitý aj nástroj bail-in, t.j. zapojenie akcionárov a vkladateľov nad 100 000 EUR. Finančnú pomoc naviazanú na implementáciu programu poskytuje ESM vo výške 9 mld. EUR a MMF (Medzinárodný menový fond) vo výške 1 mld. EUR.

Írsko ako prvá krajina eurozóny úspešne ukončilo začiatkom decembra 2013 nápravný program, ktorý bol spojený s čerpaním externej finančnej pomoci v celkovej sume 67,5 mld. EUR, ktorú poskytli EFSF, EFSM, MMF, Veľká Británia, Švédsko, Dánsko. Írsko počas troch rokov uspokojivo implementovalo opatrenia dohodnuté v Memorande o porozumení. K 31. decembru 2013 ukončilo program aj Španielsko, ktorého cieľom bolo rekapitalizovať domáci bankový sektor. Z pôvodne schválenej finančnej pomoci 100 mld. EUR z ESM Španielsko nakoniec vyčerpalo 41,3 mld. EUR.

K 1. júlu 2013 EFSF ukončil svoju aktívnu činnosť a od toho dátumu nevstupuje do nových finančných pomocí. Nahradený bol nástrojom ESM. EFSF bude naďalej poskytovať ešte nevyplatené finančné prostriedky určené pre Portugalsko a Grécko a manažovať spätné splácanie poskytnutej pomoci Írskom, Portugalskom a Gréckom.

Banková únia

Ostatný rok možno označiť za rok budovania bankovej únie, v rámci ktorej sa podarilo dosiahnuť značný pokrok.

SSM - jednotný mechanizmus dohľadu

V apríli 2013 bola dosiahnutá dohoda medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom (EP) o finálnom znení legislatívneho rámca pre SSM (prvý pilier bankovej únie). SSM je systém spoločného regulačného orgánu pre bankové inštitúcie v eurozóne pod záštitou Európskej centrálnej banky (ECB). ECB bude z vyše 6000 bánk operujúcich v eurozóne priamo dohliadať na 130 najvýznamnejších z nich, pričom na zvyšné bude dohliadať prostredníctvom národných regulátorov. ECB by mala prevziať dohľad nad finančnými inštitúciami v štvrtom štvrťroku 2014 po uskutočnení a zverejnení výsledkov stres testov a zhodnotení kvality aktív jednotlivých finančných inštitúcií.

SRM – jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií

V decembri 2013 dosiahli členské štáty dohodu na úrovni Rady EÚ o návrhu nariadenia, ktoré má vytvoriť druhý pilier bankovej únie – jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (Single Resolution Mechanism – SRM). K predmetnému nariadeniu je ešte potrebné dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom. Hlavnou úlohou SRM bude včasne riešiť krízové situácie vo finančných inštitúciách. V rámci SRM sa vytvorí fond riešenia krízových situácií, ktorého úlohou bude zabezpečiť finančnú stabilitu v prípade potreby financovať

5

záchranu systémovo dôležitých bánk. Podmienky fungovania tohto fondu sa stanovia v medzivládnej dohode, ktorá by mala byť uzavretá do marca 2014.

BRRD - Rámec krízového manažmentu

Je základom pre vytvorenie harmonizovaného prístupu k upadajúcim finančným inštitúciám v rámci EU a taktiež jedným z predpokladov vytvorenia druhého piliera bankovej únie. Tento rámec upravuje použitie špecifických nástrojov a právomocí kompetentných orgánov v jednotlivých fázach krízového manažmentu. Cieľom BRRD je najmä zvýšenie pripravenosti bankového a regulačného systému na riešenie krízových situácií a zníženie potreby na sanáciu bánk verejnými prostriedkami. V decembri 2013 bola dosiahnutá dohoda medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom na finálnom znení smernice o krízovom manažmente (BRRD).

DGS - Jednotný rámec ochrany vkladov

Cieľom DGS je zabezpečenie vyššej miery dôveryhodnosti obyvateľstva k finančnému sektoru lepším systémom ochrany vkladov do 100 000 EUR. Jeho hlavnými prvkami sú predovšetkým harmonizácia pravidiel na krytie, financovanie a vyplácanie vkladov. V decembri 2013 bola dosiahnutá dohoda medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom na finálnom znení smernice o jednotnom rámci ochrany vkladov (DGS).

CRD IV - jednotné pravidlá pre finančné inštitúcie

V priebehu roka 2013 sa dosiahla dohoda s Európskym parlamentom aj na legislatíve priamo súvisiacej s vytvorením bankovej únie nariadenie a smernica v oblasti bankovej regulácie CRD IV - tzv. Single rule book – jednotné pravidlá pre finančné inštitúcie. Vytvorenie CRD IV bolo predpokladom na vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu. Cieľom CRD IV je posilnenie odolnosti bankového sektoru EÚ, zaistenie financovania hospodárskych aktivít ako aj transponácia medzinárodných odporúčaní pre bankový dohľad, tzv. Bazilej III.

V súlade s Koncepciou pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu identifikovala EK potrebu aj v roku 2014 intenzívne pokračovať na prácach týkajúcich sa bankovej únie, ktorej hlavným cieľom je obnovenie dôvery v menu euro a bankový sektor EÚ (eurozóny). Z uvedeného dôvodu považuje EK ako top prioritu v roku 2014 implementáciu Jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) a dosiahnutie dohody k legislatívnym iniciatívam, ktoré zavedú jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM), Krízový manažment pre banky (BRRD) a Depozitné garančné schémy (DGS). Prioritou Rady EÚ ako aj EK je dosiahnuť finálnu dohodu s Európskym parlamentom k návrhu nariadenia, ktorým sa vytvára jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií ešte počas súčasného volebného obdobia. Taktiež bude dôležité zabezpečiť bezproblémový presun dohľadových funkcií z národnej úrovne na ECB v súvislosti so spustením jednotného mechanizmu dohľadu.

V oblasti Hospodárskej a menovej únie nastavila EK v roku 2014 5 kľúčových priorít: 1. ďalšie posilňovanie hospodárskeho riadenia a dokončovanie bankovej únie, 2. implementácia európskeho semestra, v ktorom sú nové prvky („two-pack“), 3. pokračovanie vo finančnej regulácii v línii záväzkov z G20 a implementácia v EU Jednotného mechanizmu dohľadu a dosiahnutie dohody na Jednotnom rezolučnom mechanizme, 4. Zlepšenie financovania reálnej ekonomiky, najmä pre malé a stredné podniky, formou pákovania cez využívanie

6

rizikových finančných nástrojov, 5. Zintenzívniť snahy na potieranie a odhaľovanie daňových podvodov a daňových únikov.

V priebehu roka 2014 budú pokračovať diskusie aj k prehlbovaniu hospodárskej a menovej únie. V septembri 2014 vstúpi do platnosti systém ESA 2010 (Európsky systém národných účtov), ktorý nahradí doteraz používaný systém ESA 95. Nová metodika ESA 2010 zavádza zmeny pre zostavovanie a vykazovanie národných účtov členských štátov EÚ, ktoré priamo ovplyvnia aj vykazovanie výšky deficitu a dlhu všetkých členských štátov.

V roku 2014 bude EK v rámci Európskeho semestra pokračovať v zavedených procesoch, ktorých súčasťou je podpora cieľov stratégie Európa 2020 v rámci európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík. Nový európsky semester sa začne zverejnením Ročného prieskumu rastu v novembri 2014 Implementáciu špecifických odporúčaní pre krajiny, ktoré sa prijímajú v rámci európskeho semestra, má podporiť aj nová generácia programov v rámci politiky súdržnosti. V politike súdržnosti sa EK v roku 2014 zameria najmä na negociácie s členskými štátmi a schvaľovanie Partnerskej dohody a operačných programov pre programové obdobie 2014-2020. Pri rokovaniach s členskými štátmi bude EK naďalej klásť dôraz na zameranie Európskych štrukturálnych a investičných fondov na aktivity podporujúce rast a štrukturálne reformy. V prípade Slovenska bude EK klásť dôraz najmä na koncentráciu zdrojov, orientáciu na výsledky (nie absorpciu), strategický prístup k programovaniu, efektívnu štátnu správu a spoľahlivé monitorovacie mechanizmy. Slovensko by malo reflektovať na tieto posuny posilnením koordinačných mechanizmov na národnej úrovni a aktívnym prístupom pri rokovaniach s EK na základe preukázateľných údajov a analýz (aj v rámci európskeho semestra). Osobitná pozornosť bude venovaná boju proti nezamestnanosti mladých prostredníctvom Iniciatívy pre zamestnanosť mladých a zlepšeniu dostupnosti zdrojov pre malé a stredné podniky prostredníctvom Iniciatívy pre malé a stredné podniky.

V roku 2014 sa EK bude zameriavať aj na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom. EK bude podporovať snahy o zabezpečenie efektívnych fiškálnych platforiem pre verejné financie, ako aj preskúmanie možností ako daňová politika môže lepšie podporiť ekonomiku EÚ. SR významne podporuje aktivity EÚ v tomto smere, čo deklarovala schválením národného akčného plánu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom s konkrétnymi akciami na roky 2012 až 2016.

2.VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI A INŠTITUCIONÁLNE OTÁZKY

Viacročný finančný rámec a rozpočet EÚ

Ďalšou kľúčovou témou v roku 2013 bolo odsúhlasenie kompromisnej dohody o Viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 (VFR) Európskym parlamentom na plenárnom zasadnutí v novembri 2013, Rada EÚ ju formálne potvrdila v decembri 2013. Celkový objem záväzkov VFR 2014 – 2020 bol schválený na úrovni 1 082,6 mld. EUR (všetky údaje sú uvedené v bežných cenách), čo predstavuje 1% HND EÚ. Celkový strop platieb EÚ v uvedenom programovom období neprekročí hodnotu 1 024,0 mld. EUR t. j. 0,95% HND EÚ. Reálne zníženie objemu VFR 2014 – 2020 v porovnaní s VFR 2007 – 2013 predstavuje historický precedens, ktorý je dôsledkom predovšetkým nepriaznivého hospodárskeho vývoja v EÚ.

7

Príjmy SR z VFR 2014 – 2020 by mali dosiahnuť 20,3 mld. EUR (po splnení podmienok pre využívanie jednotlivých politík a programov EÚ stanovených v sektorovej legislatíve). Odvody SR do rozpočtu EÚ sú odhadované na úrovni 6,8 mld. EUR. Odhadovaná čistá rozpočtová pozícia SR (príjmy mínus odvody) súvisiaca s programovým obdobím 2014 – 2020 by tak mohla dosiahnuť úroveň 13,5 mld. EUR, čo je o 16 % viac v porovnaní s predpokladanou čistou finančnou pozíciou voči VFR 2007-2013. Skutočná výška príjmov SR z rozpočtu EÚ bude závisieť od reálnej schopnosti slovenských subjektov efektívne a včas využívať rozpočet EÚ ako nástroj pre rast konkurencieschopnosti a udržateľný rozvoj. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že finančné prostriedky alokované prostredníctvom VFR 2014-2020 bude EK uhrádzať SR približne do roku 2025.

SR je každoročne od vstupu do EÚ v pozícii tzv. čistého prijímateľa prostriedkov. Na základe predbežných údajov, ktorými vláda SR v súčasnosti disponuje, je možné konštatovať, že čistá finančná pozícia SR voči EÚ ku dňu 31. 12. 2013 dosiahla úroveň 6,7 mld. EUR1. Čistá pozícia SR voči rozpočtu EÚ 2013 dosiahla hodnotu 1,36 mld. EUR1.

Európsky parlament v novembri 2013 schválil rozpočet EÚ na rok 2014, čím formálne potvrdil dohodu dosiahnutú s Radou EÚ počas zmierovacieho výboru. Celkový objem platieb rozpočtu EÚ bol dohodnutý takmer na úrovni stropu stanovenom vo VFR 2014 – 2020, a to vo výške 135,505 mld. EUR. Napriek tomu to predstavuje 6,2%-ný pokles oproti rozpočtu EÚ 2013 (po zohľadnení všetkých noviel). Na rozdiel od rokov 2012 a 2013 existuje nízka pravdepodobnosť dodatočných odvodov členských štátov do rozpočtu EÚ 2014. Objem záväzkov bol schválený vo výške 142,640 mld. EUR.

Politika súdržnosti

Slovenskej republike sa v roku 2013 podarilo vyrokovať revíziu nariadenia EP a Rady 1083/2006, ktorá umožňuje uplatnenie pravidla n+3 na záväzky rokov 2011 a 2012. Znamená to, že SR získa viacej času na implementáciu projektov politiky súdržnosti, a tým sa zníži riziko nedočerpania zdrojov na konci rokov 2013 a 2014. Návrh však pre SR neznamená zmenu v povinnosti vyčerpať všetky zdroje do 31.12.2015.

V roku 2013 pripravovala návrh Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 v úzkom dialógu s EK. Je to základný strategický dokument s celoštátnym dosahom, ktorý vypracovala Slovenská republika za účasti partnerov v súlade s prístupom viacúrovňového riadenia a ktorým sa stanovila stratégia a priority pre účinné a efektívne využívanie prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Dňa 12. februára 2014 vláda Slovenskej republiky schválila návrh Partnerskej dohody na roky 2014-2020, ktorý bude formálne zaslaný EK na schválenie.

Inštitucionálne otázky

V roku 2013 bola predstavená Iniciatíva na podporu demokracie, ľudských práv a právneho štátu, štyroch členských štátov (Holandsko, Nemecko, Fínsko a Dánsko). Iniciatíva poukazuje na rozpor možností EÚ, ktorá má na jednej strane mechanizmy na sledovanie dodržiavania ľudsko-právnych štandardov v rámci prístupového procesu, alebo pri jednotlivých

1 Ide o predbežné údaje, ktorí má vláda SR v súčasnosti k dispozícii. Konečné údaje budú zverejnené v štátnom záverečnom účte verejnej správy za rok 2013

8

stupňoch integrácie (napr. pri vstupe do Schengenského priestoru), na druhej strane ale neexistuje mechanizmus na kontrolu a vynútenie týchto štandardov medzi členskými krajinami EÚ navzájom. Cieľom iniciatívy malo byť prijatie záväzku členských štátov EÚ a najmä EK k návrhu na vytvorenie nového mechanizmu. SR sa domnieva, že akýkoľvek výsledok by mal rešpektovať existujúci zmluvný rámec EÚ. SR sa obáva, že uvedená iniciatíva ide nad platný zmluvný rámec EÚ. Pritom zmena primárneho práva v najbližších rokoch nie je aktuálna.

Veľká Británia pokračuje v tzv. revízii rovnováhy existujúcich právomocí medzi krajinou a EÚ, ktorá by mala byť ukončená do konca roka 2014. Diskusia súvisí aj s iniciatívami smerom k lepšej implementácii princípu subsidiarity. Holandská vláda v júni 2013 zverejnila dokument „Testing European legislation for subsidiarity and proportionality“, ktorého cieľom je stimulovať debatu o potrebe dôsledného rešpektovanie princípu subsidiarity a proporcionality v súlade so zmluvami EÚ.

Aj v roku 2014 bude SR sledovať podobné aktivity, rozpracovávať pozície k novým návrhom a podporovať pragmatické riešenia posilňujúce „better governance“ vo všeobecnosti.

Rozširovanie EÚ

SR v roku 2013 aktívne presadzovala a podporovala politiku rozširovania EÚ zároveň však dbala na to, aby krajiny ašpirujúce na členstvo dôsledne plnili kritéria členstva. Politickú podporu dopĺňala konkrétna pomoc v podobe odovzdávania praktických transformačných a integračných skúseností. Aj vďaka tomu Čierna Hora úspešne pokračovala v reformnom a prístupovom procese. SR podporila otvorenie prístupových rokovaní so Srbskom. Snahou SR v roku 2013 bolo posunúť Albánsko, Bosnu a Hercegovinu a Macedónsko na ich eurointegračnej ceste, ako aj v ich transformačnom a reformnom úsilí. Dôraz bol kladený na domáce vlastníctvo reformných procesov a rozvoj dobrých susedských vzťahov. V prípade Kosova, ktoré SR neuznáva ako suverénnu krajinu, SR podporila tie iniciatívy, ktoré sú v súlade s európskou perspektívou regiónu. SR naďalej podporovala prístupový proces Turecka do EÚ, ktorý sa podarilo v závere roku znovu naštartovať otvorením novej prístupovej kapitoly (22. Regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov).

V roku 2014 je v rámci politiky rozširovania venovaná osobitná pozornosť ekonomickému vládnutiu a konkurencieschopnosti, právnemu štátu, fungovaniu demokratických inštitúcií, základným právam a podpore dobro-susedských vzťahov a bližšej regionálnej spolupráci. Na jeseň 2014 EK zverejní svoj posledný rozširovací balíček, ktorý bude obsahovať Stratégiu rozširovania a hlavné výzvy 2014-2015 a pravidelné hodnotiace správy, ktoré monitorujú pokrok v plnení politických a ekonomických kritérií dosiahnutý kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátmi. Vstup Chorvátska do EÚ v roku 2013 môže pôsobiť motivačne.

Jednou z hlavných priorít SR na rok 2014 je podpora transformácie krajín západného Balkánu a ich približovanie k EÚ. SR dlhodobo podporuje európsku perspektívu krajín západného Balkánu a Turecka, pri plnení stanovených kritérií. Zároveň bude dohliadať, aby partnerom na ich integračnej ceste neboli kladené nové, dodatočné podmienky. SR bude podporovať pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Čiernej Hore, ktorá úspešne napreduje v prístupových rokovaniach, ako aj Srbsku, ktoré prístupové rokovania otvorí v roku 2014, je SR pripravená poskytnúť politickú podporu i expertnú pomoc. SR bude podporovať pokračovanie prístupových rokovaní s Tureckom. SR sa bude zasadzovať za otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom, pričom bude podporovať čo

9

najrýchlejšie vyriešenie otvorených otázok, vrátane sporu o názov krajiny. Výzvou pre EÚ a SR zostáva dlhodobá stagnácia stabilizačných a reformných procesov v Bosne a Hercegovine. SR podporí pozitívnu dynamiku v eurointegračnom procese Albánska. V bilaterálnej rovine sa SR bude usilovať, aby dobrá úroveň našich vzťahov s krajinami regiónu povzbudila ekonomickú spoluprácu a otvorila ďalšie možnosti pre slovenské podnikateľské subjekty.

3.VONKAJŠIE ZÁLEŽITOSTI

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

SR sa v roku 2013 aktívne zapájala do koordinovania postojov a zahraničných a bezpečnostných politík jednotlivých členských krajín EÚ s cieľom v tretích krajinách prezentovať a realizovať jednotnú, súdržnú a efektívnu zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ zameranú na ochranu spoločných hodnôt a záujmov EÚ, upevňovanie demokracie, právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných hodnôt.

SR v roku 2013 podporovala komplexný prístup EÚ pri predchádzaní a riešení kríz vo svete a odstraňovaní ich následkov, využívajúc dostupné nástroje a politiku EÚ. Aktívne sa podieľala na tvorbe SZBP, využívajúc svoje skúsenosti a znalosť situácie v konkrétnych regiónoch, osobitne na západnom Balkáne (proces rozširovania) a vo východnej Európe (politika Východného partnerstva). EÚ sa v priebehu roka 2013 zapojila do úsilia riešiť viaceré krízy v Afrike (Mali, Stredoafrická republika, Somálsko, Demokratická republika Kongo, Sudán a J. Sudán), na Blízkom východe a v severnej Afrike (Blízkovýchodné mierové rokovania, Sýria, Líbya, Egypt, Libanon) a Ázii (Mjanmarsko/Barma). Osobitne úspešná bola vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová pri realizácii Dialógu Belehrad-Priština a rokovaniach o iránskom jadrovom programe.

SR podporila posilňovanie vzťahov a spolupráce so strategickými partnermi (USA, Rusko, Japonsko, Čína, Kórea, India, Južná Afrika, Brazília), s viacerými z nich sa v roku 2013 uskutočnili bilaterálne summity EÚ. S krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku sa začiatkom roku 2013 konal multilaterálny summit EÚ-CELAC.

V rámci revízie činnosti a organizácie Európskej služby vonkajšej činnosti, ktorá bola prijatá v decembri 2013, SR presadila zvýšenie zapojenia Delegácií EÚ v tretích krajinách do konzulárnej ochrany európskych občanov, pritom rozsah podpornej činnosti Delegácií EÚ bude ešte predmetom diskusie.

V agende Východného partnerstva SR v roku 2013 potvrdila záujem byť jedným z lídrov diskusií o ďalšom smerovaní tohto kľúčového vektora zahraničnopolitického pôsobenia EÚ. Významným medzníkom Východného partnerstva bol summit vo Vilniuse (november 2013). Napriek tomu, že nedošlo k naplneniu zámeru podpísať s Ukrajinou Asociačnú dohodu, ktorej súčasťou je aj dohoda o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA), summit bol dôležitým krokom k vyjasneniu podmienok a perspektív spolupráce. Došlo k parafovanie dohôd o politickom pridružení a ekonomickej integrácii s Moldavskom a Gruzínskom; bolo prijaté spoločné vyhlásenie, ktoré bude slúžiť ako politický program Východného partnerstva v najbližších rokoch.

10

EK v roku 2014 zároveň kladie dôraz na vyvážený prístup k obom vektorom Európskej susedskej politiky. Prioritou na juhu by mala byť stabilizácia oblasti Stredozemného mora s dôrazom na krízu v Sýrii, na východe zasa pokračovanie procesu politickej asociácie a ekonomickej integrácie krajín Východného partnerstva k EÚ.

Spoločná bezpečnostná obranná politika

V roku 2013 Slovenská republika aktívne prispievala do diskusií o rozvoji Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) EÚ ako aj do budovania jej krízového manažmentu. Zapájala sa do civilných misií a vojenských operácií EÚ - príslušníci Ozbrojených síl SR sa zúčastňovali na operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine a na misii EUMM v Gruzínsku. Civilní experti SR pôsobili v misiách a operáciách EÚ v Bosne a Hercegovine, Kosove, na moldavsko-ukrajinskej hranici, v Gruzínsku, Afganistane a na palestínskych územiach. SR aj v roku 2013 plnila v operácii EUFOR ALTHEA úlohu vedúcej krajiny v LCC (LOT Coordination Centre - LCC), ktorá dohliada na monitorovanie situácie na celom území Bosny a Hercegoviny.

V oblasti vyzbrojovania sa SR zapájala v roku 2013 do aktivít súvisiacich s harmonizáciou vojenských požiadaviek vytváraním podmienok na združovanie národných projektov a programov vyzbrojovania formou spolupráce v oblasti obranných spôsobilostí a následnom hľadaní najvhodnejších riešení. V oblasti nedostatkových spôsobilosti sa SR podieľala na realizácii spoločného programu na zvýšenie vzdušnej dopravnej kapacity pre expedičné operácie European Air Transport Fleet. V oblasti európskej vojenskej letovej spôsobilosti sa SR prihlásila k politickej deklarácii na zintenzívnenie spolupráce členských krajín EÚ pri vytváraní spoločných európskych rámcových podmienok na podporu certifikácie bezpilotných leteckých systémov.

SR presadzovala rozvoj komplexného prístupu EÚ, ktorý umožňuje efektívne využívať široké spektrum jej politických, bezpečnostných, ekonomických a rozvojových nástrojov pri pôsobení v medzinárodnom krízovom manažmente. V rámci rozvoja spôsobilostí krízového manažmentu EÚ sa SR zasadzovala o čo najužšiu spoluprácu EÚ a NATO a podporovala hľadanie finančne najefektívnejších riešení budovania obranných kapacít v rámci iniciatívy „združovania a zdieľania“, pričom sa usilovala maximálne využiť potenciál regionálnej spolupráce, najmä krajín Vyšehradskej skupiny (V4). Konkrétnym vyjadrením tohto úsilia je budovanie Bojovej skupiny EÚ krajín V4, ktorá bude v pohotovosti v prvom polroku 2016.

Krajiny V4 postupovali spoločne aj v príprave na zasadnutie Európskej rady v decembri 2013 venovanej aj témam bezpečnosti a obrany, ktoré po prvýkrát od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti určilo ďalšie strategické smerovanie SBOP EÚ. SR sa pri príprave tohto zasadnutia sústredila na posilnenie obrannej spolupráce medzi EÚ a NATO; podporu malých a stredných podnikov obranného priemyslu; posilnenie zapojenia partnerských krajín do spolupráce v rámci SBOP a identifikovanie praktických krokov, ktorými by sa závery Európskej rady mali následne uviesť do praxe.

V oblasti obranného a bezpečnostného priemyslu a trhu sa SR podieľala na procese rozvoja Európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) jej konsolidáciou, odstraňovaním duplicít a snahou o väčšiu špecializáciu vo všetkých oblastiach na postupné vytvorenie menej fragmentovanej a silnejšej EDTIB.

11

V rámci Európskeho trhu s obrannou výzbrojou a technikou (EDEM) pokračovali iniciatívy na úpravu Medzivládneho režimu na podporu obranného obstarávania v oblasti článku 346 Zmluvy o fungovaní EÚ (TFEU) po prijatí „Defence Package“. V oblasti zabezpečovania rovnakých podmienok na európskom trhu s obrannou technikou a materiálom (Level Playing Field) sa SR pripojila k Rámcovému dohovoru členských krajín k bezpečnosti dodávok.

Medzi najväčšie výzvy budúceho pôsobenia SBOP EÚ na rok 2014 patrí zaistenie civilných a vojenských kapacít potrebných na vedenie čoraz väčšieho počtu misií a operácií SBOP v náročných prostrediach aj so zreteľom na znižovanie výdavkov členských štátov EÚ na obranu a bezpečnosť. V ďalšom rozvoji SBOP bude dôležité, aby Európska rada pravidelne zhodnocovala pokrok a poskytovala strategické usmernenie pre napredovanie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. SR očakáva, že praktická realizácia a implementácia záverov Európskej rady prinesie aj stimuláciu ekonomického rozvoja v oblasti obranného a bezpečnostného priemyslu členských štátov EÚ, vrátane malých a stredných podnikov. Pre SR je tiež veľkou výzvou udržať v rámci SBOP pozornosť venovanú západnému Balkánu a Východnému partnerstvu aj napriek tomu, že záujem partnerov v EÚ sa v čoraz väčšej miere orientuje na iné regióny.

SR v 2014 aj naďalej plánuje zachovať účasť v operácii EUFOR ALTHEA a misii EUMM Gruzínsko. V súvislosti s EUFOR ALTHEA MO SR plánuje poskytnúť opätovne príspevok do rezervných síl pre operáciu s pravdepodobným termínom pohotovosti od 1. 5 – 31. 12. 2014, za predpokladu, že s tým bude súhlasiť vláda SR. MO SR bude v roku 2014 postupovať v súlade so závermi Európskej rady o SBOP z decembra 2013 a aktívne sa podieľať na ich ďalšom rozpracovávaní a implementácii. Bude potrebné venovať pozornosť problematike stálej štruktúrovanej spolupráce uvedenej v článku 42 TEU v oblasti obranného výskumu a technológií, čo môže výrazne ovplyvniť budúci vývoj danej oblasti v SR. Predpokladá to dodržiavať záväzky uvedené v článkoch 1 a 2 Protokolu o stálej štruktúrovanej spolupráci TEU. Dôležité bude sledovať proces rozpracúvania jednotlivých oblastí Akčného plánu) v rámci oznámenia EK - Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti.

EÚ bude aj v roku 2014 aktívnym hráčom v rámci krízového manažmentu a bude nápomocná v rámci reforiem v postkonfliktných krajinách. V tomto smere podčiarkuje dôležitosť Komplexného prístupu. Koncept Reformy bezpečnostného sektora by mal byť komplementárnym prvkom v rámci využitia relevantných nástrojov EÚ na dosiahnutie Komplexného prístupu. SR podporuje návrh EK v oblasti konzulárnej ochrany, ktorý by mal zlepšiť pomoc občanom EÚ v krízových situáciách vo svete. Osobitne zaujímavým aspektom je v tomto smere indikácia EK na možnosť podpory formou „Task Force“ pre Barmu/Mjanmarsko na príklade krajín Južného susedstva. Ide o zjavný náznak rozšírenia politického zamerania EK a podpory transformačných procesov aj mimo región susedstva. Na druhej strane podpora formou „Task Force“ nemala želaný efekt v krajinách Južného susedstva a preto aj táto forma podpory predstavuje skôr politické gesto

Rozvojová spolupráca

V roku 2013 EÚ potvrdila svoju pozíciu najväčšieho svetového donora a tiež aktívneho partnera OSN v rokovaniach o rozvojovom rámci pre obdobie po roku 2015. Pozitívne možno hodnotiť schopnosť EÚ vystupovať jednotne na svetových fórach a na medzinárodných rokovaniach, zvýšenie efektívnosti rozvojovej spolupráce EÚ, ako aj lepšie zosúladenie vnútorných a vonkajších politík EÚ s dôrazom na podporu globálneho rozvoja. Symbolickým

12

zavŕšením týchto úsilí by malo byť vyhlásenie roku 2015 za „Európsky rok rozvoja“ – tento návrh Európskej komisie bude predmetom diskusie s Európskym parlamentom v roku 2014.

V roku 2013 sa tiež podarilo ukončiť hlavnú časť rokovaní o nariadeniach k nástrojom vonkajšej činnosti EÚ v rámci nového VFR na r. 2014-2020. SR kládla dôraz na pôde rozvojových formácií EÚ na presadzovanie princípov efektívnosti pomoci, na posilnenie vzájomnej zodpovednosti, vytváranie demokratických a funkčných inštitúcií a budovanie kapacít v partnerských krajinách. SR podporovala modernizáciu rozvojovej spolupráce v súlade s Programom zmien, vrátane realizácie spoločného programovania rozvojovej spolupráce EÚ, ako aj aktivity EÚ zamerané na odovzdávanie skúseností z transformácie a integrácie, kde má slovenská oficiálna rozvojová pomoc (ODA) výraznú pridanú hodnotu.

Oficiálna rozvojová pomoc SR v roku 2013 zostala približne na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku, t.z. 0,09% HDP. SR pokračovala v implementácii opatrení zameraných na zvýšenie transparentnosti a kvality poskytnutej pomoci v súlade so záväzkami z Busanu a závermi Rady EÚ k Programu zmien, Slovenská republika tiež promptne reagovala na humanitárne krízy vo svete. Finančná a materiálna humanitárna pomoc v celkovej hodnote 218,5 tis. EUR bola poskytnutá Bielorusku, Sýrii, Mali, Filipínam a Bosne a Hercegovine.

SR bude v roku 2014 pokračovať v podpore aktivít, zameraných na využitie transformačných skúseností v rozvojovej politike EÚ, premietnutie uvedeného do relevantných oznámení a strategických dokumentov týkajúcich sa vonkajšej pomoci EÚ v rámci nového VFR na r. 2014-2020, do zamerania rozvojovej agendy EÚ po roku 2015 a do procesu spoločného programovania rozvojovej spolupráce EÚ. Dlhodobou prioritou SR vo vzťahu k rozvojovej spolupráci EÚ je zvýšiť účasť slovenských subjektov na realizácii aktivít rozvojovej spolupráce EÚ (získaním grantov, resp. kontraktov financovaných EÚ). Európska únia kolektívne ostáva najväčším donorom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete. V roku 2014 sa zameria na prípravu summitu k miléniovým rozvojovým cieľom a trvalo udržateľným cieľom, na dosiahnutie novej dohody o redukcii emisií skleníkových plynov (UNFCCC) a na post-Hyogo rámec. SR uvedené aktivity dlhodobo podporuje a považuje ich za cenný prínos v rámci multilaterálnej agendy EÚ.

4.SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ ZÁLEŽITOSTI

Oblasť civilného a obchodného práva

V roku 2013 bolo po dosiahnutí dohody s EP prijaté nariadenie o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktorého cieľom je zvýšenie ochrany obetí v EÚ.

Rada EÚ schválila všeobecný prístup k návrhu nariadenia, ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov, pri ktorom SR podporovala rovnováhu medzi záujmami veriteľov na jednej strane a procesnými právami dlžníkov a tretích strán na strane druhej.

Z pohľadu SR bolo prioritou prijatie rozhodnutia Rady, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol z 21. mája 1963, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou, alebo k nemu pristúpiť, a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných

13

pravidiel práva EÚ, ktorého pôvodné znenie bolo pre SR neprijateľné z dôvodu záväzného termínu ratifikácie predmetného protokolu. Záujmy SR sa v rokovaniach podarilo presadiť a výsledné rozhodnutie prijaté Radou EÚ dňa 15. júla 2013 umožňuje štátom protokol ratifikovať, ale neurčuje stanovenie termínu do ktorého pre SR táto povinnosť vyplýva.

Prioritou v roku 2014 bude aj príprava na vykonávanie dvoch dôležitých nových nariadení od roku 2015: nariadenia Európskeho parlamentu o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

V roku 2014 SR očakáva prijatie návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov– predmetom úpravy návrhu je zjednotenie pravidiel ochrany osobných údajov naprieč členskými štátmi EÚ, posilnenie práva na súkromie v online prostredí a podporenie digitálnej ekonomiky Európy. Úprava ochrany osobných údajov v elektronickom prostredí je jednou z priorít z dôvodu technického vývoja a rozvoja v oblasti informačných technológií, mobilných aplikácií, sociálnych sietí a pod.

Oblasť trestného práva

Európska komisia predložila dňa 17. júla 2013 návrh nariadenia Rady o zriadení Úradu európskeho prokurátora, ktorého hlavným cieľom je zriadiť uvedenú inštitúciu ako jednotný systém vyšetrovania a stíhania trestných činov spojených s podvodmi proti finančným záujmom EÚ. Slovenská republika vo všeobecnosti podporuje jeho ciele a považuje za dôležité vytvoriť európsky systém, ktorý zabezpečí efektívnejšie a účinnejšie vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ. Kľúčovú úlohu zohralo uplatnenie tzv. žltej karty - 11 členských štátov (UK, CZ, CY, FR, HU, IE, MT, NL, SE, RO, SI), uplatnilo podľa čl. 6 Protokolu č. 2 Lisabonskej zmluvy o uplatnení zásady subsidiarity a proporcionality a prijali odôvodnené stanoviská, podľa ktorých návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Preto Slovenská republika víta rozhodnutie Európskej komisie zaoberať sa týmito odôvodnenými stanoviskami. Problémy, ktoré boli načrtnuté v stanoviskách parlamentov členských štátov, by mali byť posúdené v rámci diskusných negociácií. Počas gréckeho predsedníctva EÚ bude pokračovať diskusia o návrhu smernice na úrovni pracovnej skupiny.

Efektívne a spravodlivé súdnictvo, bezpečné prostredie a boj proti podvodom sú nástroje, ktoré prispievajú podpore hospodárstva. V rámci návrhu na zriadenie Európskej prokuratúry (EPPO) je hlavným zámerom EK založiť jednotný a koherentný systém vyšetrovania a stíhania trestných činov proti finančným záujmom EÚ, ktorý bude účinnejší v jeho výsledkoch a postupoch. Na pracovnej úrovni, avšak rokovania naznačujú veľmi citlivý charakter zásahu do vnútroštátnych právnych poriadkov. SR považuje za dôležité vytvoriť európsky systém, ktorý zabezpečí efektívnejšie a účinnejšie vyšetrovanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. Pre naplnenie stanovených cieľov založenia a fungovania EPPO je potrebné zapojenie členských štátov EÚ v čo najväčšom počte tak, aby bola vytvorená inštitúcia skutočne s celoeurópskou pôsobnosťou a významom. Návrh je vo fáze úvodných rokovaní a jeho prijatie v horizonte kratšom ako rok nie je reálne, a to vzhľadom na jeho komplexnosť a previazanosť s návrhom nariadenia o EUROJUSTe a návrhom smernice o ochrane finančných záujmov EÚ prostredníctvom trestného práva.

14

Európska komisia predložila v roku 2013 aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (EUROJUST). Cieľom modernizácie Eurojustu je zvýšiť účinnosť jeho činnosti, a to vytvorením novej riadiacej štruktúry, zlepšiť účinnosť operácií vymedzením postavenia a právomocí národných členov, zabezpečiť úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov pri hodnotení činnosti Eurojustu v súlade s Lisabonskou zmluvou, a v neposlednom rade zabezpečiť, aby Eurojust mohol úzko spolupracovať s Európskou prokuratúrou hneď po jej zriadení.

V roku 2013 pokračovali rokovania o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii – všeobecne sledovaným cieľom návrhu smernice je uľahčiť orgánom členských štátov konfiškáciu príjmov, ktoré pochádzajú z cezhraničnej závažnej a organizovanej trestnej činnosti. Všeobecný prístup k navrhovanej smernici schválili členské štáty EÚ, vrátane Slovenskej republiky. Počas roka 2013 prebiehali intenzívne rokovania s Európskym parlamentom o jeho návrhoch k predmetnej smernici. Počas roka 2014 sa očakáva formálne schválenie kompromisného textu zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ.

V roku 2013 pokračovali rokovania o návrhu smernice o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach – jej ambíciou je zjednodušenie systému poskytovania vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi EÚ v oblasti získavania dôkazov. Počas gréckeho predsedníctva sa očakáva jej formálne schválenie zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ.

Rada EÚ sa v Luxemburgu zhodla na cieľoch návrhu smernice o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ku ktorej bolo prijaté všeobecné smerovanie, pričom kompromisný text je vhodným základom pre budúce diskusie s Európskym parlamentom. Cieľom návrhu smernice je najmä zabrániť falšovaniu eura a iných mien posilnením trestnoprávnej ochrany v členských štátoch EÚ a posilnením cezhraničnej spolupráce. Grécke predsedníctvo EÚ avizovalo začatie trialógu s Európskym parlamentom.

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcich finančné záujmy EÚ prostredníctvom trestného práva - jasne definuje konania, ktoré sa budú považovať za trestné činy v členských štátoch EÚ, čím sa dosiahne potrebná jednota právnych úprav členských štátov EÚ, a tým sa zamedzí špekulatívnemu konaniu zo strany páchateľov tejto trestnej činnosti s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu prostredníctvom využívania rozdielnej právnej ochrany v členských štátoch EÚ. Všeobecný prístup k navrhovanej smernici schválili členské štáty EÚ, vrátane Slovenskej republiky, na Rade EÚ v júni 2013. Počas roku 2014 začne trialóg s Európskym parlamentom.

Návrh smernice EP a Rady o trestných sankciách za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom - predmetom úpravy návrhu smernice je ustanovenie minimálnych pravidiel pre trestné sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií na finančnom trhu a manipuláciu s nimi. Ministri spravodlivosti schválili všeobecný prístup k predmetnému návrhu na Rade ministrov SVV a v roku 2013 sa uskutočnili trojstranné rokovania s Európskym parlamentom. Počas roku 2014 sa očakáva formálne schválenie zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ.

Rada EÚ v decembri 2013 schválila závery o boji proti trestným činom z nenávisti, závery k správe o občianstve 2013 a závery o hodnotení Agentúry EU pre základné práva.

15

Vo vzťahu k budúcemu rozvoju oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí ministri na Rade EÚ v decembri 2013 v zásade podporili návrhy horizontálnych usmernení, podľa ktorých by sa mali budúce práce zamerať viac na kvalitu a riadnu implementáciu legislatívnych nástrojov, dôkladné posúdenia vplyvov, dôležitosť zásady vzájomného uznávania, vzdelávanie a využívanie elektronickej justície.

Ďalším dôležitým hľadiskom v roku 2014 bude vstup nástrojov z oblasti policajnej a justičnej spolupráce do fázy plnej kontroly a vynútiteľnosti plnenia implementačných povinností členských štátov EÚ zo strany EK a Súdneho dvora EÚ, čo bude znamenať potrebu dôslednej implementácie platných rámcových rozhodnutí a ukončenie tzv. „tretieho piliera“, ktorý bol zadeklarovaný pred platnosťou Lisabonskej zmluvy.

Azylová a migračná politika

V roku 2013 SR potvrdila svoju ponuku zapojiť sa do projektu relokácie osôb s medzinárodnou ochranou z Malty (EUREMA) a tým prispieť k zvládaniu migračných tokov, ktorým čelí EÚ v súvislosti s konfliktami v stredomorskom susedstve. Projekt bude ukončený v roku 2014. SR sa aktívne podieľala na medzinárodnej spolupráci a odovzdávaní skúseností z migračnej a azylovej politiky, ako aj na ochranu hraníc, činnosti príslušných orgánov SR, keď experti pôsobili a aktuálne pôsobia v Grécku, na Malte a v Bulharsku.

V oblasti spolupráce s tretími štátmi prevzala SR v roku 2013 pozíciu lídra v Mobilitnom partnerstve EÚ s Azerbajdžanom, ktoré predstavuje nový rámec pre spoluprácu EÚ s touto krajinou v oblasti migrácie. Súvisiace Spoločné vyhlásenie bolo podpísané na zasadnutí Rady EÚ v decembri 2013. Prevzatím pozície lídra prevzala SR na seba zodpovednosť aj za celkovú koordináciu krokov a opatrení súvisiacich s prípravou projektu a jeho následnou implementáciou.

Schengenská spolupráca a víza

V oblasti schengenskej spolupráce boli ukončené legislatívne návrhy, ktoré predstavujú reakciu na krízové javy v schengenskom priestore v roku 2011. Bola schválená nová úprava schengenských hodnotení a zmena v možnostiach dočasne znovu zaviesť kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru vo výnimočných prípadoch.

Po piatich rokoch členstva v schengenskom priestore bola SR v rokoch 2012 a 2013 opätovne podrobená schengenskému hodnoteniu, V roku 2012 sa v SR uskutočnili tri hodnotenia pre oblasť ochrany osobných údajov, policajnej spolupráce a vzdušných hraníc. V roku 2013 sa podľa stanoveného plánu uskutočnili schengenské hodnotenia Slovenskej republiky pre oblasť víz, pozemných hraníc a SIS/SIRENE. Výsledkom hodnotení je 8 hodnotiacich správ, ktoré okrem pozitívnych zistení hodnotiaceho tímu obsahujú i odporúčania pre nápravu v niektorých oblastiach. SR predkladá Pracovnej skupine Rady EÚ pre schengenské záležitosti správy o realizovaných opatreniach k uvedeným odporúčaniam za jednotlivé oblasti hodnotenia. Za šesť rokov pôsobenia v schengenskom priestore Slovenská republika preukázala, že dokáže plniť všetky požiadavky, ktoré vyplývajú členským štátom schengenského priestoru zo schengenského acquis a tým ochraňovať nielen občanov SR, ale prispievať k ochrane všetkých občanov EÚ.

16

Vo vízovej oblasti bola v roku 2013 schválená novela nariadenia, ktorou sa má zaviesť mechanizmus dočasného prerušenia bezvízového styku so štátmi, ktorých príslušníci vo zvýšenej miere bezvízový styk zneužívajú. Potrebné je tiež vyzdvihnúť začatie plnej prevádzky Schengenského informačného systému druhej generácie a postupné spúšťanie produktívnej prevádzky Vízového informačného systému.

V roku 2014 sa končí prechodné obdobie Lisabonského procesu a sektor vnútornej bezpečnosti sa plne zapojí do nového európskeho právneho systému. SR naďalej podporuje aj aktivity EÚ smerujúce k boji proti špecifickým druhom trestnej činnosti, ako je nelegálny obchod so zbraňami, drogami, boj proti prevádzačstvu, radikalizácii a praniu špinavých peňazí.

Osobitnou otázkou v oblasti priestoru bezpečnosti a spravodlivosti bude ochrana a riadenie vonkajších hraníc EÚ vrátane solidarity a zodpovednosti pri zvládaní zmiešaných migračných tokov a zabezpečení ochrany pre tých, ktorí ju potrebujú, boja proti prevádzačom a obchodovaniu s ľuďmi. V nadväznosti na udalosti v Stredomorí EK vidí potrebu posilnenia spoločnej EÚ akcie vrátane silnejších nástrojov na predchádzanie strate životov na mori a prehĺbenia spolupráce s tretími krajinami. Hlavným cieľom v legislatívnej oblasti je skoré schválenie legislatívnych návrhov, ktoré upravujú financovanie oblasti vnútorných záležitostí v nasledujúcom 7 ročnom programovom období (2014-2020) prostredníctvom fondu pre vnútornú bezpečnosť a fondu pre migráciu a azyl.

V roku 2014 bude prioritou pre SR aj tzv. post-štokholmský program: je to kľúčový dokument v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí pre nastávajúce obdobie. Pre Štokholmský program, ktorý stanovoval priority v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na roky 2010 – 2014, je rok 2014 posledným rokom uplatňovania. EK, Rada EÚ a členské štáty EÚ už začali diskusiu o novom programe, diskutuje sa o procese samotnej tvorby programu, načrtáva sa obsahová stránka. Diskusie sa vedú aj o dĺžke obdobia, na ktoré by sa mal program vypracovať, pričom je žiaduce najmä z praktickej stránky, aby obdobie, ktoré bude nový program prekrývať, korešpondovalo s obdobím nového viacročného finančného rámca s platnosťou do roku 2020.

5.ZAMESTNANOSŤ, SOCIÁLNA POLITIKA, ZDRAVOTNÍCTVO A SPOTREBITEĽSKÉ ZÁLEŽITOSTI

Zamestnanosť a sociálna politika

Významná pozornosť bola venovaná v roku 2013 zásadnej problematike nezamestnanosti mladých v EÚ a opatreniam, ktorých prijatie by malo zabezpečiť jej zníženie, konkrétne Iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí, v rámci ktorej budú financované najmä tzv. záruky pre mladých, ktorých realizácia začala od roku 2014.

Do kontextu dlhodobej snahy zameranej na posilnenie existujúcich pravidiel hospodárskeho riadenia prispela v závere roku 2013 i politická diskusia zdôrazňujúca potrebu posilniť sociálny rozmer Hospodárskej a menovej únie s cieľom zlepšiť našu schopnosť nielen predvídať, ale aj lepšie reagovať na aktuálny vývoj zamestnanosti a na nové výzvy v sociálnej politike. Európska komisia vo svojom oznámení na túto tému identifikovala oblasti, v ktorých je potrebné posilniť existujúce nástroje a politiky tak ,aby tieto lepšie reflektovali sociálne aspekty a vývoj zamestnanosti v procesoch Európskeho semestra.

17

Prioritou v oblasti vnútorného trhu bola legislatívna iniciatíva pre vysielanie pracovníkov. Ide o návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Návrh smernice stanovuje ambicióznejšie normy o poskytovaní informácií pracovníkom a spoločnostiam o ich právach a povinnostiach. Zároveň zavádza jasné pravidlá spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vysielanie pracovníkov a poskytuje základy na zlepšenie vykonávania koncepcie vysielania pracovníkov, aby sa zabránilo množeniu „schránkových spoločností“..

V roku 2013 bol prerokovaný návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov. Cieľom návrhu smernice je zlepšiť a posilniť spôsob uplatňovania slobody pohybu pracovníkov v rámci celej Európskej únie, ktorými sa uľahčí uplatňovanie práv pracovníkom a ich rodinným príslušníkom pri výkone svojho práva na voľný pohyb. V návrhu sú uvedené konkrétne podporné opatrenia, ktoré by mali napomôcť k lepšiemu presadzovaniu práv migrujúcich pracovníkov v praxi. SR vyjadruje predloženému návrhu smernice podporu. Vzhľadom na všeobecnú podporu návrhu smernice aj zo strany ostatných členských štátov je predpoklad na dosiahnutie dohody a schválenie tohto legislatívneho aktu v prvom polroku 2014.

V roku 2013 sa ukončili rokovania o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv. Tento návrh má za cieľ podporiť a uľahčiť mobilitu pracovníkov medzi členskými štátmi zlepšením podmienok nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv. Návrh smernice sa v podmienkach SR bude vzťahovať na systém doplnkového dôchodkového sporenia.

V roku 2013 sa uskutočnili viaceré rokovania k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach. SR podporuje cieľ návrhu, ktorým je zlepšenie rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností kótovaných na burze, avšak nie vo forme smernice. Dôvodom je najmä rozpor návrhu smernice s princípmi proporcionality a subsidiarity, ako aj nevyjasnená otázka prípustnosti právneho základu návrhu smernice, neprimeraný zásah do práva obchodných spoločností a otázky praktického uplatňovania návrhu smernice. SR by uvítalo nezáväznú právnu úpravu.

Negociácie o návrhu antidiskriminačnej smernice aj v roku 2013 ustali, nakoľko členské štáty nie sú ochotné nájsť kompromis medzi sebou (veto Nemecka a Českej republiky v prípade antidiskriminačnej smernice). Cieľom antidiskriminačnej smernice je rozšíriť ochranu pred diskrimináciou na základe náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie na oblasti mimo zamestnania.

V oblasti bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci bola dosiahnutá kľúčová dohoda o návrhu smernice o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia).

Významnou bola aj smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa dopĺňajú smernice Rady 92/58/EHS, 92/85/EHS, 94/33/ES, 98/24/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES s cieľom zosúladiť ich s nariadením (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní

18

a balení látok a zmesí. Nový globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania by sa mal premietnuť do právnych predpisov v oblasti BOZP.

Pokrok bol zaznamenávaný aj pri rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady o rozšírení spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti, kde sa na Rade pre zamestnanosť a sociálne veci, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) decembri 2013 podarilo dosiahnuť všeobecný prístup.

Rok 2013 priniesol podstatný pokrok a úspech v rokovaní o návrhu nariadenia, ktorým sa má zriadiť Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Fond má slúžiť na podporu programov členských štátov zameraných na poskytovanie nefinančnej pomoci osobám vystaveným dôsledkom pretrvávajúcej hospodárskej krízy. SR zriadenie fondu od začiatku rokovaní podporovala.

Rokovania o predložených legislatívnych iniciatívach o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii a o programe EÚ v oblasti sociálnej zmeny a inovácie boli v roku 2013 úspešné a v roku 2014 z nich môže SR čerpať prostriedky.

V oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky v roku 2014 je pre SR dôležité, že EK bude aj naďalej podporovať tvorbu pracovných miest a posilnenie sociálnej súdržnosti. Primárne sa zameria na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí. Členské štáty začnú uplatňovať záruky pre mladých, ktoré by mali naštartovať proces tvorby väčšieho počtu pracovných miest vyššej kvality a zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania. Prostredníctvom rôznych európskych programov (Erasmus+, Program pre zamestnanie a sociálnu inováciu, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby) chce EK presadzovať investície do vzdelávania, zručností, zamestnanosti a podporovať sociálne začlenenie. Maximálne využitie potenciálu štrukturálnych fondov EÚ výrazne prispeje k celkovému hospodárskemu i sociálnemu zotaveniu z hospodárskej krízy. V oblasti podpory pracovnej mobility predstaví EK v roku 2014 legislatívny návrh na zlepšenie koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, čím sa majú zefektívniť práva občanov pracujúcich v členských krajinách EÚ. EK ďalej plánuje zverejniť oznámenie o tvorbe pracovných miest v rámci „zelenej ekonomiky“.

Zdravotníctvo

V oblasti bezpečnosti potravín pokračovali v roku 2013 kroky v implementácii novej spoločnej legislatívy EÚ, v nadväznosti na jej postupné prijímanie počas roku 2013. Išlo najmä o oblasť potravín na osobitné výživové účely, vrátane potravín pre dojčatá a malé deti, zdravotných tvrdení o potravinách, prídavných látok a aróm do potravín, kontaminantov do potravín a predmetov a obalov určených na styk s potravinami.

V oblasti verejného zdravia bolo uverejnené rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia. V článkoch je upravený rozsah pôsobnosti rozhodnutia, ktoré je venované ohrozeniu biologického, chemického, environmentálneho, neznámeho charakteru a udalostiam, ktoré môžu vyvolať mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia, plánovanie pripravenosti a reakcie, epidemiologický dohľad a monitorovanie ad hoc, spoločné obstarávanie zdravotníckych protiopatrení a.i. V oblasti verejného zdravia bola ďalej prijatá smernica o pitnej vode, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo

19

vode a smernica, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia.

V oblasti kontroly tabaku bol predstavený Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov. Zámerom návrhu je revízia smernice 2001/37/ES a celkovým cieľom je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a znížiť atraktivitu tabakových výrobkov pre mladých ľudí a začínajúcich fajčiarov.

V oblasti liekovej politiky sa Slovenská republika spolupodieľala na príprave návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poplatkoch Európskej agentúre pre lieky za vykonávanie činností dohľadu nad liekmi na humánne použitie a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie.

SR aj v roku 2013 aktívne pracovala v rámci dobrovoľnej siete elektronického zdravotníctva „eHealth Network“ (eHN), ktorá vznikla na základe Smernice Európskeho parlamentu a o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá reflektuje aktuálne potreby národných implementácií eHealth systémov vrátane postupného zabezpečovania ich medzinárodnej interoperability. SR sa aktívne zúčastňovala realizácie najväčšieho európskeho pilotného eHealth projektu s názvom epSOS, v ktorom zabezpečovala prevádzku tzv. epSOS Centrálnych služieb. SR sa tiež aktívne podieľala na práci v medzinárodných projektoch eHealth Governance Initiative a PARENT. Slovenské organizácie sa zapájali do vyhlásených výziev 2. akčného programu Spoločenstva v oblasti zdravia (2008-2013), ktorý je hlavným vykonávacím nástrojom na implementáciu Zdravotnej stratégie EU. V roku 2013 bolo MZ SR zapojené do troch projektov spoločných akcií ako asociovaný partner. Pri dvoch projektoch plní SR funkciu lídra pracovného balíka. Slovensko sa aktívne zapájalo aj do prípravy budúceho programu pre oblasť zdravia na roky 2014 - 2020 v rámci negociácií na úrovni pracovnej skupiny Rady pre verejne zdravie.

V roku 2014 bude pre SR dôležité očakávané schválenie nariadenia o klinickom skúšaní humánnych liekov. V priebehu roka 2014 bude predmetom intenzívnych rokovaní aj nariadenie o zdravotníckych pomôckach, nariadenie o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a nariadenie o poplatkoch Európskej liekovej agentúre za vykonávanie činnosti v oblasti dohľadu nad humánnymi liekmi. Medzi priority na rok 2014 patrí aj oblasť informatizácie zdravotníctva, a to príprava na implementáciu doporučení z navrhovanej Smernice pre sieťovú a informačnú bezpečnosť do prostredia Národného zdravotníckeho informačného systému NZIS a tiež aj plnenie úloh plynúcich pre SR z „eHealth Action Plan 2012-2020 – Innovative healthcare for the 21st century“.

6.KONKURENCIESCHOPNOSŤ

Vonkajší obchod

Slovenská republika v rámci spoločnej obchodnej politiky EÚ v roku 2013 participovala na ukončení vyjednávania 4 dohôd o voľnom obchode s Moldavskom, Gruzínskom, Arménskom a Kanadou, pričom dohody s Moldavskom a Gruzínskom už boli parafované na summite Východného partnerstva vo Vilniuse dňa 29. novembra 2013 a dohoda CETA s Kanadou bude pripravená na podpis v roku 2014. Naďalej pokračujú negociácie o ďalších 9 dohodách o voľnom obchode, najmä s Japonskom, Indiou a krajinami ASEAN (Thajsko,

20

Vietnam, Malajzia), krajinami MERCOSUR (Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj). Slovenská republika podporila začatie rokovania zatiaľ najvýznamnejšej európskej dohody o voľnom obchode s USA, záujem SR je najmä v oblasti automobilového priemyslu. Rovnako sa podarilo presadiť záujmy SR v mandátoch o začatí rokovaní o investičných dohodách s Čínou a krajinami ASEAN.

V rámci spoločnej obchodnej politiky EÚ sa Slovenská republika v ostatnom roku podieľala na prijatí 23 nových a revízii 38 existujúcich antidumpingových a protisubvenčných opatrení zameraných na ochranu domácich výrobcov. Za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti niektorých výrobcov zo SR sa podarilo presadiť prijatie colných kvót a suspenzií na dovoz polotovarov a komponentov pre ich ďalšie spracovanie v SR.

Vonkajšie ekonomické vzťahy v roku 2014 zostanú aj naďalej dôležitým nástrojom posilňovania pozícií EÚ vo svete s dôrazom na budovanie pevných vzťahov s kľúčovými strategickými partnermi, pokračovanie rokovaní o ambicióznej obchodnej agende ako aj implementáciu nových preferenčných dohôd a presadzovanie obchodných pravidiel. SR podporuje silné vzťahy s kľúčovými partnermi ako aj rokovania o dohodách o voľnom obchode na princípe reciprocity a vzájomnej výhodnosti. V roku 2014 budú v centre záujmu SR najmä rokovania s USA o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). SR má záujem o substantívny pokrok v rokovaniach a považuje za dôležité pokračovať o jej podpore, vrátane vyslania politického impulzu na samite EÚ-USA v roku 2014. Podobne dôležité budú aj rokovania s Japonskom a začatie rokovaní o investičnej dohode s Čínou a krajinami ASEAN, s ktorými bol rozšírený negociačný mandát o oblasť investícií. Podstatný bude tiež vývoj rokovaní o pravidlách svetového obchodu vo WTO, v nadväznosti na výsledky 9. Ministerskej konferencie WTO.

Výskum, technológie a inovácie

Najvýznamnejšie dokumenty prerokovávané v roku 2013 na úrovni Rady pre konkurencieschopnosť v rámci stratégie Európa 2020 sú zamerané na rozpracovanie vlajkovej iniciatívy Únia inovácií.

V roku 2014 bude v oblasti vedy a výskumu, prioritou definitívne schválenie návrhu EK o novom rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie na roky 2014-2020 - Horizont 2020 s navrhovaným rozpočtom 80 mld. EUR v bežných cenách. Z ďalšej prerokovávanej a pripravovanej legislatívy je dôležité Oznámenie EK o Európskom výskumnom priestore (ERA). Vnútorný trh pre výskumníkov by mal vzniknúť už od roku 2014, resp. po roku 2014, avšak bez legislatívy na európskej úrovni. V záujme zvýšenia zapojenia SR do ERA a tiež čerpania z Horizont 2020 sa v januári 2014 otvorila styčná kancelária SR pre Horizont 2020 v Bruseli. Dôležité bude z pohľadu SR zvýšiť zapojenie podnikateľských subjektov do projektov v rámci programu Horizont 2020. Prostredníctvom vypracovania a následného schválenia Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (RIS3) si vláda SR uvedomuje problematický stav vzdelávania, výskumu a inovatívneho prostredia na Slovensku a deklarovala svoje odhodlanie riešiť tieto problémy a vybudovať na Slovensku vedomostnú ekonomiku porovnateľnú s EÚ. Za kľúčové SR považuje oživenie priemyselného výskumu, vývoja a inovácií a jeho účinnejšie pôsobenie v európskom výskumnom priestore. Pre implementáciu RIS3 pre roky 2014 – 2016 bude vypracovaný Akčný plán, ktorý bude predstavovať jednotný štartovací plán implementácie RIS3 s konkrétnymi hodnotovými a časovými míľnikmi tak, aby bolo možné v čase vyhodnocovať realizovateľnosť a zmysluplnosť RIS3, t .j. napĺňanie cieľov stratégie Európa 2020. Jeho

21

náplňou je definovanie špecifických akcií jednotlivých rezortov potrebných k naplneniu aktivít RIS3 prostredníctvom operačných programov a ostatných zdrojov mimo štrukturálnych fondov EÚ. Súčasťou akčného plánu bude finančný plán s indikatívnymi alokáciami rezortov, ktoré budú prispievať k plneniu cieľov RIS3.

Vnútorný trh

Slovenská republika sa zapojila do iniciatív EK na zabezpečenie plnej implementácie smernice o službách na vnútornom trhu. Pokračovalo sa v revízii uplatňovania požiadaviek smernice o službách na vnútornom trhu zameraných na zjednodušovanie postupov v oblasti podnikania so službami v praxi, predovšetkým v prístupe k službe. S cieľom zlepšovania podmienok, najmä malých a stredných podnikateľov, boli spracované dotazníky pre EK na účely hodnotenia súladu požiadaviek na právnu formu spoločností, ako aj podielov na základnom imaní a hlasovacích právach obchodných spoločností právnických osôb a tiež taríf účtovaných za poskytovanú službu, s požiadavkami spomínanej smernice. Uvedené sa týkalo najmä služieb, ktoré zastrešujú samosprávne stavovské organizácie zriadené zo zákona. Širšieho okruhu služieb sa týkalo preverenie uplatňovania tzv. tichého súhlasu, ktorý je opatrením proti nečinnosti príslušnej inštitúcie v konaní o získanie oprávnenia na výkon služby. SR sa podieľala na schválení návrhu nariadenia o Informačnom systéme vnútorného trhu v Rade EÚ. Taktiež sa usilovala o čo najskoršie schválenie legislatívnych opatrení z oznámení Európskej komisie „Akt o jednotnom trhu I“ a „Akt o jednotnom trhu II“.

V roku 2014 bude EK v oblasti jednotného trhu pokračovať v realizácii iniciatív, ktoré prispejú k ďalšiemu zlepšeniu fungovania jednotného trhu a vytvoreniu spravodlivej konkurencie. EK bude spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou EÚ, aby sa dosiahli dohody o ostávajúcich prioritných opatreniach Aktu o jednotnom trhu I (vysielanie pracovníkov, e-identifikácia a e- podpis) a dohody o prioritných opatreniach Aktu o JT II. Pokiaľ ide o nové iniciatívy, EK bude pokračovať v revízii legislatívy vnútorného trhu pre priemyselné výrobky s cieľom eliminovať ostávajúce prekážky na vnútornom trhu s výrobkami. SR podporuje túto iniciatívu, ktorá prispieva k stimulovaniu konkurencieschopnosti. SR bude aj ďalej podporovať iniciatívy smerujúce k odstraňovaniu zbytočných administratívnych prekážok pri poskytovaní služieb a zamedzovať snahám smerujúcim k vytváraniu nových prekážok; priebežne bude podporovať zjednodušovanie podmienok poskytovania služieb v oblasti regulovaných kvalifikácií a pohybu kvalifikovaných pracovných síl. Z pohľadu SR je tiež dôležité, že EK bude pokračovať v iniciatívach pre zabezpečenie plnej implementácie smernice o službách. EK tiež plánuje revidovať pravidlá hospodárskej súťaže pre dohody o transfere technológií, ktoré sú platné do 2014 a stimulujú rozvoj inovácií pri nenarušení konkurencie. Prioritou pre SR v roku 2014 v oblasti spoločnej obchodnej politiky EÚ bude aj naďalej presadzovanie záujmov slovenských výrobcov v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zlepšiť prístup na trhy tretích krajín v oblasti tovarov, služieb a verejnom obstarávaní.

Pre Slovenskú republiku, bude v roku 2014 prioritou rokovanie o návrhu nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a nariadenie Európskeho parlamentu, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane nesprístupneného „know-how“ a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením.

22

Priemyselné vlastníctvo

V marci 2013 Európska komisia zverejnila balík 3 návrhov týkajúcich sa revízie systému ochranných známok v EÚ. Ide o návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady o ochrannej známke Spoločenstva a návrh nariadenia o poplatkoch splatných úradu OHIM. Cieľom návrhov je posilniť inovácie a hospodársky rast uľahčením prístupu podnikov k systémom zápisu ochranných známok v celej EÚ a zvýšením ich efektívnosti. Tieto úpravy sú spojené s úsilím zabezpečiť koexistenciu a komplementárnosť systémov ochranných známok Spoločenstva a národných ochranných známok. Z pohľadu Slovenska ide o prioritný cieľ vzhľadom na význam pre ďalší rozvoj hospodárstva a konkurencieschopnosti najmä malých a stredných podnikov.

Normalizácia, metrológia a skúšobníctvo

V roku 2013 pokračovali rokovania k desiatim návrhom tzv. výrobkových smerníc, ktoré sú predmetom zosúlaďovania s Novým legislatívnym rámcom na výrobky. Cieľom je zlepšenie inštitútov transparentnosti, lepšieho vymáhania, vzájomného uznávania, ako aj vytvorenie jednotného rámca pre sprístupňovanie výrobkov na trhu. Prepracovávané smernice budú určovať povinnosti vo vzťahu k uvádzaniu na trh pyrotechnických výrobkov, rekreačných plavidiel a vodných skútrov, jednoduchých tlakových nádob, výťahov a bezpečnostných komponentov výťahov, elektromagnetickú kompatibilitu, váh s neautomatickou činnosťou a meradiel. SR počas rokovaní presadzovala udržanie adekvátnej miery administratívnej záťaže hospodárskych subjektov.

Výzvou v roku 2013 bolo zabezpečiť aplikáciu vykonávacieho nariadenia Európskej komisie o autorizácii notifikovaných orgánov pre zdravotnícke pomôcky. Zásadne sa zvýšila zložitosť úloh súvisiacich s autorizáciou orgánov posudzovania zhody zavedením povinnosti zabezpečiť účasť zástupcov autorizujúcich orgánov ďalších dvoch členských štátov a zástupcov EK pri posudzovaniach žiadateľov o autorizáciu a notifikáciu. Cieľom je zabezpečiť rovnakú úroveň poskytovaných služieb v rámci EÚ a vyššiu bezpečnosť zdravotníckych pomôcok.

Vstúpením do účinnosti nariadenia o európskej normalizácii bolo potrebné zabezpečiť silnejšie zapojenie pre malé a stredné podniky ako aj pre ďalšie sociálne skupiny zainteresované v európskom normalizačnom systéme do procesu prípravy noriem. K zabezpečeniu cieľov nariadenia bol v roku 2013 zorganizovaný seminár o zabezpečení účasti malých a stredných podnikov v európskej normalizácii a zohľadnení potrieb malých a stredných podnikov v tomto procese, zlepšený prístup pre uvedené skupiny prostredníctvom web stránky a aplikáciu STN-online.

V oblasti metrológie bolo v roku 2013 dôležité členstvo v Európskej asociácii národných metrologických inštitútov (EURAMET), ktoré je dôležité z hľadiska prenosu vedomostí medzi členmi a uľahčuje rozvoj národnej metrologickej infraštruktúry v oblasti metrologického výskumu, nadväznosti meraní na sústavu jednotiek SI, medzinárodné uznávanie národných etalónov a kalibračné a meracie schopnosti členských krajín. V uplynulom roku sa SR aktívne podieľala na výstupoch organizácie Európskej spolupráce v legálnej metrológii (WELMEC) pracovnej skupiny W67, ktorá sa zaoberá problematikou

23

aplikácie a skúšania softvéru v meradlách pri posúdení zhody meradiel podľa smernice 2004/22/ES o meradlách.

Štatistika

Strategické aktivity v oblasti štatistiky sa v roku 2013 zameriavali na ďalšiu implementáciu vízie rozvoja európskej štatistiky, ktorá má priniesť výraznú modernizáciu celého Európskeho štatistického systému (EŠS), integráciu produkčných metód, odstránenie duplicít a zníženie záťaže respondentov, čo v konečnom dôsledku zvýši efektivitu a prinesie úsporu nákladov na produkciu európskych štatistík. Lepšia výmena informácií v rámci EŠS bude založená na sieti „dátových skladov“. Nevyhnutné zmeny, ktoré si uskutočnenie vízie vyžiada na národnej úrovni, rieši SR budovaním integrovaného štatistického informačného systému. Aktívne participuje aj na jednom z troch významných infraštruktúrnych projektov EÚ, ktoré sú zamerané na implementáciu vízie, a to pilotný projekt SIMSTAT, ktorého cieľom je otestovať nový systém zberu údajov o obchode s tovarom v rámci EÚ, vybudovať štatistickú infraštruktúru umožňujúcu výmenu mikroúdajov o výmene tovaru medzi členskými štátmi a nahradiť súčasný systém INTRASTAT.

V oblasti štatistickej legislatívy venovala SR pozornosť najmä dvom nariadeniam:

Pôvodným cieľom revízie nariadenia o európskej štatistike bolo predovšetkým zabezpečiť kredibilitu európskej štatistiky, posilniť profesionálnu nezávislosť národných štatistických inštitúcií, ich koordinačnú úlohu na národnej úrovni a v záujme znižovania administratívnej záťaže spravodajských jednotiek umožniť intenzívnejšie využívanie existujúcich administratívnych zdrojov na štatistické účely. SR tento zámer EK privítala a podporovala, avšak viaceré členské štáty s predloženými návrhmi EK nesúhlasili a v priebehu rokovaní došlo k výraznému oslabeniu pôvodných ambícií. SR poukazovala na to, že takto upravená verzia neumožňuje dosiahnuť pôvodné ciele a aktívne presadzovala najmä dôsledné dodržiavanie zásad Kódexu postupov pre európsku štatistiku a posilnenie kredibility a odbornej nezávislosti oficiálnej štatistiky formou zaangažovania vlád členských štátov do posilnenia dôveryhodnosti a vysokej kvality štatistiky prostredníctvom špecifických politických záväzkov. V záverečnej fáze SR prispela k vytvoreniu blokujúcej menšiny, vďaka ktorej sa na zasadnutí COREPER 7. novembra 2013 zabránilo prijatiu značne oklieštenej revízie nariadenia. Diskusia bude pokračovať počas gréckeho predsedníctva EÚ, ktoré si schválenie revízie nariadenia stanovilo za svoju prioritu.

Cieľom nariadenia o európskej demografickej štatistike bolo zaviesť spoločný rámec na systematickú tvorbu demografickej štatistiky EÚ prostredníctvom zberu, zostavovania, spracovania a zasielania harmonizovanej európskej štatistiky o obyvateľstve a jeho prirodzenom pohybe tak, aby sa každý občan, každé narodenie a úmrtie započítavali do štatistiky len raz. SR však opakovane upozorňovala na nekonzistentné uplatňovanie definície „obvyklého pobytu“, rozpor medzi dvomi článkami nariadenia („sledovanie prirodzeného pohybu obyvateľstva“ a „celkový počet obyvateľov na osobitné účely Únie“) a najmä jeho závažné politické a technické implikácie na výpočet kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní v Rade EÚ a prerozdelenie mandátov v EP. SR trvala na pozícii, že v nariadení by mala byť použitá úplná definícia "obvyklého pobytu" pre všetky účely a upozorňovala na fakt, že existencia dvoch odlišných systémov demografických údajov môže spochybňovať demografickú štatistiku ako celok, hodnoty ostatných demografických ukazovateľov i hodnoty ďalších ekonomických a sociálnych ukazovateľov. Pri hlasovaní o návrhu v COREPER sa Slovensko spolu s Českou republikou a Maďarskom zdržalo hlasovania a Taliansko hlasovalo proti. Návrh bol napriek tomu 20. novembra 2013 prijatý.

24

SR aktívne participovala na príprave a schválení európskeho štatistického programu na roky 2013 – 2017, ktorý predstavuje základný rámec pre ďalší rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky, ako aj dôležitého nariadenia o európskom systéme národných a regionálnych účtov v EÚ (ESA 2010) a v súčasnosti robí potrebné kroky na jeho riadnu implementáciu v požadovanom termíne (september 2014). SR sa účinne podieľala aj na transformácii štatistickej komitológie na delegované a implementačné akty v oblasti štatistiky.

V roku 2014 budú predstavené iniciatívy, ktorých zámerom je ďalšie posilnenie dôvery v oficiálnu štatistiku, dodržiavanie princípov Kódexu postupov pre európsku štatistiku, integráciu a nezávislosť EŠS s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň kvality a spoľahlivosti štatistiky.

Priemyselná politika

Priemyselná výroba je najvýznamnejším sektorom slovenského hospodárstva a rastový potenciál Slovenska v prvom rade závisí na tomto sektore, ktorý v rámci vlastného rozvoja zároveň vytvára podmienky pre rast high–tech služieb. V nadväznosti na spoločnú priemyselnú politiku EÚ s vyváženým horizontálnym a sektorovým prístupom pri stanovovaní podporných nástrojov hrala dôležitú úlohu úprava podnikateľského prostredia, ktorý zatraktívni krajinu pre zabezpečenie externých investičných zdrojov. Zabezpečenie udržateľného hospodárskeho rastu a priemyselnej výroby je podmienené spoľahlivou a bezpečnou dodávkou energie za optimálne náklady, čo sa javí ako jeden z najdôležitejších determinantov rozvoja priemyselnej výroby EÚ a SR obzvlášť. Vzhľadom k uvedenému SR prispievala k tvorbe Akčného plánu EÚ pre oceliarstvo ako aj k tvorbe návrhu záverov k priemyselnej politike EÚ, ktoré Rada EÚ schválila v decembri 2013.

V roku 2014 sa v oblasti priemyselnej politiky bude venovať zvýšená pozornosť prehĺbeniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. SR tému pozorne sleduje vzhľadom na vyšší podiel priemyselnej produkcie. EK identifikovala nevyužitý potenciál v zdrojovej efektívnosti za účelom redukcie nákladov vo výrobe, čo podporuje aj Slovenská republika. V roku 2014 sa EK bude aj naďalej zameriavať na legislatívu o výrobkoch, odstraňovanie obchodných bariér a zvyšovanie kvality legislatívy za účelom podpory priemyslu.

Malé a stredné podniky (MSP)

EÚ považuje tento sektor za chrbticu európskej ekonomiky a hybnú silu inovácií a sociálnej integrácie. Iniciatíva „Small Business Act“ – SBA (Zákon o malých podnikoch) je hlavnou iniciatívou politiky EÚ na podporu malých a stredných podnikov a predstavuje v súčasnosti pre EÚ a jej jednotlivé členské štáty kľúčovú výzvu v rámci podpory MSP a vytvárania vhodného podnikateľského prostredia. Hlavnými cieľmi sú zlepšenie celkového prístupu k podnikaniu, zníženie administratívnej záťaže, podporovanie rastu MSP pomocou riešenia problémov, ktoré brzdia ich rozvoj a v neposlednom rade zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom pre MSP.

Pri malých a stredných podnikoch sa bude EK v roku 2014 orientovať na podporu prístupu MSP k finančným prostriedkom, ktorá je považovaná stále za nedostatočnú. EK bude spolupracovať s Európskou investičnou bankou za účelom podpory a financovania MSP. Ide predovšetkým o prístup k úverom za účelom podpory hospodárskeho rastu. MSP tvoria na Slovensku významnú časť hospodárstva, sú stabilizujúcim prvkom hospodárskeho systému

25

i sektorom s najväčším potenciálom rastu. Nezastupiteľnú úlohu má malé a stredné podnikanie predovšetkým v oblasti tvorby pracovných miest, vyváženého regionálneho rozvoja a v zavádzaní inovácií do hospodárskej praxe. Financovanie MSP môžeme z pohľadu SR považovať za prioritu, a preto SR pripraví Stratégiu podpory malého a stredného podnikania do roku 2020, zámerom ktorej bude naviazanie na ostatné koncepcie a reformy prebiehajúce v ekonomickom prostredí tak, aby bolo možné dosiahnuť koordináciu a synergiu. Pozornosť bude venovaná podpore a zlepšeniu prístupu MSP k finančným prostriedkom cestou podpory ďalšieho rozvoja finančných nástrojov a ich využitia v existujúcich, ale aj nových oblastiach.

Lepšia regulácia

V decembri 2013 Rada EÚ schválila všeobecný prístup k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávaných na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a EÚ na ochranu hospodárskej súťaže. V oblasti práva obchodných spoločností sa prerokúval návrh nariadenia o európskej nadácii, ku ktorému ale členské štáty (vrátane SR) zachovávajú veľmi zdržanlivý postoj.

Vo februári 2013 SR podpísala Dohodu o jednotnom patentovom súde, ktorá je súčasťou tzv. patentového balíka s cieľom zlepšiť patentovú ochranu v EÚ.

V súvislosti s podporou hospodárskeho rastu a zamestnanosti bola vyzdvihnutá oblasť inteligentnej regulácie a význam Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), ktorý predstavuje doteraz najkomplexnejší materiál na zjednodušenie legislatívy EÚ a odstránenie zbytočnej byrokracie, aký Európska komisia prijala. SR podporuje Európsku komisiu v snahe zabezpečiť podnikom, zamestnancom a občanom jednoduchý, jednoznačný, stabilný a predvídateľný regulačný rámec a preto víta návrh legislatívnych revízií, zrušení či stiahnutí, aby právne predpisy EÚ vyhovovali danému účelu.

Iniciatívu REFIT vnímame v širšom kontexte diskusií o prehodnocovaní mechanizmov schvaľovania európskej legislatívy. V roku 2013 sa objavilo viacero ďalších iniciatív, ktorých cieľom je primárne zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom odbúravania nadmernej administratívnej záťaže pre podnikateľov. Veľká Británia pokračuje v tzv. revízii rovnováhy existujúcich právomocí medzi UK a EÚ, ktorá by mala byť ukončená do konca roka 2014, a objavili sa tiež výzvy britského podnikateľského sektora smerujúce k snahe zlepšiť legislatívne podmienky pre biznis (Cut EU Red Tape). Diskusia súvisí aj s iniciatívami smerom k lepšej implementácii princípu subsidiarity. Holandská vláda v júni 2013 zverejnila dokument „Testing European legislation for subsidiarity and proportionality“, ktorého cieľom je stimulovať debatu o potrebe dôsledného rešpektovanie princípu subsidiarity a proporcionality v súlade so zmluvami EÚ. Napriek tomu, že aktivitu Británie a Holandska v tejto otázke generuje vnútropolitická situácia najmä v čase pred voľbami do EP, diskusia k tejto téme bude pokračovať aj po voľbách.

Aj v roku 2014 bude EK pracovať na implementácii programu REFIT zameraného na identifikáciu prekážok a nedostatkov, prípadne medzier v legislatíve EÚ. Program sa zameriava aj na kvalitnejšie hodnotenie dopadov a analýz (fitness check – compet proofing a pod.) EK navrhla v rámci tohto programu rad krokov pokiaľ ide o zjednodušovanie, novelizáciu, či odstraňovanie nepotrebnej legislatívy, alebo hodnotenie dopadov.

26

Pozície SR sú v súlade s pozíciami väčšiny členských krajín. Máme záujem o dodržiavanie princípu subsidiarity a skvalitňovanie legislatívy EÚ, čoho súčasťou má byť aj odbúravanie zbytočnej regulácie. Hlavným východiskom je snaha pohybovať sa v súčasnom právnom rámci EÚ, zabrániť zásadným inštitucionálnym zmenám a podporovať komunitárny princíp. Aj v roku 2014 bude SR sledovať podobné aktivity, rozpracovávať pozície k novým návrhom a podporovať pragmatické riešenia posilňujúce „better governance“ vo všeobecnosti.

7.DOPRAVA, TELEKOMUNIKÁCIE A ENERGETIKA

Doprava

Horizontálne a intermodálne politiky

SR považuje za najvýznamnejšie v roku 2013 v oblasti dopravy - dosiahnutie konsenzu a presadenie spoločných záujmov V4 v trasovaní transeurópskych sietí v oblasti dopravy (TEN-T) a v čerpaní finančných prostriedkov. V roku 2013 bolo prijaté Nariadenie o zriadení Nástroja na prepájanie Európy (CEF) a usmernenia pre rozvoj a dokončenie transeurópskej dopravnej, telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry. Zo sumy 33, 242 259 mld. eur je pre dopravu vyčlenených 26, 250 582 mld. eur. Pre telekomunikácie je vyčlenená suma 1, 141 602 mld. eur.

Pokračovali rokovania o návrhu smernice o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, ktorej cieľom je do roku 2020 (do roku 2025 pre vnútrozemské prístavy) vybudovanie minimálnej infraštruktúry. Pre SR je v implementácii dôležité vypracovanie vnútroštátnej koncepcie financovania, výstavby a prevádzkovania nabíjacích staníc, poskytovanie dotácií na elektrickú energiu pre nabíjanie vozidiel a vytvorenie noriem pre výstavbu nabíjacích/čerpacích staníc, kvalitu alternatívnych palív a pre elektrické zásuvky.

V cestnej doprave pokračovali v roku 2013 rokovania o balíku opatrení o technickom stave vozidiel, ktorého cieľom je aktualizovať súčasné právne požiadavky na výkon kontrol vozidiel v prevádzke (pravidelné technické kontroly a cestné kontroly) a na registráciu vozidiel. Pokračovali rokovania o návrhu novely smernice, ktorou sa stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave. V oblasti technickej harmonizácii vozidiel pokračovali rokovania k návrhu nariadenie o požiadavkách pre typové schválenie pri zavádzaní palubného systému eCall.

V nadväznosti na úlohy a ciele Stratégie pre bezpečnosť cestnej premávky EÚ na roky 2011 –2020 sa uskutočnila rozprava ministrov o úlohách a zodpovednosti národných orgánov. Od r. 2008 do roku 2013 bol v EÚ zaznamenaný pozitívny trend v znižovaní dopravnej nehodovosti. V SR permanentne klesá počet dopravných nehôd. V roku 2013 zahynulo na cestách v histórii Slovenska najmenej osôb (223).

V železničnej doprave sa kládol dôraz na zvýšenie konkurencieschopnosti a liberalizáciu (štvrtý železničný balík). Uskutočnili sa rokovania k novému zneniu návrhu smernice o interoperabilite železničného systému v rámci EÚ, k prepracovanému návrhu smernice o bezpečnosti železníc a k návrhu nového nariadenia o Európskej železničnej agentúre (ERA).

V oblasti železničnej dopravy bude z pohľadu SR významným pokračovanie prijímania jednotlivých návrhov štvrtého železničného balíka. Cieľom balíka je odstrániť zostávajúce prekážky dobudovania jednotného európskeho železničného priestoru v EÚ a zvýšiť tak

27

konkurencieschopnosť tohto sektora (výrobcov a prevádzkovateľov), ako aj celkový podiel železničnej dopravy v rámci používaných druhov dopravy (v súčasnosti v EÚ len 6%).

Vo vodnej doprave sa realizovali opatrenia stratégie pre integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu. Cieľom je zvýšiť do roku 2020 objem prepravy po vnútrozemských vodných cestách o 20 %. Napomôcť tomu cieľu má aj zavedenie riečnych informačných služieb a ich rozvoj, preto sa realizoval projekt TEN-T pre implementáciu riečnych informačných služieb (RIS) - IRIS Europe II. V rámci zaistenia cieľov Prioritnej oblasti 1a – zlepšenie mobility a multimodality Stratégie EÚ pre podunajský región, odstránenia prekážok v splavnosti vodnej cesty Dunaja a jeho splavných prítokov a vytvorenie efektívneho manažmentu infraštruktúry vodných ciest do roku 2015. SR pokračuje v liberalizácii vstupu na vnútrozemský trh vodnej dopravy, kde kľúčovú otázku zohráva vzájomné uznávanie lodných osvedčení, odborných spôsobilostí a tvorba rovnakých technických požiadaviek na plavidlá.

Pokračovali rokovania k návrhu novely smernice o vybavení námorných lodí a k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o viacročnom financovaní činnosti EMSA v oblasti boja proti znečisťovaniu životného prostredia plavidlami a znečisťovaniu mora zariadeniami na ťažbu ropy a zemného plynu. Posudzoval sa aktuálny stav realizácie projektu Blue Belt, ktorý predstavuje jednotný dopravný priestor pre lodnú dopravu v rámci EÚ.

V leteckej doprave sa uskutočňuje reforma Jednotného európskeho vzdušného priestoru, ktorej hlavnými cieľmi sú väčšia harmonizácia európskeho systému, vyššia ekonomická efektivita a zlepšenie kvality služieb. Táto politika vedie k postupnej strate suverenity a k likvidácii národných poskytovateľov leteckých navigačných služieb. SR zastáva názor, že súčasný systém poskytovania leteckých navigačných služieb v EÚ je dostatočne vybudovaný a poskytuje vysokú úroveň bezpečnosti. Presadenie zámeru reformy v súčasnej podobe ohrozuje národné záujmy menších členských štátov a pre Slovenskú republiku je neprijateľný.

Rada EÚ prijala pozíciu k návrhu novely nariadenia Rady o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR), pokiaľ ide o predĺženie spoločného podniku do roku 2024. Pokračovali rokovania o novele nariadenia o hlásení udalostí v civilnom letectve a o nariadení o právach cestujúcich v leteckej doprave. Bola podpísaná komplexná letecká dohoda s Izraelom. Začali rokovania o dohode s Azerbajdžanom, Tuniskom a Brazíliou. Vo vzťahu s Ruskou federáciou pretrvávajú problémy týkajúce sa preletov cez Sibír, ktoré stoja dopravcov EÚ ročne cca 300 mil. EUR.

V roku 2013 sa zintenzívnilo využívanie a ďalšie budovanie európskych satelitných navigačných systémov EGNOS a Galileo. Najvýznamnejším pozitívnym výsledkom bolo schválenie nového nariadenia o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie. Bol schválený rozpočet na budovanie európskych GNSS programov Galileo a EGNOS na obdobie 2014-2020 vo výške 7 mld. EUR, ktorý bude použitý na dokončenie infraštruktúry satelitnej navigácie a na poskytovanie služieb. Problémom je nezvládnutie logistiky testov nových družíc výrobcom, čo spôsobilo úpravu harmonogramu štartov. Ďalším negatívom bola nedostatočná príprava všeobecných minimálnych štandardov pre bezpečnosť verejnej regulovanej služby systému Galileo zo strany EK.

V roku 2014 SR očakáva pokračovanie rokovaní k reforme Jednotného európskeho vzdušného priestoru, vyššia ekonomická efektivita a zlepšenie kvality služieb, vytváranie

28

synergie medzi poskytovateľmi služieb, rozvoj konceptu funkčných vzdušných blokov a podpora manažéra siete. Pre SR je v roku 2014 dôležitý pokrok v rokovaniach o 4. železničnom balíku (SMA II), ktorý je zameraný na dobudovanie jednotného európskeho železničného priestoru na posilnenie európskej konkurencieschopnosti a rastu.

Energetika

V roku 2013 bolo prijaté Nariadenie o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru. Z pohľadu SR má zásadný význam severojužný plynárenský a elektrizačný koridor v regióne strednej a východnej Európy. Prínosom pre bezpečnosť dodávok ropy bude aj realizácia prioritného koridoru pre dodávky ropy v stredovýchodnej Európe.

V roku 2013 sa v rámci negociácií v Rade EÚ a v Európskom parlamente podarilo navýšiť podporu vyraďovania JE Jaslovské Bohunice V1 z pôvodných 114 mil. EUR na 225 mil. EUR.

Od júna roku 2013 prebiehajú v Pracovnej skupine pre jadrové otázky diskusie k revízii smernice o jadrovej bezpečnosti. Snahou Európskej komisie je v tejto revízii reflektovať výsledky a poučenia zo záťažových testov vykonaných na jadrových elektrárňach. Z pohľadu SR navrhované opatrenia idú nad rámec národnej zodpovednosti a to v prospech posilnenia kompetencií EK, snahou SR naďalej zostáva zabezpečiť prijateľný kompromis.

V roku 2013 prebiehali rokovania k smernici, ktorou sa mení a dopĺňa smernica týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení a dopĺňa smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (tzv. smernica o ILUC). Pôvodný návrh smernice bol pre SR neakceptovateľný. Napriek tomu, že kompromisné riešenie nezískalo na Rade EÚ pre energetiku v decembri 2013 dostatočnú podporu, podarilo sa SR spoločne s ďalšími krajinami vyrokovať výhodnejšiu východziu pozíciu. Rokovania o uvedenej smernici budú pokračovať.

Cieľom na rok 2014 ostáva vybudovanie jednotného trhu s energiou. EK sa plánuje sústrediť predovšetkým na maloobchodné trhy a prínosy vnútorného trhu pre spotrebiteľov. Pre dobudovanie vnútorného trhu EÚ s energiami bude predovšetkým potrebné realizovať definované projekty spoločného záujmu EÚ, pripraviť a implementovať sieťové predpisy a pokračovať v regionálnom spájaní trhov. Preto SR nepovažuje dobudovanie vnútorného trhu v požadovanom termíne za reálne. Do dobudovania reálne fungujúceho vnútorného trhu bude nevyhnutné ponechať členským štátom možnosť efektívnej regulácie cien energie.

V roku 2014 bude cieľom SR zabezpečiť prípravu realizácie definovaných projektov spoločného záujmu (PCI) aj za finančnej podpory EÚ v rámci nástroja „Spájame Európu“. Aktuálne sa pripravujú projekty prepojenia plynárenských sietí s Maďarskom a Poľskom a projekty viacerých prepojení elektrizačných sústav s Maďarskom.

Informačná spoločnosť

Rok 2013 bol v oblasti informačnej spoločnosti orientovaný na iniciatívy a ciele EÚ v súlade s ťažiskovou iniciatívou Európskej komisie Digitálna agenda pre Európu (ďalej „DAE“), pričom v popredí ostávajú najmä témy cezhraničnej elektronickej identifikácie, autentifikácie

29

a dôveryhodných služieb, elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní a bezpečnosti sietí a informácií.

Cieľom nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu je zabezpečiť vzájomné uznávanie elektronickej identifikácie (eID) v celej EÚ, posilnenie existujúcich pravidiel v oblasti elektronických podpisov a legislatívna podpora dôveryhodným službám pre elektronické transakcie. Nariadenie má posilniť vnútorný trh EÚ zjednodušením súčasného využívania elektronického podpisu v EÚ pre občanov a podnikateľov. V roku 2013 sa dosiahol pokrok najmä v časti týkajúcej sa elektronickej identifikácie a dohľadu nad dôveryhodnými službami.

SR v roku 2014 z pohľadu telekomunikácií a informatizácie spoločnosti považuje za najdôležitejšie úlohy pracovného programu Európskej komisie najmä návrh revízie legislatívneho rámca pre elektronické komunikácie, ktorého cieľom je prekonanie fragmentácie trhov elektronických komunikácií, zvýšená ochrana koncového zákazníka, opatrenia na odstránenie platieb za roamingové služby a harmonizácia základných technických „vstupov“ (napr. frekvenčného spektra pre bezdrôtové siete, prístupu k sieťam pre pevné širokopásmové pripojenie). Ďalšími významnými návrhmi sú celoeurópsky rámec pre elektronickú identifikáciu a dôveryhodné služby, ako aj návrh smernice pre sieťovú a informačnú bezpečnosť. Pre potreby dobudovania jednotného digitálneho trhu budú práve tieto návrhy kľúčové z hľadiska zaistenia bezpečných a dôveryhodných cezhraničných elektronických služieb. Čo sa týka revízie trhu elektronických komunikácií, SR považuje prijatie predmetného návrhu počas prvej polovice roku 2014 z dôvodu komplexnosti a významných dopadov na všetky zainteresované strany za príliš ambiciózne.

Jadrová bezpečnosť

V roku 2013 bol ťažiskovým najmä návrh revízie smernice o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Vo všeobecnosti SR považuje predloženie návrhu zo strany EK za predčasné a uprednostnila by počkať s prípadnou revíziou potom, ako budú predložené a vyhodnotené prvé správy o plnení súčasne platnej smernice v roku 2014. Podobný názor zastáva napríklad Česká republika, Poľsko i Maďarsko, a preto sú postoje koordinované i na úrovni krajín V4. V roku 2014 SR očakáva ukončenie rokovaní a prijatie revidovanej smernice o jadrovej bezpečnosti. Tieto rokovania považuje SR z pohľadu vývoja jadrovej energetiky v EÚ za významné.

V roku 2013 pokračovali diskusie k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti voči tretím krajinám, a to najmä kvôli zníženiu finančných prostriedkov v rámci balíka finančných nástrojov vonkajšej pomoci viacročného finančného rámca 2014-2020. Nariadenie sa uplatňuje od 1. 1. 2014. Rokovania prebiehali aj k problematike uplatňovania záruk, ako aj k bilaterálnym vzťahom Spoločenstva Euratom s tretími krajinami (Kanada, Južná Kórea, Ruská federácia, atď.).

V rámci pokračovania realizácie záťažových testov, t.j. komplexného a transparentného posúdenia rizika a bezpečnosti, Európska komisia organizovala v apríli 2013 v Bruseli Posudzovacie zasadnutie (tzv. peer review workshop). Počas tohto zasadnutia boli diskutované otázky k národným Akčným plánom jednotlivých členských štátov EÚ, vrátane Slovenska, a dohodnuté opatrenia strednodobého a dlhodobého charakteru. Súhrnné posúdenie stavu implementácie jednotlivých akčných plánov sa očakáva v roku 2015.

30

Aktivity v rámci Európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) a jej podskupín boli v roku 2013 zamerané na prijatie ďalších opatrení na implementáciu odporúčaní vyplývajúcich z uskutočnených partnerských posúdení v rámci záťažových testov (Akčný plán), ako aj spoločného smerovania EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti vo vzťahu už k vyššie spomínanej revízie smernice o jadrovej bezpečnosti.

Na základe Dohody o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jeho Dodatkového protokolu vykonávali inšpektori Spoločenstva Euratom a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu inšpekcie v slovenských jadrových zariadeniach. Ani v jednom prípade nebolo konštatované porušovanie záväzkov SR v oblasti nešírenia jadrových zbraní a zárukového systému.

V 2014 sa očakáva ukončenie rokovaní a prijatie revidovanej smernice o jadrovej bezpečnosti. Tieto rokovania považuje SR z pohľadu vývoja jadrovej energetiky v EÚ za významné. V oblasti problematiky občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody Európska komisia uskutočnila verejné konzultácie k tejto problematike, ktoré boli ukončené v novembri 2013, pričom ich vyhodnotenie sa očakáva začiatkom roka 2014. V závislosti od ich výsledkov Európska komisia zváži spôsob, ktorým by sa dala zastrešiť a zjednotiť táto oblasť v rámci členských štátov EÚ.

8.POĽNOHOSPODÁRSTVO A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO

Spoločná poľnohospodárska politika

V roku 2013 pokračoval proces preskúmania návrhov nariadení týkajúcich sa reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2020. V návrhu nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhu SR dosiahla predĺženie uplatňovania kvót na cukor, nadviazalo sa na reformu vína prijatím systému autorizácií až do roku 2030, do systému intervencií sa doplnila tvrdá pšenica, umožnilo sa prijímanie krízových opatrení (špeciálne aj v sektore mlieka) a navýšil sa rozpočet pre školské ovocie.

Počas roka 2013 sa začala diskusia k novému veterinárnemu a fytosanitárnemu balíčku, ktorého súčasťou je úprava úradných kontrol, nové pravidlá pre zdravie rastlín, zdravie zvierat a rastlinný rozmnožovací materiál a pre riadenie výdavkov v oblasti potravinového reťazca, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat, zdravia rastlín a reprodukčného materiálu. V rámci nariadenia o riadení výdavkov sa SR podarilo presadiť väčšinu svojich požiadaviek a návrh sa presunul do procesu trilaterálnych rokovaní.

V roku 2014 sa v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky očakáva revízia existujúceho režimu a zjednodušenie právneho rámca s cieľom zredukovania administratívnej záťaže a zvýšenia atraktívnosti pre konzumentov. SR víta aj iniciatívu na revíziu poskytovania štátnej pomoci v poľnohospodárskom sektore. V priebehu roka 2014 sa očakáva finalizovanie rokovaní s Európskym parlamentom o Európskom fonde pre námorné a rybné hospodárstvo, ktorý zabezpečuje podporu udržateľnej a konkurencieschopnej akvakultúry na Slovensku. V súvislosti s reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa prijatie delegovaných a vykonávacích aktov plánuje na prvé mesiace roku 2014.

Rybné hospodárstvo

31

V roku 2013 bol schválený všeobecný prístup k návrhu nariadenia Rady o spoločnej rybárskej politike a k návrhu nariadenia Rady o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry. Priority Slovenskej republiky v oblasti sladkovodnej akvakultúry boli zohľadnené počas prípravy samotných návrhov.

V priebehu roku 2013 pokračoval legislatívny proces k príprave návrhu nariadenia o Európskom námornom a rybárskom fonde (ďalej len „ENRF“) zameraného na podporu rozvoja Spoločnej rybárskej politiky a Integrovanej námornej politiky na roky 2014 – 2020. V apríli 2013 predstavila Európska komisia, na podnet väčšiny členských štátov, pozmenený návrh nariadenia o ENRF, v ktorom boli riadiace a kontrolné systémy zosúladené so štrukturálnymi fondmi. Rada ministrov EÚ schválila všeobecný prístup k návrhu nariadenia.

Lesné hospodárstvo

V roku 2013 pokračovali rokovania o právne záväznej dohode o lesoch v Európe v rámci príslušného medzivládneho negociačného výboru (INC), výstupom bol revidovaný návrh textu predmetnej dohody. Na základe svojho programu práce Európska komisia prijala 20. septembra 2013 oznámenie „Nová stratégia Európskej únie v oblasti lesov: pre lesy a lesnícko-drevársky komplex“. Predmetné oznámenie reaguje na potrebu aktualizácie doposiaľ platnej lesníckej stratégie Európskej únie z roku 1998.

Rozvoj vidieka

V roku 2013 pokračovala implementácia Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 v rámci všetkých osí a opatrení. Celkové finančné čerpanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka SR od začiatku implementácie programu po koniec roka 2013 prevyšovalo priemer EÚ. Počas roka 2013 sa Riadiaci orgán intenzívne venoval príprave nového programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 s cieľom, aby sa implementácia nového programu začala čo najskôr.

Vo vzťahu k priamym platbám, bola jednou z najvýraznejšie diskutovaných tém otázka stropovania priamych platieb (capping), ktoré SR spolu s ďalšími členskými štátmi jednoznačne odmietala. Výsledkom je priaznivejšia úprava redukcií priamych platieb s alternatívnym zavedením tzv. redistributívnej platby.

SR aktívne presadzovala flexibilnejšiu úpravu ekologickej platby (greening) a odloženie uplatňovania jej sankčných mechanizmov presahujúcich časť ekologickej platby až od roku 2017. Prioritou bola taktiež možnosť pružnejšej alokácie finančných prostriedkov medzi piliermi SPP a poskytovanie podpory viazanej na produkciu pre sektory špecializovanej rastlinnej a živočíšnej výroby.

Potravinárstvo

V roku 2013 bolo naďalej zabezpečené pokračovanie propagácie a realizácie aktivít v oblasti kvality potravín v rámci „Politiky kvality potravín EÚ“ a najmä realizácie programov bezpečnosti potravín. Orgány úradnej kontroly zintenzívnili cielené kontroly nad dodržiavaním komunitárnych legislatívnych ustanovení bezpečnosti potravín umiestňovaných v obchodnej sieti SR v rámci voľného trhu EÚ a zabezpečovali vystavovanie pozitívnych nálezov v systéme RASFF (Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá EÚ).

32

V súvislosti so zabezpečením kvalitatívnej úrovne kontroly bezpečnosti potravín, bolo uskutočnených viacero auditov zo strany EK prostredníctvom FVO (Úrad pre potraviny a veterinárstvo), ktoré dopadli pozitívne pre orgány úradnej kontroly. SR naďalej úzko spolupracuje s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) najmä v oblasti poskytovania údajov, vedeckého hodnotenia rizika, komunikácie o riziku apod., ktoré sú predmetom mandátu EFSA.

9.ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Životné prostredie

Slovenská republika hodnotí rok 2013 pozitívne z pohľadu diskusií o rámci na obdobie po roku 2015 v nadväznosti na oznámenie EK s názvom „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet“. Prijatie záverov Rady EÚ tykajúcich sa tohto dokumentu prispelo k zjednoteniu spoločného prístupu EÚ k diskusiám o rámci na obdobie po roku 2015. Celkovým cieľom by malo byť zabezpečenie dôstojného života pre všetkých do roku 2030, ukončenie chudoby vo všetkých jej rozmeroch a poskytnutie udržateľnej budúcnosti pre svet.

Z pohľadu environmentálnej politiky prínosom bolo prijatie 7. Environmentálneho akčného programu (ďalej len „EAP“) v programovom období 2014 – 2020. 7. EAP poskytne adekvátne zastrešujúci strategický rámec pre politiku životného prostredia v EÚ. Stanovené ciele v tomto 7. EAP-e posilnia prínos politiky v oblasti životného prostredia k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, mali by napomôcť ochrane a posilneniu prírodného kapitálu a napomáhať zdraviu a blahobytu občanov.

V oblasti vôd sa v roku 2013 sfinalizovala „Smernica Európskeho parlamentu a Rady o prioritných látkach v oblasti vodnej politiky. Bola prijatá Spoločná implementačná stratégia, ktorá rozpracováva ciele „Koncepcie na ochranu vodných zdrojov Európy”.

Z pohľadu ochrany ovzdušia Európska komisia v decembri 2013 predstavila balíček pre kvalitu ovzdušia, ktorý obsahuje návrh programu „Čisté ovzdušie pre Európu“, návrh rozhodnutia Rady o prijatí zmeny Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušia.

V roku 2013 sa realizovala transpozícia ako aj implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady o priemyselných emisiách (integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania). Podľa hodnotenia EK Slovenská republika túto úlohu zvládla a patrila medzi prvé 4 členské štáty, ktoré zabezpečili úplnú a správnu transpozíciu smernice do svojich právnych predpisov. V rámci jej uplatňovania sme predložili EK na schválenie „Prechodný národný program pre veľké spaľovacie zariadenia“.

V roku 2014 budú v kontexte efektívneho využívania zdrojov prehodnotené kľúčové ciele EÚ v politike odpadového hospodárstva, vrátane koherentnosti odpadovej legislatívy pre oblasť obalov, skládok a celkovo rámcovej smernice o odpadoch. V rámci revízie EÚ politiky pre kvalitu ovzdušia sa budú diskutovať nové ciele pre národné emisné stropy. V závislosti na prebiehajúcu medzinárodnú diskusiu bude potrebné venovať pozornosť preskúmaniu rozvojových cieľov stanovených do roku 2015 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, so zreteľom na jednotnú rozvojovú agendu post-2015.

Zmena klímy

33

V oblasti politiky zmeny klímy sú základné ciele a priority EÚ a SR veľmi blízke, dlhodobé a ďalej konfrontované v širšom medzinárodnom rámci pozícií vyspelých a rozvojových krajín. Nemalý prínos členstva pre SR znamená aj pokrok v našich aktivitách smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Konkrétne to znamená pozitívny vplyv na štátny rozpočet v dôsledku zvýšenej ceny emisných kvót skleníkových plynov, ušetrených nákladov na dovoz energetických zdrojov, ako aj pozitívny vplyv na životné prostredie v dôsledku zvýšených investícií do nízkouhlíkových opatrení. K ďalšiemu plneniu cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov by mali prispieť aj nové alebo novelizované legislatívne nástroje z roku 2013.

Európska komisia v marci 2013 predstavila „Zelenú knihu - Klimatická a energetická politika do roku 2030“, ktorou oficiálne spustila diskusiu o podobe nových cieľov a celého rámca klimaticko-energetickej politiky EÚ do 2030. V októbri a v novembri 2013 EK predstavila návrhy legislatívnych aktov, ktoré budú tvoriť tzv. ratifikačný balíček druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu za EÚ. Ten balíček obsahuje návrhy legislatívnych noriem, ktoré sú nevyhnutné na úspešné zvládnutie ratifikačného procesu v EÚ aj v jednotlivých členských štátoch.

V roku 2014 budú v oblasti životného prostredia a zmeny klímy iniciatívy a návrhy opatrení zamerané na dosiahnutie zdrojovo-efektívnej Európy a stanovenie cieľov nízko uhlíkovej ekonomiky. V kontexte politickej diskusie rámca pre klímu a energetiku 2030 sa diskusia bude sústreďovať na definovanie redukčných cieľov do roku 2030 (odhaduje sa 40% v 2030 oproti 1990), potenciálne stanovenie cieľov pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť, so zámerom poskytnúť dlhodobú perspektívu pre investície a prispieť k stabilnej, bezpečnej, energeticky nezávislej a konkurencieschopnej EÚ. Prijatie a realizácia opatrení z balíčka by mali zabezpečiť obyvateľom Európskej únie podstatné zlepšenie kvality ovzdušia v časovom horizonte 2030. Je to ambiciózna úloha, naplnenie ktorej si vyžiada veľké úsilie a aj vysoké finančné náklady, najmä nových členských štátov a teda aj Slovenska. Z tohto dôvodu sa SR bude pri vyjednávaní usilovať o prijatie realistických cieľov, ktoré budú ekonomicky únosné a prinesú aj úžitok v podobe čistejšieho ovzdušia a bude presadzovať rámec, ktorý zohľadňuje dopady na globálnu konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a bezpečnosť dodávok energie.

SR aj v roku 2014 bude podporovať budovanie nízko uhlíkovej ekonomiky o. i. presadzovať technologicky neutrálne prístupy dosiahnutia cieľov (nie len prostredníctvom jednej technológie, napr. OZE, ale ponechať voľbu definovania energetického mixu pre členské štáty EÚ.

V roku 2014 sa očakávajú rokovania ohľadne vytvorenia rámca pre bezpečné využívanie nekonvenčnej ťažby uhľovodíkov. SR so záujmom sleduje diskusiu ohľadom využitia bridlicového plynu, ktorého rozmach by mohol zmeniť vnútorný trh EÚ s plynom. Predpokladaný legislatívny rámec v tomto smere by mal zohľadniť potreby trhu, ciele v oblasti emisií skleníkových plynov, ale aj environmentálne a zdravotné riziká, v súlade s očakávaniami verejnosti. Z pohľadu SR bude potrebné nájsť rovnováhu medzi efektívnym využitím tejto suroviny ako nástroja diverzifikácie pre energetiku a ochranou životného prostredia.

Biodiverzita

V roku 2013 bol ukončený proces prípravy „Aktualizovanej národnej stratégie biodiverzity do roku 2020“, ktorá vychádza z EÚ stratégie biodiverzity do roku 2020. Priority, vrátane predpokladaných zdrojov financovania, pre zabezpečenie ochrany európskej

34

sústavy chránených území Natura 2000 boli stanovené v Prioritnom akčnom rámci financovania Natura 2000 v Slovenskej republike pre EÚ programové obdobie 2014-2020. Kľúčovou úlohou v oblasti ochrany prírody a krajiny v rámci záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ v roku 2014 bude „plnenie jednotlivých cieľov EÚ stratégie biodiverzity do roku 2020“, vrátane dobudovania sústavy Natura 2000 a zabezpečovania starostlivosti o chránené druhy, biotopy a územia, riešenia inváznych nepôvodných druhov ai.

10.VZDELÁVANIE, MLÁDEŽ, KULTÚRA A ŠPORT

Vzdelávanie

V oblasti vzdelávania sa Rada EÚ zaoberala predovšetkým otázkou atraktívnosti európskeho vysokoškolského vzdelávania pre tretie krajiny. Členské štáty boli motivované k systémovému prístupu k internacionalizácii, k podpore obojstrannej mobility študentov a vysokoškolských učiteľov s tretími krajinami. Ďaľšou dôležitou témou boli závery Rady o inovatívnych prístupoch vo vzdelávaní.

Zásadný dopad na rozvoj slovenského výskumu a vývoja malo v uplynulom období čerpanie štrukturálnych fondov EÚ (Operačný program výskum a vývoj), ktoré pozitívne prispeli k zvýšeniu kvality slovenskej infraštruktúry výskumu a vývoja. Problémom z hľadiska využívania pozitívnych efektov zostáva nemožnosť využiť vybudovanú infraštruktúru na spoluprácu s podnikateľmi (bránia tomu nastavené pravidlá), čo obmedzuje rozvoj spolupráce univerzít a SAV so súkromnou sférou a prenos poznatkov. Kriticky je tiež vnímané administratívne zaťaženie výskumníkov, ktoré so sebou prináša zapojenie do projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ.

Význam a prepojenie národnej politiky v oblasti výskumu a vývoja s cieľmi Stratégie Európa 2020 a víziou Európskeho výskumného priestoru dokladá návrh strategického dokumentu pre oblasť výskumu a inovácií v SR do roku 2020 „Poznatkami k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3 SK), ktorý je slovenskou národnou stratégiou inteligentnej špecializácie. RIS3 SK definuje konkrétne opatrenia na podporu účasti SR v európskych programoch a iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja. Z hľadiska európskej politiky v oblasti výskumu a vývoja kľúčovou prioritou pre SR bude podpora zapojenia slovenských organizácií do nadchádzajúceho programu Horizont 2020 (nasledovník programu 7. Rámcový program), ktorý je od roku 2014 najdôležitejším nástrojom Európskej komisie na podporu výskumu a inovácií s rozpočtom 80 mld. EUR v bežných cenách. Nástrojom bude pripravovaný program Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) na prípravu projektov Horizontu 2020. Cieľom programu bude motivovať slovenské organizácie podávať projekty, vyhľadávať partnerstvá so zahraničnými partnermi a osobitný dôraz bude kladený aj na podporu koordinácie projektov. SR preto v roku 2013 pripravila podmienky na vytvorenie Styčnej kancelárie pre výskum a vývoj v Bruseli, ktorá bude plniť významnú funkciu pri zapojení slovenských organizácií do Horizontu 2020 a ďalších iniciatív, pomáhať pri vyhľadávaní partnerov. Styčná kancelária začala fungovať od januára 2014, pričom v ďalšom období sa očakáva ďalšie rozšírenie jej činnosti a zapojenie zástupcov slovenských univerzít, SAV a podnikateľských zväzov, nakoľko program Horizont 2020 bude výrazne orientovaný aj do podnikateľskej sféry.

Dôležitým dokumentom schváleným Radou EÚ pre mládež boli závery Rady o posilnení sociálneho začlenenia mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, neštudujú a nezúčastňujú sa na odbornej príprave.

35

V oblasti mládežníckej politiky v roku 2014 jedným z hlavných strategických cieľov zostáva uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania v práci s mládežou.

Šport

V oblasti podpory športu boli v roku 2013 prejednávané odporúčania Rady EÚ o podpore zdraviu prospešných pohybových aktivít naprieč sektormi, závery Rady o príspevku športu k hospodárstvu EÚ, osobitne k riešeniu nezamestnanosti mládeže a sociálnej inklúzie, ako aj diskusie o druhom pracovnom pláne EÚ pre šport.

V roku 2014 bude pokračovať boj proti ovplyvňovaniu športových podujatí. Zmenou je možnosť financovania projektov v oblasti športu z prostriedkov EÚ od roku 2014 v rámci nového komunitárneho programu EÚ Erasmus+, do ktorého je okrem oblasti vzdelávana, vzdelávacíh mobilít a mládeže zaradená aj oblasť športu s alokovanými prostriedkami 1,8 % z celkového rozpočtu.

Kultúra a audiovízia

V roku 2013 prebiehali na všetkých úrovniach intenzívne rokovania v súvislosti s návrhom rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení činnosti Únie na podporu iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033, ktorého cieľom je zabezpečiť plynulé pokračovanie projektu po vypršaní súčasne platného rozhodnutia v roku 2019. Na zasadnutí Rady EÚ pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport v máji 2013 sa podarilo dosiahnuť všeobecný prístup k návrhu, pričom rokovania pokračovali v rámci neformálneho trialógu. Rozhodnutie by však malo byť prijaté čo najskôr, aby sa zaručila plynulá kontinuita projektu, keďže v súčasnosti sa súťaž o titul Európskeho hlavného mesta kultúry začína so šesťročným časovým predstihom, aby mali mestá dostatočný čas na prípravu.

V júli 2013 Európska komisia predložila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu. Európska komisia v rámci nového návrhu predstavila zmeny navrhnuté na základe hodnotiacich správ, ktorých cieľom je zlepšiť ochranu predmetov kultúrnej hodnoty, zvýšiť počet prípadov navrátenia, znížiť súvisiace náklady a zároveň uľahčiť administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi pri navracaní kultúrnych predmetov najmä prostredníctvom využívania jednotného informačného systému o vnútornom trhu. Rada EÚ pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport na svojom zasadnutí dňa 26. novembra 2013 prijala k návrhu smernice všeobecné smerovanie.

V roku 2013 sa postupne na všetkých úrovniach ukončovali rokovania o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ , ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa, ktorý bol schválený v Európskom parlamente a Radou EÚ. Vďaka tomu bolo možné, aby od januára 2014 predchádzajúce programy MEDIA a Kultúra, bez narušenia kontinuity, nahradil spoločný program Kreatívna Európa. Celkový rozpočet programu na sedemročné obdobie 2014-2020 dosahuje 1,46 mld. EUR.

Po viacročných intenzívnych rokovaniach a konzultáciách boli v roku 2013 schválené nové pravidlá o štátnej pomoci pre kinematografické a iné audiovizuálne diela, keď Európska komisia prijala nové znenie oznámenia EK o štátnej pomoci pre filmy a iné audiovizuálne

36

diela. Prijaté oznámenie určuje jednotné pravidlá pre všetky existujúce, ale aj v budúcnosti prijímané schémy verejnej podpory v tejto oblasti.

Na zasadnutí Rady EÚ pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport, ktoré sa konalo v dňoch 25. – 26. novembra 2013 v Bruseli boli prijaté závery Rady EÚ a zástupcov vlád členských štátov, o slobode a pluralite médií v digitálnom prostredí. Závery poukazujú na slobodu a pluralitu médií ako na základné hodnoty demokratickej spoločnosti, ktoré sú obsiahnuté aj v Charte základných práv EÚ, a ktoré majú významný vplyv na účasť občanov v rozhodovacom procese.

V rámci komunitárneho programu MEDIA bolo v roku 2013 priamo podporených 27 slovenských projektov v celkovej výške 304 193 EUR a nepriama podpora pre slovenské kiná, ktoré sú členmi siete kín Europe cinemas, dosiahla výšku 87 449 EUR. V rámci komunitárneho programu Kultúra bolo v roku 2013 podporených 7 projektov so slovenskou účasťou v celkovej výške 1 048 847 EUR. Prostredníctvom programu Európa pre občanov získalo v roku 2013 finančnú podporu 44 projektov so slovenskou účasťou v celkovej hodnote 1 190 500 EUR.

Oblasť autorského práva

V oblasti autorského práva došlo k prerokúvaniu návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a súvisiacich práv a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na využívanie hudobných diel online na vnútornom trhu. Oblasť kolektívnej správy práv v súčasnosti nie je na európskej úrovni upravená, vzhľadom na jej zložitosť sa však harmonizácia javí ako nevyhnutná. Cieľom návrhu je zlepšiť štandardy riadenia a transparentnosti organizácií kolektívnej správy a uľahčiť poskytovanie multiteritoriálnych licencií na práva autorov na hudobné diela organizáciami kolektívnej správy na účely poskytovania on-line služieb.

37

Personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2013

Všeobecná informácia

V uplynulom roku nedošlo v úrovni personálneho zastúpenia Slovenska v európskych inštitúciách k výrazným zmenám. Počet slovenských občanov pracujúcich v štruktúrach EÚ dosiahol počet 650.

Stratifikácia

Slovenskí občania pôsobia v EÚ v nasledujúcich kategóriách:

•volení zástupcovia (poslanci Európskeho parlamentu – SR má 13 poslancov v Európskom parlamente s funkčným obdobím 5 rokov (funkčné obdobie končí roku 2014).

•národní nominanti (zástupcovia členských krajín EÚ vo Výbore regiónov, Európskom hospodárskom a sociálnom výbore a pod., ktorých nominácia v SR podlieha schváleniu vlády)

•vyslaní zástupcovia (národní experti, pracovníci agentúr EÚ, stážisti na dobu určitú, ktorí sú nominovaní členským štátom, ale prechádzajú výberom podľa pravidiel príslušnej inštitúcie EÚ)

•zamestnanci (administrátori (AD) a asistenti (AST)) v Európskej komisii, Európskom parlamente, v Generálnom sekretariáte Rady, v Európskej službe pre vonkajšiu službu, vo Výbore regiónov a v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (ich výber je plne v kompetencii príslušnej inštitúcie EÚ)

•účastníci stáží (účastníci stáží, študenti a absolventi vysokoškolského vzdelávania).

Približný počet zamestnancov SR vo vybraných inštitúciách v pozíciách Administrátor, Asistent, Národný expert, december 2013:

Európska komisia

333

Európsky parlament

156

Generálny sekretariát Rady

75

Európsky hospodársky a sociálny výbor

20

Výbor regiónov

17

ESVČ

14

Zdroj: databázy inštitúcií EÚ, ESVČ

Európsky parlament a Generálny sekretariát Rady

38

V Európskom parlamente pôsobí okrem 13 europoslancov, ktorí sú volení priamou voľbou, 156 Slovákov (70 úroveň AD, 59 úroveň AST a 27 akreditovaných asistentov poslancov Európskeho parlamentu). Na Generálnom sekretariáte Rady EÚ pôsobí 75 Slovákov (59 úroveň AD a 16 AST) .

Európska komisia

V Európskej komisii pôsobí 333 Slovákov (202 na úrovni AD a 131 na úrovni AST).

Porovnanie zastúpenia v pozíciách stredného a vyššieho manažmentu v Európskej komisii, porovnanie podľa jednotlivých štátov a pozícií:

Zdroj: EK, január 2014

Zdroj: EK, január 2014

SR je v obsadzovaní postov v strednom a vyššom manažmente EK v porovnaní s krajinami V4 najúspešnejšie pri zohľadnení ich podielu na počte obyvateľov. Pri

AD 16

AD 15

AD 14

AD 13

AD 12

AD 11

AD 10

AD 9

spolu

Slovensko

0

1

3

4

6

1

6

19

40

Bulharsko

0

1

4

5

7

1

6

10

34

ČR

1

2

1

9

5

1

5

31

55

Cyprus

0

1

3

5

3

4

0

8

24

Estónsko

0

2

3

1

2

3

3

12

26

Litva

0

1

4

5

0

2

3

19

34

Lotyšsko

0

1

3

3

2

4

6

8

27

Maďarsko

1

5

3

9

4

4

7

30

63

Malta

0

1

2

3

1

5

3

8

23

Poľsko

1

7

7

14

10

5

11

58

113

Rumunsko

0

1

6

5

13

0

8

18

51

Slovinsko

0

2

2

1

4

3

8

7

27

Fínsko

0

2

6

63

99

26

45

32

273

Dánsko

1

5

15

77

42

9

27

16

192

Írsko

1

5

19

68

38

19

21

9

180

Portugalsko

2

8

24

139

86

24

28

19

330

39

porovnaní s podobne veľkými krajinami ako Fínsko, Dánsko či Írsko je vidieť markantný rozdiel a môžeme konštatovať, že na úrovni stredného a vyššieho manažmentu v rámci Európskej komisie máme stále rezervy. Nižší počet zástupcov v týchto kategóriách je môžné prisudzovať kratšiemu členstvu SR v Európskej únií, obdobne sú na tom krajiny, ktoré vstúpili do Európskej únie v rovnakom období ako SR. Ambíciou je zabezpečiť lepšie zastúpenie na týchto pozíciách.

Úspechom pre SR je obsadenie postu generálneho riaditeľa v rámci Európskej komisie (od 1.januára 2014) v Spoločnom výskumnom centre slovenským občanom. Toto riaditeľstvo je kľúčové pre budúcnosť európskej vedy a zároveň strategicky dôležité pre Slovensko a jeho vedu.

V rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pôsobí 14 Slovákov (4 pracovníci z diplomacie SR, 3 na úrovni AD, 3 na úrovni AST a 4 zástupcovia na kontrakt).

Na pozícii vyslaného národného experta v európskych inštitúcií Slovensko eviduje 24 pracovníkov vyslaných národnými orgánmi štátnej správy.

Stážisti v európskych inštitúciách

Európske inštitúcie každoročne ponúkajú viacero druhov stáží pre pracovníkov štátnej a verejnej správy národných správ členských štátov EÚ, absolventov a študentov vysokých škôl. Stáže sa ďalej delia podľa dĺžky trvania, finančnej náročnosti.

Európska komisia pre zamestnancov štátnej a verejnej správy ponúka v rámci vlastných štruktúr tzv. štrukturálne stáže v trvaní od 3 do 5 mesiacov v dvoch termínoch ročne, ktoré sú plne hradené vysielajúcou organizáciou. Záujem o tento typ stáže je nízky z dôvodu finančnej náročnosti.

Program Erasmus pre zamestnancov štátnej správy je krátkodobá dvoj týždenná stáž informačného charakteru o spôsobe fungovania európskych inštitúcií a je určená pre štátnych zamestnancov, ktorí s európskou agendou pracujú relatívne krátko. O tento druh stáže je rastúci záujem, no počet miest pre jedno kolo je nemenný a tak Slovensko ročne môže naň nominovať max. 4-6 kandidátov (v závislosti od počtu kôl – 2 kandidáti na jedno kolo).

Absolventské stáže – Blue Book Traineeship

Absolventské stáže sú organizované priamo EÚ inštitúciami, na ktorých sa má stáž realizovať. Podmienkou účasti na tejto stáži je absolvovanie aspoň prvého stupňa vysokoškolského štúdia. Počet stážistov na členskú krajinu sa odvádza od veľkosti krajiny a počtu prihlásených. Spolu EK ponúka ročne približne 630 stáží. Ide o nástroj, ktorý nespôsobuje pre stážistu (ani vysielajúcu inštitúciu) v podstate žiadne náklady a v súčasnosti je na riadiacich postoch viacero Slovákov, ktorí majú možnosť presadiť získanie absolventského stážistu na svoje pracovisko.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi vládou SR a zamestnancami európskych inštitúcií neexistuje priama inštitucionálna väzba, je spolupráca s týmito občanmi náročnejšia a musí sa opierať aj o reálny záujem a motiváciu ľudí.

40

V záujme zintenzívnenia vzájomných vzťahov MZVaEZ SR vyvíja rôzne aktivity, hlavne prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR v Bruseli. Po zasadnutiach Európskej rady organizuje brífingy pre zamestnancov EÚ inštitúcií zo SR a pozýva na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia (novoročný koncert, stretnutia pracovníkov s pracovníkmi MZVaEZ SR, politikmi, organizuje prednášky a pod.).

Pre Slovensko ako členský štát EÚ je dôležité, aby v štruktúrach inštitúcií EÚ mal zamestnaných čo najviac svojich zástupcov na pozíciách vyššieho a stredného manažmentu. Prispieva to k posilneniu pozície SR v rámci Európskej únie a zároveň napomáha k presadzovaniu národných záujmov na jej pôde.