1
Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii –
hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného
programu Európskej komisie
Úvod
Cieľom materiálu je poskytnúť pohľad na najdôležitejšie aktivity Slovenskej republiky na pôde v roku 2013 v kontexte dlhodobých, ako aj aktuálnych strategických politík a zadefinovať priority Slovenskej republiky v rámci schváleného Legislatívneho a pracovného programu EK na rok 2014. Materiál vo svojej štruktúre korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady a poskytuje informácie o najdôležitejších prijatých a plánovaných opatreniach podľa sektorálnych politík.
Materiál tiež mapuje personálne zastúpenie SR v inštitúciách Európskej únie v roku 2013 s prehľadným členením podľa jednotlivých inštitúcii EÚ.
Prílohou materiálu je tabuľka s plánovanými legislatívnymi aj nelegislatívnymi iniciatívami EK na rok 2014 spolu s ich prioritizáciou z pohľadu ústredných orgánov štátnej správy SR.
Z pohľadu členstva SR v EÚ môžeme rok 2013 označiť za rok opatrení smerujúcich k stabilizácii eurozóny. SR na európskej úrovni jasne prezentovala svoje pozície a aktívne sa podieľala na tvorbe a prijímaní opatrení zameraných na obnovenie dôvery v euro. SR pristupovala k jednotlivým výzvam a úlohám zodpovedne, vystupovala ako konštruktívny aktér a zároveň aktívne obhajovala svoje národné záujmy.
V súvislosti s prípravou na predsedníctvo SR v Rade uzavrel rok 2013 prvú, iniciačnú fázu. V oblasti zabezpečenia ľudských zdrojov bola z iniciatívy rezortu diplomacie vybudovaná databáza expertov.
Z finančného a rozpočtového pohľadu môžeme rok 2013 označiť za rok pokračujúcej stabilizácie eurozóny a budovania bankovej únie. SR aktívne obhajovala národné záujmy pri tvorbe opatrení posilňujúcich hospodárske riadenie a prehlbovanie hospodárskej a menovej únie.
Okrem krátkodobých opatrení, ktoré prispievali k stabilizácii hospodárstiev členských krajín EÚ, pokračovala ambiciózna diskusia o posilnení hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov. Vzhľadom na náročnosť procesu a aktuálne výzvy sa pozornosť prioritne venovala bankovej únii, kde sa za plnohodnotnej účasti SR podarilo sfinalizovať legislatívu týkajúcu sa jednej z jej ústredných súčastí jednotného mechanizmu bankového dohľadu. V decembri 2013 dosiahli členské štáty dohodu na úrovni Rady o návrhu nariadenia, ktorým sa vytvára druhý pilier bankovej únie - jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií.
V roku 2013 boli ukončené negociácie k Viacročnému finančnému rámcu pre obdobie rokov 2014 2020 (VFR 2014 – 2020) jeho formálnym schválením. Z pohľadu Slovenskej republiky je možné považovať výslednú dohodu k VFR 2014 – 2020 za úspešnú, nakoľko objem alokovaných prostriedkov, na ktoré SR nárok, sa oproti VFR 2007 – 2013 zvýši o 16 %. V rámci nového VFR je SR (spolu s Rumunskom) najúspešnejším členským štátom
2
v relatívnom náraste alokácie politiky súdržnosti. Z pohľadu prostriedkov na obyvateľa sme po Estónsku celkovo na druhej priečke v rámci EÚ.
Pracovný program Európskej komisie na rok 2014 je na rozdiel od minulých rokov triezvejší a pragmatickejší, čo priamo súvisí s inštitucionálnymi zmenami. V máji 2014 sa konajú voľby do Európskeho parlamentu a rok 2014 je tiež rokom, kedy končí mandát súčasnej Európskej komisie. Program preto neprináša žiadne zásadné či nové iniciatívy a návrhy, ale sústreďuje sa na dôslednú implementáciu existujúcich návrhov a pokrok v legislatívnom procese. V popredí okrem toho finalizácia bankovej únie, finalizácia jednotného digitálneho trhu, boj s nezamestnanosťou či približovanie občanom. Dôležitý bude tiež program zefektívňovania legislatívy (REFIT) či spustenie jednotlivých programov súvisiacich s Viacročným finančným rámcom na roky 2014-2020 v stanovenom termíne. Ich včasné naštartovanie zabezpečí potrebnú podporu a stimulovanie európskeho hospodárstva.
Dominujúcim faktorom posledných pracovných programov EK bola hospodárska a finančná kríza a potreba konsolidácie vo vnútri EÚ. Vo svojom Programe na rok 2014 vypočítava EK rad dosiahnutých úspechov za ostatné obdobie. EK vidí náznak zlepšovania situácie a preto sa v roku 2014 chce aj naďalej venovať viacej pozornosti vysokej miere nezamestnanosti mladých, čo bola jedna z kľúčových tém roka 2013. Dôležitá bude tiež podpora malých a stredných podnikov, potreba posilnenia jednotného európskeho trhu, ktorý napriek dlhoročným snahám stále nedosiahol plnú mieru rozvoja.
V roku 2014 začne druhá fáza prípravy predsedníctva SR v Rade . Zameria sa na realizáciu úloh projektovaných v predchádzajúcom období (formovanie a vzdelávanie predsedníckeho korpusu, konkretizácia rozpočtových výdavkov predsedníctva, príprava koncepcie mediálnej a kultúrno-spoločenskej prezentácie predsedníctva, nadviaže programovú spoluprácu s partnermi z predsedníckeho tria (Holandsko, Malta) a pristúpi k definovaniu rámca obsahových priorít predsedníctva. Do konca marca 2014 prerokuje vláda SR druhú správu o stave pripravenosti SR na predsedníctvo v Rade EÚ, ktorá poskytne detailný prehľad jednotlivých vykonaných a najbližšie plánovaných krokov. Úspešné zvládnutie príprav a výkonu predsedníctva predstavuje jednu z hlavných programových priorít vlády Slovenskej republiky. Vláda SR vníma predsedníctvo ako prestížnu úlohu a jedinečnú príležitosť prezentovať Slovensko.
1.HOSPODÁRSKE A FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI
Hospodárska politika a verejné financie
Odvrátenie bezprostrednej hrozby rozpadu eurozóny aktiváciou stabilizačných mechanizmov a krokmi ECB umožnilo členským štátom eurozóny a EÚ zamerať sa na prehlbovanie HMÚ a jej štyroch pilierov finančného (banková únia), fiškálneho, hospodárskeho a politického. Vzhľadom na aktuálne výzvy sa pozornosť v roku 2013 prioritne venovala bankovej únii. Výsledkom je dohoda členských štátov na princípoch jednotného rezolučného mechanizmu (SRM) a ukončené rokovania s Európskym parlamentom o jednotnom mechanizme dohľadu (SSM), smernici o krízovom manažmente (BRRD), jednotnom rámci ochrany vkladov (DGS) a balíku legislatívnych návrhov pre finančné inštitúcie (CRDIV). V priebehu roka 2013 vstúpil do platnosti tzv. „two pack“, čo posilnilo hospodárske riadenie v eurozóne. Európska rada sa začala intenzívnejšie venovať boju proti daňovým únikom a podvodom.
3
K 1. júlu 2013 ukončil svoju aktívnu činnosť tzv. dočasný euroval Európsky nástroj finančnej stability (EFSF), ktorý bol nahradený trvalým eurovalom Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM).
Koordinácia hospodárskych politík členských štátov prebiehala v roku 2013 v rámci európskeho semestra. Európska komisia (EK) v dokumente Ročný prieskum rastu stanovila päť priorít v oblasti fiškálnej a štrukturálnej politiky na rok 2013:
pokračovanie vo fiškálnej konsolidácii podporujúcej rast;
obnovenie poskytovania úverov;
podpora rastu a konkurencieschopnosti;
boj s nezamestnanosťou;
modernizácia verejnej správy.
Slovenská republika v apríli 2013 odovzdala EK Program stability a Národný program reforiem, v ktorých popísala prijaté ako aj plánované štrukturálne a konsolidačné opatrenia počas nadchádzajúceho roku. EK zhodnotila Národný program reforiem SR a v máji 2013 publikovala špecifické odporúčania pre Slovensko. Európska rada následne v júli 2013 schválila pre SR nasledovné odporúčania:
pokračovať vo fiškálnej konsolidácii s cieľom odstrániť nadmerný deficit v roku 2013 a dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ (MTO) do roku 2017;
pokračovať v stabilizácii dôchodkových systémov s dôrazom na zdravotnícke výdavky;
pokračovať v boji proti daňovým podvodom a usilovať sa o zlepšenie výberu DPH;
prijať opatrenia na podporu zamestnanosti, predovšetkým nízkopríjmových skupín a riešiť dlhodobú nezamestnanosť;
riešiť vysokú nezamestnanosť mladých a prepojiť vzdelávanie s praxou;
vzdelávanie marginalizovaných komunít;
zefektívniť verejnú správu, vrátane lepšieho využívania eurofondov.
Súčasne s Ročným prieskumom rastu EK zverejnila v rámci procedúry makroekonomických nerovnováh aj Správu o mechanizme varovania. V nej identifikovala 14 členských štátov EÚ, v ktorých bolo potrebné vykonať hĺbkovú analýzu existencie makroekonomických nerovnováh, SR do tejto skupiny nebola zaradená.
Hospodárske riadenie v eurozóne bolo od mája 2013 posilnené dvoma nariadeniami (tzv. two pack), ktoré posilňujú rozpočtovú koordináciu členských štátov eurozóny ako aj systém dohľadu nad členmi eurozóny vo finančných ťažkostiach alebo poberajúcich externú finančnú pomoc. SR v zmysle „two packu“ v októbri 2013 predložila EK a Euroskupine návrh rozpočtového plánu na rok 2014, v ktorom deklarovala cieľ udržať nominálny deficit v nasledujúcich rokoch pod hranicou 3 % HDP a dlh pod úrovňou 57 % HDP.
EK zhodnotila v novembri 2013 návrh rozpočtového plánu SR nasledovne:
Vo všeobecnosti je v súlade s Paktom stability a rastu a SR by mala dodržať 3% hranicu pre nominálny deficit v roku 2013 ako aj požadované fiškálne úsilie;
Priemerné upravené konsolidačné úsilie dosiahne za obdobie 2010 - 2013 podľa EK 2% HDP, čo výrazne prevyšuje požadované 1% HDP;
Podľa prognózy EK je ale potrebné zabezpečiť udržateľnosť korekcie v roku 2014 a v nasledujúcich rokoch nahradiť jednorazové opatrenia štrukturálnymi.
4
Stabilizačné mechanizmy a programové krajiny
V priebehu roka 2013 vstúpil do nápravného ekonomického programu Cyprus, na druhej strane v decembri 2013 ukončili svoj program Írsko a Španielsko. Portugalsko a Grécko naďalej pokračovali vo svojich programoch.
Cyprus požiadal o finančnú pomoc ešte v júni 2012, ale rokovania boli ukončené v apríli 2013 po voľbách a zostavení novej vlády. V rámci cyperského programu bol prvýkrát použitý aj nástroj bail-in, t.j. zapojenie akcionárov a vkladateľov nad 100 000 EUR. Finančnú pomoc naviazanú na implementáciu programu poskytuje ESM vo výške 9 mld. EUR a MMF (Medzinárodný menový fond) vo výške 1 mld. EUR.
Írsko ako prvá krajina eurozóny úspešne ukončilo začiatkom decembra 2013 nápravný program, ktorý bol spojený s čerpaním externej finančnej pomoci v celkovej sume 67,5 mld. EUR, ktorú poskytli EFSF, EFSM, MMF, Veľká Británia, Švédsko, Dánsko. Írsko počas troch rokov uspokojivo implementovalo opatrenia dohodnuté v Memorande o porozumení. K 31. decembru 2013 ukončilo program aj Španielsko, ktorého cieľom bolo rekapitalizovať domáci bankový sektor. Z pôvodne schválenej finančnej pomoci 100 mld. EUR z ESM Španielsko nakoniec vyčerpalo 41,3 mld. EUR.
K 1. júlu 2013 EFSF ukončil svoju aktívnu činnosť a od toho dátumu nevstupuje do nových finančných pomocí. Nahradený bol nástrojom ESM. EFSF bude naďalej poskytovať ešte nevyplatené finančné prostriedky určené pre Portugalsko a Grécko a manažovať spätné splácanie poskytnutej pomoci Írskom, Portugalskom a Gréckom.
Banková únia
Ostatný rok možno označiť za rok budovania bankovej únie, v rámci ktorej sa podarilo dosiahnuť značný pokrok.
SSM - jednotný mechanizmus dohľadu
V apríli 2013 bola dosiahnutá dohoda medzi Radou a Európskym parlamentom (EP) o finálnom znení legislatívneho rámca pre SSM (prvý pilier bankovej únie). SSM je systém spoločného regulačného orgánu pre bankové inštitúcie v eurozóne pod záštitou Európskej centrálnej banky (ECB). ECB bude z vyše 6000 bánk operujúcich v eurozóne priamo dohliadať na 130 najvýznamnejších z nich, pričom na zvyšné bude dohliadať prostredníctvom národných regulátorov. ECB by mala prevziať dohľad nad finančnými inštitúciami v štvrtom štvrťroku 2014 po uskutočnení a zverejnení výsledkov stres testov a zhodnotení kvality aktív jednotlivých finančných inštitúcií.
SRM – jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií
V decembri 2013 dosiahli členské štáty dohodu na úrovni Rady o návrhu nariadenia, ktoré vytvoriť druhý pilier bankovej únie jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (Single Resolution Mechanism SRM). K predmetnému nariadeniu je ešte potrebné dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom. Hlavnou úlohou SRM bude včasne riešiť krízové situácie vo finančných inštitúciách. V rámci SRM sa vytvorí fond riešenia krízových situácií, ktorého úlohou bude zabezpečiť finančnú stabilitu v prípade potreby financovať
5
záchranu systémovo dôležitých bánk. Podmienky fungovania tohto fondu sa stanovia v medzivládnej dohode, ktorá by mala byť uzavretá do marca 2014.
BRRD - Rámec krízového manažmentu
Je základom pre vytvorenie harmonizovaného prístupu k upadajúcim finančným inštitúciám v rámci EU a taktiež jedným z predpokladov vytvorenia druhého piliera bankovej únie. Tento rámec upravuje použitie špecifických nástrojov a právomocí kompetentných orgánov v jednotlivých fázach krízového manažmentu. Cieľom BRRD je najmä zvýšenie pripravenosti bankového a regulačného systému na riešenie krízových situácií a zníženie potreby na sanáciu bánk verejnými prostriedkami. V decembri 2013 bola dosiahnutá dohoda medzi Radou a Európskym parlamentom na finálnom znení smernice o krízovom manažmente (BRRD).
DGS - Jednotný rámec ochrany vkladov
Cieľom DGS je zabezpečenie vyššej miery dôveryhodnosti obyvateľstva k finančnému sektoru lepším systémom ochrany vkladov do 100 000 EUR. Jeho hlavnými prvkami predovšetkým harmonizácia pravidiel na krytie, financovanie a vyplácanie vkladov. V decembri 2013 bola dosiahnutá dohoda medzi Radou a Európskym parlamentom na finálnom znení smernice o jednotnom rámci ochrany vkladov (DGS).
CRD IV - jednotné pravidlá pre finančné inštitúcie
V priebehu roka 2013 sa dosiahla dohoda s Európskym parlamentom aj na legislatíve priamo súvisiacej s vytvorením bankovej únie nariadenie a smernica v oblasti bankovej regulácie CRD IV - tzv. Single rule book jednotné pravidlá pre finančné inštitúcie. Vytvorenie CRD IV bolo predpokladom na vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu. Cieľom CRD IV je posilnenie odolnosti bankového sektoru EÚ, zaistenie financovania hospodárskych aktivít ako aj transponácia medzinárodných odporúčaní pre bankový dohľad, tzv. Bazilej III.
V súlade s Koncepciou pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu identifikovala EK potrebu aj v roku 2014 intenzívne pokračovať na prácach týkajúcich sa bankovej únie, ktorej hlavným cieľom je obnovenie dôvery v menu euro a bankový sektor (eurozóny). Z uvedeného dôvodu považuje EK ako top prioritu v roku 2014 implementáciu Jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) a dosiahnutie dohody k legislatívnym iniciatívam, ktoré zavedú jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM), Krízový manažment pre banky (BRRD) a Depozitné garančné schémy (DGS). Prioritou Rady ako aj EK je dosiahnuť finálnu dohodu s Európskym parlamentom k návrhu nariadenia, ktorým sa vytvára jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií ešte počas súčasného volebného obdobia. Taktiež bude dôležité zabezpečiť bezproblémový presun dohľadových funkcií z národnej úrovne na ECB v súvislosti so spustením jednotného mechanizmu dohľadu.
V oblasti Hospodárskej a menovej únie nastavila EK v roku 2014 5 kľúčových priorít: 1. ďalšie posilňovanie hospodárskeho riadenia a dokončovanie bankovej únie, 2. implementácia európskeho semestra, v ktorom nové prvky („two-pack“), 3. pokračovanie vo finančnej regulácii v línii záväzkov z G20 a implementácia v EU Jednotného mechanizmu dohľadu a dosiahnutie dohody na Jednotnom rezolučnom mechanizme, 4. Zlepšenie financovania reálnej ekonomiky, najmä pre malé a stredné podniky, formou pákovania cez využívanie
6
rizikových finančných nástrojov, 5. Zintenzívniť snahy na potieranie a odhaľovanie daňových podvodov a daňových únikov.
V priebehu roka 2014 budú pokračovať diskusie aj k prehlbovaniu hospodárskej a menovej únie. V septembri 2014 vstúpi do platnosti systém ESA 2010 (Európsky systém národných účtov), ktorý nahradí doteraz používaný systém ESA 95. Nová metodika ESA 2010 zavádza zmeny pre zostavovanie a vykazovanie národných účtov členských štátov EÚ, ktoré priamo ovplyvnia aj vykazovanie výšky deficitu a dlhu všetkých členských štátov.
V roku 2014 bude EK v rámci Európskeho semestra pokračovať v zavedených procesoch, ktorých súčasťou je podpora cieľov stratégie Európa 2020 v rámci európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík. Nový európsky semester sa začne zverejnením Ročného prieskumu rastu v novembri 2014 Implementáciu špecifických odporúčaní pre krajiny, ktoré sa prijímajú v rámci európskeho semestra, podporiť aj nová generácia programov v rámci politiky súdržnosti. V politike súdržnosti sa EK v roku 2014 zameria najmä na negociácie s členskými štátmi a schvaľovanie Partnerskej dohody a operačných programov pre programové obdobie 2014-2020. Pri rokovaniach s členskými štátmi bude EK naďalej klásť dôraz na zameranie Európskych štrukturálnych a investičných fondov na aktivity podporujúce rast a štrukturálne reformy. V prípade Slovenska bude EK klásť dôraz najmä na koncentráciu zdrojov, orientáciu na výsledky (nie absorpciu), strategický prístup k programovaniu, efektívnu štátnu správu a spoľahlivé monitorovacie mechanizmy. Slovensko by malo reflektovať na tieto posuny posilnením koordinačných mechanizmov na národnej úrovni a aktívnym prístupom pri rokovaniach s EK na základe preukázateľných údajov a analýz (aj v rámci európskeho semestra). Osobitná pozornosť bude venovaná boju proti nezamestnanosti mladých prostredníctvom Iniciatívy pre zamestnanosť mladých a zlepšeniu dostupnosti zdrojov pre malé a stredné podniky prostredníctvom Iniciatívy pre malé a stredné podniky.
V roku 2014 sa EK bude zameriavať aj na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom. EK bude podporovať snahy o zabezpečenie efektívnych fiškálnych platforiem pre verejné financie, ako aj preskúmanie možností ako daňová politika môže lepšie podporiť ekonomiku EÚ. SR významne podporuje aktivity v tomto smere, čo deklarovala schválením národného akčného plánu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom s konkrétnymi akciami na roky 2012 až 2016.
2.VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI A INŠTITUCIONÁLNE OTÁZKY
Viacročný finančný rámec a rozpočet EÚ
Ďalšou kľúčovou témou v roku 2013 bolo odsúhlasenie kompromisnej dohody o Viacročnom finančnom rámci na roky 2014 2020 (VFR) Európskym parlamentom na plenárnom zasadnutí v novembri 2013, Rada ju formálne potvrdila v decembri 2013. Celkový objem záväzkov VFR 2014 2020 bol schválený na úrovni 1 082,6 mld. EUR (všetky údaje uvedené v bežných cenách), čo predstavuje 1% HND EÚ. Celkový strop platieb v uvedenom programovom období neprekročí hodnotu 1 024,0 mld. EUR t. j. 0,95% HND EÚ. Reálne zníženie objemu VFR 2014 – 2020 v porovnaní s VFR 2007 – 2013 predstavuje historický precedens, ktorý je dôsledkom predovšetkým nepriaznivého hospodárskeho vývoja v EÚ.
7
Príjmy SR z VFR 2014 – 2020 by mali dosiahnuť 20,3 mld. EUR (po splnení podmienok pre využívanie jednotlivých politík a programov stanovených v sektorovej legislatíve). Odvody SR do rozpočtu odhadované na úrovni 6,8 mld. EUR. Odhadovaná čistá rozpočtová pozícia SR (príjmy mínus odvody) súvisiaca s programovým obdobím 2014 – 2020 by tak mohla dosiahnuť úroveň 13,5 mld. EUR, čo je o 16 % viac v porovnaní s predpokladanou čistou finančnou pozíciou voči VFR 2007-2013. Skutočná výška príjmov SR z rozpočtu bude závisieť od reálnej schopnosti slovenských subjektov efektívne a včas využívať rozpočet ako nástroj pre rast konkurencieschopnosti a udržateľný rozvoj. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že finančné prostriedky alokované prostredníctvom VFR 2014-2020 bude EK uhrádzať SR približne do roku 2025.
SR je každoročne od vstupu do v pozícii tzv. čistého prijímateľa prostriedkov. Na základe predbežných údajov, ktorými vláda SR v súčasnosti disponuje, je možné konštatovať, že čistá finančná pozícia SR voči ku dňu 31. 12. 2013 dosiahla úroveň 6,7 mld. EUR1. Čistá pozícia SR voči rozpočtu EÚ 2013 dosiahla hodnotu 1,36 mld. EUR1.
Európsky parlament v novembri 2013 schválil rozpočet na rok 2014, čím formálne potvrdil dohodu dosiahnutú s Radou počas zmierovacieho výboru. Celkový objem platieb rozpočtu bol dohodnutý takmer na úrovni stropu stanovenom vo VFR 2014 2020, a to vo výške 135,505 mld. EUR. Napriek tomu to predstavuje 6,2%-ný pokles oproti rozpočtu 2013 (po zohľadnení všetkých noviel). Na rozdiel od rokov 2012 a 2013 existuje nízka pravdepodobnosť dodatočných odvodov členských štátov do rozpočtu 2014. Objem záväzkov bol schválený vo výške 142,640 mld. EUR.
Politika súdržnosti
Slovenskej republike sa v roku 2013 podarilo vyrokovať revíziu nariadenia EP a Rady 1083/2006, ktorá umožňuje uplatnenie pravidla n+3 na záväzky rokov 2011 a 2012. Znamená to, že SR získa viacej času na implementáciu projektov politiky súdržnosti, a tým sa zníži riziko nedočerpania zdrojov na konci rokov 2013 a 2014. Návrh však pre SR neznamená zmenu v povinnosti vyčerpať všetky zdroje do 31.12.2015.
V roku 2013 pripravovala návrh Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 2020 v úzkom dialógu s EK. Je to základný strategický dokument s celoštátnym dosahom, ktorý vypracovala Slovenská republika za účasti partnerov v súlade s prístupom viacúrovňového riadenia a ktorým sa stanovila stratégia a priority pre účinné a efektívne využívanie prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Dňa 12. februára 2014 vláda Slovenskej republiky schválila návrh Partnerskej dohody na roky 2014-2020, ktorý bude formálne zaslaný EK na schválenie.
Inštitucionálne otázky
V roku 2013 bola predstavená Iniciatíva na podporu demokracie, ľudských práv a právneho štátu, štyroch členských štátov (Holandsko, Nemecko, Fínsko a Dánsko). Iniciatíva poukazuje na rozpor možností EÚ, ktorá na jednej strane mechanizmy na sledovanie dodržiavania ľudsko-právnych štandardov v rámci prístupového procesu, alebo pri jednotlivých
1 Ide o predbežné údaje, ktorí vláda SR v súčasnosti k dispozícii. Konečné údaje budú zverejnené v štátnom záverečnom účte verejnej správy za rok 2013
8
stupňoch integrácie (napr. pri vstupe do Schengenského priestoru), na druhej strane ale neexistuje mechanizmus na kontrolu a vynútenie týchto štandardov medzi členskými krajinami navzájom. Cieľom iniciatívy malo byť prijatie záväzku členských štátov a najmä EK k návrhu na vytvorenie nového mechanizmu. SR sa domnieva, že akýkoľvek výsledok by mal rešpektovať existujúci zmluvný rámec EÚ. SR sa obáva, že uvedená iniciatíva ide nad platný zmluvný rámec EÚ. Pritom zmena primárneho práva v najbližších rokoch nie je aktuálna.
Veľká Británia pokračuje v tzv. revízii rovnováhy existujúcich právomocí medzi krajinou a EÚ, ktorá by mala byť ukončená do konca roka 2014. Diskusia súvisí aj s iniciatívami smerom k lepšej implementácii princípu subsidiarity. Holandská vláda v júni 2013 zverejnila dokument „Testing European legislation for subsidiarity and proportionality“, ktorého cieľom je stimulovať debatu o potrebe dôsledného rešpektovanie princípu subsidiarity a proporcionality v súlade so zmluvami EÚ.
Aj v roku 2014 bude SR sledovať podobné aktivity, rozpracovávať pozície k novým návrhom a podporovať pragmatické riešenia posilňujúce „better governance“ vo všeobecnosti.
Rozširovanie EÚ
SR v roku 2013 aktívne presadzovala a podporovala politiku rozširovania zároveň však dbala na to, aby krajiny ašpirujúce na členstvo dôsledne plnili kritéria členstva. Politickú podporu dopĺňala konkrétna pomoc v podobe odovzdávania praktických transformačných a integračných skúseností. Aj vďaka tomu Čierna Hora úspešne pokračovala v reformnom a prístupovom procese. SR podporila otvorenie prístupových rokovaní so Srbskom. Snahou SR v roku 2013 bolo posunúť Albánsko, Bosnu a Hercegovinu a Macedónsko na ich eurointegračnej ceste, ako aj v ich transformačnom a reformnom úsilí. Dôraz bol kladený na domáce vlastníctvo reformných procesov a rozvoj dobrých susedských vzťahov. V prípade Kosova, ktoré SR neuznáva ako suverénnu krajinu, SR podporila tie iniciatívy, ktoré v súlade s európskou perspektívou regiónu. SR naďalej podporovala prístupový proces Turecka do EÚ, ktorý sa podarilo v závere roku znovu naštartovať otvorením novej prístupovej kapitoly (22. Regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov).
V roku 2014 je v rámci politiky rozširovania venovaná osobitná pozornosť ekonomickému vládnutiu a konkurencieschopnosti, právnemu štátu, fungovaniu demokratických inštitúcií, základným právam a podpore dobro-susedských vzťahov a bližšej regionálnej spolupráci. Na jeseň 2014 EK zverejní svoj posledný rozširovací balíček, ktorý bude obsahovať Stratégiu rozširovania a hlavné výzvy 2014-2015 a pravidelné hodnotiace správy, ktoré monitorujú pokrok v plnení politických a ekonomických kritérií dosiahnutý kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátmi. Vstup Chorvátska do EÚ v roku 2013 môže pôsobiť motivačne.
Jednou z hlavných priorít SR na rok 2014 je podpora transformácie krajín západného Balkánu a ich približovanie k EÚ. SR dlhodobo podporuje európsku perspektívu krajín západného Balkánu a Turecka, pri plnení stanovených kritérií. Zároveň bude dohliadať, aby partnerom na ich integračnej ceste neboli kladené nové, dodatočné podmienky. SR bude podporovať pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Čiernej Hore, ktorá úspešne napreduje v prístupových rokovaniach, ako aj Srbsku, ktoré prístupové rokovania otvorí v roku 2014, je SR pripravená poskytnúť politickú podporu i expertnú pomoc. SR bude podporovať pokračovanie prístupových rokovaní s Tureckom. SR sa bude zasadzovať za otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom, pričom bude podporovať čo
9
najrýchlejšie vyriešenie otvorených otázok, vrátane sporu o názov krajiny. Výzvou pre a SR zostáva dlhodobá stagnácia stabilizačných a reformných procesov v Bosne a Hercegovine. SR podporí pozitívnu dynamiku v eurointegračnom procese Albánska. V bilaterálnej rovine sa SR bude usilovať, aby dobrá úroveň našich vzťahov s krajinami regiónu povzbudila ekonomickú spoluprácu a otvorila ďalšie možnosti pre slovenské podnikateľské subjekty.
3.VONKAJŠIE ZÁLEŽITOSTI
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
SR sa v roku 2013 aktívne zapájala do koordinovania postojov a zahraničných a bezpečnostných politík jednotlivých členských krajín s cieľom v tretích krajinách prezentovať a realizovať jednotnú, súdržnú a efektívnu zahraničnú a bezpečnostnú politiku zameranú na ochranu spoločných hodnôt a záujmov EÚ, upevňovanie demokracie, právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných hodnôt.
SR v roku 2013 podporovala komplexný prístup pri predchádzaní a riešení kríz vo svete a odstraňovaní ich následkov, využívajúc dostupné nástroje a politiku EÚ. Aktívne sa podieľala na tvorbe SZBP, využívajúc svoje skúsenosti a znalosť situácie v konkrétnych regiónoch, osobitne na západnom Balkáne (proces rozširovania) a vo východnej Európe (politika Východného partnerstva). sa v priebehu roka 2013 zapojila do úsilia riešiť viaceré krízy v Afrike (Mali, Stredoafrická republika, Somálsko, Demokratická republika Kongo, Sudán a J. Sudán), na Blízkom východe a v severnej Afrike (Blízkovýchodné mierové rokovania, Sýria, Líbya, Egypt, Libanon) a Ázii (Mjanmarsko/Barma). Osobitne úspešná bola vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová pri realizácii Dialógu Belehrad-Priština a rokovaniach o iránskom jadrovom programe.
SR podporila posilňovanie vzťahov a spolupráce so strategickými partnermi (USA, Rusko, Japonsko, Čína, Kórea, India, Južná Afrika, Brazília), s viacerými z nich sa v roku 2013 uskutočnili bilaterálne summity EÚ. S krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku sa začiatkom roku 2013 konal multilaterálny summit EÚ-CELAC.
V rámci revízie činnosti a organizácie Európskej služby vonkajšej činnosti, ktorá bola prijatá v decembri 2013, SR presadila zvýšenie zapojenia Delegácií v tretích krajinách do konzulárnej ochrany európskych občanov, pritom rozsah podpornej činnosti Delegácií bude ešte predmetom diskusie.
V agende Východného partnerstva SR v roku 2013 potvrdila záujem byť jedným z lídrov diskusií o ďalšom smerovaní tohto kľúčového vektora zahraničnopolitického pôsobenia EÚ. Významným medzníkom Východného partnerstva bol summit vo Vilniuse (november 2013). Napriek tomu, že nedošlo k naplneniu zámeru podpísať s Ukrajinou Asociačnú dohodu, ktorej súčasťou je aj dohoda o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA), summit bol dôležitým krokom k vyjasneniu podmienok a perspektív spolupráce. Došlo k parafovanie dohôd o politickom pridružení a ekonomickej integrácii s Moldavskom a Gruzínskom; bolo prijaté spoločné vyhlásenie, ktoré bude slúžiť ako politický program Východného partnerstva v najbližších rokoch.
10
EK v roku 2014 zároveň kladie dôraz na vyvážený prístup k obom vektorom Európskej susedskej politiky. Prioritou na juhu by mala byť stabilizácia oblasti Stredozemného mora s dôrazom na krízu v Sýrii, na východe zasa pokračovanie procesu politickej asociácie a ekonomickej integrácie krajín Východného partnerstva k EÚ.
Spoločná bezpečnostná obranná politika
V roku 2013 Slovenská republika aktívne prispievala do diskusií o rozvoji Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) ako aj do budovania jej krízového manažmentu. Zapájala sa do civilných misií a vojenských operácií - príslušníci Ozbrojených síl SR sa zúčastňovali na operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine a na misii EUMM v Gruzínsku. Civilní experti SR pôsobili v misiách a operáciách v Bosne a Hercegovine, Kosove, na moldavsko-ukrajinskej hranici, v Gruzínsku, Afganistane a na palestínskych územiach. SR aj v roku 2013 plnila v operácii EUFOR ALTHEA úlohu vedúcej krajiny v LCC (LOT Coordination Centre - LCC), ktorá dohliada na monitorovanie situácie na celom území Bosny a Hercegoviny.
V oblasti vyzbrojovania sa SR zapájala v roku 2013 do aktivít súvisiacich s harmonizáciou vojenských požiadaviek vytváraním podmienok na združovanie národných projektov a programov vyzbrojovania formou spolupráce v oblasti obranných spôsobilostí a následnom hľadaní najvhodnejších riešení. V oblasti nedostatkových spôsobilosti sa SR podieľala na realizácii spoločného programu na zvýšenie vzdušnej dopravnej kapacity pre expedičné operácie European Air Transport Fleet. V oblasti európskej vojenskej letovej spôsobilosti sa SR prihlásila k politickej deklarácii na zintenzívnenie spolupráce členských krajín pri vytváraní spoločných európskych rámcových podmienok na podporu certifikácie bezpilotných leteckých systémov.
SR presadzovala rozvoj komplexného prístupu , ktorý umožňuje efektívne využívať široké spektrum jej politických, bezpečnostných, ekonomických a rozvojových nástrojov pri pôsobení v medzinárodnom krízovom manažmente. V rámci rozvoja spôsobilostí krízového manažmentu sa SR zasadzovala o čo najužšiu spoluprácu a NATO a podporovala hľadanie finančne najefektívnejších riešení budovania obranných kapacít v rámci iniciatívy „združovania a zdieľania“, pričom sa usilovala maximálne využiť potenciál regionálnej spolupráce, najmä krajín Vyšehradskej skupiny (V4). Konkrétnym vyjadrením tohto úsilia je budovanie Bojovej skupiny EÚ krajín V4, ktorá bude v pohotovosti v prvom polroku 2016.
Krajiny V4 postupovali spoločne aj v príprave na zasadnutie Európskej rady v decembri 2013 venovanej aj témam bezpečnosti a obrany, ktoré po prvýkrát od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti určilo ďalšie strategické smerovanie SBOP EÚ. SR sa pri príprave tohto zasadnutia sústredila na posilnenie obrannej spolupráce medzi a NATO; podporu malých a stredných podnikov obranného priemyslu; posilnenie zapojenia partnerských krajín do spolupráce v rámci SBOP a identifikovanie praktických krokov, ktorými by sa závery Európskej rady mali následne uviesť do praxe.
V oblasti obranného a bezpečnostného priemyslu a trhu sa SR podieľala na procese rozvoja Európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) jej konsolidáciou, odstraňovaním duplicít a snahou o väčšiu špecializáciu vo všetkých oblastiach na postupné vytvorenie menej fragmentovanej a silnejšej EDTIB.
11
V rámci Európskeho trhu s obrannou výzbrojou a technikou (EDEM) pokračovali iniciatívy na úpravu Medzivládneho režimu na podporu obranného obstarávania v oblasti článku 346 Zmluvy o fungovaní (TFEU) po prijatí „Defence Package“. V oblasti zabezpečovania rovnakých podmienok na európskom trhu s obrannou technikou a materiálom (Level Playing Field) sa SR pripojila k Rámcovému dohovoru členských krajín k bezpečnosti dodávok.
Medzi najväčšie výzvy budúceho pôsobenia SBOP na rok 2014 patrí zaistenie civilných a vojenských kapacít potrebných na vedenie čoraz väčšieho počtu misií a operácií SBOP v náročných prostrediach aj so zreteľom na znižovanie výdavkov členských štátov na obranu a bezpečnosť. V ďalšom rozvoji SBOP bude dôležité, aby Európska rada pravidelne zhodnocovala pokrok a poskytovala strategické usmernenie pre napredovanie v oblasti bezpečnosti a obrany. SR očakáva, že praktická realizácia a implementácia záverov Európskej rady prinesie aj stimuláciu ekonomického rozvoja v oblasti obranného a bezpečnostného priemyslu členských štátov EÚ, vrátane malých a stredných podnikov. Pre SR je tiež veľkou výzvou udržať v rámci SBOP pozornosť venovanú západnému Balkánu a Východnému partnerstvu aj napriek tomu, že záujem partnerov v sa v čoraz väčšej miere orientuje na iné regióny.
SR v 2014 aj naďalej plánuje zachovať účasť v operácii EUFOR ALTHEA a misii EUMM Gruzínsko. V súvislosti s EUFOR ALTHEA MO SR plánuje poskytnúť opätovne príspevok do rezervných síl pre operáciu s pravdepodobným termínom pohotovosti od 1. 5 31. 12. 2014, za predpokladu, že s tým bude súhlasiť vláda SR. MO SR bude v roku 2014 postupovať v súlade so závermi Európskej rady o SBOP z decembra 2013 a aktívne sa podieľať na ich ďalšom rozpracovávaní a implementácii. Bude potrebné venovať pozornosť problematike stálej štruktúrovanej spolupráce uvedenej v článku 42 TEU v oblasti obranného výskumu a technológií, čo môže výrazne ovplyvniť budúci vývoj danej oblasti v SR. Predpokladá to dodržiavať záväzky uvedené v článkoch 1 a 2 Protokolu o stálej štruktúrovanej spolupráci TEU. Dôležité bude sledovať proces rozpracúvania jednotlivých oblastí Akčného plánu) v rámci oznámenia EK - Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti.
bude aj v roku 2014 aktívnym hráčom v rámci krízového manažmentu a bude nápomocná v rámci reforiem v postkonfliktných krajinách. V tomto smere podčiarkuje dôležitosť Komplexného prístupu. Koncept Reformy bezpečnostného sektora by mal byť komplementárnym prvkom v rámci využitia relevantných nástrojov na dosiahnutie Komplexného prístupu. SR podporuje návrh EK v oblasti konzulárnej ochrany, ktorý by mal zlepšiť pomoc občanom v krízových situáciách vo svete. Osobitne zaujímavým aspektom je v tomto smere indikácia EK na možnosť podpory formou „Task Force“ pre Barmu/Mjanmarsko na príklade krajín Južného susedstva. Ide o zjavný náznak rozšírenia politického zamerania EK a podpory transformačných procesov aj mimo región susedstva. Na druhej strane podpora formou „Task Force“ nemala želaný efekt v krajinách Južného susedstva a preto aj táto forma podpory predstavuje skôr politické gesto
Rozvojová spolupráca
V roku 2013 potvrdila svoju pozíciu najväčšieho svetového donora a tiež aktívneho partnera OSN v rokovaniach o rozvojovom rámci pre obdobie po roku 2015. Pozitívne možno hodnotiť schopnosť vystupovať jednotne na svetových fórach a na medzinárodných rokovaniach, zvýšenie efektívnosti rozvojovej spolupráce EÚ, ako aj lepšie zosúladenie vnútorných a vonkajších politík s dôrazom na podporu globálneho rozvoja. Symbolickým
12
zavŕšením týchto úsilí by malo byť vyhlásenie roku 2015 za „Európsky rok rozvoja“ tento návrh Európskej komisie bude predmetom diskusie s Európskym parlamentom v roku 2014.
V roku 2013 sa tiež podarilo ukončiť hlavnú časť rokovaní o nariadeniach k nástrojom vonkajšej činnosti v rámci nového VFR na r. 2014-2020. SR kládla dôraz na pôde rozvojových formácií na presadzovanie princípov efektívnosti pomoci, na posilnenie vzájomnej zodpovednosti, vytváranie demokratických a funkčných inštitúcií a budovanie kapacít v partnerských krajinách. SR podporovala modernizáciu rozvojovej spolupráce v súlade s Programom zmien, vrátane realizácie spoločného programovania rozvojovej spolupráce EÚ, ako aj aktivity zamerané na odovzdávanie skúseností z transformácie a integrácie, kde má slovenská oficiálna rozvojová pomoc (ODA) výraznú pridanú hodnotu.
Oficiálna rozvojová pomoc SR v roku 2013 zostala približne na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku, t.z. 0,09% HDP. SR pokračovala v implementácii opatrení zameraných na zvýšenie transparentnosti a kvality poskytnutej pomoci v súlade so záväzkami z Busanu a závermi Rady k Programu zmien, Slovenská republika tiež promptne reagovala na humanitárne krízy vo svete. Finančná a materiálna humanitárna pomoc v celkovej hodnote 218,5 tis. EUR bola poskytnutá Bielorusku, Sýrii, Mali, Filipínam a Bosne a Hercegovine.
SR bude v roku 2014 pokračovať v podpore aktivít, zameraných na využitie transformačných skúseností v rozvojovej politike EÚ, premietnutie uvedeného do relevantných oznámení a strategických dokumentov týkajúcich sa vonkajšej pomoci v rámci nového VFR na r. 2014-2020, do zamerania rozvojovej agendy po roku 2015 a do procesu spoločného programovania rozvojovej spolupráce EÚ. Dlhodobou prioritou SR vo vzťahu k rozvojovej spolupráci je zvýšiť účasť slovenských subjektov na realizácii aktivít rozvojovej spolupráce (získaním grantov, resp. kontraktov financovaných EÚ). Európska únia kolektívne ostáva najväčším donorom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete. V roku 2014 sa zameria na prípravu summitu k miléniovým rozvojovým cieľom a trvalo udržateľným cieľom, na dosiahnutie novej dohody o redukcii emisií skleníkových plynov (UNFCCC) a na post-Hyogo rámec. SR uvedené aktivity dlhodobo podporuje a považuje ich za cenný prínos v rámci multilaterálnej agendy EÚ.
4.SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ ZÁLEŽITOSTI
Oblasť civilného a obchodného práva
V roku 2013 bolo po dosiahnutí dohody s EP prijaté nariadenie o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktorého cieľom je zvýšenie ochrany obetí v EÚ.
Rada schválila všeobecný prístup k návrhu nariadenia, ktorým sa v záujme uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov, pri ktorom SR podporovala rovnováhu medzi záujmami veriteľov na jednej strane a procesnými právami dlžníkov a tretích strán na strane druhej.
Z pohľadu SR bolo prioritou prijatie rozhodnutia Rady, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol z 21. mája 1963, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou, alebo k nemu pristúpiť, a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných
13
pravidiel práva EÚ, ktorého pôvodné znenie bolo pre SR neprijateľné z dôvodu záväzného termínu ratifikácie predmetného protokolu. Záujmy SR sa v rokovaniach podarilo presadiť a výsledné rozhodnutie prijaté Radou dňa 15. júla 2013 umožňuje štátom protokol ratifikovať, ale neurčuje stanovenie termínu do ktorého pre SR táto povinnosť vyplýva.
Prioritou v roku 2014 bude aj príprava na vykonávanie dvoch dôležitých nových nariadení od roku 2015: nariadenia Európskeho parlamentu o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
V roku 2014 SR očakáva prijatie návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov– predmetom úpravy návrhu je zjednotenie pravidiel ochrany osobných údajov naprieč členskými štátmi EÚ, posilnenie práva na súkromie v online prostredí a podporenie digitálnej ekonomiky Európy. Úprava ochrany osobných údajov v elektronickom prostredí je jednou z priorít z dôvodu technického vývoja a rozvoja v oblasti informačných technológií, mobilných aplikácií, sociálnych sietí a pod.
Oblasť trestného práva
Európska komisia predložila dňa 17. júla 2013 návrh nariadenia Rady o zriadení Úradu európskeho prokurátora, ktorého hlavným cieľom je zriadiť uvedenú inštitúciu ako jednotný systém vyšetrovania a stíhania trestných činov spojených s podvodmi proti finančným záujmom EÚ. Slovenská republika vo všeobecnosti podporuje jeho ciele a považuje za dôležité vytvoriť európsky systém, ktorý zabezpečí efektívnejšie a účinnejšie vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ. Kľúčovú úlohu zohralo uplatnenie tzv. žltej karty - 11 členských štátov (UK, CZ, CY, FR, HU, IE, MT, NL, SE, RO, SI), uplatnilo podľa čl. 6 Protokolu č. 2 Lisabonskej zmluvy o uplatnení zásady subsidiarity a proporcionality a prijali odôvodnené stanoviská, podľa ktorých návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Preto Slovenská republika víta rozhodnutie Európskej komisie zaoberať sa týmito odôvodnenými stanoviskami. Problémy, ktoré boli načrtnuté v stanoviskách parlamentov členských štátov, by mali byť posúdené v rámci diskusných negociácií. Počas gréckeho predsedníctva bude pokračovať diskusia o návrhu smernice na úrovni pracovnej skupiny.
Efektívne a spravodlivé súdnictvo, bezpečné prostredie a boj proti podvodom nástroje, ktoré prispievajú podpore hospodárstva. V rámci návrhu na zriadenie Európskej prokuratúry (EPPO) je hlavným zámerom EK založiť jednotný a koherentný systém vyšetrovania a stíhania trestných činov proti finančným záujmom EÚ, ktorý bude účinnejší v jeho výsledkoch a postupoch. Na pracovnej úrovni, avšak rokovania naznačujú veľmi citlivý charakter zásahu do vnútroštátnych právnych poriadkov. SR považuje za dôležité vytvoriť európsky systém, ktorý zabezpečí efektívnejšie a účinnejšie vyšetrovanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. Pre naplnenie stanovených cieľov založenia a fungovania EPPO je potrebné zapojenie členských štátov v čo najväčšom počte tak, aby bola vytvorená inštitúcia skutočne s celoeurópskou pôsobnosťou a významom. Návrh je vo fáze úvodných rokovaní a jeho prijatie v horizonte kratšom ako rok nie je reálne, a to vzhľadom na jeho komplexnosť a previazanosť s návrhom nariadenia o EUROJUSTe a návrhom smernice o ochrane finančných záujmov EÚ prostredníctvom trestného práva.
14
Európska komisia predložila v roku 2013 aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (EUROJUST). Cieľom modernizácie Eurojustu je zvýšiť účinnosť jeho činnosti, a to vytvorením novej riadiacej štruktúry, zlepšiť účinnosť operácií vymedzením postavenia a právomocí národných členov, zabezpečiť úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov pri hodnotení činnosti Eurojustu v súlade s Lisabonskou zmluvou, a v neposlednom rade zabezpečiť, aby Eurojust mohol úzko spolupracovať s Európskou prokuratúrou hneď po jej zriadení.
V roku 2013 pokračovali rokovania o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii všeobecne sledovaným cieľom návrhu smernice je uľahčiť orgánom členských štátov konfiškáciu príjmov, ktoré pochádzajú z cezhraničnej závažnej a organizovanej trestnej činnosti. Všeobecný prístup k navrhovanej smernici schválili členské štáty EÚ, vrátane Slovenskej republiky. Počas roka 2013 prebiehali intenzívne rokovania s Európskym parlamentom o jeho návrhoch k predmetnej smernici. Počas roka 2014 sa očakáva formálne schválenie kompromisného textu zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ.
V roku 2013 pokračovali rokovania o návrhu smernice o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach jej ambíciou je zjednodušenie systému poskytovania vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi v oblasti získavania dôkazov. Počas gréckeho predsedníctva sa očakáva jej formálne schválenie zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ.
Rada sa v Luxemburgu zhodla na cieľoch návrhu smernice o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ku ktorej bolo prijaté všeobecné smerovanie, pričom kompromisný text je vhodným základom pre budúce diskusie s Európskym parlamentom. Cieľom návrhu smernice je najmä zabrániť falšovaniu eura a iných mien posilnením trestnoprávnej ochrany v členských štátoch a posilnením cezhraničnej spolupráce. Grécke predsedníctvo EÚ avizovalo začatie trialógu s Európskym parlamentom.
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcich finančné záujmy prostredníctvom trestného práva - jasne definuje konania, ktoré sa budú považovať za trestné činy v členských štátoch EÚ, čím sa dosiahne potrebná jednota právnych úprav členských štátov EÚ, a tým sa zamedzí špekulatívnemu konaniu zo strany páchateľov tejto trestnej činnosti s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu prostredníctvom využívania rozdielnej právnej ochrany v členských štátoch EÚ. Všeobecný prístup k navrhovanej smernici schválili členské štáty EÚ, vrátane Slovenskej republiky, na Rade EÚ v júni 2013. Počas roku 2014 začne trialóg s Európskym parlamentom.
Návrh smernice EP a Rady o trestných sankciách za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom - predmetom úpravy návrhu smernice je ustanovenie minimálnych pravidiel pre trestné sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií na finančnom trhu a manipuláciu s nimi. Ministri spravodlivosti schválili všeobecný prístup k predmetnému návrhu na Rade ministrov SVV a v roku 2013 sa uskutočnili trojstranné rokovania s Európskym parlamentom. Počas roku 2014 sa očakáva formálne schválenie zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ.
Rada v decembri 2013 schválila závery o boji proti trestným činom z nenávisti, závery k správe o občianstve 2013 a závery o hodnotení Agentúry EU pre základné práva.
15
Vo vzťahu k budúcemu rozvoju oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí ministri na Rade v decembri 2013 v zásade podporili návrhy horizontálnych usmernení, podľa ktorých by sa mali budúce práce zamerať viac na kvalitu a riadnu implementáciu legislatívnych nástrojov, dôkladné posúdenia vplyvov, dôležitosť zásady vzájomného uznávania, vzdelávanie a využívanie elektronickej justície.
Ďalším dôležitým hľadiskom v roku 2014 bude vstup nástrojov z oblasti policajnej a justičnej spolupráce do fázy plnej kontroly a vynútiteľnosti plnenia implementačných povinností členských štátov zo strany EK a Súdneho dvora EÚ, čo bude znamenať potrebu dôslednej implementácie platných rámcových rozhodnutí a ukončenie tzv. „tretieho piliera“, ktorý bol zadeklarovaný pred platnosťou Lisabonskej zmluvy.
Azylová a migračná politika
V roku 2013 SR potvrdila svoju ponuku zapojiť sa do projektu relokácie osôb s medzinárodnou ochranou z Malty (EUREMA) a tým prispieť k zvládaniu migračných tokov, ktorým čelí v súvislosti s konfliktami v stredomorskom susedstve. Projekt bude ukončený v roku 2014. SR sa aktívne podieľala na medzinárodnej spolupráci a odovzdávaní skúseností z migračnej a azylovej politiky, ako aj na ochranu hraníc, činnosti príslušných orgánov SR, keď experti pôsobili a aktuálne pôsobia v Grécku, na Malte a v Bulharsku.
V oblasti spolupráce s tretími štátmi prevzala SR v roku 2013 pozíciu lídra v Mobilitnom partnerstve s Azerbajdžanom, ktoré predstavuje nový rámec pre spoluprácu s touto krajinou v oblasti migrácie. Súvisiace Spoločné vyhlásenie bolo podpísané na zasadnutí Rady v decembri 2013. Prevzatím pozície lídra prevzala SR na seba zodpovednosť aj za celkovú koordináciu krokov a opatrení súvisiacich s prípravou projektu a jeho následnou implementáciou.
Schengenská spolupráca a víza
V oblasti schengenskej spolupráce boli ukončené legislatívne návrhy, ktoré predstavujú reakciu na krízové javy v schengenskom priestore v roku 2011. Bola schválená nová úprava schengenských hodnotení a zmena v možnostiach dočasne znovu zaviesť kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru vo výnimočných prípadoch.
Po piatich rokoch členstva v schengenskom priestore bola SR v rokoch 2012 a 2013 opätovne podrobená schengenskému hodnoteniu, V roku 2012 sa v