DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Miroslav Kadúc, Igor Hraško a Ján Mičovský.

Cieľom návrhu zákona je vytvoriť komplexný a systematický zákonný rámec, ktorý by reguloval výber a následné odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu, rovnako ako aj zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone takejto funkcie.

Hlavným dôvodom prijatia predloženého návrhu zákona je celospoločenská situácia - v čase ekonomickej krízy je spoločnosť opakovane traumatizovaná správami o vysokých odmenách, prípadne neprimeraných odstupných alebo iných porovnateľných formách finančnej kompenzácie (tzv. „zlaté padáky“) pre osoby, ktoré zastupujú štát v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu. Verejnosť si ešte dobre pamätá zlaté padáky vo forme odstupného pre bývalého šéfa Železničnej spoločnosti Slovensko vo výške 170 000 eur alebo pre bývalú šéfku Slovenskej pošty vo výške 178 000 eur. Ide o dlhodobo neriešený problém, ktorého opakovanie v budúcnosti si nikto neželá, a preto aj z hľadiska predchádzania podobným situáciám je potrebné prijať zodpovedajúcu legislatívnu úpravu.

Vysoké odmeny sú však len jednou časťou tohto problému - rovnako výraznou systémovou chybou je aj absencia zákonnej úpravy stanovujúcej kritériá a spôsob výberu týchto osôb. Výsledkom tohto nedostatku môže byť stav, keď sú do týchto funkcií netransparentným spôsobom a na základe politických nominácií ustanovované osoby bez potrebných znalostí a praktických skúseností neraz poberajúce neprimerané odmeny. Ďalšou, úzko súvisiacou systémovou chybou je aj absencia zodpovednosti osôb ustanovených do týchto funkcií za škodu pri výkone ich funkcie, bez zákonnej úpravy ktorej nie je možné v plnej miere zabezpečiť záujmy štátu pri nakladaní s jeho majetkom.

Návrh zákona má ambíciu riešiť všetky tri uvedené aspekty. Jednak obsahuje podrobný procesný postup určujúci spôsob výberu zástupcov štátu v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, zároveň prináša zákonný mechanizmus určenia odmien pre tieto osoby, ale upravuje aj zodpovednosť týchto osôb pri výkone ich funkcie za škodu spôsobenú štátu pri nakladaní s majetkom spoločnosti s majetkovou účasťou štátu.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nezakladá žiadne sociálne vplyvy, nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K § 1

V prvom paragrafe návrhu zákona je v dvoch bodoch zadefinovaný predmet úpravy zákona, ktorým je spôsob výberu zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, spôsob ich odmeňovania a taktiež zodpovednosť za škodu pri výkone týchto funkcií.

Okrem toho je v prvom ustanovení návrhu zákona určená aj osobná pôsobnosť zákona – vzťahuje sa na právnické osoby, v ktorých má štát alebo Fond národného majetku Slovenskej republiky kvalifikovanú majetkovú účasť.

Je potrebné uviesť, že výber a odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu je v súčasnosti predmetom úpravy uznesenia vlády SR č. 270 z 20. apríla 2011, ktoré bolo vypracované v gescii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ešte za pôsobenia bývalého ministra hospodárstva SR Juraja Miškova. Toto uznesenie však vzhľadom na svoju formu nemá charakter všeobecne záväzného prameňa práva (ide len o tzv. interný normatívny akt), čo možno považovať za nedostatok, ktorý by sa mal odstrániť práve prijatím tohto návrhu zákona. Zatiaľ, čo odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu obsahovo zodpovedá tomu, čo už v súčasnosti upravuje uvedené uznesenie vlády SR, v prípade výberu týchto zástupcov tomu tak nie, hoci základné zásady takéhoto výberu upravené v uvedenom uznesení vlády SR sú dodržané. Zodpovednosť zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu za škodu spôsobenú pri nakladaní s majetkom štátu je problematikou, ktorú uvedené uznesenie vlády SR neupravuje vôbec.

K § 2

Toto ustanovenie návrhu zákona plynule nadväzuje na § 1, ktorý vymedzil predmet zákona. Keďže v § 1 boli použité viaceré kľúčové pojmy, cieľom tohto ustanovenia je vymedziť rozsah týchto pojmov a poskytnúť ich legálne definície, ktoré sa budú používať na aplikačné účely navrhovaného zákona.

Medzi vymedzené pojmy patria:

•zástupca štátu

•spoločnosť s majetkovou účasťou štátu

•kvalifikovaná majetková účasť

•odmena.

Návrh zákona pri definovaní pojmov vychádza predovšetkým z platného pozitívneho práva a v tomto zmysle definuje spoločnosť s majetkovou účasťou štátu širšie, než tomu nasvedčuje aktuálna spoločenská prax. V čase predkladania návrhu majú síce všetky spoločnosti s kvalifikovanou majetkovou účasťou štátu formu akciovej spoločnosti, avšak návrh zákona má ambíciu do budúcnosti vytvoriť stabilný právny rámec, ktorý by reguloval aj iný typ spoločnosti, ktorý by v budúcnosti potenciálne mohol vzniknúť. Vychádzajúc z platného a účinného znenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov je možné skonštatovať, že okrem akciovej spoločnosti by do úvahy prichádzala napr. aj spoločnosť s ručením obmedzeným.

Z uvedenej domnienky vychádza aj vymedzenie pojmu zástupca štátu, ktoré pod všeobecný pojem štatutárny orgán umožňuje zahrnúť tak člena predstavenstva akciovej spoločnosti, ako aj štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu inej obchodnej spoločnosti (napr. konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným). Okrem týchto funkcií návrh zákona reguluje aj výber a odmeňovanie osôb, ktoré sú členmi dozorných rád spoločností s majetkovou účasťou štátu.

Spoločnou podmienkou pre všetky typy spoločností je 100% majetková účasť štátu (resp. Fondu národného majetku Slovenskej republiky). Toto kritérium bolo zvolené vzhľadom na

skutočnosť, že v prípadoch, keď je štát jediným spoločníkom v danej spoločnosti, je primárnou úlohou spoločnosti sledovať verejný záujem a k optimalizácii tohto cieľa má povinnosť dopomôcť aj štát prostredníctvom verejnoprávnej regulácie orgánov danej spoločnosti. V tomto bode je taktiež vhodné pripomenúť, že v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sú štatutárne orgány alebo členovia štatutárneho orgánu obchodných spoločností so 100% majetkovou účasťou štátu verejnými funkcionármi.

Posledným, avšak významovo snáď najdôležitejším pojmom je odmena. Na účely tohto návrhu zákona je odmena vnímaná ako finančná čiastka, ktorá patrí zástupcovi štátu výhradne za výkon jeho funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu a nesúvisí s jeho pracovnoprávnym vzťahom k tejto spoločnosti.

K § 3 až 5

Tieto ustanovenia predstavujú v porovnaní s obsahom uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 270 z 20. apríla 2011 (ďalej len „uznesenie vlády“) najväčší kvalitatívny a kvantitatívny posun.

Pokým v uznesení boli pravidlá výberu zástupcov štátu načrtnuté len rámcovo, v predkladanom návrhu zákona je táto problematika upravená komplexne s výnimkou niektorých technických podrobností, ktorých úprava sa ponecháva na nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Hlavným prínosom návrhu zákona v tomto bode je možné považovať transparentný výberový proces, ktorý nastavuje kritériá takým spôsobom, aby boli do funkcií zástupcov štátu vybrané osoby, ktoré napĺňajú kvalitatívne tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady (bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie, riadiaca prax, odborná prax a odborná spôsobilosť, znalosť cudzieho jazyka).

Dôležitým prvkom výberového procesu je možnosť neustálej kontroly zo strany verejnosti (zverejnenie výzvy na prihlásenie sa do výberu, zverejnenie prihlášky a dokladov kandidáta, verejné vypočutie prihlásených kandidátov, zverejnenie konečného návrhu na voľbu).

Vzhľadom na charakter úloh, ktoré vykonávajú členovia dozorných rád, ustanovuje návrh zákona pre tieto osoby nižšie kritériá než na štatutárnych predstaviteľov spoločností. Rozdiel sa prejavuje hlavne v požiadavke 5 ročnej praxe v riadiacej funkcii a požiadavke predložiť projekt – tieto podmienky u členov dozorných rád cielene absentujú.

K § 6 až 9

Pokým § 3 až 5 upravujú prvú časť predmetu úpravy zákona – výber zástupcov – ďalšie ustanovenia (§ 6 až 9) regulujú ich odmeňovanie.

Napriek tomu, že návrh zákona v oblasti odmeňovania vychádza z mechanizmov, ktoré sú upravené v uznesení vlády SR, niektoré aspekty odmeňovania upravuje odlišne. Keďže uznesenie vlády nemá záväznosť a právnu silu zákona, navrhovatelia považovali za vhodné transformovať pravidlá z tohto uznesenia do podoby všeobecne záväzného normatívneho aktu, ktorý by bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Okrem tejto formálnej korekcie však návrh zákona prináša aj viaceré nové prvky, ktoré prekračujú rámec platného uznesenia vlády.

Návrh zákona v prvom rade výslovne ustanovuje, z akých zásad vychádza regulácia odmeňovania zástupcov štátu – sú to zásady legality, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a transparentnosti.

Medzi ďalšie nové, veľmi konkrétne opatrenia patrí zákaz kumulatívneho poberania odmien za výkon viacerých funkcií (§ 7). Návrh zákona pri formulovaní tejto normy vychádza z pravidla „jeden krát a dosť“ a umožňuje poberať odmenu len za výkon funkcie, ktorú daný zástupca štátu začal vykonávať ako prvú. Dôležité je pripomenúť, že toto ustanovenie nezakazuje kumulatívny výkon funkcií vo viacerých spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu – výsledkom aplikácie tohto ustanovenia je jednoducho to, že daná osoba vykonáva ďalšie funkcie zadarmo.

Ďalšou, pomerne prísnou novinkou (§ 8) je sankcia za absenciu na zasadnutiach orgánu spoločnosti – táto sankcia môže mať v zmysle návrhu zákona rôznu intenzitu, v závislosti od miery a počtu absencií, ako aj od formy ospravedlnenia, ktoré by malo byť odôvodnené výlučne závažnými okolnosťami. Hlavným zmyslom tohto ustanovenia je preventívne pôsobiť na zástupcov štátu a viesť ich k zodpovednému výkonu ich funkcie.

Vzhľadom na aktuálne spoločenské problémy („zlaté padáky“) je spravodlivé a legitímne, že návrh zákona vylučuje (§ 9) možnosť nároku na odstupné. Konkrétne, po skončení výkonu funkcie nemá zástupca štátu nárok na odstupné ani na iné porovnateľné finančné kompenzácie súvisiace so skončením jeho funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu. K takýmto porovnateľným finančným kompenzáciám patria napríklad aj mimoriadne odmeny pri skončení funkcie.

Ďalšie ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa odmeňovania sú konkrétne mechanizmy, ktoré spolu so spresneniami uvedenými v prílohe k návrhu zákona umožňujú stanovenie výšky konkrétnej odmeny. Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na odmeňovanie zástupcu štátu, ktorý bol zvolený do funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Vo vzťahu k týmto mechanizmom je potrebné uviesť, že sú prevzaté z uznesenia vlády a sú nastavené takým spôsobom, aby sčasti odzrkadľovali „ekonomickú kondíciu“ spoločnosti. Zákon je teda postavený hlavne na princípe motivácie - ak bude spoločnosť dosahovať „dobré ekonomické čísla“ (t.j. zisk, vysoký ročný obrat), bude z toho profitovať nielen štát, ale aj daní zástupcovia štátu - predstavitelia spoločnosti s majetkovou účasťou štátu.

Návrh zákona predstavuje v tomto zmysle racionálny kompromis medzi striktnými pravidlami, ktoré umožňujú presne stanoviť výšku odmien a medzi motivujúcimi stimulmi.

K § 10 až 12

Ďalším tematickým okruhom, ktorý predkladaný zákon upravuje, je inštitút zodpovednosti za škodu, ktorý predstavuje pomyselný tretí pilier právnej úpravy, ktorej hlavnej cieľom je skvalitnenie právnej regulácie vo sfére verejných financií a nakladania s majetkom štátu. Návrh zákona tak v tejto časti završuje ambíciu navrhovateľov smerujúcu k vytvoreniu právneho rámca pre zodpovednejšie riadenie spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré môže v konečnom dôsledku dopomôcť ozdraviť verejný rozpočet.

Navrhovaná právna úprava v § 10 až 12 obsahuje zodpovednostný mechanizmus za škodu spôsobenú zástupcami štátu v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorý vychádza z rovnakých princípov a pravidiel, aké už boli použité v návrhoch zákonov predložených v minulosti – v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 256 z roku 2012 a následne opakovane podaný návrh vo forme tlače 540 z roku 2013), v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 636 z roku 2013), ako aj v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (tlač 484 z roku 2010).

Mechanizmus vzniku zodpovednosti je v prvom rade založený na základnom štandarde, ktorý spočíva v povinnosti zástupcov štátu postupovať pri nakladaní s majetkom spoločnosti s majetkovou účasťou štátu s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom použitia tohto majetku.

Porušenie tejto povinnosti je konštitutívnym momentom vzniku zodpovednostného vzťahu medzi zástupcom štátu a štátom samotným, pričom zodpovednosť je koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti v právnom režime zavinenia na úrovni vedomej nedbanlivosti. V zmysle aplikačnej praxe, takto stanovená hranica zodpovednosti znamená, že zástupca štátu je zodpovedný za vzniknutú škodu nielen v situáciách, keď vedel, že svojim konaním mohol spôsobiť škodu, no spoliehal sa na to, že ju nespôsobí, ale aj v prípadoch úmyselného zavinenia škody.

Dôležitou súčasťou súkromnoprávneho inštitútu zodpovednosti za škodu je aj stanovenie zákonnej možnosti vyvinenia (exkulpácie), ktorá je v tomto prípade podmienená preukázaním toho, že zástupca štátu nemohol objektívne konať iným spôsobom (napr. z tohto dôvodu, že jeho konanie bolo výsledkom realizácie povinnosti, ktorá mu vyplývala zo všeobecného právneho predpisu).

Návrh zákona taktiež myslí na prípady, ak škoda vznikne spoločným konaním viacerých zástupcov štátu spoločnej zodpovednosti – pre takéto situácie zavádza dva potenciálne modely. Jedným je pravidlo „nevyhnutnosti právneho úkonu,“ ktoré zavádza individuálnu zodpovednosť tej osoby, ktorá vykonala právny úkon nevyhnutný pre platnosť konania, ktoré spôsobilo škodu. Druhým je aplikácia zásad solidárnej zodpovednosti (zodpovednosť spoločne a nerozdielne) v taxatívne stanovených prípadoch.

Procesné ustanovenia zodpovednosti za škodu obsahujú nevyhnutné procedurálne normy týkajúce sa uplatnenia nároku na náhradu škody. Oprávnenie konať vo veci uplatnenia nároku na náhradu škody má v zmysle návrhu zákona generálny prokurátor, pričom nevyhnutným titulom na uplatnenie nároku je právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti pri nakladaní s majetkom spoločnosti. Generálny prokurátor koná v tejto veci ex offo a v mene štátu. Informácie o vzniku škody môže prokurátor získať aj od Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, resp. Úradu pre verejné obstarávanie, keďže oba orgány majú zákonnú povinnosť informovať prokuratúru o vydaní svojho rozhodnutia, v ktorom túto skutočnosť konštatujú.

Návrh zákona v neposlednom rade zavádza osobitnú desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody.

V rámci zníženia psychického nátlaku na výkon funkcie zástupcu štátu, za súčasného dodržania ekonomickej efektivity právnej úpravy, je umožnené aj osobitné poistenie zástupcov štátu za škodu pri nakladaní s majetkom spoločnosti s majetkovou účasťou štátu. Existencia tejto legálnej možnosti má aj priame procesné dôsledky – generálny prokurátor má totižto povinnosť najprv predbežne prerokovať možnosť uplatnenia nároku s poisťovňou a až následne, po neúspešnom uspokojení pohľadávky, je povinný uplatniť nárok štátu na súde. Podobná legálna konštrukcia existuje aj v prípade poistenia niektorých profesií (advokácia, notárstvo a exekúcia), s tým rozdielom, že v prípade poistenia zástupcov štátu je toto poistenie fakultatívne a jeho uzavretie je ponechané na ich rozhodnutí.

V rámci efektívneho a transparentného využitia uvedeného práva na osobitné poistenie je vytvorená zákonná bariéra, ktorá znemožní zástupcom štátu špekulatívne uhradiť náklady spojené s poistením prostredníctvom finančného kapitálu spoločnosti s majetkovou účasťou štátu na náklady tejto spoločnosti.

Zakotvenie zodpovednosti za škodu do zákona o postavení zástupcov štátu v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu je kľúčové nielen kvôli samotnému posilneniu osobnej zodpovednosti zástupcu, ktorá má priamy finančný a ekonomický aspekt, ale aj kvôli jeho eticko-morálnym dôsledkom. Prijatím funkcie zástupcu štátu v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu preukazuje daná osobu ochotu prevziať náležité riziko spojené s výkonom: „pretože statočný človek do tej nominácie pôjde a rád sa takej funkcie ujme, a ten, ktorý si bude vedomý toho, čo by musel robiť pod tlakom politických šéfov, tak radšej povie nie.“ (poslanec J. Mičovský, 5.2.2014, VI. volebné obdobie, 29. schôdza, faktická poznámka v rámci rozpravy, I. čítanie k návrhu zákona – tlač 790).

Nezanedbateľným pozitívom tejto časti návrhu zákona je vytvorenie preventívneho ochranného mechanizmu, ktorý v prípade vzniku škody zabezpečí aspoň čiastočnú reparáciu škôd a prinavrátenie finančných prostriedkov, o ktoré štát v dôsledku protiprávneho konania svojho zástupcu prišiel.

K § 13

V tomto paragrafe upravuje návrh zákone ďalšie ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska jeho bezproblémového uplatňovania.

V rámci spoločných ustanovení je zadefinovaný charakter právneho vzťahu medzi spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu a zástupcom štátu (osobitný zmluvný vzťah, ktorý nezakladá pracovnoprávny vzťah) a ďalšie povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu ako napr. účasť na zdravotnom poistení, nárok na ďalšie náhrady a zdaňovanie odmeny.

K § 14

V tomto ustanovení návrhu zákona sú upravené prechodné ustanovenia, v rámci ktorých sa stanovuje časová pôsobnosť niektorých jeho ustanovení.

V zmysle prechodných ustanovení návrhu zákona sa určuje, že pravidlá odmeňovania podľa tohto zákona platia aj pre zástupcu štátu, ktorý bol ustanovený do funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Toto ustanovenie predstavuje v právnom štáte prípustnú možnosť nepravej retroaktivity, keďže predkladaný návrh zákona „uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. Cdo 98/2010).

V prechodných ustanoveniach sa taktiež ustanovuje povinnosť spoločností s majetkovou účasťou štátu prispôsobiť v lehote šiestich mesiacov všetky svoje interné predpisy (stanovy, volebný poriadok a rozhodnutia svojich orgánov) pravidlám, ktoré ustanovuje predkladaný návrh zákona. Dĺžka tejto lehoty bola stanovená vzhľadom na účinnosť návrhu zákona a to takým spôsobom, aby mohli jednotlivé spoločnosti s majetkovou účasťou štátu realizovať svoje povinnosti od polovice budúceho kalendárneho roka (2015).

Okrem tejto povinnosti zohľadňujú prechodné ustanovenia aj procesnoprávne aspekty uplatňovania náhrady škody, a to takým spôsobom, aby sa tieto ustanovenia neuplatňovali so spätnou pôsobnosťou, či už na rozhodnutia vydané pred nadobudnutím účinnosti zákona alebo na porušenie povinnosti, ktoré nastalo pred týmto dátumom.

K § 15

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. januára 2015.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc, Igor Hraško a Ján Mičovský

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu a o ich odmeňovaní

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Vplyv na rozpočet verejnej správy sa nepredpokladá, keďže výška odmeňovania je stanovená rovnako ako v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 270 z 20. apríla 2011, ktoré by sa už v súčasnosti malo uplatňovať v spoločnostiach so 100% majetkovou účasťou štátu.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.