Vymedzenie pojmov v písmenách d) a e) má skôr doplňujúci informatívny charakter.
Ako autorita rozhodujúca na poskytovanie ochrany chránenej osobe už v rámci konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu je Národný inšpektorát práce [písmeno f)]. Táto inštítúcia sa z hľadiska účelu návrhu zákona a hlavne svojím predmetom činnosti, vymedzeným v zákone č. 125/2006 Z. z. o Inšpekcii práce v znení neskoršich predpisov, javí ako najvhodnejšia. Vo vzťahu k zamestnancom Národného inšpektorátu práce návrh zákona za túto autoritu ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Ochranu tento návrh zákona nepriznáva každému zamestnancovi, ktorý podá trestné oznámenie alebo inak vystupuje v trestnom konaní proti svojmu zamestnávateľovi, ale len zamestnancovi, ktorý spĺňa zákonom vymedzené podmienky.
Na vznik ochrany musia byť súčasne splnené viaceré súvisiace podmienky.
V prvom rade sa jedná o súčinnosť zamestnanca v trestnom konaní, ktorá môže mať formu oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný vybraný trestný čin, t.j. zamestnanec podá trestné oznámenie alebo zamestnanec vypovedá ako svedok o vybranom trestnom čine alebo zamestnanec predloží dôkaz o tomto vybranom trestnom čine.
Ďalej musí trestné oznámenie, svedecká výpoveď alebo dôkaz predložený zamestnancom v trestnom konaní súvisieť s činnosťou zamestnávateľa, čiže s činnosťou osôb, ktoré konajú v mene zamestnávateľa a súčasne ide o také trestné oznámenie, svedeckú výpoved' alebo dôkaz, ktoré významnou mierou môžu prispieť alebo prispeli k objasneniu vybraného trestného činu alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jeho páchateľa.
Trestné oznámenie, svedeckú výpoveď alebo dôkaz, ktorý súčasne spĺňa tieto podmienky, návrh zákona zahŕňa pod legislatívnu skratku „oznámenie o významných skutočnostiach".
Poslednou podmienkou, ktorej splnenie je vo výlučnej dispozičnej sfére zamestnanca, ktorý vykonal oznámenie o významných skutočnostiach, je podanie žiadosti o poskytnutie ochrany..
O právnej možnosti požiadať o poskytnutie ochrany a o jej podmienkach je povinný poučiť v prípravnom konaní prokurátor a v konaní pred súdom súd. Táto povinnosť sa explicitne ustanovuje v Trestnom poriadku, ktorý sa súčasne novelizuje v samostatnom článku tohto návrhu zákona.
Podanie žiadosti o poskytnutie ochrany je výlučným právom zarnestnanca, ktorý podal oznámenie o významných skutočnostiach, a toto právo môže zamestnanec realizovať v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, čiže aj v konaní pred súdom, ktorý koná vo veci súvisiacej s trestným oznámením, svedeckou výpoveďou alebo dôkazom predloženým zamestnancom. Návrh zákona uvádza tradičné formy podania žiadosti o poskytnutie ochrany, a to písomnú formu alebo ústnu do zápisnice.
O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor alebo súd, preto je potrebné v návrhu zákona explicitne ustanoviť, že v prípade, ak sa žiadosť podá inému orgánu činnému v trestnom konaní, napríklad príslušníkovi Policajného zboru, tento je povinný ju bezodkladne postúpiť