Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Poliačik, Lucia Nicholsonová a Richard Sulík.

Dňa 1. júla 2013 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane osobných údajov, ktorý nahradil pôvodný zákon z r. 2002. Zákon pod zámienkou lepšej transpozície európskej legislatívy priniesol enormný nárast finančného aj časového zaťaženia podnikateľských, ale aj štátnych subjektov v dôsledku nových byrokratických povinností, ktoré ale nepomohli reálnemu zvýšeniu ochrany osobných údajov. V dôsledku uvedených skutočností hrozí odchod niektorých investorov, čím sú priamo ohrozené aj tisícky pracovných miest. Zákon zaviedol 3 druhy registrácie informačných systémov, povinnosť personalizovaného obsiahleho poučenia oprávnených osôb, povinnosť spracovania bezpečnostného projektu, zodpovednú osobu a sprísnenie udeľovania pokút. Tieto závažné zmeny priniesol zákon napriek tomu, že nás momentálne európska legislatíva k týmto zmenám nezaväzuje. Situácia je na toľko vážna, že je nepochopiteľné, prečo sa ňou doteraz nezaoberala vláda Slovenskej republiky. V dobe, keď čelíme vysokej nezamestnanosti, je takéto vyháňanie zahraničných investorov absurdné. Zákon robí problémy aj samotným zamestnancom Úradu, ktorý sú pri jeho vykonávaní často bezradní.

Návrh zákona má za cieľ aspoň čiastočne zmierniť neadekvátne administratívne a finančné zaťaženie právnických osôb pri spracovaní osobných údajov fyzických osôb. Zavádza sa fakultatívnosť udeľovania pokút, keďže Úrad na ochranu osobných údajov by mal mať na základe vlastného uváženia možnosť rozhodnúť, či pokutu uloží alebo nie.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy a na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Cieľom je presnejšie vymedziť pojem „biometrický údaj“ a zamedziť jeho extenzívnemu

výkladu. Ak napr. dôjde pri odobratí biometrického údaju k jeho jednosmernej premene na číselný údaj – všeobecne použiteľný identifikátor – tento údaj už nie je možné pokladať za biometrický. V praxi to znamená, že ak je splnená takáto technologická podmienka, postup pri spracovaní biometrických údajov je rovnaký ako pri spracovaní iných osobných údajov.

K bodom 2 až 6

Vypúšťa sa povinnosť absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby, ktorú zabezpečuje Úrad na ochranu osobných údajov. Táto skúška prináša neodôvodnenú záťaž nielen pre prevádzkovateľov, ale aj pre samotný Úrad.

K bodom 7 až 11

Ruší sa povinnosť osobitnej registrácie.

K bodu 12

Podobne ako tomu je v súčasnosti v Českej republike a ako tomu bolo v Slovenskej republike počas platnosti pôvodného zákona, zavádza sa bezplatná služba registrácie informačných systémov.

K bodu 13

Zmena povinnosti sprístupnenia a zverejnenia údajov súvisiaca so zrušením povinnosti osobitnej registrácie.

K bodu 14

Ruší sa povinnosť evidencie.

K bodu 15

Vypúšťa sa pôsobnosť Úradu v oblasti osobitnej registrácie a evidencie.

K bodu 16

Ruší sa uloženie pokuty za nesplnenie povinností vyplývajúcich z osobitnej registrácie a evidencie.

K bodu 17

Ustanovuje sa fakultatívnosť uloženia pokuty. Nutnosť uloženia pokuty bude posudzovať úrad a nebude vyplývať zo zákona. Obligatórnosť uloženia pokuty totiž z normatívneho textu Smernice 95/46/EHS priamo nevyplýva.

K bodu 18