DÔVODOVÁ SPRÁVA A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Jozef Viskupič.
Jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je kontrola vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcií a orgánov Európskej únie (ďalej len „EÚ“), najmä Európskej komisie, v súvislosti s ich zásahmi do národnej suverenity. Aj slovenský parlament vykonáva túto kontrolu najmä tak, že:
a)schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom aktov EÚ, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady EÚ, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti (resp. iné osoby) prezentujú na rokovaniach pracovných výborov a skupín príslušných orgánov EÚ,
b)udeľuje žltú a oranžovú kartu Európskej komisii, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska (porušujú princíp subsidiarity),
c)udeľuje červenú kartu Európskej komisii formou žaloby na Súdnom dvore EÚ, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska (porušujú princíp subsidiarity).
Podľa štatistík Výboru NR SR pre európske záležitosti (ďalej len „VEZ“) si vláda neplní riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce jej z ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (ďalej len „ústavný zákon“), pričom za koordináciu vlády v európskych záležitostiach je zodpovedné ministerstvo, ktoré to má uvedené aj v jeho názve – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dokonca aj toto ministerstvo patrí k vládnym subjektom, ktoré si včas a riadne svoje povinnosti neplnia. Výsledkom tohto zlyhania vlády je, že na rokovanie NR SR sa predkladá len zlomok stanovísk a predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený ústavný zákon (napr. na rokovaní VEZ dňa 29.1.2014 bolo namiesto 72 takýchto stanovísk predložených len 12).
Situácia je rovnako zlá, pokiaľ ide o udeľovanie tzv. žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď podľa najnovšej správy Európskej komisie (za rok 2012) sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity len 1-krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ tak urobili 663-krát (pre porovnanie Česká republika 46-krát). Táto otázka však nie je predmetom úpravy návrhu zákona, hoci si zasluhuje osobitnú pozornosť.