Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Igor Matovič a Jozef Viskupič.

Návrh zákona sa predkladá ako právna úprava bezprostredne súvisiaca s návrhom ústavného zákona, ktorým sa upravujú a menia niektoré ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) z dôvodu obmedzenia prezidentskej imunity a precizovania kreačných právomocí prezidenta Slovenskej republiky.

Podľa platnej úpravy je možné prezidenta Slovenskej republiky stíhať len v dvoch taxatívne stanovených prípadoch – jedným je vlastizrada a druhým úmyselné porušenie ústavy. Takáto ústavnoprávna úprava predstavuje z teoretického hľadiska osobitný druh imunity – tzv. indemnitu. Indemnitu hlavy štátu je možné vnímať ako materiálnu imunitu, ktorej podstata spočíva v tom, že chráni konanie prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) pred sankciou – doslova mu priznáva hmotnoprávny nárok na beztrestnosť jeho konania. Právna veda spresňuje, že takáto imunita sa „priznáva ústavným činiteľom za účelom nerušeného výkonu verejnej funkcie, ktorú majú zverenú. V zásade by sa nemala vzťahovať na protiprávne správanie ústavných činiteľov mimo rámca výkonu verejnej funkcie, pre ktoré sa priznáva imunita.“ (Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2007, s. 661). Platný právny stav sa však tejto zásady nepridržiava a prezidentovi Slovenskej republiky s výnimkou vlastizrady a úmyselného porušenia ústavy garantuje beztrestnosť akékoľvek konania.

Návrh zákona nadväzuje na návrh ústavného zákona, v ktorom sa obmedzuje uvedený neprimeraný rozsah prezidentskej imunity na tzv. jurisdikčnú (procesnú) imunitu. Tento druh imunity umožňuje vyvodzovanie právnej zodpovednosti počas výkonu verejnej funkcie, ak je splnená osobitná podmienka – v prípade prezidenta Slovenskej republiky je to súhlas Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) so stíhaním. Takéto vymedzenie imunity umožní stíhanie prezidenta Slovenskej republiky za akékoľvek porušenie zákona, ak s tým vysloví súhlas ústavný súd. Z navrhovaného mechanizmu jurisdikčnej imunity sú navrhované dve výnimky – jednou je zachovanie indemnity vo vzťahu k výrokom prezidenta Slovenskej republiky, druhou je obžaloba na prezidenta Slovenskej republiky za úmyselné porušenie ústavy.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nezakladá sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľskú sféru, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 3

Prvým právnym predpisom, ktorý je potrebné novelizovať v súvislosti s návrhom ústavného zákona, je zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).

Obmedzenie prezidentskej imunity sa v trestnoprávnej rovine zohľadní vo viacerých bodoch. V prvom rade je nutné rozšíriť okruh osôb, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu (§ 8 Trestného poriadku). Toto ustanovenie obsahuje výpočet osôb, ktoré majú v súčasnosti jurisdikčnú imunitu a ich trestné stíhanie je podmienené súhlasom ústavného súdu. Návrhom zákona sa tak k sudcom, sudcom ústavného súdu a ku generálnemu prokurátorovi pridáva aj prezident.

Vzhľadom na zmenu charakteru prezidentskej imunity je v trestnom procese potrebné doplniť ustanovenia, ktoré upravujú dva úzko súvisiace inštitúty - neprípustnosť trestného stíhania (§ 9) a zastavenie trestného stíhania (§ 215). Uvedené ustanovenia riešia situáciu, ako postupovať v prípade, ak ústavný súd nedá súhlas na trestné stíhanie. V takomto prípade je trestné stíhanie neprípustné a prokurátor musí obligatórne (povinne) zastaviť trestné konanie. Z pohľadu navrhovanej právnej úpravy je však dôležité ďalšie ustanovenie, ktoré sa nachádza duplicitne pri oboch ustanoveniach (pri § 9, aj pri § 215) a ktoré stanovuje to, že aj keď bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu neudelenia súhlasu, tak po zániku funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora sa v trestnom stíhaní pokračuje (vydá sa uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní, ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že takýto postup je odôvodnený).

Návrh zákona aj v týchto dvoch bodoch navrhuje rozšírenie okruhu menovaných osôb o prezidenta, aby bolo umožnené jeho stíhanie po skončení výkonu jeho funkcie v situáciách, keď riadne stíhanie bolo znemožnené neudelením súhlasu ústavného súdu.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

Druhým právnym predpisom, ktorý je potrebné novelizovať v súvislosti s návrhom ústavného zákona, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z.z.“).

Ako to už vyplynulo zo všeobecnej časti dôvodovej správy a aj z predchádzajúcich viet v osobitnej časti dôvodovej správy, zmena prezidentskej indemnity na jurisdikčnú imunitu spôsobila rozšírenie právomoci ústavného súdu. Táto skutočnosť je zohľadnená doplnením dvoch odsekov v štrnástom oddiele v § 74e zákona č. 38/1993 Z.z., v ktorom je upravená ďalšia disciplinárna a iná právomoc Ústavného súdu. Touto zmenou sa umožní ústavnému súdu aplikovať rovnaké procesné postupy, aké využíval pri vydávaní súhlasu so stíhaním alebo so vzatím do väzby iných osôb (sudcu alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky), aj v prípade prezidenta.

Ďalšia zmena sa týka osobitného konania o obžalobe na prezidenta republiky, ktoré je upravené v dvanástom oddiele zákona č. 38/1993 Z.z.. Pôvodne sa toto konanie viedlo v prípade spáchania dvoch činov– pri vlastizrade alebo úmyselnom porušení ústavy. Keďže v dôsledku návrhu ústavného zákona bude prezident za vlastizradu stíhaný v riadnom trestnoprávnom procese pred všeobecným súdom, je potrebné vypustiť ustanovenie v zákone č. 38/1993 Z.z., ktoré upravovalo

podrobnosti postupu ústavného súdu pri rozhodovaní o žalobe prezidenta pre vlastizradu, keďže sa stane obsolétnou normou.

Ďalšie ustanovenia tohto oddielu ostali nezmenené a ústavný súd v prípade obžaloby za úmyselné porušenie ústavy postupuje nezmeneným spôsobom: pre konanie primerane používa ustanovenia Trestného poriadku, v prejednávanej veci rozhoduje rozsudkom, odsudzujúce rozhodnutie znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti ju znova získať.

K Čl. III

Tretím právnym predpisom, ktorý je potrebné novelizovať v súvislosti s návrhom ústavného zákona, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“).

Príčina zmeny je totožná s jednou z príčin uvedených v článku II osobitnej časti dôvodovej správy. Rovnako ako pri právomociach ústavného súdu, tak aj pri právomoci poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v otázke obžaloby prezidenta, je potrebné zohľadniť rozsah, v akom je možné podať takýto návrh. V návrhu ústavného zákona sa navrhujú dva rôzne režimy postihu prezidenta – jeden v rámci trestného procesu pri spáchaní akéhokoľvek trestného činu podľa hmotnoprávnej trestnej úpravy a druhý režim je v rámci existujúceho inštitútu poslaneckej obžaloby. Keďže prvý, nový spôsob stíhania prezidenta umožňuje aj postih vlastizrady, a to dokonca s rozšírenou možnosťou sankcií (podľa doterajšej právnej úpravy bola jediná sankcia za vlastizradu strata funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať, v rámci nového režimu je možné udeliť ktorýkoľvek zo zákonných trestov), bolo by kontraproduktívne ponechať možnosť stíhať prezidenta za tento čin aj v rámci poslaneckej obžaloby.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje vypustenie vlastizrady z príslušného ustanovenia rokovacieho poriadku.

K Čl. IV

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty, a to na 1. jún 2014.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Igor Matovič a Jozef Viskupič

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy