1
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 (§ 1 ods. 2)
Odsek sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. Fyzická osoba môže byť na starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier) zúčastnená iba vtedy, ak je dôchodkovo poistená v sociálnom poistení (I. pilier). Keďže policajt a vojak nemôže byť povinne dôchodkovo poistený v sociálnom poistení, nemôže byť z tohto titulu ani zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.
K bodu 2 (§ 2)
Účelom starobného dôchodkového sporenia je spolu s dôchodkovým poistením podľa zákona o sociálnom poistení, zabezpečiť príjem v starobe, resp. príjem pre pozostalých. Pôvodné slová „spolu so starobným poistením“ nevystihovali situáciu, keď napr. sporiteľ je poberateľom invalidného dôchodku z I. piliera aj po dovŕšení dôchodkového veku a starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia sa bude vyplácať spolu s invalidným dôchodkom. Ide o významové spresnenie účelu zákona, keďže invalidné poistenie nie je súčasťou starobného poistenia, ale je súčasťou dôchodkového poistenia.
K bodu 3 (§ 3)
V návrhu zákona sa vypúšťa definícia pojmu zárobková činnosť z dôvodu nadbytočnosti.
K bodu 4 (§ 6)
Fyzická osoba je sporiteľom od okamihu zápisu zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv v Sociálnej poisťovni do okamihu zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, t.j. v zásade do okamihu, kedy je povinný poistiteľ plniť na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (uvedené platí, ak celá nasporená suma uvedená v certifikáte sa použije na doživotný dôchodok alebo dočasný dôchodok). Od tohto okamihu je fyzická osoba poberateľom doživotného starobného dôchodku, doživotného predčasného starobného dôchodku, dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku, ktorý vypláca poisťovňa (pozri § 64 ods. 10).
Ak sa sporiteľ nestal poberateľom dôchodku vyplácaného poisťovňou, ale začal poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, stále zmluvný vzťah s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, jeho zmluva o starobnom dôchodkovom sporení stále trvá a zaniká dňom vyplatenia poslednej splátky dôchodku vyplácaného programovým výberom (pozri § 64 ods. 10). Do vyplatenia poslednej splátky dôchodku dôchodkovou správcovskou spoločnosťou má poberateľ tohto dôchodku postavenie sporiteľa.
Do definície sporiteľa sa z dôvodu právnej istoty zahŕňa aj taká fyzická osoba, ktorá sa v minulosti stala sporiteľom z titulu určenia dôchodkovej správcovskej spoločnosti Sociálnou poisťovňou; išlo o t. zv. „automatické vstupy bez uzatvorenia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, kedy Sociálna poisťovňa sama určila sporiteľovi dôchodkovú správcovskú spoločnosť. “.
Napriek zachovaniu si statusu sporiteľa, potom ako sporiteľ začal poberať akýkoľvek starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového
2
sporenia, nie je možné platenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (pozri zdôvodnenie k bodom 8 až 10).
Pojem „sporiteľ“ nie je totožný s pojmom „osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení“. Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je iba taká osoba, za ktorú sa platia povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie okrem obdobia, v ktorom je vylúčená povinnosť platiť poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (dočasná práceneschopnosť a pod.). Pojem „sporiteľ“ vyjadruje širší okruh osôb, ako osoby zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení, t.j. ide o osoby, ktoré majú zmluvný vzťah s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou bez ohľadu na to, či sú v danom okamihu zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení.
K bodu 5 (§ 7)
Ide o legislatívno-technickú zmenu.
K bodu 6 (§ 8)
Vypúšťa sa definícia poberateľa dôchodku z dôvodu nadbytočnosti.
K bodu 7(§ 9)
Vypúšťa sa úprava zákazu diskriminácie z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko zákaz diskriminácie v oblasti starobného dôchodkového sporenia je upravený samotným zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon) v § 5 ods. 2 písm. a) tohto zákona. Ponecháva sa len legislatívny odkaz na antidiskriminačný zákon.
K bodu 8 (§ 11)
Na účely tohto zákona sa osobitne definuje poistiteľ, ktorým môže byť len subjekt, ktorý je oprávnený vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Definovaný subjekt musí mať udelené povolenie na vykonávanie poistného odvetvia „poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu“, ktoré bolo udelené v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.
K bodu 9 (§ 12 a 13)
Definícia pojmu „príslušná poisťovňa“ sa z textu vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. Rovnako sa vypúšťa i definícia pojmu „obdobie dôchodkového sporenia“, pretože sa vypúšťa podmienka vyplácania starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, ktorou je získanie obdobia starobného dôchodkového sporenia najmenej v rozsahu 10 rokov. Táto podmienka je nadbytočná, nakoľko nezaručuje, že sporiteľ si minimálnou dĺžkou obdobia sporenia zabezpečí dostatočný príjem v starobe. V príspevkovo definovaných dôchodkových systémoch je pre sumu dôchodku síce podstatná dĺžka obdobia sporenia, je však v súčasnosti zabezpečená podmienkou, ktorá stanovuje, že sporiteľovi môže vzniknúť prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred dovŕšením veku 35 rokov. Jedinou podmienkou výplaty starobného dôchodku, ktorú bude musieť sporiteľ splniť, bude teda len dovŕšenie dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení.
Zrušením minimálneho obdobia starobného dôchodkového sporenia je zároveň riešená situácia sporiteľov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z I. piliera, avšak podmienku získania 10 rokov starobného dôchodkového sporenia by nesplnili. Ak takýto sporiteľ
3
nepracoval a teda nebol ani dôchodkovo poistený, existovala vysoká pravdepodobnosť, že podmienku získania 10 rokov obdobia starobného dôchodkového sporenia by nikdy nesplnil a teda k svojim úsporám z II. piliera by sa nikdy nedostal. Zámerom predkladateľa je, aby sa z nasporenej sumy vyplácal dôchodok a teda aby mal sporiteľ zabezpečený čo najväčší dôchodkový príjem v starobe a tým sa minimalizovala pravdepodobnosť toho, že sa ocitne v hmotnej núdzi.
K bodom 10 až 12 a 15 (§ 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 3 a § 16)
Zákon definuje okamih, do ktorého sa fyzická osoba považuje za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení napriek tomu, že môže byť naďalej sporiteľom. Ak sa fyzická osoba stane poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku z II. piliera (okamih, kedy je poistiteľ povinný plniť zo zmluvy o poistení dôchodku alebo dôchodková správcovská spoločnosť vyplácať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok na základe dohody o vyplácaní programového výberu), prestane byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení a povinné príspevky sa za takú osobu neplatia, aj keď jej vypláca dôchodková správcovská spoločnosť starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom. Ak poberateľ starobného dôchodku alebo predčasného starobného z II. piliera, vyplácaného poisťovňou alebo dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni, navrhuje sa v Čl. II, ktorým sa novelizuje zákon o sociálnom poistení, platenie poistného na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne v plnom rozsahu, akoby sporiteľ, ktorému sa vypláca dôchodok programovým výberom, nebol sporiteľom. Platí zásada, že osoba, ktorá raz začala poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vo forme, ktorú umožňuje zákon (doživotný dôchodok, dočasný dôchodok a programový výber), nemôže byť nikdy zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, aj keď je sporiteľom, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený v I. pilieri..
V § 16 sa ustanovuje vznik a zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení potom, ako už raz vznikla, resp. zanikla prvá účasť.
K bodu 13 (§ 15 ods. 4)
Ide o legislatívno-technické spresnenie.
K bodu 14 (§ 15 ods. 5)
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu nadbytočnosti v nadväznosti na úpravy vykonané v bodoch 11 až 13.
K bodu 16 (§ 17a)
Navrhuje sa spresnenie okamihu zániku právneho postavenia sporiteľa, ktorý požiada o prevod svojich dôchodkových práv z dôchodkového systému SR do dôchodkového systému vo väzbe na § 82a zákona a § 159 písm. c) o sociálnom poistení. Podmienkou takéhoto prevodu je podľa zákona o sociálnom poistení skutočnosť, že sporiteľ nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Zároveň sa navrhuje, že ak sa fyzickej osobe začne vyplácať starobný dôchodok z II. piliera skôr ako zo Sociálnej poisťovne, nemôže takáto fyzická osoba požiadať o prevod svojich dôchodkových práv už ani v tomto prípade.
4
K bodu 17 (§ 21 vrátane nadpisu)
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Nakoľko v § 20 zavedené legislatívne skratky „príspevky“ a „povinné príspevky“, nie je potrebné ďalej uvádzať aj slová „na starobné dôchodkové sporenie“.
Navrhuje sa vypustenie okruhu osôb, za ktoré platí povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie štát alebo Sociálna poisťovňa z dôvodu nadbytočnosti, pretože okruh osôb je uvedený v zákone o sociálnom poistení.
Navrhovaným ustanovením sa umožňuje do systému starobného dôchodkového sporenia vstúpiť aj sporiteľom dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie. Do systému tak bude môcť so svojou nasporenou sumou z takéhoto dôchodkového systému vstúpiť aj fyzická osoba, ktorá by inak nesplnila podmienky uvedené v § 64 ods. 1, t. j. napr. podmienku hranice 35 rokov veku.
Dobrovoľné príspevky môže sporiteľ platiť len do dňa vydania certifikátu alebo podania žiadosti podľa § 46d (žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok bez vydania certifikátu). Platenie dobrovoľných príspevkov je potrebné v období, kedy dôchodková správcovská spoločnosť vydať certifikát o aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu, pozastaviť. V prípade, ak by boli dobrovoľné príspevky pripisované aj po vydaní certifikátu ponuky dôchodkov by nezodpovedali aktuálnemu stavu na osobnom dôchodkovom účte. Po uplynutí záväznosti ponuky doživotného dôchodku, dočasného dôchodku a ponuky dôchodku vyplácaného programovým výberom alebo po uplynutí 30 dní odo dňa požiadania o dôchodok vo vlastnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 46d (bez vydania certifikátu), môže sporiteľ pokračovať v platení dobrovoľných príspevkov. Ak počas uvedených období nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poistení dôchodku, resp. dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, je možné dobrovoľné príspevky za tieto obdobia doplatiť.
Ak boli dobrovoľné príspevky zaplatené aj po termíne uvedenom v odseku 5 (ak napr. sporiteľ neupovedomil zamestnávateľa, aby pozastavil platenie dobrovoľných príspevkov) a došlo k uzatvoreniu zmluvy, resp. dohody, odsek 6 rieši postup, ako priradiť dobrovoľné príspevky sporiteľovi, poberateľovi dôchodku, resp. už bývalému sporiteľovi.
K bodu 18 (§ 22)
Navrhuje sa vypustenie okruhu osôb, za ktoré platí povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie štát alebo Sociálna poisťovňa z dôvodu nadbytočnosti, pretože okruh osôb je uvedený v zákone o sociálnom poistení.
K bodu 19 (§ 23 ods. 6)
Ak sporiteľ vykonáva viacero zárobkových činností, resp. popri zárobkovej činnosti je ako dobrovoľne dôchodkovo poistený osobou zúčastnenou na starobnom dôchodkovom sporení, poradie platenia povinných príspevkov sa spravuje poradím povinnosti platenia poistného podľa § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 20 (§ 23 ods. 8)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 21 a 22 (§ 27 ods. 2 až 4)
Navrhuje sa nová úprava postupovania povinných príspevkov a penále Sociálnou poisťovňou. Postupovanie povinných príspevkov a penále na účet nepriradených platieb Sociálna poisťovňa zastavuje dňom vydania certifikátu do dňa skončenia záväznosti ponúk. Tieto nepostúpené príspevky a penále neskôr Sociálna poisťovňa postúpi na účet nepriradených platieb tej spoločnosti, ktorá bude sporiteľovi vyplácať programový výber. Ak
5
sa s takouto spoločnosťou na výplate programového výberu nedohodol a dohodol sa na vyplácaní dočasného dôchodku alebo doživotného dôchodku, postúpi tieto príspevky a penále poisťovni, s ktorou sa na ich vyplácaní dohodol (uprednostnená je v tomto prípade poisťovňa, s ktorou si sporiteľ dohodol výplatu doživotného dôchodku). Ak sa sporiteľ nedohodol ani na vyplácaní takéhoto dôchodku (t. zn., že platnosť jeho certifikátu uplynula bez toho, aby sporiteľ uzavrel zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní programového výberu) obnoví Sociálna poisťovňa postupovanie príspevkov a penále dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení (t.j. najčastejšie pôjde o prípady, kedy si sporiteľ z ponúk predložených cez ponukový systém žiadnu nevybral, neprešiel do výplatnej fázy a pristupuje sa k nemu ako k ostatným sporiteľom v sporiacej, akumulačnej fáze). Ak nie je sporiteľom tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vyplatí sumu nepostúpených príspevkov a penále tomuto bývalému sporiteľovi (ide napr. o situáciu, kedy sporiteľ pred vstupom do výplatnej fázy na svojom osobnom dôchodkovom účte nasporenú nízku sumu, ktorá mu je, napr. prostredníctvom programového výberu, vyplatená v priebehu niekoľkých mesiacov a ktorý zároveň pred vstupom do výplatnej fázy nepravidelný príjem a teda povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie mohli byť jeho zamestnávateľom zaplatené aj niekoľko mesiacov potom, čo takýto bývalý sporiteľ začal poberať dôchodok).
K bodom 23 až 27(§ 28a ods. 2 až 4 a 6)
(K ods. 2)
Podľa platnej právnej úpravy Sociálna poisťovňa žiada vrátenie povinných príspevkov a penále, ktoré boli zaplatené bez právneho dôvodu, z majetku v dôchodkovom fonde vtedy, ak sporiteľ zomrel, alebo ak nebol viac ako jeden rok dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni. Inak musí Sociálna poisťovňa zúčtovať povinné príspevky a penále zaplatené bez právneho dôvodu s príspevkami, ktoré do Sociálnej poisťovne zaplatené neskôr, a o to nižšiu sumu povinných príspevkov a penále postúpi dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa žiadala vrátenie povinných príspevkov a penále aj vtedy, ak sporiteľ dovŕšil 53 rokov veku, a to z dôvodu, že môže ísť o osoby, ktoré by mohli požiadať o dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia. V súčasnosti majú niektorí poistenci Sociálnej poisťovne nižší dôchodkový vek (napr. podľa § 274 zákona o sociálnom poistení). Najnižší možný dôchodkový vek je podľa § 274 zákona o sociálnom poistení je 55 rokov. Ak by sporiteľ mal záujem požiadať o vyplácanie starobného dôchodku aj zo starobného dôchodkového sporenia, a to po dovŕšení jeho dôchodkového veku (55 rokov), Sociálna poisťovňa by nemala vytvorené podmienky na vrátenie všetkých povinných príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu. Po spísaní žiadosti o dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia začnú plynúť lehoty na vydanie certifikátu a uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní programového výberu a akékoľvek vysporiadanie povinných príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu nebude možné. Podľa navrhovanej právnej úpravy budú povinné príspevky zaplatené za sporiteľa bez právneho dôvodu vysporiadané v maximálnej možnej miere v okamihu vydania certifikátu. Ak by vysporiadanie povinných príspevkov bolo možné aj po vydaní certifikátu, celý proces žiadosti o výplatu dôchodku z II. piliera po uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o programovom výbere by sa mohol významne predĺžiť (aj o niekoľko mesiacov).
Pre mladších sporiteľov je takýto spôsob vysporiadania povinných príspevkov neefektívny a nákladný, pretože dochádza k platobnému úkonu navyše. Preto pre mladších sporiteľov je vhodné priebežné zúčtovávanie povinných príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu s aktuálne platenými povinnými príspevkami.
6
Ďalej sa navrhuje, aby bola po smrti sporiteľa dôchodková správcovská spoločnosť povinná vrátiť Sociálnej poisťovni sumu povinných príspevkov a penále zaplatených bez právneho dôvodu zo sumy, ktorá je „zakonzervovaná“, t.j. nedochádza k jej ďalšiemu zvyšovaniu ani znižovaniu a určená na vyplatenie oprávnenej osobe určenej v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení alebo dedičom. Ak bola suma povinných príspevkov a penále zaplatená bez právneho dôvodu znížená o odplatu za vedenie účtu, vráti dôchodková správcovská spoločnosť aj sumu odplaty, a to z vlastného majetku.
Odsek 6 sa vypúšťa z dôvodu úpravy spôsobu nakladania s povinnými príspevkami a penále postúpenými do dôchodkovej správcovskej spoločnosti po smrti sporiteľa. Povinné príspevky a penále neoprávnene postúpené po smrti sporiteľa vracia dôchodková správcovská spoločnosť Sociálnej poisťovni na základe odseku 3 a oprávnene postúpené (t. zv. „dobiehajúce“ príspevky) sa zahrnú do vysporiadania sumy podľa § 40 ods. 1.
K bodom 28 a 29 (§ 29 až 33)
Navrhuje sa, aby sa zo starobného dôchodkového sporenia vyplácali starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky, pozostalostné dôchodky (druhy dôchodkov) a výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“). Pozostalostnými dôchodkami vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.
Zároveň sa navrhuje, aby sa starobné dôchodky a predčasné starobné dôchodky vyplácali tromi formami, a to osobitne formou doživotného dôchodku, osobitne formou dočasného dôchodku a osobitne formou programového výberu. Ide o zmenu v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, podľa ktorej je možné vyplácať iba doživotný dôchodok alebo doživotný dôchodok v kombinácii s programovým výberom. Dočasný dôchodok ako formu vyplácania dôchodku súčasná právna úprava neobsahuje.
Navrhuje sa vyplácanie nového typu dávky zo systému starobného dôchodkového sporenia – výnosu z investovania, ktorej popis je bližšie uvedený k § 46i.
(K § 30)
Podmienkou na vyplácanie starobného dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia bude len dovŕšenie dôchodkového veku. Požiadavka minimálneho obdobia sporenia v dĺžke 10 rokov sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko nezaručuje, že sporiteľ si minimálnou dĺžkou obdobia sporenia zabezpečí primeraný príjem v starobe. V príspevkovo definovaných dôchodkových systémoch je na určenie sumy dôchodku síce podstatná dĺžka sporenia, je však v súčasnosti zabezpečená podmienkou, ktorá stanovuje, že sporiteľovi môže vzniknúť prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred dovŕšením 35 rokov veku. Jedinou podmienkou výplaty starobného dôchodku, bude teda len dovŕšenie dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení.
Vypustením podmienky minimálneho obdobia starobného dôchodkového sporenia je zároveň riešená situácia sporiteľov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z I. piliera, avšak podmienku získania 10 rokov starobného dôchodkového sporenia by nesplnili. Ak takýto sporiteľ nepracoval a teda nebol ani dôchodkovo poistený, existovala vysoká pravdepodobnosť, že podmienku získania 10 rokov starobného dôchodkového sporenia by nikdy nesplnil a teda k svojim úsporám z II. piliera by sa nikdy nedostal. Zámerom predkladateľa je, aby sa z nasporenej sumy vyplácal dôchodok a teda aby mal sporiteľ zabezpečený čo najvyšší dôchodkový príjem v starobe a tým sa minimalizovala pravdepodobnosť toho, že sa ocitne v hmotnej núdzi.
7
(K § 31)
Vyplácanie predčasného starobného dôchodku z II. piliera zostáva podmienené priznaním predčasného starobného dôchodku z I. piliera. Predčasný starobný dôchodok sa vypláca sporiteľovi, ktorému vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. t. j. okrem iného sporiteľ splnil aj podmienku, že suma predčasného starobného dôchodku z I. piliera je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima.Predčasný starobný dôchodok sa vypláca aj vtedy, ak úhrn súm predčasného starobného dôchodku z I. piliera, na ktorého výplatu sporiteľovi vznikol nárok (priznaný predčasný starobný dôchodok) a doživotného predčasného starobného dôchodku z II. piliera je ku dňu začatia ich vyplácania v úhrne vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima. Podmienka úhrnu sa skúma vtedy, ak sporiteľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok z I. piliera podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu nesplnenia podmienky minimálnej sumy tohto dôchodku vo výške 1,2 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (t. zn. sporiteľ žiada o predčasný starobný dôchodok súčasne z oboch pilierov podľa § 67 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a § 31 zákona o starobnom dôchodkovom sporení). V prípade skúmania úhrnu dôchodkov minimálne vo výške 1,2-násobku sumy životného minima, deň vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku z I. piliera a deň začatia vyplácania predčasného starobného dôchodku z II. piliera musí byť totožný a zo zákona sa stanovuje na prvý deň nasledujúci po dni uplynutia záväznosti ponúk. Inak (podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku z I. piliera sporiteľa splnil samostatne bez ohľadu na splnenie podmienok vyplácania predčasného starobného dôchodku z II. piliera či v minulosti alebo v tom istom čase ako žiada o predčasný starobný dôchodok z II. piliera) sa predčasný starobný dôchodok z II. piliera začne vyplácať od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho od uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku, resp. dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom.
Podmienkou výplaty predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia je priznanie predčasného starobného dôchodku z I. piliera. Podľa zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z I. piliera však nevzniká, ak je poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo SZČO (vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo je povinne dôchodkovo poistený ako SZČO), a preto logicky nesplní ani podmienku výplaty predčasného starobného dôchodku z II. piliera. Na rozdiel od podmienok v I. pilieri platí, že ak sa raz začal predčasný starobný dôchodok z II. piliera vyplácať, tak sa jeho výplata nepozastavuje ani ak sa stane poberateľ tohto dôchodku znovu dôchodkovo poisteným. Úpravou uvedenou v predchádzajúcom odseku sa zároveň odstraňuje deformácia v súčasne platnej právne úprave, podľa ktorej stačilo, aby výška úspor na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa postačovala na výplatu doživotného predčasného starobného dôchodku najmenej v sume 0,6-násobku životného minima. Ak sporiteľ túto podmienku nesplnil, bez ohľadu na výšku priznaného predčasného starobného dôchodku z I. piliera, predčasný starobný dôchodok z II. piliera nemohol poberať. Na druhej strane poistenec, ktorý je sporiteľ, môže dnes poberať predčasný starobný dôchodok z I. piliera aj vtedy, ak okrem iného splnil podmienku 0,6-násobku sumy životného minima z I. piliera, pričom výška jeho úspor z II. piliera alebo skutočnosť, že nečerpá predčasný starobný dôchodok z II. piliera, je bezvýznamná. Vzhľadom na uvedené, najmä sporiteľ s nižšou nasporenou sumou na osobnom dôchodkovom účte, nemusí byť v starobe dostatočne zabezpečený dôchodkom z I. piliera v sume, ktorá nie je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Zámerom predkladateľa je, aby úhrn súm predčasných starobných dôchodkov z oboch pilierov bol vo výške, ktorá zabezpečí ich poberateľovi primeraný doživotný príjem v starobe a tak minimalizuje možnosť vzniku nároku na dávku v hmotnej núdzi.
8
(K § 32)
Navrhuje sa, aby sa zo systému starobného dôchodkového sporenia vyplácal doživotný dôchodok. Doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok vypláca poistiteľ až do smrti poberateľa tohto dôchodku.
(K § 33)
Do systému starobného dôchodkového sporenia sa zavádza nová forma vyplácania dôchodku dočasný dôchodok. Dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predčasný starobný dôchodok vypláca poistiteľ.
Poistiteľ vypláca dočasný dôchodok do smrti poberateľa dôchodku, najneskôr však do skončenia obdobia dohodnutého v zmluve o poistení dôchodku, resp. skončenia vyplácania sumy podľa § 46e ods. 9. Smrťou poberateľa dôchodku výplata dočasného dôchodku zaniká. Ak poberateľ zomrie ešte pred vyplatením poslednej splátky dočasného dôchodku alebo pred uplynutím vopred stanoveného obdobia vyplácania dočasného dôchodku, nevyplatené finančné prostriedky nie sú predmetom dedenia a sú príjmom poistiteľa.
Možnosť poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou dočasného dôchodku bude mať sporiteľ, ktorého úhrn starobného dôchodku z II. piliera, predčasného starobného dôchodku z II. piliera, starobného dôchodku z I. piliera, predčasného starobného dôchodku z I. piliera, invalidného dôchodku z I. piliera a niektorých dôchodkov vyplácaných podľa zákona č. 328/2002 Z. z. zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku) alebo obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny je vyšší ako štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu Ak sa sporiteľovi vyplácať dočasný dôchodok po splnení podmienky úhrnu s iným doživotným dôchodkom (napr. výsluhovým), dohodnuté obdobie výplaty môže trvať päť, sedem alebo desať rokov. Prioritou predkladateľa v oblasti starobného dôchodkového sporenia je, aby bol sporiteľ zabezpečený dôchodkovým príjmom doživotne. Dôchodok vyplácaný formou dočasného dôchodku však nebude spravidla vyplácaný doživotne, preto je táto forma dôchodku určená sporiteľom, ktorých suma doživotne poberaných dôchodkov z oboch pilierov je minimálne v zákonom stanovenej výške. Zákon zároveň nezaväzuje sporiteľa, ktorý splní podmienku pre vyplácanie dočasného dôchodku, k zakúpeniu doživotného dôchodku.
Starobný dôchodok sa môže vyplácať formou dočasného dôchodku aj vtedy, ak sporiteľovi na jeho žiadosť o doživotný starobný dôchodok žiaden poistiteľ nepredloží ponuku doživotného starobného dôchodku. Prakticky sa to týka sporiteľa, ktorý nemá nasporenú takú sumu, ktorá by postačovala na vyplácanie doživotného dôchodku. U takéhoto sporiteľa sa podmienka sumy doživotne vyplácaných dôchodkov (z oboch pilierov) vo výške 4-násobku životného minima neskúma. Dočasný dôchodok tohto poberateľa je najviac v sume mediánovej hodnoty minimálnej výšky doživotných dôchodkov, ktoré poistitelia ponúkajú 46e ods. 9). Zámerom predkladateľa je zabezpečiť, aby aj sporitelia s nízkou sumou dôchodkových úspor, ktorým žiadny poistiteľ nepredloží ponuku na doživotný dôchodok, poberali dôchodok z II. piliera čo najdlhšie. Na druhej strane, každý poistiteľ je schopný vyplácať dočasný dôchodok v ním vypočítanej minimálnej výške mesačnej splátky. Sumu mesačnej splátky vyplácaného dôchodku nebude určovať štát, ale stanoví ju trh, pričom sa bude určovať raz ročne ponukovým systémom tak, ako to zákon stanovuje v § 46e v ods. 8 a ods. 9. Na sporiteľa, ktorého nasporená suma síce nepostačuje na vyplácanie doživotného dôchodku, ale podmienku úhrnu doživotne vyplácaných dôchodkov vo výške 4 násobku životného minima spĺňa (ide napríklad o takého sporiteľa, ktorý poberá výsluhový dôchodok vo výške vyššej ako 4 násobok životného minima, avšak v II. pilieri si sporil len veľmi
9
krátko a jeho nasporená suma je preto nízka) sa obmedzenie poberať dočasný dôchodok najviac v sume mediánu minimálnych doživotných dôchodkov nevzťahuje.
K bodu 30 (§ 33a)
V systéme starobného dôchodkového sporenia zostáva zachovaná možnosť poberať dôchodok z II. piliera formou programového výberu. Dôchodková správcovská spoločnosť vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný zo sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa alebo jej časti, ktorému sa vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom. Na rozdiel od dočasného dôchodku, nevyplatená suma dôchodku formou programového výberu je predmetom dedenia podľa § 40 (dedí oprávnená osoba, ktorú určil sporiteľ v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení; ak sporiteľ v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení neurčil oprávnenú osobu alebo takejto osoby niet, stáva sa tento majetok predmetom dedenia – t.j. dedí sa podľa Občianskeho zákonníka).Starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok sa formou programového výberu môže začať vyplácať po splnení rovnakých podmienok, ktoré zákon ustanovuje na vyplácanie dočasného dôchodku v § 33 ods. 2 (úhrn taxatívne vymedzených dôchodkov je vyšší ako 4-násobok životného minima alebo je nasporená suma taká nízka, že žiadny poistiteľ nepredložil ponuku doživotného dôchodku. Obdobie programového výberu alebo výšku mesačnej splátky si dohodne sporiteľ v dohode o vyplácaní programového výberu. Ak sporiteľ nasporenú takú sumu, ktorá nepostačuje na vyhotovenie ponuky doživotného dôchodku od žiadneho poistiteľa, takáto nízka nasporená suma mu bude vyplácaná vo výške mediánu podľa § 46e ods. 9 (obdobne ako pri dočasnom dôchodku sa toto obmedzenie nevzťahuje na sporiteľa, ktorého nasporená suma síce nepostačuje na vyplácanie doživotného dôchodku, avšak spĺňa podmienku úhrnu doživotných dôchodkov v sume vyššej ako 4 násobok životného minima). V porovnaní so súčasnou právnou úpravou, zákon nezaväzuje sporiteľa, ktorý splní zákonom stanovenú podmienku, aby zároveň poberal aj doživotný dôchodok.
Programovým výberom je možné vyplatiť aj dobrovoľné príspevky aj bez splnenia podmienok, že úhrn taxatívne vymedzených dôchodkov je vyšší ako 4-násobok životného minima. Dobrovoľné príspevky nie je sporiteľ povinný zahrnúť do doživotného dôchodku ani do dočasného dôchodku.
K bodom 31 a 32 (§ 34 a 35)
Zákon prináša zásadnú zmenu v právnej úprave pozostalostných dôchodkov vyplácaných zo systému starobného dôchodkového sporenia. Vdove sa vypláca vdovský dôchodok po manželovi, ktorý bol ku dňu smrti poberateľom doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, len ak je v zmluve o poistení dôchodku dohodnuté vyplácanie vdovského dôchodku a vdova o vyplácanie tohto dôchodku požiadala. Obdobná úprava sa vzťahuje aj na vyplácanie vdoveckých a sirotských dôchodkov.
Po poberateľovi dôchodku programovým výberom alebo po poberateľovi dočasného dôchodku sa pozostalostné dôchodky nevyplácajú. Nevyplatená suma osobného dôchodkového účtu po poberateľovi dôchodku programovým výberom je predmetom dedenia, ktoré upravuje § 40.
Pri zavedení prvku dobrovoľnosti zakúpenia pozostalostného krytia berie predkladateľ do úvahy aj skutočnosť, že niektorí sporitelia nemusia mať v čase uzatvárania zmluvy o poistení dôchodku žiadnych blízkych, ktorých by pozostalostný dôchodok mohol zabezpečiť. Ak si sporiteľ v zmluve pozostalostné krytie dohodne, zníži to sumu jeho doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku. Je preto právom sporiteľa posúdiť svoju životnú situáciu a dobrovoľne sa rozhodnúť, či si vyplácanie pozostalostných dôchodkov v zmluve o poistení dôchodku dohodne.
10
Pozostalostný dôchodok sa vypláca jeden alebo dva roky odo dňa začatia vyplácania prvého pozostalostného dôchodku. Účelom týchto dôchodkov je zabezpečiť pozostalým príjem po smrti partnera alebo rodiča a pomôcť im preklenúť nepriaznivú ekonomickú situáciu, v ktorej sa spravidla neočakávane ocitli aspoň prvé roky po tejto závažnej sociálnej udalosti. Obdobie vyplácania pozostalostného dôchodku určí sporiteľ v zmluve o poistení dôchodku, a neskôr ho nebude môcť zmeniť. Rovnako nebude môcť zmeniť zmluvu tak, že si nezvolí vyplácanie pozostalostných dôchodkov, ak si to zvolil pri uzatvorení zmluvy. Podľa súčasnej právnej úpravy sa vdovecký dôchodok vypláca 1 rok, no za určitých podmienok sa môže pokračovať vo výplate aj po uplynutí zákonom stanoveného obdobia. Doba vyplácania pozostalostného dôchodku sa môže prerušiť, ak sa napr. vdovský dôchodok prestane vyplácať z dôvodu úmrtia vdovy a niet v tom čase žiadnej siroty, ktorá by pozostalostný dôchodok poberala. Obdobie prerušenia však trvá do uplynutia premlčacej lehoty, ktorá sa uplatňuje v poistení, t.j. tri roky počítané od uplynutia jeného roka od poistnej udalosti, ktorou je v tomto prípade úmrtie vdovy. Ak sa sirota o poberanie nedovyplácaného pozostalostného dôchodku prihlási, plynutie obdobia výplaty pozostalostného dôchodku bude pokračovať s výplatou jej pozostalostného (sirotského) dôchodku. Predkladateľom navrhovaná právna úprava vychádza zo skutočnosti, že vdovecký dôchodok budú vyplácať poisťovne a reflektuje samotnú aplikačnú prax poisťovní. Na správne ocenenie rizík poistiteľom a stanovenie výšky vyplácaného doživotného dôchodku je dôležité, aby podmienky, ktoré si dohodne poistník s poistiteľom boli známe na začiatku zmluvného vzťahu. Aj z tohto dôvodu nie je možné zjednotiť podmienky vyplácania pozostalostného dôchodku s podmienkami nároku na výplatu pozostalostných dôchodkov podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa navrhovaného znenia§ 46f ods. 9 poberateľ možnosť počas obdobia poberania dôchodku zmeniť skupinu pozostalých (napr. vyplácanie vdovského dôchodku zmeniť na vyplácanie sirotských dôchodkov alebo naopak). Dodatočne vyňať zo zmluvy vyplácanie pozostalostných dôchodkov alebo si ich zvoliť už za existencie zmluvy, nie je prípustné.
Vzhľadom na to, že obdobie vyplácania vdovského dôchodku bude pevne stanovené v zmluve o poistení dôchodku a nebude previazané s nárokmi podľa zákona o sociálnom poistení, zákon vypúšťa ustanovenie o ukončení výplaty pozostalostného dôchodku. Suma nevyplatených pozostalostných dôchodkov je predmetom dedenia, pričom môžu nastať dve situácie, a to, že v čase smrti poberateľa niet žiadnej pozostalej osoby (dedenie po zomretom poberateľovi doživotného dôchodku) alebo pozostalostný dôchodok nie je možné pozostalej osobe dovyplácať, lebo v čase jeho poberania zomrela (dedenie po poslednej pozostalej osobe).
Zo zákona sa vypúšťa definícia nezaopatreného dieťaťa z dôvodu nepotrebnosti. Na účely výplaty sirotského dôchodku sa nebude skúmať nezaopatrenosť dieťaťa a splnenie podmienok na jeho výplatu nebude previazané s nárokom podľa zákona o sociálnom poistení. V súvislosti s vypustením niektorých ustanovení dochádza následne k prečíslovaniu jednotlivých odsekov.
K bodom 33 a 34 (§ 36 nadpis a § 36)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s komplexnou zmenou foriem vyplácaných dôchodkov. Suma vdovského, resp. vdoveckého dôchodku sa upravuje z pôvodných 60 % na 100 %. Neexistuje dôvod na nevyplácanie tohto dôchodku (počas jedného roka alebo dvoch rokov od smrti poberateľa) v plnej výške dôchodku, ktorý sa vyplácal zomretému. Ak sa pozostalostný dôchodok vypláca aj ďalším osobám (sirotám), v úhrne bude musieť suma pozostalostných dôchodkov tvoriť 100 % dôchodku zomretého poberateľa. Vtedy budú sumy pozostalostných dôchodkov pomerne upravené tak, aby ich úhrn nepresiahol 100 % sumy dôchodku zomretého (§ 43).
11
K bodom 35 až 38 (§ 37 až 39)
V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa na účely výplaty sirotského dôchodku nebude skúmať nezaopatrenosť dieťaťa a splnenie podmienok na výplatu sirotského dôchodku nebude previazané s nárokom na sirotský dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce bude len to, či poberateľ doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku mal dieťa, resp. viac detí, v zmluve o poistení dôchodku si zvolil pre pozostalé deti poberanie sirotského dôchodku a sirota o takýto dôchodok požiadala. Sirotou sa na účely návrhu zákona rozumie dieťa zomretého (aj osvojené) bez ohľadu na jeho vek a ekonomické zabezpečenie.
V § 38 ide opäť o legislatívno-technickú úpravu, podobne ako v § 35.
K bodom 39 a 40 (nadpis tretej hlavy a § 40)
V nadpise tretej hlavy ide o legislatívno-technickú úpravu.
(K § 40)
Sporiteľ bude mať naďalej možnosť v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení určiť oprávnenú osobu, ktorá po smrti sporiteľa (vrátane sporiteľa, ktorý je poberateľom dôchodku vyplácaného programovým výberom) nadobudne právo na vyplatenie nasporenej sumy sporiteľa, resp. na jej prevod na vlastný osobný dôchodkový účet, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je sporiteľom. Zmena v porovnaní so súčasnou právnou úpravou spočíva v tom, že ďalšími oprávnenými osobami po osobe uvedenej v zmluve nebudú ďalšie zákonom stanovené osoby (manžel/ka, deti atď.), ale nevyplatená nasporená suma sa stane predmetom dedenia podľa Občianskeho zákonníka. Uvedenou zmenou sa odstráni rozpor s postupnosťou dedičských skupín uvedených v Občianskom zákonníku.
Suma, ktorá byť vyplatená, resp. prevedená musí byť najskôr vysporiadaná vo vzťahu k povinným príspevkom, ktoré boli Sociálnou poisťovňou postúpené bez právneho dôvodu alebo majú byť Sociálnou poisťovňou postúpené a zatiaľ neboli postúpené a upravená o sumu vynaložených nákladov na prevod do členského štátu EMÚ, resp. na hotovostnú výplatu.
Oproti doterajšej právnej úprave sa mení aj okamih, k akému sa bude posudzovať nasporená suma vyplatená oprávnenej osobe alebo dedičovi. Po tom, čo sa dozvedela o smrti sporiteľa je dôchodková správcovská spoločnosť povinná odpísať všetky dôchodkové jednotky z jeho osobného dôchodkového účtu, čo znamená, že majetok zomretého sporiteľa nebude ovplyvňovaný zmenou hodnoty dôchodkovej jednotky. Je to tak preto, aby bolo možné v prípadnom dedičskom konaní jednoznačne určiť hodnotu dedičstva a táto sa v čase prevodu majetku dedičovi nelíšila od hodnoty uvedenej v osvedčení o dedičstve alebo v rozhodnutí o dedičstve (suma na osobnom dôchodkovom účte zomretého sporiteľa sa „zmrazí“ ku dňu, v ktorom sa dôchodková správcovská spoločnosť o smrti sporiteľa dozvedela a nie ku dňu, ktorý predchádza dňu výplaty medzi týmito dvoma okamihmi môže uplynúť dlhší čas). Zákon neurčuje spôsob dôchodkovej správcovskej spoločnosti akým zabezpečiť, aby sa nemenila hodnota majetku zomretého sporiteľa. Prakticky to môže urobiť tak, že majetok prevedie na účet nepriradených platieb alebo ho ponechá v dôchodkovom fonde a zároveň zaúčtuje v dôchodkovom fonde záväzok voči oprávnenej osobe alebo dedičovi.
Podmienka, že uvedená suma sa nevyplatí oprávnenej osobe, ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu úmyselným trestným činom spôsobila smrť sporiteľa, zostáva zachovaná.
Dôchodková správcovská spoločnosť zruší osobný dôchodkový účet zomretého sporiteľa najneskôr ku dňu výplaty alebo ku dňu prevedenia prostriedkov (t. zn., že zrušenie môže uskutočniť k spätnému dátumu).
12
K bodu 41 (§ 41 a 42)
Zákon vymedzuje spoločné ustanovenia týkajúce sa výplaty starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a pozostalostných dôchodkov, ktoré v súčasnej právnej úprave obsiahnuté najmä v § 44 a 46.
Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostné dôchodky sa vyplácajú mesačne pozadu a sú splatné najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa tieto dôchodky vyplácajú. Vzhľadom na to, že povinnosť poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku (účinnosť zmluvy o poistení dôchodku) v prípade naplnenia podmienky podľa § 31 písm. b) nastáva skôr a obdobie medzi účinnosťou zmluvy a splatnosťou prvej splátky dôchodku by nebolo dostatočne dlhé, ustanovuje sa pre poistiteľa možnosť odkladu splatnosti o jeden mesiac. Spätnou výplatou dôchodkov z II. piliera sa minimalizuje vznik komplikácií s vymáhaním vopred vyplatenej splátky dôchodku po zomretom poberateľovi dôchodku. Dôchodková správcovská spoločnosť alebo poistiteľ si môže oprávnene vynaložené náklady na výplatu dôchodkov zohľadniť v sume vyplácaného dôchodku. Oprávnene vynaloženými nákladmi napr. náklady na poštovné (t .j. výplata v hotovosti) a bankové prevody do iného ako členského štátu Európskej menovej únie. Ak by dôchodková správcovská spoločnosť alebo poistiteľ túto možnosť nemali, tieto náklady by sa zohľadnili v sume všetkých vyplácaných dôchodkov.
Ustanovenie o spisovaní žiadosti o vyplácanie dôchodku starobného dôchodkového sporenia sa vypúšťa v súvislosti s novou právnou úpravou žiadosti o starobný dôchodok a žiadosti o predčasný starobný dôchodok vymedzenou v predkladanom § 44.
V odseku 4 stanovené osoby, ktorým sa vypláca dôchodok z II. piliera. Osobám, ktoré vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa dôchodok vypláca prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(K § 42)
Sporiteľ si môže v zmluve o poistení dôchodku dohodnúť zvyšovanie doživotného dôchodku za účelom minimalizovania rizika poklesu jeho reálnej hodnoty v dôsledku inflácie. Keďže zvyšovanie dôchodku zníži dôchodkový príjem v počiatočných rokoch, sporiteľ si ho môže, ale nemusí vybrať. Hlavný cieľ Európskej centrálnej banky je zachovanie cenovej stability v eurozóne, a to udržaním inflácie pod úrovňou 2 %. Keďže Európska centrálna banka svoj hlavný cieľ aktualizuje, Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie s platným percentom zvyšovania dôchodku i v priebehu kalendárneho roka.
K bodu 42 (§ 42a)
Poisťovne prerozdeľujú prebytky z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktoré vzniknú ich lepším zhodnotením ako bolo pôvodne predpokladané pri výpočte dôchodku. Pomer, v akom sa tento prebytok rozdelí medzi klientov a poisťovňu musí byť najmenej 80:20 v prospech klientov.Odsek 1 stanovuje poisťovniam túto povinnosť a zavádza sa v ňom legislatívna skratka „prebytok z výnosov“, ktorou sa rozumie výnos dosiahnutý nad rámec garantovaného výnosu daného technickou úrokovou mierou platnou v čase uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku. Percento prerozdelenia musí byť obsiahnuté v zmluve o poistení dôchodku. Odsek 2 stanovuje spôsob výpočtu príslušného podielu na prebytku pre poberateľa dôchodku. Vzhľadom na rozdielne investičné stratégie poisťovní je vhodné ponechať priestor na rozhodnutie, akou formou budú klientom prebytky prerozdeľovať.
K bodu 43 (§ 43 až 46)
V § 43 sa stanovuje spôsob určenia sumy pozostalostného dôchodku, ak je viac pozostalých tak, aby úhrn nepresiahol sumu doživotného dôchodku zomretého.
13
(K § 44)
Zákon stanovuje spôsob ako sa žiada o starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera a miesto, kde môže sporiteľ podať žiadosť o dôchodok. Žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok je bezodplatná. Zákon nestanovuje, ako často možno podať žiadosť o starobný dôchodok alebo o predčasný starobný dôchodok starobného dôchodkového sporenia.
Sporiteľ môže požiadať o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej je sporiteľom, avšak žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže podať v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej je sporiteľom iba vtedy, ak sa mu vypláca predčasný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Sporiteľ môže o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok požiadať aj v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu sporiteľa podľa miesta prechodného pobytu ak sa sporiteľ prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu alebo v ústredí, ak sporiteľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Sporiteľ vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody žiada o dôchodok prostredníctvom ústavu na výkon väzby, resp. trestu odňatia slobody, a to v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla ústavu.
Sporiteľ, ktorému sa nevypláca predčasný starobný dôchodok z I. piliera a žiada o predčasný starobný dôchodok z II. piliera, musí podať žiadosť v Sociálnej poisťovni, a to preto, že výplata predčasného starobného dôchodku z II. piliera je podmienená výplatou predčasného starobného dôchodku z I. piliera. Sporiteľ musí teda štandardným postupom podať žiadosť o predčasný starobný dôchodok z I. piliera v Sociálnej poisťovni.
Stanovuje sa kedy a za akých podmienok príjme Sociálna poisťovňa alebo dôchodcovská správcovská spoločnosť žiadosť o starobný dôchodok alebo žiadosť o predčasný starobný dôchodok a následne zadá pokyn dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, aby vydala elektronické potvrdenie o aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa (certifikát). Právna úprava ods. 3 umožňuje, aby sporiteľ mohol zadať svoju žiadosť o starobný dôchodok i pred dovŕšením dôchodkového veku tak, aby sa mu po splnení podmienok mohol začať vyplácať starobný dôchodok od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil dôchodkový vek.
Spôsob podávania žiadosti (listinne, elektronicky) určuje dôchodková správcovská spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa. V žiadosti si sporiteľ určí spôsob zaslania ponukového listu, napr. elektronickou poštou, listinne.
Postup spracovania a spisovania žiadosti o dôchodok z II. piliera nie je konaním vo veciach sociálneho poistenia, ani správnym konaním. Z predkladaného materiálu vyplynie Sociálnej poisťovni nová povinnosť prijímať žiadosť o dôchodok podľa osobitného zákona a preto bola tato kompetencia doplnená do ustanovenia § 178 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nie každá kompetencia Sociálnej poisťovne uvedená v § 178 ods. 1 predstavuje konanie vo veciach sociálneho poistenia; ani v tomto prípade nejde o konanie vo veciach sociálneho poistenia.
Zákon v odseku 5 vylučuje zadanie pokynu na vydanie certifikátu počas prestupovej fázy medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami.
Postup žiadania o predčasný starobný dôchodok z I. piliera ostáva nedotknutý a riadi sa zákonom o sociálnom poistení.
(K § 45)
Certifikát je elektronické potvrdenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti o aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa, ktorá je významná najmä pre
14
vystavenie ponúk dôchodkov z II. piliera. Ak si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky, môže si v žiadosti určiť či a v akej miere sa mu suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov zahrnie do sumy uvedenej v certifikáte. Podľa odseku 1 dôchodková správcovská spoločnosť zadá údaje o osobnom dôchodkovom účte sporiteľa do ponukového systému a ten následne vygeneruje certifikát.
Odseky 2 a 3 stanovujú lehotu na vydanie certifikátu na tretí pracovný deň nasledujúci po dni, v ktorom bol zadaný pokyn na vydanie certifikátu cez ponukový systém a popisujú prevod hodnoty osobného dôchodkového účtu na jej peňažné vyjadrenie. Je nevyhnutné, aby majetok na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa počas platnosti certifikátu zostal nezmenený, preto dôchodková správcovská spoločnosť zabezpečí, aby hodnota osobného dôchodkového účtu nepodliehala zhodnoteniu alebo znehodnoteniu počas platnosti certifikátu to je možné len premenou dôchodkových jednotiek na ich peňažné vyjadrenie. Inak by nebolo možné ponúknuť sporiteľovi cez ponukový systém záväzné ponuky dôchodkov. Na fixáciu hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa dôchodková správcovská spoločnosť potrebuje určitý čas na vykonanie potrebných úkonov (prípadný odpredaj majetku, účtovné operácie, známa hodnota dôchodkovej jednotky a pod.), preto je deň vydania certifikátu stanovený na tretí pracovný deň od zadania pokynu (presný deň vydania namiesto formulácie „najneskôr tretí pracovný deň“ je použitý preto, že je nevyhnutné určiť v predstihu deň, ktorým končí platnosť ponúk); a to z dôvodu vytvorenia časového priestoru na vykonanie procesných úkonov súvisiacich s rozhodovaním o nároku na predčasný starobný dôchodok z I. piliera, ak je na nárok na tento dôchodok rozhodujúci úhrn sumy tohto predčasného starobného dôchodku a sumy predčasného starobného dôchodku z II. piliera.
Ak sporiteľ nepoužil plnú sumu svojho osobného dôchodkového účtu na zakúpenie doživotného dôchodku, dočasného dôchodku alebo programového výberu, došlo k odstúpeniu od zmluvy o poistení dôchodku, resp. od dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom alebo neprijal žiadnu ponuku, dôchodková správcovská spoločnosť prevedenú sumu opäť prevedie na dôchodkové jednotky v počte zodpovedajúcom podielu hodnoty zostatku na majetku na osobnom dôchodkovom účte a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky podľa odseku 4.
Za „sumu uvedenú v certifikáte“ sa pre potreby definície jednorazového poistného bude považovať aj časť nasporenej sumy, ak si sporiteľ rozhodol rozložiť nasporenú sumu medzi viacero foriem vyplácania dôchodku z II. piliera (ide o prípady keď sporiteľ spĺňa podmienku poberania doživotne vyplácaných dôchodkov vo výške vyššej než 4-násobok životného minima a rozhodol sa napr. že časť nasporenej sumy použije na doživotný dôchodok a časť na dočasný dôchodok; uvedené platí v prípade programového výberu obdobne ).
Odsek 6 rieši prípady, kedy sporiteľova nasporená suma je nižšia ako medián najnižších vyplácaných doživotných dôchodkov v takomto prípade sa vyplatí nasporená suma jednorazovo bez potreby uzatvárania ďalšej zmluvy resp. dohody (jedná sa o zriedkavé prípady, kedy je výška nasporenej sumy extrémne nízka – zväčša jednociferná).
(K § 46)
Poistitelia ponukovým systémom 46e) v deň vydania certifikátu predložia sporiteľovi konkrétne ponuky doživotného dôchodku s povinne voliteľnými atribútmi (zvyšovanie dôchodku a pozostalostný dôchodok) a bez nich. Ponuka je zo strany poistiteľa neodvolateľná a záväzná 30 dní. Ak poistiteľ na základe výšky nasporenej sumy nevie vygenerovať ponuku doživotného dôchodku, ktorú by vedel vyplácať, túto skutočnosť musí sporiteľovi oznámiť. Ponuka doživotného dôchodku od poistiteľa je z ponukového systému generovaná na 100 % hodnoty osobného dôchodkového účtu (to neplatí ak si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky a tieto sa rozhodol do certifikátu nezahrnúť). Sporiteľ spĺňajúci
15
podmienky dané zákonom (t.j. podmienky výplaty dočasného dôchodku podľa § 33 ods. 3 alebo podmienky výplaty programového výberu podľa § 33a ods. 2), sa môže rozhodnúť, že si rozloží nasporenú sumu na vyplácanie doživotného dôchodku a dočasného dôchodku alebo programového výberu. Takýto sporiteľ môže použiť na uzatvorenej zmluvy o poistení dôchodku resp. dohody o vyplácaní programového výberu iba časť sumy uvedenej v certifikáte. V takomto prípade sa mu mesačná suma dôchodku uvedená v ponuke zníži tak, aby sa rovnala mesačnej sume dôchodku, ktorá by bola v čase vyhotovenia ponuky určená na základe tejto časti sumy uvedenej v certifikáte.
Poistitelia nezohľadňujú individuálne riziko klienta (napr. jeho zdravotný stav) na účely výpočtu dôchodku. Môžu požiadať sporiteľa o vyplnenie zdravotného dotazníka, ktorý bude slúžiť len na posúdenie skupinového rizika ich poistného kmeňa, najmä pri oceňovaní svojich budúcich záväzkov. Na ocenenie rizika dlhovekosti použijú poistitelia vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku. Na výpočet sumy dôchodku použijú poistitelia vlastné poistno-matematické metódy používané v tomto poistnom odvetví. Tieto metódy presnejšie zohľadňujú možné riziká poistiteľa súvisiace s dlhodobým vyplácaním dôchodkov z II. piliera vzhľadom na konkrétny poistný kmeň. Predkladateľ neurčil úmrtnostné tabuľky, ani presnú metódu výpočtu dôchodku, pretože by tým sám nastavil parametre výpočtu poistného rizika. Ocenenie poistného rizika a dostatočnosť kapitálu na jeho krytie je základnou požiadavkou na podnikanie poisťovne podľa európskych smerníc. Uvedené znamená, že určenie poistného rizika a držanie dostatočného kapitálu poisťovne je jej základnou povinnosťou a zodpovednosťou, ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
K bodu 44 (§ 46a až 46h)
(K § 46a)
Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok je možné vyplácať aj vo forme dočasného dôchodku, ktorého výplatu poistiteľ ponúkne, ak sporiteľovi je starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z I. piliera vyplácaný najmenej v sume 4-násobku životného minima. Možnosť poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou dočasného dôchodku bude mať aj sporiteľ, ktorého dôchodok z I. piliera alebo iný doživotne vyplácaný dôchodok (napr. výsluhový) samostatne nedosahuje sumu 4-násobku životného minima, avšak v úhrne s doživotným dôchodkom vyplácaným z II. piliera túto podmienku spĺňa. Sporiteľ si môže zvoliť výplatu dočasného dôchodku rovnako, ak žiadny z poistiteľov za nasporenú sumu neponúkol výplatu doživotného dôchodku. Ponuka platí 30 dní, je záväzná zo strany poistiteľa a je neodvolateľná. Rovnako platí, že ak sporiteľ chce využiť iné rozloženie úspor ako na 100 % dočasného dôchodku, môže sa s poistiteľom dohodnúť na využití nižšej sumy úspor (uvedené platí len v prípade zákonom stanovených podmienok). Poistitelia nezohľadňujú individuálne riziko klienta (napr. jeho zdravotný stav) na účely výpočtu dôchodku. Môžu požiadať klienta o vyplnenie zdravotného dotazníka, ktorý bude slúžiť len na posúdenie skupinového rizika ich poistného kmeňa, najmä pri oceňovaní záväzkov. Na presnejšie (objektívnejšie) ocenenie rizika dlhovekosti použije poistiteľ vlastné „unisexové“ úmrtnostné tabuľky pre celé poistné odvetvie A7, ktoré môžu byť aj generačné. Z biometrického rizika sa použije len vek. Na výpočet výšky dôchodku použijú poistitelia poistno-matematické metódy využívané v tomto poistnom odvetví. Tieto metódy objektívne a presnejšie zohľadňujú možné konkrétne riziká poistiteľa súvisiace s dlhodobým vyplácaním dôchodkov z II. piliera vzhľadom na konkrétny poistný kmeň.
16
Poistiteľ, ktorý sa chce zapojiť do vyplácania dôchodkov z II. piliera, povinnosť ponúkať doživotné dôchodky, v prípade dočasných dôchodkov je na jeho rozhodnutí či sa do výplaty týchto dôchodkov zapojí (rovnako sa môže rozhodnúť ponúkať napr. len dočasné dôchodky na 5 a 10 rokov a nie na 7 rokov). Uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej by sa vyplácal dočasný dôchodok, je (rovnako ako pri doživotnom dôchodku) možné len na základe uzatvorenia zmluvy, ktorej podkladom je záväzná ponuka vyhotovená cez ponukový systém.
(K § 46b)
Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok je možné vyplácať aj programovým výberom z dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak je sporiteľovi vyplácaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok len z I. piliera (alebo iný doživotne vyplácaný dôchodok) alebo ak suma týchto dôchodkov, ktoré poberá, je v úhrne s doživotným dôchodkom z II piliera najmenej vo výške 4-násobku životného minima (vyžaduje sa splnenie rovnakých podmienok ako pri dočasnom dôchodku). Sporiteľ si môže zvoliť programový výber rovnako, ak mu žiadny z poistiteľov neponúkol za nasporenú sumu výplatu doživotného dôchodku. Ponuka je záväzná 30 dní, je záväzná zo strany dôchodkovej správcovskej spoločnosti a je neodvolateľná. Rovnako platí, že sporiteľ môže využiť iné rozloženie úspor ako na 100 % programového výberu, môže sa s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dohodnúť na využití nižšej sumy úspor.
Výška mesačnej sumy dôchodku vyplácaného programovým výberom (resp. doba výplaty) je určená na základe aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa, ktorá je uvedená v certifikáte. Vzhľadom k tomu, že počas doby výplaty dôchodku programovým výberom sa hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa nemení len z dôvodu vyplateného dôchodku, ale i v závislosti od zmeny hodnoty dôchodkovej jednotky, mesačná suma dôchodku vyplácaného programovým výberom uvedená v ponuke sa môže v závislosti od vývoja výkonnosti fondu, v ktorom si daný sporiteľ sporí, zvýšiť alebo znížiť (resp. doba výplaty sa môže predĺžiť alebo skrátiť).
Dôchodkové správcovské spoločnosti majú možnosť, nie však povinnosť ponúkať vyplácanie dôchodku programovým výberom prostredníctvom ponukového systému. Ak však túto možnosť nevyužijú, môžu ponúkať dôchodok vyplácaný programovým výberom len svojim vlastným sporiteľom a spôsobom daným § 46d. Ponúkať dôchodok vyplácaný programovým výberom okruhu sporiteľov a spôsobom uvedeným v § 46d dôchodková správcovská spoločnosť povinnosť (t.j. ak sporiteľ podal žiadosť podľa § 46d a spĺňa podmienky dané zákonom, dôchodková správcovská spoločnosť nemôže odmietnuť s daným sporiteľom uzatvoriť dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom.)
(K § 46c, 46d)
Ponuky vygenerované ponukovým systémom a ďalšie predzmluvné informácie, ako sporiteľ v prípade zvolenia si niektorej z ponúk postupovať, zasiela Sociálna poisťovňa sporiteľovi spôsobom, ktorý si sporiteľ určil v žiadosti o dôchodok (napr. elektronickou poštou, listinne). Náležitosti ponukového listu stanoví ministerstvo opatrením.
Sporiteľovi sa vždy zasielajú tie ponuky, na ktorých výplatu spĺňa podmienky, resp. na ktorých výplatu by mohol splniť podmienky dané zákonom. T. j. napríklad sporiteľovi, ktorému sa vypláca iba starobný dôchodok z I. piliera napr. vo výške 2-násobku životného minima a ktorému boli vydané ponuky na doživotný dôchodok, ktorých výška však nepresahuje napr. 0,2-násobok životného minima (t.j. je zrejmé, že podmienku 4-násobku životného minima danú § 33 ods. 2 resp. § 33a ods. 2 splniť nemôže) nebudú zasielané ponuky na dočasný dôchodok lebo na ich výplatu nespĺňa nárok a tento nárok nemôže splniť ani ak by uzavrel zmluvu na základe ľubovoľnej z ponúk doživotného dôchodku, ktoré mu
17
boli zaslané. Naopak v prípade, ak napr. sporiteľ poberá dôchodok z I. piliera vo výške 3,5-násobku životného minima a minimálne jedna z ponúk na doživotný dôchodok je taká, že podmienku 4-násobku životného minima potrebnej na výplatu dočasného dôchodku by na základe jej akceptácie mohol splniť, tak takémuto sporiteľovi budú zaslané ponuky na doživotný dôchodok aj ponuky na dočasný dôchodok (a dôchodok vyplácaný programovým výberom). Ak sa v ponukovom liste takéhoto sporiteľa nachádzajú ponuky na doživotný dôchodok na základe ktorých by splnil podmienku 4-násobku životného minima (t.j. vyššie ako 0,5-násobok životného minima) aj také na základe ktorých by podmienku 4-násobku životného minima nesplnil (t.j. nižšie ako 0,5-násobok životného minima) zaslané mu budú všetky ponuky doživotného dôchodku, ale tie na základe ktorých by sa mohol kvalifikovať na výplatu dočasného dôchodku (resp. dôchodku vyplácaného programovým výberom), budú farebne zvýraznené.
§ 46d ods. 1 písm. a) rieši situáciu, ak sporiteľovi nebola ponukovým systémom predložená žiadna ponuka dôchodku (ide o sporiteľov s veľmi nízkou nasporenou sumou). V tomto prípade môže nezávisle na ponukovom systéme požiadať svoju pôvodnú dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorej je sporiteľom, o výplatu dôchodku programovým výberom (nasporená suma bude sporiteľovi vyplatená v niekoľkých mesačných splátkach; výška mesačnej splátky pritom nemôže byť vyššia než medián najnižších vyplácaných doživotných dôchodkov).
Rovnako 46d ods. 1 písm. b)) môže postupovať aj sporiteľ, ktorý spĺňa podmienky výplaty dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2 alebo podľa ods. 4 záujem poberať dôchodok z dobrovoľných príspevkov (sporiteľ nemusí o dôchodok žiadať cez ponukový systém, ale môže si ho vybrať formou programového výberu, avšak len od svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej si počas sporiacej fázy sporil).
Pre spôsob žiadania o dôchodok v týchto prípadoch sa nepoužije postup pre podávanie žiadosti uvedený v § 44.
(K § 46e)
Účelom ponukového systému je zabezpečiť sporiteľovi čo najvyšší dôchodok vo vzťahu k jeho nasporenej sume na osobnom dôchodkovom účte. Sporiteľ dostane všetky ponuky poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností prehľadne a z jedného zdroja (tieto ponuky navyše pre poisťovne a dôchodkové správcovské spoločnosti záväzné). Sporiteľ nemusí kontaktovať každú poisťovňu, či dôchodkovú správcovskú spoločnosť osobitne, čo by v prípade, že by si chcel porovnať ponuky jednotlivých spoločností musel zisťovať sám. Predkladateľ takto vytvára podmienky na čo najkvalifikovanejšie rozhodnutie sporiteľa pri výbere jeho dôchodku z II. piliera a vytvára transparentné a konkurenčné prostredie pre poisťovne..
Nevyhnutnou funkciou ponukového systému je výmena informácií medzi subjektmi vo výplatnej fáze (Sociálna poisťovňa, dôchodkové správcovské spoločnosti, poisťovne), čím sa zefektívňuje celý proces vyplácania dôchodkov a zabraňuje sa vzniku nadmerného administratívneho zaťaženia na strane sporiteľa ako i dôchodkových správcovských spoločností. Ponukový systém zároveň slúži na administráciu všetkých dôležitých informácií súvisiacich s výplatou dôchodkov z II. piliera. Databáza ponukového systému bude obsahovať výšky všetkých vyplácaných dôchodkov z II. piliera a poisťovne (resp. dôchodkové správcovské spoločnosti) musia výšku vyplácaného dôchodku (danému poberateľovi) priebežne aktualizovať (napr. ak si dôchodca dohodol doživotný dôchodok so zvyšovaním alebo, ak počas obdobia výplaty pozostalostného dôchodku sa zmení počet pozostalých osôb a vyplácaná výška sa prerozdelí znovu). Uvedená databáza vytvorí predpoklad pre zjednodušenie úkonov, pri ktorých je potrebné poznať všetky dôchodkové príjmy určitého dôchodcu.Ponukový systém vytvára predpoklad na minimalizáciu nežiaducej
18
manipulácie so sporiteľom formou sprostredkovateľov a nekalých reklamných praktík. Sporiteľ dostane záväzné ponuky od všetkých poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností poskytujúcich dôchodky z II. piliera na jednom mieste.
V odseku 1 je v súlade so zákonom č. 275/2006 o informačných systémoch verejnej správy stanovený správca ponukového systému a v odseku 2 sa stanovuje aké údaje Sociálna poisťovňa v ponukovom systéme spracúva..Poistitelia a dôchodkové správcovské spoločnosti poskytujú Sociálnej poisťovni na účely prevádzky ponukového systému informácie konkretizované v odseku 3 a 4. Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ako orgány, ktoré disponujú údajmi o vyplácaných tzv. výsluhových dôchodkoch podľa zákona č. 328/2002 Z. z. potrebných na účely posúdenia splnenia podmienok na vyplácanie programového výberu alebo dočasného dôchodku tiež povinné o sporiteľoch poskytovať tieto údaje Sociálnej povinnosti.
Odsek 6 stanovuje rozsah prístupu jednotlivých subjektov k údajom v ponukovom systéme. Z hľadiska čo najjednoduchšej a najefektívnejšej komunikácie medzi subjektmi v ponukovom systéme je dôležité vhodne určiť prístupové práva a práva meniť jednotlivé druhy informácií, ktoré v ňom evidované. Každý subjekt k dispozícii len údaje, ktoré nevyhnutne potrebuje na vykonávanie svojich činností v súvislosti s vyplácaním dôchodkov z II. piliera, čím sa predchádza zneužitiu osobných údajov sporiteľov (napr. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi).
Odsek 8 ukladá poisťovniam povinnosť, ešte pred tým, ako bude môcť ponukový systém generovať ponuky, stanoviť minimálnu hodnotu doživotne vyplácaného dôchodku, ktorú je pre ňu rentabilné vyplácať. Ponukový systém vložené informácie spracuje a vypočíta mediánovú hodnotu (pričom pod mediánom sa rozumie prostredná hodnota štatistického radu všetkých hodnôt tohto radu zaradených podľa veľkosti), ktorá bude použitá na určenie mesačnej výplaty dôchodku pre sporiteľov, ktorí si nenasporili na svojich osobných dôchodkových účtoch dostatočnú sumu na zakúpenie doživotného dôchodku. Odsek 9 stanovuje lehotu zverejnenia mediánovej hodnoty k prvému dňu kalendárneho roka a jeho platnosť po celý kalendárny rok.
V odseku 10 je ustanovená povinnosť uzatvorenia viacstrannej zmluvy medzi Sociálnou poisťovňou, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a poistiteľmi, ktorá bude vymedzovať vzájomné práva a povinnosti. Náležitosti zmluvy môže ministerstvo ustanoviť vykonávacím predpisom.
Vytvorenie a prevádzkovanie ponukového systému bude financované zo správneho fondu Sociálnej poisťovne.
(K § 46f)
Predkladaným znením sa zavádza inštitút zmluvy o poistení dôchodku, ktorú bude uzatvárať poistiteľ, teda poisťovňa, ktorá bude držiteľom oprávnenia v príslušnom odvetví a poistník, teda sporiteľ za účelom vyplácania dôchodku formou doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku. Predchádzajúca právna úprava síce obsahovala zmienku o zmluve o vyplácaní doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, avšak len okrajovú. Navrhovaná právna úprava zmluvy vychádza z toho, že zmluva o poistení dôchodku je poistnou zmluvou podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom presne uvedené ustanovenia poistnej zmluvy, ktoré sa na účely zmluvy o poistení dôchodku nepoužijú 46g ods. 8), vzhľadom na jej osobitosti. Poisteným z tejto zmluvy je sporiteľ. Poistné „riziko“, ktoré sa zmluvou poisťuje je dožitie sa mesiaca, za ktorý byť dôchodok vyplatený. Ak bol v zmluve o poistení dôchodku dohodnutý aj pozostalostný dôchodok, je okrem rizika dlhovekosti poistené aj riziko smrti poisteného. Krytie iného rizika sa nepripúšťa (inými slovami, zmluva o poistení dôchodku kryje iba riziko dlhovekosti poistníka a riziko smrti poisteného a výplata dôchodku je naviazaná iba na poistníkovo dožitie
19
sa daného kalendárneho mesiaca, prípadne výplata pozostalostného dôchodku na smrť poistníka; v prípade dočasného dôchodku je obdobie výplaty obmedzené buď smrťou poistníka alebo uplynutím obdobia, na ktoré bola zmluva uzatvorená). Poistné sa platí vo forme jednorazového poistného, ktoré predstavuje sumu úspor na osobnom dôchodkovom účte uvedenú na certifikáte. To neplatí, ak sporiteľ v lehote 30 dní uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku na inú sumu, pretože nepoužil celú sumu uvedenú v certifikáte na vyplácanie dôchodku jednou formou. Suma dôchodku vychádza zo sumy dôchodku uvedenej v ponuke doživotného a/alebo dočasného dôchodku alebo ak bola zmluva o poistení dôchodku uzatvorená inak ako podľa ponuky z ponukového systému 4).
Sporiteľ môže na základe ponuky uzatvoriť len jednu zmluvu na účely vyplácania doživotného dôchodku a jednu zmluvu na účely vyplácania dočasného dôchodku.
Na výpočet výšky dôchodku použijú poistitelia vlastné poistno-matematické metódy využívané v tomto poistnom odvetví a vlastné úmrtnostné tabuľky. Takéto metódy a úmrtnostné tabuľky najlepšie zohľadňujú možné riziká poistiteľa súvisiace s dlhodobým vyplácaním dôchodkov vzhľadom na konkrétny poistný kmeň. Ak poistiteľ nepoužíva zákonom predpísané vzorce a úmrtnostné tabuľky na výpočet dôchodku, ale používa vlastné metódy, zabezpečuje sa tým lepšie ocenenie rizika dlhovekosti a tým aj dlhodobá udržateľnosť vyplácania dôchodkov v tomto poistnom odvetví.
V odseku 7 je uvedený taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré možno zmluvu o dôchodku zmeniť.
Podľa odseku 8 od zmluvy o poistení dôchodku je možné odstúpiť len za dvoch podmienok uvedených v zákone (ak dôchodková správcovská spoločnosť nepreviedla poistiteľovi sumu uvedenú v ponuke, resp. inak dohodnutú sumu alebo suma poistného bola nesprávne vypočítaná na základe chybne určeného veku sporiteľa). Odstúpením od zmluvy o poistení zaniká zmluva o poistení dôchodku od počiatku, teda právne vzťahy zúčastnených osôb sa vrátia do stavu pred dňom podania žiadosti podľa § 44 a ak došlo k vyplateniu dôchodku, poistený ju nie je povinný vrátiť.
Zmluva musí obsahovať aj informáciu o spôsobe výplaty dôchodku a spôsobe a výške prerozdelenia podielu na prebytku z investovania technických rezerv (§ 42a).
V odseku 10 sa pripúšťa ďalšia zmena zmluvy, a to zmena pozostalých osôb (z vdovy na sirotu/y alebo zo siroty/sirôt na vdovu), ktoré môžu poberať pozostalostný dôchodok v prípade smrti poberateľa dôchodku. Ak si sporiteľ pri uzatváraní zmluvy nezvolil možnosť vyplácania pozostalostných dôchodkov, neskôr zmluvu za účelom ich poberania nemôže zmeniť.
V odseku 11 je umožnené poistiteľovi (len po uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku) zisťovať informácie, ktoré potrebné na účely merania skupinového rizika jeho poistného kmeňa. Sporiteľ nie je povinný tieto informácie poskytnúť. Tieto informácie nemajú vplyv na individuálny výpočet dôchodku konkrétneho sporiteľa, poistiteľ tieto údaje môže použiť iba na prípadnú budúcu úpravu úmrtnostných tabuliek, na základe ktorých sa budú počítať dôchodky budúcim dôchodcom (údaje sa môžu zohľadniť len na kvantifikáciu skupinového rizika do budúcnosti). Dôvernosť dotazníkov je zabezpečená dodržiavaním princípov ochrany osobných údajov v súlade s platnou legislatívou.
V odseku 13 sa poistiteľovi zakazuje tzv. viazanie dôchodkov z II. piliera s akýmikoľvek nesúvisiacimi tovarmi a službami, či bude alebo nebude poskytnutie dôchodku alebo tejto inej služby/tovaru v súvislosti s takýmto zviazaním výhodnejšie pre budúceho poberateľa dôchodku. V odseku 14 sa zakazuje sprostredkovateľská činnosť vo výplatnej fáze starobného dôchodkového sporenia. Sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia vo fáze sporenia je povolené zákonom č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní.
20
(K § 46g)
V úvodných odsekoch tohto paragrafu sa nachádzajú ustanovenia slúžiace na stanovenie postupu evidencie zmlúv o poistení dôchodku v ponukovom systéme. Poistiteľ zaeviduje v ponukovom systéme okamih, kedy sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku. Odsek 2 stanovuje povinnosť evidencie údajov zo zmluvy. Zároveň sa stanovuje odkedy nastáva povinnosť poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku. Uvedené je okrem iného potrebné, aby sa zamedzilo tomu, aby sporiteľ počas platnosti ponúk (t.j. počas platnosti certifikátu) mohol uzatvoriť zmluvy (resp. dohody) s viacerými subjektmi, pri ktorých by súčet jednorazového poistného bol vyšší ako hodnota nasporených prostriedkov uvedená v certifikáte.
Ak sporiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zomrie v čase, kedy ešte nie je poistiteľ povinný zo zmluvy plniť, suma jednorazového poistného prevedená poistiteľovi (platí pre doživotný dôchodok ako i dočasný dôchodok) sa stáva predmetom dedenia (napr. ak sporiteľ uzavrie zmluvu o poistení dôchodku začiatkom kalendárneho mesiaca a poistiteľ je povinný plniť prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca a v tomto období zomrie, tak sa suma jednorazového poistného stáva predmetom dedenia).
Vzhľadom na to, že investičné riziko spojené s umiestňovaním prostriedkov technických rezerv spojených s krytím tohto rizika znáša výlučne poistiteľ, nemá poistiteľova schopnosť zhodnocovať tieto prostriedky na výšku dôchodku daného dôchodcu priamy vplyv. V prípade úspešného zhodnotenia technických rezerv (vyššieho ako sa pri kalkulácii dôchodku počítalo) však bude poistníkovi na základe §42a prerozdelená podstatná časť prebytku z výnosov z umiestenia týchto rezerv (vo výške a spôsobom aký si dohodol poistník s poistiteľom).
Na zmluvu o poistení sa subsidiárne použije Občiansky zákonník okrem ustanovení, ktoré sú vylúčené.
(K § 46h)
Odsek 1 4 v uvedených odsekoch sa obdobným spôsobom ako v § 46g špecifikuje proces korektnej evidencie dohody o vyplácaní programového výberu v ponukovom systéme ako i začiatok účinkov tejto dohody.
Dohoda sa stáva účinnou v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola vykonaná evidencia poznámky o uzatvorení dohody. Ak sa vyplácať predčasný starobný dôchodok na základe splnenia podmienky podľa § 31 písm. b) účinnosť dohody nastane v deň nasledujúci po dni, v ktorom skončila platnosť ponuky.
Odsek 5 7 ustanovenia odsekov 1 3 sa nepoužijú, ak sporiteľ uzatvára dohodu o vyplácaní programového výberu inak ako na základe ponuky ponukového systému (nebola mu predložená žiadna ponuka doživotného dôchodku, dočasného dôchodku, ide o sporiteľov s nízkou nasporenou sumou), právo požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorej je sporiteľom (má s ňou uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení) o vyplácanie dôchodku programovým výberom. Dohodu je spoločnosť povinná zaregistrovať v ponukovom systéme. Dohodu o vyplácaní programového výberu môže dôchodková správcovská spoločnosť uzatvoriť dodatkom k existujúcej zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.
Ak sporiteľ uzatvoril dohodu s inou spoločnosťou ako so spoločnosťou, ktorej je sporiteľom, iná spoločnosť prevedie do novej dôchodkovej správcovskej spoločnosti sumu alebo iný majetok uvedenú v certifikáte do troch pracovných dní odo dňa evidencie dohody v ponukovom systéme. Táto dohoda je považovaná za zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 a ustanovenia § 64b a 97 (ustanovenia o prestupe medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami v sporiacej fáze) sa na účely uzatvárania dohody s inou spoločnosťou ako spoločnosťou, ktorej je sporiteľom, nepoužijú.
21
Ak sporiteľ uzatvorí dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom z jeho dobrovoľných príspevkov 33a ods. 4), ide o výnimku zo zásady, že sporiteľ môže mať uzatvorenú len jednu dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom.
Viazanie dôchodkov z II. piliera (vrátane dôchodku vyplácaného programovým výberom) s akýmikoľvek nesúvisiacimi tovarmi a službami, bez ohľadu na výhodnosť poskytnutia dôchodku alebo tejto inej služby/tovaru súvisiacu s týmto zviazaním sa zakazuje, rovnako ako sprostredkovateľská činnosť vo výplatnej fáze starobného dôchodkového sporenia.
V § 46h uvedené obdobné taxatívne dôvody pre odstúpenie od dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom alebo jej zmeny ako v prípade zmluvy o poistení dôchodku.
K bodu 45 (§ 46i)
Predkladaný návrh zavádza novú formu dávky, ktorá však nie je dôchodkom. Poberaním výnosu z investovania si sporiteľ po dovŕšení dôchodkového veku zabezpečí príjem z výnosov z investovania jeho majetku v dôchodkovom fonde. Na rozdiel od druhov dôchodkov (starobný, predčasný starobný), pri poberaní výnosu z investovania sporiteľ je naďalej osobou zúčastnenou na starobnom dôchodkovom sporení, ak je dôchodkovo poistený v sociálnom poistení (napr. po dovŕšení dôchodkového veku vykonáva zárobkovú činnosť). Platí zásada, že osoba, ktorá raz začala poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vo forme, ktorú umožňuje zákon (doživotný dôchodok, dočasný dôchodok a programový výber), nemôže byť nikdy zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení aj keď je sporiteľom. Keďže poberanie výnosu z investovania nie je možné považovať za dôchodok, v prípade že takýto sporiteľ vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený, bude aj zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení (budú sa za neho platiť povinné príspevky).
K bodom 46 a 47 47 ods. 2 písm. b) tretí bod a štvrtý bod, § 47 ods. 2 písm. b) v trinástom bode]
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s definíciou sporiteľa, ktorým je aj poberateľ dôchodku vyplácaného programovým výberom. Zmena nadväzuje na predchádzajúce najmä terminologické zmeny v návrhu zákona.
K bodu 48 [§ 48 ods. 2 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 49 [§ 48 ods. 2 písm. j) a § 48 ods. 3 písm. g)]
V taxatívnom vymedzení náležitostí, potrebných na udelenie povolenia podľa § 48 ods. 1 sa navrhuje v § 48 ods. 2 písm. j), že za vecné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa považuje elektronická komunikácia a výmena informácií s ponukovým systémom. Vo väzbe na uvedenú zmenu sa rozširujú náležitosti žiadosti o udelenie povolenia.
K bodom 50 a 52 [§ 48 ods. 2 písm. n) a § 48 ods. 3 písm. k) a ods. 14]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 51 [§ 48 ods. 3 písm. j)]
Depozitárom je banka alebo pobočka zahraničnej banky. To znamená, že u osôb, ktoré členmi dozornej rady, u ktorých boli preskúmané tzv. „fit and proper“ požiadavky na výkon činnosti a zároveň nemôžu mať faktický vplyv na výkon depozitárskych činností, nemá zmysel stanovovať túto požiadavku aj v zákone č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22
K bodu 53(poznámka pod čiarou k odkazu 49)
Ide o legislatívno-technickú úpravu
K bodu 54 (§ 48 ods. 22)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 55 (§ 48 nový ods. 23)
U týchto osôb bola podľa osobitného predpisu preskúmavaná odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť, nie je preto opodstatnené robiť to opätovne.
K bodu 56 [§ 51 ods. 1 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 57 [§ 52 ods. 1 písm. d)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 58 [§ 52 ods. 1 a 2 sa vypúšťa písmeno e)]
Povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska zmenené stanovy spoločnosti sa vypúšťa pre nadbytočnosť.
K bodu 59 [§ 52 ods. 1 písm. e)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 60 [§ 52 ods. 2 písmeno e)]
Navrhuje sa spresnenie ustanovenia v nadväznosti na § 52 ods. 1.
K bodu 61 [§ 52 ods. 2 písm. f)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 62 [§ 52 ods. 2 písm. g)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 63 [§ 52 ods. 2 písm. h)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 64 [§ 52 ods. 2 písmeno i)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 65 [§ 52 ods. 2 písm. j)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 66[§ 52 ods. 4 písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 67 [§ 52 ods. 4 písm. e)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 68 [§ 52 ods. 4 písm. f)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
23
K bodu 69 [§ 52 ods. 4 písm. g)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 70 (§ 52 ods. 5)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 71 (§ 52 odsek 6)
Ide o spresnenie náležitostí rozhodnutia.
K bodu 72 (§ 52 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 73 (§ 52 ods. 8)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 74 (§ 52 nový ods. 11)
Obchodné meno, sídlo depozitára a výška odplaty za výkon činnosti depozitára dohodnutá v depozitárskej zmluve predstavujú obligatórne obsahové náležitosti štatútu dôchodkového fondu. V záujme zmenšovania administratívnych bariér v rámci podnikania dôchodkových správcovských spoločností sa javí ako účelné odbúrať vydávanie predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska v prípade, ak štatúty dôchodkových fondov reflektujú výlučne na zmenu depozitára. Národná banka Slovenska zo svojej činnosti, z konania o vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 52 ods. 1 písm. h) poznatky o obchodnom mene, sídle depozitára a výške odplaty za výkon činnosti depozitára dohodnutej v depozitárskej zmluve, a preto nie je potrebné, aby tieto údaje boli predmetom opätovného povoľovacieho konania.
K bodu 75 (§ 52 ods. 13)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 76 (§ 54 ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 57 až 83 (§ 54a)
Zákon rozširuje okruh osôb, od ktorých je dôchodková správcovská spoločnosť oprávnená žiadať ich identifikačné údaje, o záujemcu o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená spracúvať osobné údaje len o záujemcovi o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a sporiteľovi. Ochrana osobných údajov poberateľa dôchodku (klienta) formou doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku a povinnosti poisťovateľa s tým súvisiace stanovené zákonom č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň dochádza k zosúladeniu ustanovení so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
Spresňuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 58d a 58e v súvislosti so zrušením zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a jeho nahradením zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24
K bodom 84 až 86 (§ 55 ods. 8, § 55a ods. 2 písm. f), § 55a ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 87 (§ 56 ods. 2)
Odstránením slov „ktorého výber schválila dozorná rada dôchodkovej správcovskej spoločnosti,“ a slov „schváleného dozornou radou dôchodkovej správcovskej spoločnosti“ sa odstraňuje dvojkoľajnosť právnej úpravy výberu osoby audítora. Zákon o účtovníctve ukladá valnému zhromaždeniu spoločnosti (nie dozornej rade) výber osoby audítora.
K bodu 88 (§ 57 ods. 4)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 89 až 98 58 odsek 1, § 58 ods. 10, § 59 ods. 1 prvej vete a druhej vete, § 61 ods. 1 a ods. 2 písm. a) c) a e), § 61 ods. 2 písm. e), § 61 ods. 2 písm. f), § 61 ods. 8, § 61 ods. 9, § 61 ods. 10 a § 62 ods. 1, § 63b a § 63c ods. 1]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 99 (§ 64 ods. 3 a 4)
V odseku 4 pribudol dôvod, kedy môže mať sporiteľ uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, a to v prípade ak čerpá dôchodok programovým výberom z dobrovoľných príspevkov a zároveň programovým výberom podľa § 33a ods.2, keď spĺňa požadovanú podmienku úhrnu dôchodkov alebo podľa § 33a ods. 3, keď mu nebol ponúknutý žiadny doživotný dôchodok z dôvodu nízkej nasporenej sumy.
K bodu 100 [64 ods. 6 písmená c) a d)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou množného čísla na jednotné číslo v prípade dôchodkových fondov. Vypúšťa sa na tomto mieste záväzok viesť osobný dôchodkový účet z dôvodu nadbytočnosti; táto povinnosť je ustanovená aj v § 94 ods. 1.
K bodu 101 (§ 64 ods. 8 nová prvá veta)
Do § 64 ods. 8 sa vkladá nová prvá veta, ktorá precizuje možnosť určiť si v zmluve pomer, v akom budú príspevky pripisované do jednotlivých fondov, ak si sporiteľ zvolil sporenie vo viacerých fondoch a zároveň pomer rozloženia doteraz nasporeného „majetku“ vo viacerých fondoch k určitému dátumu. Pomer rozloženia majetku je možné určiť len k určitému dňu, pretože ďalším pripisovaním príspevkov a z dôvodu zmeny hodnoty dôchodkovej jednotky v čase, by tento pomer nebolo možné dodržať bez vynaloženia vysokých nákladov súvisiacich s potrebou denného nákupu, či predaja majetku jednotlivých dôchodkových fondov a administráciou s tým spojenou.
K bodu 102 (§ 64 ods. 10 druhej vete)
Rozširujú sa dôvody zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Ide o nadobudnutie účinnosti dohody o vyplácaní programového výberu inou spoločnosťou ako spoločnosťou, ktorej je sporiteľ sporiteľom a nadobudnutie účinkov poistenia zo zmluvy o poistení dôchodku, ak bola prevedená suma jednorazového poistného do poisťovne (a zostatok na osobnom dôchodkovom účte je nulový). Platí, že po prevedení sumy do dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo poistiteľovi, musí byť zostatok na osobnom dôchodkovom účte nulový. Dňom zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení prestáva byť fyzická osoba sporiteľom.
25
K bodu 103 (§ 64 nový ods. 11 a 12)
Týmto ustanovením sa zrovnoprávnia sporitelia, ktorým bola v minulosti dôchodková správcovská spoločnosť určená so sporiteľmi, ktorí sami aktívne uzatvorili zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Rozlišovanie sporiteľov z uvedeného dôvodu spôsobovalo nejednoznačnosť i výkladu niektorých ustanovení. V súlade s navrhovanými zmenami je toto ustanovenie napr. užitočné z dôvodu, ak by mal sporiteľ uzatvárať dohodu o vyplácaní programového výberu vo forme dodatku s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorej sporiteľom bol v sporiacej fáze a jeho právny vzťah s ňou bol založený len určením Sociálnou poisťovňou.
K odseku 12 viď zdôvodnenie k § 21 ods. 4.
K bodu 104 [§ 64a sa odsek 3, písm. d)]
Odsek sa dopĺňa o nové písm. d), kedy Sociálna poisťovňa do registra zmlúv nezapíše prestupovú zmluvu, ak bol pred jej uzatvorením zadaný pokyn na vydanie certifikátu a zároveň trvá lehota záväznosti ponúk. Prestupovať v tomto období teda nie je možné. Ak by sa sporiteľ počas záväznosti ponúk nerozhodol pre žiadnu z nich, môže prípadný prestup zrealizovať po uplynutí obdobia záväznosti.
K bodu 105 (§ 64a ods. 6)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 106 a 108 (§ 64a ods. 11, § 64b ods. 2 druhá veta)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 107 (§ 64a ods. 12)
Okrem povinnosti previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa uvedeného v § 17a sa ustanovuje aj povinnosť zrušiť jeho osobný dôchodkový účet v lehote 3 dní od prevodu
K bodu 109 (§ 64b ods. 6 a 7)
Rozširuje sa povinnosť Sociálnej poisťovne zaevidovať do ponukového systému skutočnosť, že došlo k zaregistrovaniu prestupovej zmluvy.
Stanovuje sa obdobie, počas ktorého nemožno prestupovať medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami z dôvodu zadania pokynu na vydanie certifikátu do uplynutia obdobia záväznosti ponúk. Prestupovanie počas tohto obdobia by skomplikovalo proces priznávania dôchodkov prostredníctvom ponukového systému.
K bodu 110 (§ 65 ods. 1)
Prvá veta sa vypúšťa z dôvodu, že pre zamestnávateľa nie je potrebná informácia o žiadosti zamestnanca o prevod dôchodkových práv do dôchodkového systému EÚ.
K bodom 111 až 121 65 ods. 3, § 65 ods. 4, 66 ods. 1, § 67 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a e), § 67 ods. 4, 68 ods. 4, § 68 ods. 6, § 69 ods. 1 a ods. 3, § 69 ods. 5, § 69 ods. 6]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 122 (§ 69 ods. 7 až 11)
Odseky sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti; v odseku 6 je dostačujúco uvedený odkaz na osobitný predpis, ktorý sa použije ak spoločnosť vstúpi do likvidácie.
26
K bodom 123 až 126 [§ 71 ods. 5, 71 ods. 6 písm. b) a nadpis § 74a]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 127 až 130 (§ 74a ods. 1, § 74a odseky 2 a 3)
Výnosy na účte nepriradených platieb majetkom dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Pôvodné odseky 2 a 3 sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti. V nových odsekoch (vznikli posunom odsekov) dochádza k legislatívno-technickej úprave.
K bodu 131 (§ 74a ods. 4)
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Definuje sa ďalšia funkcia účtu nepriradených platieb. Počas platnosti certifikátu môže dôchodková správcovská spoločnosť previesť nasporenú sumu sporiteľa uvedenú v certifikáte na účet nepriradených platieb. Tým jeho nasporená suma nepodlieha zhodnoteniu alebo znehodnoteniu v dôchodkovom fonde. Účet je možné použiť i na prevody, resp. vyplatenie dobrovoľných príspevkov.
K bodu 132 (§ 74a ods. 5)
Odsek sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.
K bodu 133 (§ 74a nový ods. 5)
Ide o legislatívno-technickú úpravu a spresnenie, že na účte nepriradených platieb nemôže byť iný majetok než peňažné prostriedky.
K bodu 134 (§77 ods. 2, tretia veta)
Nadväzujúc na skutočnosť, že podľa predkladaného návrhu nie je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na zmenu štatútu dôchodkového fondu, je žiaduce v záujme právnej istoty zakotviť mechanizmus ako táto zmena nadobudne účinnosť.
K bodom 135 až 142 77 ods. 3, § 79 ods. 8, § 80 ods. 3, § 81 ods. 1 písm. f), § 82 ods. 11, § 84 ods. 6, § 88b ods. 6, § 89 ods. 3 a 4, § 90 ods. 8, § 93 ods. 1, § 94 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 143 (§ 94 ods. 5)
Ustanovenia o zasielaní výpisu sporiteľovi sa použijú aj vtedy, ak sa uzatvorí dohoda o vyplácaní programového výberu, pretože ide tiež o formu prestupu, lebo sporiteľ mení dôchodkovú správcovskú spoločnosť na účely vyplácania programového výberu.
K bodu 144 (§ 94 ods. 6 a 7)
V odseku 6 sa vytvára priestor na dohodu o spôsobe zasielania výpisov. Spresňuje sa možnosť dohody nie len o adrese doručovania, ale aj o forme zasielania výpisu, napr. elektronicky.
Odsek 7 je splnomocňovacím ustanovením na vydanie opatrenia, ktoré bude ustanovovať podrobnosti výpisu.
K bodu 145 (§ 94 ods. 9)
Ide o legislatívno-technickú úpravu
K bodu 146 (§ 94 ods. 11)
Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje obmedzenie spôsobu úhrady nákladov spojených s úpravou výpisu z osobného dôchodkového účtu a nákladov na zaslanie výpisu z osobného dôchodkového účtu častejšie ako raz ročne v hotovosti.
27
K bodu 147 (§ 94 nový ods. 12)
Pre dôchodkové správcovské spoločnosti sa stanovuje nová informačná povinnosť voči sporiteľom. Každému sporiteľovi, ktorý dovŕši vek 60 rokov a ešte nie je poberateľom dôchodku z II. piliera, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zaslať štandardizovaný list, v ktorom bude informovať o budúcich právach na výber formy výplaty (napr. doživotný dôchodok) a poskytovateľa výplaty (napr. poisťovňa alebo dôchodková správcovská spoločnosť) dôchodku z II. piliera. Vek 60 rokov bol stanovený tak, aby mal budúci dôchodca primeraný čas pred dovŕšením dôchodkového veku (62 rokov) na oboznámenie sa so svojimi právami a možnosťami, ktoré mu poskytuje II. piliera a mohol sa tak kvalifikovane rozhodnúť o svojom ďalšom postupe pri uplatňovaní nárokov z II. piliera. Obsah tohto listu bude upravený vo vykonávacom predpise.
K bodom 148 až 160 95 ods. 1 a 2, § 97 ods. 2, § 99 ods. 1, § 99 ods. 2, poznámka pod čiarou k odkazu 83, § 100 ods. 4, § 100 ods. 9 druhá veta, § 101 ods. 1 tretia veta, § 101 ods. 3, § 103 ods. 4, § 104, § 106 ods. 5)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 161 [§ 109 odsek 1 písm. e)]
Nová povinnosť predložiť schválené stanovy nadväzuje na vypustenie povinnosti schvaľovania stanov Národnou bankou Slovenska.
K bodu 162 [§ 109 ods. 5 písm. d)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 163 (§ 110)
Stanovenie povinnosti poskytovať vybrané údaje ministerstvu za cieľ poskytnúť tvorcovi politiky starobného dôchodkového sporenia informácie nevyhnutné na vypracúvanie analýz fungovania systému starobného dôchodkového sporenia.
K bodom 164 a 165 (§ 112 ods. 4, § 113 ods. 2 druhá veta a ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 166 (§ 115 ods. 6)
Navrhuje sa zabezpečenie harmonizácie a zjednotenia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 50 ods. 10 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 67 ods. 10 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.) a § 39 ods. 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 202 ods. 6 zákona o kolektívnom investovaní (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 62 ods. 5, § 78 ods. 6 a § 86 ods. 6 zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.) a § 71 ods. 4 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.)], pričom sa zároveň prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom (vrátane dohľadu v oblasti starobného dôchodkového sporenia), čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je tiež inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia
28
Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram.
K bodu 167 (§ 117 ods. 2)
Ide o zosúladenie úpravy so zákonnou úpravou správcovských spoločností a doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Uvedený postup je hospodárnejší a časovo menej náročný.
K bodu 168 (§ 118 ods. 9 a 10)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 169 (prechodné ustanovenia - § 123an až 123ap)
(K § 123an)
(Ods. 1) Podľa súčasného znenia zákona je tiež možné podať žiadosť o dôchodok. Na takúto žiadosť sa nebude prihliadať, nakoľko sa stanovuje úplne nový mechanizmus žiadania o dôchodok.
(Ods. 2) Dôchodková správcovská spoločnosť zašle sporiteľovi, ktorý dovŕši 60 rokov (teda všeobecný vek pre splnenie vekovej podmienky pri predčasnom starobnom dôchodku z I. piliera) pred nadobudnutím účinnosti zákona list obsahujúci informácie o dôchodkoch podľa tohto zákona, aby boli v dostatočnom časovom predstihu pred tým, ako bude možné dôchodky podľa tohto zákona vyplácať, informovaní. Keďže títo sporitelia dovŕšia uvedený vek pred 1. januárom 2015, nemohol by im byť uvedený list podľa ustanovení účinných od 1. januára 2015 doručený v roku, v ktorom ho dovŕšili.
(K § 123ao)
(Ods. 1) Prechodné ustanovenie stanovuje použitie právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014, ak sa dôchodková správcovská spoločnosť dozvedela o smrti sporiteľa pred 1. januárom 2015, na určenie zostatku na osobnom dôchodkovom účte zomretého, ktorý byť vyplatený alebo prevedený na osobný dôchodkový účet podľa § 40, a to bez ohľadu na dátum prevodu.
(Ods. 2) Ide o špecifikovanie postupu, ktorý by bol uplatnený v prípade, ak bolo začaté a neskončené konanie podľa tohto zákona pred navrhovanou účinnosťou 1. január 2015.
(Ods. 3) Zákonnou úpravou sa stanovuje percento zvyšovania dôchodku, ktoré môže inak v budúcnosti ustanoviť Národná banka Slovenska opatrením.
(K § 123ap)
Vypúšťa sa uplatňovanie § 123q, ktorým malo byť pre poberateľa invalidného dôchodku zabezpečené vyplatenie sumy nasporenej k 31. decembru 2007, ktorú za sporiteľa zaplatila na bežný účet dôchodkového fondu Sociálna poisťovňa. Toto prechodné ustanovenie malo zabezpečiť, aby sa nasporená suma mohla vyplatiť invalidnému dôchodcovi z dôvodu, že štát za nich prestal platiť dôchodkové poistenie a tým aj príspevky na starobné dôchodkové sporenie a radikálne sa tým pre nich zmenili podmienky v porovnaní s podmienkami, ktoré platili pri vstupe do II. piliera. Nebola im daná možnosť vystúpenia z II. piliera a existoval veľký predpoklad, že nebudú zárobkovo činní a nebudú im do II. piliera plynúť ďalšie príspevky. Bol pre nich stanovený limit, ak obdobie ich sporenia trvalo aspoň 10 rokov, nasporená suma im nemohla byť vyplatená jednorazovo a k svojim prostriedkom by sa tak dostali dovŕšením dôchodkového veku, kedy by boli oprávnení žiadať o jeden z druhov dôchodkov II. piliera. Tí, ktorých obdobie dôchodkového sporenia trvalo menej ako 10 rokov,
29
mali možnosť požiadať o jednorazové vyplatenie sumy nasporenej k 31. decembru 2007 (zaplatenej Sociálnou poisťovňou) po dovŕšení dôchodkového veku, resp. ak im bol priznaný predčasný starobný dôchodok z I. piliera.
Tým, že sa navrhuje zrušenie podmienky minimálneho obdobia starobného dôchodkového sporenia, stráca toto ustanovenie pre túto skupinu sporiteľov opodstatnenie. Na takého sporiteľa sa budú vzťahovať ustanovenia tohto zákona tak ako na všetkých ostatných sporiteľov.
K bodu 170 (§ 124)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 171 (zrušovacie ustanovenia - § 127, príloha č. 1)
Vyhláška sa vypúšťa z dôvodu ďalšieho neuplatňovania prechodného ustanovenia v §123q.
K bodu 172 (vypustená Príloha č. 1)
Príloha č. 1 sa vypúšťa z dôvodu, že vzorce, ktoré obsahuje nereflektujú súčasné metódy výpočtu dôchodkov používané v praxi. V minulosti sa na výpočet doživotného dôchodku používal klasický „nemecký“ poistný prístup. V súčasnosti väčšina poisťovní používa anglosaský model peňažných tokov so stochasticky modelovanými vstupnými parametrami. Výpočet stochasticky modelovaných parametrov je pre bežného človeka zložitejší ako samotný vzorec v Prílohe č. 1.
Predkladateľ neurčil úmrtnostné tabuľky ani presnú metódu výpočtu dôchodku, pretože by tým sám nastavil parametre výpočtu poistného rizika. Ocenenie poistného rizika a dostatočnosť kapitálu na jeho krytie je základnou požiadavkou na podnikanie poisťovne podľa európskych smerníc. Uvedené znamená, že určenie poistného rizika a držanie dostatočného kapitálu poisťovne je jej základnou povinnosťou a zodpovednosťou, ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
K bodu 173 (vypustený druhý bod novej Prílohy č. 1) a bodu 174 (štvrtý bod novej Prílohy č. 1)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS(Ú. v. EÚ, L 180, 15. 7. 2010) ruší a nahrádza smernicu Rady 86/613/EHS. Z tohto dôvodu sa vypúšťa druhý bod novej Prílohy č. 1, smernica 2010/41/EÚ bude doplnená do transpozičnej prílohy v novom znení bodu č. 4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) sa z transpozičnej prílohy (pôvodný bod č. 4 novej Prílohy č. 1) vypúšťa. Smernica 2006/54/ES sa vzťahuje na zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenie, ktoré vymedzuje čl. 2 písm. f) tejto smernice. Judikatúra Súdneho dvora určila kritériá, podľa ktorých Súdny dvor určuje, či daný dôchodkový systém podlieha právnemu režimu smernice 79/7/EHS alebo spadá do vecného rozsahu článku 157 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý je implementovaný, pre oblasť zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpečenia, smernicou 2006/54/ES (napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-385/11ElbalMoreno, body 20. 23.) Zo zhodnotenia prv uvedenej definície a kritérií obsiahnutých v judikatúre Súdneho dvora vyplýva, že dôchodkový systém upravený
30
zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spadá do vecného rozsahu smernice 79/7/EHS a nie do vecného rozsahu smernice 2006/54/ES.
K čl. II
Čl. II. bezprostredne súvisí s čl. I., v ktorom sa okrem iného upravuje i platenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu poistným na dôchodkové postenie.
Zamestnávateľ je povinný odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za sporiteľov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohodári“) a ktorí nepravidelne odmeňovaní, po skončení dohody. Odhliadnuc od faktu, že správa aktív dôchodkových fondov, ktorú vykonávajú dôchodkové správcovské spoločnosti sa manažuje podstatne lepším spôsobom, ak správca podrobne pozná, resp. s vysokou pravdepodobnosťou vie predpovedať, svoj cash-flow (čo je v prípade uvedených dohôd značne komplikovanejšie), možnosť vyhýbania sa plateniu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, resp. odkladanie platenia týchto príspevkov, citeľný negatívny vplyv i na dohodára-sporiteľa. Výška nasporenej sumy, ktorú bude môcť sporiteľ po splnení zákonom stanovených podmienok použiť na dojednanie výplaty dôchodku z II. piliera prostredníctvom anuitného produktu alebo dôchodku vyplácaného programovým výberom je pre stanovenie výšky takéhoto dôchodku zásadná. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že hodnota osobného dôchodkového účtu vyjadrujúca výšku sporiteľových úspor je daná nielen výškou zaplatených príspevkov, ale aj ich zhodnotením. Skutočnosť, že za takéhoto dohodára-sporiteľa môže jeho zamestnávateľ i po dobu niekoľkých rokov (pokiaľ dohoda stále trvá) povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie neplatiť, zásadný dosah práve na možnosti a výšku zhodnotenia úspor tohto sporiteľa. Príspevky odvedené a zaplatené s dlhším časovým odstupom, niekedy niekoľko rokov, sa po dobu, počas ktorej neboli odvedené, nemohli zhodnocovať. Uvedenú stratu sporiteľ žiadnym spôsobom nedoženie, pretože k žiadnemu fiktívnemu spätnému prepočítaniu zhodnotenia dôjsť nemôže. Sporiteľ je preto o svoje výnosy za toto obdobie navždy ukrátený. Okrem uvedeného nemožno vylúčiť, že zamestnávateľ zo špekulatívnych dôvodov, chcejúc sa vyhnúť zaplateniu poistného a príspevkov na dôchodkové sporenie, privedie svoju spoločnosť ešte pred ukončením dohôd so zamestnancami, ktorí nepravidelne odmeňovaní do zániku (bez právneho nástupcu). Ak zamestnávateľ v takomto prípade nezašle Sociálnej poisťovni ani výkaz o vyplatených odmenách a neurčí vymeriavací základ na platenie poistného, nemôže Sociálna poisťovňa uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ, zo základného fondu garančného poistenia v súlade s § 165 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vzniká tak riziko, že príspevky na starobné dôchodkové sporenie nebudú zaplatené vôbec. V opačnom prípade, t.j. ak výkaz zaslaný
31
bude, príspevky pôjdu na ťarchu garančného fondu, avšak obmedzením trvania dĺžky dohôd bude obmedzený aj rozsah takto uhradených príspevkov.
K bodu 1 (§ 223 ods. 2)
Navrhuje sa upraviť splatnosť odmeny, výplatu odmeny ako aj zrážky z odmeny a poradie zrážok pri prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru rovnakým spôsobom, ako je upravená splatnosť mzdy, výplata mzdy, zrážky zo mzdy a poradie zrážok zo mzdy v pracovnom pomere.
K bodu 2 (§ 226 ods. 1)
Navrhuje sa obmedziť trvanie dohody o vykonaní práce najviac na 12 mesiacov, a to z dôvodu, že tieto dohody majú výnimočný charakter, ako aj aby sa zamedzilo zneužívaniu tohto inštitútu v sociálnom poistení.
K bodom 3 až 5 (§ 227 ods. 2 a § 228)
Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe (výnimočnosť dohôd a platenie odvodov na sociálne poistenie z nepravidelného príjmu) sa navrhuje upraviť trvanie dohody o brigádnickej práci študentov tak, aby trvala najviac 12 mesiacov. Zároveň je potrebné osobitne upraviť splatnosť odmeny z dohody o brigádnickej práci študentov.
K bodom 6 až 8 (§ 228a)
Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe (výnimočnosť dohôd a platenie odvodov na sociálne poistenie z nepravidelného príjmu) sa navrhuje upraviť trvanie dohody o pracovnej činnosti tak, aby trvala najviac 12 mesiacov. Zároveň je potrebné osobitne upraviť splatnosť odmeny z dohody o pracovnej činnosti.
K bodu 9 (§ 252j)
V súvislosti s navrhovanými zmenami týkajúcimi sa obmedzenia trvania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa navrhuje osobitne upraviť skončenie dohôd, ktoré boli uzavreté podľa doterajších právnych predpisov, t.j. pred nadobudnutím účinnosti navrhovaných zmien.
K čl. III
K bodu 1(§ 4 ods. 5)
Navrhuje sa neustanovovať maximálnu sumu mesačného príjmu a maximálnu sumu priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov opatrením z dôvodu, že pri ich určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Tieto údaje bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle, a uchovávať ich tak, aby boli verejne dostupné odo dňa ich zverejnenia bez časového obmedzenia.
K bodu 2(§ 11 ods. 4)
Navrhuje sa neustanovovať všeobecný vymeriavací základ opatrením z dôvodu, že pri jeho určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Tento údaj bude povinná stanovovať a
32
zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle, a uchovávať ho tak, aby bol verejne dostupný odo dňa jeho zverejnenia bez časového obmedzenia.
K bodu 3(§ 64 ods. 7)
Navrhuje sa neustanovovať aktuálnu dôchodkovú hodnotu opatrením z dôvodu, že pri jej určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Tento údaj bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle, a uchovávať ho tak, aby bol verejne dostupný odo dňa jeho zverejnenia bez časového obmedzenia.
K bodu 4(§ 66 ods. 6)
V súvislosti s novelizáciou definície sporiteľa v zákone o starobnom dôchodkovom sporení a s vypustením definície obdobia starobného dôchodkového sporenia z tohto zákona, je potrebné pojmovo spresniť spôsob určenia sumy starobného dôchodku sporiteľa v zákone o sociálnom poistení.
K bodu 5(§ 67 ods. 2)
V závislosti od podmienok nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia sa navrhuje nová právna úprava nároku na predčasný starobný dôchodok sporiteľa podľa zákona o sociálnom poistení. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa dopĺňa nová podmienka, podľa ktorej nárok na predčasný starobný dôchodok sporiteľa vznikne aj vtedy, ak úhrn súm predčasných starobných dôchodkov z oboch dôchodkových schém dosiahne stanovenú hranicu.
K bodom 6 a 7(§ 67 ods. 5 a 6)
Z dôvodu zrovnoprávnenia nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku osôb, ktoré povinne dôchodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a fyzických osôb uvedených v § 4 ods. 1 písm. d) (dlhodobo nezamestnaných) a možnosti zúčtovania súm predčasného starobného dôchodku je potrebné upraviť znenie § 67 ods. 5 tak, že sa bude vzťahovať na každý vznik povinného poistenia takýchto osôb, ako aj § 67 ods. 6, aby bolo možné zúčtovať sumy vyplateného predčasného starobného dôchodku aj v prípade krátkodobého trvania zamestnania dlhodobo nezamestnaných.
K bodu 8(§ 82 ods. 12)
Ide o legislatívno-technickú zmenu.
K bodu 9(§ 82a ods. 4 až 9)
Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú.v. ES L 56, 4.3.1968) v platnom znení (ďalej len „služobný poriadok“) upravuje v prílohe VIII. čl. 11 ods. 1 podmienky vzniku nároku na prevod poistno-matematického ekvivalentu práv na starobný dôchodok získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie ku dňu uplatnenia žiadosti o prevod dôchodkových práv úradníka, ktorý odíde zo služieb inštitúcií alebo orgánov Európskej únie vykonávať činnosť zakladajúcu nároky na dôchodok do iného členského štátu Európskej únie.
Z tohto dôvodu sa navrhuje podrobnejšie upraviť v zákone o sociálnom poistení určenie sumy starobného dôchodku v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky so zohľadnením dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie ku dňu doručenia žiadosti o prevod týchto dôchodkových práv.
33
Navrhuje sa, aby obdobie služby alebo zamestnania v inštitúcii alebo orgáne Európskej únie bolo zohľadnené ako obdobie dôchodkového poistenia na účely splnenia podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Uvedené obdobia sa však vylúčia z obdobia dôchodkového poistenia na účely určenia sumy dôchodkovej dávky (nezisťuje sa za tieto obdobia OMB, vylučujú sa na účely určenia POMB aj z obdobia dôchodkového poistenia, ktoré je rozhodujúce na stanovenie sumy dôchodkovej dávky).
Ak v sume poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie zahrnuté aj dôchodkové nároky získané v Slovenskej republike, ktoré boli v minulosti prevedené do dôchodkového systému Európskej únie, prevedená suma poistno-matematického ekvivalentu sa zníži o nároky nadobudnuté v Slovenskej republike s tým, že tieto budú zohľadnené v takom rozsahu, v akom boli nadobudnuté pred ich prevedením do dôchodkového systému Európskej únie.
Suma poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok prevedená do dôchodkového systému Slovenskej republiky sa vydelí jednotkovou hodnotou odloženého starobného dôchodku, k rozhodujúcemu dňu (doručenia žiadosti o prevod, prípadne odo dňa vzniku nároku na prevod podľa Služobného poriadku). Takto určená suma sa pripočíta k sume starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky podľa zákona o sociálnom poistení (t. j. po dovŕšení dôchodkového veku a splnení potrebného obdobia dôchodkového poistenia).
Výsledná suma dôchodkovej dávky bude podliehať režimu zákona o sociálnom poistení na účely zvyšovania i iných zmien a bude na tento účel posudzovaná ako jedna suma starobného dôchodku. Na splnenie podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia sa prihliada aj na obdobia získané výkonom služby alebo zamestnania v inštitúcii alebo orgáne Európskej únie, avšak na účely určenia sumy starobného dôchodku sa toto obdobie nezohľadňuje.
Ak pred dovŕšením dôchodkového veku osoba, ktorej právo na starobný dôchodok bolo prevedené do dôchodkového systému Slovenskej republiky zomrie, suma, ktorá by bola pripočítaná k sume starobného dôchodku, sa pripočíta k sume invalidného dôchodku, ktorá je základom na výpočet pozostalostných dávok (vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok). Takto určená suma pozostalostných dávok bude podliehať režimu zákona o sociálnom poistení, či pri valorizácii takto určených pozostalostných dávok, ako aj pri aplikácii § 81 ods. 6 (súčet pozostalostných dávok je v zásade obmedzený sumou dôchodkovej dávky, na ktorú by mal nárok zomretý).
K bodu 10(§ 84 ods. 5)
V nadväznosti na zmenu v § 138 ods. 8 sa navrhuje osobitne určiť denný vymeriavací základ pre úrazové dávky dlhodobo nezamestnaných osôb alebo študentov, ktorých príjem nepresahuje zákonom ustanovenú hranicu.
K bodu 11(§ 112 ods. 10)
Z dôvodu zrovnoprávnenia nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku osôb, ktoré povinne dôchodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a fyzických osôb uvedených v § 4 ods. 1 písm. d) (dlhodobo nezamestnaných) a možnosti zúčtovania súm predčasného starobného dôchodku je potrebné doplniť znenie § 112 ods. 10, aby bolo možné zúčtovať sumy predčasného starobného dôchodku vyplateného po zániku nároku na jeho výplatu aj dlhodobo nezamestnaným.
K bodom 12 a 13(§ 123 ods. 3 písm. c), § 128 ods. 6)
Ide o legislatívno-technickú zmenu.
34
K bodu 14(§ 131 ods. 1 a 2)
Zamestnanec, ktorému sa vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom je naďalej sporiteľom, ale sa mu nepostupujú príspevky na starobné dôchodkové sporenie na jeho osobný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, preto tento zamestnanec a jeho zamestnávateľ platí poistné na povinné starobné poistenie v plnej sadzbe.
K bodu 15 (§ 138 ods. 8)
Navrhuje sa bližšie upraviť vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové poistenie a garančné poistenie u osôb, ktoré nemajú vymeriavací základ ako zamestnanci z dôvodu, aby nedochádzalo k nejasnostiam v aplikačnej praxi.
K bodu 16 (§ 143 ods. 1)
Navrhuje sa doplniť splatnosť poistného na dôchodkové poistenie u študentov s pravidelným príjmom, ktorí na základe príjmu vyplateného po skončení dohody a rozpočítaného na obdobie trvania dohody podľa § 139c ods. 3 nadobudnú postavenie zamestnanca, ako aj splatnosť poistného na úrazové a garančné poistenie u u osôb, ktoré nemajú vymeriavací základ ako zamestnanci, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k nejasnostiam v aplikačnej praxi.
K bodu 17(§ 167a ods. 2)
Ide o zosúlaďovanie terminológie zákona o sociálnom poistení so zákonom o starobnom dôchodkovom sporení.
K bodu 18(§ 168 ods. 1)
V súvislosti s právnou úpravou výplat dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia je potrebné zodpovedajúco upraviť zásady používania finančných prostriedkov správneho fondu Sociálnej poisťovne, ktorá plní úlohy podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
K bodom 19 a 20(§ 170 ods. 1 a 6)
V súvislosti s právnou úpravou výplat dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia je potrebné primerane upraviť aj povinnosti Sociálnej poisťovne týkajúce sa zhromažďovania a zverejňovania údajov.
K bodom 21 a 23[§ 178 ods. 1 písm. d), § 179 ods. 1 písm. g), a h)]
Vecná pôsobnosť výkonných orgánov Sociálnej poisťovne sa rozširuje o nové pôsobnosti, ktoré zodpovedajú jej povinnostiam podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
K bodu 22 [§ 179 ods. 1 písm. e)]
Z dôvodu presunu kompetencie vo veciach príplatku za štátnu službu k dôchodku z MPSVR SR na Sociálnu poisťovňu sa navrhuje upraviť pôsobnosť ústredia Sociálnej poisťovne v súvislosti s týmto príplatkom.
K bodom 24, 25, 27 a 32(§ 226 ods. 1 písm. e), f), p) a q), § 241a ods. 1)
Plnenie povinností, ktoré Sociálnej poisťovni vyplývajú zo zákona o starobnom dôchodkovom sporení si vyžaduje spresniť ich formulácie a terminologicky ich zosúladiť s týmto zákonom.
35
Okrem toho je potrebné v súvislosti so zrušením ustanovovania maximálnej sumy mesačného príjmu a maximálnej sumy priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, všeobecného vymeriavacieho základu, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a valorizácie dôchodkových dávok a úrazovej renty opatrením z dôvodu, že pri ich určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, upraviť povinnosti Sociálnej poisťovne tak, aby táto bola povinná tieto údaje stanovovať a zverejňovať na svojom webovom sídle, a uchovávať ich tak, aby boli verejne dostupné odo dňa ich zverejnenia bez časového obmedzenia.
K bodu 26 [§ 226 ods. 1 písm. i)]
Ide o legislatívno-technickú zmenu.
K bodu 28 (§ 226a ods. 1 a 2)
Ide o legislatívno-technickú zmenu.
K bodu 29 (§ 231 ods. 1 písm. b) 4. bod)
Navrhuje sa doplniť lehota na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov študenta, ktorý nebol povinne sociálne poistený z dôvodu, že jeho pravidelný príjem z dohody o brigádnickej činnosti nepresahoval zákonom ustanovenú hranicu počas trvania dohody, avšak po skončení dohody mu bol vyplatený príjem, ktorý mu po rozpočítaní na základe § 139c zakladá povinné dôchodkové poistenie.
K bodu 30 [§ 231 ods. 1 písm. b) 5. a 6. bode]
Z dôvodov problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi pri výkone kontrol nelegálneho zamestnávania NIP sa navrhuje vypustiť odkaz na zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
K bodu 31(§ 233 ods. 5)
Z dôvodu zrušenia ustanovovania maximálnej sumy mesačného príjmu a maximálnej sumy priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, všeobecného vymeriavacieho základu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty opatrením a zavedenia povinnosti Sociálnej poisťovne zverejňovať tieto údaje na svojom webovom sídle je potrebné upraviť povinnosť Štatistického úradu Slovenskej republiky oznamovať Sociálnej poisťovni potrebné makroekonomických ukazovatele.
K bodu 33[§ 241a ods. 2 písm. d)]
Poistné na starobné poistenie sporiteľa v období, v ktorom sa mu poskytuje materské, platí štát. Sociálna poisťovňa z tohto poistného odvádza príspevky na jeho osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Sociálnej poisťovni sa z toho dôvodu musí poskytnúť primeraná lehota na odvod príspevkov, ktorá začína plynúť od zistenia rozhodujúcich skutočností podmieňujúcich nárok na materské (vydanie rozhodnutia o nároku na materské).
K bodu 34(§ 241a ods. 2 písm. f) nové znenie)
Pôvodný text tohto ustanovenia je obsolétny (nepoužíva sa), pretože Sociálna poisťovňa neurčuje sporiteľovi dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Dňom vydania certifikátu dôchodková správcovská spoločnosť odpíše z osobného účtu sporiteľa všetky dôchodkové jednotky. Na základe tohto certifikátu vyhotovia jednotlivé poisťovne svoje ponuky dôchodkov. Príspevky, ktoré by mali byť poukázané na osobný účet sporiteľa
36
nemajú praktický význam na vyhotovenie ponuky dôchodku. Preto nemá praktický význam poukazovať tieto príspevky na osobný účet sporiteľa.
K bodu 35(§ 246 ods. 1)
Zovšeobecňuje sa definícia vecnej pôsobnosti výkonu dozoru štátu nad vykonávaním povinností pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia Sociálnou poisťovňou. V tej súvislosti je poznámka pod čiarou k odkazu 106c nepotrebná.
K bodu 36(§ 293de a 293df)
Ide o prechodné ustanovenia.
(K § 293de)
Nárok na predčasný starobný dôchodok sa posudzuje podľa predpisov účinných v deň, ku ktorému sa skúma splnenie podmienok nároku na tento dôchodok a nároku na jeho výplatu (priznanie) bez ohľadu na to, kedy sa vydáva rozhodnutie.
(K § 293df)
Zo zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa vypúšťa definícia obdobia starobného dôchodkového sporenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpečiť relevanciu tohto obdobia pri určovaní sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku aj po 31. decembri 2015.
K čl. IV
Dopĺňa sa okruh príjmov, ktoré oslobodené od dane z príjmov, a to o výnosy z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktoré sa vyplácajú poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia z dôvodu, že podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv nie je priamo dôchodkom starobného dôchodkového sporenia (ktorý je v súčasnosti od dane z príjmov oslobodený), ale vypláca sa dôchodcovi spolu s dôchodkom starobného dôchodkového sporenia, ktorý mu vypláca poistiteľ. Zámerom predkladateľa preto je, aby bol aj takýto príjem oslobodený od dane z príjmov.
K čl. V
K bodu 1(§ 41 nové ods. 3 a 4)
V prípade vykonávania poistenia týkajúceho sa dĺžky života, ktoré je upravené právnymi predpismi v oblasti sociálneho poistenia ide o poskytovanie špecifického poistného produktu upraveného osobitným zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu zvýšenia ochrany poistených a príjemcov poistného plnenia je potrebné zabezpečiť, aby poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonávajúca poisťovaciu činnosť v tomto poistnom odvetví zabezpečila oddelenú správu
37
a viedla osobitnú účtovnú evidenciu pre toto poistné odvetvie. Oddelená správa musí zahŕňať oddelenú identifikáciu a riadenie portfólia záväzkov tohto poistného odvetvia a k nim prislúchajúcim aktívam. Povinnosť viesť oddelenú správu a účtovníctvo bude analogická platnej povinnosti viesť oddelenú správu a účtovníctvo pri súčasnom vykonávaní životného a neživotného poistenia.
K bodu 2(§ 41 ods. 8)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie dvoch nových odsekov v § 41.
K bodu 3(§ 43 nový ods. 11)
V súvislosti so špecifickým charakterom poistenia týkajúceho sa dĺžky života, ktoré je upravené právnymi predpismi v oblasti sociálneho poistenia sa zavádza povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o rozhodnutí o ukončení uzatvárania nových poistných zmlúv v tomto poistnom odvetví. Účelom ustanovenia je zabezpečiť informovanosť NBS a zároveň určiť dostatočný časový priestor pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a poisťovňu z iného členského štátu na ukončenie uzatvárania nových poistných zmlúv. Toto oznámenie bude poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štátu povinná podať najneskôr tri mesiace pred plánovaným ukončením uzatvárania nových poistných zmlúv.
K bodu 4(príloha č. 1)
Zavedenie nového poistného odvetvia “A.7 Poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia“ v životnom poistení je potrebné v dôsledku špecifickej povahy poistného produktu. Znenie nového poistného odvetvia vychádza z platných smerníc EÚ upravujúcich oblasť poisťovníctva.
K čl. VI
V novelizačnom čl. VI, ktorý mení zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa legislatívne precizuje úprava príjmu, ktorý sa v určitom rozsahu nepovažuje za príjem posudzovanej osoby na účely nároku na dávku v hmotnej núdzi, aj o starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera. Nejde o nový druh príjmu, ktorý nie je príjmom na účely tohto zákona.
38
K čl. VII
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2014, v zásade okrem ustanovení upravujúcich samotnú výplatu dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2015.
Bratislava 26. februára 2014
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky