NÁVRH
ÚSTAVNÝ ZÁKON
z ... 2014,
ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:
Čl. I
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z, ústavného zákona č. 140/2004 Z. z., ústavného zákona č. 323/2004 Z. z., ústavného zákona č. 463/2005 Z. z., ústavného zákona č. 92/2006 Z. z., ústavného zákona č. 210/2006 Z. z., ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ústavného zákona č. 356/2011 Z. z. a ústavného zákona č. 232/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. 136 odsek 1 znie:
„(1) Sudcu ústavného súdu, sudcu a generálneho prokurátora nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu.“.
2. V Čl. 136 ods. 2 sa vypúšťa prvá veta.
3. V Čl. 136 ods. 3 sa vypúšťajú slová „trestné stíhanie alebo“.
4. Čl. 136 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú :
„(4) Ak bol sudca ústavného súdu, sudca alebo generálny prokurátor pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť ústavného súdu. Ak ústavný súd následný súhlas na zadržanie nedá, sudca ústavného súdu, sudca alebo generálny prokurátor musí byť ihneď prepustený.
(5) Sudcu ústavného súdu, sudcu a generálneho prokurátora nemožno stíhať za rozhodovanie vo veciach súvisiacich s výkonom ich funkcie, a to ani po jej zániku.“.
Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2014.