Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba.

Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je pozastaviť, oddialiť a teda znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) až do momentu, kým nebude súbežne pripravený a prijatý aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu.

Následne budú môcť obe tieto právne úpravy v rovnakom čase nadobudnúť účinnosť. Preto je potrebné nahradiť ustanovenia platného zákona takými ustanoveniami, ktoré sú obsahovo zhodné s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny platnými do 31. decembra 2013, čím sa prinavráti zákonná ochrana charakteristickému vzhľadu krajiny, ktorá bola z cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. januára 2014 vypustená s odôvodnením predkladateľa, že problematiku krajiny bude riešiť pripravovaný „zákon o krajine“. Takéto nahradenie platných ustanovení zákona sa však netýka obsolentných ustanovení predchádzajúcej právnej úpravy a ani ustanovení, ktorých prijatie priamo súviselo s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných smerníc Európskej únie.

S účinnosťou nového zákona č. 506/2013 Z. z. o ochrane prírody a krajiny od 1. januára 2014 bol zredukovaný jeden z hlavných cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny, a to zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny bez toho, aby bol súbežne predložený nový zákon o ochrane krajiny, prípadne o starostlivosti o krajinu, pričom sa prijatím tejto novely zároveň aj relativizoval zmysel a dôležitosť ochrany prírody a krajiny ako verejného záujmu. Navyše v novom zákone nie sú premietnuté viaceré záväzky Slovenskej republiky voči ochrane krajiny, ktoré jej vyplývajú z ratifikácie Európskeho dohovoru o krajine v roku 2005.

Z názvu zákona o ochrane prírody a krajiny logicky vyplýva, že predmetom jeho úpravy by mala byť nielen ochrana prírody ako takej, ale aj ochrana krajiny s jej charakteristickým vzhľadom. Schválením poslednej novely tohto zákona sa však znížil dôraz na ochranu krajiny a úplne sa vypustil jeden z hlavných cieľov tohto zákona, a to zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky argumentovalo tým, že ochrana charakteristického vzhľadu krajiny bude súčasťou samostatnej právnej úpravy starostlivosti o krajinu, avšak neuviedlo, čo by mal tento zákon obsahovať, ale ani to, kedy k vypracovaniu, predloženiu a následne prijatiu takéhoto zákona by malo dôjsť.

V Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2014 sa takýto zákon neuvádza, z čoho vyplýva oprávnená obava, že v roku 2014 takýto zákon na rokovanie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a Národnej rady Slovenskej republiky predložený nebude. Možnosť predkladať návrhy zákonov nad rámec uvedeného legislatívneho plánu vlády majú rezorty formou iniciatívnych návrhov, ak by išlo o prioritný, alebo urgentný štátny, verejný, prípadne spoločenský záujem. Aj keď ochrana krajiny takýto charakter má, doterajšia prax neposkytuje dôvod predpokladať, že by vláda tejto problematike takúto dôležitosť pripisovala.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo slovenského právneho poriadku sa vypustila ochrana charakteristického vzhľadu krajiny a starostlivosť o krajinu, prípadne povinnosť využívať krajinu udržateľným a po stránke ekologickej, estetickej a funkčnej najlepším možným spôsobom. A to bez toho, aby bola garantovaná príprava nového zákona, upravujúceho ochranu krajiny a zachovanie jej charakteristického vzhľadu a ďalších vyššie uvedených hodnôt, kvalít a funkcií.

Aby sa zabránilo tomuto právnemu vákuu pri ochrane krajiny, navrhuje sa zavedenie totožnej právnej úpravy zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá platila do 31. decembra 2013. Rovnako je opätovne potrebné pripomenúť, že pri schvaľovaní poslednej novely tohto zákona bolo odmietnutých niekoľko zásadných pripomienok, ktoré poukazovali na nesúlad predloženej novely so smernicami Európskej únie, relativizovali spoločenské postavenie ochrany prírody, komplikovali režim vyhlasovania nových chránených území, ale aj umožňovali masívny výrub drevín rastúcich mimo lesnej pôdy a zastavaného územia obce.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článku 4 ods. 2 písm. e) v spojení s článkami 191 až 193 (hlava XX – Životné prostredie) a v článku 114 (aproximácia práva) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

- smernici Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení (ďalej len „smernica o biotopoch“),

- smernici Rady 1999/22/ES z 29. marca 1999 o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4) (ďalej len „smernica o ochrane živočíchov v ZOO“),

- smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010) (ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“).

c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to napríklad v:

-rozsudku Súdneho dvora EÚ C-262/85 vo veci Komisia / Taliansko [1987],

-rozsudku Súdneho dvora EÚ C-38/99 vo veci Komisia / Francúzsko [2000],

-rozsudku Súdneho dvora EÚ C-135/04 vo veci Komisia / Španielsko [2005]

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehoty na transpozíciu smernice o biotopoch a smernice o ochrane živočíchov v ZOO uplynuli ešte pred vstupom Slovenska do EÚ, avšak obe smernice boli ku dňu vstupu Slovenska do EÚ transponované do slovenského poriadku riadne a včas; lehota na transpozíciu smernice o ochrane vtáctva už tiež uplynula (2011) a táto smernica bola

do slovenského právneho poriadku transponovaná včas, Európska komisia sa však nazdáva, že nebola transponovaná riadne (tieto výhrady sa však týkajú transpozície uvedenej smernice do vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov, ktorá však nie je predmetom úpravy tohto návrhu zákona),

b)v danej oblasti nebolo zatiaľ začaté konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, avšak boli už začaté dva postupy Európskej komisie proti Slovensku podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to postup pre porušenie č. 2012/4003 podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a postup porušenie č 2013/4081 podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)smernica o biotopoch bola transponovaná do týchto právnych predpisov:

-zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

-vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

smernica o ochrane živočíchov v ZOO bola transponovaná do týchto právnych predpisov:

-zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

smernica o ochrane vtáctva bola transponovaná do týchto právnych predpisov:

-zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

-vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

úplný

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Po schválení tohto návrhu zákona sa opätovne zavedie do zákona o ochrane prírody a krajiny ochrana charakteristického vzhľadu krajiny, sprísnia sa podmienky na výrub dreviny mimo zastavaného územia obce, prinavráti sa ochrana pre všetky prirodzené biotopy a teda nielen pre tie, ktoré sú prírodné, ale aj poloprírodné alebo antropogénne, čo bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 158:

Z dôvodu, že hlavným účelom predloženého návrhu zákona je oddialiť, prípadne znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) až do momentu, kým nebude súbežne pripravený aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu, navrhuje sa legislatívno-technickými úpravami všetky ustanovenia zavedené novelou zákona o ochrane prírody a krajiny zrušiť a tým teda docieliť právny stav účinný do 31. decembra 2013. Takéto nahradenie platných ustanovení zákona sa však netýka obsolentných ustanovení predchádzajúcej právnej úpravy a ani ustanovení, ktorých prijatie priamo súviselo s požiadavkami smerníc Európskej únie.

Po prijatí zákona č. 506/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2014 vypadla zo zákona o ochrane prírody a krajiny právna úprava poskytujúca právnu ochranu starostlivosti o krajinu. Počas celého legislatívneho procesu k tejto novele bolo poukazované na tento právny nedostatok, avšak navrhovateľ tejto novely, teda Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) argumentovalo tým, že niekedy v budúcnosti chystá samostatnú právnu úpravu starostlivosti o krajinu, avšak neuviedlo, v akom časovom horizonte. Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014 však so žiadnym návrhom, ktorý by mal chrániť krajinu nepočíta, teda vyvstáva otázka, ako dlho bude právny poriadok Slovenskej republiky bez akejkoľvek zákonnej ochrany krajiny a jej charakteristického vzhľadu a ako dlho bude trvať takéto právne vákuum, ktoré sa považuje z viacerých príčin za neakceptovateľné.

Z logického výkladu samotného názvu zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že jej hlavým predmetom a cieľom nie je len samostatná ochrana prírody, ale súbežne a v súlade s ochranou prírody aj ochrana krajiny.

Návrhom zákona sa nechce konštatovať, že poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny neboli vykonané žiadne pozitívne zmeny smerom k účinnejšej ochrane prírody, avšak nie je možné právne upravovať právne vzťahy týkajúce sa len prírody a vylúčiť z tohto procesu ochranu krajiny. Samotné ministerstvo si musí byť vedomé toho, že charakteristický vzhľad krajiny, ako aj jej ďalšie hodnoty a funkcie je dôležité chrániť a nemôže postupovať tak, že vytvorí niekoľkomesačné právne vákuum, kde sa nebude prihliadať na ochranu krajiny a jej charakteristického vzhľadu.

Okrem pozitívnych zmien boli poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny doplnené aj také ustanovenia, na ktoré bolo ministerstvo počas celého legislatívneho procesu upozorňované prostredníctvom kritických zásadných pripomienok,

ktoré neboli akceptované. Týka sa to predovšetkým ustanovení, ktoré vylučujú z ochrany niektoré druhy biotopov (napríklad poloprírodné, prirodzené, či antropogénne) a vytvára sa tak právny stav, ktorý je vyslovene v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá pojednáva o ochrane prirodzených biotopov, a nie prírodných, tak ako to máme v súčasnosti upravené v našom právnom poriadku práve vďaka poslednej novele zákona o ochrane prírody a krajiny.

Rovnako sa poslednou novelou zjednodušili podmienky pre výrub stromov mimo zastavaného územia obce, čo sa už v súčasnosti prejavuje informáciami a sťažnosťami občanov na tému chystaných a miestami už aj realizovaných výruboch stromov vo väčšom rozsahu, na ktoré sa nebude vyžadovať súhlas orgánu ochrany prírody.

Schválená novela v oblasti právnej úpravy postupu pre výskum nie je v súlade s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ako aj s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej ochrane databáz, ktorý ustanovuje, že na preklad, zmeny, usporiadanie a všetky ďalšie úpravy databázy má výhradné právo zhotoviteľ databázy, rovnako ako podľa písm. a) tohto článku má výhradné právo aj na rozmnožovanie databázy alebo jej časti akýmikoľvek prostriedkami. Pritom v schválenej novele sa stanovila neprimeraná povinnosť oprávnenej osobe odovzdávať výsledky svojho výskumu, zvlášť, ak ho realizuje samostatne.

Po poslednej novele zákona o ochrane prírody a krajiny sa umožnilo zamieňať pozemky, ako náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, pričom sa stanovuje, že ministerstvo bude zverejňovať zoznamy pozemkov, ktoré sú vhodné na zámenu, avšak nebude zverejňovať tie pozemky, za ktoré ich bude zamieňať. Takýmto postupom a nedostatočným informovaním verejnosti môže dôjsť k účelovým zámenám, ktoré sa minú hlavnému účinku novely zákona a Slovenská republiky tak môže prísť špekulatívnym spôsobom o pozemky, na ktorých môžu stáť v budúcnosti napríklad lyžiarske strediská. Prijatie takýchto netransparentných zákonných ustanovení navodzuje podozrenie, že posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola v tejto otázke motivovaná verejným záujmom.

Na základe vyššie uvedených najvážnejších nedostatkov poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny sa navrhuje zaviesť právny stav, ktorý platil podľa zákona o ochrane prírody a krajiny do 31. decembra 2013. Toto riešenie poskytuje ministerstvu dostatočný časový priestor na to, aby sa opätovne vysporiadalo s negatívnymi stanoviskami k zneniu poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny (zákon č. 506/2013 Z. z.) a novelizovalo zákon o ochrane prírody a krajiny súčasne s prijatím nového zákona, ktorého predmetom úpravy by bola ochrana krajiny.

K bodu 159

Návrh zákona upravuje viaceré prechodné ustanovenia rovnakým spôsobom, akým to urobila posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny, a to v prípade niektorých

ustanovení aj formou zavedenia nepravej retroaktivity. Ako už v tejto súvislosti konštatoval Najvyšší súd SR, pri nepriamej retroaktivite sa: „uznávajú právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. Cdo 98/2010).

V nadväznosti na nové právne úpravy sa upravujú aj prechodné ustanovenia vo vzťahu k vyhlasovaniu chránených území, konaniam o náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. júna 2014.