Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Miroslav Kadúc, Igor Matovič a Erika Jurinová.

Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zakotviť právo na úhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch z povinného zmluvného poistenia pre osoby, ktoré stratia blízku osobu v dôsledku usmrtenia pri dopravnej autonehode, tak, ako je to upravené vo viacerých štátoch Európy.

V súčasnosti platí právny stav, podľa ktorého osoby, ktoré v dôsledku dopravnej nehody stratia blízku osobu, nemajú právo na úhradu nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia. Môžu si nárokovať len náklady pri usmrtení, nie však samotnú nemajetkovú ujmu za stratu blízkej osoby. Takéto právo na finančnú náhradu však už v súčasnosti pozostalým priznáva niekoľko štátov v Európe, napríklad aj Česká republika od roku 2004, čo sa považuje za bežný štandard, prostredníctvom ktorého sa štát snaží vytvárať podmienky na prekonanie straty blízkej osoby.

Návrhom sa chce zabezpečiť možnosť získať peňažnú formu odškodnenia pre blízku osobu usmrteného, ktorou sa na účely predkladaného návrhu zákona rozumie nielen manžel, deti a rodičia usmrteného, ale aj iná blízka osoba v zmysle § 116 a 117 Občianskeho zákonníka, pričom ktorákoľvek z tohto okruhu oprávnených osôb musela v čase vzniku udalosti, ktorá bola príčinou smrti, žiť s usmrteným minimálne po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starať o spoločnú domácnosť alebo byť odkázanou výživou na usmrteného. Presné vymedzenie okruhu pozostalých, ktorí si budú môcť uplatniť právo na úhradu nemajetkovej ujmy, sa považuje za potrebné z dôvodu, aby návrh zahrnul predovšetkým ten okruh osôb, ktorí najviac pociťujú stratu blízkej osoby a pomohol im prekonať bolestivé obdobie napr. v dôsledku straty živiteľa rodiny.

Nepredpokladá sa, že by návrh zákona mohol mať výrazný vplyv na ceny poistiek povinného zmluvného poistenia, a to nielen z dôvodu silného konkurenčného prostredia, ale tiež s prihliadnutím na praktické skúsenosti zo zavedením obdobnej právnej úpravy v Českej republike už v roku 2004, kde sa priemerná ročná cena poistiek pohybuje okolo 126 eur (údaj z roku 2011) oproti Slovenskej republike, kde je táto cena 136 eur.

Predkladaný návrh zákona predpokladá pozitívne sociálne vplyvy (vplyvy na hospodárenie obyvateľstva), nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc, Igor Matovič a Erika Jurinová

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu ústavného zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (aproximácia práva),

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11) – čl. 1 ods. 1 až 3, čl. 3 a čl. 28,

c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v rozsudku Súdneho dvora vo veci C-22/12 Katarína Haasová / Rastislav Petrík a Blanka Holingová [2013] – čl. 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti a článok 1 ods. 1 smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že je s nimi nezlučiteľná taká vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje vylúčenie alebo obmedzenie nároku pozostalej osoby po obeti dopravnej nehody na náhrady nemajetkovej ujmy z povinného poistného krytia zodpovednej osoby.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na transpozíciu smernice uvedenej v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti nebola stanovená, pretože smernica zachováva transpozičné lehoty ňou zrušených smerníc, z ktorých tie, ktoré sú relevantné vo vzťahu k predmetu úpravy návrhu zákona, uplynuli ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) smernica uvedená v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola pôvodne úplne transponovaná do zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 186/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov a do zákona č. 645/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Predpokladá sa, že predložený návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy z dôvodu, že podľa navrhovanej právnej úpravy budú mať osoby, ktoré stratia blízku osobu pri dopravnej autonehode, v dôsledku ktorého dôjde k usmrteniu, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. V súčasnosti osoby, ktorým zomrel napríklad živiteľ rodiny pri dopravnej autonehode, nemali žiaden nárok na odškodné z povinného zmluvného poistenia, podľa novej právnej úpravy však rodinný príslušníci, ktorými sú rodičia, deti a manžel usmrteného, prípadne iná osoba, žijúca s usmrteným v spoločnej domácnosti nárok na peňažnú kompenzáciu, ktorá im pomôže prekonať nielen citové, ale aj finančné ťažkosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) hovorí o tom, čo sa uhrádza z povinného zmluvného poistenia. Podľa súčasnej právnej úpravy sa však pri usmrtení osoby uhrádzajú z povinného zmluvného poistenia len náklady pri usmrtení, avšak nie nemajetková, či morálna ujma spôsobená usmrtením pri dopravnej autonehode. Aj z tohto dôvodu sa v návrhu zákona dopĺňa ďalšia možnosť pre vyplácanie nemajetkovej ujmy spôsobenej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej autonehode z povinného zmluvného poistenia.

V súčasnosti nemajú poistenci, ktorí sú poistení na Slovensku, právo na to, aby im bola z povinného zmluvného poistenia uhradená nemajetková ujma vyjadrená v peniazoch, ako forma odškodnenia za stratu blízkej osoby. Treba poznamenať, že nedostatočná slovenská právna úprava v tejto oblasti vyústila až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-22/12, kde sa konštatovalo, „že je nezlučiteľná taká vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje vylúčenie alebo obmedzenie nároku pozostalej osoby po obeti dopravnej nehody na náhrady nemajetkovej ujmy z povinného poistného krytia zodpovednej osoby“.

Pokiaľ sa pozrieme na právnu úpravu v tejto veci v susednej Českej republike, tam je už od mája 2004 možné aj v nadväznosti na právnu úpravu ich Občianskeho zákonníka, vyplácať z povinného zmluvného poistenia finančné odškodnenie pre najbližšie osoby v prípade, ak k usmrteniu došlo pri dopravnej autonehode.

Návrh zákona chce predovšetkým riešiť nedostatočnú slovenskú právnu úpravu, v dôsledku ktorej majú poistenci poistení na Slovensku horšie postavenie v prípade, ak dôjde k autonehode na našom území, prípadne cudzinci pri dopravnej autonehode na našom území, ktorí nemajú na takéto odškodnenie priznané právo ani v prípade, ak im ho priznáva ich právna úprava, keďže v týchto prípadoch sa postupuje podľa právnej úpravy miesta, kde došlo k dopravnej autonehode.

K bodu 2

Keďže návrhom zákona sa priznáva pozostalým možnosť uplatniť si právo na úhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu usmrtenia blízkej osoby pri dopravnej autonehode na súde, je potrebné presne vyšpecifikovať okruh osôb, ktorým sa takéto právo priznáva.

Navrhuje sa, aby si právo na úhradu nemajetkovej ujmy mohli uplatniť manžel, deti a rodičia usmrteného, ale tiež iná blízka osoba v zmysle § 116 a 117 Občianskeho zákonníka, pričom ktorákoľvek z tohto okruhu oprávnených osôb musela v čase vzniku udalosti, ktorá bola príčinou smrti, žiť s usmrteným najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starať o spoločnú domácnosť alebo byť odkázanou výživou na usmrteného.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka sa blízkou osobou „rozumie príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa podľa § 117 Občianskeho zákonníka „určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.“. Občiansky zákonník sa s určitými odchýlkami uvedenými v navrhovanom § 4a ods. 1 zákona o PZP použije na predkladaný návrh zákona z dôvodu, že v § 1 ods. 2 zákona o PZP sa ustanovuje: „Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.“, pričom takýmto osobitným predpisom uvedeným v poznámke pod čiarou k odkazu 1 zavedeným v tomto ustanovení zákona o PZP sa výslovne rozumie aj Občiansky zákonník.

Je potrebné pri okruhu týchto osôb prihliadať na skutočnosť, že musí ísť o presne špecifikované osoby, ktoré pred okamihom smrti boli v priamom kontakte s usmrteným. Návrhom sa chce predovšetkým pomôcť tým osobám, ktoré stratia im blízku osobu – usmrteného nečakane a zostanú na uhrádzanie všetkých nákladov v spoločnej domácnosti sami. Rovnako sa návrhom chcelo zahrnúť aj skupinu predovšetkým maloletých osôb, ktoré sa síce nepodieľajú na uhrádzaní spoločných nákladov v domácnosti, avšak boli výživou odkázaní na usmrteného.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky bude podľa návrhu zákona stanovovať výšku náhrady nemajetkovej ujmy za usmrtenie opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a to každoročne do 30. septembra príslušného kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok. Podobná právomoc existuje už v súčasnosti v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, kde Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky takýmto postupom stanovuje výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

K bodu 3

Keďže môžu nastať prípady, že dôjde k vzniku dopravnej autonehody pričinením nezistenej osoby, navrhuje sa rovnaký postup, ako v prípade vzniku škody na zdraví spôsobenej nezistenou osobou. V tom prípade by nemajetkovú ujmu spôsobenú usmrtením prostredníctvom nezistenej osoby uhrádzala Slovenská kancelária poisťovateľov z poistného garančného fondu.

K Čl. II

Navrhuje sa termín nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2015. Takáto dostatočná legisvakačná lehota umožní Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky vydať opatrenie stanovujúce výšku nemajetkovej ujmy na kalendárny rok 2015 a rovnako sa tým vytvorí dostatočný časový priestor, aby sa s novými pravidlami mohli oboznámiť poistenci aj poisťovne v rámci poskytovania poistenia z povinného zmluvného poistenia.