DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) Erika Jurinová a Mikuláš Huba.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je taxatívne ustanoviť povinnosť prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú národnej rade ústavnými činiteľmi, ktorými môžu byť napríklad verejný ochranca práv, predseda vlády Slovenskej republiky alebo prezident Slovenskej republiky, ako aj spresniť, že sa takáto správa berie na vedomie. Súčasne sa navrhuje, aby verejný ochranca práv mal právo zúčastňovať sa schôdzi národnej rady.
Ústavní činitelia majú v slovenskom právnom poriadku výsostné postavenie, keďže ich postavenie a právomoci zakotvené priamo v Ústave SR. Je potrebné vytvoriť taký právny rámec, aby nemohlo dôjsť k situáciám, že správa od prezidenta republiky, predsedu vlády, členov vlády, predsedu Ústavného súdu SR, predsedu Najvyššieho súdu SR, generálneho prokurátora alebo od verejného ochrancu práv poukazujúca napríklad na možné porušovanie základných ľudských práv a slobôd alebo na iné zásadné spoločenské problémy, doručená do národnej rady, nebude vôbec na jej schôdzi prerokovaná alebo bude vrátená na dopracovanie. Tieto správy totiž často poukazujú na najzávažnejšie problémy tejto krajiny, ku ktorým nepochybne patrí aj podozrenie z porušovanie základných práv a slobôd a sú to práve poslanci a iní ústavní činitelia, ktorí by mali priamo na pôde zákonodarného zboru o týchto problémoch diskutovať, zaoberať sa nimi a navrhovať riešenia, ktoré by sa premietli aj do ich prípadnej budúcej legislatívnej aktivity.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Erika Jurinová a Mikuláš Huba
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Ústava SR zriadila verejného ochrancu práv ako nezávislý orgán Slovenskej republiky, chrániaci základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.
V demokratickom štáte, ktorým Slovenská republika v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR bezpochyby je, sa javí ako žiaduce a potrebné, aby aj verejný ochranca práv mal ako ústavný činiteľ právo zúčastňovať sa na schôdzach národnej rady rovnako, ako je toto právo v súčasnosti priznané napríklad prezidentovi republiky, generálnemu prokurátorovi či predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Osobitné postavenie verejného ochrancu práv zakotvené v Ústave SR by malo byť premietnuté aj do predpisu nižšej právnej sily zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rokovací poriadok“).
K bodu 2
Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, aby správy alebo mimoriadne správy predložené ústavnými činiteľmi boli obligatórne zaradené do programu schôdze národnej rady a aby po ich prerokovaní ich národná rada brala na vedomie. Javí sa ako potrebné ustanoviť, aby tieto správy, ktoré príslušní ústavní činitelia zo zákona povinní predložiť národnej rade, boli v národnej rade skutočne prerokované. Z tohto dôvodu preto nie je potrebné, aby národná rada osobitne hlasovala o zaradení prerokovania správy do programu schôdze.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. júna 2014.