1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K bodu 1:

Slovné spojenie „alebo nehnuteľná vec“ sa z definície pojmu „archeologický nález“ vypúšťa vzhľadom na možný konflikt so všeobecnou právnou úpravou (Občiansky zákonník), ktorá rozdeľuje veci na hnuteľné a nehnuteľné (a nehnuteľné veci na pozemky a stavby). V aplikačnej praxi vznikli problémy aj z dôvodu úpravy režimu archeologického nálezu, ktorý je vlastníctvom Slovenskej republiky. Pri objektoch, ktoré sa tradične považovali za nehnuteľné archeologické nálezy (napr. základy archeologických objektov či stopy po nich) vznikal problém určenia vlastníka. Takýto archeologický nález sa po úprave považuje za súčasť pozemku t. j. archeologické nálezisko.

Podľa Trestného poriadku sa s účinnosťou od 1. septembra 2011 za archeologické nálezy považujú aj nálezy vojenského materiálu - tzv. militárií, pochádzajúce z obdobia druhej svetovej vojny alebo starších období. Do definície pojmu „archeologický nález“ sa ako osobitný druh militárií navrhuje doplniť pojem „strelivo“, ktorý dopĺňa pojem militárií v platnom znení zákona o ochrane pamiatkového fondu, t.j. „zbraň, munícia, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál“.

K bodu 2:

S odkazom na bod 2 sa veci, ktoré sa z odborného hľadiska považujú za nehnuteľné archeologické nálezy (napr. identifikované základy obydlí alebo iné objekty) majú považovať za súčasť nehnuteľnej veci – v prevažnej väčšine prípadov za súčasť pozemku. Návrh je v súlade so všeobecnou úpravou rozdelenia vecí na hnuteľné a nehnuteľné (novelizačný bod č. 2).

K bodu 3:

Odstránenie nadbytočného textu.

K bodu 4:

Úprava terminológie, ktorá reflektuje prijatie zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. a jeho pojmový aparát. Označenie pôvodného pojmu „grantový systém“ sa vzhľadom na pôvod poskytovaných finančných prostriedkov v štátnom rozpočte nahradzuje pojmom „dotačný systém“.

K bodu 5:

Úprava povinnosti poskytnutia informácií a potrebnej súčinnosti pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu je v zákone novo upravená v § 12 ods. 3, ktorý generálne upravuje poskytovanie súčinnosti pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu (novelizačný bod č. 17).

K bodu 6:

Pojem „a koordinačný“ sa z definície Archeologickej rady vypúšťa pre rozpor s postavením Archeologickej rady, ktorá je poradným orgánom ministerstva. Poradný orgán nemôže disponovať kompetenciou vykonávať úlohy, zverené orgánu štátnej správy. Koordinačná funkcia nebola Archeologickou radou od začiatku jej existencie ani raz využitá.

K bodu 7:

2

S ohľadom na novelizačný bod č. 7 sa z kompetencií Archeologickej rady odstraňuje ustanovenie umožňujúce Archeologickej rade koordinovať vopred vyhradené významné archeologické výskumy. Archeologická rada ako poradný kolektívny orgán túto kompetenciu v aplikačnej praxi nemôže reálne vykonávať.

K bodu 8:

Legislatívno-technická úprava reflektuje novo navrhovanú úpravu osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu a jej nadobúdania, v súčasnosti rámcovo upravenú v § 35, v novo navrhnutom osobitnom paragrafe § 35a.

K bodu 9:

Na rozdiel od ostatných poradných orgánov, Komisia na overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu nemala v zákone určené funkčné obdobie svojich členov. Toto sa navrhuje v rovnakej dĺžke ako v prípade Pamiatkovej rady a Archeologickej rady, t. j. 3 roky.

K bodu 10:

Zákonom určená kompetencia orgánom špecializovanej štátnej správy zriaďovať poradné orgány sa navrhuje na základe požiadaviek aplikačnej praxe v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade absencie riadneho splnomocňovacieho ustanovenia na zriaďovanie poradných orgánov existujú rozdielne právne názory na možnosť ich zriadenia.

K bodu 11:

Legislatívno-technická úprava sleduje záujem riadne premietnuť predmet úpravy zákona (§ 1 ods. 1) do úpravy kompetencií Pamiatkového úradu Slovenskej republiky ako druhostupňového orgánu štátnej správy vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady. Rovnaký rad pojmov zákon obsahuje aj v prípade úpravy postavenia krajských pamiatkových úradov v § 11 ods. 1.

K bodu 12:

Návrh reflektuje požiadavku aplikačnej praxe na dosiahnutie jednotného odborného štandardu zásad ochrany pamiatkového územia, vypracovaných príslušným orgánom štátnej správy, ktorým bude krajský pamiatkový úrad. Zásady ochrany pamiatkového územia, ako nástroj územnej ochrany pamiatkového územia, je v súčasnosti vypracovávaný odborníkmi alebo odbornými tímami, a preto nie vždy reflektuje požiadavky orgánov štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu.

K bodu 13:

Výslovné uvedenie budovania reštaurátorského pracoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky je v súlade s historickým poslaním úradu, predchodca ktorého v minulosti (Pamiatkový ústav) zabezpečoval reštaurovanie vybraných národných kultúrnych pamiatok (ďalej len „kultúrna pamiatka“); reštaurovanie významných historických diel a predmetov je súčasťou činnosti Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.

K bodu 14:

Novo navrhovaná kompetencia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky - § 10 ods. 2 písm. p) - presun kompetencie poskytovania údajov z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu z krajských pamiatkových úradov na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky sleduje záujem poskytovať aktuálne údaje, pretože Ústredný zoznam pamiatkového fondu vedie Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.

3

Ďalšie kompetencie (písm. q) a r)) majú charakter výslovného legislatívneho ukotvenia kompetencie, dôležitej pre aplikačnú prax a požadovanej predovšetkým orgánmi verejnej správy, orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Vydávanie odborných posudkov a odborných stanovísk je činnosťou so stále rastúcim významom, najmä v prípade trestných konaní v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. V doterajšej aplikačnej praxi príslušné orgány niekedy takého posudky či stanoviská neakceptovali, argumentujúc absenciou zákonného splnomocnenia na ich vydávanie. Zastupovanie štátu ako poškodenej strany v trestnom konaní je v kontexte štátneho vlastníctva archeologických nálezov významným krokom v potláčaní nezákonných aktivít v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, najmä v boji proti nelegálnej archeológii, pri ktorej dochádza k nevyčísliteľným stratám na kultúrnom dedičstve.

Zavádza sa legislatívny odkaz na zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 15:

V súvislosti s presunom, resp. konkretizáciou kompetencií orgánov špecializovanej štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu sa z dôvodu zlepšenia prehľadnosti ustanovenia § 11 ods. 2 navrhuje novo upraviť kompetencie krajského pamiatkového úradu. Návrh reflektuje najmä zmenu v oblasti vypracovania a schvaľovania zásad ochrany pamiatkového územia (novelizačný bod č. 13), presun kompetencie vydávania výpisov z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu z krajského pamiatkového úradu na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (novelizačný bod č. 15), novo zavádzanú terminológiu (novelizačný bod č. 49), ako aj legislatívno-technické úpravy bez zásadného vplyvu na postavenie krajského pamiatkového úradu či účastníkov konania.

Navrhovaným ustanovením § 11 ods. 2 písm. f) sa precíznejšie definuje ochrana kultúrnych pamiatok v krízových situáciách a mimoriadnych situáciách. Zavádza sa legislatívny odkaz na ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

K bodu 16:

Pre všetky druhy štátnych dohľadov na úseku ochrany pamiatkového fondu sa zavádza jednotná terminológia „štátny pamiatkový dohľad“. Z dôvodu zlepšenia prehľadnosti sa navrhuje úprava znenia celého § 12. Dôvodmi na úpravu sú reflexia návrhu hnuteľného charakteru archeologického nálezu, snaha o zlepšenie zákonných predpokladov pre realizáciu dohľadu aj na miestach, ktoré nie sú pamiatkovými územiami, ale na ktorých môže byť ohrozený archeologický nález alebo archeologické nálezisko, teda na mieste stavby alebo hospodárskej činnosti a mieste, kde je vykonávaný archeologický výskum. Reflektuje sa aj požiadavka aplikačnej praxe na definovanie kompetencie realizácie dohľadu aj na miestach dočasnej úschovy archeologických nálezov (depozit), ktoré sú v súčasnosti vo väčšine prípadov situované mimo objektu kultúrnej pamiatky či miesta, ktoré je predmetom územnej ochrany.

Navrhuje sa nová kompetencia orgánu štátneho pamiatkového dohľadu bezprostrednej výzvy na ukončenie stavebných alebo iných investičných aktivít, ak sú tieto v rozpore s príslušným rozhodnutím alebo záväzným stanoviskom krajského pamiatkového úradu. V doterajšej aplikačnej praxi absentuje účinný nástroj na bezodkladné zastavenie ničenia pamiatkových hodnôt, resp. na jeho vymáhanie.

Novo sa navrhuje úprava povinnosti poskytnúť orgánom štátneho pamiatkového dohľadu primeranú súčinnosť. V platnej právnej úprave pôvodne formulovaná povinnosť len vo

4

vzťahu k pamiatkovej inšpekcii sa rozšírila pre všetky orgány štátneho pamiatkového dohľadu.

K bodu 17:

Cieľom návrhu je zosúladenie názvu ustanovenia s jeho obsahom, ktorý okrem zmeny vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky či pamiatkového územia upravuje aj možnosť zmeny vyhlásenia ochranného pásma.

K bodu 18:

Požiadavka aplikačnej praxe reaguje najmä na početné žiadosti o vyjadrenie k predkupnému právu štátu v prípade bytov v bytových domoch, ktoré sú evidované ako kultúrne pamiatky. Byty samé osebe nemajú postavenie kultúrnej pamiatky, ale predstavujú časť kultúrnej pamiatky, na ktorých je predkupné právo štátu štandardnou a rešpektovanou súčasťou príslušných právnych predpisov veľkej časti európskych krajín ako súčasť štátnej politiky ochrany kultúrneho dedičstva.

K bodu 19:

Nevyhnutnosť vyjadrenia obce, ktoré je podkladom pre vydanie rozhodnutia o povolení premiestnenia kultúrnej pamiatky sa navrhuje predložiť výlučne v prípade žiadosti o trvalé (t.j. nie dočasné) premiestnenie kultúrnej pamiatky. Návrhom sa sleduje zjednodušenie administratívnej náročnosti rozhodovacieho procesu v prípadoch, ktoré sa týkajú dočasného premiestnenia (prevažne z dôvodu reštaurovania, výstavy, a. p.) a ktoré nemajú vplyv na vnímanie verejného priestranstva.

K bodu 20:

Navrhuje sa podrobnejšia a konkrétnejšia úprava náležitostí, rozhodovania i procesnej stránky dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia. Na jednej strane sa sleduje zjednodušenie administratívnej náročnosti vydávania povolení pre tzv. putovné výstavy (t.j. také, v rámci ktorých sa kultúrna pamiatka po dočasnom vývoze nevráti bezodkladne na územie Slovenskej republiky, ale pokračuje vo výstave na inom mieste). Povinnosť vyjadrenia sa presúva z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky na prvostupňový správny orgán – krajský pamiatkový úrad, ktorý vydáva rozhodnutie aj k dočasnému premiestneniu kultúrnej pamiatky aj overuje zhodu vrátenej kultúrnej pamiatky s vyvezenou kultúrnou pamiatkou.

Pre lepšiu informovanosť žiadateľov sa navrhuje zverejnenie vzoru formulára o povolenie dočasného vývozu na webovom sídle ministerstva. Zároveň sa vypúšťa povinnosť zverejnenia tohto formulára v rezortnom publikačnom prostriedku vzhľadom na jeho obmedzené rozšírenie vo verejnosti.

Navrhovanou úpravou sa zlepšujú predpoklady ochrany štátneho záujmu pri dočasnom vývoze kultúrnej pamiatky. Nová možnosť väzby povolenia o dočasnom vývoze kultúrnej pamiatky na uzavretie poistnej zmluvy a predloženie zmluvy o výpožičke s vypožičiavateľom, v mieste ktorého v zahraničí bude kultúrna pamiatka dočasne inštalovaná sa navrhuje na základe požiadaviek aplikačnej praxe.

Ako povinná osoba sa namiesto vlastníka kultúrnej pamiatky zavádza pojem žiadateľ (ktorým môže – ale nemusí – byť aj vlastník). Na základe platného znenia bolo možné za žiadateľa považovať aj nevlastníka za predpokladu existencie splnomocnenia, čo však spomaľovalo rozhodovacie procesy.

Navrhuje sa zaviesť zásada imunity na vec pamiatkovej hodnoty, trvalo uchovávanú v zahraničí, ktorá bola na územie Slovenskej republiky dočasne legálne dovezená. Takáto vec nemôže slúžiť na uspokojenie pohľadávky, ktorú má slovenský veriteľ voči zahraničnému

5

vlastníkovi. Navrhovaným ustanovením sa zavádza istá reciprocita v ochrane vecí kultúrnych hodnôt vo vzťahu k štátom, ktoré zabezpečujú podobnú ochranu takýchto vecí vyvážaných z územia Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje zaviesť legislatívny odkaz na Exekučný poriadok a Občiansky súdny poriadok.

Novým odsekom 7 sa implementuje Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 1081/2012 z 09. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru. Tlačivo určené na dočasný vývoz kultúrnej pamiatky alebo jej časti mimo colného územia Európskej únie obsahuje všetky požadované identifikačné údaje podľa čl. 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1081/2012. V súlade s týmto nariadením Európskej únie odsek 7 vyslovene uvádza kompetenciu ministerstva poskytovať tlačivo.

K bodu 21:

Cieľom navrhovanej úpravy je dôslednejšia ochrana kultúrnej pamiatky vrátane jej najbližšieho kontextu. Na základe trendov ochrany kultúrneho dedičstva v zahraničí (najmä škandinávske krajiny) sa zavádza nový pojem „bezprostredné okolie“ vo väzbe na nehnuteľnú kultúrnu pamiatku. Dôvodom pre zavedenie nového pojmu je snaha o vymedzenie pásma („nárazníkovej zóny“), ktoré existuje priamo zo zákona, t.j. na rozdiel od ochranného pásma nie je potrebné bezprostredné okolie kultúrnej pamiatky vyhlasovať v správnom konaní. Ide o redukovanú formu ochrany, ak sa rozhoduje o stavebnej činnosti v blízkom okolí kultúrnej pamiatky, krajský pamiatkový úrad je kompetentný konať bez tohto, aby bolo potrebné vyhlasovať ochranné pásmo.

Úprava reflektuje aj na článok 6 Benátskej charty, v ktorom sa uvádza, že ochrana kultúrnej pamiatky zahŕňa aj jej blízke okolie. Podľa tohto ustanovenia Benátskej charty sa zakazuje akákoľvek nová výstavba, ale aj búranie a úpravy, ktoré by mohli narušiť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Navrhované bezprostredné okolie v okruhu 10 metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je stavba alebo od hranice pozemku, ak nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je aj pozemok. Toto sa navrhuje ako minimálne zabezpečenie ochrany pamiatkových hodnôt rôznych druhov nehnuteľných kultúrnych pamiatok prevažne situovaných solitérne. Ide o kompromisné riešenie medzi ochranou vlastníckych práv a ochranou pamiatkových hodnôt. Názory v pripomienkach iných subjektov a verejnosti žiadajú dokonca rozšíriť bezprostredné okolie.

V zmysle Ústavy Slovenskej republiky ide len o nevyhnutnú mieru obmedzenia výkonu vlastníckeho práva, len na činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky.

Navrhovaná úprava vychádza tiež z čl. 4 Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva, ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. júla 2001, publikovaný v Zbierke zákonov SR, čiastka 148, číslo 369/2001.

Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecným záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

K bodu 22:

S ohľadom na príslušný legislatívny odkaz sa navrhuje zosúladenie s terminológiou Občianskeho zákonníka ako všeobecného právneho predpisu.

6

K bodu 23:

Možnosť vypracúvania zásad ochrany pamiatkového územia osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou na vykonávanie urbanisticko-historického výskumu sa z dôvodov požiadaviek na zvýšenie odborného štandardu, ako aj špecifickými požiadavkami na výkon štátnej správy sa mení na kompetenciu krajského pamiatkového úradu, v územnom obvode ktorého je situované príslušné pamiatkové územie. Podľa novo navrhovaného režimu bude zásady ochrany pamiatkového územia, vypracované krajskými pamiatkovými úradmi, schvaľovať Pamiatkový úrad Slovenskej republiky; navrhovanou zmenou sa sleduje zvýšenie odbornosti a kvality zásad ochrany pamiatkového fondu. Navrhuje sa zosúladenie terminológie s terminológiou stavebného zákona.

K bodu 24:

Návrh konkretizuje obsahové požiadavky zásad ochrany pamiatkového územia, doplnením nových požiadaviek (materiálová skladba, architektonický výraz a pod.) zvyšuje predpoklady kvalitného výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu a objektívneho posudzovania jednotlivých vecí, ako aj precizuje odbornú terminológiu.

K bodu 25:

Navrhuje sa zjednodušenie formulácie a zovšeobecnenie povinnosti orgánu oprávneného schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu vyžiadať si stanovisko krajského pamiatkového úradu pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie akéhokoľvek územia (bez ohľadu na skutočnosť, či sa na území nachádza kultúrna pamiatka alebo pamiatkové územie). Ochrana kultúrno-historických hodnôt územia je súčasťou každého stupňa takejto dokumentácie. Navrhovanou úpravou sa sleduje aj terminologické zjednotenie s platným znením zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný poriadok) v znení neskorších predpisov.

K bodu 26:

Navrhuje sa špecifikácia predpokladov pre rozhodovaciu činnosť krajských pamiatkových úradov pri povoľovaní reklamy a technických zariadení, ktoré môžu mať vplyv na pamiatkový fond. Vzhľadom na technický pokrok v posledných rokoch a s ním spojené nové formy často rozsiahlych reklamných plôch (bannery, megaboardy a pod.) sa súčasné znenie § 30 ods. 3 javí ako nedostatočne účinné. Zosúladenie terminológie v snahe primerane regulovať negatívne vplyvy na vizuálnu stránku pamiatkového fondu reflektuje záujem na zvýšení princípu právnej istoty.

K bodu 27:

Doplnenie druhej vety sa navrhuje s účelom zaviesť princíp rozhodovania príslušného orgánu výlučne na základe rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

K bodu 28:

Precizovanie terminológie sleduje záujem na konkrétnejšej a z hľadiska ochrany pamiatkového fondu účelnejšej právnej úpravy. Konkrétnejšie formulovanie predpokladov vydania špeciálneho rozhodnutia o náprave ako výsledku správneho konania začatého z vlastnej iniciatívy správneho orgánu je významným prvkom aktívneho prístupu krajského pamiatkového úradu voči vlastníkovi pamiatkovo chránenej nehnuteľnosti, ktorý nevykonáva základnú ochranu svojej nehnuteľnosti, prípadne v sankcionovaní takéhoto konania.

K bodu 29:

7

Doplnenie a spresnenie definície pojmu „obnova“ si vyžaduje záujem na definovaní vyšších kritérií ako bežná stavebná výroba; záujem na vyplnení medzery medzi reštaurovaním ako vysoko kvalifikovanou – nadštandardnou - činnosťou a bežnou stavebnou výrobou, ktorá je pre potreby obnovy kultúrnej pamiatky často nevyhovujúca. Zároveň sa navrhuje zaviesť legislatívny odkaz na zákon č. 4/1958 Zb. Slovenskej národnej rady o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách.

Dôvodom doplnenia druhej vety je verejný záujem na zachovaní pamiatkových hodnôt, ktoré môžu byť zničené alebo poškodené aj bežnou údržbou (z hľadiska záujmov a terminológie stavebného zákona). Za obnovu teda treba považovať každý zásah do povrchu alebo hmoty kultúrnej pamiatky (napr. výmena okien, omietky, zmena farebnosti fasády a pod.). Zároveň sa zavádza legislatívny odkaz na stavebný zákon.

K bodu 30:

Navrhovaná úprava režimu rozhodovania o povinnostiach vlastníka kultúrnej pamiatky vo vzťahu k oznámeniu začiatku obnovy a predpokladaného konca obnovy kultúrnej pamiatky krajskému pamiatkovému úradu je potrebná z dôvodu naplánovania vykonania štátneho pamiatkového dohľadu. V súčasnosti táto povinnosť v právnej úprave absentuje; krajské pamiatkové úrady pri ukladaní tejto povinnosti nenachádzajú dostatočnú právnu oporu.

K bodu 31:

Pripojením novej vety v § 32 ods. 5 na konci sa vyhovuje požiadavke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na spresnenie definície úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území tak, aby bolo zrejmé, že touto úpravou sa nerozumie aj odstránenie stavby.

K bodu 32:

Podobne ako v novelizačnom bode č. 31, oznámenie začiatku úpravy nehnuteľnosti a predpokladaného konca úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území (ktorá nie je kultúrnou pamiatkou) krajskému pamiatkovému úradu je potrebné z dôvodu naplánovania vykonania štátneho pamiatkového dohľadu.

K bodu 33:

Z dôvodu zvýšenia predpokladov pre lepšie posúdenie žiadosti o vydanie záväzného stanoviska k úprave nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou ani súčasťou pamiatkového územia, ale sa nachádza v ochrannom pásme sa navrhuje priamo uviesť obsah žiadosti a predloženie ďalších dokumentov, úlohou ktorých je konkretizácia predpokladaných zmien v nehnuteľnosti v ochrannom pásme. Návrhom sa sleduje záujem na usmernenom rozvoji pamiatkovo hodnotných stavieb, areálov či území.

K bodu 34:

Ustanovenie sa dopĺňa o vymenovanie ďalších konaní stavebného úradu, pri konaní ktorých je krajský pamiatkový úrad v postavení dotknutého orgánu, t.j. ktorý sa vo veci vyjadruje, avšak rozhodovanie vo veci je kompetenciou stavebného úradu. Zároveň sa navrhuje zavedenie legislatívnych odkazov na konkrétne ustanovenia stavebného zákona.

Obsah odstránenej poslednej vety sa v zákone ponecháva; vzhľadom na jeho všeobecný charakter sa však navrhuje premiestniť do spoločných ustanovení (doplnenie nového ods. 5 do § 44 – novelizačný bod č. 48).

K bodu 35:

Vyhovuje sa požiadavke na rešpektovanie vlastníckych práv v tom zmysle, aby vlastník bol informovaný o nedostatkoch zistených štátnym pamiatkovým dohľadom. Zavádza sa

8

oznamovacia povinnosť orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu voči vlastníkovi, ktorá zároveň umožňuje vlastníkovi aj bez ďalšej administratívy odstrániť nedostatky zistené štátnym pamiatkovým dohľadom.

K bodu 36:

Ako nová sa zavádza notifikačná povinnosť nálezcu nepredvídaného nálezu inej ako archeologickej povahy, t.j. nálezu zachovaného v hmote stavby alebo bezprostredne pod povrchom omietok (nástenná maľba a pod.). Nálezca takéhoto nálezu bude podľa navrhovanej právnej úpravy povinný nielen bezodkladne zastaviť práce, ktoré môžu tento nález negatívnym spôsobom ovplyvniť, ale aj informovať príslušný krajský pamiatkový úrad. V aplikačnej praxi sa predpokladá zvýšenie ochrany náhodných nálezov (napr. fresiek či architektonických detailov) pri rekonštrukciách historických budov.

K bodu 37:

Na základe požiadaviek, vychádzajúcich z aplikačnej praxe sa navrhuje postavenie správy z reštaurátorského výskumu ako obligatórnej súčasti prvého stupňa reštaurátorskej dokumentácie. Táto je vždy súčasťou prípravy na reštaurovanie.

K bodu 38:

Pri výkone reštaurovania kultúrnej pamiatky v praktickej rovine dochádza k prípadom, kedy je administratívny proces rozhodovania krajského pamiatkového úradu neprimerane náročný, ako pre vlastníka, tak aj pre úrad samotný. V prípade, ak krajský pamiatkový úrad uzná za vhodné, bude môcť na základe riadneho odôvodnenia vydať samostatné rozhodnutie len o správe z reštaurátorského výskumu. Návrh reflektuje nové znenie § 33 ods. 5.

K bodu 39:

Vzhľadom na záujem úpravy problematiky pamiatkových výskumov a nálezov v osobitnej časti zákona o ochrane pamiatkového fondu sa navrhuje zmeniť názov celej časti, ktorý bude (na rozdiel od platnej právnej úpravy) odkazovať na pamiatkový charakter výskumu, pričom v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR sa navrhuje v názve používanie jednotného čísla.

K bodu 40:

Dôvodom navrhovaného nového znenia § 35 je zvýšenie prehľadnosti systematiky pamiatkových výskumov, ako aj rozdelenie a formulácia predpokladov pre realizáciu pamiatkových výskumov. Zavádza sa nové negatívne vymedzenie výskumu na vedecké účely a dokumentačné účely. Zavádzajú sa náležitosti žiadosti o povolenie výskumu na vedecké účely a dokumentačné účely. Týmto spôsobom sa odstraňuje dlhodobo neudržateľný stav absencie právnej úpravy povoľovania výskumov na vedecké účely a dokumentačné účely.

Nová úprava rešpektuje vlastnícke práva vlastníka veci, na ktorej sa má uskutočniť pamiatkový výskum. Ak vlastník nie je známy, umožňuje sa tento výskum vykonať so súhlasom správcu predmetnej veci. Navrhovanou úpravou sa vyhovuje požiadavkám uplatneným v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodu 41:

Zavádza sa nová úprava o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu (ďalej len „osobitná odborná spôsobilosť“), ktorá vyhovuje požiadavkám aplikačnej praxe a oproti doterajšej úprave je podrobnejšia a precíznejšia. V doterajšej aplikačnej praxi opakovane dochádzalo k nesprávnej interpretácii zo strany žiadateľov o vydanie a predĺženie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti. Ustanovenie § 35a štandardným spôsobom upravuje predpoklady vydania osvedčenia o osobitnej odbornej

9

spôsobilosti, náležitosti žiadosti o vydanie tohto osvedčenia, ako aj podmienky, za ktorých môže byť osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti ministerstvom predĺžené alebo odňaté. Podrobnosti o podmienkach získania osvedčenia, predĺženia alebo odňatia osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis ministerstva. V navrhovanej úprave sa definuje bezúhonnosť a doklady, ktoré musí predložiť žiadateľ o vydanie a predĺženie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti. Akceptuje sa ochrana osobných údajov osôb s osobitnou odbornou spôsobilosťou pri zverejňovaní ich zoznamov. Zároveň sa vychádza v ústrety potrebám verejnosti, ktorá požaduje kontakty na tieto odborne spôsobilé osoby.

K bodu 42:

Návrhom sa precizuje definícia pojmu „archeologický výskum“, ktorá sa rozširuje o nové činnosti odborného charakteru. Cieľom nového ustanovenia § 36 ods. 2 je úprava režimu nariaďovania pamiatkového výskumu na evidovanom archeologickom nálezisku. Návrh sleduje verejný záujem na ochrane archeologických nálezísk, ktoré nie sú súčasťou pamiatkového fondu. Do značnej miery sa nahrádza a precizuje doterajšie znenie § 37, ktoré riešilo záchranný výskum.

Medzi právnické osoby, ktoré môžu zo zákona vykonávať archeologický výskum sa dopĺňa Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ako príslušný orgán špecializovanej štátnej správy aj ako významná odborná organizácia; postavenie Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa v tomto ohľade nemení. Konkretizujú sa podmienky udelenia oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu zo strany ministerstva. Zavádza sa nový pojem „vedúci archeologického výskumu“, ktorý napriek jeho používaniu v praxi nemal právnu oporu.

Vzhľadom na súčasný neudržateľný stav sa limituje počet súčasne realizovaných archeologických výskumov na päť, čo však nelimituje právnickú osobu v počte archeologických výskumov, ktoré sú vykonávané súčasne. Ustanovenie obmedzuje iba vedúceho archeologického výskumu v počte súčasne vykonávaných archeologických výskumov, aby bola zabezpečená kvalita archeologického výskumu a zabraňuje sa tým prieťahom vo výskumnej činnosti, ktoré sú spôsobené neprítomnosťou vedúceho archeologického výskumu na archeologickom výskume. Posilňuje sa zodpovednosť fyzickej osoby – vedúceho archeologického výskumu.

Spresňujú sa dôvody odňatia oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu zo strany ministerstva.

Z dôvodu zvýšenia informovanosti verejnosti sa zavádza nová povinnosť ministerstva zverejňovať zoznam právnických osôb, oprávnených na vykonávanie archeologického výskumu.

K bodu 43:

Vzhľadom na novo navrhovanú úpravu, konkrétne na zavedenie nových ustanovení § 35 ods. 7 a § 36 ods. 2 a 3 a rámcovú úpravu záchranného výskumu v § 35 sa navrhuje vypustiť celý § 37, ktorý v súčasnosti upravuje predpoklady a režim nariaďovania záchranného výskumu. Toto ustanovenie sa v súčasnosti zo strany krajských pamiatkových úradov využíva pri nariaďovaní archeologických výskumov v prostredí, ktoré nie je pamiatkovým fondom, t.j. mimo kultúrnych pamiatok či pamiatkových území.

K bodu 44:

V oblasti úpravy financovania pamiatkového výskumu sa rozširuje okruh osôb, povinných znášať náklady pamiatkového výskumu o vlastníka nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale je situovaná v pamiatkovom území. Návrh sa opiera o postavenie vlastníka

10

nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré je považované za súčasť pamiatkového fondu (t.j. takáto nehnuteľnosť má charakter pamiatkovo chránenej nehnuteľnosti) a teda vlastník tejto nehnuteľnosti má podobné povinnosti ako vlastník kultúrnej pamiatky.

Navrhovaná úprava spresňuje terminológiu.

Konkretizujú a precizujú sa podmienky vykonávania výskumu na vedecké účely a dokumentačné účely. Zavádza sa nový pojem „návrh výskumu“, ktorý bude v aplikačnej praxi predstavovať predloženie dôvodov výskumu, rozsah zásahov do terénu a náčrt metodiky pamiatkového výskumu a je podkladom pre rozhodnutie krajského pamiatkového úradu o podmienkach vykonania výskumu pre vedecké účely a dokumentačné účely.

Navrhovaná úprava spresňuje terminológiu a konkretizuje odkaz na oprávnené právnické osoby a odborne spôsobilé fyzické osoby (platí pre celý § 39).

Na základe pripomienky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa medzi povinné osoby doplnil správca kultúrnej pamiatky alebo nehnuteľnosti, ktorý uzavrie zmluvu o vykonávaní pamiatkového výskumu v prípade, že vlastník nie je známy.

Precizuje sa režim oznamovania začiatku a konca pamiatkového výskumu.

Ustanovenie odseku 6 sa zosúlaďuje s legislatívnymi pravidlami (štylistické preformulovanie, používanie jednotného čísla, nahradenie spojky „a“ spojkou „alebo“).

Ustanovenie zjednocuje terminológiu pri zavedení novej legislatívnej skratky „pamiatkový výskum“.

Medzi odseky 7 a 8 sa presunul pôvodný § 37 ods. 4 prakticky bez zmeny z dôvodu lepšej systematiky zákon.

Odseky 8 a 9 sa prečíslovávajú na 9 a 10, pričom sa precizuje legislatívna technika. Konkretizuje sa ustanovenie upravujúce osobu, ktorej povinnosťou je vypracovanie výskumnej dokumentácie. Výslovne sa ustanovuje, že výskumná dokumentácia má byť podkladom aj na spracovanie prípravnej dokumentácie pri obnove kultúrnej pamiatky alebo úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ustanovenie sa dopĺňa aj z evidenčných dôvodov (evidencia archeologických nálezov ako vlastníctva štátu a evidencia archeologických nálezísk).

Dôvodom zavedenia nového právneho režimu predkladania výskumnej dokumentácie na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ktorý k nej vydá stanovisko k realizácii výskumu, je záujem na zvyšovaní kvality predkladaných výskumných dokumentácií, ktorý sa odrazí vo zvýšenej kvalite výkonu štátnej správy.

Na základe požiadaviek pripomienkujúcich subjektov sa ustanovuje pre Pamiatkový úrad Slovenskej republiky lehota 30 dní na vydanie stanoviska k výskumnej dokumentácii.

Posilňuje sa ochrana a právna istota osoby, ktorej krajský pamiatkový úrad nariadil zabezpečiť vykonanie pamiatkového výskumu. Posúdenie výskumnej dokumentácie realizuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vo vzťahu k oprávnenej osobe na vykonávanie pamiatkového výskumu, pričom Pamiatkový úrad Slovenskej republiky je garantom jednotného prístupu a postupu. V posudzovacej komisii Pamiatkového úradu Slovenskej republiky je 13 členov, z ktorých je 6 z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, čím sa garantuje nestrannosť a odbornosť. Po posúdení výskumnej dokumentácie Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, vlastník, resp. investor obdrží stanovisko obsahujúce korektnú informáciu o kvalite vykonaného pamiatkového výskumu.

Následným odovzdaním posúdenej výskumnej dokumentácie krajskému pamiatkovému úradu vlastník deklaruje splnenie rozhodnutia o nariadení pamiatkového výskumu. Stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky spolu s výskumnou dokumentáciou môže byť podkladom na úhradu nákladov za vykonaný pamiatkový výskum v rámci zmluvného vzťahu

11

medzi vlastníkom, resp. investorom a vykonávateľom pamiatkového výskumu. Uvedené ustanovenie je na prospech vlastníka kultúrnej pamiatky alebo investora stavby.

Okruh osôb povinných odovzdať výskumnú dokumentáciu sa rozširuje o stavebníka (najmä v prípade líniových stavieb); táto skutočnosť sa týka najmä výskumných dokumentácií z archeologického výskumu.

Menia sa legislatívne odkazy na relevantné ustanovenia podľa navrhovaných zmien.

Precizuje sa znenie § 40 ods. 1 v súlade s legislatívnymi technikami.

Výraz „vec pamiatkovej hodnoty“ sa nahrádza pojmom definovaným v odseku 1.

Vypustenie slov „osoba zodpovedná za vykonanie prác“ odstraňuje právnu neistotu, tým že zodpovednosť za oznámenie nálezu zákon ukladá výlučne len nálezcovi.

Upravuje sa režim vyzdvihnutia náhodného nálezu osobou oprávnenou vykonávať archeologický výskum. Navrhovaná právna úprava ukladá povinnosť vypracovať správu o náhodnom archeologickom náleze, ktorá obsahuje opis nálezu a opis miesta nálezu. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť informovanosť štátneho orgánu na ochranu pamiatkového fondu o výskyte nálezu a predísť prípadnej nelegálnej činnosti a ohrozeniu vlastníctva štátu.

Zavedením nového ustanovenia sa upravuje osobitný režim, podľa ktorého sa bude riadiť vyzdvihovanie streliva a munície z obdobia spred roku 1946, prípadne zo starších období. Osobou, kompetentnou na vyzdvihnutie takéhoto nálezu, bude výlučne pyrotechnik Policajného zboru. Reflektujú sa požiadavky odbornej obce a premieta sa aplikačná prax.

Reflektuje sa požiadavka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky určiť zo zákona Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ako správcu náhodného archeologického nálezu alebo archeologického nálezu zaisteného orgánmi činnými v trestnom konaní, súdmi alebo správnymi orgánmi.

Odstraňuje sa neprimerane limitujúce ustanovenie o dĺžke uschovávania osobitnej evidencie nakladania s archeologickým nálezom.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom zákona je zmena právnej úpravy archeologického nálezu a jeho väzba výlučne na jeho hnuteľný charakter sa primerane upravujú ustanovenia o prevode vlastníctva alebo správy archeologického nálezu; zároveň sa rušia ustanovenia o prevode vlastníctva alebo správy k nehnuteľnému archeologickému nálezu tak, ako je upravený v platnom právnom poriadku.

Podľa platnej právnej úpravy aj aplikačnej praxe numizmatické nálezy je možné previesť do správy Národnej banky Slovenska. Táto úprava zostáva zachovaná a Národná banka Slovenska voči nej neuplatnila žiadnu pripomienku.

Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť, aby Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ako správca majetku štátu zo zákona vypožičal archeologický nález aj múzeu zriadenému inou právnickou osobou, ktorá archeologický výskum vykonala alebo ho financovala. Navrhuje sa možnosť uzavrieť zmluvu o výpožičke najviac na desať rokov.

Archeologické nálezy, bez príslušnej výskumnej dokumentácie strácajú výpovednú hodnotu a využiteľnosti pre múzeum pre múzejné spracovanie a prezentáciu nálezov, pričom autorské práva oprávnenej osoby zostávajú zachované dôsledným citovaním. Je nevyhnutné preto vyžadovať od spracovateľa správy o archeologickom výskume ďalšie vyhotovenie výskumnej dokumentácie na odovzdanie spolu s hnuteľnými nálezmi pri prevode správy archeologického nálezu. Toto vyplýva z Deklarácie zo San Antonia (1996) o autenticite pri ochrane a správe kultúrneho dedičstva, podľa ktorej vykopávané pamiatky sú zbavené informácií. Preto

12

archeologický záznam musí byť pravdivý, spoľahlivý, autentický, objektívny a presný. Takúto dokumentáciu treba pokladať za nevyhnutnú požiadavku pri všetkých archeologických výskumov.

Z aplikačnej praxe vyplynula povinnosť, aby vykonávateľ výskumu odovzdal archeologický nález náležite ošetrený a odborne popísaný.

Vypúšťa sa odsek 9, ktorý pôvodne určoval režim prevodu vlastníctva nehnuteľného archeologického nálezu v súvislosti so zadefinovaním archeologického nálezu výlučne ako hnuteľnej veci. Tzv. nehnuteľný archeologický nález je v navrhovanom znení archeologickým náleziskom definovanom v § 2 ods. 7.

Dopĺňa sa kompetencia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky na vydanie rozhodnutia o náleznom.

K bodu 45:

Vzhľadom na navrhovanú väzbu archeologického nálezu výlučne na jeho hnuteľný charakter (novelizačný bod č. 2) sa navrhuje odstránenie irelevantného slova „nehnuteľných“ zo slovného spojenia „prezentáciu nehnuteľných archeologických nálezov“.

K bodu 46:

Menia sa existujúce a zavádzajú sa nové skutkové podstaty priestupkov vo vzťahu k porušeniu povinností, určených v zákone. Cieľom navrhovaných zmien je etablovanie nových právnych nástrojov na sankcionovanie nezákonného konania s negatívnym vplyvom na pamiatkový fond, archeologické nálezy a archeologické náleziská. Sankcionuje sa zanedbanie povinnosti poskytnutia súčinnosti pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami zákona aj v súčasnosti, avšak nie je uvedené medzi skutkovými podstatami priestupkov. Značná časť nových, resp. zmenených skutkových podstát sa týka nesplnenia zákonných povinností v súvislosti s pamiatkovými výskumami a výskumnou dokumentáciou.

Pre potreby aplikačnej praxe sa v ods. 1 písm. a) kumulatívne vymedzenie skutkovej podstaty priestupku nahrádza alternatívnym vymedzením.

Dopĺňajú sa v ods. 1 písm. c) a d) skutkové podstaty priestupkov o priestupky vo vzťahu k výkonu štátneho pamiatkového dohľadu.

Dopĺňa sa v ods. 1 písm. e) priestupok, ktorým je možné postihnúť nevypracovanie výskumnej dokumentácie z pamiatkového výskumu.

Precizuje sa ustanovenie ods. 1 písm. g) vo vzťahu k úprave § 30 ods. 3 o reklame.

V ods. 1 písm. h) sa zjednocuje terminológia.

V ods. 1 písm. i) sa rozširuje predmet ochrany a postihovanie nepriaznivých dopadov aj na archeologický nález a archeologické nálezisko.

Vo viacerých ustanoveniach ods. 1 písm. k), m), p) sa odstraňuje nejednoznačnosť podmienok, ktorých nedodržiavanie je možné postihnúť. Ide o podmienky určené v rozhodnutí krajského pamiatkového úradu.

Vymenovaním činností súvisiacich s tzv. nelegálnou archeológiou sa dopĺňa skutková podstata v ods. 1 písm. m).

V ods. 1 písm. n) sa odstraňuje kumulatívne vymedzenie a dopĺňa sa o všeobecné porušenie základných povinností vlastníka kultúrnej pamiatky v nadväznosti na ustanovenie § 28 ods. 2. Uvedené vyplýva z potrieb aplikačnej praxe.

V ods. 1 písm. p) pre potreby aplikačnej praxe sa kumulatívne vymedzenie skutkovej podstaty priestupku nahrádza alternatívnym vymedzením.

13

Výška pokuty, ktorú môže krajský pamiatkový úrad uložiť fyzickej osobe, je diferencovaná podľa závažnosť priestupku do troch pásiem. Návrh je v súlade s diferencovaním výšky pokuty za iné správne delikty v § 43 ods. 2.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba jednoznačne a výslovne v zákone formulovať, že uložením sankcie nezaniká povinnosť uložená krajským pamiatkovým úradom, ktorej neplnenie bolo sankcionované. Doplnenie ustanovenia § 42 ods. 2 sa opiera o potreby aplikačnej praxe, kedy je nevyhnutné súčasne s uložením pokuty vymáhať aj plnenie opatrení v záujme zachovania pamiatkovej hodnoty, a tým naplniť účel zákona. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba jednoznačne a výslovne v zákone formulovať, že uložením sankcie nezaniká povinnosť uložená krajským pamiatkovým úradom, ktorej neplnenie bolo sankcionované.

V navrhovanom odseku 3 sa vyhovuje požiadavke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aby v prípade neschopnosti sankcionovanej osoby uhradiť pokutu naraz v stanovenom termíne v celej sume, mohol krajský pamiatkový úrad rozhodnúť o odklade splatenia pokuty alebo o možnosti uhradiť pokutu v splátkach.

Upravuje sa väzba skutkových podstát iných správnych deliktov na skutkové podstaty priestupkov (§ 42 ods. 1).

Výška sankcií je v porovnaní so súčasným znením zákona nezmenená.

Na rozdiel od platného znenia sa menia subjektívne i objektívne lehoty prejednávania iných správnych deliktov, ktoré sa predlžujú z jedného roku na tri roky (subjektívna lehota) a z troch rokov na päť rokov (objektívna lehota). Dôvodom na predĺženie lehôt je záujem na postihovaní nezákonného konania, ako aj skúsenosti z aplikačnej praxe, keď účelovým konaním zo strany účastníkov konania dochádzalo k zániku postihnuteľnosti ich nezákonných konaní. Konkretizujú sa predpoklady určovania sankcií a precizuje sa terminológia.

Precizuje sa použitie legislatívnej techniky.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba jednoznačne a výslovne v zákone formulovať, že uložením sankcie nezaniká povinnosť uložená krajským pamiatkovým úradom, ktorej neplnenie bolo sankcionované.

V § 43 ods. 5 ide len o štylistické úpravy textu.

V ods. 6 sa rozširuje predmet ochrany a postihovanie nepriaznivých dopadov aj na archeologický nález a archeologické nálezisko.

V navrhovanom odseku 7 sa vyhovuje požiadavke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aby v prípade neschopnosti sankcionovanej právnickej osoby uhradiť pokutu naraz v stanovenom termíne v celej sume, mohol krajský pamiatkový úrad rozhodnúť o odklade splatenia pokuty alebo o možnosti uhradiť pokutu v splátkach.

Upravuje sa formulácia vo vzťahu k prečíslovaniu odsekov.

K bodu 47:

Legislatívno-technická úprava; riadnym označením príslušných ustanovení sa sleduje záujem na predvídateľnosti právnych vzťahov.

14

Rozširuje sa právo na primeranú náhradu škody a vymedzuje sa ku konkrétnym ustanoveniam zákona s nákladmi spojenými s nájdením a ochranou náhodného nálezu, premiestnením kultúrnej pamiatky a právami vlastníkov podľa § 28 ods. 1 písm. c).

Vypúšťa sa pôvodné znenie § 44 ods. 3 a nahrádza sa textom, ktorý lepšie vystihuje účel. Ustanovenie určuje spôsob nakladania s kultúrnymi pamiatkami, ktoré sú súčasne evidované ako zbierkové predmety a zbierky podľa zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o múzeách a galériách“) tak, že sú vylúčené z rozhodovania podľa tohto zákona a ďalej sa nakladanie s nimi riadi režimom zákona o múzeách a galériách.

Ustanovenie spresňuje postup správneho orgánu v prípade väčšieho počtu účastníkov konania.

Vzhľadom na svoj všeobecný charakter sa ustanovenie, podľa ktorého sa na vydávanie záväzných stanovísk nevzťahuje správny poriadok, v platnom znení zákona o ochrane pamiatkového fondu upravené v § 32 ods. 12, presúva do spoločných ustanovení.

K bodu 48:

Súčasná právna úprava neberie do úvahy existenciu možnosti vydania záväzného stanoviska v zmysle § 32 ods. 10 zákona. Návrhom sa má odstrániť chýbajúce ustanovenie zákona.

K bodu 49:

V súčasnosti používané pojmy „ústredný štátny dohľad“, „štátny dohľad“, „pamiatkový dohľad“ a „dohľad“ sa zjednocujú z dôvodu zvýšenia prehľadnosti a zníženia možnosti dezinterpretácie právneho predpisu. Z hľadiska svojho obsahu všetky uvedené pojmy vyjadrujú rovnaký inštitút, hoci vykonávaný rozdielnymi organizáciami.

K čl. II:

Vzhľadom na rozsah a význam zmien, ktoré sú predmetom tohto právneho predpisu je vhodné v záujme zásady informovania verejnosti v Zbierke zákonov vyhlásiť úplné znenie zákona.

K čl. III:

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona k 01. júlu 2014.

Vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 08. januára 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky