DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorý bol vypracovaný Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 (úloha č. 10 v mesiaci december).
Pamiatkový fond (t.j. národné kultúrne pamiatky, pamiatkové územia a veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie alebo za pamiatkové zóny), archeologické nálezy a archeologické náleziská sú súčasťou kultúrneho dedičstva na území Slovenskej republiky. Ochrana pamiatkového fondu v širšom slova zmysle (vzťahy štátnych orgánov k vlastníkom súčastí pamiatkového fondu, komplex práv a povinností, kompetencie štátnych orgánov, ako aj odborná disciplína samotná) podlieha neustálemu vedeckému pokroku, ako aj priebežným zmenám názorov zástupcov verejnej správy, odbornej verejnosti i vlastníkov, ktoré sa odrážajú v požiadavkách na zmenu právnych predpisov.
Požiadavka zavedenia a definovania nových pojmov (napr. „bezprostredné okolie nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky“, „výskum na vedecké účely a dokumentačné účely“, „vedúci výskumu“) reflektuje stav súčasnej právnej úpravy, ktorá sa v aplikačnej praxi, najmä v oblasti pamiatkových výskumov či ochrany bezprostredného okolia národnej kultúrnej pamiatky ukazuje ako nedostatočná. V oblasti archeológie sa navrhuje zmena definície pojmu „archeologický nález“, existencia ktorého sa navrhuje viazať výlučne na jeho hnuteľný charakter.
Do nového pojmu „štátny pamiatkový dohľad“ sa zjednocujú pojmy „dohľad“, „pamiatkový dohľad“, „ústredný štátny dohľad“ a „štátny dohľad“, obsah ktorých je podľa platnej právnej úpravy rovnaký. V oblasti výkonu štátneho pamiatkového dohľadu sa navrhuje konkretizácia oprávnení orgánov štátneho pamiatkového dohľadu.
Precizujú sa kompetencie a postavenie poradných orgánov ministerstva. Konkretizujú sa kompetencie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, najmä v oblasti vydávania odborných stanovísk a posudkov a zastupovania štátu ako poškodenej strany v trestnom konaní. Podobne sa konkretizujú kompetencie krajských pamiatkových úradov. Z hľadiska aplikačnej praxe má veľký význam spresnenie požiadaviek a administratívneho postupu v súvislosti s povoľovaním reklamných a iných zariadení, ak tieto môžu mať vplyv na pamiatkový fond, ako aj zavedenie výslovného ustanovenia o možnosti rozhodovania iného správneho orgánu až na základe právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu na ochranu pamiatkového fondu.
Precizuje sa administratívny postup a predpoklady rozhodovania pri obnove národnej kultúrnej pamiatky, úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ako aj úprave nehnuteľnosti v ochrannom pásme. V oblasti reštaurovania sa navrhuje do procesu rozhodovania zaradiť aj možnosť posudzovať samostatne aj správu z reštaurátorského výskumu.