Dôvodová správa
Podľa čl. 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „Nadobúdanie a stratu občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.“ Nadobúdanie a strata občianstva sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“).
Podľa čl. 5 ods. 2 ústavy „Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.“ Až do roku 2010 obsahoval zákon o štátnom občianstve iba jeden spôsob straty štátneho občianstva - prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť (§ 9 ods. 1). Dňa 26. mája 2010 schválila Národná rada slovenskej republiky zákon č. 250/2010 Z. z., ktorým novelizovala zákon o štátnom občianstve a stanovila v ňom, že štátne občianstvo Slovenskej republiky možno okrem prepustenia zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť stratiť aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle (§ 9 ods. 1 písm. b)).
Kým zánik štátneho občianstva prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť evidentne spĺňa ústavnú podmienku, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, v prípade straty štátneho občianstva nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva to neplatí. Zákon o štátnom občianstve síce z hľadiska terminológie nehovorí o odňatí štátneho občianstva, ale o jeho strate, z obsahového hľadiska však v prípade nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva ide o odňatie štátneho občianstva Slovenskej republiky proti vôli občana. Vôľa nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu totiž nemusí byť a zväčša ani nie je totožná s vôľou stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Občanom Slovenskej republiky, ktorí nadobudli občianstvo iného štátu a oznámili túto skutočnosť úradom, je tak od 17. júla 2010, kedy nadobudla účinnosť novela zákona o štátnom občianstve, odnímané štátne občianstvo Slovenskej republiky proti ich vôli.
Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa 22. septembra 2011 obrátila skupina poslancov NR SR s návrhom na posúdenie súladu niektorých ustanovení zákona o štátnom občianstve s ústavou. Ústavný súd prijal dňa 4. júla 2012 návrh na ďalšie konanie, o návrhu však dosiaľ nerozhodol.
V predchádzajúcom aj prebiehajúcom volebnom období bolo na rokovanie NR SR predložených niekoľko návrhov noviel zákona o štátnom občianstve, ktorých zámerom bolo zmierniť dôsledky novely z roku 2010. Žiadny z týchto návrhov nebol schválený.
S výnimkou prvého z nich (návrh skupiny poslancov Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho, parlamentná tlač č. 149) bolo ich spoločným znakom, že nevypúšťali zo zákona možnosť straty štátneho občianstva Slovenskej republiky v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, iba rozširovali výnimky, pri ktorých štátne občianstvo SR v takejto situácii nezaniká. Podľa súčasného znenia zákona nedochádza k strate štátneho občianstva SR, ak štátny občan SR nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu (§ 9 ods. 17) alebo narodením (§ 9 ods. 18). Predložené návrhy noviel predpokladali ako ďalšie výnimky, v dôsledku ktorých by nezanikalo štátne občianstvo SR, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt, osvojenie, zamestnanie, štúdium, podnikanie, charitatívnu, misijnú, vrcholovú športovú činnosť, starostlivosť o dieťa, narodenie rodičov alebo prarodičov na území iného štátu. Schválenie niektorého z týchto návrhov by znamenalo, že niektorým z občanov SR, ktorým podľa súčasného znenia zákona nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva zaniká