DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Mičovský.

Hlavným účelom návrhu zákona je zamedziť možnosti vzniku obštrukčných konaní a zabezpečiť tak zákonnosť procesu v celom trestnom konaní tým, že súčasná lehota na podanie sťažnosti, ako opravného prostriedku voči uzneseniu, sa predlžuje z troch kalendárnych dní na päť pracovných dní. Predĺženie tejto lehoty zároveň aj na úkor rýchlosti konania prináša „rovnosť zbraní“, keď osoba, ktorá je oprávnená na podanie sťažnosti, nebude vystavená enormnému časovému tlaku na komplexné posúdenie uznesenia, ktoré sa jej priamo a bezprostredne dotýka.

Jedným z opravných prostriedkov v rámci trestného konania je aj sťažnosť, ktorou je možné napadnúť uznesenie policajta, prokurátora a sudcu. Sťažnosť ako opravný prostriedok je možné podať napríklad v prípade zastavenia trestného stíhania, rozhodnutia o väzbe, pri ukladaní poriadkovej pokuty, či určení znalca.

V súčasnosti stanovená lehota na podanie sťažnosti voči uzneseniu vydanému v trestnom konaní sú tri kalendárne dni. Dĺžka tejto lehoty je natoľko krátka, že vzniká dostatok dôvodných podozrení o tom, že je možné, napr. za účelom obštrukcie, túto lehotu zo strany oprávnených subjektov aj zneužiť.

Z toho dôvodu sa navrhuje, aby pre podanie opravného prostriedku voči uzneseniu v trestnom konaní bola zo zákona stanovená dlhšia a objektívnejšia lehota, a to päť pracovných dní.

Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Mičovský

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu ústavného zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu ústavného zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa predlžuje súčasná lehota na podanie opravného prostriedku voči vydanému uzneseniu v trestnom konaní zo súčasných troch kalendárnych dní na päť pracovných dní. Prijatím navrhovanej právnej úpravy nedôjde k zbytočnému predlžovaniu trestného konania, a to aj v zmysle jednej zo základných zásad trestného konania, ktorou je zásada rýchlosti konania.

Aplikačná prax ukázala, že súčasná lehota stanovená na tri kalendárne dni je príliš krátka, nezabezpečuje objektívnosť trestného konania a súčasne vytvára podmienky na to, aby sa takáto lehota dala jednoducho zneužiť na zmarenie celého postupu v jednotlivých fázach trestného konania. Ide najmä o uznesenie vydané pred začatím trestného stíhania, ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania (postúpenie, odloženie alebo odmietnutie veci) alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, t.j. o odloženie veci, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 Trestného poriadku, keď osobám, ktoré sú priamo a bezprostredne dotknuté príslušným uznesením, sa neposkytne dostatočný priestor, najmä z hľadiska času, na komplexné posúdenie takéhoto uznesenia, čím dochádza k porušeniu princípu „rovnosti zbraní“. Dôsledkom je napr. zastavenie trestného konania, hoci na to nemuseli byť objektívne dôvody, a tým aj negatívny dopad na postavenie, či záujmy dotknutej osoby (napr. poškodený, oznamovateľ trestného činu). Aj z tohto dôvodu sa okrem predĺženia lehoty navrhuje tiež stanoviť, že za dni sa budú počítať len pracovné dni.

K bodu 2

Aj z dôvodu zachovania právnej istoty sa navrhuje určiť prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa na všetky konania, v ktorých bolo uznesenie vydané do 30. apríla 2014, budú vzťahovať ustanovenia doterajšej právnej úpravy.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. mája 2014.