Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Miroslav Kadúc a Daniel Lipšic.

Článok 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s § 17 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rokovací poriadok“) ukladá predsedovi NR SR povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu NR SR, ak o zvolanie takejto schôdze písomne požiada pätina poslancov, a to do siedmich dní. Účelovým výkladom potierajúcim význam práva skupiny poslancov zvolať mimoriadnu schôdzu možno dôjsť k záveru, že súčasná právna úprava umožňuje nadpolovičnej väčšina poslancov NR SR fakticky blokovať právo na uskutočnenie mimoriadnej schôdze (neschválením programu navrhovanej schôdze). Takýto „úzus“ nemožno v žiadnom prípade považovať za vyhovujúci princípom pluralitnej demokracie, na ktorých je, resp. by mal byť rokovací poriadok vystavaný. Veď predsa, ak by zákonodarca mal pri prijímaní takejto normy zámer, aby sa mimoriadna schôdza nekonala, neposkytol by menšej skupine ako je nadpolovičná väčšina poslancov NR SR právo takúto schôdzu zvolať. Právo zvolať mimoriadnu schôdzu by sa tak mohlo stať de facto v právnom poriadku nadbytočné, ak nevyhnutnou podmienkou realizácie jeho zámeru má byť nezriedka politicky motivované odmietnutie diskutovanie o závažných, mimoriadnych témach ako napr. stav justície či nevymenovanie zvoleného generálneho prokurátora.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ zabezpečiť konanie mimoriadnej schôdze NR SR vždy, keď je zvolaná (bez ohľadu na politickú motiváciu „vlády väčšiny“), a umožniť tým priebeh slobodnej parlamentnej diskusie aj o bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela nesúhlasiť.

Navrhuje sa, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze, keďže program schôdze bude a má vyplývať zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze podanej najmenej pätinou poslancov NR SR. Zároveň sa navrhuje, aby v prípade, ak by predkladatelia žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze mali záujem program schôdze meniť alebo doplniť, môžu tak urobiť, ale iba so súhlasom všetkých poslancov, ktorí požiadali o jej zvolanie.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc a Daniel Lipšic

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Neschválenie programu zvolanej mimoriadnej schôdze sa stalo jedným z nástrojov vládnej väčšiny ako zabrániť priebehu mimoriadnej schôdze. V aktuálnom 6. volebnom období NR SR sa zatiaľ z jedenástich mimoriadnych schôdzí NR SR konali len štyri, a to schôdza na prijatie uznesenia NR SR k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku v kontexte prebiehajúcich udalostí a o konkrétnych krokoch vlády na vyriešenie tohto nepriaznivého stavu (tlač 335) a schôdza na prijatie uznesenia NR SR, ktorým NR SR podáva na Ústavný súd Slovenskej republiky obžalobu na doc. JUDr. Ivana Gašparoviča, CSc., prezidenta Slovenskej republiky, za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky (tlač 383), schôdza na prijatie uznesenia k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku a napokon schôdza na prijatie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Róbertovi Ficovi. V 5. volebnom období NR SR sa z 5 zvolaných mimoriadnych schôdzí konala iba jedna, v 4. volebnom období NR SR sa dokonca nekonala ani jedna zo zvolaných mimoriadnych schôdzí.

Podľa súčasného znenia rokovacieho poriadku prináleží poslancom NR SR právo požiadať predsedu NR SR o zvolanie mimoriadnej schôdze. Vzhľadom na vyššie uvedené štatistiky je však zrejmé, že toto právo poslancov je v praxi takmer nerealizovateľné, pretože neschválením programu schôdze sa mimoriadna schôdza prakticky nekoná. Z teoreticko-právneho hľadiska však subjektívne právo (právo poslancov NR SR zvolať mimoriadnu schôdzu) nemá žiadny význam bez zodpovedajúcich právnych povinností subjektu, ktorý má „možnosť“ zabezpečiť faktický výkon tohto práva (vládna väčšina).

Navrhuje sa, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze, keďže program schôdze bude vyplývať zo samotnej žiadosti podanej najmenej 30 poslancami NR SR. V prípade, ak by predkladatelia žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze mali záujem program schôdze (obsah žiadosti) meniť alebo doplniť, môžu tak urobiť iba so súhlasom všetkých poslancov, ktorí požiadali o jej zvolanie. Súčasne sa nebudú uplatňovať viaceré ustanovenia § 24 rokovacieho poriadku NR SR.

K bodu 2

Vzhľadom na dosiahnutie cieľa predkladaného návrhu zákona sa dopĺňa ustanovenie § 24 ods. 3 rokovacieho poriadku, v zmysle ktorého sa program mimoriadnej schôdze