DÔVODOVÁ SPRÁVA

I.Všeobecná časť

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Zajac, Ján Hudacký a Ján Figeľ.

Cieľom návrhu je zavedenie maximálnej výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že celkové náklady spotrebiteľa za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmú prevýšiť výšku ustanovenú vyhláškou Ministerstva financií, inak bude zmluva neplatná.

Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so spotrebiteľským úverom (okrem notárskych poplatkov). Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musel navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Návrh novely taktiež pri definícii spotrebiteľského úveru vypúšťa slová „o spotrebiteľskom úvere“ z dôvodu, aby každá pôžička, úver, odložená platba alebo obdobná finančná pomoc poskytnutá spotrebiteľovi na základe zmluvy bola považovaná za spotrebiteľský úver. Aplikačná prax potvrdila, že veritelia často nazývajú klasické spotrebiteľské zmluvy inými názvami, pričom podľa obsahu zmluvy ide jednoznačne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov.

II.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1:

V § 1 ods. 2 sa vypúšťajú slová „o spotrebiteľskom úvere“ z dôvodu, aby každá pôžička, úver, odložená platba alebo obdobná finančná pomoc poskytnutá spotrebiteľovi na základe zmluvy bola považovaná za spotrebiteľský úver.

K bodu 2:

V § 19 sa dopĺňa ustanovenie, že maximálna výška celkových nákladov spotrebiteľa za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť hranicu, ktorá bude ustanovená vyhláškou Ministerstva financií.

K čl. II:

Účinnosť sa navrhuje ustanoviť od 1. mája 2014.