1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný ako iniciatívny návrh.
V článku I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom sa vláda SR zaviazala dosiahnuť vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj národného hospodárstva SR. Cieľom vlády SR je vytvorenie priaznivého a stabilného podnikateľského prostredia, ktoré bude založené najmä na nízkej administratívnej zaťaženosti, zabezpečenia vymožiteľnosti práva a jeho komplexnej previazanosti na iné právne normy, vrátane jeho jednoduchého uplatňovania. Z tohto záväzku vlády SR vychádzajú aj navrhované úpravy, ktoré sú zamerané najmä na opatrenia smerujúce k
odstráneniu administratívnej náročnosti pre daňové subjekty:
-zjednodušením a zjednotením evidencie preukázateľných príjmov a výdavkov pre fyzické osoby podnikateľov,
-zrušením oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti vzhľadom na prijatie zákona obmedzujúceho platby v hotovosti,
-zrušením oznamovacej povinnosti začatia a ukončenia nezahrňovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov,
-zjednotením spodnej hranice pre platenie preddavkov na daň fyzických a právnických osôb,
-zjednodušením poukazovania 2 % podielu zaplatenej dane zamestnancom prostredníctvom hlásenia u zamestnávateľa,
nekompromisnému, koncepčnému a systematickému boju proti daňovým únikom:
-zavedením zvýšenej zrážkovej dane na vybrané druhy príjmov vyplácané nerezidentom,
k zvýšeniu právnej istoty daňovníkov a atraktivity podnikateľského prostredia:
-úpravou základne, z ktorej sa stanovuje nepeňažný príjem v prípade používania motorového vozidla zamestnancom na služobné aj súkromné účely,
-zjednotením podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane,
-úpravou oblasti finančného prenájmu v nadväznosti na ponechanie zrýchleného leasingového odpisovania,
-paušalizáciou výdavkov na pohonné látky pre fyzické osoby podnikateľov v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku,
-obmedzenou daňovou povinnosťou pri spôsobe výpočtu základu dane z príjmov.
V článku II sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu novely zákona je úprava, v ktorej sa navrhuje stanovenie termínu pre akceptovanie prípadných opráv údajov poskytnutých prostredníctvom Štatistického úradu SR. Časové ohraničenie zvýši tlak na kontrolu údajov a na čo najrýchlejšie vykonanie prípadných opráv s pozitívnym vplyvom na stabilitu prerozdeľovania podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb v priebehu roka.
2
Vplyvy návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na jednotlivé subjekty verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí, rodovú rovnosť a na zamestnanosť uvedené v Doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná a s právom Európskej únie.
3
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
-
4
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)
Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
2014
2015
2016
Príjmy verejnej správy celkom
-764
-777
-786
Štátny rozpočet
-764
-768
-777
- Všeobecná pokladničná správa
-764
-768
-777
Obce
0
-6
-7
VÚC
0
-2
-2
Sociálna poisťovňa
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Štátny rozpočet
0
0
0
- Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
Obce
0
0
0
VÚC
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
2014
2015
2016
Príjmy verejnej správy celkom
-6 101
-777
-785
Štátny rozpočet
-6 101
-768
-776
- Všeobecná pokladničná správa
-6 101
-768
-776
Obce
0
-6
-7
VÚC
0
-2
-2
Sociálna poisťovňa
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Štátny rozpočet
0
0
0
- Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
Obce
0
0
0
5
VÚC
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)
Financovanie (v tis. eur)
2014
2015
2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
764
777
786
z toho vplyv na ŠR
764
768
777
- Všeobecná pokladničná správa
764
768
777
Obce
0
6
7
VÚC
0
2
2
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
0
0
0
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
764
777
786
* úspora má znamienko (-)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Financovanie (v tis. eur)
2014
2015
2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
6 101
777
785
z toho vplyv na ŠR
6 101
768
776
- Všeobecná pokladničná správa
6 101
768
776
Obce
0
6
7
VÚC
0
2
2
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
0
0
0
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
6 101
777
785
* úspora má znamienko (-)
6
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávanými zvýšenými príjmami:
- zo zavedenia zvýšenej zrážkovej dani z príjmov na platby odchádzajúce z územia SR do nezmluvných štátov (štáty, s ktorými SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia),
- z povinnosti zdaňovať aj príjmy z tzv. službovej stálej prevádzkarne,
- zo zavedenia zrážkovej dane z kompenzačných platieb,
- zo zmeny zahrnovania neuhradených záväzkov do základu dane.
Negatívny vplyv na verejné financie bude krytý aj
- v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy na roky 2013 2015
- a v rámci schválených rozpočtov vyšších územných celkov a obcí na roky 2013 až 2015.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
A.Zohľadnenie opotrebenia motorového vozidla pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca, ktorý využíva služobné motorové vozidlo aj na súkromné účely
B.Zahrnovanie cestovných náhrad a stravného spoločníkov v.o.s. a komplementárov k. s. do daňových výdavkov
C.Zavedenie rovnakých podmienok pre zdaňovanie dávok z doplnkového dôchodkového sporenia vyplácaného zo zdrojov z územia SR a zo zdrojov v zahraničí
D.Zdanenie sumy výhier prevyšujúcich hranicu od ktorej nie je cena alebo výhra od dane oslobodená, a to hranicou 350 eur
E.Zavedenie zvýšenej sadzby dane vyberanej zrážkou pri platbách plynúcich daňovníkom do nezmluvných štátov
F.Rozšírenie zdroja príjmu na území SR aj na úhrady medzi daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou z predaja majetkových cenných papierov registrovaných na území SR
G.Spresnenie výpočtu základu dane a daňovej straty stálej prevádzkarne na území SR
H.Rozšírenie okruhu zmluvných pokút o nový inštitút tzv. paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
I.Umožnenie paušalizácie výdavkov na PHL v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku fyzickej osoby
J.Zvýšenie a zaokrúhlenie minimálnej sumy dane na úhradu z 3,32 eura na 5 eur
K.Zjednotenie spodnej hranice pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov na daň z príjmov právnických a fyzických osôb
L.Umožnenie platenia preddavkov novovzniknutým daňovníkom podľa skutočnej daňovej povinnosti vykázanej za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikli
7
Legislatívne zmeny bude implementovať Ministerstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
-
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Kvantifikácia predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 764 tis. eur v roku 2014, v roku 2015 vo výške 777 tis. eur a 786 tis. eur v roku 2016.
Kvantifikácia príjmov
A, B, C, E, F, G, H, I, L - Pre účely kvantifikácie navrhovaných opatrení neexistujú k dispozícii žiadne dostupné štatistiky, a preto z uvedeného dôvodu absentuje vyčíslenie vplyvov týchto opatrení.
D, J, K - Kvantifikácia opatrení vychádza z údajov individuálnych daňových priznaní DPPO a z disagregovaných údajov daňových priznaní fyzických osôb.
Kvantifikácia príjmov
Vplyv na štátny rozpočet (ESA95)
Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
-764
-768
-777
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-764
-768
-777
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
-5
-1
-2
112
Daň z príjmov právnickej osoby
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
-759
-767
-775
130
Dane za tovary a služby
0
0
0
Vplyv na rozpočet obcí (ESA95)
Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
0
-6
-7
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-6
-7
1110
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-6
-7
8
03
Vplyv na rozpočet VÚC (ESA95)
Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
0
-2
-2
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-2
-2
111003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-2
-2
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA95)
Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v
tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (ESA95)
Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy
(v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)
Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové a odvodové príjmy
-764
-777
-786
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-764
-777
-786
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
-5
-10
-10
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
-759
-767
-775
150
Poistné
0
0
0
151-153,
Sociálne poistenie
0
0
0
9
155-158
154
Zdravotné poistenie
0
0
0
Vplyv na štátny rozpočet (cash)
Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
-6 101
-768
-776
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-6 101
-768
-776
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-1
-1
112
Daň z príjmov právnickej osoby
-5 342
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
-759
-767
-775
130
Dane za tovary a služby
0
0
0
Vplyv na rozpočet obcí (cash)
Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
0
-6
-7
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-6
-7
111003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-6
-7
Vplyv na rozpočet VÚC (cash)
Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
0
-2
-2
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-2
-2
111003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-2
-2
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash)
Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v
tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155
Sociálne poistenie
0
0
0
10
-158
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (cash)
Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy
(v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
-6 101
-777
-785
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-6 101
-777
-785
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-9
-10
112
Daň z príjmov právnických osôb
-5 342
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
-759
-767
-775
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
0
0
0
Kvantifikácia výdavkov
Vplyv na štátny rozpočet (ESA95)
Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)
2013
2014
2015
600
Bežné výdavky
0
0
0
640
Bežné transfery
0
0
0
641
Transfery v rámci verejnej správy
0
0
0
642
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (VPÚ)
0
0
0
(cash=ESA95)
Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)
2014
2015
2016
600
Bežné výdavky
0
0
0
630
Tovary a služby
0
0
0
637
Služby
0
0
0
11
(cash=ESA95)
Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)
2014
2015
2016
600
Bežné výdavky
0
0
0
630
Tovary a služby
0
0
0
637
Služby
0
0
0
(cash=ESA95)
Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur)
2014
2015
2016
600
Bežné výdavky
0
0
0
630
Tovary a služby
0
0
0
637
Služby
0
0
0
640
Bežné transfery
0
0
0
641
Transfery v rámci verejnej správy
0
0
0
642
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
0
0
0
Vplyv na zamestnanosť
Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe.
12
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Zamestnávatelia - všetci
SZČO – všetky
Právnické osoby – všetky
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Daňové zaťaženie SZČO sa zníži v dôsledku zavedenia paušálizácie výdavkov na PHL v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku.
Daňové zaťaženie PO sa zvýši v dôsledku zjednotenia podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Očakáva sa zníženie administratívnej náročnosti daňovníka v dôsledku:
- zjednodušenia a zjednotenia evidencie preukázateľných príjmov a výdavkov pre fyzické osoby - podnikateľov,
- zrušenia oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti,
- zrušenia oznamovacej povinnosti pri začatí a ukončení zahrnovania nerealizovaných kurzových rozdielov do základu dane,
- zjednotenia spodnej hranice pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov PO a FO.
Zvýšenie administratívnej náročnosti sa predpokladá z dôvodu:
- zavedenia zvýšenej zrážkovej dane na vybrané druhy príjmov a s tým súvisiacej oznamovacej povinnosti,
- uloženia povinnosti pre zamestnávateľa uvádzať v ročnom hlásení údaje na zabezpečenie postupu pri poukázaní podielu zaplatenej dane na osobitný účel v prípade, že zamestnanec o uvedené zamestnávateľa požiada.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Okrem vplyvov uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Snahou je postupné znižovanie administratívnej záťaže daňových subjektov s cieľom udržania efektívneho, jednoduchého a neutrálneho daňového systému.
13
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na nižšie uvedené skupiny domácností, resp. jednotlivcov:
1) u fyzických osôb v dôsledku zdanenia sumy výhier prevyšujúcich hranicu, od ktorej nie je cena alebo výhra oslobodená od dane,
2) u zamestnancov pri výpočte nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely,
3) zvýšením minimálnej sumy dane na úhradu.
Kvantifikujte:
Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
Kvantifikácia vplyvov na obyvateľstvo vychádza z údajov štatistického zisťovania ŠÚSR o úplných nákladoch práce za rok 2010 a 2011, ktoré pokrývalo vzorku cca 854 000 zamestnancov podnikov, čo v roku 2011 predstavovalo 39% celkovej zamestnanosti a z údajov daňových priznaní z predchádzajúcich zdaňovacích období:
1) podľa údajov z daňových priznaní za roky 2009 2011 priemerný počet daňovníkov, ktorých dosiahli príjem z výhry predstavoval 2 574
2) podľa údajov z daňových priznaní za roky 2009 2011 priemerný počet daňových subjektov s daňou na úhradu v rozpätí od 3,32 Eur až 5 Eur predstavoval 881
Pozitívne vplyvy (v poradí podľa jednotlivých opatrení) v priemere na jedného daňovníka:
1) priemerná úspora na daňovníka týkajúca sa zmeny zdanenia výhier predstavuje 66,5 eur/rok.
2) priemerná úspora na daňovníka súvisiaca so zmenou v oblasti dane na úhradu, ktorú daňovník nemusí zúčtovať predstavuje 1,82 eur/rok.
14
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Nepredpokladá sa vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Nepredpokladá sa vplyv na zamestnanosť.
15
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie
1.Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3.Problematika návrhu zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-čl. 110 až 112 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):
1.legislatívne akty:
-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania
uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. L 345, 29.12.2011).
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):
-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe
výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,
-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania
uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,
-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania
kapitálu ( Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008),
-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania,
uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009).
16
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, rok 1997,
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, rok 2002,
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, Európska komisia v. Belgické kráľovstvo, rok 2007,
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, rok 2001.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné
b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d)Bezpredmetné.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
17
Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1, 8, 9, 11, 28 a 44 - § 2 písm. c), i), m), § 9 ods. 5, § 17 ods. 1 písm. a), ods. 8 písm. a), ods. 12, § 19 ods. 3 písm. h) a k), § 22 ods. 1, ods. 4, ods. 11, ods. 12, § 24 ods. 1, § 26 ods. 9, § 6 ods. 10 a11, § 6 ods. 14 a 15, § 17 ods. 3 písm. h) a § 51a ods. 1, 2, 3 a 7
Navrhovaná úprava je jedným z nástrojov na zatraktívnenie podnikateľského prostredia, zníženie administratívnej náročnosti a zjednodušenie určenia daňovej povinnosti predovšetkým pre podnikateľov.
V súčasnosti je možné pre daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti viesť zjednodušenú formu uplatňovania preukázateľných výdavkov formou daňovej evidencie, len ak títo nemajú zamestnancov a ich príjmy (výnosy) v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahli 170 000 eur.
Takíto daňovníci nemusia viesť účtovníctvo, či jednoduché alebo podvojné, ale môžu viesť práve daňovú evidenciu o
a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívanom v súvislosti s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a použitia diela a umeleckého výkonu,
c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
V prípade, ak porušili jednu zo zákonnom stanovených podmienok, vznikla by im povinnosť v nasledujúcom zdaňovacom období začať viesť účtovníctvo alebo uplatňovať paušálne výdavky.
S účinnosťou od 1.1.2014 sa navrhuje zrušiť uvedené podmienky a uplatňovanie preukázateľne vynaložených výdavkov formou daňovej evidencie budú môcť využiť všetci daňovníci s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu.
Zároveň sa
-ruší druhá forma vedenia evidencie preukázateľných výdavkov pre príjmy z prenájmu, ktorá je nahradená práve daňovou evidenciou a
-zjednocuje sa aj evidencia pre paušálne výdavky s daňovou evidenciou, pričom však v tomto prípade vedú daňovníci takúto evidenciu len v rozsahu preukázateľných príjmov, zásob a pohľadávok.
Uvedenou úpravou sa zjednocuje forma evidencií pre všetkých daňovníkov s príjmami podľa § 6 zákona.
S účinnosťou od 1.1.2014 si preto daňovníci s príjmami podľa § 6 zákona, ktorí uplatňujú preukázateľné výdavky budú môcť vybrať, či budú viesť
-jednoduché účtovníctvo,
-podvojné účtovníctvo alebo
-daňovú evidenciu.
K bodu 2 - § 2 písm. p)
Na základe uvedenej legislatívnej zmeny sa za „iné prepojenie“ považuje aj obchodný vzťah, ak bol vytvorený predovšetkým (a nie výlučne len) za účelom neželaného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Úpravou ustanovenia sa zabezpečí právna istota tak pre správcov dane z pohľadu uplatnenia v praxi, ako aj pre daňovníkov, nakoľko je jednoznačne vymedzené, že aj obchodný vzťah, ktorého hlavným zámerom je zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty v rozpore so zákonom, sa považuje za vzťah závislých osôb. Cieľom
18
navrhovanej úpravy nie je zahrnúť pod iné prepojenie štandardný obchodný vzťah, do ktorého daňovníci vstupujú v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti.
K bodu 3 - § 2 písm. r)
Na základe skúseností z praxe sa v ustanovení rozširuje vymedzenie pojmu „zahraničná závislá osoba“ o ďalšie konkrétne prípady; napr. stále prevádzkarne daňovníkov, ktorí prepojení podľa písmena n) uvedené zahŕňa vzájomný vzťah stálych prevádzkarní (umiestnených buď na území Slovenskej republiky, alebo v zahraničí) prepojených daňovníkov (pričom môže ísť o daňovníkov s neobmedzenou alebo aj obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky), alebo aj vzťahy stálej prevádzkarne daňovníka s iným daňovníkom, ktorý je prepojený s týmto daňovníkom.
K bodu 4 - § 2 písm. x)
Zavádza sa definícia daňovníka, voči ktorému sa uplatňuje zvýšená sadzba zrážkovej dane, resp. sadzba zabezpečenej dane. Ide o fyzickú osobu, ktorá trvalý pobyt alebo právnickú osobu, ktorá sídlo v štáte, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú platnú a účinnú medzinárodnú zmluvu obsahujúcu klauzulu o výmene informácií na daňové účely. V zmysle osobitného predpisu, ktorý upravuje pobyt cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom v Európskej únii sa považuje za fyzickú osobu, ktorá trvalý pobyt na území SR, a preto sa nepovažuje za daňovníka nezmluvného štátu. Na platby plynúce daňovníkom vymedzeným v tomto ustanovení bude slovenský platiteľ dane uplatňovať zvýšenú sadzbu zrážkovej dane, resp. zvýšenú sadzbu zabezpečenej dane a rovnako bude povinný tieto úhrady oznamovať správcovi dane na tlačive, ktorého vzor bude zverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.
K bodu 5 - § 5 ods. 3 písm. a)
Zámerom úpravy je v súlade s úlohou B. 15 uznesenia vlády SR č. 153/2013 pri výpočte výšky zdaniteľného príjmu zamestnanca v prípade používania služobného motorového vozidla na súkromné účely zohľadniť opotrebenie tohto motorového vozidla. Na základe uvedenej úlohy sa navrhuje pri vyčíslení nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely vychádzať zo vstupnej ceny tohto motorového vozidla, pričom nepeňažný príjem sa bude zamestnancovi zdaňovať počas 8 rokov od zaradenia vozidla do užívania a je :
- v roku zaradenia do užívania stanovený vo výške 1 % zo vstupnej ceny za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely,
- v ďalších siedmych rokoch stanovený vo výške 1 % zo vstupnej ceny zníženej každoročne o 12,5 % za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely. Ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoročne o 12,5 %.
K bodu 6 - § 5 ods. 4
Ide o spresnenie vykonané v oblasti medzinárodného prenájmu pracovnej sily v nadväznosti na koncept „ekonomického“ (skutočného) zamestnávateľa. Doplnenie je v súlade s už v súčasnosti uplatňovaným prístupom k „ekonomickému“ zamestnávateľovi na účely uplatňovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a vzťahuje sa najmä na prípady zahraničných zamestnancov, ktorí na území Slovenskej republiky zastávajú vedúce a manažérske pozície, t.j. nie je možné jednoznačne povedať, že vykonávajú prácu na základe pokynov a príkazov zamestnávateľa.
19
K bodu 7- § 6 ods. 9
Navrhované znenie spresňuje možnosť spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti odpočítať si od príjmov/základu dane pripadajúceho na tohto daňovníka, výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona.
Práve v nadväznosti na špecifické znenie § 6 ods. 9 zákona, ktoré upravuje výpočet základu dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti vznikajú v praxi aplikačné problémy v súvislosti s možnosťou odpočítania výdavkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona, aj keď nárok na tieto výdavky majú všetci daňovníci dosahujúci príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, t.j. aj spoločníci v.o.s. alebo komplementári k.s.
K bodu 10 - § 6 ods. 13
Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby aj daňovník dosahujúci príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu uvedené v § 6 ods. 4 zákona, mohol viesť účtovníctvo v súlade s účtovnými predpismi, a to napriek skutočnosti, že sa v súlade so zákonom o účtovníctve nestane účtovnou jednotkou rovnako ako daňovník dosahujúci príjmy z prenájmu.
K bodom 12, 14 a 74 - § 7 ods. 1 písm. a) a h), a § 43 ods. 3 písm. a)
Navrhovaná úprava obsahuje zdaňovanie výnosov z hypotekárnych záložných listov u fyzických osôb daňou vyberanou zrážkou, bez možnosti uplatnenia výdavkov.
K bodu 13 - § 7 ods. 1 písm. b)
Navrhovanou úpravou sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že akékoľvek úroky, výhry alebo iné výnosy plynúce nie len na vkladných knižkách ale aj na vkladovom účte, účte stavebného sporiteľa alebo bežnom účte s výnimkou úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b) zákona (úroky plynúce z prostriedkov na bežnom účte využívanom v súvislosti s podnikaním) budú príjmami z kapitálového majetku, ktoré ak plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky budú vysporiadané daňou vyberanou zrážkou platiteľom dane.
K bodu 15 - § 7 ods. 4
V navrhovanej úprave sa ustanovenie len legislatívno-technicky spresňuje z dôvodu právnej istoty daňovníka, pričom ani v súčasnosti sa nedovoľujú pri príjmoch uvádzaných v § 7 ods. 1 písm. a) a b) a h) zákona uplatňovať výdavky.
K bodu 16 - § 7 ods. 8
Zrovnoprávňuje sa možnosť uplatnenia výdavku pri dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia a plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, ktoré plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí s takto plynúcimi príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky, z ktorých sa zráža daň, pričom základom dane pre daň vyberanú zrážkou uvedené príjmy znížené o takéto výdavky podľa § 43 ods. 5 písm. a) zákona. V súlade s § 7 ods. 3 zákona uvedené príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, príjmami zahŕnovanými do čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 zákona, zdaňovanými prostredníctvom daňového priznania po uplatnení výdavkov uvedených v navrhovanom znení ustanovenia § 7 ods. 8 zákona.
K bodom 17, 18 a 75 - § 8 ods. 1 písm. m), § 8 ods. 10 a § 43 ods. 3 písm. m)
Kompenzačné platby vyplácané podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach u vyplácajúcich subjektov uznaným daňovým výdavkom, po ich zaplatení, pričom vyplácajúci subjekt je povinný na tieto platby uplatniť daň vyberanú zrážkou, ktorá je
20
definitívne vysporiadaná a prijímajúci subjekt tento príjem nezahrnuje do základu dane z príjmov.
K bodu 19 - § 9 ods. 2 písm. m)
Upravuje sa zdanenie cien a výhier v hodnote vyššej ako 350 eur, podľa ktorého sa zdaňuje len suma, ktorá prevyšuje 350 eur, t.j. hranicu, od ktorej nie je cena alebo výhra oslobodená od dane.
K bodu 20 - § 16 ods. 1 písm. c)
Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky za poskytovanie služieb, aj v takom prípade, ak tieto neboli poskytnuté na našom území. V praxi je predmetné ustanovenie uplatniteľné výlučne voči daňovníkom zo štátov, s ktorými nemá Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V ostatných prípadoch sa dodržiava medzinárodne uznávaný princíp právo na zdaňovanie príjmov zo služieb štát, kde je služba vykonávaná (v súlade so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia).
K bodu 21 - § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod
Príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky sa presúvajú do nového písmena g) v § 16 ods. 1 zákona.
Zároveň sa za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky nepovažuje príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.
K bodu 22 - § 16 ods. 1 písm. g) až i)
Za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa písmena g) sa považuje príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúci z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, a to aj v prípade, ak úhrada plynie od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nielen od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Slovenskej republike).
Doplnenie písmena h) implementuje špeciálne pravidlo vymedzené v článku 13 odsek 4 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku a vo viacerých bilaterálnych zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Slovenská republika právo na zdanenie príjmov z prevodu podielov na spoločnosti alebo členského práva v družstve bez ohľadu na ich sídlo, ak spoločnosť alebo družstvo vlastní nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, ktorej účtovná hodnota podľa účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k prevodu, je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva.
Za účelom spresnenia súčasnej situácie sa dopĺňa nové písmeno i), ktoré explicitne vymedzuje, že aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území Slovenskej republiky je považovaný za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
K bodu 23 - § 16 ods. 2
Rozšírenie definície stálej prevádzkarne o koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne, ktorý je vymedzený tiež vo viacerých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne (rovnako ako koncept tzv.
21
agentskej stálej prevádzkarne) predstavuje alternatívne ustanovenie vymedzujúce vznik stálej prevádzkarne, ktoré sa uplatňuje bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia zákona, t.j. bez ohľadu na existenciu trvalého miesta daňovníka na výkon činností. Podľa tohto návrhu, aj činnosti pri poskytovaní služieb vykonávané na viacerých miestach v rámci územia Slovenskej republiky môžu založiť stálu prevádzkareň daňovníka, ak vykonávané počas vymedzeného časového obdobia.
K bodu 24 - § 17 ods. 1 písm. c)
Legislatívno - technická úprava, ktorou sa vypúšťa zavedenie skratky pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky, nakoľko táto skratka sa zaviedla už v § 2 písm. x) zákona.
K bodu 25 - § 17 ods. 1 písm. e)
Navrhovanou úpravou dochádza k spresneniu povinnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (právnickej osoby), ktorý stálu prevádzkareň alebo viacero stálych prevádzkarní na území Slovenskej republiky, avšak nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, aby pri vyčíslení základu dane vychádzal z výsledku hospodárenia v súlade s opatrením Ministerstva financií SR vyhláseným podľa zákona o účtovníctve.
K bodom 26 a 27 - § 17 ods. 2 písm. b) a c)
Ide o spresnenie úpravy výsledku hospodárenia pri zisťovaní základu dane o také položky, ktoré:
a)nie súčasťou výsledku hospodárenia, ale sa zahrnujú do základu dane (napr. zmluvné sankcie, ktoré boli zaúčtované vo výsledku hospodárenia v predchádzajúcich rokoch, ale uhradené alebo prijaté boli v príslušnom zdaňovacom období
b) súčasťou výsledku hospodárenia, ale sa nezahrnujú do základu dane (napr. zmluvné sankcie, ktoré boli zaúčtované vo výsledku hospodárenia alebo neboli zaplatené alebo prijaté a ďalej rezervy, ktoré sa účtujú ako zníženie výnosov - rezervy na bonusy, rabaty, skontá) a nepovažujú sa za daňové rezervy podľa § 20 zákona.
K bodu 29 - § 17 ods. 5
Spresnenie súčasného znenia tak, že súčasťou základu dane závislej osoby je nielen rozdiel, ktorý znížil základ dane, ale aj rozdiel, ktorý zvýšil daňovú stratu.
K bodu 30 - § 17 ods. 7
Spresňuje sa súčasné znenie úpravy základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, aby bolo zrejmé, že na základe predmetného ustanovenia sa upravuje nielen základ dane, ale aj daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky. Spresňuje sa tiež, že základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne sa zisťuje podľa § 17 až 29 zákona.
K bodu 31 - § 17 ods. 17
Úprava vykonaná za účelom zníženia administratívnej náročnosti daňovníkov. Daňovník nebude povinný oznamovať správcovi dane začatie a ukončenie nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov do základu dane. Túto skutočnosť vyznačí v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Za týmto účelom bude vykonaná zmena v tlačive daňového priznania.
22
K bodu 32 - § 17 ods. 19
V súvislosti s implementáciou smernice 2011/7/EU dňa 18.12.2012 Národná rada SR schválila zákon č.
9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
, účinný od 1. februára 2013, v ktorom je zavedený nový inštitút v § 369c „paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“ (ďalej len „paušálna náhrada“).
Paušálna náhrada predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov a je náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie. Výška paušálnej náhrady bude stanovená nariadením vlády SR v sume 40 eur, bez ohľadu na výšku pohľadávky a dĺžku omeškania.
V tejto súvislosti je potrebné zahrnúť paušálnu náhradu do základu dane z príjmov obdobne ako v prípade zmluvných pokút 544 OZ), poplatkov z omeškania 517 OZ) a úrokov z omeškania 369 ObZ) ustanovených v § 17 ods. 19 cit. zákona, ktoré sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo u dlžníka po ich zaplatení.
V nadväznosti na uvedenú úpravu zákona bude do príslušných opatrení MF SR, ktoré upravujú postupy účtovania doplnený spôsob účtovania paušálnej náhrady nákladov a to u dlžníka aj veriteľa (účtovnej jednotky).
Daňovým výdavkom len po zaplatení je taktiež kompenzačná platba vyplácaná podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
K bodu 33 - § 17 ods. 24
Stanovuje sa úprava základu dane vyplývajúca z opätovného zavedenia zrýchleného leasingového odpisovania počas doby trvania nájomnej zmluvy pri porušení podmienok finančného prenájmu a pri kúpe predmetu nájmu pred uplynutím minimálnej doby stanovenej zákonom o dani z príjmov. Pri predčasnom ukončení nájomnej zmluvy z dôvodu insolventnosti nájomcu (vrátenia predmetu nájmu leasingovej spoločnosti) a pri totálnom znehodnotení predmetu nájmu haváriou, krádeži predmetu nájmu strata z vyradenia predmetu nájmu z používania nie je súčasťou základu dane.
V prípade predčasného odkúpenia predmetu nájmu, je daňovník povinný základ dane zvýšiť o kladný rozdiel medzi uplatnenými leasingovými odpismi a odpismi, ktoré by uplatnil keby bol vlastníkom predmetu nájmu rovnomerným spôsobom odpisovania, pričom daňovník uplatňuje odpisy rovnomerným spôsobom odpisovania ako v ďalších rokoch odpisovania.
K bodom 34 a 36 - § 17 ods. 27, 32 a 33
Odsek 27 a 32 Úprava sa navrhuje z dôvodu zjednotenia časového testu na zvýšenie základu dane o neuhradený záväzok alebo jeho časť s časovým testom na daňovú uznateľnosť tvorby opravných položiek u pohľadávok. Daňovník bude povinný zvýšiť základ dane v nadväznosti na dobu (počet dní), ktorá uplynula od lehoty splatnosti neuhradeného záväzku vo výške 20% 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti. Lehotou splatnosti záväzku sa myslí lehota dohodnutá pri vzniku záväzku, ktorú na účely úpravy základu dane nie je možné predĺžiť. Uvedená úprava základu dane sa vykoná aj v prípade, že záväzok bol čiastočne uhradený, ale len do výšky nesplatenej časti záväzku, t.j. obdobne ako pri tvorbe opravnej položky k pohľadávke, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi opravnú položku možno tvoriť do výšky pohľadávky nezapočítanej so záväzkami. Zároveň sa stanovuje spôsob úpravy základu dane (zníženie) v prípade úhrady záväzku po období, v ktorom bol základ dane zvýšený o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti a v prípade premlčania alebo zániku záväzku.
Odsek 33 Pri konte pracovného času v prípade menšieho objemu prác za rovnakú odmenu sa časové rozlíšenie mzdových nákladov vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca zahrnuje do základu dane. V nasledujúcich zdaňovacích
23
obdobiach, ak budú neodpracované hodiny odpracované sa zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný nákladový účet do základu dane nezahŕňa.
K bodu 35 - § 17 ods. 29
Navrhovaná úprava smeruje k zvýšeniu právnej istoty pri uplatňovaní tohto ustanovenia z hľadiska potreby rešpektovania zániku práva na vyrubenie dane podľa § 69 daňového poriadku.
K bodu 37 - § 18 ods. 1 prvá veta
Zmena vyplýva z aktualizovaného znenia Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti a správu daní vydanú Radou OECD v júli 2010 (ďalej len „Smernica OECD z roku 2010“), ktorým sa mení prístup k výberu metódy transferového oceňovania, a to zo striktnej hierarchie na prístup výberu najlepšej metódy podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Podľa Smernice OECD z roku 2010 voľba metódy pre stanovenie transferových cien vždy za cieľ nachádzať najvhodnejšiu metódu pre konkrétny prípad. Nie každú metódu je vždy vhodné použiť vo všetkých prípadoch, a preto je nevyhnutné vždy postupovať prípad od prípadu a hodnotiť vhodnosť použitej metódy individuálne pre každý konkrétny prípad berúc do úvahy všetky okolnosti a podmienky transakcií.
K bodu 38 - § 18 ods. 1 piata veta
V oblasti transferového oceňovania je niekedy obtiažne nájsť situácie, kedy porovnávané podmienky transakcie úplne identické. Pokiaľ ide o porovnávanie podmienok transakcií získaných z externých zdrojov je postačujúce, aby medzi podmienkami neboli rozdiely významného charakteru. Pod pojmom „zásadný“ sa rozumie taký, ktorý významnou mierou ovplyvňuje porovnávané podmienky v zmysle § 18 ods. 1 zákona. Uvedené vyplýva z odseku 1.33 Smernice OECD z roku 2010, podľa ktorého byť „porovnateľný“ znamená, že žiaden z rozdielov medzi porovnávanými situáciami (pokiaľ nejaký existuje) by nemal významne ovplyvniť podmienku, ktorá sa preveruje (napr. cena alebo rozpätie) alebo že sa môžu vykonať primerané presné úpravy v záujme vylúčenia dopadov takýchto rozdielov.
K bodu 39 - § 18 ods. 4
Ustanovenie vymedzuje lehotu na podanie žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, vytvára dostatočný časový priestor na prerokovanie a odsúhlasenie metódy a ustanovuje, že správca dane neodsúhlasuje metódu ocenenia spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Rovnako sa zdôrazňuje, že správca dane nie je povinný v každom prípade odsúhlasiť metódu navrhnutú závislou osobou. Nevyhnutným predpokladom odsúhlasenia metódy transferového oceňovania je úzka spolupráca daňovníka so správcom dane a predloženie relevantnej dokumentácie a informácií preukazujúcich odôvodnenosť predkladaného návrhu. Ak predložený návrh nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, predložená dokumentácia nie je postačujúca na správne určenie metódy oceňovania, resp. správca dane nesúhlasí s použitím metódy navrhnutej daňovníkom, oznámi túto skutočnosť daňovníkovi.
K bodu 40 - § 18 ods. 6 druhá a tretia veta
Správcovi dane alebo Finančnému riaditeľstvu SR sa ustanovuje možnosť vyžiadať si dokumentáciu transferového oceňovania kedykoľvek, keď to bude s ohľadom na skutočnosti považovať za potrebné, nielen v procese daňovej kontroly. Predmetnou úpravou sa skvalitní výber rizikových daňových subjektov. Ak daňovník nesplní túto povinnosť v zákonnej lehote (15 dní), hrozí mu sankcia od 60 do 3000 eur v súlade s § 154 v spojení s § 155 daňového poriadku.
24
K bodu 41 - § 19 ods. 2 písm. e)
Navrhovaná úprava umožňuje, v rámci zníženia administratívnej náročnosti, daňovníkovi vybrať si aj pri vlastnom osobnom automobile nezahrnutom do obchodného majetku medzi
-preukázateľne vynaloženými výdavkami na spotrebu PHL a základnej sadzby náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, čo vyžaduje aj vedenie evidencie jázd z pracovných ciest alebo
-paušálnymi výdavkami vo výške zákonom stanoveného percenta z preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie, pri ktorých nebude musieť viesť žiadnu evidenciu.
K bodom 42, 45, 51, 58 a 82 - § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 3 písm. n), § 34 ods. 2 a 3, § 42 ods. 1 a 2, § 38 ods. 7, § 40 ods. 5 a § 46
Z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia a zjednodušenia orientácie daňovníkov medzi jednotlivými číselnými údajmi obsiahnutými v zákone sa zaokrúhľujú číselné údaje smerom nahor na celé čísla.
K bodu 43 - § 19 ods. 2 písm. s)
Jednoznačne sa do daňových výdavkov zamestnávateľa budú zahrnovať výdavky na dopravu zamestnancov v prípade, ak sa na miesto výkonu práce a späť nemôže zamestnanec dopraviť verejnou dopravou. Tieto výdavky bude možné zahrnúť do základu dane v plnej výške alebo ak bola poskytnutá zamestnávateľovi na túto formu dopravy dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do výdavkov iba ich časť, o ktorú výdavky prevyšujú skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok.
K bodu 46 - § 20 ods. 9 písm. a)
Navrhovanou úpravou sa k existujúcim daňovo uznateľným rezervám dopĺňa rezerva na mzdu vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca v prípade konta pracovného času pri výkone väčšieho objemu prác za rovnakú odmenu, keď zamestnávateľovi nie je známa presná výška mzdy, napr. z dôvodu budúcej valorizácie platov v čase výplaty tejto mzdy. V tomto prípade sa v účtovníctve vytvorená rezerva bude považovať za daňový výdavok. Ak zamestnávateľ pozná presnú výšku mzdy vrátane poistného a príspevkov účtuje o záväzku voči zamestnancovi a náklad, ktorý sa k nemu vzťahuje je daňovo uznateľným v súlade s účtovníctvom.
K bodu 47 - § 21 ods. 1 písm. h)
Z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia a zjednodušenia orientácie daňovníkov medzi jednotlivými číselnými údajmi obsiahnutými v zákone sa zaokrúhľuje hodnota reklamného predmetu, ktorý je uznaný za daňový výdavok smerom nahor na 17 eur. Zároveň sa vymedzuje, že hodnota darčekovej reklamnej poukážky poskytnutej ako reklamný predmet sa nepovažuje za daňový výdavok.
K bodu 48 - § 21 ods. 2 písm. m)
Úprava je vykonaná v súvislosti so zavedením zvýšenej sadzby dane vyberanej zrážkou a sadzby zabezpečenej dane v prípade platieb plynúcich daňovníkom nezmluvných štátov. Výdavky (náklady) platiteľa dane vzťahujúce sa k platbám plynúcim daňovníkom nezmluvných štátov, aj keď podľa ustanovení zákona daňovým výdavkom, nebudú považované za daňový výdavok za predpokladu, že platiteľ dane si nesplní oznamovaciu povinnosť o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou, resp. o zabezpečenej dani správcovi dane. Tieto výdavky musia rovnako spĺňať aj všeobecné podmienky daňovej uznateľnosti výdavkov.
25
K bodu 49 - § 25 ods. 3
V prípade predčasného odkúpenia predmetu nájmu sa zostatková cena zvýši o kladný rozdiel uplatnených odpisov podľa § 26 ods. 8 a odpisov, ktoré by daňovník uplatnil ako vlastník podľa § 27, pričom ďalej daňovník pokračuje v odpisovaní podľa § 27 ako v ďalších rokoch odpisovania.
K bodu 50 - § 31 ods. 2
Dopĺňa sa chýbajúci postup stanovenia kurzu pri prepočte výdavkov u daňovníkov, ktorí nie sú účtovnou jednotkou. V súčasnosti ustanovenie rieši len prepočet príjmov.
Podľa navrhovaného znenia daňovník, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije na prepočet výdavkov
-priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol výdavok vynaložený alebo
-kurz platný v deň, v ktorom bol vynaložený v cudzej mene alebo odpísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo
-ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vynaložený alebo
-priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých boli výdavky vynaložené.
Zároveň sa umožňuje všetkým daňovníkom rovnako využiť stanovenie možnosti prepočtu príjmov, teda aj tým, ktorí poberajú príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky, avšak je im vyplácaný v cudzej mene.
K bodu 52 - § 34 ods. 5 a § 42 ods. 9
Navrhovaná úprava spresňuje prípady, kedy daňovníkovi po prepočítaní preddavkov po podaní daňového priznania na preddavkové obdobie v prípade fyzických osôb alebo zdaňovacie obdobie v prípade právnických osôb vznikne preplatok a daňovník požiada o ich vrátenie. V takýchto prípadoch správca dane na žiadosť daňovníka preddavky vráti avšak v prvom rade sa tento použije v súlade s § 79 daňového poriadku na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti správca dane daňový preplatok.
K bodu 53 - § 34 ods. 8
Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť daňovníka oznamovať skončenie výkonu podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu a výkon zo závislej činnosti, z ktorej vyplácaných príjmov sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 zákona správcovi dane. Oznamovacia povinnosť sa ponecháva len daňovníkom s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona. Návrh je jedným z opatrení zníženia administratívnej náročnosti. Správca dane sa o skutočnosti skončenia podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu, ktorá vplyv aj na skončenie platenia preddavkov v súlade s § 34 ods. 8 dozvie zrušením registrácie daňovníka. V prípade, ak viacero týchto činností, skončením len jednej z nich mu nezanikne povinnosť platenia preddavkov z nich ale v prípade, ak by skončením jednej z činností mal daňovník nižšie zdaniteľné príjmy a chcel by platiť nižšie preddavky, možnosť uplatniť si inštitút platenie preddavkov inak podľa § 34 ods. 4 zákona.
Zároveň sa ustanovenie spresňuje aj pre prípady skončenia poberania príjmov z použitia diela a z umeleckej činnosti, pričom v takýchto prípadoch bude musieť daňovník oznamovať skončenie poberania uvedených príjmov správcovi dane, vzhľadom na skutočnosť, že
26
poberanie len takýchto príjmov nezakladá vznik povinnosti registrácie a preto správca dane ani nemá vedomosť o skončení poberania týchto príjmov. Uvedeným oznámením sa predíde zbytočným výzvam resp. sankčným postihom zo strany správcu dane.
K bodom 54 a 60 - § 36 ods. 6 a § 39 ods. 5
Vzory uvedených tlačív bude povinne vydávať finančné riaditeľstvo.
K bodom 55, 56, 57, 62, 63, 92, 93, 945 a 96 - § 38 ods. 1, 2 a 3, § 39 ods. 7, § 39 ods. 9 písm. b), § 50 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 a § 50 ods. 6 písm. a)
Ak zamestnávateľ vykoná zamestnancovi ročné zúčtovanie a zamestnanec v žiadosti o jeho vykonanie uvedie prijímateľa podielu 2 % zaplatenej dane, zamestnávateľ nebude zamestnancovi vydávať potvrdenie o vysporiadaní daňovej povinnosti. Ak zamestnanec splní všetky podmienky na poukázanie týchto prostriedkov, zamestnávateľ v ročnom hlásení, ktoré sa podáva v lehote do konca apríla nasledujúceho roka po skončení zdaňovacieho obdobia, uvedie identifikačné údaje príslušného prijímateľa v prílohe V hlásenia. Zároveň sa upravuje suma 2 % zaplatenej dane.
K bodu 59 - § 38 ods. 9
Ustanovuje sa pokuta za nevystavenie dokladu zamestnávateľom potvrdenie o príjme alebo doplnené ročné zúčtovanie.
K bodom 61 - § 39 ods. 6
V doplnenom ročnom zúčtovaní zamestnávateľ uvedie nielen údaj o vysporiadaní dane a daňového bonusu, ale aj zamestnaneckej prémie.
K bodu 64 - § 39 ods. 11
Na hlásenie sa z hľadiska vyrubovacieho konania a sankcií nahliada ako na daňové priznanie (zákon č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok). Návrhom sa spresňuje postup pri uložení pokuty za nepodanie prehľadu. Správca dane uloží zamestnávateľovi sankciu podľa daňového poriadku v prípade, ak zamestnávateľ bol povinný prehľad podať a ak mu vznikla povinnosť odvodu preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. ak žiadal správcu dane o poukázanie daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie.
K bodu 65 - § 39 ods. 14
Ustanovuje sa lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu v prípade, ak správca dane vyzve zamestnávateľa na opravu údajov v prehľade.
K bodu 66 - § 40 ods. 7
Navrhovanou úpravou sa dopĺňa možnosť pre zamestnanca alebo zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane vystaviť opravné potvrdenie o príjme uvedené v § 39 ods. 5 zákona, ak sami zistili uvedenie nesprávnych údajov v tomto doklade. V súčasnosti je možné vystaviť opravné potvrdenie len v prípadoch, ak to zistí správca dane, ktorý daňovú povinnosť daňovníka kontroluje a vydá dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubuje daň alebo rozdiel dane zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane.
K bodom 67, 68, 70 a 71 - § 42 ods. 2, 3, 9 a 10
Úprava vykonaná za účelom zjednotenia spodnej hranice pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov právnických osôb a fyzických osôb. Odstraňuje sa výnimka pre daňovníkov so sídlom v zahraničí, ktorí vykonávajú na území Slovenskej republiky stavebnú alebo montážnu
27
činnosť, ak miesto alebo zariadenie na výkon tejto činnosti je považované za stálu prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona.
K bodu 69 - § 42 ods. 5
Zjednocuje sa spôsob zisťovania a výpočtu preddavkov daňovníkov, ktorí vznikli v priebehu zdaňovacieho obdobia s ostatnými daňovníkmi. Povinnosť platenia preddavkov a ich výšku nebudú zisťovať z predpokladanej alebo dopočítanej dane na celé zdaňovacie obdobie, ale zo skutočnej daňovej povinnosti vykázanej v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikli.
K bodu 72 - § 43 ods. 1
Zavádza sa zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou v prípade platieb plynúcich daňovníkom nezmluvných štátov, ktorí sú definovaní v § 2 písm. x) zákona.
K bodu 73 - § 43 ods. 2
Príjmy plynúce daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky za poskytovanie služieb vymedzené v § 16 ods. 1 písm. c) zákona nebudú zdaňované zrážkovou daňou, ale prostredníctvom zabezpečenia dane podľa § 44 pri splnení vymedzených podmienok, resp. v podanom daňovom priznaní.
K bodu 76 - § 43 ods. 11
Oznámenie o zrazení a odvedení dane platitelia dane povinní oznamovať na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, a to v lehote zhodnej so zrazením a odvedením dane. Zároveň platiteľ dane, ktorý poukazuje platbu do nezmluvného štátu (daňovníkovi podľa § 2 písm. x) zákona, je povinný spolu s oznámením predložiť aj prílohy, ktoré špecifikované na danom tlačive. Obsahom tlačiva pri fyzických osobách aj ustanovené osobné údaje (meno, priezvisko, adresa a dátum narodenia).
K bodu 77 - § 43 ods. 13 a 15
Ide o spresnenie lehoty, v ktorej je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane zrazenie a odvedenie dane. Táto lehota je zhodná s lehotou zrazenia a odvedenia dane.
K bodu 78 - § 44 ods. 2
Dopĺňa sa zvýšená sadzba dane, ktorú platiteľ dane zabezpečovať voči daňovníkom nezmluvných štátov vymedzených v § 2 písm. x) zákona. Zabezpečenie dane sa nebude uplatňovať nielen voči daňovníkom členských štátov EÚ, ale aj daňovníkom štátov tvoriacich Európsky hospodársky priestor. Zároveň sa nahrádza výraz „platiteľ príjmu“ výrazom „platiteľ dane“, nakoľko § 2 písm. v) zákona definuje platiteľa dane a táto definícia rovnako zahŕňa aj osobu, ktorá je povinná vybrať preddavok na daň (zabezpečenie dane sa považuje za preddavok na daň).
K bodu 79 - § 44 ods. 3
Oznámenie o zabezpečenej dani platitelia dane povinní oznamovať na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v lehote zhodnej so zrazením a odvedením dane. Zároveň platiteľ dane, ktorý poukazuje platbu do nezmluvného štátu (daňovníkovi podľa § 2 písm. x) zákona), je povinný spolu s oznámením predložiť aj prílohy, ktoré špecifikované na danom tlačive. Obsahom tlačiva pri fyzických osobách aj ustanovené osobné údaje (meno, priezvisko, adresa a dátum narodenia). Rovnako sa nahrádza výraz „platiteľ príjmu“ výrazom „platiteľ dane“ v nadväznosti na definíciu v § 2 písm. v) zákona.
28
K bodu 80 - § 44 ods. 4 a ods. 6
Nahrádza sa výraz „platiteľ príjmu“ výrazom „platiteľ dane“ v nadväznosti na definíciu v § 2 písm. v) zákona.
K bodu 81 - § 45 ods. 1 štvrtá veta a posledná veta
Pri metóde vyňatia sa dopĺňa daňová strata za účelom zosúladenia s § 17 ods. 14 zákona a navyše sa pri metóde zápočtu a vyňatia pri fyzických osobách upresňuje, že základ dane je vyčíslený podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8 zákona.
K bodom 83 a 84 - § 47 ods. 1 a 2
Upravuje sa spôsob zaokrúhľovania podielu 2 % zaplatenej dane (smerom nadol).
K bodu 85 - § 49 ods. 1
Legislatívno - technická úprava vykonaná v súvislosti s úpravami ustanovenia § 49 ods. 11 zákona s účinnosťou od 1. 1. 2014.
K bodu 86 - § 49 ods. 3 písm. b)
Doplnením sa jasne špecifikuje, že predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je umožnené daňovníkovi, ktorý dosahuje príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré však v zahraničí zdaniteľné (t.j. predmetom dane a nie od dane oslobodené). Ak by príjmy neboli v zahraničí zdaniteľným príjmom, nie je dôvod na predlžovanie lehoty na území Slovenskej republiky.
K bodu 87 - § 49 ods. 4 a 5
Ak daňovník, fyzická osoba zomrie, daňové priznanie v určenej lehote podáva dedič. Ak bol zomrelý daňovník zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, t.j. mal zamestnancov, aj prehľad a hlásenie podáva po jeho úmrtí dedič v lehote a spôsobom ako daňové priznanie. Prehľad bude dedič povinný podať za tie mesiace, za ktoré vznikla zomrelému táto povinnosť.
K bodu 88 - § 49 ods. 7
Úpravou sa spresňuje, že podmienkou pre podanie daňového priznania pri zrušení stálej prevádzkarne v súlade s týmto ustanovením je nielen existencia iných stálych prevádzkarní a iných zdaniteľných príjmov na území Slovenskej republiky, ale aj existencia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky.
K bodu 89 - § 49 ods. 8
Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorí zistili vznik stálej prevádzkarne v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom im stála prevádzkareň vznikla (z dôvodu zmeny skutočností ovplyvňujúcich vznik stálej prevádzkarne). Zjednocuje sa lehota na podanie daňového priznania v takýchto prípadoch s ostatnými ustanoveniami zákona a navyše sa spresňuje, že daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou právnická osoba nemá povinnosť podať daňové priznanie v lehote vymedzenej v tomto ustanovení, ak na území Slovenskej republiky registrovanú organizačnú zložku, nakoľko takáto právnická osoba podáva daňové priznanie v lehote podľa odseku 2 v § 49 zákona.
K bodu 90 - § 49 ods. 11
Ročná finančná správa emitenta cenných papierov tvorí jeden celok a obsahuje ročnú účtovnú závierku, výročnú správu a vyhlásenie zodpovedných osôb. Lehota na uloženie podľa zákona o burze cenných papierov je štyri mesiace. Účtovnú závierku v súlade so smernicou EP a R č.
29
2004/109/ES nie je možné vyňať a uložiť v lehote na podanie daňového priznania. Aby bol dodržaný zámer vlády predkladať účtovnú závierku a výročnú správu iba raz povoľuje sa emitentom uložiť účtovnú závierku v súlade s ich zákonom ako súčasť ročnej finančnej správy.
K bodu 91 - § 49a ods. 8
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa oznamovacia povinnosť pri platbách v hotovosti v nadväznosti na prijatie zákona obmedzujúceho platby v hotovosti ako aj z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti daňovníkov.
K bodu 95 - § 50 ods. 4
Legislatívno - technická úprava z dôvodu zrušenia protidrogového fondu.
K bodu 97 - § 50 ods. 8
Ustanovenie sa spresňuje tak, aby v prípade, že daňovník nedostatky uvedené vo výzve v stanovenej lehote neodstráni, správca dane na vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane neprihliada a nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane mu zanikne.
K bodu 98 - § 50 ods. 13
Navrhovanou úpravou bude možné z úrokov, ktoré plynú z finančných prostriedkov z podielov zaplatenej dane vedených na osobitnom účte v súlade s § 50 ods. 13 zákona uhradiť nielen zrazenú daň ale aj náklady vzniknuté v súvislosti s vedením tohto účtu. Zvyšné prostriedky použije prijímateľ podielu zaplatenej dane len na zákonom stanovené verejnoprospešné účely.
K bodu 99 - § 50 ods. 16
Navrhnuté ustanovenie spresňuje kompetenciu orgánov, ktoré vykonávajú vládny audit zákonom stanovených podmienok použitia podielu dane. Takýmito orgánmi Ministerstvo financií SR a Správy finančnej kontroly Bratislava, Zvolen a Košice ,ktoré vykonávajú vládny audit v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 100 - § 52w
Odsek 1 - Od nadobudnutia účinnosti zákona sa bude pri vyčísľovaní nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa, ktoré sa používa aj na súkromné účely zohľadňovať jeho opotrebenie. Ak sa takéto motorové vozidlo zamestnávateľa používal aj na súkromné účely pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, základňa pre výpočet nepeňažného príjmu za mesiac január 2014 sa vypočíta (prepočíta) novým postupom uvedeným v § 5 ods. 3 zákona.
Odsek 2 - V rámci právnej istoty daňovníkov sa dopĺňa prechodné ustanovenie vo vzťahu k doplneniu § 17 ods. 1 písm. e) zákona. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty bude daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (právnická osoba), ktorý stálu prevádzkareň alebo viacero stálych prevádzkarní na území Slovenskej republiky, avšak nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, vychádzať z výsledku hospodárenia v súlade s opatrením Ministerstva financií SR vyhláseným podľa zákona o účtovníctve za zdaňovacie obdobia začínajúce od 1. januára 2014.
Odsek 4 Zamestnávatelia budú v ročnom hlásení za rok 2013 uvádzať údaje na zabezpečenie postupu podľa § 50 zákona za zamestnancov, ktorým budú vykonávať za toto zdaňovacie obdobie ročné zúčtovanie, ale len v prípade, ak zamestnanec splní podmienky
30
a požiada zamestnávateľa o uplatnenie postupu podľa § 50 zákona (použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely).
K bodom 101 a 102 – príloha č. 3 a 4
Z dôvodu potreby aktualizácie zoznamu štátov na súčasný stav.
K Čl. II
Úprava v § 4 ods. 4 stanovuje termín pre akceptovanie opráv údajov poskytovaných ministerstvu prostredníctvom Štatistického úradu Slovenskej republiky, čo bude mať pozitívny vplyv na stabilitu prerozdeľovania podielu na výnose dane z príjmu fyzických osôb v priebehu roka.
K Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2014.
Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 10. júla 2013.
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v.r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky