1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný ako iniciatívny návrh.
V článku I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom sa vláda SR zaviazala dosiahnuť vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj národného hospodárstva SR. Cieľom vlády SR je vytvorenie priaznivého a stabilného podnikateľského prostredia, ktoré bude založené najmä na nízkej administratívnej zaťaženosti, zabezpečenia vymožiteľnosti práva a jeho komplexnej previazanosti na iné právne normy, vrátane jeho jednoduchého uplatňovania. Z tohto záväzku vlády SR vychádzajú aj navrhované úpravy, ktoré sú zamerané najmä na opatrenia smerujúce k
odstráneniu administratívnej náročnosti pre daňové subjekty:
-zjednodušením a zjednotením evidencie preukázateľných príjmov a výdavkov pre fyzické osoby podnikateľov,
-zrušením oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti vzhľadom na prijatie zákona obmedzujúceho platby v hotovosti,
-zrušením oznamovacej povinnosti začatia a ukončenia nezahrňovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov,
-zjednotením spodnej hranice pre platenie preddavkov na daň fyzických a právnických osôb,
-zjednodušením poukazovania 2 % podielu zaplatenej dane zamestnancom prostredníctvom hlásenia u zamestnávateľa,
nekompromisnému, koncepčnému a systematickému boju proti daňovým únikom:
-zavedením zvýšenej zrážkovej dane na vybrané druhy príjmov vyplácané nerezidentom,
k zvýšeniu právnej istoty daňovníkov a atraktivity podnikateľského prostredia:
-úpravou základne, z ktorej sa stanovuje nepeňažný príjem v prípade používania motorového vozidla zamestnancom na služobné aj súkromné účely,
-zjednotením podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane,
-úpravou oblasti finančného prenájmu v nadväznosti na ponechanie zrýchleného leasingového odpisovania,
-paušalizáciou výdavkov na pohonné látky pre fyzické osoby podnikateľov v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku,
-obmedzenou daňovou povinnosťou pri spôsobe výpočtu základu dane z príjmov.
V článku II sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu novely zákona je úprava, v ktorej sa navrhuje stanovenie termínu pre akceptovanie prípadných opráv údajov poskytnutých prostredníctvom Štatistického úradu SR. Časové ohraničenie zvýši tlak na kontrolu údajov a na čo najrýchlejšie vykonanie prípadných opráv s pozitívnym vplyvom na stabilitu prerozdeľovania podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb v priebehu roka.
2
Vplyvy návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na jednotlivé subjekty verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí, rodovú rovnosť a na zamestnanosť uvedené v Doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná a s právom Európskej únie.
3
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
-
4
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)
Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
2014
2015
2016
Príjmy verejnej správy celkom
-764
-777
-786
Štátny rozpočet
-764
-768
-777
- Všeobecná pokladničná správa
-764
-768
-777
Obce
0
-6
-7
VÚC
0
-2
-2
Sociálna poisťovňa
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Štátny rozpočet
0
0
0
- Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
Obce
0
0
0
VÚC
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
2014
2015
2016
Príjmy verejnej správy celkom
-6 101
-777
-785
Štátny rozpočet
-6 101
-768
-776
- Všeobecná pokladničná správa
-6 101
-768
-776
Obce
0
-6
-7
VÚC
0
-2
-2
Sociálna poisťovňa
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Štátny rozpočet
0
0
0
- Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
Obce
0
0
0
5
VÚC
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)
Financovanie (v tis. eur)
2014
2015
2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
764
777
786
z toho vplyv na ŠR
764
768
777
- Všeobecná pokladničná správa
764
768
777
Obce
0
6
7
VÚC
0
2
2
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
0
0
0
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
764
777
786
* úspora má znamienko (-)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Financovanie (v tis. eur)
2014
2015
2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
6 101
777
785
z toho vplyv na ŠR
6 101
768
776
- Všeobecná pokladničná správa
6 101
768
776
Obce
0
6
7
VÚC
0
2
2
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
0
0
0
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
6 101
777
785
* úspora má znamienko (-)
6
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávanými zvýšenými príjmami:
- zo zavedenia zvýšenej zrážkovej dani z príjmov na platby odchádzajúce z územia SR do nezmluvných štátov (štáty, s ktorými SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia),
- z povinnosti zdaňovať aj príjmy z tzv. službovej stálej prevádzkarne,
- zo zavedenia zrážkovej dane z kompenzačných platieb,
- zo zmeny zahrnovania neuhradených záväzkov do základu dane.
Negatívny vplyv na verejné financie bude krytý aj
- v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy na roky 2013 2015
- a v rámci schválených rozpočtov vyšších územných celkov a obcí na roky 2013 až 2015.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
A.Zohľadnenie opotrebenia motorového vozidla pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca, ktorý využíva služobné motorové vozidlo aj na súkromné účely
B.Zahrnovanie cestovných náhrad a stravného spoločníkov v.o.s. a komplementárov k. s. do daňových výdavkov
C.Zavedenie rovnakých podmienok pre zdaňovanie dávok z doplnkového dôchodkového sporenia vyplácaného zo zdrojov z územia SR a zo zdrojov v zahraničí
D.Zdanenie sumy výhier prevyšujúcich hranicu od ktorej nie je cena alebo výhra od dane oslobodená, a to hranicou 350 eur
E.Zavedenie zvýšenej sadzby dane vyberanej zrážkou pri platbách plynúcich daňovníkom do nezmluvných štátov
F.Rozšírenie zdroja príjmu na území SR aj na úhrady medzi daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou z predaja majetkových cenných papierov registrovaných na území SR
G.Spresnenie výpočtu základu dane a daňovej straty stálej prevádzkarne na území SR
H.Rozšírenie okruhu zmluvných pokút o nový inštitút tzv. paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
I.Umožnenie paušalizácie výdavkov na PHL v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku fyzickej osoby
J.Zvýšenie a zaokrúhlenie minimálnej sumy dane na úhradu z 3,32 eura na 5 eur
K.Zjednotenie spodnej hranice pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov na daň z príjmov právnických a fyzických osôb
L.Umožnenie platenia preddavkov novovzniknutým daňovníkom podľa skutočnej daňovej povinnosti vykázanej za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikli
7
Legislatívne zmeny bude implementovať Ministerstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
-
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Kvantifikácia predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 764 tis. eur v roku 2014, v roku 2015 vo výške 777 tis. eur a 786 tis. eur v roku 2016.
Kvantifikácia príjmov
A, B, C, E, F, G, H, I, L - Pre účely kvantifikácie navrhovaných opatrení neexistujú k dispozícii žiadne dostupné štatistiky, a preto z uvedeného dôvodu absentuje vyčíslenie vplyvov týchto opatrení.
D, J, K - Kvantifikácia opatrení vychádza z údajov individuálnych daňových priznaní DPPO a z disagregovaných údajov daňových priznaní fyzických osôb.
Kvantifikácia príjmov
Vplyv na štátny rozpočet (ESA95)
Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
-764
-768
-777
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-764
-768
-777
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
-5
-1
-2
112
Daň z príjmov právnickej osoby
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
-759
-767
-775
130
Dane za tovary a služby
0
0
0
Vplyv na rozpočet obcí (ESA95)
Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
0
-6
-7
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-6
-7
1110
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-6
-7
8
03
Vplyv na rozpočet VÚC (ESA95)
Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
0
-2
-2
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-2
-2
111003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-2
-2
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA95)
Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v
tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (ESA95)
Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy
(v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)
Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové a odvodové príjmy
-764
-777
-786
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-764
-777
-786
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
-5
-10
-10
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
-759
-767
-775
150
Poistné
0
0
0
151-153,
Sociálne poistenie
0
0
0
9
155-158
154
Zdravotné poistenie
0
0
0
Vplyv na štátny rozpočet (cash)
Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
-6 101
-768
-776
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-6 101
-768
-776
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-1
-1
112
Daň z príjmov právnickej osoby
-5 342
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
-759
-767
-775
130
Dane za tovary a služby
0
0
0
Vplyv na rozpočet obcí (cash)
Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
0
-6
-7
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-6
-7
111003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-6
-7
Vplyv na rozpočet VÚC (cash)
Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
0
-2
-2
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-2
-2
111003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-2
-2
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash)
Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v
tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155
Sociálne poistenie
0
0
0
10
-158
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (cash)
Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy
(v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)
2014
2015
2016
100
Daňové príjmy
-6 101
-777
-785
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-6 101
-777
-785
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-9
-10
112
Daň z príjmov právnických osôb
-5 342
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
-759
-767
-775
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
0
0
0
Kvantifikácia výdavkov
Vplyv na štátny rozpočet (ESA95)
Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)
2013
2014
2015
600
Bežné výdavky
0
0
0
640
Bežné transfery
0
0
0
641
Transfery v rámci verejnej správy
0
0
0
642
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (VPÚ)
0
0
0
(cash=ESA95)
Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)
2014
2015
2016
600
Bežné výdavky
0
0
0
630
Tovary a služby
0
0
0
637
Služby
0
0
0
11
(cash=ESA95)
Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)
2014
2015
2016
600
Bežné výdavky
0
0
0
630
Tovary a služby
0
0
0
637
Služby
0
0
0
(cash=ESA95)
Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur)
2014
2015
2016
600
Bežné výdavky
0
0
0
630
Tovary a služby
0
0
0
637
Služby
0
0
0
640
Bežné transfery
0
0
0
641
Transfery v rámci verejnej správy
0
0
0
642
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
0
0
0
Vplyv na zamestnanosť
Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe.
12
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Zamestnávatelia - všetci
SZČO – všetky
Právnické osoby – všetky
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Daňové zaťaženie SZČO sa zníži v dôsledku zavedenia paušálizácie výdavkov na PHL v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku.
Daňové zaťaženie PO sa zvýši v dôsledku zjednotenia podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Očakáva sa zníženie administratívnej náročnosti daňovníka v dôsledku:
- zjednodušenia a zjednotenia evidencie preukázateľných príjmov a výdavkov pre fyzické osoby - podnikateľov,
- zrušenia oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti,
- zrušenia oznamovacej povinnosti pri začatí a ukončení zahrnovania nerealizovaných kurzových rozdielov do základu dane,
- zjednotenia spodnej hranice pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov PO a FO.
Zvýšenie administratívnej náročnosti sa predpokladá z dôvodu:
- zavedenia zvýšenej zrážkovej dane na vybrané druhy príjmov a s tým súvisiacej oznamovacej povinnosti,
- uloženia povinnosti pre zamestnávateľa uvádzať v ročnom hlásení údaje na zabezpečenie postupu pri poukázaní podielu zaplatenej dane na osobitný účel v prípade, že zamestnanec o uvedené zamestnávateľa požiada.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Okrem vplyvov uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Snahou je postupné znižovanie administratívnej záťaže daňových subjektov s cieľom udržania efektívneho, jednoduchého a neutrálneho daňového systému.
13
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na nižšie uvedené skupiny domácností, resp. jednotlivcov:
1) u fyzických osôb v dôsledku zdanenia sumy výhier prevyšujúcich hranicu, od ktorej nie je cena alebo výhra oslobodená od dane,
2) u zamestnancov pri výpočte nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely,
3) zvýšením minimálnej sumy dane na úhradu.
Kvantifikujte:
Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
Kvantifikácia vplyvov na obyvateľstvo vychádza z údajov štatistického zisťovania ŠÚSR o úplných nákladoch práce za rok 2010 a 2011, ktoré pokrývalo vzorku cca 854 000 zamestnancov podnikov, čo v roku 2011 predstavovalo 39% celkovej zamestnanosti a z údajov daňových priznaní z predchádzajúcich zdaňovacích období:
1) podľa údajov z daňových priznaní za roky 2009 2011 priemerný počet daňovníkov, ktorých dosiahli príjem z výhry predstavoval 2 574
2) podľa údajov z daňových priznaní za roky 2009 2011 priemerný počet daňových subjektov s daňou na úhradu v rozpätí od 3,32 Eur až 5 Eur predstavoval 881
Pozitívne vplyvy (v poradí podľa jednotlivých opatrení) v priemere na jedného daňovníka:
1) priemerná úspora na daňovníka týkajúca sa zmeny zdanenia výhier predstavuje 66,5 eur/rok.
2) priemerná úspora na daňovníka súvisiaca so zmenou v oblasti dane na úhradu, ktorú daňovník nemusí zúčtovať predstavuje 1,82 eur/rok.
14
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Nepredpokladá sa vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Nepredpokladá sa vplyv na zamestnanosť.
15
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie
1.Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3.Problematika návrhu zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-čl. 110 až 112 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):
1.legislatívne akty:
-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania
uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. L 345, 29.12.2011).
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):
-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe
výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,
-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania
uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,
-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania
kapitálu ( Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008),
-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania,
uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009).
16
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, rok 1997,
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, rok 2002,
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, Európska komisia v. Belgické kráľovstvo, rok 2007,
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, rok 2001.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné
b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d)Bezpredmetné.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
17
Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1, 8, 9, 11, 28 a 44 - § 2 písm. c), i), m), § 9 ods. 5, § 17 ods. 1 písm. a), ods. 8 písm. a), ods. 12, § 19 ods. 3 písm. h) a k), § 22 ods. 1, ods. 4, ods. 11, ods. 12, § 24 ods. 1, § 26 ods. 9, § 6 ods. 10 a11, § 6 ods. 14 a 15, § 17 ods. 3 písm. h) a § 51a ods. 1, 2, 3 a 7
Navrhovaná úprava je jedným z nástrojov na zatraktívnenie podnikateľského prostredia, zníženie administratívnej náročnosti a zjednodušenie určenia daňovej povinnosti predovšetkým pre podnikateľov.
V súčasnosti je možné pre daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti viesť zjednodušenú formu uplatňovania preukázateľných výdavkov formou daňovej evidencie, len ak títo nemajú zamestnancov a ich príjmy (výnosy) v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahli 170 000 eur.
Takíto daňovníci nemusia viesť účtovníctvo, či jednoduché alebo podvojné, ale môžu viesť práve daňovú evidenciu o
a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívanom v súvislosti s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a použitia diela a umeleckého výkonu,
c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
V prípade, ak porušili jednu zo zákonnom stanovených podmienok, vznikla by im povinnosť v nasledujúcom zdaňovacom období začať viesť účtovníctvo alebo uplatňovať paušálne výdavky.
S účinnosťou od 1.1.2014 sa navrhuje zrušiť uvedené podmienky a uplatňovanie preukázateľne vynaložených výdavkov formou daňovej evidencie budú môcť využiť všetci daňovníci s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu.
Zároveň sa
-ruší druhá forma vedenia evidencie preukázateľných výdavkov pre príjmy z prenájmu, ktorá je nahradená práve daňovou evidenciou a
-zjednocuje sa aj evidencia pre paušálne výdavky s daňovou evidenciou, pričom však v tomto prípade vedú daňovníci takúto evidenciu len v rozsahu preukázateľných príjmov, zásob a pohľadávok.
Uvedenou úpravou sa zjednocuje forma evidencií pre všetkých daňovníkov s príjmami podľa § 6 zákona.
S účinnosťou od 1.1.2014 si preto daňovníci s príjmami podľa § 6 zákona, ktorí uplatňujú preukázateľné výdavky budú môcť vybrať, či budú viesť
-jednoduché účtovníctvo,
-podvojné účtovníctvo alebo
-daňovú evidenciu.
K bodu 2 - § 2 písm. p)
Na základe uvedenej legislatívnej zmeny sa za „iné prepojenie“ považuje aj obchodný vzťah, ak bol vytvorený predovšetkým (a nie výlučne len) za účelom neželaného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Úpravou ustanovenia sa zabezpečí právna istota tak pre správcov dane z pohľadu uplatnenia v praxi, ako aj pre daňovníkov, nakoľko je jednoznačne vymedzené, že aj obchodný vzťah, ktorého hlavným zámerom je zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty v rozpore so zákonom, sa považuje za vzťah závislých osôb. Cieľom
18
navrhovanej úpravy nie je zahrnúť pod iné prepojenie štandardný obchodný vzťah, do ktorého daňovníci vstupujú v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti.
K bodu 3 - § 2 písm. r)
Na základe skúseností z praxe sa v ustanovení rozširuje vymedzenie pojmu „zahraničná závislá osoba“ o ďalšie konkrétne prípady; napr. stále prevádzkarne daňovníkov, ktorí prepojení podľa písmena n) uvedené zahŕňa vzájomný vzťah stálych prevádzkarní (umiestnených buď na území Slovenskej republiky, alebo v zahraničí) prepojených daňovníkov (pričom môže ísť o daňovníkov s neobmedzenou alebo aj obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky), alebo aj vzťahy stálej prevádzkarne daňovníka s iným daňovníkom, ktorý je prepojený s týmto daňovníkom.
K bodu 4 - § 2 písm. x)
Zavádza sa definícia daňovníka, voči ktorému sa uplatňuje zvýšená sadzba zrážkovej dane, resp. sadzba zabezpečenej dane. Ide o fyzickú osobu, ktorá trvalý pobyt alebo právnickú osobu, ktorá sídlo v štáte, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú platnú a účinnú medzinárodnú zmluvu obsahujúcu klauzulu o výmene informácií na daňové účely. V zmysle osobitného predpisu, ktorý upravuje pobyt cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom v Európskej únii sa považuje za fyzickú osobu, ktorá trvalý pobyt na území SR, a preto sa nepovažuje za daňovníka nezmluvného štátu. Na platby plynúce daňovníkom vymedzeným v tomto ustanovení bude slovenský platiteľ dane uplatňovať zvýšenú sadzbu zrážkovej dane, resp. zvýšenú sadzbu zabezpečenej dane a rovnako bude povinný tieto úhrady oznamovať správcovi dane na tlačive, ktorého vzor bude zverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.
K bodu 5 - § 5 ods. 3 písm. a)
Zámerom úpravy je v súlade s úlohou B. 15 uznesenia vlády SR č. 153/2013 pri výpočte výšky zdaniteľného príjmu zamestnanca v prípade používania služobného motorového vozidla na súkromné účely zohľadniť opotrebenie tohto motorového vozidla. Na základe uvedenej úlohy sa navrhuje pri vyčíslení nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely vychádzať zo vstupnej ceny tohto motorového vozidla, pričom nepeňažný príjem sa bude zamestnancovi zdaňovať počas 8 rokov od zaradenia vozidla do užívania a je :
- v roku zaradenia do užívania stanovený vo výške 1 % zo vstupnej ceny za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely,
- v ďalších siedmych rokoch stanovený vo výške 1 % zo vstupnej ceny zníženej každoročne o 12,5 % za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely. Ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoročne o 12,5 %.
K bodu 6 - § 5 ods. 4
Ide o spresnenie vykonané v oblasti medzinárodného prenájmu pracovnej sily v nadväznosti na koncept „ekonomického“ (skutočného) zamestnávateľa. Doplnenie je v súlade s už v súčasnosti uplatňovaným prístupom k „ekonomickému“ zamestnávateľovi na účely uplatňovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a vzťahuje sa najmä na prípady zahraničných zamestnancov, ktorí na území Slovenskej republiky zastávajú vedúce a manažérske pozície, t.j. nie je možné jednoznačne povedať, že vykonávajú prácu na základe pokynov a príkazov zamestnávateľa.
19
K bodu 7- § 6 ods. 9
Navrhované znenie spresňuje možnosť spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti odpočítať si od príjmov/základu dane pripadajúceho na tohto daňovníka, výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona.
Práve v nadväznosti na špecifické znenie § 6 ods. 9 zákona, ktoré upravuje výpočet základu dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti vznikajú v praxi aplikačné problémy v súvislosti s možnosťou odpočítania výdavkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona, aj keď nárok na tieto výdavky majú všetci daňovníci dosahujúci príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, t.j. aj spoločníci v.o.s. alebo komplementári k.s.
K bodu 10 - § 6 ods. 13
Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby aj daňovník dosahujúci príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu uvedené v § 6 ods. 4 zákona, mohol viesť účtovníctvo v súlade s účtovnými predpismi, a to napriek skutočnosti, že sa v súlade so zákonom o účtovníctve nestane účtovnou jednotkou rovnako ako daňovník dosahujúci príjmy z prenájmu.
K bodom 12, 14 a 74 - § 7 ods. 1 písm. a) a h), a § 43 ods. 3 písm. a)
Navrhovaná úprava obsahuje zdaňovanie výnosov z hypotekárnych záložných listov u fyzických osôb daňou vyberanou zrážkou, bez možnosti uplatnenia výdavkov.
K bodu 13 - § 7 ods. 1 písm. b)
Navrhovanou úpravou sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že akékoľvek úroky, výhry alebo iné výnosy plynúce nie len na vkladných knižkách ale aj na vkladovom účte, účte stavebného sporiteľa alebo bežnom účte s výnimkou úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b) zákona (úroky plynúce z prostriedkov na bežnom účte využívanom v súvislosti s podnikaním) budú príjmami z kapitálového majetku, ktoré ak plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky budú vysporiadané daňou vyberanou zrážkou platiteľom dane.
K bodu 15 - § 7 ods. 4
V navrhovanej úprave sa ustanovenie len legislatívno-technicky spresňuje z dôvodu právnej istoty daňovníka, pričom ani v súčasnosti sa nedovoľujú pri príjmoch uvádzaných v § 7 ods. 1 písm. a) a b) a h) zákona uplatňovať výdavky.
K bodu 16 - § 7 ods. 8
Zrovnoprávňuje sa možnosť uplatnenia výdavku pri dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia a plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, ktoré plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí s takto plynúcimi príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky, z ktorých sa zráža daň, pričom základom dane pre daň vyberanú zrážkou uvedené príjmy znížené o takéto výdavky podľa § 43 ods. 5 písm. a) zákona. V súlade s § 7 ods. 3 zákona uvedené príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, príjmami zahŕnovanými do čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 zákona, zdaňovanými prostredníctvom daňového priznania po uplatnení výdavkov uvedených v navrhovanom znení ustanovenia § 7 ods. 8 zákona.
K bodom 17, 18 a 75 - § 8 ods. 1 písm. m), § 8 ods. 10 a § 43 ods. 3 písm. m)
Kompenzačné platby vyplácané podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach u vyplácajúcich subjektov uznaným daňovým výdavkom, po ich zaplatení, pričom vyplácajúci subjekt je povinný na tieto platby uplatniť daň vyberanú zrážkou, ktorá je
20
definitívne vysporiadaná a prijímajúci subjekt tento príjem nezahrnuje do základu dane z príjmov.
K bodu 19 - § 9 ods. 2 písm. m)
Upravuje sa zdanenie cien a výhier v hodnote vyššej ako 350 eur, podľa ktorého sa zdaňuje len suma, ktorá prevyšuje 350 eur, t.j. hranicu, od ktorej nie je cena alebo výhra oslobodená od dane.
K bodu 20 - § 16 ods. 1 písm. c)
Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky za poskytovanie služieb, aj v takom prípade, ak tieto neboli poskytnuté na našom území. V praxi je predmetné ustanovenie uplatniteľné výlučne voči daňovníkom zo štátov, s ktorými nemá Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V ostatných prípadoch sa dodržiava medzinárodne uznávaný princíp právo na zdaňovanie príjmov zo služieb štát, kde je služba vykonávaná (v súlade so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia).
K bodu 21 - § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod
Príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky sa presúvajú do nového písmena g) v § 16 ods. 1 zákona.
Zároveň sa za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky nepovažuje príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.
K bodu 22 - § 16 ods. 1 písm. g) až i)
Za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa písmena g) sa považuje príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúci z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, a to aj v prípade, ak úhrada plynie od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nielen od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Slovenskej republike).
Doplnenie písmena h) implementuje špeciálne pravidlo vymedzené v článku 13 odsek 4 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku a vo viacerých bilaterálnych zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Slovenská republika právo na zdanenie príjmov z prevodu podielov na spoločnosti alebo členského práva v družstve bez ohľadu na ich sídlo, ak spoločnosť alebo družstvo vlastní nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, ktorej účtovná hodnota podľa účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k prevodu, je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva.
Za účelom spresnenia súčasnej situácie sa dopĺňa nové písmeno i), ktoré explicitne vymedzuje, že aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území Slovenskej republiky je považovaný za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
K bodu 23 - § 16 ods. 2
Rozšírenie definície stálej prevádzkarne o koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne, ktorý je vymedzený tiež vo viacerých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne (rovnako ako koncept tzv.
21
agentskej stálej prevádzkarne) predstavuje alternatívne ustanovenie vymedzujúce vznik stálej prevádzkarne, ktoré sa uplatňuje bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia zákona, t.j. bez ohľadu na existenciu trvalého miesta daňovníka na výkon činností. Podľa tohto návrhu, aj činnosti pri poskytovaní služieb vykonávané na viacerých miestach v rámci územia Slovenskej republiky môžu založiť stálu prevádzkareň daňovníka, ak vykonávané počas vymedzeného časového obdobia.
K bodu 24 - § 17 ods. 1 písm. c)
Legislatívno - technická úprava, ktorou sa vypúšťa zavedenie skratky pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky, nakoľko táto skratka sa zaviedla už v § 2 písm. x) zákona.
K bodu 25 - § 17 ods. 1 písm. e)
Navrhovanou úpravou dochádza k spresneniu povinnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (právnickej osoby), ktorý stálu prevádzkareň alebo viacero stálych prevádzkarní na území Slovenskej republiky, avšak nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, aby pri vyčíslení základu dane vychádzal z výsledku hospodárenia v súlade s opatrením Ministerstva financií SR vyhláseným podľa zákona o účtovníctve.
K bodom 26 a 27 - § 17 ods. 2 písm. b) a c)
Ide o spresnenie úpravy výsledku hospodárenia pri zisťovaní základu dane o také položky, ktoré:
a)nie súčasťou výsledku hospodárenia, ale sa zahrnujú do základu dane (napr. zmluvné sankcie, ktoré boli zaúčtované vo výsledku hospodárenia v predchádzajúcich rokoch, ale uhradené alebo prijaté boli v príslušnom zdaňovacom období
b) súčasťou výsledku hospodárenia, ale sa nezahrnujú do základu dane (napr. zmluvné sankcie, ktoré boli zaúčtované vo výsledku hospodárenia alebo neboli zaplatené alebo prijaté a ďalej rezervy, ktoré sa účtujú ako zníženie výnosov - rezervy na bonusy, rabaty, skontá) a nepovažujú sa za daňové rezervy podľa § 20 zákona.
K bodu 29 - § 17 ods. 5
Spresnenie súčasného znenia tak, že súčasťou základu dane závislej osoby je nielen rozdiel, ktorý znížil základ dane, ale aj rozdiel, ktorý zvýšil daňovú stratu.
K bodu 30 - § 17 ods. 7
Spresňuje sa súčasné znenie úpravy základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, aby bolo zrejmé, že na základe predmetného ustanovenia sa upravuje nielen základ dane, ale aj daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky. Spresňuje sa tiež, že základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne sa zisťuje podľa § 17 až 29 zákona.
K bodu 31 - § 17 ods. 17
Úprava vykonaná za účelom zníženia administratívnej náročnosti daňovníkov. Daňovník nebude povinný oznamovať správcovi dane začatie a ukončenie nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov do základu dane. Túto skutočnosť vyznačí v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Za týmto účelom bude vykonaná zmena v tlačive daňového priznania.
22
K bodu 32 - § 17 ods. 19
V súvislosti s implementáciou smernice 2011/7/EU dňa 18.12.2012 Národná rada SR schválila zákon č.
9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
, účinný od 1. februára 2013, v ktorom je zavedený nový inštitút v § 369c „paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“ (ďalej len „paušálna náhrada“).
Paušálna náhrada predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov a je náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie. Výška paušálnej náhrady bude stanovená nariadením vlády SR v sume 40 eur, bez ohľadu na výšku pohľadávky a dĺžku omeškania.
V tejto súvislosti je potrebné zahrnúť paušálnu náhradu do základu dane z príjmov obdobne ako v prípade zmluvných pokút 544 OZ), poplatkov z omeškania 517 OZ) a úrokov z omeškania 369 ObZ) ustanovených v § 17 ods. 19 cit. zákona, ktoré sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo u dlžníka po ich zaplatení.
V nadväznosti na uvedenú úpravu zákona bude do príslušných opatrení MF SR, ktoré upravujú postupy účtovania doplnený spôsob účtovania paušálnej náhrady nákladov a to u dlžníka aj veriteľa (účtovnej jednotky).
Daňovým výdavkom len po zaplatení je taktiež kompenzačná platba vyplácaná podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
K bodu 33 - § 17 ods. 24
Stanovuje sa úprava základu dane vyplývajúca z opätovného zavedenia zrýchleného leasingového odpisovania počas doby trvania nájomnej zmluvy pri porušení podmienok finančného prenájmu a pri kúpe predmetu nájmu pred uplynutím minimálnej doby stanovenej zákonom o dani z príjmov. Pri predčasnom ukončení nájomnej zmluvy z dôvodu insolventnosti nájomcu (vrátenia predmetu nájmu leasingovej spoločnosti) a pri totálnom znehodnotení predmetu nájmu haváriou, krádeži predmetu nájmu strata z vyradenia predmetu nájmu z používania nie je súčasťou základu dane.
V prípade predčasného odkúpenia predmetu nájmu, je daňovník povinný základ dane zvýšiť o kladný rozdiel medzi uplatnenými leasingovými odpismi a odpismi, ktoré by uplatnil keby bol vlastníkom predmetu nájmu rovnomerným spôsobom odpisovania, pričom