1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič, Igor Matovič, Erika Jurinová a Martin Fecko.

Cieľom návrhu zákona je jednoznačne určiť, aby boli koncovým užívateľom poskytované informácie o cenách osobitnej kategórie služieb so zvýšenou tarifou v zmysle § 42 ods. 1 písm. i) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“). Podľa opatrenia Telekomunikačného úradu SR 0-26/2011 o číslovacom pláne pod osobitnú kategóriu služieb so zvýšenou tarifou spadajú aj audiotextové čísla. Terajšie znenie zákona túto kategóriu služieb bližšie nešpecifikuje ani nezakotvuje povinnosť poskytovania informácii a tým sa vytvára právne vákuum, ktoré je v neprospech občanov – koncových užívateľov. Návrh zákona upravuje z vecného hľadiska (týka sa nielen audiotextu, ale napr. aj výherných súťaží), ako aj z časového hľadiska túto problematiku komplexne, a to aj vo vzťahu k platným všeobecným povoleniam vydaným podľa doterajších právnych predpisov.

Audiotextové číslo je osobitne pridelené číslo v rámci osobitnej kategórie služieb so zvýšenou tarifou za minútu hovoru, ktorá sa pohybuje na úrovni od 40 eurocentov do 3 eur za minútu. Rozsah využitia audiotextových čísiel je široký vzhľadom na to, že umožňujú automatizovanú jednostrannú komunikáciu s koncovým užívateľom. Napriek tomu, že zákon o elektronických komunikáciách výslovne nespomína žiadnu z osobitných kategórií služieb so zvýšenou tarifou, práve audiotextové čísla sú zo strany širokej verejnosti vnímané najcitlivejšie a často kriticky najmä z dôvodu, že okamžite pred zostavením volania - až na výnimky - nie je koncový užívateľ, ktorý má v zmysle § 5 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách postavenie spotrebiteľa, upozornený na platnú cenu vo vzťahu k audiotextovému číslu.

Okrem porušovania zákona o elektronických komunikáciách sa takáto prax nejaví byť ani v súlade s ustanoveniami o ochrane práv spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to najmä z pohľadu klamania spotrebiteľa (§ 5 – neúplné a nejasné informácie) a používania nekalých obchodných praktík (§ 7 ods. 3 – vek, dôverčivosť), čím dochádza k podstatnému narušeniu ekonomického správania skupiny spotrebiteľov – koncových užívateľov audiotextovej služby. Ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľa je

2

pritom jedným zo základných princípov Európskej únie v tejto oblasti podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Môže mať minimálny negatívny dopad na podnikateľské prostredie – konkrétne na podniky poskytujúce verejnú službu. Očakávajú sa výrazné pozitívne sociálne vplyvy v podobe zlepšenia hospodárenia obyvateľstva na základe povinnosti jasne upozorniť spotrebiteľa – koncového užívateľa na výšku tarifikácie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič, Igor Matovič, Erika Jurinová a Martin Fecko

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článkoch 114 (aproximácia práva) a 169 (ochrana spotrebiteľa) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení), (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 14/zv. 29) v platnom znení – osobitne v článku 2 ods. 2 (všeobecné povolenia), článku 14 (zmena všeobecného povolenia a možnosť vyjadriť sa k nej zo strany podnikov) a prílohe 1 časti A (všeobecné povolenia – ochrana koncových užívateľov ako spotrebiteľov) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení – osobitne v článku 21 ods. 3 písm. a) [transpozícia v § 42 ods. 1 písm. i) zákona]

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

4

a) lehota na transpozíciu v prípade oboch smerníc uvedených v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola stanovená rovnako na 24. júl 2003, t.j. ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie, pričom oba právne akty EÚ boli prebraté do vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v písmene c) riadne a včas,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) obe smernice uvedené v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti boli pôvodne úplne transponované do zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, resp. niektoré jeho ustanovenia až dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie; v súčasnosti sú obe smernice v platnom znení transponované do zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení je transponovaná zároveň do:

- zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov,

- zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- nariadenia vlády SR č. 26/2005 Z. z. o technických požiadavkách prevádzkyschopnosti koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a prevádzkyschopnosti analógových televíznych prijímačov a digitálnych televíznych prijímačov,

- opatrenia TÚ SR zo dňa 22. apríla 2004 č. O-4/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti poskytovania verejných telefónnych automatov a služieb pre zdravotne postihnutých užívateľov,

- opatrenia TÚ SR zo dňa 16. decembra 2004 č. O-7/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti zabezpečenia prenositeľnosti čísla,

- opatrenia TÚ SR zo dňa 16. decembra 2004 č. O-8/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prevádzkyschopnosti verejných sietí, verejných služieb alebo verejných sietí a verejných služieb.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

- úplne, keďže ustanovenia, ktoré sú predmetom úpravy návrhu zákona, už boli transponované do právnych predpisov uvedených v bode 4 písm. c) tejto doložky

5

zlučiteľnosti, pričom znenie zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ako transpozičného opatrenia sa prijatím návrhu zákona len spresní a bude tak lepšie zodpovedať zneniu článku 21 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29) v platnom znení.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

6

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona bude mať v obmedzenom rozsahu, ktorý nie je možné presne vyčísliť, negatívny dopad na podnikateľské prostredie – konkrétne na podniky poskytujúce verejnú (audiotextovú) službu (overiteľným je len údaj, že služba zodpovedajúca obsahom i rozsahom informácii – hláške, ktorá má zaznieť v prípade audiotextovej služby okamžite pred zostavením volania, je dostupná v cene približne 3 eurá na jedno číslo; celkový počet audiotextových čísiel však nie je známy, keďže sa prideľujú v podobe množiny čísiel) a naopak, bude mať pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia obyvateľstva, ktorého časť môže byť odradená od použitia audiotextovej služby výškou jej tarifikácie, ktorá zaznie pred zostavením samotného volania.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

7

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Platný zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) nevymedzuje pojmy „osobitné cenové podmienky“ a „osobitné kategórie služieb“. Rovnako nie je vymedzený ani pojem „audiotextové služby“, pričom však tento pojem použil aj samotný Telekomunikačný úrad SR, keď sa v minulosti pokúsil vo všeobecnom povolení zaviesť presne tú istú povinnosť, aká sa chce zaviesť aj týmto návrhom zákona. Napriek tomu, že takáto povinnosť nakoniec vo všeobecnom povolení uvedeného úradu nebola zavedená, voči pojmu „audiotextové služby“ nenamietala ani Asociácia poskytovateľov telekomunikačných služieb so zvýšenou tarifou (APRS), ktorá združuje osoby, ktoré tieto služby poskytujú.

Do úvahy prichádza aj pojem „služba so zvýšenou cenou“, ktorý je v zákone o elektronických komunikáciách použitý len raz, a to v spojení s blokáciou MMS [§ 43 ods. 4 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách], rovnako však nie je v tomto zákone definovaný. Na základe uvedeného sa preto namiesto pojmu „audiotextové služby“ javí vhodnejšie použiť v predkladanom návrhu zákona pojem „služba so zvýšenou tarifou“.

V opatrení Telekomunikačného úradu SR 0-26/2011 o číslovacom pláne sa pod pojmom „služba so zvýšenou tarifou“ rozumie služba s pridanou hodnotou poskytovaná za zvýšenú tarifu. Tento pojem je transponovaný do opatrenia uvedeného úradu zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení, ktorá službu so zvýšenou tarifou vymedzuje ako službu, ktorá si vyžaduje spracovanie prevádzkových dát alebo miestnych dát iných než sú prevádzkové dáta v takom rozsahu, aký ide nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturáciu jej prenosu. Podľa uvedenej smernice môžu tieto služby obsahovať napríklad informáciu o najlacnejšom tarifnom balíku, navigačnú pomoc, prevádzkové informácie, predpoveď počasia a turistické informácie. Tieto služby môžu mať charakter volania alebo textovej či obrazovej správy, čo korešponduje so zámerom, ktorý sa chce dosiahnuť predkladaným návrhom zákona.

Pojem „služba so zvýšenou tarifou“ je tak priamo naviazaný na pojem „služba s pridanou hodnotou“, ktorý platný zákon o elektronických komunikáciách vymedzuje v § 57 ods. 3. Ako služby s pridanou hodnotou sú zo strany podnikov poskytujúcich verejné siete alebo verejné služby v princípe ponímané aj audiotextové služby a rôzne formy súťaží,

8

v ktorých účasť užívateľa predpokladá jeho zapojenie sa formou krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy (ďalej len „výherná súťaž“).

S cieľom precizovať ustanovenie § 42 ods. 1 písm. i) zákona o elektronických komunikáciách a dať príslušným pojmom ich vecný rozmer je nevyhnutné priamo v zákone vymedziť pojem „osobitná kategória služieb“. Spoločne s vymedzením tohto pojmu je žiaduce zadefinovať aj pojem „osobitné cenové podmienky“ aspoň v podobe legislatívnej skratky a rovnako v podobe legislatívnej skratky z praktických dôvodov aj pojem „výherná súťaž“.

K bodu 2

Podľa § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je podnikom každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu, pričom poskytovanie siete alebo služby pre tretiu osobu v oblasti elektronických komunikácií sa považuje za podnikanie. Podnikom poskytujúcim verejnú službu je preto aj podnik poskytujúci osobitnú kategóriu služieb so zvýšenou tarifou a tento podnik, resp. podnikateľ, podlieha právomoci Telekomunikačného úradu SR v zmysle príslušných ustanovení zákona o elektronických komunikáciách, ale aj v zmysle pridelenia čísla TÚ SR na výkon danej služby.

Na druhej strane osoba, ktorá používa túto verejnú službu vrátane osobitnej kategórie služby so zvýšenou tarifou sa považuje podľa § 5 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách za koncového užívateľa a zároveň za spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Z tohto pohľadu je dôležité, aby podnikatelia v oblasti elektronických komunikácií poskytovali svoje služby tak, aby bol zabezpečený požadovaný štandard ochrany spotrebiteľa, keďže jeho zdravie, bezpečnosť a ochrana hospodárskych záujmov sú princípmi zakotvenými priamo v primárnom práve Európskej únie (článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

V tejto súvislosti je rovnako dôležité, aby pri poskytovaní verejnej služby v oblasti elektronických komunikácií vrátane osobitnej kategórie služieb so zvýšenou tarifou nedochádzalo ku klamaniu spotrebiteľa podľa § 5 zákona o ochrane spotrebiteľa napr. tým, že mu nie sú zo strany podnikateľa poskytnuté jasné, presné a úplné informácie o nákupných podmienkach takejto verejnej služby. Osobitne pritom treba pristupovať k spotrebiteľom, ktorí sú zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti (pri službe so zvýšenou tarifou - audiotextovej službe ide najmä o posledné dve kategórie), a to tak, aby poskytnutie informácií o cene verejnej služby nemohlo byť považované za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Smernice v oblasti elektronických komunikácií sú vo vzťahu ku koncovému užívateľovi verejnej služby ako spotrebiteľovi ešte ústretovejšie. Kapitola IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach

9

užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29) v platnom znení (ďalej len „smernica univerzálnej služby“) upravuje záujmy a práva koncových užívateľov, pričom v článku 21 ustanovuje pravidlá o transparentnosti a uverejňovaní informácií.

Na základe týchto pravidiel musí aj Slovenská republika zabezpečiť, aby Telekomunikačný úrad SR mohol podnikom poskytujúcim verejné služby uložiť povinnosť uverejňovať transparentné, porovnateľné, primerané a aktuálne informácie o platných cenách a tarifách, o akýchkoľvek poplatkoch spojených s ukončením zmluvy a o štandardných podmienkach súvisiacich s prístupom k službám poskytovaným koncovým užívateľom a spotrebiteľom a s ich využívaním. Tieto informácie sa musia uverejniť v jasnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej podobe. Národné regulačné orgány môžu stanoviť ďalšie požiadavky týkajúce sa spôsobu, akým sa predmetné informácie majú uverejňovať (článok 21 ods. 1 smernice univerzálnej služby).

Článok 21 ods. 3 smernice univerzálnej služby je ešte konkrétnejší a v písmene a) ustanovuje aj Slovenskej republike povinnosť zabezpečiť, aby Telekomunikačný úrad SR mohol podnikom poskytujúcim verejnú službu uložiť povinnosť „poskytovať účastníkom informácie o platných tarifách vo vzťahu k všetkým číslam alebo službám na základe osobitných cenových podmienok; v súvislosti s jednotlivými kategóriami služieb národné regulačné orgány môžu vyžadovať, aby sa tieto informácie poskytli okamžite pred spojením volania,“.

Uvedené ustanovenie smernice univerzálnej služby bolo v Slovenskej republike transponované do § 42 ods. 1 písm. i) zákona o elektronických komunikáciách, ktoré je predmetom úpravy tohto návrhu zákona z viacerých dôvodov. Takáto transpozícia priamo do zákona o elektronických komunikáciách bola možná z dôvodu, že tento zákon vo svojom § 1 ods. 2 ustanovuje, že zákon sa môže vzťahovať aj na obsah služieb, ak tak výslovne ustanoví, t.j. napríklad v § 42. Predmetné ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách obsahuje povinnosti pre podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby s cieľom napomôcť väčšej transparentnosti informácií sprístupnených koncovému užívateľovi služby – spotrebiteľovi v zmysle smernice univerzálnej služby. Tieto informácie sú súčasťou všeobecného povolenia podľa § 14 zákona o elektronických komunikáciách, čo sa nezdá byť problematické aj vzhľadom na to, že § 14 je v podstate len prebratím ustanovení príslušnej smernice EÚ, osobitne článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 14/zv. 29) v platnom znení (ďalej len „smernica o povolení“).

Problematickými sa v tejto súvislosti javia byť dve otázky. Prvou je otázka výslovného uvedenia osobitnej kategórie služieb so zvýšenou tarifou medzi verejnými službami, v ktorých prípade je podnikateľ povinný poskytnúť informáciu o cenových podmienkach okamžite pred zostavením volania, a druhou otázka znenia, resp. formulácií

10

použitých v zákone s ohľadom na formulácie použité v smernici univerzálnej služby (otázka terminológie).

Poskytovanie osobitnej kategóriou služieb so zvýšenou tarifou spočíva napríklad vo využívaní audiotextového čísla, ktoré je osobitne pridelené podniku poskytujúcemu takúto službu spolu so zvýšenou tarifikáciou za minútu hovoru, ktorá sa pohybuje na úrovni od 40 eurocentov do 3 eur za minútu. Rozsah využitia audiotextových čísiel je široký vzhľadom na to, že umožňujú automatizovanú jednostrannú komunikáciu s koncovým užívateľom. Z tohto dôvodu si audiotextové čísla našli uplatnenie v širokej škále služieb od poskytovania informácií pre užívateľov (dopravné a cestovné informácie, meteorologické informácie), cez zber informácií od užívateľa (pri výberových konaniach na pracovné pozície, pri prieskumoch trhu) až po rekreačno-komerčné využitie v súťažiach alebo službách s erotickým obsahom. Napriek tomu, že zákon o elektronických komunikáciách výslovne nespomína žiadnu z osobitných kategórií služieb, práve audiotextové služby sú zo strany širokej verejnosti vnímané najcitlivejšie a často kriticky najmä z dôvodu, že okamžite pred zostavením volania - až na výnimky - nie je koncový užívateľ, ktorý má v zmysle § 5 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách postavenie spotrebiteľa, upozornený na platnú cenu vo vzťahu k audiotextovému číslu, ktorá je vyššia než bežná cena, čo súvisí s ochranou hospodárskych záujmov občana – spotrebiteľa.

V zmysle článku 21 smernice univerzálnej služby je vo výlučnej právomoci národného regulačného orgánu – Telekomunikačného úradu SR, aby špecifikoval tie verejné služby, s ktorými je spojená povinnosť podniku poskytujúceho takúto službu poskytnúť informáciu týkajúcu sa cenových podmienok, a to okamžite pred zostavením volania, čo je aj základným cieľom predloženého návrhu zákona. Táto otázka už bola predmetom diskusie aj v minulosti, keď sa prijímalo jedno z opatrení Telekomunikačného úradu SR týkajúce sa služieb so zvýšenou tarifou. Konkrétne, v pôvodne navrhovanom znení takéhoto opatrenia boli audiotextové služby doplnené takto: „pri osobitných kategóriách služieb, najmä audiotextových služieb, poskytnúť takéto informácie okamžite pred spojením volania“, čo bolo kritizované zo strany Asociácie poskytovateľov telekomunikačných služieb zo zvýšenou tarifou (APRS) z dôvodu diskriminácie týchto služieb a podnikov poskytujúcich tieto služby vo vzťahu k iným službám. Predkladaný návrh zákona túto diskrimináciu nepripúšťa, pretože hovorí o všetkých osobitných kategóriách služieb vrátane tých audiotextových (t.j. nie najmä), ako aj výherných súťaží.

K bodu 3

V zmysle § 13 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách možno verejné siete alebo verejné služby poskytovať len na základe všeobecného povolenia, ktorého náležitosti sú uvedené v § 14 tohto zákona a ďalej spresnené v § 42 zákona z hľadiska transparentnosti vo vzťahu ku koncovému užívateľovi – spotrebiteľovi. Osoba, ktorá chce podnikať v oblasti elektronických komunikácií má v zmysle § 15 tohto zákona oznamovaciu povinnosť, pričom Telekomunikačný úrad SR v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti

11

uvedie v súlade s § 15 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách aj povinnosti, ktoré má takáto osoba – podnikateľ spĺňať aj z hľadiska informácií uvádzaných vo všeobecnom povolení. Keďže platné všeobecné povolenie bolo vydané podľa doterajších predpisov, resp. doterajšieho znenia zákona o elektronických komunikáciách, a nezohľadňovalo nové znenie § 42 ods. 1 písm. i), ktoré je predmetom úpravy návrhu zákona, je v bode 3 návrhu zákona potrebné upraviť prechodné ustanovenie, v ktorom sa uloží povinnosť Telekomunikačného úradu SR zosúladiť už vydané povolenie s novým znením zákona o elektronických komunikáciách.

Právne akty EÚ, konkrétne smernica o povolení v tejto súvislosti Slovenskej republike v článku 14 ukladá povinnosť, aby každá zmena všeobecného povolenia bola primeraným spôsobom a v primeranom čase (smernica o povolení uvádza výslovne najmenej 4 týždne) prekonzultovaná s podnikmi poskytujúcimi verejné siete a/alebo verejné služby. Zákon o elektronických komunikáciách upravuje mechanizmus prijatia, zmeny a zrušenia všeobecného povolenia vrátane možnosti vyjadrenia pripomienok v § 14 ods. 3 až 5, a to tak, že dotknuté subjekty majú 30–dňovú lehotu na predloženie pripomienok, pričom Telekomunikačný úrad SR zverejní návrh všeobecného povolenia najmenej 60 dní pred jeho vyhlásením, ktoré znamená aj nadobudnutie účinnosti. Lehota stanovená v bode 3 návrhu zákona do 31. októbra 2014 je z tohto pohľadu dostatočná, keďže návrh zákona by mal nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2014, čo predstavuje viac ako 180 dní, t.j. 6 násobok času vo vzťahu k splneniu 4-týždňovej povinnosti uloženej smernicou o povolení.

V návrhu zákona nie je potrebné ustanoviť sankčný mechanizmus, keďže v prípade nedodržiavania povinností ustanovených zákonom o elektronických komunikáciách v novom znení sa uplatní existujúci sankčný mechanizmus.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. apríla 2014.