Nasledujúce tri paragrafy predstavujú v porovnaní s obsahom uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 270 z 20. apríla 2011 (ďalej len „uznesenie vlády“) najväčší kvalitatívny a kvantitatívny posun.
Pokým v uznesení boli pravidlá výberu zástupcov štátu načrtnuté len rámcovo, v predkladanom návrhu zákona je táto problematika upravená komplexne s výnimkou niektorých technických podrobností, ktorých úprava sa ponecháva na nariadenie vlády Slovenskej republiky.
Hlavným prínosom návrhu zákona v tomto bode je možné považovať transparentný výberový proces, ktorý nastavuje kritériá takým spôsobom, aby boli do funkcií zástupcov štátu vybrané osoby, ktoré napĺňajú kvalitatívne tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady (bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie, odborná prax a odborná spôsobilosť, znalosť cudzieho jazyka).
Dôležitým prvkom výberového procesu je možnosť neustálej kontroly zo strany verejnosti (zverejnenie výzvy na prihlásenie sa do výberu, zverejnenie prihlášky a dokladov kandidáta, verejné vypočutie prihlásených kandidátov, zverejnenie konečného návrhu na voľbu).
Na záver je vhodné upozorniť, že vzhľadom na charakter úloh, ktoré vykonávajú členovia dozorných rád, stanovuje návrh zákona na tieto osoby nižšie kritériá než na štatutárnych predstaviteľov spoločností. Rozdiel sa prejavuje hlavne v požiadavke 5 ročnej odbornej praxe a požiadavke predložiť projekt – tieto podmienky u členov dozorných rád cielene absentujú.
Pokým predchádzajúca trojica paragrafov upravovala prvú časť predmetu zákona – výber zástupcov – ďalšia štvorica paragrafov reguluje ich odmeňovanie.
Napriek tomu, že návrh zákona v oblasti odmeňovania vychádza z mechanizmov, ktoré sú upravené v uznesení vlády, niektoré aspekty odmeňovania upravuje odlišne. Keďže uznesenie vlády nemá záväznosť a právnu silu zákona, navrhovatelia považovali za vhodné transformovať pravidlá z tohto uznesenia do podoby všeobecne záväzného normatívneho aktu, ktorý by bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Okrem tejto formálnej korekcie však návrh zákona prináša aj viaceré nové prvky, ktoré prekračujú rámec platného uznesenia vlády.
Návrh zákona v prvom rade výslovne ustanovuje, z akých zásad vychádza regulácia odmeňovania zástupcov štátu – sú to zásady legality, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a transparentnosti.
Medzi ďalšie nové, veľmi konkrétne opatrenia patrí zákaz kumulatívneho poberania odmien za výkon viacerých funkcií (§ 7). Návrh zákona pri formulovaní tejto normy vychádza z pravidla „jeden krát a dosť“ a umožňuje poberať odmenu len za výkon funkcie, ktorú daný zástupca štátu začal vykonávať ako prvú. Dôležité je pripomenúť, že toto ustanovenie nezakazuje kumulatívny výkon funkcií vo viacerých spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu – výsledkom aplikácie tohto ustanovenia je jednoducho to, že daná osoba vykonáva ďalšie funkcie zadarmo.
Ďalšou, pomerne prísnou novinkou (§ 8) je sankcia za absenciu na zasadnutiach orgánu spoločnosti – táto sankcia môže mať v zmysle návrhu zákona rôznu intenzitu, v závislosti od miery a počtu absencií, ako aj od formy ospravedlnenia, ktoré by malo byť odôvodnené výlučne závažnými okolnosťami. Hlavným zmyslom tohto ustanovenia je preventívne pôsobiť na zástupcov a viesť ich k zodpovednému výkonu ich funkcie.