Dôvodová správa

A) Všeobecná časť

V novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby po nadobudnutí nároku zamestnanca alebo štátneho zamestnanca na starobný dôchodok mal zamestnávateľ alebo služobný úrad možnosť slobodne sa rozhodnúť, či so svojím zamestnancom alebo štátnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer štandardným spôsobom, alebo ho ponechá naďalej v pracovnom pomere.

Ukončenie pracovného pomeru v zmysle navrhovanej zmeny nemôže nastať po dosiahnutí dôchodkového veku, ale až po vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po splnení podmienky odpracovania minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia a po splnení všetkých ďalších kritérií potrebných k tomu, aby príslušnej osobe bola poskytnutá plná penzia.

Navrhované ustanovenie nezakladá oznamovaciu povinnosť zamestnanca alebo Sociálnej poisťovne upovedomiť zamestnávateľa alebo služobný úrad o termíne nadobudnutia nároku na starobný dôchodok. O poskytnutí tejto informácie slobodne rozhoduje zamestnanec.

Stanovenie tzv. „Vekového cenzu“ ako prejavu nerovnakého zaobchádzania - nie je v zmysle

platných právnych predpisov EU a SR v oblasti rovnosti príležitostí zakázané.

Stanovenie vekového cenzu bolo v minulosti predmetom viacerých sporov pred Európskym súdnym dvorom. Rámcová smernica 2000/78/ES a jej článok 6 (1) umožňuje rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku, ak sú v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (1) objektívne a primerane odôvodnené (2) oprávneným cieľom (3), vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy (3), a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné (4).

Samotná rámcová smernica vo svojej preambule v bode 25 uvádza, že „zákaz diskriminácie z dôvodu veku je dôležitou súčasťou napĺňania cieľov stanovených v usmerneniach pre oblasť zamestnanosti a pri podpore diverzifikácie pracovných síl. Avšak rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s vekom možno za určitých okolností odôvodniť, a preto si vyžaduje osobitné predpisy, ktoré môžu byť v závislosti od situácie v členských štátoch rôzne. Bezpodmienečne preto treba rozlišovať medzi rozdielnym zaobchádzaním, ktoré je odôvodnené najmä oprávnenými cieľmi v oblasti politiky zamestnanosti, trhu práce a odbornej prípravy a diskrimináciou, ktorá sa musí zakázať.“

Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z. v § 38 ods. 3 ustanovuje, že „rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis“. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona „diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení .... osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie ...“, čo je tento prípad.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne v roku 2012 pracovalo 59 001 starobných dôchodcov, ktorí boli zamestnaní a zároveň poberali starobný dôchodok. Je možné predpokladať, že celkový počet zamestnaných starobných dôchodcov je oveľa vyšší, pretože v štatistike SP nie sú

zahrnutí dôchodcovia - zamestnanci, ktorí o dôchodok ešte nepožiadali (ich počet SP neeviduje). Táto skupina ľudí nie je existenčne odkázaná na ďalší príjem zo zamestnania.

Podľa štatistických údajov Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny k 31.8.2013 bolo 369 636 disponibilných uchádzačov o zamestnanie z celkového počtu nezamestnaných 402 213. Počet nezamestnaných mladých ľudí do 30 rokov bol cca 125 952. To je 34% z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie a 31% z celkového počtu nezamestnaných. Počet nezamestnaných sa oproti augustu 2012 zvýšil o viac ako 13 000 osôb

V „Tabuľke 1“ sú uvedené údaje o mesačnom počte poberateľov dávok v nezamestnanosti (ďalej DvN), priemerných mesačných a ročných nákladoch Sociálnej poisťovne na dávky v nezamestnanosti. Priemerná výška dávky v nezamestnanosti v roku 2012 bola 312 eur.

Tabuľka 1

Priemerný mesačný počet poberateľov DvN

Priemerné mesačné náklady na DVN

ročné náklady na DVN

42 521

13 266 522 Eur

159 198 624 Eur

V „Tabuľke 2“ sú uvedené modelové prípady z ktorých je zrejmé, že Sociálna poisťovňa, a teda štát, by prijatím zákona šetrila na nákladoch vynaložených na výplatu dávok v nezamestnanosti. Príjmy Sociálnej poisťovne by zostali zachované, lebo nedochádza k strate pracovných miest, len k ich obsadeniu z radov uchádzačov o zamestnanie.

Tabuľka 2

Úspora verejných financií pri obsadení disponibilných uchádzačov o zamestnanie na uvoľnené pracovné miesta

Uvoľnené prac. miesta z počtu 59 001

11 800 (20%)

23 600 (40%)

35 400 (60%)

59 001

(100%)

Suma ušetrená na DvN*

22 089 600 €

44 179 200 €

66 268 800 €

110 449 872 €

*1 uvoľnené pracovné miesto ušetrí 6 mesiacov vyplácania podpory v nezamestnanosti

Novela zákona, okrem úspor verejných financií a znižovaniu nezamestnanosti, prináša aj pozitívne dopady ako sú predchádzanie straty pracovných návykov, predchádzanie sociálneho vylúčenia, podporuje sanáciu ohrozených rodín.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Navrhovaná zmena je aj v súlade s najnovšou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, najmä rozhodnutím v právnej veci 341/08 (Peterson) zo dňa 12. januára 2010. Rozhodnutie Súdneho dvora v tejto veci pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku a je precedensom, ktorý sa vzťahuje na všetky krajiny EÚ.

Návrh zákona má sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, zamestnanosť a rovnosť príležitostí. Návrh zákona bude mať neutrálny vplyv na sociálnu exklúziu.

Návrh zákona nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.