Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Martin Fecko a Ján Mičovský.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je kvalitatívne vylepšiť legislatívu regulujúcu výkon poľovníctva na území Slovenska a zmeniť tie ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa javia byť protiústavné.

Poľovníctvo ako systematická ľudská činnosť existuje od nepamäti a v priebehu stáročí jeho spoločenský význam prešiel viacerými zmenami. V súčasnosti dominuje dôraz na jeho ekologickú a environmentálnu úlohu - poľovníctvo predstavuje ako nástroj, ktorý môže dopomôcť pri zlepšovaní a ochrane životného prostredia pre voľne žijúce živočíchy. V tomto zmysle je význam poľovníctva veľmi dôležitým prostriedkom dopomáhajúcim k ochrane základných práv na ochranu životného prostredia (čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky).

K tomu, aby bola spoločenská úloha poľovníctva využitá čo najefektívnejšie a najracionálnejšie, je nevyhnuté prijať viacero legislatívnych zmien, ktoré vyplývajú z nedostatkov aktuálnej právnej úpravy, na ktoré poukazuje každodenná poľovnícka prax. Najvýznamnejšie zmeny a doplnenia, ktoré predkladaný návrh zákona prináša, sú:

•ochrana území v treťom až piatom stupni ochrany (napr. národných parkov alebo prírodných rezervácií) pred zriadením zverníc na ich území,

•zmena v oblasti odvolávania poľovníckeho hospodára,

•vylepšenie a precizovanie zákonných mechanizmov upravujúcich náhradu škôd vzniknutých v rámci realizácie právnych vzťahov na základe zákona o poľovníctve (napr. pri škode spôsobenej vlkom dravým),

•návrat k predchádzajúcej právnej úprave priebehu spoločnej poľovačky,

•spresnenie postupu pri nájdení zranenej zveri.

Všetky uvedené zmeny a doplnenia sa navrhujú s dôrazom na nový trend ekologického poľovníctva a vychádzajú z princípov trvalej udržateľnosti a ochrany prírody a krajiny, ako aj snahy o udržanie rovnováhy v ekosystémoch.

Osobitnou otázkou, ktorá je predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona, je regulácia vzťahov medzi poľovníkmi a Slovenskou poľovníckou komorou (ďalej len „komora“), keďže súčasná právna úprava, aj vzhľadom na rozhodnutie maďarského ústavného súdu (41/2002. X. 11. AB határozat), vykazuje znaky protiústavnosti, a to vzhľadom na skutočnosť, že slovenská právna úprava je s tou maďarskou z hľadiska postavenia komory a ústavnej garancie slobody združovania (čl. 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) takmer totožná. Návrh zákona otázku protiústavnosti rieši spôsobom zavedenia dobrovoľného členstva v komore a zmenou a doplnením súvisiacich ustanovení zákona, ktoré spočívajú napr. vo vydaní poľovného lístku aj osobe, ktorá nie je členom komory, zakotvením, že zmluva o užívaní poľovného revíru nebude môcť byť zrušená z dôvodu ukončenia

členstva užívateľa poľovného revíru v komore alebo zavedením povinnosti pre komoru zverejňovať zmluvy, faktúry a objednávky.

Predkladaný návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv (vplyv na hospodárenie obyvateľstva), nemá však vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľskú sféru, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko a Ján Mičovský

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona predpokladá pozitívny sociálny vplyv, konkrétne pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva, a to predovšetkým fyzických osôb, ktoré sa podieľajú na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu, keďže v súčasnosti musia tieto osoby platiť nemalé poplatky (napr. členské poplatky) do Slovenskej poľovníckej komory z dôvodu ich povinného členstva v nej. Zavedením dobrovoľného členstva v komore tak môže dôjsť k zlepšeniu hospodárenia týchto osôb v celkovej výške približne 1 300 000 eur, ak zoberieme do úvahy len sumu, ktorú Slovenská poľovnícka komora získa každoročne z členských príspevkov a iných príspevkov (napr. povinný ročný poplatok na účely financovania ústredia Slovenskej poľovníckej komory).

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Záujem o budovanie zverníc narastá. Vybudovanie zvernice vždy predstavuje výrazný trvalý neprirodzený technický zásah do prirodzenosti prírody. Treba preto úplne vylúčiť, aby sa v budúcnosti takýto zásah na územiach v treťom až piatom stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) - napr. v národných parkoch alebo prírodných rezerváciách - realizoval. Ak sa zvernica na takomto území v minulosti legálne vybudovala, tak je potrebné to rešpektovať za predpokladu, že jej ďalšie fungovanie nie je v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny, čo je upravené v bode 22 tohto článku a v čl. II tohto návrhu zákona.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona.

K bodom 3 a 4

Verejná súťaž v prípade, že sa štátny subjekt rozhodne prenajať svoje poľovné pozemky inému užívateľovi je a priori správna, pretože má schopnosť generovať najvýhodnejšie podmienky prenájmu pre štát. Nie je preto dôvod túto výhodu uplatňovať až od 2/3 vlastníctva pozemkov, logické je to už vtedy, keď sa bez súhlasu štátneho subjektu nedá revír prenajať, teda od vlastníctva nadpolovičnej väčšiny pozemkov štátu v danom revíri.

Skutočnosť, že predchádzajúca novela zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) zrušila pôvodné ustanovenie § 15 ods. 2, ktoré ustanovovalo použitie obchodnej verejnej súťaže pri náhrade za užívanie poľovného revíru, ak výmera poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu presahovala 2/3, nie je právne významná, išlo totiž skôr o analógiu s kvórom, ktoré bolo potrebné na uznášaniaschopnosť vlastníkov pozemkov pri žiadosti o vytvorenie revíru, ako aj s uznášaniaschopnosťou pri rozhodovaní vlastníkov pozemkov, ktorá sa práve vládnym návrhom novely zákona mení z 2/3 na nadpolovičnú.

Predkladaný návrh zákona tak vlastne prináša vnútorne konzistentnú úpravu ustanovení zákona o poľovníctve, keď sa v oboch relevantných ustanoveniach zmení 2/3 väčšina na nadpolovičnú.

K bodu 5

Zmluva o užívaní poľovného revíru nebude môcť byť zrušená z dôvodu ukončenia členstva užívateľa poľovného revíru v Slovenskej poľovníckej komore. Navrhovaná úprava bezprostredne súvisí s čl. I bodmi 10 a 11 tohto návrhu zákona a je dôsledkom odstránenia protiústavného charakteru platného zákona o poľovníctve.

K bodom 6 a 7

Predkladaný návrh zákona odstraňuje duplicitu právnej úpravy, ktorá sa nachádza v § 19 ods. 6 a v § 19 ods. 7 písm. a) zákona o poľovníctve.

Okrem toho vytvára návrh zákona dva odlišné režimy týkajúce sa odvolávania poľovníckeho hospodára – obligatórny a fakultatívny.

Z vecného hľadiska je vhodnejšie, aby okresný úrad mal voľnosť (diskrečnú právomoc) pri rozhodovaní o odvolaní poľovníckeho hospodára na návrh užívateľa poľovného revíru a nie povinnosť ako doteraz, pretože návrh užívateľa na odvolanie môže byť motivovaný aj tým, že poľovnícky hospodár je pri dodržiavaní zákonnosti z pohľadu užívateľa prísny, čo môže byť z pohľadu nezodpovedného užívateľa poľovného revíru nevýhodné, no zo spoločenského pohľadu je to naopak veľmi pozitívna vlastnosť, a preto by orgán štátnej správy na úseku poľovníctva (okresný úrad) nemal byť nútený hospodára bez zváženia odvolať, ale mu treba ponechať možnosť návrh užívateľa preskúmať a rozhodnúť na základe zistených skutočností.

K bodu 8

Navrhovaná úprava takýto sankčný mechanizmus zavádza, a to aj v spojení s čl. I bodmi 16, 18 a 19 tohto návrhu zákona.

K bodu 9

Slovenská poľovnícka komora je organizácia zriadená zo zákona, ktorá má významné právomoci v oblasti poľovníctva priznané priamo zákonom o poľovníctve a zahŕňa širokú členskú základňu, ktorá vytvára jej značné finančné zázemie, a preto by malo byť nielen v jej prirodzenom záujme, ale najmä vo verejnom záujme, poskytnúť svojim členom, ako aj verejnosti transparentný prehľad svojho hospodárenia, a to prostredníctvom zverejňovania zmlúv, faktúr a objednávok v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Tieto skutočnosti možno konštatovať aj v prípade, ak by sa na základe predkladaného návrhu zákona malo stať členstvo v Slovenskej poľovníckej komore dobrovoľné a táto komora by tak získala skôr charakter občianskeho združenia ako verejnoprávneho subjektu.

K bodu 10

Nejaví sa byť v súlade s princípmi, na ktorých je založený slovenský právny poriadok, osobitne v súlade s článkom 29 ods. 1 Ústavy SR (každý má právo slobodne sa združovať, nie povinnosť), aby bol niekto nútený k združovaniu sa v stavovských organizáciách.

Aktuálna právna úprava však poľovníkov k členstvu v Slovenskej poľovníckej komore implicitne núti, keďže osobe, ktorá nie je jej členom, nie je umožnený faktický výkon poľovníckych činností (napr. § 53 zákona o poľovníctve ustanovuje: „každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, musí mať pri sebe poľovný lístok“ – takýto poľovnícky lístok však osoba získa len v tom prípade, ak je členom komory).

O tom, že právna úprava, ktorá núti poľovníkov k združovaniu v komore môže vykazovať prvky protiústavnosti, svedčí aj rozhodnutie maďarského ústavného súdu (41/2002. X. 11. AB határozat), v ktorom bol posudzovaný súlad maďarského zákona o poľovníctve so základnými právami garantovanými maďarskou ústavou.

Keďže maďarská právna úprava vytvárala veľmi podobné právne vzťahy ako slovenská právna úprava, analogické použitie záverov maďarského ústavného súdu pri posudzovaní slovenského zákona sa javí ako vhodný východiskový doktrinálny bod.

Argumentácia maďarského ústavného súdu bola postavená na riešení problematickej otázky, či môže zákon určovať povinnosť byť členom stavovskej (odbornej) komory. V tejto veci maďarský ústavný súd skonštatoval, že v právnom štáte môžu existovať určité okolnosti, ktoré by umožňovali takúto právnu povinnosť (ako napr. pri advokátskej komore). Základným kritériom pri posudzovaní takejto právnej úpravy je nutnosť a primeranosť povinného členstva vzhľadom k cieľu verejného orgánu resp. k verejnej úlohe, ktorú daný orgán v spoločnosti plní. Po posúdení všetkých verejných úloh poľovníckej komory prišiel ústavný súd k názoru, že žiadna z jeho úloh nie je podmienená tým, aby poľovníci boli povinne jej členmi a samotné zrušenie povinného členstva žiadnym spôsobom neovplyvní úlohy komory.

Keďže verejné úlohy, ktoré plnila poľovnícka komora v Maďarsku boli veľmi podobné úlohám Slovenskej poľovníckej komory (napr. vydávanie poľovníckych lístkov alebo riešenie disciplinárnych previnení), je možné odôvodnene predpokladať, že slovenská právna úprava vykazuje rovnaké nedostatky ako pôvodne maďarská úprava.

Cieľom tohto bodu predkladaného návrhu zákona je preventívne odstrániť ustanovenia, ktoré môžu potenciálne vykazovať nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava sa následne prejavuje aj v čl. I bodoch 5 a 11 tohto návrhu zákona.

K bodu 11

Poľovný lístok bude vydaný obvodnou komorou Slovenskej poľovníckej komory aj osobe, ktorá spĺňa príslušné podmienky na lov zveri ustanovené zákonom a nie je členom tejto komory.

Navrhovaná úprava je bezprostredný dôsledkom čl. I bodu 10 tohto návrhu zákona spočívajúcom v zakotvení dobrovoľného členstva v Slovenskej poľovníckej komore.

K bodu 12

Ak bol niekto sankcionovaný nie dočasným, ale trvalým odňatím poľovného lístku je zrejmé, že sa dopustil mimoriadne závažného porušenia poľovníckych pravidiel, často so smrteľnými následkami a je preto neprimerané, aby sa takejto osobe kedykoľvek v budúcnosti priznala možnosť opätovne po vykonaní skúšok získať poľovný lístok.

Nejde predsa o niečo, čo človeka pracovne, občiansky, či spoločensky diskriminuje, ale o záľubu, ktorá vyžaduje mimoriadnu disciplínu. Navyše, už z podstaty sankcie vyplýva, že poľovný lístok bol odňatý natrvalo, a ak sa doteraz pripúšťala možnosť opätovne ho získať, nešlo o trvalé odňatie, ale o dočasné odňatie, ktoré sa mylne označovalo ako trvalé odňatie.

K bodu 13

Lov netrofejovej zveri, ktorá podlieha poľovníckemu plánovaniu na spoločných poľovačkách odporuje poľovníckej etike a tradíciám, zvyšuje riziko neuváženého odstrelu, zvyšuje pravdepodobnosť chybnej rany, čo zvyšuje možné utrpenie tejto zveri, teda najmä jelenej a srnčej holej zveri, ďalej sa tu zvyšuje počet rán, čo znižuje bezpečnosť účastníkov spoločnej poľovačky.

Z tohto pohľadu sa javí úprava v platnom zákone o poľovníctve ako negatívna a cieľom predkladaného návrhu zákona je vrátiť zákon do pôvodnej podoby, teda do stavu pred prijatím zákona č. 115/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona zároveň zohľadňuje skutočnosť, že aktuálny právny rámec už neumožňuje udelenie výnimky, ktorá bola pôvodne upravená v § 65 ods. 9 zákona o poľovníctve a zrušená práve uvedenou novelou zákona o poľovníctve.

K bodu 14

Navrhované nové znenie § 63 ods. 5 zákona o poľovníctve je doplnením aktuálnej právnej úpravy o novú druhú vetu, ktorá sa týka postupu užívateľa poľovného revíru pri nájdení zranenej zveri. Pri náleze zranenej zveri treba zistiť, či ide o zranenie, ktoré umožňuje, aby sa zver vyliečila a bola následne opätovne vypustená do poľovného revíru v zmysle § 22 ods. 3 a 4 zákona o poľovníctve. Ak sú zranenia takého rozsahu, že vyliečenie neumožňujú, trpiacu zranenú zver treba usmrtiť a vykonať tie opatrenia, ktoré zákon ukladá v prípade poľovníckej trofeje z poranenej zveri podľa § 23 ods. 8 zákona o poľovníctve, t.j. písomné vyhlásenie poľovníckeho hospodára o ulovení, zabezpečenie fotodokumentácie ulovenej poranenej zveri a veterinárne potvrdenie, že trofej pochádza z poranenej zveri. Navrhovaná úprava je jednoznačne v záujme zveri a je aj v súlade s poľovníckou etikou.

K bodu 15

Súčasné znenie zákona nerešpektuje spôsob života vlka, ktorý migruje na veľké vzdialenosti a jeho spôsob lovu, všeobecnú inteligenciu a odvahu, ako aj drzosť, ktorá v dobe núdze nedáva v tomto prípade užívateľovi poľovného revíru šancu „správne užívať poľovný revír“. Riešenie by bolo iba vo vyššom odstrele, čo však nie je z pohľadu ochrany prírody žiaduce.

K bodu 16

Škody spôsobené zverou na porastoch, plodinách a kultúrach narastajú, a to aj v dôsledku nesprávnych postupov užívateľov poľovných revírov. Poškodení mávajú často problém domôcť sa náhrady za takto spôsobené škody, keďže v zákone chýba funkčný sankčný mechanizmus. Navrhovaná úprava v odseku 3 takýto sankčný mechanizmus zavádza, a to aj v spojení s čl. I bodmi 8, 18 a 19 tohto návrhu zákona, ako aj § 78 ods. 3 písm. e) zákona o poľovníctve.

Navrhovaná úprava v novom odseku 4 súvisí s uplatnením nároku na náhradu škody od štátu v prípade, ak škody spôsobil vlk dravý, a to v zmysle čl. I bodu 15 tohto návrhu zákona.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 5 tohto návrhu zákona.

K bodom 18 a 19

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s čl. I bodmi 8 a 16 tohto návrhu zákona.

K bodom 20 a 21

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s čl. I bodmi 16 a 18 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

K bodu 22

Prvý navrhovaný odsek upravuje situácie, keď podľa doterajších predpisov nebol vznik zvernice v treťom a štvrtom stupni ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny zakázaný.

Keďže nie je žiaduce, aby sa v treťom až piatom stupni ochrany vyskytovali poľovnícke zariadenia – zvernice, ktorých existencia nie je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny, tieto zariadenia by mali zaniknúť, ak sa nepreukáže opak, t.j. ak osoby, ktoré žiadali o uznanie zvernice alebo schválenie zvernice v minulosti, resp. ich právni nástupcovia, nepredložia okresnému úradu stanovisko príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny, že takéto uznanie zvernice alebo schválenie zvernice je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny. Ak povinné osoby takéto stanovisko nepredložia ani do 31. marca 2014, okresný úrad začne konanie, v ktorom vydá rozhodnutie o zániku zvernice podľa § 74 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve.

Požiadavka na súlad ustanovení zákona o poľovníctve a zákona o ochrane prírody a krajiny je vyjadrená v § 1 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve, ktorý ustanovuje, že tento zákon upravuje aj podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov s odkazom na § 2 ods. 2 písm. r) zákona o ochrane prírody a krajiny.

Druhý navrhovaný odsek upravuje konania o náhradu škody, ktoré sa začali podľa doterajších predpisov, keďže hmotná aj procesná stránka týchto konaní sa výrazne mení v dôsledku úprav navrhovaných v čl. I bodoch 15 a 16 tohto návrhu zákona. Tieto konania, ktoré začali ešte pred