D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je vypustenie oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky udeľovať amnestiu z Ústavy Slovenskej republiky.

Inštitút amnestie má pôvod v monarchistickom usporiadaní európskych štátov v minulých storočiach ako výsadné právo panovníka a v demokratických podmienkach si medzi širšou občianskou verejnosťou nezískal ani rešpekt ani úctu. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že miera a rozsah, v akom hlavy štátov v našom geopolitickom priestore využívali možnosť udeľovať amnestiu, boli priamo úmerné miere a rozsahu celospoločenskej kritiky takéhoto kroku. Amnestia je dlhodobo a všeobecne vnímaná ako zneuctenie obetí trestnej činnosti a arogantné vystavovanie slušných občanov možnej recidíve amnestovaných osôb. Amnestia ako plošný zásah exekutívy do rozhodnutí nezávislých súdov je pošliapaním úsilia tých, ktorí pri ohrození vlastnej bezpečnosti prispeli k vyšetreniu trestných činov a k usvedčeniu páchateľa. Na nezastupiteľnej úlohe štátu na úseku zabezpečovania verejného poriadku sa v zásade zhodujú všetky štátnopolitické koncepcie začínajúc od hlavných prúdov liberálnych koncepcií minimálneho štátu (koncept štátu ako nočného strážcu) pokračujúc konzervatívnymi prúdmi a končiac sociálne orientovanými štátnopolitickými teóriami. Odôvodňovanie akejkoľvek amnestie nedostatkom priestorových kapacít nemožno ničím ospravedlniť a takúto situáciu nemožno vnímať inak, ako zlyhanie základných povinností štátu na úseku zaistenia bezpečnosti občanov. Súčasná konštrukcia amnestie vzhľadom na jej plošnosť vytvára priestor pre zakrytie niekedy možno cieleného individuálneho omilostenia jednej alebo viacerých konkrétnych osôb pláštikom hromadnej amnestie. Je potrebné v tejto súvislosti tiež poukázať na to, že súčasná úprava, tak ako je nastavená, nedokáže zabrániť amnestovaniu zločincov odsúdených za tie najťažšie zločiny. Skutočnosť, že počas existencie Slovenskej republiky nedošlo k využitiu inštitútu amnestie v takom meradle, ktoré by znamenalo zvýšené ohrozenie bezpečnosti občanov, neznamená, že takáto situácia nemôže nastať. Nastať môže kedykoľvek, nielen pri zvolení novej hlavy štátu, alebo pri rôznych výročiach, ako to býva zvykom. Predložený návrh však rešpektuje potrebu ústavného nástroja na odstránenie tvrdosti zákona, kedy formálne uplatňovanie právnych predpisov nedokáže v ľudskej rovine zohľadniť špecifiká jednotlivých prípadov. Z uvedeného dôvodu sa týmto predloženým poslaneckým návrhom naďalej ponecháva v ústave inštitút individuálnej milosti, ktorá má v rámci oprávnení hlavy štátu, a to aj napriek určitým rizikám, svoje legitímne miesto.

Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Zosúladenie znenia jednotlivých zákonov s vypustením inštitútu amnestie z Ústavy Slovenskej republiky je predmetom súbežne predkladaného návrhu zákona.

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv.