5

Predkladacia správa

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 je vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR. Základným cieľom fiškálnej politiky je zabezpečenie dlhodobo udržateľných verejných financií, čo si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii aj po roku 2013, pričom konsolidácia sa uskutočňuje v zmysle pravidiel rozpočtovej zodpovednosti vyplývajúcich z domácej legislatívy a medzinárodných aktov.

Makroekonomické predpoklady sú postavené na prognóze, ktorá bola prezentovaná na 31. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy v septembri 2013. Podľa odhadov Ministerstva financií SR slovenská ekonomika v roku 2013 dosiahne rast 0,8 % HDP a zrýchli na 2,2 % a v roku 2014 za vyšším odhadom rastu stojí najmä oživenie ekonomík našich obchodných partnerov, no pridá sa k nim aj rastúci domáci dopyt. V nasledujúcich rokoch by sa mal rast HDP postupne zvyšovať nad 3 % v roku 2016. Aktuálna strednodobá prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná Ministerstvom financií SR bola väčšinou členov Výboru pre makroekonomické prognózy charakterizovaná ako realistická, s výnimkou jedného člena, ktorý hodnotil prognózu ako optimistickú.

Doterajší vývoj na trhu práce v roku 2013 by sa mal postupne obrátiť a v roku 2014 sa očakáva mierny rast zamestnanosti. Reálna mzda bude rásť v roku 2014 rýchlejšie. Medziročný rast reálnej mzdy v hospodárstve v roku 2014 bude predstavovať 1,1 %. Tempo zvyšovania nominálnej mzdy v budúcom roku zrýchli z 2,6 % na 2,8 %. Priaznivý vplyv na reálne mzdy a kúpyschopnosť obyvateľstva bude mať stabilizácia cien v sektore energií. Inflačné šoky v sektore energií z titulu deregulácie cien v rokoch 2011 a 2012 odznejú v budúcom roku. Mierny rast zaznamenajú ceny spotrebných tovarov a služieb.

Inflácia v roku 2014 zostane na nízkych úrovniach. Oživenie ekonomickej aktivity povedie k miernemu rastu čistej inflácie, ten však bude vykompenzovaný výrazným znížením potravinovej inflácie, ktorá odráža vysokú ohlásenú úrodu. Rast regulovaných cien sa udrží na nízkych úrovniach z roku 2013 predovšetkým pre pokles cien elektriny pre domácnosti v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnej prognózy daňových príjmov verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktorá bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy dňa 24. septembra 2013, pričom všetci členovia ju hodnotia ako realistickú.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 vychádza z uvedených prognóz a má stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2014 na úrovni 2,83 % HDP, v roku 2015 na úrovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na úrovni 1,50 % HDP. Týmto dochádza k zníženiu cieleného deficitu na rok 2014 o 0,1 % HDP.

Pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 je potrebné zohľadniť aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2013. Na základe dostupných informácií o pozitívach a rizikách vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2013 by deficit rozpočtu verejnej správy mohol dosiahnuť úroveň 2,98 % HDP, čo vytvára predpoklad úspešného vystúpenia Slovenskej republiky z procedúry nadmerného deficitu.

V porovnaní s Návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 predloženým na rokovanie vlády SR v auguste 2013 bolo potrebné pre splnenie cieleného deficitu v roku 2014 prijať opatrenia na príjmovej ako aj výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy.

Pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 sa zodpovedne pristúpilo k identifikácií oblastí, v ktorých je možné vykonať opatrenia na zvýšenie efektívnosti verejného sektora. Hlavným prostriedkom na túto aktivitu bola realizácia II. etapy reformy ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa. Prostredníctvom štrukturálnych zmien v rezortoch a subjektoch verejnej správy, ktoré sa realizovali najmä zlučovaním a rušením organizácií spolu so zvýšením efektívnosti vynakladaných finančných prostriedkov sa dosiahlo zníženie výdavkov v objeme 105 mil. eur. Zároveň bola v rámci programu ESO realizovaná analýza nehnuteľného majetku štátu a v roku 2014 sa predpokladá dosiahnutie príjmu z predaja nepotrebného majetku v objeme 54 mil. eur.

Program ESO poukázal aj na ďalšie oblasti možnej racionalizácie fungovania verejnej správy, ktorých príprava a samotná realizácia si vyžaduje však dlhšie časové obdobie. Preto bolo nevyhnutné pristúpiť ku konsolidačným opatreniam zameraným na zefektívnenie činností v spoločnostiach, v ktorých štát vykonáva akcionárske práva, čím bolo možné zvýšiť príjem z dividend od týchto spoločností v objeme 91 mil. eur.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 naďalej počíta s osobitným odvodom v regulovaných odvetviach.

V prípade dane z príjmov právnických osôb sa predpokladá zníženie sadzby dane zo súčasných 23 % na 22 %, pri súčasnom zavedení licencie pre obchodné spoločnosti.

Na základe aktuálneho odhadu vývoja rozpočtu verejnej správy v tomto roku je možné presunúť časť dividendových príjmov, s ktorými sa pôvodne počítalo v roku 2013, do roku 2014.

Septembrová aktualizácia makroekonomickej prognózy a prognózy daňových a odvodových príjmov priniesla zlepšenie fiškálneho rámca o 127 mil. eur v roku 2014, a to najmä prostredníctvom zvýšeného odhadu výberu dane z pridanej hodnoty. V praxi sa tak prejavujú pozitívne efekty opatrení, ktoré boli prijaté na zvýšenie efektívnosti výberu tejto dane. K zlepšeniu fiškálneho rámca prispelo aj zlepšenie makroekonomického vývoja, vyššie príjmy z odvodov a spotrebných daní.

Návrhy limitov kapitol štátneho rozpočtu a návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy zohľadňujú aktualizáciu makroekonomickej prognózy a prognózu daňových a odvodových príjmov, ako aj aktualizáciu prostriedkov EÚ a spolufinancovania.

Materiál nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Vzhľadom na charakter materiálu sa doložka vybraných vplyvov nevypracováva.

1.Makroekonomické predpoklady rozpočtu

Podľa odhadov Ministerstva financií SR slovenská ekonomika v roku 2014 zrýchli na 2,2 %. Za vyšším odhadom rastu stojí najmä oživenie ekonomík našich obchodných partnerov, no pridá sa k nim aj rastúci domáci dopyt. Oživenie v eurozóne bude pozitívne vplývať na rast exportu. Spotreba domácností porastie aj napriek pokračujúcej fiškálnej konsolidácii, podporovaná rastom zamestnanosti a miezd. Rýchlejší rast domáceho dopytu bude znamenať aj rast importu, napriek tomu však bude zahraničný obchod k rastu HDP naďalej prispievať pozitívne. V roku 2014 vzrastie aj investičná aktivita, podporená viacerými ohlásenými investičnými projektmi. V nasledujúcich rokoch by mal rast HDP postupne zrýchľovať až na úroveň nad 3 % v roku 2016.

Na rozvinutých kapitálových trhoch naďalej pretrváva prebytok likvidity a ceny akcií sa pohybujú na historických maximách. Napriek tomu sa ich volatilita mierne zvýšila. Hlavným dôvodom boli obavy z priskorého zmiernenia expanzívnej monetárnej politiky americkej centrálnej banky, ktoré sa postupne rozplývajú. Na dlhopisovom trhu prišlo ku korekciám nadmieru nízkych výnosov a výnosy dlhopisov Nemecka a USA začali mierne stúpať.

Finančné trhy v eurozóne zostávali stabilné a dlhopisy periférnych krajín boli naďalej na bezpečných úrovniach. Prebytok likvidity sa pomaly začína prejavovať i v reálnej ekonomike. Úverová aktivita podnikov v eurozóne sa odrazila od dna a naznačuje potenciálnu zmenu trendov. Zlá situácia však pretrváva v malých a stredných podnikoch eurozóny, ktorým klesajú zisky a rastie množstvo bankrotov.

Recesia v eurozóne sa po vyše roku a pol skončila, pričom indikátory očakávaní naznačujú ďalšie pokračovanie rastu. V ďalších rokoch by však malo proti výraznejšiemu rastu ekonomiky eurozóny pôsobiť viacero faktorov - vysoká nezamestnanosť, pomalé znižovanie nerovnováh a pomalší rast rozvíjajúcich sa krajín. Rast HDP eurozóny by tak mal v roku 2014 zrýchliť na 0,9 % (oproti -0,5 % v roku 2013).

Rast HDP na Slovensku by mal v roku 2014 dosiahnuť 2,2 %. Hospodársky rast odráža zlepšenie situácie v eurozóne a postupne sa oživujúci domáci dopyt. Postupné zlepšovanie na trhu práce zvýši spotrebu domácností, zatiaľ čo rast vonkajšieho prostredia podporí slovenský export. Pokračujúci pokles úverov podnikom nenaznačuje, že by malo dôjsť k výraznejšiemu obratu v investičnej aktivite. Ohlásené investície v automobilovom sektore a plánovaná výstavba diaľnic však v roku 2014 podporia rast investícií. Spotreba verejnej správy je ovplyvnená fiškálnou konsolidáciou.

Doterajší vývoj na trhu práce v roku 2013 by sa mal postupne obrátiť a v roku 2014 sa očakáva mierny rast zamestnanosti. Miera nezamestnanosti poklesne o dve desatiny percenta na úroveň 14,3 %.

Reálna mzda bude rásť v roku 2014 rýchlejšie. Medziročný rast reálnej mzdy v hospodárstve v roku 2014 bude predstavovať 1,1 %. Tempo zvyšovania nominálnej mzdy v budúcom roku zrýchli z 2,6 % na 2,8 %. Priaznivý vplyv na reálne mzdy a kúpyschopnosť obyvateľstva bude mať stabilizácia cien v sektore energií. Inflačné šoky v sektore energií z titulu deregulácie cien v rokoch 2011 a 2012 odznejú v budúcom roku. Mierny rast zaznamenajú ceny spotrebných tovarov a služieb. Mzdy budú rásť aj v dôsledku zvyšovania produktivity práce v priemysle, pričom všeobecne bude tempo rýchlejšie v súkromnom sektore, kým v štátnej správe bude rast miezd tlmený konsolidáciou verejných financií.

Inflácia v roku 2014 zostane, podobne ako v roku 2013, na nízkych úrovniach. Oživenie ekonomickej aktivity povedie k miernemu rastu čistej inflácie, ten však bude vykompenzovaný výrazným znížením potravinovej inflácie, ktorá odráža vysokú ohlásenú úrodu. Rast regulovaných cien sa udrží na nízkych úrovniach z roku 2013 predovšetkým pre pokles cien elektriny pre domácnosti od januára 2014. V horizonte rokov 2015 – 2016 inflácia postupne mierne stúpne nad úroveň 2 %.

Prognóza vybraných indikátorov ekonomiky SR (september 2013)

Skutočnosť

Prognóza

P. č.

Ukazovateľ

m. j.

2011

2012

2013

2014

2015

2016

HDP; v bežných cenách

mld. eur

69,1

71,5

73,0

75,8

79,5

83,5

HDP; reálny rast

3,2

2,0

0,8

2,2

2,9

3,1

Súkromná spotreba; reálny rast

-0,5

-0,6

0,5

0,8

2,1

2,2

Súkromná spotreba; nominálny rast

3,4

3,1

2,0

2,5

4,3

4,6

Vládna spotreba

-4,3

-0,6

-0,7

-1,2

-2,3

-2,2

Fixné investície

14,2

-3,7

-5,8

2,9

-0,1

-1,5

Export tovarov a služieb

12,7

8,6

4,8

4,3

4,5

5,1

Import tovarov a služieb

10,1

2,8

1,7

3,3

2,9

3,3

Zamestnanosť (registrovaná)

1,9

-0,1

-1,0

0,2

0,6

0,7

Priemerná mesačná mzda za hospodárstvo; nom. rast

2,2

2,4

2,6

2,8

3,4

3,5

Priemerná mesačná mzda za hospodárstvo; reálny. rast

-1,6

-1,2

0,9

1,1

1,3

1,2

Miera nezamestnanosti

13,6

14,0

14,5

14,3

13,6

12,7

Index spotrebiteľských cien

3,9

3,6

1,6

1,7

2,1

2,3

Zdroj: ŠÚ SR, MFSR

Aktuálna strednodobá prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná Ministerstvom financií SR bola väčšinou členov Výboru pre makroekonomické prognózy (NBS, Infostat, Tatra banka, UniCredit, SLSP, VÚB a Sberbank) charakterizovaná ako realistická, s výnimkou ČSOB, ktorá hodnotila prognózu ako optimistickú.

2. Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016

2.1. Rámec na zostavenie rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 vytvára základné predpoklady pre zabezpečenie konsolidácie verejných financií v strednodobom horizonte. Konsolidácia verejných financií je základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 je presadzovaný princíp, aby konsolidácia verejných financií čo najmenej negatívne pôsobila na ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 má stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2014 na úrovni 2,83 % HDP, v roku 2015 na úrovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na úrovni 1,50 % HDP. Týmto dochádza k zníženiu cieleného deficitu na rok 2014 o 0,1 % HDP.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 vychádza z návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 a je zostavený na základe septembrovej prognózy makroekonomického vývoja a prognózy daňových a odvodových príjmov. Zároveň bola zapracovaná aktualizácia prostriedkov EÚ a spolufinancovania.

Pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 je potrebné zohľadniť aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2013. Na základe dostupných informácií o pozitívach a rizikách vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2013 by deficit rozpočtu verejnej správy mohol dosiahnuť úroveň 2,98 % HDP, čo vytvára predpoklad úspešného vystúpenia Slovenskej republiky z procedúry nadmerného deficitu.

V rámci vývoja verejných financií v roku 2013 dochádza k výpadku daňových a odvodových príjmov verejnej správy. Uvedené je kompenzované príjmom z predaja núdzových zásob ropy a ropných produktov a úsporou výdavkov štátneho rozpočtu.

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o základných parametroch fiškálneho rámca na roky 2014 až 2016, a to o konkrétnych výškach schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 v jednotlivých rokoch zostavovaného rozpočtu a predpokladanom vývoji hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy.

m. j.

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Cielený podiel schodku RVS na HDP

-2,94

-2,83

-2,57

-1,50

Cielený schodok RVS

mil. eur

-2 145,8

-2 144,4

-2 042,2

-1 253,1

Potreba dodatočných konsolid. opatrení

mil. eur

29,2

0,0

478,6

926,2

Schodok rozpočtu VS na HDP

-5,06

-4,35

-2,94

-2,98

-2,83

-3,17

-2,61

Schodok rozpočtu VS spolu

mil. eur

-3 497,7

-3 106,9

-2 186,5

-2 175,0

-2 144,4

-2 520,8

-2 179,3

Ostatné subjekty rozpočtu VS

mil. eur

108,9

594,5

562,0

-65,1

351,3

562,4

474,4

Štátny rozpočet

mil. eur

-3 606,6

-3 701,4

-2 748,5

-2 109,9

-2 495,7

-3 083,2

-2 653,7

HDP v b. c.

mil. eur

69 108,3

71 463,0

74 371,8

72 986,6

75 772,5

79 462,2

83 538,5

Opatreniami prijatými na zefektívnenie činnosti verejnej správy v roku 2014 sa podarilo získať 333 mil. eur, z ktorých najvýznamnejšie predstavujú:

-zefektívnenie činností v spoločnostiach, v ktorých štát vykonáva akcionárske práva a vyšší príjem z dividend od týchto spoločností v objeme 91 mil. eur;

-štrukturálne zmeny v rezortoch a subjektoch verejnej správy, zlučovanie úradov a úspory v rámci druhej etapy reformy ESO v objeme 105 mil. eur;

-vyššie príjmy z predaja nepotrebného majetku v objeme 54 mil. eur najmä v dôsledku druhej etapy reformy ESO.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 naďalej počíta s osobitným odvodom v regulovaných odvetviach, čo bude mať v roku 2014 pozitívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 78,7 mil. eur.

V prípade dane z príjmov právnických osôb sa predpokladá zníženie sadzby dane zo súčasných 23 % na 22 %, pri súčasnom zavedení licencie pre obchodné spoločnosti, čo predstavuje pozitívny vplyv v roku 2014 vo výške 84,2 mil. eur.

V roku 2014 splatí Vodohospodárska výstavba, š. p. do štátnych finančných aktív celý zostatok dvoch poskytnutých návratných finančných výpomocí. Nakoľko časť týchto výpomocí bola v minulosti uznaná v zmysle metodiky ESA 95 ako kapitálový transfer s negatívnym vplyvom na deficit rozpočtu verejnej správy, bude mať splatenie v roku 2014 pozitívny vplyv v objeme 25 mil. eur.

Na základe aktuálneho odhadu vývoja rozpočtu verejnej správy v tomto roku je možné presunúť časť dividendových príjmov, s ktorými sa pôvodne počítalo v roku 2013, do roku 2014.

Bilančné zostatky ostatných subjektov verejnej správy

(v mil. eur)

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Ostatné subjekty rozpočtu VS spolu

108,9

594,5

562,0

-65,1

351,3

562,4

474,4

Obce

-69,1

82,3

136,2

91,4

22,4

241,4

124,8

Vyššie územné celky

4,1

1,4

12,9

14,0

16,5

18,0

23,4

Sociálna poisťovňa

173,5

91,4

40,0

-12,3

44,3

23,2

25,4

Verejné zdravotné poistenie

107,0

153,6

16,3

46,9

24,7

7,2

9,1

Národný jadrový fond

99,9

144,2

155,7

139,8

128,2

150,0

170,2

Fond národného majetku SR

-287,7

-23,2

-17,1

-477,7

-15,8

-6,6

-4,7

Environmentálny fond

6,3

12,6

120,5

27,3

39,1

39,2

Štátny fond rozvoja bývania

84,4

78,5

93,4

91,8

81,6

82,0

82,4

Úrad pre dohľad nad ZS

2,0

1,1

0,1

0,2

0,7

0,8

Slovenský pozemkový fond

10,2

13,7

5,6

6,0

7,8

5,2

Slovenská konsolidačná, a. s.

-5,8

-9,8

0,6

-6,8

2,7

1,8

0,2

Verejné vysoké školy

-1,2

26,1

0,2

30,9

0,0

Rozhlas a televízia Slovenska

24,1

-0,7

1,2

-13,2

1,0

0,9

RTVS, s.r.o. *

0,2

-0,1

––

TASR

-0,2

0,2

0,0

-0,3

0,4

Úrad pre dohľad nad výkonom auditu

0,0

-0,1

0,0

Audiovizuálny fond

0,9

-0,3

0,0

0,4

0,1

0,0

Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

––

0,1

0,0

Príspevkové organizácie spolu

-39,7

23,3

-3,4

-2,0

-1,1

-2,9

* V súlade so zákonom č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska bola k 31.1.2013 zrušená obchodná spoločnosť RTVS, s.r.o.

V roku 2014 sa predpokladá prebytkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy vo výške 351,3 mil. eur. Na tomto vývoji sa na jednej strane podieľa prebytkové hospodárenie niektorých subjektov verejnej správy, a to hlavne prebytok hospodárenia Národného jadrového fondu vo výške 128,2 mil. eur, Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 81,6 mil. eur, Sociálnej poisťovne vo výške 44,3 mil. eur, Environmentálneho fondu vo výške 39,1 mil. eur, verejného zdravotného poistenia vo výške 24,7 mil. eur, obcí vo výške 22,4 mil. eur, vyšších územných celkov vo výške 16,5 mil. eur, Slovenského pozemkového fondu vo výške 7,8 mil. eur a Slovenskej konsolidačnej, a. s. vo výške 2,7 mil. eur. Na druhej strane je to schodkové hospodárenie Fondu národného majetku SR na úrovni 15,8 mil. eur. Ostatné nespomenuté subjekty verejnej správy majú vo väčšine neutrálny vplyv na celkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy zobrazuje tabuľka a detaily sú uvedené v prílohe č. 1 tohto materiálu.

Schodok štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95 je pretransformovaný pomocou modifikujúcich faktorov na hotovostné saldo. Takto získaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe spolu s prognózovanými hotovostnými príjmami štátneho rozpočtu vytvárajú priestor pre realizáciu výdavkov štátneho rozpočtu.

Rámec štátneho rozpočtu

m. j.

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95

mil. eur

-3 606,6

-3 701,4

-2 748,5

-2 109,9

-2 495,7

-3 083,2

-2 653,7

Modifikujúce faktory

mil. eur

-330,9

109,3

336,8

174,4

890,1

193,8

314,9

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

mil. eur

-3 275,7

-3 810,7

-3 085,3

-2 284,3

-3 385,8

-3 277,0

-2 968,6

Príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

mil. eur

12 002,3

11 830,0

13 916,2

12 234,4

13 836,8

13 077,8

12 497,9

Výdavky štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

mil. eur

15 278,0

15 640,7

17 001,5

14 518,7

17 222,6

16 354,8

15 466,5

Celkovú pozitívnu hodnotu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu v roku 2014 tvorí predovšetkým pozitívny vplyv salda rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií, a to vo výške 429,5 mil. eur. Podrobnú identifikáciu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu obsahuje nasledujúca časť.

2.2. Štátny rozpočet v metodike ESA 95

Na schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe majú vplyv modifikujúce faktory, ktoré predstavujú najmä rozdiel medzi rozpočtovaním na hotovostnom a na akruálnom princípe (metodika ESA 95). Modifikujúce faktory tvoria hlavne saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií a zahrnutie položiek časového rozlíšenia daňových príjmov a úrokov súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu.

(v tis. eur)

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Modifikujúce faktory, z toho:

-330 934

109 256

336 813

174 362

890 181

193 786

314 931

1. Saldo rozpočtových operácií ŠFA bez FO

-30 552

256 433

352 840

482 271

429 495

232 017

252 821

2. Vplyv čas. rozlíšenia platených úrokov

-107 776

101 661

-99 842

-121 784

-5 122

11 610

17 694

3. Časové rozlíšenie daňových príjmov

28 282

-3 935

83 815

-224 998

415 623

-44 053

50 204

4. Akruálna alikvótna časť úhrady DPH v rámci PPP R1

161 588

-5 788

5. Odvod do rozpočtu EÚ za rok 2013

21 500

6. Očakávaný vplyv na daňové a odvodové príjmy z titulu kolektívneho vyjednávania

34 473

7. Odvod do rozpočtu EÚ za rok 2012

-19 554

19 554

8. Prevzatie záväzkov zdravotníckych zariadení

-100 338

-130 000

-100 000

9. Medziročná zmena stavu pohľadávok EÚ

60 035

-113 094

125 107

10. Zmena stavu záväzkov štátu voči železn. spoločn.

-424 557

238 058

11. Medziročná zmena stavu mimorozpočtových účtov

18 309

-74 838

12. Ostatné úpravy

64 075

-139 687

2.2.1.Saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií je uvedené v časti 5. Štátne finančné aktíva.

2.2.2.Položky časového rozlíšenia štátneho rozpočtu obsahujú vplyv časového rozlíšenia platených úrokov (rozdiel medzi objemom hotovostných a akruálnych úrokov) súvisiacich so štátnym dlhom. Očakávaný vývoj platených úrokov zobrazuje nasledovná tabuľka.

Platené úroky(v tis. eur)

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Prostriedky získané z fin. oper. ARDAL

8 460

8 461

7 528

24 543

68 250

Štátny rozpočet - Transfer na MRÚ

1 006 647

1 248 537

1 326 011

1 255 942

1 397 820

1 467 439

1 604 468

Štátny rozpočet - Manipulačné poplatky

––

355

Hotovostný princíp

SPOLU

1 006 647

1 248 537

1 334 826

1 264 758

1 405 703

1 492 337

1 673 073

Prostriedky získané z fin. oper. ARDAL

8 460

8 461

7 528

24 543

68 250

Štátny rozpočet - Transfer na MRÚ

1 114 423

1 146 876

1 425 853

1 377 726

1 402 942

1 455 829

1 586 774

Štátny rozpočet - Manipulačné poplatky

––

355

Akruálny princíp

SPOLU

1 114 423

1 146 876

1 434 668

1 386 542

1 410 825

1 480 727

1 655 379

Rozdiel

-107 776

101 661

-99 842

-121 784

-5 122

11 610

17 694

Pozn. V roku 2012 sa v zmysle zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre efektívne fungovanie obsluhy Štátneho dlhu zriadil samostatný mimorozpočtový účet (tzv. saldo účet Štátneho dlhu). Uvedený mimorozpočtový účet slúži pre príjmové aj výdavkové transakcie vykonávané ARDALom v mene MF SR. Stav mimorozpočtového účtu sa ku koncu mesiaca vyrovnáva transferom z výdavkového účtu Štátneho dlhu tak, aby koncom roka vykazoval nulový zostatok.

2.2.3.Časové rozlíšenie daňových príjmov štátneho rozpočtu (časť 3.2. Akruálne dane pre návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016) je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje schodok štátneho rozpočtu. Ide o rozdiel hotovostných a akruálnych daní, ako aj výdavkov určených na verejnoprospešný účel (2 %).

Daňové príjmy štátneho rozpočtu(v tis. eur)

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Akruálny princíp

8 770 351

8 503 044

9 042 229

8 586 219

9 034 258

8 899 695

9 242 889

Hotovostný princíp

8 700 099

8 462 284

8 912 036

8 764 796

8 569 107

8 899 571

9 145 761

Výdavky na verejnoprospešný účel

41 970

44 695

46 378

46 421

49 528

44 177

46 924

Rozdiel

28 282

-3 935

83 815

-224 998

415 623

-44 053

50 204

Poznámka : Z hľadiska konzistentnosti materiálu sú údaje na akruálnom aj hotovostnom princípe uvedené vrátane sankcií.

2.2.4.V roku 2011 bol schodok rozpočtu verejnej správy jednorazovo pozitívne ovplyvnený imputáciou pohľadávky voči spoločnosti Granvia v dôsledku zaplatenia DPH spojenou s PPP projektom rýchlostnej cesty R1 vo výške 173 639 tis. eur, pričom nasledujúcich 30 rokov bude pomerná časť z tejto hodnoty znižovať stav poskytnutých preddavkov súvisiacich s projektom. Alikvotná ročná čiastka predstavuje 5 788 tis. eur.

2.2.5.Začiatkom roku 2014 dôjde k hotovostnému vysporiadaniu záväzku v rámci odvodu Slovenskej republiky do rozpočtu EÚ za rok 2013. Uvedená operácia nebude mať dopad na schodok rozpočtu verejnej správy v roku 2014.

2.2.6.Nad rámec septembrovej prognózy daňových a odvodových príjmov sa z titulu kolektívneho vyjednávania očakáva pozitívny vplyv na verejné financie.

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe upravený o modifikujúce faktory predstavuje schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 a v rokoch 2014 až 2016 sa predpokladá nasledovne.

(v tis. eur)

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Schodok ŠR na hotovostnom princípe

-3 275 716

-3 810 675

-3 085 308

-2 284 284

-3 385 845

-3 276 985

-2 968 673

Modifikujúce faktory

-330 934

109 256

336 813

174 362

890 181

193 786

314 931

Schodok ŠR (ESA 95)

-3 606 650

-3 701 419

-2 748 495

-2 109 922

-2 495 664

-3 083 199

-2 653 742

2.3. Konsolidovaná bilancia rozpočtu verejnej správy

(v metodike ESA 95 na konsolid. báze)

m. j.

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Príjmy verejnej správy

mil. eur

22 992,9

23 650,7

25 435,7

24 012,5

25 731,0

25 102,5

26 067,7

Príjmy verejnej správy

% HDP

33,3

33,1

34,2

32,9

34,0

31,6

31,2

Výdavky verejnej správy

mil. eur

26 490,6

26 757,6

27 622,2

26 187,5

27 875,4

27 623,3

28 247,0

Výdavky verejnej správy

% HDP

38,3

37,4

37,1

35,9

36,8

34,8

33,8

Schodok verejnej správy

mil. eur

-3 497,7

-3 106,9

-2 186,5

-2 175,0

-2 144,4

-2 520,8

-2 179,3

Schodok verejnej správy

% HDP

-5,1

-4,3

-2,9

-3,0

-2,8

-3,2

-2,6

Verejné príjmy poklesnú v roku 2014 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 o 0,2 p. b. HDP. Verejné výdavky klesnú o 0,3 p. b. HDP, čím sa dosahuje medziročné zníženie schodku rozpočtu verejnej správy o 0,1 p. b. HDP.

Tieto čísla sú ešte čiastočne skreslené čerpaním eurofondov, ktoré „navyšujú“ úroveň verejných príjmov aj výdavkov (podľa metodiky ESA 95 sú eurofondy, ktoré využijú verejné subjekty súčasťou verejných príjmov aj výdavkov). Ak by sme od eurofondov abstrahovali, príjmy verejných financií dosiahnu v roku 2014 úroveň 32,4 % HDP a oproti schválenému rozpočtu na rok 2013 vzrastú o 0,2 % HDP.

Výdavky verejných financií bez EÚ fondov v roku 2014 dosiahnu 35,2 % HDP, čo je rovnako ako bol schválený rozpočet na rok 2013.

Konsolidované príjmy a výdavky sektora verejnej správy

Nasledujúca tabuľka prezentuje ESA klasifikáciu príjmov a výdavkov sektora verejnej správy.

(v metodike ESA 95, v mil. eur)

ESA kódy

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Príjmy spolu

22 992,9

23 650,7

25 435,7

24 012,5

25 731,0

25 102,5

26 067,7

- v % HDP

33,3

33,1

34,2

32,9

34,0

31,6

31,2

Dane z výroby a dovozov

D.2R

7 269,2

7 057,4

7 345,7

7 284,5

7 451,8

7 140,8

7 341,6

Bežné dane z príjmu, majetku atď

D.5R

3 755,2

3 973,3

4 447,3

4 109,2

4 389,1

4 617,6

4 891,8

Kapitálové dane

D.91R

0,0

Sociálne príspevky

D.61R

8 634,7

9 065,1

10 008,5

9 913,6

9 845,4

10 174,7

10 567,0

Príjmy z majetku

D.4R

648,0

834,6

638,9

264,4

1 101,2

598,2

593,7

Iné

P11+P12 +P131+D.39R+D.7R+D.9R

2 685,7

2 720,3

2 995,2

2 440,8

2 943,5

2 571,2

2 673,6

Daňové zaťaženie

D.2+D.5+D.61+D.91-D.995

19 659,1

20 095,8

21 801,5

21 307,3

21 657,5

21 847,1

22 705,9

Výdavky spolu

26 490,6

26 757,6

27 622,2

26 187,5

27 875,4

27 623,3

28 247,0

- v % HDP

38,3

37,4

37,1

35,9

36,8

34,8

33,8

Kompenzácie zamestnancov

D.1P

4 913,8

5 013,5

4 708,8

4 893,7

4 860,8

4 893,1

Medzispotreba

P.2

3 111,4

3 087,6

3 183,2

3 064,5

3 530,8

3 661,4

4 251,8

Sociálne platby

D.62P+D.631P

12 756,7

13 291,1

13 607,4

13 454,2

13 652,5

14 084,4

14 540,3

z toho dávky v nezamestnanosti

163,3

175,8

171,9

186,5

179,2

177,0

170,0

Úrokové výdavky

D.41P

1 084,4

1 322,1

1 416,2

1 362,7

1 375,0

1 425,6

1 559,2

Dotácie

D.3P

862,8

993,5

906,0

894,0

989,1

928,5

954,1

Tvorba hrubého fixného kapitálu

P.51

1 586,5

1 364,9

1 299,4

1 166,8

985,6

611,9

471,7

Kapitálové transfery

D.9P

916,7

583,2

567,4

350,4

564,4

451,5

109,6

Iné

D.2P+(D.4-D.41)+D.5P+D.7+P.52+P.53+K.2+D.8

1 258,3

1 101,5

1 933,8

1 001,1

1 884,4

1 599,3

1 467,3

Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté

B.9

-3 497,7

-3 106,9

-2 186,5

-2 175,0

-2 144,4

-2 520,8

-2 179,3

- v % HDP

-5,1

-4,3

-2,9

-3,0

-2,8

-3,2

-2,6

HDP

69 108,3

71 463,0

74 371,8

72 986,6

75 772,5

79 462,2

83 538,5

2.4. Dlh verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy1 dosiahol na konci roku 2012 úroveň 52,1 % HDP. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov do roku 2016 sa tempo nárastu dlhu postupne spomalí, pričom v roku 2014 dosiahne maximálnu úroveň v prognózovanom období vo výške 56,8 % HDP. V nasledujúcich rokoch sa očakáva postupný pokles na úroveň 55,7 % HDP v roku 2016. Takýto vývoj dlhu by znamenal postupné prekročenie niektorých hraníc definovaných zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, s ktorými sú spojené sankcie (box č. 1).

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP, stav k 31.12.)

2011 S

2012 S

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Hrubý dlh verejnej správy

43,3

52,1

54,3

56,8

56,4

55,7

- štátny dlh (bez vplyvu medzinár. záväzkov)

41,4

48,2

49,6

51,9

51,8

51,4

- podiel SR na dlhu EFSF

0,2

2,1

2,6

2,7

2,5

2,4

- vklad do ESM

0,0

0,4

0,7

0,9

0,8

- dlh ostatných zložiek verejnej správy

1,7

1,5

1,3

1,2

1,1

1 Všetky uvádzané hodnoty sú počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy.

K nárastu hrubého dlhu verejnej správy bude najvýraznejšie prispievať hotovostný schodok štátneho rozpočtu.

Druhým faktorom s vplyvom na prognózu hrubého dlhu verejnej správy je systém Štátnej pokladnice. Vývoj prostriedkov Štátnej pokladnice využitých pre financovanie potrieb štátu v roku 2012 bol ovplyvnený zvýšením voľných zdrojov systému2. V prognózovanom období sa predpokladá použitie časti týchto naakumulovaných prostriedkov na zníženie dlhu. Vývoj prostriedkov Štátnej pokladnice v rokoch 2013 a 2015 bude ovplyvnený aj mimoriadnymi príjmami. V roku 2013 sa očakávajú príjmy zo superdividendy3 vo výške 0,4 mld. eur a v roku 2015 príjmy z predaja aktív štátu vo výške 1 mld. eur.

Tretím faktorom sú medzinárodné záväzky SR voči Európskemu nástroju finančnej stability (EFSF) a Európskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM).

Záväzky EFSF vznikajú v súvislosti s poskytnutím finančnej pomoci Írsku, Portugalsku a Grécku. EFSF síce už nebude vstupovať do nových finančných programov, ale bude pokračovať v spravovaní pomoci poskytnutej týmto krajinám do jej úplného splatenia. Až do tejto doby budú záväzky EFSF priamo ovplyvňovať výšku dlhu podľa podielu Slovenska na dlhu EFSF.

Na výšku hrubého dlhu majú vplyv aj vklady Slovenska do ESM. Na základe rozhodnutia Eurostatu4 nie sú záväzky ESM, na rozdiel od EFSF, priamo presmerované do dlhu verejnej správy členských štátov. Samotné vklady Slovenska do ESM sú však faktorom, ktorý zvyšuje dlh. Vklady totiž znižujú disponibilné prostriedky Štátnej pokladnice využiteľné pre financovanie potrieb štátu, čím prispievajú k nárastu hrubého dlhu.

Štvrtým faktorom s vplyvom na hrubý dlh je hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy (najmä obcí a VÚC). Samosprávy ovplyvňujú výšku dlhu najmä prostredníctvom prijatých bankových úverov. Naopak, splátky istín bankových úverov a pôžičiek dlh znižujú. Predpokladá sa, že hospodárenie samospráv bude vo všetkých prognózovaných rokoch okrem roku 2014 znižovať výšku dlhu verejnej správy.

Piatym faktorom je vplyv diskontu pri emisiách a splátkach dlhových nástrojov. Diskont pri emisii štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok zvyšuje dlh, keďže v okamihu emisie dlhopisov narastú záväzky štátu o menovitú hodnotu dlhopisov. Štát však získava v hotovosti nižšiu sumu (zníženú práve o diskont).

Opačná situácia nastáva v čase splatnosti cenného papiera. Výška plateného diskontu tvorí súčasť hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu, avšak táto suma neprispieva k nárastu dlhu. Spôsob výpočtu predpokladá, že ak hotovostný deficit štátneho rozpočtu v plnej výške zvyšuje štátny dlh, potom diskont pri splatení štátnych dlhopisov má pozitívny vplyv na dlh. Dôvodom je skutočnosť, že k nárastu dlhu dochádza už pri emisii dlhopisov, a to v menovitej hodnote dlhopisu a nie pri ich splatení. Čistý vplyv týchto dvoch protichodných efektov bude výraznejší v rokoch 2014 a 2016, kedy budú prispievať k poklesu dlhu.

2 Relatívne priaznivé podmienky na finančných trhoch spojené s poklesom úrokových sadzieb boli využité na vytvorenie „hotovostnej rezervy“, ktorá sa ukladá v komerčných bankách a NBS.

3 Príjmy zo superdividend súvisia s distribúciou majetku danej spoločnosti (napríklad ide o príjmy z precenenia majetku spoločnosti, rozpustenia rezervných fondov). Na rozdiel od dividend, ktoré sa vyplácajú z podnikateľskej činnosti, nepredstavujú príjem verejnej správy podľa ESA 95.

4 Eurostat vo svojom stanovisku (2013-117666) z 30. január 2013 potvrdil, že ESM spĺňa kritéria inštitucionálnej finančnej jednotky a tým pádom môže samostatne zakladať zmluvné vzťahy. Na základe tohto rozhodnutia nebudú záväzky ESM pripísaný členských štátom, ale priamo ESM.

Prognóza dlhu uvažuje aj s vplyvom kurzových rozdielov z časti dlhu denominovaného v zahraničnej mene, ktorý nie je zabezpečený voči kurzovým zmenám. Výraznejší vplyv možno očakávať v roku 2013, nakoľko sa predpokladá oslabenie japonského jenu voči euru.

V prípade vkladov klientov Štátnej pokladnice, ktoré nie sú zaradené v sektore verejnej správy, prognóza predpokladá nulovú medziročnú zmenu.

Vplyv na zmenu hrubého dlhu verejnej správy (v mil. eur)

2011 S

2012 S

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

A. Hrubý dlh verejnej správy (k 1.1.)

26 998

29 911

37 245

39 600

43 024

44 805

B. Celková medziročná zmena hrubého dlhu VS

2 913

7 333

2 355

3 424

1 781

1 709

- deficit ŠR na hotovostnom princípe

3 276

3 811

2 284

3 386

3 277

2 969

- objem opatrení na dosiahnutie cieľového schodku RVS

-479

-926

- prostriedky ŠP využité pre financovanie potrieb štátu

-684

2 051

-593

-177

-977

-247

- podiel SR na dlhu EFSF

173

1 321

428

- vklady Slovenska do ESM

264

263

132

- emisný diskont

146

151

- splatenie dlhopisov (diskont)

-103

-311

-69

-118

-79

-65

- saldo prijatých a splatených úverov (obce a VÚC)

-34

-62

-107

-55

-50

- kurzové rozdiely

-8

-12

-3

-2

- prevzaté záväzky nemocníc

100

130

100

- vklady klientov v ŠP nepatriacich do VS

-8

- ostatné

-6

C. Hrubý dlh verejnej správy (k 31.12.)

29 911

37 245

39 600

43 024

44 805

46 514

Pozn.: Plusové položky zvyšujú dlh verejnej správy k 31.12. príslušného roku, mínusové položky dlh znižujú.

Vplyv na zmenu hrubého dlhu verejnej správy (v % HDP)

2011 S

2012 S

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

A. Hrubý dlh verejnej správy (k 1.1.)

41,0

43,3

52,1

54,3

56,8

56,4

B. Celková medziročná zmena hrubého dlhu VS

2,3

8,8

2,1

2,5

-0,4

-0,7

- deficit ŠR na hotovostnom princípe

4,7

5,3

3,1

4,5

4,1

3,6

- objem opatrení na dosiahnutie cieľového schodku RVS

0,0

-0,6

-1,1

- prostriedky ŠP využité pre financovanie potrieb štátu

-1,0

2,9

-0,8

-0,2

-1,2

-0,3

- podiel SR na dlhu EFSF

0,2

1,8

0,6

0,1

0,0

- vklady Slovenska do ESM

0,0

0,4

0,2

0,0

- emisný diskont

0,2

0,1

0,0

- splatenie dlhopisov (diskont)

-0,1

-0,4

-0,1

-0,2

-0,1

- saldo prijatých a splatených úverov (obce a VÚC)

0,0

-0,1

0,0

-0,1

- kurzové rozdiely

0,0

- prevzaté záväzky nemocníc

0,1

0,2

0,1

0,0

- vklady klientov v ŠP nepatriacich do VS

0,0

- ostatné

0,0

- vplyv zmeny HDP

-1,9

-1,4

-1,1

-2,0

-2,6

-2,8

C. Hrubý dlh verejnej správy (k 31.12.)

43,3

52,1

54,3

56,8

56,4

55,7

Pozn.: Plusové položky zvyšujú dlh verejnej správy k 31.12. príslušného roku, mínusové položky dlh znižujú.

BOX 1 – Uplatnenie ustanovení zákona o rozpočtovej zodpovednosti pri aktuálnej prognóze dlhu

Prognóza dlhu na roky 2013 až 2016 predpokladá prekročenie ďalších hraníc ústavného zákona spojených so sankciami.

Na konci roku 2013 by mal dlh dosiahnuť úroveň 54,3 % HDP, čo znamená prekročenie 53% hranice dlhu. Po zverejnení tejto hodnoty pravdepodobne v apríli roku 2014 by vláda mala predložiť na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a súčasne sa znížia platy členov vlády na úroveň v predchádzajúcom roku.

Hranica 55 % HDP by mala byť prekročená na konci roku 2014, kedy sa odhaduje dlh vo výške 56,8 % HDP, čo by bolo zverejnené pravdepodobne v apríli roku 2015. Znamená to, že okrem predchádzajúceho postupu (prekročenie hranice 53 %) ministerstvo financií od mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu viaže 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu znížených o výdavky na obsluhu štátneho dlhu, prostriedky EÚ a spolufinancovanie, odvody do rozpočtu EÚ, transfery Sociálnej poisťovni a výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami. Vláda zároveň nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu na rok 2016, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast výdavkov verejnej správy (okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov EÚ a spolufinancovania, odvodov do rozpočtu EÚ a výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami) a samosprávy sú povinné schváliť výdavky rozpočtu maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho roka (okrem prostriedkov EÚ a spolufinancovania a výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami). Súčasne nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády.

V medzinárodnom porovnaní je výška dlhu na Slovensku pod úrovňou dlhu eurozóny aj Európskej únie (EÚ27)5. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín EÚ27. Spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v 2012 tretí najnižší dlh. Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a EÚ27 na 90,6 % HDP.

Medzinárodné porovnanie výšky dlhu (ESA95, v % HDP)

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Európska únia (EU27)

82,5

85,3

89,8

90,6

Eurozóna

87,3

90,6

95,5

96,0

Slovensko

43,3

52,1

54,3

56,8

56,4

55,7

Pozn.: Európska komisia zostavuje prognózu dlhu len do roku 2014

Zdroj: Eurostat, MF SR, EK

3. Rozpočtovanie príjmov verejnej správy

3.1. Rozpočtovanie daňových a odvodových príjmov verejnej správy

Makroekonomické predpoklady uvedené v predchádzajúcej časti tohto dokumentu boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2014 až 2016.

Prehľad legislatívnych zmien

Oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 dochádza k zmene legislatívnych predpokladov iba v prípade dane z pridanej hodnoty, kde sa predpokladá zníženie štandardnej sadzby z 20 % na 19 % v dôsledku záväzku schváleného NR SR s ohľadom na výšku deficitu verejnej správy6.

5 Údaje za EÚ28, teda vrátane Chorvátska, zatiaľ nie sú k dispozícii.

6 V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy SR je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Vláda SR sa v rozpočte zaviazala splniť kritérium výšky deficitu v roku 2013, preto sa predpokladá pokles sadzby od roku 2015.

Kvantifikácia vplyvu legislatívnych zmien na daňové a odvodové príjmy verejnej správy (ESA 95, tis. eur)

2013

2014

2015

2016

VPLYV NA DAŇOVÉ PRÍJMY SPOLU*

-208 495

-218 637

Nad rámec prognózy daňových príjmov a príjmov z poistného, ktorá bola predmetom rokovania Výboru pre daňové prognózy v septembri 2013, sa v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 naďalej uvažuje s pokračovaním osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach.

V prípade dane z príjmov právnických osôb sa predpokladá zníženie sadzby dane zo súčasných 23 % na 22 %, pri súčasnom zavedení licencie pre obchodné spoločnosti.

Odhad jednotlivých daní

Aktuálna prognóza na roky 2013 až 2016 zohľadňuje okrem makroekonomického rámca a platnej legislatívy aj skutočné výnosy daní za rok 2012 podľa metodiky ESA 95 (okrem DPFO z podnikania a DPPO, ktoré sú odhadmi) a aktuálne hotovostné plnenie daní za január až august 2013.

Výnos dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2013 až 2015 ovplyvnený najmä horším predpokladom makroekonomického vývoja. Odhad vývoja mzdovej bázy je oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 nižší v priemere o 1,9 percentuálneho bodu. K zníženiu výnosu DPFO prispieva aj pozitívnejší vplyv legislatívnych zmien v oblasti odvodov z dohôd v porovnaní s pôvodnými predpokladmi. Odvody sú odpočítateľnou položkou, ktorá znižuje základ dane pre platenie dane. Dynamika vývoja dane bude ovplyvnená aj vzájomným vzťahom vývoja priemernej mzdy a nezdaniteľnej časti základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (NČZD) bude v roku 2014 definovaná ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. Vzhľadom na životné minimum platné k 1. januáru 2014 vo výške 198,09 eur sa NČZD na rok 2014 predpokladá vo výške 3 803,33 eur. Klesajúca NČZD (tzv. „milionárska daň“) sa v roku 2014 začne uplatňovať pri hrubej mesačnej mzde približne 1 906 eur, od mzdy približne vo výške 3 370 eur bude NČZD nulová. Uvedená hranica zároveň určuje úroveň príjmu, od ktorej sa bude uplatňovať druhá sadzba dane z príjmu vo výške 25 %. Na rozdiel od NČZD na daňovníka, ktorá sa mení vždy k 1. januáru príslušného roka, výška daňového bonusu na dieťa sa valorizuje vždy od 1. júla príslušného roka. V roku 2014 sa predpokladá priemerná mesačná výška daňového bonusu na dieťa vo výške 21,58 eur. Od 1. januára 2009 majú zamestnanci s najnižšími mzdami pri splnení zákonom stanovených podmienok nárok na zamestnaneckú prémiu. Odhadovaná výška maximálnej zamestnaneckej prémie za celé zdaňovacie obdobie roka 2014 dosiahne úroveň približne 27,60 eur (závisí od výšky minimálnej mzdy na rok 2014), pričom celá výška zamestnaneckej prémie im bude vyplatená

Daň z pridanej hodnoty

-208 495

-218 637

* znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy

Kvantifikácia vplyvov legislatívnych zmien na daňové a odvodové príjmy verejnej správy (ESA 95, tis. eur)*

2013

2014

2015

2016

VPLYV NA DAŇOVÉ PRÍJMY SPOLU**

162 919

170 668

179 031

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

102 188

107 395

112 877

z toho: predĺženie odvodu

102 188

107 395

112 877

Daň z príjmov právnických osôb

60 731

63 273

66 154

z toho: predĺženie odvodu

-23 503

-24 701

-25 962

z toho: zavedenie licencie a zníženie sadzby DPPO na 22 %

84 234

87 974

92 116

* uvedené vplyvy nie sú súčasťou sumárnych tabuliek daňových a odvodových príjmov

** znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy

v rámci ročného zúčtovania dane v marci 2015. Nárok na maximálnu výšku zamestnaneckej prémie získajú zamestnanci s príjmom od polovice minimálnej mzdy do úrovne minimálnej mzdy (352 eur) pri splnení ďalších zákonom stanovených podmienok.

Negatívny vplyv na výnos dane z príjmov fyzických osôb z podnikania, okrem aktualizácie makroekonomických prognóz v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2013 až 2015, malo aj horšie vyrovnanie dane za rok 2012 v prvej polovici roka 2013, ako boli pôvodné očakávania. Nižšia úroveň vyrovnania je dôsledkom nenaplnenia očakávaní v oblasti rýchlejšieho rastu vyrovnania dane od SZČO a rastúceho podielu negatívneho vyrovnania súvisiaceho s podaním daňových priznaní typu A (daňovníci, ktorí sa rozhodnú podať daňové priznanie z príjmov zo závislej činnosti individuálne). Vyrovnanie daňových priznaní typu A sa zúčtováva v rámci výnosu DPFO z podnikania.

V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2013 až 2015 dochádza k zníženiu prognózy dane z príjmov právnických osôb (DPPO) na rok 2013 o 272 mil. eur. Najvýznamnejším dôvodom je horší výsledok hospodárenia finančných a nefinančných korporácií, ktorý bol v prvom polroku 2013 podľa Štatistického úradu SR medziročne nižší o 7 %. Ďalšími dôvodmi sú nenaplnenie predpokladov o vyrovnaní daňovej povinnosti v roku 2012 a zhoršenie prognózy vývoja makroekonomického prostredia (HDP).

Neistotu pri prognóze daní z príjmov fyzických a právnických osôb predstavuje možnosť daňovníkov poukázať podiel zo zaplatenej dane na osobitné účely (verejnoprospešné aktivity mimovládnych neziskových organizácií). Výška prostriedkov prevedených na verejnoprospešný účel závisí od viacerých faktorov ako makroekonomický vývoj, miera optimalizácie dane, prijatých legislatívnych zmien s vplyvom na výslednú daňovú povinnosť a miery ochoty poukazovať časť zaplatenej dane na verejnoprospešný účel. V roku 2012 dosiahla suma prostriedkov prevedených na verejnoprospešný účel 44 694 tis. eur (z toho fyzické osoby previedli 18 548 tis. eur a právnické osoby previedli 26 146 tis. eur). V roku 2013 sa predpokladá rast asignovanej sumy o 3,9 %, ktorý súvisí najmä s väčšou mierou asignácie u fyzických osôb. Suma prostriedkov určených na osobitné účely by podľa odhadov mala v roku 2013 dosiahnuť úroveň 46 421 tis. eur a v roku 2014 hodnotu 49 528 tis. eur.

Prognóza dane z príjmov vyberanej zrážkou na roky 2013 až 2016 je ovplyvnená mierne negatívnym vývojom priemernej úrokovej miery v rokoch 2013 a 2014, pričom na roky 2015 a 2016 sa už očakáva jej výraznejší rast. Prognózovaný rast objemu vkladov má pozitívny vplyv na výnos dane počas celého obdobia. Výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou je v značnej miere ovplyvnený aj licenčnými poplatkami, ktorých výška priamo nesúvisí s makroekonomickým vývojom. Je pomerne časté, že dochádza k jednorazovým výkyvom v ich platbe, a to najmä preto, že časť licenčných poplatkov sa platí jednorazovo v stanovenej výške pri spustení výroby nového produktu. Výnos dane v roku 2013 je v porovnaní s pôvodnými predpokladmi pozitívne ovplyvnený aj jednorazovými úhradami licenčných poplatkov vo výške 19,8 mil. eur. Ďalším faktorom, ktorý sa pozitívne prejaví na výnose dane v roku 2013, je jednorazové zdanenie nerozdelených ziskov spred roku 2004. Očakávaný pozitívny vplyv tohto opatrenia v roku 2013 je relatívne malý, na úrovni približne 0,01 % HDP.

Napriek poklesu daňovej bázy dochádza v roku 2013 vďaka prijatým opatreniam na zvýšenie efektivity výberu dane z pridanej hodnoty len k jej miernemu poklesu o 38 186 tis. eur. Do odhadu boli zapracované najnovšie údaje získané z daňových priznaní a predpoklady o makroekonomickom vývoji do konca roka. Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch bude rast výnosu DPH ťahaný najmä konečnou spotrebou domácností. Vyššia

efektivita výberu DPH v prvom polroku 2013 viedla k miernemu zvýšeniu očakávanej efektívnej daňovej sadzby. Do ďalších rokov sa predpokladá jej stabilný vývoj na úrovni roku 2013.

Odhad výnosov spotrebných daní na roky 2013 až 2016 je ovplyvnený predovšetkým plnením spotrebnej dane z minerálneho oleja a tabakových výrobkov a aktualizáciou makroekonomického vývoja, konkrétne odhadom rastu reálneho HDP a spotreby domácností. Nižší ekonomický rast oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 sa prejaví v zníženej spotrebe nafty a negatívne tak ovplyvní výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov. Opatrnosť pri odhade výnosu spotrebnej dane z minerálnych olejov vyvoláva aj kontinuálne dlhodobý pokles spotreby benzínu na Slovensku. Negatívnym faktorom je z hľadiska výnosu dane aj zvyšovanie efektívnosti motorov a rastúca preferencia spotrebiteľov smerom k naftovým motorom. Plnenie spotrebnej dane z tabaku zaostáva za očakávaniami, čo môže byť spôsobené zmenou správania spotrebiteľov predovšetkým prechodom od lacnejších značiek smerom k balenému tabaku a alternatívnym výrobkom. Samotná substitúcia by neznamenala výpadok dane, nakoľko fajčenie zdaneného tabaku nepredstavuje výraznú finančnú úsporu pre spotrebiteľov. Pretrvávajú však indikácie, že na trhu je pomerne významné množstvo nelegálneho (nezdaneného) tabaku, ktorého cena je nižšia ako samotná spotrebná daň. Predchádzať predávaniu nezdaneného tabaku bude možné prostredníctvom povinného kolkovania tabaku, ktoré sa v súčasnosti nachádza v legislatívnom procese, ako aj zákazom predaja tabakových výrobkov za cenu nižšiu ako výška spotrebnej dane. V súlade s rastom spotreby domácností sa očakáva obnovenie rastu výnosu spotrebnej dane z liehu a piva v rokoch 2014 až 2016. Pri spotrebnej dani z piva predstavuje mierne riziko trend dlhodobo klesajúcej spotreby piva a zmena preferencií spotrebiteľov v prospech iných druhov nápojov.

Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje daň z nehnuteľností, dane za špecifické služby a daň z motorových vozidiel, majú stanovenie výšky sadzieb daní v kompetencii jednotlivé obce (daň z nehnuteľností a dane za špecifické služby) a VÚC (daň z motorových vozidiel). Odhad Ministerstva financií SR pri týchto daniach je preto len indikatívny, nakoľko subjekty samosprávy si zostavujú vlastné rozpočty.

Odhad výnosu ostatných daní je tvorený odhadom výnosov z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ, z úhrad za dobývací priestor, z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, z úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach a z osobitného a mimoriadneho odvodu vybraných finančných inštitúcií.

Výnos z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ je tvorený 25 % zo sumy vlastných tradičných zdrojov EÚ pripadajúcich na dovozné clo a poľnohospodárske poplatky, ostávajúcich 75 % plynie priamo do rozpočtu EÚ. Zníženie prognózy podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 je dôsledkom zníženia úrovne priemernej colnej tarify. K zníženiu priemernej colnej tarify došlo v dôsledku zníženia, resp. zrušenia cla na základe dohody o preferenčnom zaobchádzaní medzi EÚ a Južnou Kóreou, zrušenia uplatňovania antidumpingových opatrení a rastúceho podielu dovozcov v rámci preferenčného colného zaobchádzania (Turecko a balkánske krajiny). Prognóza na rok 2016 reflektuje aj predpoklad zníženia podielu členských štátov na výbere ciel zo súčasných 25 % na 20 %.

Výnos dane z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, ktorý je príjmom Environmentálneho fondu, sa očakáva v rokoch 2013 až 2016 na úrovni 1 mil. eur.

Prognóza úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS predpokladá, že výnos v rokoch 2013 až 2016 sa bude pohybovať na úrovni 70 mil. eur.

Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií sa v SR zaviedol od roku 2012. Odvod je súčasťou štátnych finančných aktív a má tvoriť zdroje na krytie prípadných problémov vo finančnom sektore. Výška odvodu je stanovená ako 0,4 % z hodnoty pasív bánk, znížených o sumu vlastného imania. Sadzba sa bude postupne v nasledujúcich rokoch znižovať v závislosti od celkovej sumy uhradených odvodov, čo ovplyvní priamo úmerne výnos osobitného odvodu. V roku 2012 bol súčasťou výnosu aj mimoriadny odvod s rovnakou základňou a sadzbou 0,1 %, išlo však iba o jednorazové opatrenie. Zníženie odhadu výnosu tohto odvodu na rok 2014 v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2013 až 2015 vyplýva z predpokladu, že k naplneniu zákonom stanovenej kumulatívnej hranice, od ktorej sa až do nasledujúceho roka odvod neplatí, dôjde už počas roka 2014.

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach je jedným z nástrojov na dosiahnutie plánovaného deficitu verejných financií. Pre verejné rozpočty získava časť ekonomickej renty subjektov na regulovaných trhoch, ktorú nebolo možné prostredníctvom regulácie distribuovať spotrebiteľom. Negatívna zmena prognózy na rok 2013 oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 vo výške 2,1 mil. eur vychádza z očakávaného negatívneho vyrovnania preddavkov za zdaňovacie obdobie roku 2012 v rovnakej výške.

Súčasťou ostatných daní sú aj zrušené majetkové dane, z ktorých do štátneho rozpočtu naďalej plynú dobiehajúce platby. V roku 2012 dosiahol výnos z týchto daní 190 tis. eur. V nasledujúcich rokoch sa už tieto dane nerozpočtujú, s výnimkou aktuálneho roku, ktorý je rozpočtovaný na základe aktuálneho plnenia v danom roku.

Odhad odvodov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní bol v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2013 až 2015 korigovaný na základe aktualizácie odhadovaného makroekonomického vývoja a aktualizovaného vyššieho pozitívneho vplyvu z legislatívnych zmien v oblasti zavedenia odvodového zaťaženia na príjmy z dohôd, ako boli pôvodné očakávania.

Kvantifikácia daňových a odvodových príjmov

Medzi hlavné riziká prognózy patrí samotný makroekonomický vývoj. Aktuálna prognóza daňových príjmov je postavená na predpoklade rastu ekonomiky v roku 2013 na úrovni 0,8 % a v roku 2014 na úrovni 2,2 %, pričom možné nenaplnenie (či prekročenie) tohto odhadu by sa prirodzene premietlo aj do nižšieho (alebo naopak vyššieho) výnosu daňových príjmov.

Daňové príjmy na hotovostnej báze sú prezentované v nasledovnej tabuľke. Podľa rozpočtovej klasifikácie sa sankčné úroky (ďalej len sankcie) uložené v daňovom konaní k jednotlivým daniam rozpočtujú v rámci samostatnej kategórie.

Daňové a odvodové príjmy (hotovostný princíp, v tis. eur)

Skutočnosť

Prognóza

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

3 442 244

3 728 513

4 023 558

3 616 152

4 114 862

4 388 741

Daň z príjmov fyzických osôb

1 681 506

1 830 692

1 862 127

1 953 713

2 047 207

2 157 704

DPFO zo závislej činnosti

1 622 054

1 744 885

1 787 883

1 841 877

1 936 887

2 039 614

DPFO z podnikania

59 452

85 807

74 244

111 836

110 320

118 090

do štátneho rozpočtu

111 812

234 068

223 100

255 198

264 031

274 150

do obcí

1 176 434

1 196 096

1 227 866

1 272 427

1 335 850

1 411 080

do VÚC

393 260

400 528

411 161

426 088

447 326

472 474

Daň z príjmov právnických osôb

1 617 538

1 730 677

1 978 138

1 509 677

1 895 691

2 004 784

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

143 200

167 144

183 293

152 762

171 964

226 253

Dane na tovary a služby

6 742 793

6 277 236

6 339 497

6 433 576

6 334 306

6 537 909

Daň z pridanej hodnoty

4 741 352

4 298 797

4 395 625

4 496 619

4 386 549

4 580 068

Spotrebné dane

2 001 441

1 978 439

1 943 872

1 936 957

1 947 757

1 957 841

Z minerálnych olejov

1 073 667

1 042 786

1 032 642

1 027 664

1 029 838

1 034 858

Z liehu

203 665

199 307

193 448

193 953

196 601

199 224

Z piva

57 653

56 629

55 569

55 820

56 550

57 305

Z vína

4 028

3 985

4 118

4 134

4 188

4 243

Z tabaku a tabakových výrobkov

623 374

635 507

617 395

614 486

619 184

620 326

Z elektrickej energie

16 029

16 616

16 656

16 762

16 940

17 123

Zo zemného plynu

22 441

22 639

23 270

23 369

23 677

23 972

Z uhlia

584

970

774

769

779

790

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

38 748

30 759

27 144

27 540

28 090

22 920

Dovozné clo

Dovozná prirážka

Podiel na vybratých finančných prostriedkoch

38 691

30 670

27 000

27 540

28 090

22 920

Ostatné colné príjmy

Miestne dane

567 542

611 265

628 192

649 403

670 281

692 370

Daň z nehnuteľností

274 564

304 478

315 284

326 473

338 059

350 056

Dane za špecifické služby

164 707

172 162

174 738

179 980

185 380

190 941

Daň z motorových vozidiel

128 271

134 625

138 170

142 950

146 842

151 373

Ostatné dane

105 231

284 495

375 592

239 400

185 307

191 638

Daň z emisných kvót

29 438

10 028

Osobitný odvod vybraných fin. inštitúcií

169 753

204 316

160 899

113 702

120 524

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

30 381

97 927

6 260

Úhrada za služby verejnosti poskytované RTVS

73 917

72 375

71 500

70 724

70 088

69 597

Daň z úhrad za dobývací priestor

598

743

507

do štátneho rozpočtu

104

101

do obcí

494

639

406

Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

1 186

1 021

1 010

Majetkové dane (do ŠR)

151

190

332

Iné dane

-59

Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (FSZP)

6 941 222

7 185 879

8 259 800

8 290 087

8 621 442

8 969 905

Sociálna poisťovňa

4 567 706

4 758 063

5 658 622

5 580 217

5 793 552

6 021 917

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

4 567 706

4 713 829

5 418 895

5 580 217

5 793 552

6 021 917

- EAO

4 256 265

4 465 555

5 190 684

5 338 107

5 547 320

5 771 242

- dlžné

311 441

248 274

228 211

242 110

246 232

250 675

transfer úspor z DSS do SP - od vystúpených

44 234

239 727

Zdravotné poisťovne

2 373 516

2 427 816

2 601 178

2 709 870

2 827 890

2 947 988

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

2 373 516

2 427 816

2 601 178

2 709 870

2 827 890

2 947 988

z toho: ročné zúčtovanie

18 531

34 846

52 229

50 812

54 652

58 917

Daňové príjmy VS spolu

10 896 558

10 932 268

11 393 983

10 966 071

11 332 846

11 833 578

Daňové príjmy ŠR

8 683 725

8 450 210

8 751 605

8 378 854

8 694 183

9 066 117

Štátne finančné aktíva

200 134

302 243

167 159

113 702

120 524

Daňové príjmy obcí

1 616 199

1 673 375

1 718 294

1 779 286

1 859 695

1 952 483

Daňové príjmy VÚC

521 531

535 153

549 331

569 038

594 168

623 847

Daňové príjmy STV

Daňové príjmy SRo

Daňové príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS)

73 917

72 375

71 500

70 724

70 088

69 597

Environmentálny fond

1 186

1 021

1 010

FSZP spolu

6 941 222

7 185 879

8 259 800

8 290 087

8 621 442

8 969 905

Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu

17 837 780

18 118 146

19 653 783

19 256 158

19 954 288

20 803 483

V súlade s klasifikáciou je predpokladaná výška sankcií k jednotlivým daniam uvedená v osobitnej tabuľke.

Predpokladaný vývoj sankcií * (v tis. eur)

Skutočnosť

Prognóza

2011

2012

2013

2014

2015

2016

SANKCIE spolu

38 440

32 845

34 433

Daň z príjmov fyzických osôb

5 339

2 627

3 958

Daň z príjmov právnických osôb

2 842

2 420

3 014

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

Daň z pridanej hodnoty

11 907

8 368

Spotrebné dane

1 359

512

Miestne dane

839

590

Ostatné dane + dane z medzinárodného obchodu a transakcií

210

Sankcie uložené v daňovom konaní

5 582

839

817

Sociálna poisťovňa

6 746

16 360

14 916

Zdravotné poisťovne

3 772

2 009

2 252

* Sankcie sú identické podľa hotovostnej a akruálnej metodiky

3.2. Akruálne dane pre návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené rozdiely medzi akruálnymi a hotovostnými odhadmi daní. S výnimkou roku 2013 sa v celom prognózovanom období očakáva výnos daní na akruálnej báze vyšší ako na hotovostnom princípe.

Odhad rozdielu medzi akruálnymi a hotovostnými prognózami v rokoch 2013 až 2016 (v tis. eur)

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Daňové príjmy VS

-141 566

343 131

154 609

125 736

Štátny rozpočet

-178 577

331 440

129 175

97 629

Štátne finančné aktíva

-169

-6 260

Obce

VÚC

2 625

970

1 316

1 447

Sociálna poisťovňa

19 869

12 279

16 896

17 596

Zdravotné poisťovne

14 686

4 702

7 222

9 064

(+) znamená, že výnos daní v metodike ESA 95 je vyšší ako na hotovostnej báze; (-) že je nižší ako na hotovostnej báze

Rozdiel medzi akruálnym výnosom daní a hotovostným výnosom daní je spôsobený najmä samotným spôsobom výberu daní. Väčšina daňových príjmov sa platí až po ukončení obdobia, napr. daň z príjmov fyzických osôb a odvody sa platia až v nasledujúcom mesiaci. Daňové priznanie pri DPH a spotrebných daniach sa podáva až v nasledujúcom mesiaci alebo kvartáli. V prípade DPPO a DPFO z podnikania sa počas roka platia preddavky na základe posledného zdaňovacieho obdobia a až v nasledujúcom roku sa zúčtovávajú.

Zároveň na rozdiel medzi akruálnym a hotovostným výnosom pozitívne vplýva najmä odlišné zaznamenávanie sumy 2 % poukazovaných na osobitný účel z daní z príjmov fyzických a právnických osôb. Kým pri hotovostnom princípe suma poukázaná na osobitný účel ovplyvňuje výšku výnosu dane znížením príjmov verejnej správy, akruálne dane nie sú týmto prevodom ovplyvnené. Vyplýva to z ekonomickej podstaty transakcie, ktorá neznižuje výšku daňovej povinnosti voči verejným financiám (akruálnu daň), ale na základe zákona schváleného NR SR sa časť peňazí použije na financovanie tretieho sektora. Uvedená suma teda neznižuje príjmy, ale zvyšuje verejné výdavky a týmto spôsobom negatívne ovplyvňuje hospodárenie v metodike ESA 95.

Vplyv prevodu prostriedkov na verejnoprospešný účel (VPÚ) na rozpočet (ESA 95, v tis. eur)

2011 S

2012 S

2013 OS

2 014 N

2 015 N

2 016 N

Prevod na VPÚ spolu

41 970

44 694

46 421

49 528

44 177

46 924

z toho prevod VPÚ z DPFO

16 526

18 548

21 000

21 988

23 040

24 710

z toho prevod VPÚ z DPPO

25 444

26 146

25 421

27 540

21 137

22 214

Nižšie sú prezentované daňové a odvodové príjmy na akruálnej báze (metodika ESA 95) bez sankcií.

Daňové a odvodové príjmy (ESA 95, v tis. eur)

Skutočnosť

Prognóza

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

3 533 461

3 704 440

3 860 841

3 972 423

4 189 492

4 451 897

Daň z príjmov fyzických osôb

1 730 541

1 865 096

1 910 639

1 975 870

2 079 785

2 188 983

DPFO zo závislej činnosti

1 641 484

1 780 910

1 802 747

1 868 794

1 966 819

2 070 811

DPFO z podnikania

89 057

84 186

107 892

107 076

112 966

118 172

do štátneho rozpočtu

160 846

268 472

271 612

277 355

296 609

305 429

do obcí

1 176 435

1 196 096

1 227 866

1 272 427

1 335 850

1 411 080

do VÚC

393 260

400 528

411 161

426 088

447 326

472 474

Daň z príjmov právnických osôb

1 659 720

1 672 200

1 766 909

1 843 791

1 937 743

2 036 661

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

143 200

167 144

183 293

152 762

171 964

226 253

Dane na tovary a služby

6 709 362

6 301 041

6 323 637

6 408 744

6 388 852

6 572 382

Daň z pridanej hodnoty

4 710 914

4 327 702

4 382 680

4 464 637

4 432 977

4 605 857

Spotrebné dane

1 998 448

1 973 339

1 940 957

1 944 107

1 955 875

1 966 525

Z minerálnych olejov

1 071 161

1 036 456

1 032 318

1 030 340

1 034 588

1 039 820

Z liehu

204 797

195 046

193 959

195 044

197 598

200 220

Z piva

57 653

56 082

55 770

56 062

56 833

57 538

Z vína

4 043

4 151

4 136

4 161

4 211

4 263

Z tabaku a tabakových výrobkov

622 918

640 366

613 940

617 434

621 089

622 587

Z elektrickej energie

15 928

16 800

16 724

16 816

17 014

17 215

Zo zemného plynu

21 360

23 465

23 333

23 468

23 750

24 079

Z uhlia

588

973

777

782

792

803

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

38 739

30 759

27 144

27 540

28 090

22 920

Dovozné clo

Dovozná prirážka

Podiel na vybratých finančných prostriedkoch

38 691

30 670

27 000

27 540

28 090

22 920

Ostatné colné príjmy

Miestne dane

572 719

609 327

630 817

650 373

671 597

693 817

Daň z nehnuteľností

274 564

304 478

315 284

326 473

338 059

350 056

Dane za špecifické služby

164 707

172 162

174 738

179 980

185 380

190 941

Daň z motorových vozidiel

133 448

132 687

140 795

143 920

148 158

152 820

Ostatné dane

115 259

282 461

375 423

233 140

185 307

191 638

Daň z emisných kvót

39 466

Osobitný odvod vybraných fin. inštitúcií

169 922

204 147

160 899

113 702

120 524

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

38 206

97 927

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

73 917

72 375

71 500

70 724

70 088

69 597

Daň z úhrad za dobývací priestor

598

743

507

do štátneho rozpočtu

104

101

do obcí

494

639

406

Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

1 186

1 021

1 010

Majetkové dane (do ŠR)

151

190

332

Iné dane

-59

Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (FSZP)

6 977 809

7 275 080

8 294 355

8 307 068

8 645 560

8 996 565

Sociálna poisťovňa

4 592 541

4 848 745

5 678 491

5 592 496

5 810 448

6 039 513

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

4 592 541,0

4 804 511,0

5 438 764,0

5 592 496,0

5 810 448,0

6 039 513,0

- EAO

4 281 100

4 556 237

5 210 553

5 350 386

5 564 216

5 788 838

- dlžné

311 441

248 274

228 211

242 110

246 232

250 675

transfer úspor z DSS do SP - od vystúpených

44 234

239 727

Zdravotné poisťovne

2 385 268

2 426 335

2 615 864

2 714 572

2 835 112

2 957 052

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

2 385 268

2 426 335

2 615 864

2 714 572

2 835 112

2 957 052

z toho: ročné zúčtovanie

18 526

35 457

52 241

50 824

54 664

58 930

Daňové príjmy VS spolu

10 969 540

10 928 027

11 217 862

11 292 220

11 463 338

11 932 654

Daňové príjmy ŠR

8 751 529

8 439 914

8 573 028

8 710 293

8 823 359

9 163 746

Štátne finančné aktíva

208 128

302 074

160 899

113 702

120 524

Daňové príjmy obcí

1 616 200

1 673 375

1 718 294

1 779 286

1 859 695

1 952 483

Daňové príjmy VÚC

526 708

533 215

551 956

570 008

595 484

625 294

Daňové príjmy STV

Daňové príjmy SRo

Daňové príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS)

73 917

72 375

71 500

70 724

70 088

69 597

Environmentálny fond

1 186

1 021

1 010

FSZP spolu

6 977 809

7 275 080

8 294 355

8 307 068

8 645 560

8 996 565

Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu

17 947 349

18 203 107

19 512 217

19 599 288

20 108 898

20 929 219

3.3. Porovnanie aktuálneho odhadu daní s rozpočtom verejnej správy na roky 2013 až 2015

Nižšie uvedená tabuľka prezentuje rozdiely aktuálnej prognózy daní a odvodov v metodike ESA 95 oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015. Aktuálna prognóza daňových príjmov je v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2013 nižšia o 470,5 mil. eur, v roku 2014 o 891,6 mil. eur a v roku 2015 o 1 353,5 mil. eur. Zníženie prognózy daňových príjmov na rok 2013 je spôsobené najmä očakávaným zhoršeným vývojom makroekonomického prostredia a zohľadnením vývoja ziskovosti do odhadu plnenia DPPO v roku 2013 a priebežného plnenia pri spotrebných daniach v roku 2013.

Rozdiely aktuálneho odhadu daní s rozpočtom VS na roky 2013 až 2015 (ESA 95, v tis. eur)

2 013

2 014

2 015

Daňové príjmy VS spolu

-470 538

-891 632

-1 353 452

v % HDP

-0,6

-1,2

-1,7

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

-340 049

-554 994

-698 778

Daň z príjmov fyzických osôb

-66 668

-134 509

-186 873

Daň z príjmov právnických osôb

-272 089

-379 479

-450 118

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

-1 292

-41 006

-61 787

Daň z pridanej hodnoty

-38 186

-139 205

-446 299

Spotrebné dane

-86 810

-144 105

-203 518

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

-20 089

-20 647

-21 070

Miestne dane

17 595

12 699

8 435

Ostatné dane

-2 999

-45 380

7 778

Sociálna poisťovňa (EAO + dlžné)**

-59 843

-192 731

-279 875

Zdravotné poisťovne (EAO + dlžné)

-45 397

-108 212

-153 575

Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu

-575 778

-1 192 575

-1 786 902

Sankcie

3 890

4 161

4 020

Daňové príjmy a príjmy FSZP vrátane sankcií

-571 888

-1 188 414

-1 782 882

Výdavky na VPÚ

-3 283

-3 953

Daň z príjmov fyzických osôb

1 015

781

255

Daň z príjmov právnických osôb

-972

-4 064

-4 208

* (+) indikuje aktuálny odhad vyšší ako rozpočet, (-) indikuje aktuálny odhad nižší ako rozpočet

** vrátane jednorazového transferu od vystupujúcich z II. piliera

Vyjadrenia členov daňového výboru k prognózam

Prognóza daňových príjmov Ministerstva financií SR bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy. Zasadnutie Výboru sa konalo 24. septembra 2013. Prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov Ministerstva financií SR bola všetkými členmi Výboru označená ako realistická7.

3.4. Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov štátneho rozpočtu

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu

3 302 229

3 363 540

5 004 160

3 452 933

5 267 686

4 178 243

3 352 142

7 Ak je priemerná odchýlka prognózy člena (vyjadrená v %) od prognózy MF SR v intervale <-1; 1>, prognóza MF SR je realistická, ak je väčšia ako 1, tak prognóza MF SR je podhodnotená a ak je menšia ako -1, vtedy je nadhodnotená. Jednotlivé odchýlky v rokoch majú rozdielne váhy pri výpočte celkovej odchýlky od prognózy MF SR v závislosti od dôležitosti pre najbližší rozpočtový rok.

Zahraničné transfery

2 031 346

2 127 345

3 563 656

1 740 708

3 173 198

2 958 032

2 112 916

Dividendy

475 780

590 939

525 306

509 725

991 209

447 948

428 483

riadne dividendy

465 889

574 322

523 306

148 181

991 209

447 948

428 483

superdividendy

9 891

16 617

361 544

Ostatné nedaňové príjmy a tuzemské transfery

795 103

645 256

915 198

1 202 500

1 103 279

772 263

810 743

3.4.1. Zahraničné transfery

Zahraničné transfery predstavujú prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v rámci druhého a tretieho programového obdobia. V rokoch 2014 až 2016 sa rozpočtujú prostriedky EÚ pre programy Národného strategického referenčného rámca a poľnohospodárske fondy na základe odhadov čerpania výdavkov v jednotlivých rokoch, ktoré boli predložené príslušnými rezortmi, plniacimi funkcie riadiacich orgánov. Bližšia špecifikácia týchto prostriedkov je uvedená v prílohe č. 2 materiálu.

Vývoj plnenia týchto príjmov je nasledovný:

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Zahraničné transfery

2 031 346

2 127 345

3 563 656

1 740 708

3 173 198

2 958 032

2 112 916

3.4.2.Dividendy

Dividendy tvoria príjmy z dividend podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR a príjmy z podnikania z vlastníckeho podielu štátu, ktorý je zastúpený príslušnými rezortnými ministerstvami v akciových spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu. Ich vývoj je nasledovný:

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Dividendy

475 780

590 939

525 306

509 725

991 209

447 948

428 483

Fond národného majetku SR

364 018

505 864

441 171

483 936

823 764

384 129

394 165

riadne dividendy

364 018

505 864

441 171

122 392

823 764

414 129

394 165

superdividendy

361 544

Kapitoly štátneho rozpočtu

111 762

85 075

84 135

25 789

167 445

63 819

34 318

riadne dividendy

101 871

68 458

84 135

25 789

167 445

63 819

34 318

superdividendy

9 891

16 617

Fond národného majetku Slovenskej republiky

V roku 2014 sa navrhujú prostredníctvom FNM SR dividendy v objeme 823,8 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu roku 2013 nárast o 382,6 mil. eur, t. j. o 86,7 %.

Predpokladá sa, že všetky príjmy z dividend budú v rokoch 2014 až 2016 transferované prostredníctvom štátnych finančných aktív do príjmov štátneho rozpočtu okrem roku 2015 kedy si FNM SR ponechá časť príjmov z dividend (30 mil. eur) na úhradu predpokladaných záväzkov.

Vývoj a aktuálny návrh dividend vybraných spoločností zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Dividendy

364 018

505 864

441 171

483 936

823 764

414 129

394 165

riadne dividendy

364 018

505 864

441 171

122 392

823 764

414 129

394 165

superdividendy

361 544

v tom: Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

Bratislava

225 926

380 905

300 000

35 000

735 000

300 000

riadne dividendy

225 926

380 905

300 000

735 000

300 000

superdividendy

35 000

Západoslovenská energetika, a.s.

48 154

51 179

51 395

355 684

39 452

34 415

34 284

riadne dividendy

48 154

51 179

51 395

39 684

39 452

34 415

34 284

superdividendy

316 000

Stredoslovenská energetika, a.s.

37 356

33 519

37 357

51 503

7 650

27 775

riadne dividendy

37 356

33 519

37 357

41 303

7 650

27 775

superdividendy

10 200

Východoslovenská energetika, a.s.

32 907

20 907

35 700

33 944

30 396

36 516

31 773

riadne dividendy

32 907

20 907

35 700

33 944

30 396

36 516

31 773

superdividendy

Slovak Telecom, a.s.

19 500

13 800

16 610

7 200

11 158

15 157

riadne dividendy

19 500

13 800

16 610

7 200

11 158

15 157

superdividendy

Iné spolu

175

5 554

109

605

108

266

333

riadne dividendy

175

5 554

109

261

108

266

333

superdividendy

344

Kapitoly štátneho rozpočtu

Objem dividend od spoločností, v ktorých je vlastnícky podiel štátu zastúpený príslušným ministerstvom sa v roku 2014 navrhuje vo výške 167,4 mil. eur, čo je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 viac o 83,3 mil. eur.

Vývoj týchto príjmov zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Príjmy z podnikania - dividendy

111 762

85 075

84 135

25 789

167 445

63 819

34 318

riadne dividendy

101 871

68 458

84 135

25 789

167 445

63 819

34 318

superdividendy

9 891

16 617

Ministerstvo financií SR

23 364

37 879

37 834

5 175

135 883

21 943

23 202

Slovenská konsolidačná, a.s.

13 403

14 842

2 632

1 175

1 450

2 485

4 370

riadne dividendy

3 512

2 632

1 175

1 450

2 485

4 370

superdividendy

9 891

14 842

Tipos, a.s.

3 000

3 065

3 258

3 448

SEPS, a.s.

9 961

21 374

26 000

130 868

15 200

14 384

SZRB, a.s.

1 663

9 202

500

1 000

EXIMBANKA

500

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych zál. SR

105

151

178

194

208

Správa služieb diplomatickému zboru, a.s.

105

151

178

194

208

Ministerstvo hospodárstva SR

87 044

46 280

45 461

19 986

30 441

41 108

10 170

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.

32 506

5 000

1 624

3 188

3 170

Slovak Telecom, a.s.

44 200

31 280

37 600

16 320

21 817

30 920

Transpetrol, a.s.

10 338

10 000

7 861

3 666

7 000

riadne dividendy

10 338

8 225

7 861

3 666

7 000

superdividendy

1 775

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Technická inšpekcia, a.s.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

926

676

650

415

911

542

718

Verejné prístavy, a.s.

575

676

350

573

189

236

Letisko Košice - Airport Košice, a.s.

351

300

415

338

353

482

Technická ochrana a obnova železníc, a.s.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

UniCreditbank Slovakia, a.s.

3.4.3. Nedaňové príjmy a tuzemské transfery

Nedaňové príjmy vznikajú z činnosti jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a môžu mať podobu príjmov z vlastníctva, poplatkov a platieb, kapitálových príjmov, úrokov.

Vývoj týchto príjmov na roky 2014 až 2016 zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu

795 103

645 256

915 198

1 202 500

1 103 279

772 263

810 743

Nedaňové príjmy

759 464

633 002

900 532

1 173 406

1 080 324

749 440

787 057

Tuzemské transfery

35 639

12 254

14 666

29 094

22 955

22 823

23 686

Rozpočtovanie nedaňových príjmov

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Nedaňové príjmy

759 464

633 002

900 532

1 173 406

1 080 324

749 440

787 057

Iné príjmy z podnikania

300

20 021

5 000

5 820

Príjmy z vlastníctva

8 551

8 364

8 416

8 957

8 485

8 450

8 352

Administratívne a iné poplatky a platby

367 609

275 550

435 131

312 095

328 081

328 235

326 046

Kapitálové príjmy

18 238

13 360

123 108

493 083

177 313

146 227

145 636

Úroky z tuzem. a zahr. úverov, pôžičiek a vkladov

55 428

30 495

11 666

15 301

10 695

19 050

57 865

Iné nedaňové príjmy

309 338

285 212

317 210

338 970

549 930

241 658

243 338

Iné príjmy z podnikania

Tieto príjmy zahŕňajú osobitný odvod zo zisku po zdanení, ktorý odvedú Lesy Slovenskej republiky, š. p., Plemenárske služby Slovenskej republiky, š. p. a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p.

Príjmy z vlastníctva

Uvedené príjmy sa na rok 2014 rozpočtujú vo výške 8,5 mil. eur. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa ich úroveň podstatne nemení. Ide predovšetkým o príjmy z prenajatých pozemkov, budov, strojov a podobne.

Administratívne poplatky a iné poplatky a platby

Výška príjmov z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb závisí od počtu jednotlivých aktov konania v priebehu roka.

Vývoj týchto príjmov v jednotlivých rokoch zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu

367 609

275 550

435 131

312 095

328 081

328 235

326 046

Administratívne poplatky

155 457

163 499

206 538

197 148

215 544

216 539

215 515

v tom: súdne

29 342

29 316

32 001

30 000

35 011

35 010

tržby z predaja kolkových známok

87 295

83 564

89 710

82 000

42 500

puncové poplatky

465

425

809

603

604

ostatné poplatky

38 252

50 099

80 735

81 039

134 128

177 624

176 599

licencie

103

3 284

3 300

3 302

Pokuty, penále a iné sankcie

57 194

53 416

58 836

76 948

70 156

68 960

67 935

Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja a služieb

154 958

58 635

169 757

37 999

42 381

42 735

42 596

V rámci novely zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch k 1. januáru 2014 bolo schválené zrušenie úhrady poplatkov formou kolkových známok. Z dôvodu, že úhrada poplatkov formou kolkovej známky je najčastejší a najpoužívanejší spôsob platenia poplatkov navrhlo sa posunutie zrušenia predaja kolkových známok s účinnosťou od 1. júla 2014. Táto skutočnosť je premietnutá aj v návrhu rozpočtu verejnej správy.

Kapitálové príjmy

Zvýšený objem rozpočtovaných kapitálových príjmov súvisí s konsolidačným opatrením vlády SR týkajúcim sa odpredaja prebytočného nehnuteľného majetku vo

vlastníctve štátu v správe správcov kapitol štátneho rozpočtu a ich podriadených organizácií. Zároveň sú tu rozpočtované príjmy z obchodovania s emisnými kvótami.

Vývoj týchto príjmov je nasledovný:

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Kapitálové príjmy

18 238

13 360

123 108

493 083

177 313

146 227

145 636

v tom: z predaja kapitálových aktív

10 086

4 182

17 676

17 710

153 794

134 146

133 446

z predaja hmotných a mobilizačných rezerv

100 440

471 440

11 943

800

900

z predaja pozemkov a nehmotných aktív

7 393

9 147

4 985

3 900

11 277

10 982

10 991

ďalšie kapitálové príjmy

299

Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu

55 428

30 495

11 665

15 301

10 695

19 050

57 865

Úroky z účtov finančného hospodárenia zo ŠP

12 131

3 869

2 036

2 877

2 346

19 045

57 860

Úroky z návratných fin. výpomocí a štátnych záruk

11 066

26 541

9 542

12 410

8 337

Z úverov a pôžičiek

111

Úroky zo zahraničných vkladov

3 135

Úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia

ostatné platby

17 412

Úroky z účtov finančného hospodárenia zo ŠP predstavujú úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch ŠP v NBS, banke alebo pobočke zahraničnej banky, vrátane úrokov z finančných operácií vykonaných ŠP a klientom znížené o úroky platené ŠP a príjmy z poplatkov za služby poskytované ŠP znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím.

Rozpočtovanie týchto príjmov vychádza z úrokových sadzieb ECB KEY RATE a EONIA a vývoja priemerných zostatkov na účtoch klientov ŠP, najmä na účtoch Štátnych finančných aktív a na účtoch prostriedkov ES.

Úroky z realizovaných štátnych záruk sú za Vodohospodársku výstavbu, š. p., v zmysle platných splátkových kalendárov.

Úroky zo zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov tvoria najmä úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia. Sú príjmami kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V rámci kapitoly Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstva obrany SR ide o kreditné úroky účtov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.

Iné nedaňové príjmy

Tvoria ich vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky a ostatné príjmy. Výška týchto príjmov je v priebehu rozpočtového roka ovplyvnená najmä objemom vrátených neoprávnene použitých finančných prostriedkov od neziskových organizácií, rozpočtových organizácií, obcí a ostatných príjmov, medzi ktoré patria najmä odvody a vratky.

Najväčší objem z týchto príjmov predstavujú príjmy z hazardných hier, ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa. V porovnaní s rozpočtom na rok 2013 dochádza k zvýšeniu uvedených príjmov o 10,5 mil. eur v súvislosti so skutočným plnením týchto príjmov v roku 2012 a očakávaným plnením v roku 2013.

Vývoj týchto príjmov zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Iné nedaňové príjmy

309 638

285 212

317 210

338 970

549 930

241 658

243 338

v tom: z odvodu z

hazardných hier

105 704

121 163

114 546

120 000

125 000

120 000

Tuzemské transfery

V rámci tuzemských transferov sa rozpočtujú príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby a na činnosť Národného centra zdravotníckych informácií a multilicenčné poplatky v kapitole Ministerstva financií SR.

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Tuzemské transfery

35 639

12 254

14 666

29 094

22 955

22 823

23 686

z toho:

Príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby

11 747

12 254

12 538

12 566

12 915

12 840

13 328

Príspevky zdravotných poisťovní na činnosť Národného centra zdravotníckych informácií

14 421

9 963

9 906

10 281

Transfery ostatných subjektov verejnej správy

23 892

2 128

2 107

Príspevok na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby poukazujú zdravotné poisťovne v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Príspevok na činnosť Národného centra zdravotníckych informácií od 1. júla 2013 poukazujú zdravotné poisťovne v súlade s novým zákonom č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.5. Daňové výdavky

Rovnaké ciele verejnej politiky z pohľadu rozpočtovej politiky a posudzovania vývoja verejných financií je často možné dosiahnuť dvoma spôsobmi. Prvým je navýšenie výdavkov rozpočtu. Druhým je poskytnutie selektívneho daňového zvýhodnenia. Vplyv na saldo verejnej správy môže byť v oboch prípadoch rovnaký, rozdielna je len forma opatrenia. Pre transparentné a zrozumiteľné verejné financie je preto dôležité poskytovať informácie

o selektívnych daňových zvýhodneniach (tzv. daňových výdavkoch) podobným spôsobom, ako je to pri ostatných výdavkoch rozpočtu8.

Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (článok 9 odsek 4) zaviedol povinnosť v rozpočte verejnej správy uvádzať údaje o daňových výdavkoch. Motiváciou pre zavedenie tejto povinnosti je najmä zvýšenie transparentnosti rozpočtu, ktorá by pomohla objektívnejšie posúdiť náklady politík realizovaných vládou SR9. Navyše, dodatočné pravidlá zvyšujúce rozpočtovú disciplínu (napríklad výdavkové limity) by sa bez vykazovania daňových výdavkov mohli minúť účinkom10.

Presná definícia daňového výdavku11 nie je v ústavnom zákone uvedená, pričom ani odborná literatúra v súčasnosti neposkytuje jednoznačnú definíciu daňových výdavkov ani spôsob ich vyčíslenia12. Rovnako nie je možné dnes kvantifikovať všetky daňové výdavky, predovšetkým z dôvodu nedostupnosti údajov. Pozornosť sme venovali najmä opatreniam s najväčším rozpočtovým vplyvom.

Vo všeobecnosti možno za daňový výdavok označiť odchýlku medzi platným daňovým systémom a hypotetickým daňovým systémom, ktorý by neobsahoval žiadne daňové úľavy13 (ďalej označovaný ako benchmark). Výsledkom takéhoto porovnania je suma daňových výdavkov, rovná hypotetickej strate daňových príjmov. Aj keď pod daňovým výdavkom sa vo väčšine prípadov rozumie zníženie dane, existujú aj prípady, kedy môžeme hovoriť o negatívnom daňovom výdavku. V takom prípade dodatočne získaná daň znižuje celkovú úroveň daňových výdavkov. Podľa slovenského ústavného zákona sú daňovými výdavkami len „položky, ktoré znižujú príjem rozpočtu verejnej správy z daní a z poistného a príspevkov platených do poistných fondov“.

Stanovenie benchmarku pre výpočet daňových výdavkov je pomerne komplikované14. Nie je možné vo všetkých prípadoch jednoznačne určiť, ktoré prvky daňového systému sú súčasťou benchmarku (sú „prirodzenou“ súčasťou daňového systému) a ktoré nie15. Na to, aby daná daňová úľava, resp. špeciálny daňový režim bol z pohľadu Ministerstva financií SR klasifikovaný ako daňový výdavok, mal by súčasne spĺňať obe nasledujúce podmienky:

8 Tendencia k nárastu daňových výdavkov je najmä vtedy, pokiaľ zvyšovanie daňových výdavkov, teda poskytovanie úľav na daniach nie je spojené s adekvátnymi reštrikčnými obmedzeniami pre navrhovateľa a náklady spojené s ich zavedením sú znášané solidárne viacerými subjektmi rozpočtu. Praktické skúsenosti aj zo Slovenska potvrdzujú, že po presadení selektívnej daňovej úľavy niektorou kapitolou rozpočtu (napr. zavedenie 6% DPH pre „predaj z dvora“) nedochádzalo k adekvátnemu zníženiu limitu výdavkov príslušnej kapitoly (v tomto prípade kapitola pôdohospodárstva). Týmto spôsobom dochádzalo k zväčšovaniu selektívnych „dotácií“ bez priameho spolupodieľania sa na nákladoch samotným navrhovateľom (náklady na výpadok príjmov boli znášané najmä ostatnými kapitolami rozpočtu).

9 Objektívne vyhodnotenie nákladov je potrebné aj z hľadiska vyhodnocovania efektívnosti politík realizovaných vládou. Existencia daňových výdavkov nevyhnutne neznamená, že ide o neefektívne nástroje verejnej politiky. Niektoré nástroje hospodárskej politiky, najmä v oblasti trhu práce, si častokrát vyžadujú interakciu opatrení v rámci viacerých súborov nástrojov (napr. daňovo-dávkové systémy). V takom prípade môže byť poskytovanie zvýhodnení cez daňový systém najefektívnejšie, administratívne najjednoduchšie a najlacnejšie. Veľkú úlohu pritom zohrávajú práve náklady na administrovanie opatrení, ktoré aj napriek tomu, že ide o náhradu výdavkovej subvencie, je menej nákladné spravovať cez daňový systém (príkladom môže byť zamestnanecká prémia).

10 Výdavkové limity majú byť na základe ústavného zákona č. 493/2011, čl. 7 určené osobitným zákonom. Súčasne smernica o požiadavkách na rozpočtové rámce (2011/85/EÚ) obsahuje povinnosť zaviesť numerické fiškálne pravidlá, pričom jednou z možností je zavedenie výdavkových limitov.

11 V angl. terminológii tax expenditure.

12 Rôzne krajiny/autori používajú rôzne prístupy. Jednotná metodika neexistuje ani na úrovni organizácie OECD, ktorá má v daňovej oblasti najväčšie skúsenosti. Povinnosť publikovať daňové výdavky vyplýva aj zo smernice o požiadavkách na rozpočtové rámce (2011/85/EÚ), spoločná metodika však rovnako neexistuje.

13 Najčastejšie ide o výnimky zo základu dane, oslobodenia príjmov, odpočítateľné položky, znížené sadzby, daňové bonusy, daňové úľavy a pod.

14 Na ilustráciu môže slúžiť napríklad základná nezdaniteľná časť základu dane z príjmov fyzických osôb, ktorá síce je istou formou daňovej úľavy, na druhej strane je však štrukturálnou súčasťou tejto dane, keďže zabezpečuje jej progresivitu.

15 Príkladom benchmarku je napríklad plnenie medzinárodných zmlúv v oblasti daní (zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia) alebo povinné oslobodenia od dane vyplývajúce z legislatívy v EÚ (najmä v nepriamych daniach).

•vplyv na príjmy a saldo hospodárenia verejnej správy – daňovým výdavkom je také opatrenie, ktoré znižuje príjmy verejnej správy. V niektorých prípadoch je dôležité okrem vplyvu na príjmy sledovať aj vplyv na saldo verejnej správy. Typickým príkladom sú napr. štátne sociálne dávky (ich zdanenie by automaticky viedlo k adekvátnemu zvýšeniu výdavkov verejnej správy, keďže z pohľadu záchrannej siete sú podstatné disponibilné príjmy obyvateľov v hmotnej núdzi).

•selektívnosť – úľava nie je plošná, ale je určená iba pre vybrané osoby, príjmy, spotrebu, transakcie alebo majetok.

Pri definovaní benchmarku sa vychádza primárne z existujúceho, a nie „ideálneho“ daňového systému. Takýto prístup obmedzuje rozsah diskusie, ktorá by bola spojená so snahou definovať „ideálny“ daňový systém. Na druhej strane, v prípade výraznej daňovej reformy, v budúcnosti bude zrejme potrebné dnes stanovený benchmark upravovať. S tým sú spojené aj problémy s interpretáciou vývoja daňových výdavkov v čase, keďže prípadné zmeny benchmarku narúšajú konzistentnosť výpočtov medzi jednotlivými rokmi.

BOX - Príklad definovania benchmarku pre DPFO

Daň z príjmov fyzických osôb upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z pohľadu daňových výdavkov ide zrejme o najkomplikovanejšiu daň a stanovenie benchmarku pri tejto dani zvykne byť sprevádzané širokou diskusiou. Nasledujúci text uvádza najdôležitejšie časti zákona o dani z príjmov fyzických osôb, ktoré Ministerstvo financií SR považuje za štrukturálnu súčasť slovenského daňového systému (benchmark), a teda nie sú daňovými výdavkami:

Sadzby dane a daňové pásma (§ 15 písm. a). Ide o neselektívne súčasti daňového systému, ktoré vyjadrujú celospoločenskú úroveň a progresivitu zdanenia (progresivita sa vníma ako implicitná súčasť zdaňovania príjmov fyzických osôb). Aj v prípade aktuálnych daňových zmien, ktoré znovuzavádzajú viacero sadzieb a daňových pásem hovoríme o zmene benchmarku, bez vplyvu na množstvo daňových výdavkov (t. j. druhú sadzbu nepovažujeme za ďalší daňový výdavok, ale súčasť benchmarku, ktorá však svojím zavedením ovplyvní výšku ostatných daňových výdavkov).

Základná nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) na daňovníka (§ 11 ods. 2 písm. a). Nakoľko nespĺňa podmienku selektívneho opatrenia pre určitú skupinu daňovníkov (nárok vzniká každému daňovníkovi), nemôže byť definovaná ako daňový výdavok. Spolu so sadzbou dane tvoria základnú štruktúru zdanenia. Degresivita NČZD zavedená v roku 2007 (§ 11 ods. 2 písm. b) by mohla byť vnímaná ako selektívne obmedzenie NČZD pre vysokopríjmových daňovníkov, a teda chápaná ako negatívny daňový výdavok. No ak vychádzame z predpokladu, že za benchmark pokladáme všetky daňové sadzby a pásma, degresivita NČZD predstavuje iba ďalšiu úpravu benchmarku. Logiku tohto argumentu možno ilustrovať príkladom. V prípade, ak by sa s účinnosťou od roku 2013 prijala daňová reforma s dvomi sadzbami a tromi daňovými pásmami (prvé nulové by zodpovedalo výške dnešnej NČZD) so súčasným zrušením degresivity NČZD, pri správnom nastavení by sme mohli dosiahnuť identické daňové zaťaženie ako pred rokom 2013 (s jednou sadzbou a degresívnou NČZD). Najvyššia daňová sadzba by pritom plnila takmer identickú úlohu ako degresivita NČZD pred rokom 2013, a preto by sme tieto dve alternatívy mali z pohľadu daňových výdavkov klasifikovať rovnako. Degresívna NČZD je v podstate alternatívou druhej, vyššej sadzby dane, a preto argument o selektívnosti neplatí.

Oslobodenie príjmov vychádzajúce z rešpektovania medzinárodných zmlúv v oblasti daní a iných medzinárodných zmlúv (zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia).

Daňové výdavky je možné rozdeliť do niekoľkých základných skupín podľa toho, akým spôsobom sa v daňovej legislatíve daňové úľavy a špeciálne režimy uplatňujú:

A.Zdaniteľné osoby

V niektorých prípadoch daňová legislatíva definuje skupiny osôb, ktoré sú oslobodené od dane.

1.Priamo

Zákon priamo identifikuje fyzické alebo právnické osoby nepodliehajúce zdaneniu.

2.Nepriamo

Zákon stanovuje podmienku, ktorú daná skupina osôb musí splniť16.

3.Špecifickým prípadom

Sociálne a zdravotné poistenie naopak definuje okruh povinne poistených osôb (osobný rozsah), a teda nie výnimky. V takomto prípade je pomerne zložité určiť, ktoré nezaťažené skupiny osôb by mali byť zdaňované, a teda patriť do benchmarku.

B.Základ dane

Na rozdiel od poistných fondov daňové zákony priamo nedefinujú zdaniteľné osoby, ale zameriavajú sa primárne na zdaniteľný základ (príjem, pridaná hodnota, spotreba, majetok, transakcia). Výnimky môžu vo všeobecnosti nadobúdať tri formy:

1.Výnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

Základným a zrejme najviac rozšíreným typom daňových výdavkov sú oslobodenia zo základu dane. V praxi to znamená, že vo všeobecne definovanom základe dane existujú špecifické položky, ktoré buď nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Je potrebné citlivo rozlišovať, či ide o objektívne príčiny (napr. medzinárodné dohody o zamedzení dvojitého zdanenia) alebo ide skutočne o selektívnu úľavu s vplyvom na príjmy verejnej správy.

2.Nezdaniteľné časti základu dane a iné zníženia základu dane

Najmä v prípade dane z príjmov existujú položky definované zákonom, ktoré selektívne znižujú vypočítaný základ dane. Ide o tzv. nezdaniteľné časti základu dane. V prípade sociálneho a zdravotného poistenia možno do tejto kategórie zaradiť koeficient, ktorým sa upravuje vymeriavací základ pre SZČO (do roku 2012 vo výške 2, resp. 2,14), prípadne sumu poistného zaplateného v predošlom období, o ktorú si SZČO môže znížiť vymeriavací základ v danom roku.

3.Iné

Poslednú skupinu tvoria opatrenia s vplyvom na základ dane, ktoré nie je možné zaradiť medzi predošlé kategórie. Patrí sem napríklad umožnenie iného ako rovnomerného odpisovania17 (zrýchlené odpisovanie) alebo preferenčný režim pre finančný leasing.

16 Napr. limit príjmov pre registráciu na DPH alebo limit príjmov pre povinnosť platiť sociálne odvody.

17 Z ekonomického pohľadu (v ideálnom daňovom systéme) by súčasťou benchmarku malo byť daňovo uznateľné účtovné odpisovanie majetku, ktoré by malo najvernejšie zobrazovať opotrebenie a stav daného majetku. Z praktických príčin sa však za benchmark považuje rovnomerné odpisovanie (problematická kvantifikácia rozdielov oproti účtovným odpisom, štandardné používanie rovnomerného odpisovania vo svete).

C.Sadzba dane

Ďalšou často využívanou formou daňových výdavkov sú znížené sadzby dane. Typickým príkladom môže byť daň z pridanej hodnoty, ktorá má v súčasnosti dve sadzby (20 % a 10 %). Keďže zákon priamo definuje základnú, a teda benchmarkovú sadzbu18, daňový výdavok je možné určiť jednoznačne. V prípade dane z prímov však môže byť situácia oveľa komplikovanejšia (viď predchádzajúci box).

D.Daňová povinnosť

Daňové úľavy, ktoré znižujú konečnú daňovú povinnosť daňového subjektu, môžu mať nasledujúce formy:

1.Daňový bonus

Ide o úľavu na konečnej daňovej povinnosti, určenú selektívne pre vybranú skupinu. Od roku 2004 sa uplatňuje daňový bonus na nezaopatrené dieťa a od roku 2009 zamestnanecká prémia. Obe tieto úľavy môžu nadobúdať aj formu transferu.

2.Daňové prázdniny a stimuly

Spoločnosťou zrejme najviac vnímanou formou daňových výdavkov sú daňové stimuly alebo prázdniny v prípade dane z príjmov právnických osôb poskytované vybraným podnikom.

3.Iné

Do tejto skupiny patrí napríklad tzv. asignácia daňovej povinnosti, teda použitie podielu zaplatenej dane fyzickej alebo právnickej osoby na osobitné účely.

18 Navyše smernica Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, v súlade s ktorou musí byť národná legislatíva upravujúca DPH, priamo definuje obmedzený okruh vybraných tovarov a služieb, ktoré môžu spadať do znížených sadzieb.

19 Príklad vychádza z legislatívy platnej na rok 2011. NČZD č.1 je nezdaniteľná časť na daňovníka, NČZD č. 2 je nezdaniteľná časť na manžela/manželku a NČZD č. 3 predstavuje daňové zvýhodnenie účelového sporenia, životného poistenia alebo doplnkového dôchodkového sporenia.

BOX - Problém agregovania daňových výdavkov

Daňové výdavky sa často navzájom ovplyvňujú, a preto nie je možné daňové výdavky kvantifikované ceteris paribus mechanicky spočítavať pre získanie správnej agregovanej sumy poskytovaných daňových výdavkov. Najlepšie to možno ilustrovať na jednoduchom príklade v prípade dane z príjmov fyzických osôb19 (DPFO):

Agregácia daňových výdavkov (eur, mesačne)

hypotetický systém

zrušenie NČZD č. 2

zrušenie NČZD č. 3

zrušenie odpočít. odvodov

zrušenie oslobodenia príjmu 2

kombinácia všetkých

Príjem 1

703

Príjem 2 - oslobodený

100

Odvody

zrušené

108

zrušené

Čiastkový základ dane

609

703

695

803

NČZD č. 1 - nárok 297 eur

297

NČZD č. 2 - nárok 297 eur

297

zrušené

297

zrušené

NČZD č. 3 - nárok 33 eur

zrušené

Uplatnená suma NČZD

609

330

594

627

297

Základ DPFO

279

506

Vplyv na DPFO

+53,0

+2,9

+14,4

+12,9

+96,1

mechanický súčet jednotlivých opatrení =

+83,2

Hypotetický daňový systém poskytuje tri nezdaniteľné časti základu dane (č. 1-3), oslobodzuje odvody od platenia dane a oslobodzuje jeden druh príjmu (príjem 2). Vzhľadom na nízke príjmy daňovníka si tento v plnej miere (33 eur) nedokáže uplatniť tretiu nezdaniteľnú časť základu dane.

V prípade zrušenia ktoréhokoľvek iného daňového výdavku nastáva situácia, kedy si daňovník dokáže spomínanú nezdaniteľnú časť (č. 3) uplatniť a čiastočne tak kompenzovať negatívny vplyv na disponibilný príjem vyplývajúci zo zrušenia inej nezdaniteľnej časti.

V prípade, ak uvažujeme so zrušením individuálneho daňového výdavku, tento prístup verne zobrazuje veľkosť dodatočných príjmov pre verejnú správu (bez zohľadnenia potenciálnych dynamických efektov). V prípade zrušenia NČZD č. 2 by tak verejná správa získala príjmy vo výške 53,0 eur.

Jednotlivo vypočítané daňové výdavky preto nie je možné navzájom mechanicky spočítavať pre získanie presnej agregátnej sumy poskytnutých daňových výdavkov, resp. ušlých príjmov verejnej správy, keďže niektoré efekty sa týmto spôsobom započítavajú viackrát. V uvedenom príklade je mechanický súčet jednotlivých daňových výdavkov vo výške 83,2 eur pričom skutočne poskytnutá suma daňových výdavkov je vo výške 96,1 eur.

Údaje za daňové výdavky preto uvádzame za rovnaký časový horizont, na aký sa zostavuje rozpočet verejnej správy20. V zmysle definície ústavného zákona sa za daňové výdavky považujú len opatrenia, ktoré znižujú príjmy z daní a z poistného a príspevkov platených do poistných fondov. Podľa tejto definície by do daňových výdavkov nemali byť zahrnuté negatívne daňové výdavky, ktoré naopak daňové príjmy zvyšujú. Podľa Ministerstva financií SR sú pre informovanú diskusiu dôležité obidve, pre lepšiu orientáciu ich preto uvádzame aj samostatne.

Prehľad daňových výdavkov podľa typu dane alebo poistného (ESA 95, tis. eur)*

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Daň z príjmov fyzických osôb

450 425

364 672

364 320

365 249

370 467

377 867

Daň z príjmov právnických osôb

86 189

109 815

125 866

130 484

128 588

135 170

Daň z pridanej hodnoty

156 054

143 166

144 985

147 696

146 649

152 368

Spotrebné dane

118 037

129 644

126 797

124 725

122 920

124 409

Daň z nehnuteľností

13 768

15 538

16 089

16 660

17 252

17 864

Sociálne poistenie

152 304

157 242

-82 712

-84 267

-103 317

-113 094

- z toho daňové výdavky

214 770

220 677

86 799

91 290

81 356

81 218

- z toho negatívne daňové výdavky

-62 466

-63 434

-169 511

-175 557

-184 673

-194 312

Zdravotné poistenie

210 660

214 950

118 327

115 890

117 460

121 955

Orientačná výška daňových výdavkov*

1 187 438

1 135 027

813 672

816 437

800 018

816 538

- z toho daňové výdavky

1 249 904

1 198 461

983 183

991 994

984 691

1 010 850

- z toho negatívne daňové výdavky

-62 466

-63 434

-169 511

-175 557

-184 673

-194 312

Orientačná výška daňových výdavkov v % HDP*

1,7

1,6

1,1

1,0

- z toho daňové výdavky

1,8

1,7

1,3

1,2

- z toho negatívne daňové výdavky

-0,1

-0,2

Zmena výšky daňových výdavkov*

-52 411

-321 355

2 765

-16 419

16 520

- z toho daňové výdavky

-51 442

-215 278

8 811

-7 303

26 159

- z toho negatívne daňové výdavky

-968

-106 077

-6 046

-9 116

-9 639

Zmena výška daňových výdavkov v % HDP*

-0,1

-0,5

0,0

-0,1

0,0

- z toho daňové výdavky

-0,1

-0,3

0,0

-0,1

0,0

- z toho negatívne daňové výdavky

0,0

-0,1

0,0

* Pokiaľ pri zrušení daňového výdavku dochádza k rozloženiu vplyvu na viac rokov, uvádza sa plný efekt opatrenia

** Vypočítané ako súčet samostatne kvantifikovaných daňových výdavkov, čo je spojené s chybou vznikajúcou pri daňových výdavkoch, ktoré sa navzájom ovplyvňujú

Celková výška daňových výdavkov je kvôli vzájomnému ovplyvňovaniu sa jednotlivých výdavkov len orientačná. V roku 2011 dosiahla úroveň daňových výdavkov 1,2 mld. eur (1,8 % HDP). V ďalších rokoch (2012 a 2013) dochádza k poklesu daňových výdavkov kumulatívne približne vo výške 0,5 % HDP (266 mil. eur). Tento pokles je zapríčinený najmä rozširovaním daňových základní v prípade dane z príjmov fyzických osôb a vymeriavacích základov odvodov súvisiacich s konsolidáciou verejných financií. Prijaté konsolidačné opatrenia v roku 2013 prispejú k medziročnému zníženiu daňových výdavkov o cca 0,3 % HDP (215 mil. eur). Medzi najvýznamnejšie opatrenia, ktoré zapríčinili pokles daňových výdavkov v rokoch 2012 a 2013, patria:

•V prípade dane z príjmov fyzických osôb došlo v roku 2012 k zníženiu daňových výdavkov najmä kvôli zrušeniu uplatňovania nezdaniteľných častí na neaktívne príjmy (23,5 mil. eur). Zároveň sa prejavilo zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie (52,8 mil. eur).

•Obmedzenie zvýhodnení v sociálnych a zdravotných odvodoch pre príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer sa odhaduje na úrovni 175 mil. eur.

20 Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet najmenej na tri rozpočtové roky. Súčasťou návrhu rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky.

Od roku 2013 tak došlo k priblíženiu úrovne daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a dohodárov, ktorí do konca roku 2012 boli takmer úplne oslobodení od platenia odvodov. Naďalej však boli ponechané výnimky pre vybrané skupiny fyzických osôb s príjmami z dohôd. Ich odvodové zaťaženie je vo väčšine prípadov nižšie ako u zamestnancov, no oproti roku 2012 došlo aj u nich k výraznému zvýšeniu odvodovej povinnosti.

Detailný prehľad daňových výdavkov podľa typu dane alebo poistného (ESA 95, tis. eur)

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Daň z príjmov fyzických osôb

450 425

364 672

364 320

365 249

370 467

377 867

B1 - Výnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

8 393

4 353

5 059

5 224

5 362

5 515

B2 - Nezdaniteľné časti základu dane a iné zníženia základu dane

151 242

76 735

73 605

72 562

74 242

76 015

- z toho: NČZD na manželku

74 910

76 735

72 795

63 611

64 882

66 228

- z toho: NČZD na DDS, životné poistenie a účelové sporenie

52 845

- z toho: NČZD pre dobrovoľné príspevky (2 %) do II. piliera

810

8 950

9 360

9 787

D1 - Daňový bonus

274 265

265 036

264 656

265 475

267 823

271 627

- z toho: Daňový bonus na nezaopatrené dieťa

258 713

261 271

261 177

262 787

266 001

270 391

- z toho: Zamestnanecká prémia

15 552

3 765

3 479

2 688

1 822

1 235

D3 - Iné: Asignácia dane - použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

16 526

18 548

21 000

21 988

23 040

24 710

Daň z príjmov právnických osôb

86 189

109 815

125 866

130 484

128 588

135 170

B3 - Iné

34 965

43 636

52 039

53 336

55 674

58 530

D2 - Daňové prázdniny a stimuly

25 780

40 033

48 406

49 608

51 777

54 425

D3 - Iné: Asignácia dane - použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

25 444

26 146

25 421

27 540

21 137

22 214

Daň z pridanej hodnoty

156 054

143 166

144 985

147 696

146 649

152 368

C - Sadzba dane

156 054

143 166

144 985

147 696

146 649

152 368

- z toho: znížená sadzba DPH na lieky

135 616

124 584

126 167

128 526

127 615

132 592

Spotrebné dane

118 037

129 644

126 797

124 725

122 920

124 409

B1 - Výnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

53 439

69 589

65 987

62 855

60 049

60 757

C - Sadzba dane

64 599

60 056

60 810

61 870

62 871

63 651

- z toho: znížená sadzba na tiché víno

48 297

48 876

49 463

50 091

50 590

51 208

- z toho: znížená sadzba na „červenú naftu"

Daň z nehnuteľností

13 768

15 538

16 089

16 660

17 252

17 864

Pozemky

3 854

3 733

3 865

4 002

4 145

4 292

Stavby

9 222

10 998

11 389

11 793

12 211

12 645

Byty a nebytové priestory

692

807

836

865

896

928

Sociálne poistenie

152 304

157 242

-82 712

-84 267

-103 317

-113 094

B1 - Výnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

159 321

163 703

31 838

58 620

60 825

63 160

- z toho: dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer

159 321

163 703

30 646

57 431

59 639

61 975

B2 - Nezdaniteľné časti základu dane a iné zníženia základu dane

55 449

56 974

54 961

32 670

20 530

18 058

B3 - Iné: nesúlad max. vym. základu pre poistné a pre výpočet dávok

-62 466

-63 434

-169 511

-175 557

-184 673

-194 312

Zdravotné poistenie

210 660

214 950

118 327

115 890

117 460

121 955

B1 - Výnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

54 031

55 517

13 693

14 817

15 520

16 269

- z toho: dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer

54 031

55 517

13 190

14 316

15 021

15 772

B2 - Nezdaniteľné časti základu dane a iné zníženia základu dane

17 077

17 547

17 032

10 513

7 039

6 191

B3 - Iné: maximálny vymeriavací základ

139 552

141 886

87 602

90 560

94 901

99 495

3.6. Jednorazové opatrenia

Jednorazové daňové a odvodové príjmy

Na základe definície uvedenej v novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy schválenej vládou dňa 26. 9. 2013 sa jednorazovým vplyvom rozumie príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo rozpočtu verejnej správy.

V oblasti daňových a odvodových príjmov na roky 2011 až 2016 boli identifikované nasledujúce jednorazové opatrenia s vplyvom na saldo verejnej správy:

1.Príjmy Sociálnej poisťovne z oddlženia zdravotníctva, ktoré sa uskutočnilo v priebehu roku 2011. Zdravotnícke zariadenia uhradili Sociálnej poisťovni dlžné poistné za predchádzajúce obdobie v celkovej výške 59 068 tis. eur (0,09 % HDP).

2.Dočasne zavedená daň z emisných kvót, ktorá mala pôvodne zdaňovať prevod a držbu nadbytočných emisných povoleniek CO2 v rokoch 2011 až 2012. V roku 2011 sa týmto jednorazovo zvýšili príjmy verejnej správy o 31 967 tis. eur (0,05 % HDP). Z dôvodu konania Európskej komisie a Ústavného súdu SR v tejto veci bola daň z emisných kvót s účinnosťou od roku 2012 zrušená.

3.Príjmy dane z pridanej hodnoty z odovzdania dokončených úsekov rýchlostnej cesty R1 stavanej prostredníctvom PPP projektu. V čase odovzdania úseku R1 v roku 2011 došlo k zaplateniu DPH zo strany investora, čo sa prejavilo na daňových príjmoch verejnej správy. Vzhľadom na to, že uvedený projekt je zaznamenaný mimo bilancie verejnej správy, zaplatená DPH zo strany štátu sa rovnomerne zaznamená počas celého obdobia trvania koncesie (30 rokov) spolu s platbami štátu za dostupnosť.

4.Mimoriadny odvod v bankovom sektore predstavuje dodatočné jednorazové opatrenie pre finančné inštitúcie v štvrtom štvrťroku 2012 vo výške 40 165 tis. eur (0,06 % HDP). Suma je vrátane negatívneho vplyvu na DPPO.

5.Možnosť výstupu z 2. piliera. Ak sa sporitelia rozhodli vystúpiť z 2. piliera, prostriedky zo systému starobného dôchodkového sporenia sa presunuli do priebežného systému. Presun sa dotkne celých aktív naakumulovaných od jeho zapojenia sa do 2. piliera, z ktorých časť pripadajúca na predchádzajúce roky spĺňa definíciu jednorazovej zložky. Jednorazový transfer od vystupujúcich z 2. piliera zodpovedal 44 234 tis. eur (0,06 % HDP) v roku 2012 a 239 727 tis. eur (0,33 % HDP) v roku 2013.

6.Jednorazové zdanenie nerozdelených ziskov spred roku 2004 daňou z príjmu vyberanou zrážkou. Očakávaný pozitívny vplyv tohto opatrenia v roku 2013 je na úrovni 8 000 tis. eur (0,01 % HDP).

Jednorazové a dočasné opatrenia (ESA 95, v tis. eur)

2011 S

2012 S

2013

2014

2015

2016

Príjmy Sociálnej poisťovne z oddlženia v zdravotníctve

59 068

Daň z emisných kvót (vrátane DPPO)

31 967

Vplyv na DPPO

-7 499

Príjmy z dane z emisných kvót

39 466

Príjem DPH z PPP projektu

173 639

Mimoriadny odvod v bankovom sektore (vrátane DPPO)

40 165

Vplyv na DPPO

-9 421

Príjmy z mimoriadneho odvodu v bankovom sektore

49 586

Možnosť výstupu z II. piliera

44 234

239 727

Zdanenie nerozdelených ziskov spred roku 2004

8 000

CELKOVO

264 674

84 398

247 727

p.m. zvýšenie DPH z 19% na 20%

213 720

210 229

211 934

219 086

p.m. odvod z podnikania v regulovaných odvetviach (čistý vplyv)

30 947

75 404

78 685

82 694

86 916

Pozn.: vplyv na DPPO bol kvantifikovaný za predpokladu 19% sadzby; (+) zlepšenie salda, (-) zhoršenie salda Zdroj: MF SR

Jednorazové nedaňové a výdavkové opatrenia

V oblasti nedaňových príjmov a výdavkov na roky 2011 až 2016 boli identifikované nasledujúce jednorazové opatrenia s vplyvom na saldo verejnej správy:

1.Príjmy z predaja telekomunikačných licencií v roku 2011 predstavovali príjmy za predĺženie licencií mobilným operátorom pôsobiacim na slovenskom trhu na 10 rokov.

2.Príjem z digitálnej dividendy predstavuje príjem štátneho rozpočtu z elektronickej aukcie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 1800 MHz a 2600 MHz podľa zákona o elektronických komunikáciách realizovanej Telekomunikačným úradom SR.

3.Vzhľadom na potrebu zosúladiť nový spôsob správy núdzových zásob ropy a ropných produktov so smernicami EÚ, ktoré neumožňujú duálnu správu zásob, sa pristúpilo k zavedeniu nového systému financovania núdzových zásob ropy a odpredaju celého objemu zásob ropy v roku 2013. Zavedením nového systému financovania núdzových zásob ropy sa očakáva pozitívny vplyv na schodok rozpočtu verejnej správy.

4.Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. bola v roku 2009 poskytnutá návratná finančná výpomoc zo štátnych finančných aktív. Nakoľko uvedená transakcia ovplyvnila schodok a dlh verejnej správy v roku 2009, realizované splátky sa považujú v zmysle metodiky ESA 95 za kapitálový transfer s pozitívnym vplyvom na schodok rozpočtu verejnej správy.

5.Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava (ďalej VHV, š. p.) má v súčasnosti platné dve Zmluvy o návratnej finančnej výpomoci (ďalej „NFV“), za zrealizované štátne záruky, a to z roku 2002 a 2006. Predpokladá sa, že v roku 2014 dôjde k jednorazovému splateniu zostávajúcej istiny zo strany VHV, š. p. Časť zrealizovaných štátnych záruk za VHV, š. p., prislúchajúca k ešte nesplatenému objemu vo výške zrealizovaných štátnych záruk, ktoré ovplyvnili schodok a dlh verejnej správy v minulosti, predstavuje kapitálový transfer v zmysle metodiky ESA 95 s pozitívnym vplyvom na schodok rozpočtu verejnej správy.

6.Na základe § 879i Občianskeho zákonníka právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31. 12. 2006, prešlo 31. 12. 2006 na štát a finančné prostriedky na účet štátnych finančných aktív. Okamihom prevodu aktív vznikol záväzok štátu na výplatu náhrad osobám, ktoré do prevodu týchto aktív mali právo na ich výplatu. Nárok na výplatu týchto náhrad si oprávnené osoby môžu uplatniť najneskôr do 31. 12. 2013. V zmysle metodiky ESA 95 ide o príjmový kapitálový transfer prijatý vládou od obyvateľstva s pozitívnym vplyvom na schodok verejnej správy.

7.Skutočnosť roka 2011 bola negatívne ovplyvnená započítaním záväzkov voči železničným spoločnostiam z minulých rokov a oddlžením zdravotníckych zariadení.

Výdavkové a nedaňové jednorazové a dočasné opatrenia (ESA 95, v tis. eur)

Kategória

2011 S

2012 S

2013

2014

2015

2016

Príjmy z predaja telekomunikačných licencií

88 460

Digitálna dividenda

Odpredaj núdzových zásob ropy a ropných produktov

471 000

Splácanie NFV Cargo a.s. (kapitálový transfer v 2009)

9 750

19 500

97 720

19 500

Splátka NFV VHV, š. p. (kapitálový transfer pred rokom 2002)

22 008

27 008

30 340

48 088

Prevod peňažných prostr. zo zruš. vkladov na doručiteľa

26 000

Časové rozlíšenie záväzkov nemocníc a železničných spoločností

-633 450

CELKOVO

-522 982

36 758

520 840

171 808

19 500

4.Rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu

4.1. Kvantifikácia výdavkov štátneho rozpočtu

v tis. eur

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Výdavky štátneho rozpočtu

15 278 042

15 640 711

17 001 505

14 625 976

17 222 638

16 354 800

15 466 576

Z toho:

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu

1 006 647

1 248 537

1 326 366

1 256 297

1 398 175

1 467 794

1 604 823

Zdroje EÚ

2 091 380

2 015 349

3 563 656

1 865 815

3 173 198

2 958 032

2 112 916

Spolufinancovanie

454 155

407 444

639 007

343 040

639 843

495 744

357 110

Odvod a príspevky do rozpočtu EÚ (vrátane rezervy)

587 414

626 222

740 375

745 345

794 939

760 963

784 597

Transfer Sociálnej poisťovni

1 446 193

1 408 333

721 565

714 496

1 061 960

1 050 257

1 076 599

Celkové výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v roku 2014 v objeme 17 222,6 mil. eur. V porovnaní s rozpočtom na rok 2013 dochádza v súvislosti so zabezpečením platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne k nárastu transferu pre Sociálnu poisťovňu o 340,4 mil. eur, rastú výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 71,8 mil. eur a zvyšuje sa odvod a príspevky do rozpočtu EÚ (vrátane rezervy) o 54,6 mil. eur. Na druhej strane dochádza k zníženiu výdavkov z rozpočtu EÚ a výdavkov súvisiacich so spolufinancovaním k týmto prostriedkom o 389,6 mil. eur. Tento pokles súvisí najmä s ukončením 2. programového obdobia. Zároveň sa však rozpočtujú výdavky na operačné programy 3. programového obdobia, ktoré sú v súvislosti s procesom schvaľovania Partnerskej dohody Slovenskej republiky 2014 – 2020 rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa. K tomuto objemu prostriedkov sa automaticky rozpočtuje príslušný objem spolufinancovania. Rozpočet za oblasť výdavkov z prostriedkov EÚ a spolufinancovania je zostavený na základe podkladov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a ich odhadov o plánovanom čerpaní.

V rozpočte sú v roku 2014 na výdavkovej strane zapracované v kapitole Všeobecná pokladničná správa tri rezervné tituly:

-rezerva na zlepšenie výberu daní v objeme 250 mil. eur;

-rezerva na dosiahnutie fiškálneho cieľa v sume 65 mil. eur;

-rezerva na krytie dopadu kolektívneho vyjednávania v sume 34,5 mil. eur.

Po abstrahovaní od výdavkov na obsluhu štátneho dlhu, transferu pre Sociálnu poisťovňu, výdavkov z prostriedkov EÚ vrátane spolufinancovania, odvodov do EÚ a rezerv, rastú v porovnaní s rokom 2013 celkové rozpočtované výdavky štátneho rozpočtu leno 23,7 mil. eur, čo predstavuje len 0,24 %. Aj pri takmer žiadnom raste výdavkov štátneho

rozpočtu je napríklad zabezpečené financovanie kompenzácie finančných dopadov pre Železnice Slovenskej republiky v sume 22,5 mil. eur vyplývajúcich zo zníženia poplatku za prístup k železničnej infraštruktúre, zvýšenie výdavkov na sociálne služby o 10,5 mil. eur a výdavkov na prechodnú vnútroštátnu platbu pre oblasť poľnohospodárstva v objeme 19 mil. eur.

4.2. ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa

Ministerstvo vnútra SR v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v zmysle Programového vyhlásenia vlády na roky 2012-2016 realizuje zámery a ciele Programu ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa). Ide o dosiaľ najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989 a jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana. Implementovaním opatrení programu ESO sa dosiahne zníženie a optimalizácia výdavkov na fungovanie verejnej správy, zjednodušenie vybavovania vecí fyzických a právnických osôb na úradoch miestnej štátnej správy. Štátna správa sa priblíži k občanom tak, že občan kompletne vybaví agendu štátnej správy na jednom úrade v mieste jeho bydliska a v neposlednej miere dôjde k zvýšeniu transparentnosti fungovania štátnej správy.

Jednotlivé opatrenia reformy ESO budú postupne implementované až do roku 2020 nasledovne:

•Integrácia špecializovanej miestnej štátnej správy - do polovice roka 2014

•Sprevádzkovanie klientskych centier pre občanov – 2014/2015

•Optimalizácia výkonu štátnej správy, optimalizácia procesov a štruktúr ústredných orgánov štátnej správy, optimalizácia procesov a výkonu samosprávy – 2014-2020

Miestna štátna správa

Reforma ESO je pre svoju komplexnosť a náročnosť rozdelená na tejto úrovni do viacerých etáp.

Podstatou prvej etapy programu ESO bola integrácia špecializovaných pôsobností štátnej správy s účinnosťou k 1. januáru 2013, kedy došlo k zrušeniu špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy na krajskej úrovni.

Hlavný cieľom druhej etapy procesu integrácie k 1. októbru 2013 je vytvorenie jednotnej a prehľadnej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy sústredením pôsobností vybraných orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu na miestnej úrovni, ktorý bude vykonávať pôsobnosť na prevažnej väčšine úsekov štátnej správy.

K 1. októbru 2013 vzniklo 72 okresných úradov v sídlach kopírujúcich územnosprávne členenie SR. Agendu okresných úradov bude tvoriť agenda pôvodných obvodných úradov (miestna štátna správa, živnosti, matriky, občianstva, priestupky,..) ako aj integrovaných špecializovaných úradov štátnej správy. Zároveň bolo zrušených 248 obvodných úradov životného prostredia, obvodných úradov cestnej dopravy a pozemných komunikácii, obvodných lesných úradov, obvodných pozemkových úradov a správ katastra.

Z pôvodného počtu 50 obvodných úradov sa okresnými stalo 49 úradov. Zároveň sa vytvára 23 nových okresných úradov pre integrovanú agendu štátnej správy ako zázemie

(back-office) na dostupnejšie služby pre občanov, ktoré budú poskytované na pripravovaných klientskych centrách (front-office).

Ústredná štátna správa

Okrem reformy miestnej štátnej správy si ESO kladie za cieľ aj zefektívnenie ústrednej štátnej správy.

Pre dosiahnutie úspor boli identifikované najmä tieto dve oblasti:

•Osobné výdavky

•Výdavky na tovary a služby

Úspory zahrnuté v rozpočte verejnej správy na roky 2013 až 2015

Úspory, ktoré sú identifikované v súvislosti s reformou ESO, boli Ministerstvom financií SR zahrnuté do rozpočtu formou plošného viazania výdavkov vo vybraných organizáciách štátnej správy, na rok 2013 v celkovej výške 129,5 mil. eur (z toho na osobných výdavkoch 32 mil. eur a 97,5 mil. eur na výdavkoch na tovaroch a službách). Úspory na rok 2013 boli vyčíslené spôsobom „top-down“ a teda plošným viazaním výdavkov. Vychádzalo sa z predpokladu, že väčšina ústredných orgánov štátnej správy si vytvára vnútorné rezervy. Tieto boli identifikované skúmaním realizovaných zmien vykonávaných kapitolami štátneho rozpočtu počas bežného roka. Plošným viazaním výdavkov sa vytvoril tlak na zvýšenie efektívnosti formou hľadania vnútorných rezerv zo strany samotných ministerstiev. Pre trvalé udržanie dosiahnutých úspor aj v ďalších rokoch, je však potrebné zrealizovať štrukturálne zmeny, ktoré si kladie za svoj cieľ reforma ESO. Legislatívne zmeny, ktorých prvá časť bola prijatá prostredníctvom zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktoré budú prijímané v ďalších etapách reformy ESO, majú za cieľ vytvoriť inštitucionálny a právny rámec, ktorý umožní efektívnejšie fungovanie štátnej správy a tým umožní znižovanie výdavkov v porovnaní so súčasným stavom.

Dodatočné úspory zahrnuté v rozpočte verejnej správy na roky 2014 až 2016

Hlavným nositeľom úspor na rok 2014 bolo rámcové posúdenie činností a kompetencií ústredných orgánov štátnej správy spolu s ich podriadenými príspevkovými a rozpočtovými organizáciami, a to s cieľom navrhnúť opatrenia zamerané na ich konsolidáciu, optimalizáciu ich počtu a úsporu finančných prostriedkov.

Odporúčania boli navrhnuté s cieľom skvalitniť služby občanom a podnikateľským subjektom a tiež s cieľom významne znížiť výdavky rozpočtu verejnej správy. Znižovanie výdavkov jednotlivých organizácií na individuálnej báze je účinnejšie než plošné znižovanie výdavkov, pretože umožňuje diferencovať medzi inštitúciami, ktorých výkon má zásadný vplyv na plnenie základných funkcií štátu a tými, ktorých aktivity majú na trhu ekvivalent, alebo sú využívané iba v obmedzenej miere.

Počas analýzy bolo posúdených vyše 400 príspevkových a rozpočtových organizácií, fondov a špeciálnych organizácii zriadených zákonom.

Z posudzovaných organizácií boli vyňaté školy a vzdelávacie inštitúcie, ako aj zdravotnícke zariadenia. Všeobecný princíp, podľa ktorého boli formulované odporúčania týkajúce sa jednotlivých organizácií predstavuje možnosť spájať agendy a organizačné

zázemie subjektov s rovnakým, alebo príbuzným predmetom činnosti. Hlavným zdrojom úspor je potenciál zdieľania podporných činností a materiálneho vybavenia jednotlivými subjektmi, teda využitie úspor z rozsahu.

Dôležitou súčasťou konsolidačných opatrení bola aj príjmová stránka rozpočtu verejnej správy, konkrétne oblasť nedaňových príjmov.

Na základe vyššie uvedených princípov boli v jednotlivých oblastiach rozpočtu verejnej správy na rok 2014 realizované opatrenia na úrovni približne 333 mil. eur. Jedná sa najmä o nasledovné oblasti:

Ministerstvo zahraničných vecí SR

Kapitola pristúpila k reštrukturalizácii majetku vo svojej správe v zahraničí s cieľom naplnenia príjmov z odpredaja neefektívne využívaného majetku v roku 2014 v sume 3,2 mil. eur. Reštrukturalizácia majetku prinesie v ďalších rokoch, okrem kapitálových príjmov vo výške 0,6 mil. eur, aj úsporu v prevádzkových výdavkoch a zníženie potreby kapitálových výdavkov na rekonštrukcie neefektívne využívaného nehnuteľného majetku.

Úsporné opatrenia vo výdavkoch sú realizované vo výške 2,8 mil. eur, pričom bude dosiahnutá úspora v oblasti osobných a prevádzkových výdavkov vo výške 2,1 mil. eur z dôvodu racionalizácie systemizovaných miest a optimalizácie siete zastupiteľských úradov (zatvorenie GK Los Angeles, zníženie systemizácie a presťahovanie ZÚ Abuja, presťahovanie SI Budapešť, SI Praha, posunutie termínu otvorenia ZÚ Tunis a zrušenie nájmu ZÚ Tripolis a pod.), ako aj úspora v oblasti prevádzkových výdavkov ústredia v sume 0,3 mil. eur zefektívnením finančných tokov a prehodnotením projektov, osobitne v oblasti informačných a komunikačných technológií. Kapitola prijíma úsporné opatrenia vo vzťahu k svojim podriadeným organizáciám vo výške 0,3 mil. eur. Úspory na dotačných programoch sú vo výške 0,1 mil. eur.

V rokoch 2015 a 2016 budú úsporné opatrenia realizované vo výške 5,4 mil. eur, a to najmä v oblasti osobných výdavkov a v oblasti výdavkov na tovary a služby z už prijatých systémových racionalizačných opatrení na úradoch a v ústredí. Kapitola prijíma ďalšie úsporné opatrenia vo vzťahu k svojim podriadeným organizáciám napríklad formou transformácie Správy účelových zariadení.

Ministerstvo obrany SR

V rámci úsporných opatrení kapitola plánuje znížiť výdavky v rokoch 2014 až 2016 o sumu 32 mil. eur každoročne. Kapitola plánuje znížiť príplatok za bojovú pohotovosťo 2,8 mil. eur, dotáciu na osobitný účet o 20 mil. eur a výdavky na tovary a služby o 9,2 mil. eur. Táto úspora sa má premietnuť na výdavkoch na energie, štrukturálnymi zmenami v oblasti všeobecných materiálov a pohonných hmôt a zefektívnením údržby prevádzkových strojov, prístrojov a zariadení.

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo vnútra SR v rámci konsolidačných opatrení na strane príjmov a výdavkov na rok 2014 prijme opatrenia v sume takmer 35 mil. eur. Z toho 22 mil. eur sú výnosy z predaja prebytočných budov ako výsledok reorganizácie štátnej správy v rámci programu ESO. Ostatné úspory vo výške 13 mil. eur sú vo výdavkovej časti a súvisia najmä so správou a prevádzkou prebytočných budov ale aj s inými prevádzkovými nákladmi štátnej správy. Z toho takmer polovica súvisí s úsporami na energiách, vodnom a stočnom a zhruba 3,5 mil. eur sa plánuje ušetriť na výdavkoch za prenájmy budov. Ďalšie úspory vo výdavkoch sa plánujú z prevádzky a údržby prebytočných budov a uvoľnených prenájmov (najmä stráženie, bežná údržba, opravy).

Ministerstvo spravodlivosti SR

V rokoch 2014 až 2016 kapitola zvýšila rozpočtované príjmy v súdnictve v sume 1,0 mil. eur, ktoré naplní z poplatkov a platieb za právne služby a poradensko-konzultačné služby, ako i za iné nedaňové príjmy a vo väzenstve v sume 1,0 mil. eur, ktoré sa naplnia z predaja výrobkov, tovarov a služieb, ako aj za iné nedaňové príjmy.

Úsporné opatrenia vo výdavkoch v rokoch 2014 až 2016 sú realizované vo výške 3,1 mil. eur, úsporu realizovala kapitola dosiahne zreálnením rozpočtovaných výdavkov v súdnictve v sume 1,76 mil. eur, ktorú viaže na rekonštrukciách objektov súdov a vo väzenstve v sume 1,30 mil. eur, ktoré viaže na rekonštrukciách objektov ústavov zboru.

Ministerstvo financií SR

Kapitola realizuje konsolidačné opatrenia prostredníctvom uskutočňovania dividendovej politiky v spoločnostiach, v ktorých vykonáva akcionárske práva aj so zameraním na zvyšovanie efektívnosti v ich fungovaní. Týmto sa predpokladá zvýšený príjem z dividend o vyše 80 mil. eur. Zároveň zvýšila rozpočtované kapitálové príjmy o 2 mil. eur z predaja prebytočného majetku Finančného riaditeľstva SR - Školské a rehabilitačné stredisko Vyšehradné, DÚ Prešov, bývalý DÚ Bratislava IV, bývalé DR SR pracovisko Košice.

Úsporné opatrenia premietla kapitola v prevádzkových výdavkoch znížením výdavkov na úrade MF SR o 1,5 mil. eur na službách. Zefektívnením činnosti bolo možné pristúpiť k zníženiu výdavkov Finančného riaditeľstva o 0,8 mil. eur na energiách a o 0,8 mil. eur na poštových a telekomunikačných službách.

Kapitálové výdavky boli znížené o 3,1 mil. eur znížením rozpočtovaných prostriedkov na nákup softvérov, dopravných prostriedkov a klimatizáciu budovy MF SR. Úspory na Finančnom riaditeľstve SR sa premietli do zníženia výdavkov na nákup softvéru a výpočtovej techniky vo výške 0,6 mil. eur.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

Úsporné opatrenia vo výške 4,17 mil. eur MŠVVŠ SR sa premietli vo všetkých kategóriách ekonomickej klasifikácie okrem mzdových prostriedkov. Kapitola na rok 2014 navrhuje viazanie výdavkov na poistné v administratíve z dôvodu zníženia výšky odmien na základe dohôd o vykonaní práce, na tovaroch a službách v oblastiach administratívy, vedy a výskumu.

Ministerstvo zdravotníctva SR

Kapitola navrhla zvýšenie správnych poplatkov Štátneho ústavu kontroly liečiv v sume 1,4 mil. eur. Vyššie príjmy sa očakávajú za vydanie rozhodnutí o registrácií liekov, jej zmene, resp. za predĺženie registrácie. Zároveň očakáva vyššie príjmy z predaja majetku regionálnych úradov verejného zdravotníctva o 0,28 mil. eur v nadväznosti na pripravovanú racionalizáciu siete úradov verejného zdravotníctva.

Pripravovaná racionalizácia úradov verejného zdravotníctva má priniesť úsporu osobných výdavkov v sume 6,0 mil. eur na základe plošného zníženia miezd a odvodov a súčasne postupného zníženia počtu zamestnancov v Úrade verejného zdravotníctva SR a v 36 regionálnych úradoch. V nadväznosti na zníženie počtu zamestnancov sa navrhuje aj zníženie tovarov a služieb o 0,3 mil. eur. Ďalším z navrhovaných opatrení je zníženie transferu poskytovaného zo štátneho rozpočtu pre Slovenskú zdravotnícku univerzitu, a to v objeme 0,2 mil. eur. Oblasťou, v ktorej sa má realizovať úspora je aj aparát ministerstva, konkrétne oblasť tovarov a služieb, kde ministerstvo navrhuje zníženie rozpočtu o 0,1 mil. eur. Ďalšie úspory sa navrhujú v nadväznosti na prijatú legislatívnu zmenu financovania príspevkovej organizácie Národného centra zdravotníckych informácií. S účinnosťou od 1. júla 2013 je táto organizácia financovaná z príspevku z verejného zdravotného poistenia. Na základe toho sa navrhuje zníženie prostriedkov štátneho rozpočtu v celkovej sume 2,5 mil. eur, z toho v tovaroch a službách 2,0 mil. eur a kapitálových výdavkov o 0,5 mil. eur.

Ministerstvo kultúry SR

V roku 2014 sa očakávajú vyššie kapitálové príjmy z dôvodu odpredaja prebytočného majetku vo výške 15,0 mil. eur.

V rámci úsporných opatrení sa navrhuje zníženie transferu pre verejnoprávnu inštitúciu Rozhlas a televízia Slovenska o 3,5 mil. eur. RTVS bude mať k dispozícii nevyčerpané zdroje z roku 2011 a 2013.

Ministerstvo hospodárstva SR

V roku 2014 sa v kapitole zvyšujú príjmy z dividend Transpetrol, a. s. o sumu 5,6 mil. eur. Uvedený nárast je spôsobený vyšším objemom prepravy ropy za prvé tri štvrťroky v porovnaní s očakávaniami, ako aj úspornými opatreniami realizovanými v oblasti prevádzkových výdavkov spoločnosťou Transpetrol. Spoločnosť MH Invest, s. r. o. dosiahla úsporu výdavkov v porovnaní s plánovaným rozpočtom pri realizácií investície AUO Trenčín, predovšetkým z dôvodu efektívneho verejného obstarávania, ako aj optimalizáciou plánovaných technológií.

V rámci úsporných opatrení sa v kapitole MH SR v roku 2014 znižujú výdavky o 1,2 mil. eur, a to reorganizáciou a zefektívnením činnosti rozpočtových a príspevkových organizácií. Ministerstvo hospodárstva SR má vo svojej pôsobnosti 6 rozpočtových a 2 príspevkové organizácie. Pri posudzovaní možných zmien vo fungovaní organizácií kapitoly muselo ministerstvo posúdiť desiatky národných a európskych právnych predpisov, ako aj záväzkov SR vyplývajúcich z Dohovoru o kontrole a označovaní výrobkov z drahých kovov. Výsledkom je transformácia rozpočtovej organizácie Múzea obchodu na príspevkovú organizáciu, včlenenie rozpočtovej organizácie Centrum pre chemické látky a prípravky do

rozpočtovej organizácie Ministerstva hospodárstva SR a zlúčenie Štátnej energetickej inšpekcie so Slovenskou obchodnou inšpekciou. Týmito zmenami bude mať ministerstvo v pôsobnosti 3 rozpočtové organizácie a 3 príspevkové organizácie. Zmeny súvisiace s pôsobnosťou Centra pre chemické látky a prípravky a Štátnej energetickej inšpekcia sa riešia v legislatívnom procese prostredníctvom pripravovaného zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o orgánoch štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trhu a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Opatrenia zároveň vyvolávajú potrebu ďalších legislatívnych úprav kompetencií zlúčených organizácií.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Kapitola v rámci konsolidačných opatrení navrhla zvýšiť záväzný ukazovateľ príjmov o osobitné odvody zo zisku po zdanení štátnych podnikov v sume 5,3 mil. eur, z toho Lesy SR v sume 5 mil. eur, Plemenárske služby SR v sume 20 tis. eur a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič v sume 300 tis. eur. Zároveň kapitola navrhla na rok 2014 zvýšenie príjmov o 12,8 mil. eur, ktoré sa majú dosiahnuť vyššími príjmami získanými na základe vykonávaných cielených kontrol, ktoré slúžia na zníženie rizík v potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti s cieľom obmedziť dovoz zdravotne nebezpečných a nekvalitných potravín o 1,7 mil. eur, príjmami z predaja kapitálových aktív v sume 10,8 mil. eur, kde sa jedná o odpredaj prebytočného majetku rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti kapitoly MPRV SR a inými príjmami v sume 0,3 mil. eur, ktoré kapitola predpokladá naplniť z príjmov za pridelenú výrobnú kvótu z vybratých prostriedkov zo stanoveného výrobného poplatku na produkciu cukru a izoglukózy a z vybraných prostriedkov zo stanoveného poplatku za uvoľnenie nadbytočného množstva na cukor mimo kvóty na trh Únie.

V oblasti výdavkov kapitola Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR šetrí celkom 4,9 mil. eur, pričom plánuje zásadným spôsobom znížiť počet svojich rozpočtových a príspevkových organizácií. V rámci tejto zásadnej optimalizácie sa pripravuje reorganizácia veterinárnych a potravinových ústavov, veterinárnej a potravinovej správy a poľnohospodárskej a potravinárskej výskumnej základne. Úspora sa bude týkať predovšetkým zefektívnenia výdavkov v oblasti tovarov a služieb. Optimalizačný model takto predpokladá výrazné zásahy do prevádzkového hospodárenia organizácií, pričom dôraz sa kladie na odbúranie neproduktívnych bežných výdavkov a realizáciu perspektívnych investícií s dlhodobým horizontom využitia a pozitívnou výnosovou krivkou.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

V rámci plnenia Programu ESO, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR prehodnotilo činnosti jednotlivých podriadených organizácií kapitoly a na základe získaných výsledkov už v roku 2012 zrušilo rozpočtovú organizáciu - Úrad verejného zdravotníctva MDVRR SR a k 30. júnu 2013 zrušilo príspevkovú organizáciu - Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION. Právnym nástupcom týchto organizácií sa stal ústredný orgán MDVRR SR.

Ďalším krokom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v rámci plnenia Programu ESO je návrh na zlúčenie piatich inštitúcií (rozpočtových organizácií) - regulačných úradov, ktoré patria do pôsobnosti ministerstva. Nevyhnutným krokom na zabezpečenie realizácie tohto procesu bolo vypracovanie návrhu zákona o Úrade pre reguláciu

elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade, ktorý schválila vláda SR dňa 26. septembra 2013. Telekomunikačný úrad SR a Poštový regulačný úrad bude zastupovať spoločný Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a namiesto Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Leteckého úradu SR a Štátnej plavebnej správy bude jeden – Dopravný úrad. Výsledkom týchto opatrení bude úspora v roku 2014 vo výške 0,2 mil. eur a v ďalších rokoch sa predpokladá úspora cca 1,0 mil. eur. Na základe procesnej a personálnej analýzy dochádza zlúčením inštitúcií k optimalizácii zabezpečovania najmä prierezových činností, a teda k zníženiu počtu zamestnancov o 53 osôb. Nejde však o definitívnu výšku úspor, nakoľko ďalšie úspory sa predpokladajú z dôvodu lokalitno-priestorového usporiadania vzniknutých úradov, ktoré sa avšak v súčasnej dobe nedajú vyčísliť.

Okrem uvedeného, ministerstvo prehodnotilo výdavky aj na samotnom ústrednom orgáne, čím sa predpokladá úspora 1,2 mil. eur.

Úrad vlády SR

Kapitola realizuje úsporné opatrenia na výdavkovej strane v celkovej sume 1,5 mil. eur. Čo sa týka štruktúry zníženia, tak ide najmä o bežné výdavky na podporné činnosti Úradu vlády SR vo výške 0,5 mil. eur (najmä výdavky na energie) a o príspevky pre príspevkové organizácie vyše 0,4 mil. eur.

Generálna prokuratúra SR

Úsporné opatrenia vo výdavkoch sú každoročne realizované vo výške 0,4 mil. eur. Úsporu kapitola realizovala znížením výdavkov na tovary a služby, konkrétne na výdavkoch na energie, čo plánuje dosiahnuť centralizáciou obstarávania v tejto oblasti v jednotlivých okresných prokuratúrach.

Slovenský pozemkový fond

Slovenský pozemkový fond predpokladá zvýšené príjmy v sume 0,5 mil. eur z prenajatých pozemkov a v sume 1,1 mil. eur z predaja pozemkov.

Zároveň znižuje bežné výdavky v celkovej sume 1,2 mil. eur, z toho vo výške 0,3 mil. eur na osobných výdavkoch znížením počtu zamestnancov (o 18 pracovníkov), vo výške 0,4 mil. eur na tovaroch a službách a vo výške 0,4 mil. eur na bežných transferoch, v súvislosti so znížením čerpania transferov na náhradu vlastníkov pôdy v zriadených záhradkárskych osadách.

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

Navrhované úspory v objeme 1,8 mil. eur sa očakávajú dosiahnuť v oblasti prenájmu nehnuteľností, znížením nákladov za využívanie ekonomického softvéru iSPIN v dôsledku delimitácie 8 správ katastra v sídle kraja v rámci programu ESO, ako aj znížením nákladov na prevádzku kolkomatov v dôsledku ukončenia ich využívania do 30. júna 2014. Kolkové známky stratia svoju platnosť, nahradí ich nový systém platenia, centrálnej evidencie a zúčtovania za správne a súdne poplatky prostredníctvom systému elektronických kolkov, čím je možné ukončiť prevádzku kolkomatov.

Štatistický úrad SR

Kapitola viaže prostriedky prierezovo na všetkých kategóriách. Na mzdách a platoch ide o sumu 0,8 mil. eur, v tom 0,7 mil. eur z prostriedkov určených na bežné činnosti, 14,5 tis. eur z prostriedkov určených na SODB 2011 a 90 tis. eur z prostriedkov určených na voľby. Na kategórii poistné ide o sumu 0,7 mil. eur. Na tovaroch a službách ide o sumu 0,4 mil. eur, v tom 0,1 mil. eur zo špeciálnych služieb určených na bežné podporné činnosti a 0,3 mil. eur z prostriedkov určených na voľby. Bežné transfery sú znížené o sumu 0,15 mil. eur z bežného transferu určeného príspevkovej organizácii INFOSTAT. Na kapitálových výdavkoch je to suma 0,2 mil. eur z prostriedkov určených na nákup softvéru a výpočtovej techniky na voľby.

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR

V kapitole ÚNMS SR sa zvýšili príjmy o 0,9 mil. eur za predaj výrobkov, tovarov a služieb z dôvodu včlenenia príspevkovej organizácie Slovenský ústav technickej normalizácie do rozpočtovej organizácie ÚNMS SR.

V rámci úsporných opatrení sa v kapitole ÚNMS SR každoročne znižujú výdavky o 2,1 mil. eur, a to reorganizáciou a zefektívnením činnosti rozpočtových a príspevkových organizácií. V rámci reorganizácie sa predpokladá transformácia príspevkovej organizácie Slovenský metrologický ústav na neziskovú organizáciu a príspevková organizácia Slovenský ústav technickej normalizácie by sa mal včleniť do rozpočtovej organizácie ÚNMS SR.

Protimonopolný úrad SR

Kapitola v rokoch 2014 až 2016 zabezpečí 0,2 mil. eur každoročne príjem z vybraných pokút. Zároveň každoročne kapitola predpokladá usporiť výdavky v celkovej sume74 tis. eur, z toho vo výške 70 tis. eur na osobných výdavkoch znížením počtu zamestnancov o 5 % a v ostatných výdavkoch na softvér.

Správa štátnych hmotných rezerv SR

Kapitola plánuje v roku 2014 zvýšiť príjem z predaja hmotných rezerv a mobilizačných rezerv v sume 11,2 mil. eur. V rámci úsporných opatrení kapitola plánuje znížiť výdavky v rokoch 2014 až 2016 v sume 0,7 mil. eur každoročne. V roku 2014 kapitola plánuje znížiť výdavky na objekty závodov a ústredia SŠHR SR, v roku 2015 výdavky na tvorbu a doplnenie hmotných rezerv a v roku 2016 výdavky na doplnenie mobilizačných rezerv SŠHR SR v rámci štátnych hmotných rezerv pre obranu.

Slovenská akadémia vied

V rokoch 2014 až 2016 každoročne kapitola predpokladá usporiť výdavky v sume 2,7 mil. eur, z toho vo výške 0,7 mil. eur na osobných výdavkoch znížením počtu zamestnancov v rozpočtových organizáciách, na výdavkoch na tovary a služby v sume 0,6 mil. eur znížením výdavkov na energie, poštové a komunikačné služby a infraštruktúru, na nákup výpočtovej techniky, softvéru, licencií, všeobecného materiálu. Viazanie bežných transferov v sume 1,4 mil. eur sa premietlo v znížení výdavkov pre príspevkové organizácie.

SAV dlhodobo vykonáva opatrenia k zvýšeniu kvality vedeckého bádania pri zachovaní maximálnej efektívnosti využívania pridelených verejných prostriedkov. V roku

2012 prebehla periodická akreditácia všetkých vedeckých organizácií SAV, zrušila sa jedna neefektívna organizácia - Správa účelových zariadení SAV. SAV v spolupráci s MŠVVŠ SR, MF SR a MVSR odštartovala legislatívny proces transformácie SAV na verejno-výskumnú inštitúciu a súčasne pripravuje reštrukturalizáciu vedeckých organizácií. V nadväznosti na prijatý program ESO Predsedníctvo SAV prijalo uznesenie dňa 1. augusta 2013, ktorým schválilo zámer na zlúčenie organizácií SAV do 9 samostatných celkov – vedeckých organizácií podľa sekcií v jednotlivých oddeleniach (Sekcia geovied, Sekcia technických vied, Sekcia matematicko-fyzikálnych vied, Sekcia chemicko-biologických vied, Sekcia lekárskych vied, Sekcia poľnohospodárskych a veterinárnych vied, Sekcia vied o dejinách, Sekcia vied o spoločnosti a človeku, Sekcia vied o kultúre a umení).

Úrad jadrového dozoru SR

V rámci úsporných opatrení sa v kapitole ÚJD SR každoročne znižujú výdavky na tovaroch a službách o 205,8 tis. eur, primárne určené na služby, štúdie, expertízy a posudky.

Národný bezpečnostný úrad

Kapitola plánuje znížiť výdavky v rokoch 2014 až 2016 v sume 0,4 mil. eur každoročne zefektívnením údržby špeciálnych strojov, prístrojov a zariadení.

4.3. Zamestnanosť vo verejnej správe

4.3.1. Verejná správa

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 za oblasť osobných výdavkov vychádza z rozhodnutia vlády SR, v zmysle ktorého sa od roku 2013 v nadväznosti na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 438/2012 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2013 zvýšili platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov odmeňovaných podľa prílohy č. 7 zákona č. 553/2003 Z. z. o 5 % a platy nepedagogických zamestnancov škôl, školských zariadení a vybraných zariadení MPSVR SR a zamestnancov vysokých škôl s výnimkou zamestnancov odmeňovaných podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov o úroveň zodpovedajúcu 5 % ich tarifných platov.

Okrem vyššie uvedeného je v tejto časti dokumentu premietnutá dohoda z rokovania o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa na rok 2014.

Zároveň návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 zohľadňuje jednorazové vplyvy, predovšetkým viazanie výdavkov súvisiace s Programom ESO, prijaté legislatívne normy, uznesenia vlády SR, resp. zohľadnenie rozpočtových opatrení vykonaných v priebehu roka 2013.

Pre ústavných činiteľov, vrátane sudcov, prokurátorov a pre štátnych zamestnancov vo verejných funkciách sa predpokladá zachovanie ich platov na úrovni roku 2013.

V limitoch osobných výdavkov a v počtoch zamestnancov je okrem iných zmien premietnutá aj II. etapa Programu ESO, v rámci ktorej boli v termíne od 1. októbra 2013 delimitované finančné prostriedky ako aj funkčné miesta z jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu za obvodné úrady životného prostredia, obvodné lesné úrady, obvodné pozemkové

úrady, obvodné úrady pre cestnú dopravu a komunikácie a za správy katastra do kapitoly Ministerstva vnútra SR.

V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2014 sa predpokladá, že verejný sektor bude v ústrednej správe, vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia a v územnej samospráve zamestnávať cca 343 tis. osôb. Najväčším zamestnávateľom verejného sektora je územná samospráva, ktorá zamestnáva viac ako 51 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Subjekty verejnej správy

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

SPOLU (osoby)

345 493

338 921

345 225

338 682

343 283

343 560

343 307

A/ Ústredná správa spolu (bez SIS)

156 396

155 200

162 409

155 832

160 990

160 978

160 977

z toho:

štátne rozpočtové organizácie

122 171

121 133

127 814

121 547

126 912

126 894

126 893

štátne príspevkové organizácie

9 974

9 999

10 439

10 158

9 958

9 954

9 952

štátne účelové fondy spolu

108

110

112

Fond národného majetku SR

Slovenský pozemkový fond

283

284

280

277

262

270

verejné vysoké školy

21 538

21 467

21 529

21 579

21 529

ďalšie subjekty spolu

2 303

2 189

2 216

2 136

2 186

B/ Územná samospráva spolu

181 639

176 632

175 838

175 213

175 502

175 250

C/ Fondy sociálneho a zdravotného poistenia spolu

7 458

7 089

6 978

7 012

7 080

Poznámka:

Očakávaná skutočnosť 2013 predstavuje údaje zo štatistiky za I. polrok 2013 s výnimkou regionálneho školstva (predikcia MŠVVŠ SR).Návrh rozpočtu verejnej správy 2014 až 2016 za územnú samosprávu vychádza zo skutočnosti za rok 2012 po zohľadnení zníženia počtu pedagogických zamestnancov regionálneho školstva územnej samosprávy oproti očakávanej skutočnosti 2013.

Z hľadiska financovania je väčšina zamestnancov verejného sektora na Slovensku napojená na štátny rozpočet a ich prehľad je uvedený v tabuľke.

Subjekty verejnej správy podľa zdroja financovania

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

SPOLU (osoby)

345 493

338 921

345 225

338 682

343 283

343 560

343 307

1) Štátny rozpočet

220 634

218 425

224 882

217 945

222 058

221 943

221 300

2) Územná samospráva bez regionálneho školstva

114 688

110 806

110 738

111 177

111 554

111 936

112 324

3) Fondy sociálneho a zdravotného poistenia spolu

7 458

7 089

6 978

7 012

7 080

4) Ostatné

2 713

2 601

2 627

2 548

2 591

2 601

2 603

Poznámka:

Očakávaná skutočnosť 2013 predstavuje údaje zo štatistiky za I. polrok 2013.

Na osobné výdavky zamestnancov verejnej správy bude v roku 2014 vyčlenených viac ako 4,69 mld. eur, čo predstavuje 16,8 % z celkových verejných výdavkov.

Prehľad o skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2011 a 2012, o rozpočte na rok 2013 a o návrhu rozpočtu na roky 2014 až 2016 je uvedený v tabuľke.

Verejná správa spolu

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Počet zamestnancov

(osoby)

345 493

338 921

345 225

338 682

343 283

343 560

343 307

Osobné výdavky

eur

4 477 566 655

4 561 353 479

4 406 116 275

4 590 562 000

4 692 568 904

4 649 655 832

4 621 222 715

z toho: mzdové výdavky

eur

3 320 951 448

3 382 957 532

3 268 386 137

3 391 127 000

3 463 966 018

3 435 933 826

3 413 829 509

Priemerný mzdový výdavok

eur

801,02

831,8

788,95

834,39

840,89

833,41

828,66

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

786

805

826,0

849,0

878,0

909,0

Pomer:Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

1,02

1,03

0,96

1,01

0,99

0,95

0,91

Poznámka:

Skutočnosť osobných výdavkov v rokoch 2011 a 2012 - Štátny záverečný účet SR.

V Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 sa predpokladá pokles priemerného mzdového výdavku zamestnancov vo verejnom sektore voči priemernej mzde v hospodárstve Slovenskej republiky v rozpätí od 0,99 po 0,91.

4.3.2. Zamestnanosť financovaná zo štátneho rozpočtu

Rozpočet osobných výdavkov zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu zohľadňuje výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vrátane poistného a príspevku do poisťovní pre zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, verejných vysokých škôl a preneseného výkonu štátnej správy na úseku regionálneho školstva v počte 222 058 osôb a výdavky 7 437 zamestnancov na úseku regionálneho školstva súkromných a cirkevných zriaďovateľov, ktorí nie sú zaradení do sektora verejnej správy, ale financovaní sú prostredníctvom štátneho rozpočtu.

V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 dochádza k zníženiu počtu zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu o 2 682 osôb, a to predovšetkým v nadväznosti na konsolidačné opatrenia v rámci Programu ESO, ako aj z dôvodu optimalizácie počtu zamestnancov regionálneho školstva v územnej samospráve. V štátnych rozpočtových organizáciách došlo k zníženiu počtu zamestnancov celkom o 902 osôb a v štátnych príspevkových organizáciách o 481 osôb.

Prehľad o počte zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu poskytuje tabuľka.

Počet zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

SPOLU (osoby)

228 138

226 074

232 177

225 448

229 495

229 373

228 663

štátne rozpočtové organizácie

122 171

121 133

127 814

121 547

126 912

126 894

126 893

štátne príspevkové organizácie

9 974

9 999

10 439

10 158

9 958

9 954

9 952

verejné vysoké školy

21 538

21 467

21 529

21 579

21 529

regionálne školstvo v územnej samospráve

66 951

65 826

65 100

64 661

63 659

63 566

62 926

regionálne školstvo súkromných a cirkevných zriaďovateľov*

7 504

7 649

7 295

7 503

7 437

7 430

7 363

Poznámka:

*nepatrí do sektora verejnej správyOčakávaná skutočnosť 2013 v regionálnom školstve z podkladov MŠVVŠ SR a v ostatných subjektoch zo štatistiky za I. polrok 2013

Osobné výdavky rozpočtových organizácií štátu

Návrh rozpočtu osobných výdavkov zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu na rok 2014 je zostavený pre 126 912 zamestnancov. Tento počet

zamestnancov je v porovnaní so schváleným počtom zamestnancov na rok 2013 nižší o 902 osôb. Na znížení počtu zamestnancov rozpočtových organizácií sa podieľalo predovšetkým zníženie počtu osôb o 1 004 nadväzujúce na konsolidačné opatrenia v rámci Programu ESO. Naopak, k miernemu zvýšeniu počtu zamestnancov došlo v kapitole Ministerstva životného prostredia SR (o 39 osôb získaných presunom z príspevkových organizácií) na realizáciu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, na administratívne kapacity a posilnenie činnosti úradu.

Prehľad o vývoji počtu zamestnancov a ich priemernom mzdovom výdavku podľa kategórií v jednotlivých rokoch je uvedený v tabuľke.

Priemerný mzdový výdavokzamestnancov rozpočtových organizáciípodľa odmeňovacích predpisov

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Počet zamestnancov spolu

osoby

122 171

121 133

127 814

121 547

126 912

126 894

126 893

priemerný mzdový výdavok spolu

eur

1 023,00

1 040,94

964,52

1 050,91

1 007,82

992,73

1 002,99

z toho: štátna služba

osoby

36 204

36 228

38 007

36 350

37 746

37 730

37 729

priemerný mzdový výdavok

eur

953,32

968,82

840,03

944,72

872,39

863,61

865,99

verejná služba

osoby

36 094

35 884

36 649

36 068

36 359

36 357

priemerný mzdový výdavok

eur

715,34

733,46

668,87

721,52

728,10

708,84

716,33

hasiči

osoby

4 212

4 197

4 414

4 278

4 414

priemerný mzdový výdavok

eur

1 054,42

1 084,96

1 003,14

1 038,34

1 071,73

1 019,15

colníci

osoby

3 226

2 935

3 305

2 933

3 134

priemerný mzdový výdavok

eur

1 093,26

1 109,59

979,80

1 127,49

1 049,26

policajti

osoby

26 236

26 091

28 159

26 358

28 059

priemerný mzdový výdavok

eur

1 223,99

1 232,42

1 147,41

1 180,22

1 231,32

1 175,93

1 176,95

vojaci

osoby

13 744

13 383

14 716

13 151

14 636

priemerný mzdový výdavok

eur

1 234,55

1 241,04

1 214,61

1 240,86

1 237,25

ústavní činitelia

osoby

183

179

184

182

184

priemerný mzdový výdavok

eur

3 806,87

3 765,09

4 176,68

3 831,70

3 854,27

3 870,27

sudcovia

osoby

1 334

1 312

1 411

1 314

1 411

priemerný mzdový výdavok

eur

3 162,64

3 445,76

3 549,06

3 451,74

3 549,06

3 565,06

prokurátori

osoby

938

924

969

913

969

priemerný mzdový výdavok

eur

2 861,45

3 142,70

3 314,91

3 200,27

3 292,55

3 308,55

3 308,31

Poznámka:

Očakávaná skutočnosť za r. 2013 podľa jednotlivých odmeňovacích predpisov vychádza zo skutočnosti za I. polrok 2013 a priemerný mzdový výdavok za RO spolu zohľadňuje očakávané čerpanie mzdových výdavkov za celý rok 2013, ktorý v plnej miere nie je premietnutý do jednotlivých odmeňovacích predpisov.

Prehľad o rozpočte a skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2011 a 2012, o rozpočte a očakávanej skutočnosti v roku 2013 a o návrhu rozpočtu v rokoch 2014 až 2016 poskytuje nižšie uvedená tabuľka.

Rozpočtové organizácie kapitol štátneho rozpočtu

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Rozpočet

128 681

128 037

127 814

126 912

126 894

126 893

Počet zamestnancov

Skutočnosťresp. OS

osoby

122 171

121 133

121 547

120 566

120 549

120 548

Rozpočet

eur

1 953 980 665

1 983 650 786

1 980 037 511

2 068 542 344

2 036 665 832

2 057 786 129

Osobné výdavky

Skutočnosťresp. OS

eur

1 999 316 383

2 018 749 889

2 065 114 000

2 068 542 344

2 036 665 832

2 057 786 129

z toho:

Rozpočet

eur

1 463 426 525

1 486 387 330

1 480 960 453

1 534 860 817

1 511 658 520

1 527 276 268

mzdové výdavky

Skutočnosťresp. OS

eur

1 498 526 539

1 513 655 208

1 532 821 000

1 534 860 817

1 511 658 520

1 527 276 268

Priemerný mzdový výdavok – S, resp. OS

eur

1 023,00

1 040,94

1 050,91

1 060,87

1 044,98

1 055,79

Priemerná mzda zamestnanca vhospodárstve SR

eur

786

805

826,0

849,0

878,0

909,0

Pomer:Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

1,30

1,29

1,27

1,25

1,19

1,16

Poznámka:

Skutočnosť osobných výdavkov v rokoch 2011 a 2012 - Štátny záverečný účet SR.Očakávaná skutočnosť v r. 2013 až 2016 zohľadňuje v počtoch zamestnancov 5% neplnenie.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov rozpočtových organizácií štátu v roku 2014 vychádza z úrovne rozpočtu na rok 2014 schváleného v rozpočte verejnej správy na roky 2013 až 2015. Hlavnými zmenami ovplyvňujúcimi rast osobných výdavkov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu v návrhu rozpočtu na roky 2014 až 2016 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 sú:

-5% zvýšenie platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov realizované v roku 2013 v sume 49,8 mil. eur, v tom mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v sume 36,9 mil. eur, ktoré nebolo premietnuté v limite mzdových výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu;

-zvýšenie výdavkov na poistné platené služobným úradom na výsluhový dôchodok o 3 % v kapitolách štátneho rozpočtu v sume 21,0 mil. eur;

Pre ústavných činiteľov, vrátane sudcov a prokurátorov a pre štátnych zamestnancov vo verejných funkciách sa predpokladá zachovanie ich platov na úrovni roku 2013.

Úroveň rozpočtovaného priemerného mzdového výdavku zamestnanca rozpočtových organizácií je ovplyvnená predovšetkým medziročným znížením zamestnancov o 902 osôb. Na jeho výšku má vplyv aj štruktúra zamestnancov odmeňovaných podľa odmeňovacích predpisov, ako aj veková štruktúra zamestnancov. V roku 2014 je možné po zohľadnení 5% neplnenia počtu zamestnancov očakávať dosiahnutie priemerného mzdového výdavku na úrovni 1 060,87 eur.

Osobné výdavky štátnych príspevkových organizácií

Pre zamestnancov štátnych príspevkových organizácií sa na rok 2014 rozpočtujú osobné výdavky v sume 124 mil. eur pre 9 958 zamestnancov, ktoré zohľadňujú závery kolektívneho vyjednávania na najvyššej úrovni. Osobné výdavky v porovnaní s rokom 2013 vzrástli o 1,51 % (1,85 mil. eur). K zníženiu osobných výdavkov došlo v kapitolách Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Štatistického úradu SR a Slovenskej akadémie vied. V kapitole Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR došlo k zrušeniu príspevkových organizácií a k

čiastočnému presunu činností do rozpočtovej sféry v nadväznosti na konsolidačné opatrenia súvisiace s Programom ESO. Osobné výdavky sa medziročne zvyšujú v kapitolách Úradu vlády SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva životného prostredia SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva kultúry SR, čo súvisí s rozpisom osobných výdavkov príslušnými kapitolami štátneho rozpočtu.

Príspevkové organizácie kapitol štátneho rozpočtu

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Rozpočet

10 589

10 526

10 439

9 958

9 954

9 952

Počet zamestnancov

Skutočnosťresp. OS

osoby

9 974

9 999

10 158

9 460

9 456

9 454

Rozpočet

eur

115 555 891

122 557 354

124 402 052

123 645 752

124 507 692

Osobné výdavky

Skutočnosťresp. OS

eur

140 070 345

122 557 354

124 402 052

123 645 752

124 507 692

z toho:

Rozpočet

eur

85 441 166

89 612 068

90 846 840

91 652 020

90 713 764

91 315 050

mzdové výdavky

Skutočnosťresp. OS

eur

103 584 380

90 846 840

91 652 020

90 713 764

91 315 050

Priemerný mzdový výdavok – S, resp. OS

eur

865,45

863,29

745,28

807,36

799,44

804,91

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

786

805

826,0

849,0

878,0

909,0

Pomer:Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

1,10

1,07

0,90

0,95

0,91

0,89

Poznámka:

Skutočnosť osobných výdavkov v rokoch 2011 a 2012 - Štátny záverečný účet SR.Očakávaná skutočnosť v r. 2013 až 2016 zohľadňuje v počtoch zamestnancov 5% neplnenie.

V návrhu rozpočtu štátnych príspevkových organizácií zaradených do sektora verejnej správy na roky 2014 až 2016 sa v roku 2014 predpokladá čerpanie osobných výdavkov v sume 124 mil. eur. Pri 5% neplnení počtu zamestnancov sa v roku 2014 očakáva v príspevkových organizáciách priemerný mesačný mzdový výdavok v sume 807,36 eur.

Osobné výdavky regionálneho školstva financovaného zo štátneho rozpočtu

Financovanie zamestnancov regionálneho školstva upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Z kapitoly Ministerstva vnútra SR sú financované štátne školy a školské zariadenia, ďalej je poskytovaný transfer školám v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a neštátnym zriaďovateľom (cirkevným a súkromným školám). Z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sú financované školy v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov zamestnancov regionálneho školstva v roku 2014 sa rozpočtuje v sume 1,13 mld. eur, v tom mzdy a platy v sume 839 mil. eur.

Pomer počtu žiakov k počtu pedagogických a odborných zamestnancov je v roku 2014 na úrovni očakávanej skutočnosti roka 2013 a predstavuje 11,1.

V roku 2014 sa oproti roku 2013 očakáva pokles počtu pedagogických zamestnancov na úrovni 0,99 %.

Regionálne školstvo (osoby)

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Počet žiakov v školách

729 194

708 843

720 541

695 299

690 724

691 189

691 021

Počet pedagogických a odborných zamestnancov

64 156

63 497

62 563

62 632

62 020

61 413

Počet žiakov na pedagogického zamestnanca

11,4

11,2

11,5

11,1

11,3

Poznámka:

Zdroj: MŠVVŠ SR

Na základe uvedeného sa v roku 2014 predpokladá, že v regionálnom školstve bude zamestnaných celkom 81 420 zamestnancov, z toho 10 028 zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách, 296 zamestnancov v štátnych príspevkových organizáciách a 63 659 zamestnancov v územnej samospráve, u cirkevných a súkromných zriaďovateľov v počte 7 437 osôb.

Z celkového počtu 81 420 zamestnancov na rok 2014 sa pre pedagogických zamestnancov v počte 62 020 osôb rozpočtujú osobné výdavky v sume 969 mil. eur, v tom mzdy a platy v sume 716 mil. eur. Rozdelenie objemu finančných prostriedkov určených na platy pedagogických a odborných zamestnancov je v kompetencii zriaďovateľov.

V roku 2014 sa oproti roku 2013 očakáva zvýšenie priemerného mzdového výdavku zamestnanca regionálneho školstva v priemere o 92,48 eur (10,6 %) na sumu 962,58 eur, čo oproti dosiahnutej skutočnosti za rok 2012 (vrátane zdrojov Európskej únie a mimorozpočtových prostriedkov) predstavuje 13,5% rast.

Prehľad o skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2011 a 2012 (vrátane zdrojov Európskej únie a mimorozpočtových prostriedkov), očakávanej skutočnosti v roku 2013 a návrhu rozpočtu na roky 2014 až 2016 je uvedený v priloženej tabuľke.

Regionálne školstvo

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Počet zamestnancov

osoby

84 713

83 594

82 718

82 132

81 420

81 320

80 613

Osobné výdavky

eur

991 820 444

1 033 845 441

1 037 190 037

1 082 772 512

1 134 450 578

z toho: mzdové výdavky

eur

734 954 016

766 095 177

767 152 395

800 867 242

839 090 664

Priemerný mzdový výdavok

eur

722,98

763,71

772,86

812,58

858,81

859,87

867,41

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

786

805

826

849

878

909

Pomer: Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

0,92

0,95

0,94

0,98

1,01

0,98

0,95

z toho:

Pedagogickí zamestnanci

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Počet zamestnancov

osoby

64 156

63 497

62 563

62 632

62 020

61 413

Osobné výdavky

eur

829 675 999

872 407 633

883 167 317

921 556 469

968 555 392

z toho: mzdové výdavky

eur

614 802 519

646 467 309

653 230 264

681 624 607

716 387 125

Priemerný mzdový výdavok

eur

798,58

848,42

870,10

906,92

962,58

972,09

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

786

805

826

849

878

909

Pomer: Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

1,02

1,05

1,10

1,13

1,1

1,07

Nepedagogickí zamestnanci

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Počet zamestnancov

osoby

20 557

20 097

20 155

19 500

19 400

19 300

19 200

Osobné výdavky

eur

162 144 445

161 437 808

154 022 720

161 216 043

165 895 186

z toho: mzdové výdavky

eur

120 151 497

119 627 868

113 922 131

119 242 635

122 703 539

Priemerný mzdový výdavok

eur

487,07

496,04

471,03

509,58

527,08

529,81

532,57

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

786

805

826

849

878

909

Pomer: Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

0,62

0,57

0,62

0,60

0,59

Poznámka:

Skutočnosť v rokoch 2011 a 2012 je uvedená vrátane zdrojov EÚ a mimorozpočtových prostriedkov.

Osobné výdavky verejných vysokých škôl

Hospodárenie verejných vysokých škôl je upravené zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov rozpočtovaných v rozpočte na roky 2014 až 2016 vychádza z nezávislého postavenia verejných vysokých škôl, čo v praxi znamená, že verejné vysoké školy si prijatý transfer rozpisujú plne vo svojej kompetencii.

Návrh rozpočtu verejných vysokých škôl, po zohľadnení záverov kolektívneho vyjednávania na rok 2014 zohľadňuje osobné výdavky na úrovni 342 mil. eur pre orientačný počet zamestnancov 21 529 osôb. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 sú rozpočtované osobné výdavky vyššie o 8,3 % (26,2 mil. eur). Prehľad o skutočne

dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2011 a 2012, očakávanej skutočnosti v roku 2013 a rozpočtu na roky 2014 až 2016 je uvedený v priloženej tabuľke.

Verejné vysoké školy

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Počet zamestnancov

osoby

21 538

21 467

21 529

21 579

21 529

Osobné výdavky

eur

310 178 990

325 881 172

315 597 169

339 481 553

341 795 666

337 288 821

z toho: mzdové výdavky

eur

230 675 209

242 156 754

234 611 682

253 256 754

252 692 519

249 348 680

Priemerný mzdový výdavok

eur

892,51

940,03

908,12

978,02

978,11

965,17

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

786

805

826,0

849,0

878,0

909,0

Pomer:Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

1,14

1,17

1,10

1,18

1,15

1,10

1,06

Poznámka:

Skutočnosť osobných výdavkov v rokoch 2011 a 2012 z výkazu FIN 1-04.

Orientačný počet zamestnancov verejných vysokých škôl na rok 2014 zostáva zachovaný na úrovni rozpočtu v roku 2013. Vývoj počtu študentov a pomer počtu študentov na 1 zamestnanca je uvedený v priloženej tabuľke.

Verejné vysoké školy (osoby)

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Počet študentov (denní a externí) spolu

158 466

150 996

151 784

146 829

140 930

137 993

Počet zamestnancov

21 538

21 467

21 529

21 579

21 529

Počet študentov na 1 zamestnanca

7,4

7,0

7,1

7,0

6,8

6,6

6,4

Poznámka:

Zdroj: MŠVVŠ SR

4.4. Rozpočtovanie výdavkov podľa vybraných oblastí

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Zdroje príslušnej kapitoly

1 574 892 051

1 603 252 354

2 276 175 815

1 487 375 928

2 165 184 865

1 567 840 548

955 479 235

z toho:

rozpočtové zdroje kapitoly

1 219 014 017

1 259 884 859

1 226 262 534

1 043 631 545

1 190 095 138

1 139 191 085

928 841 645

v tom: bežné výdavky 600

692 419 286

1 025 405 852

858 381 699

882 853 031

860 226 482

864 831 617

868 329 071

610 mzdy

21 966 325

22 049 869

21 726 082

19 845 303

15 656 549

15 561 049

620 odvody

7 996 120

8 026 532

7 563 434

7 046 849

5 574 457

5 409 873

630 tovary a služby

76 431 901

113 128 079

184 661 625

197 605 966

181 763 156

182 154 319

182 973 273

640 bežné transfery

586 024 940

882 201 372

644 430 558

658 354 913

657 232 320

661 706 376

664 384 876

kapitálové výdavky 700

526 594 731

234 479 007

367 880 835

160 778 514

329 868 656

274 359 468

60 512 574

zdroje EÚ vrátane spolufinancovania

341 556 948

342 206 366

1 049 913 281

442 109 675

975 089 727

428 649 463

26 637 590

v tom: 1. program. obdobie EU

127 985

spolufinancovanie zo ŠR

44 968

2. program. obdobie EU

266 282 282

267 350 941

883 906 932

387 222 939

833 151 413

365 308 097

22 641 952

spolufinancovanie zo ŠR

75 101 713

74 855 425

166 006 349

54 886 736

141 938 314

63 341 366

3 995 638

3. program. obdobie EU

spolufinancovanie zo ŠR

presun z minulých rokov § 8

14 319 694

1 161 129

1 634 708

v tom: štátny rozpočet

14 319 694

1 161 129

1 634 708

EU prostriedky

1 184

spolufinancovanie zo ŠR

209

1 161 129

V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „MDVRR SR“) sa rozpočtujú na rok 2014 výdavky v celkovej sume 2,17 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje zníženie o 111 mil. eur, t. j. o 4,88 %.

Zníženie výdavkov kapitoly súvisí najmä so znížením prostriedkov EÚ,spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu nevyhnutných na zabezpečenie plynulého čerpania EÚ prostriedkov.

Súčasne je pokles výdavkov spôsobený úspornými opatreniami v nadväznostina vládou prijatý Program ESO (Efektívna, Spoľahlivá, Otvorená štátna správa) a prechodom8 krajských stavebných úradov v súlade so zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonova 8 obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja v súlade so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, presunom oblasti koordinácie fondov EÚ do pôsobnosti Úradu vlády SR v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zlučovaním regulačných úradov a zrušením príspevkovej organizácie Inštitútu urbanizmu a územného plánovania URBION. Pokles výdavkov z vyššie uvedených opatrení sa dotkol nižšie uvedených osobných výdavkov a výdavkov na tovary a služby.

Objem osobných výdavkov sa na rok 2014 rozpočtuje v sume 21,2 mil. eur a v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 znamená pokles o 8,06 mil. eur, čo predstavuje 27,5 %.

Výdavky na tovary a služby v roku 2014 sa rozpočtujú v objeme 182 mil. eura v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 sú nižšie o 2,90 mil. eur, t. j. o 1,57 %.

Bežné transfery sa na rok 2014 rozpočtujú vo výške 657 mil. eur, v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 sú vyššie o 12,8 mil. eur, t. j. o 1,99 %. Dôvodom zvýšenia výdavkov je kompenzácia finančných dopadov vyplývajúcich zo zníženia poplatku za prístup k železničnej infraštruktúre.

Kapitálové výdavky v roku 2014 v sume 330 mil. eur v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 sú nižšie o 38,0 mil. eur, t. j. o 10,3 %. Zníženie výdavkov je najmä z dôvodu zníženia výdavkov na cestnú a železničnú infraštruktúru.

Výdavky MDVRR SR sú smerované do nasledovných oblastí.

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Zdroje príslušnej kapitoly

1 574 892 051

1 603 252 354

2 276 175 815

1 493 375 928

2 165 184 865

1 567 840 548

955 479 235

Cestná a žel. infraštruktúra

1 328 061 366

1 385 013 829

2 023 958 406

1 260 426 715

1 915 321 238

1 328 774 677

750 708 195

Letecká doprava

8 657 952

10 750 400

6 000 000

7 100 000

1 000 000

Podpora bývania

157 949 288

142 081 562

164 454 000

151 152 641

167 954 000

158 404 000

149 004 000

OP Tech. Pomoc

10 181 204

2 404 915

16 779 790

1 352 700

23 265 462

24 894 831

Cestovný ruch

5 120 273

7 142 978

9 399 684

7 957 599

11 215 880

Ostatné činnosti

64 921 968

55 858 670

55 583 935

59 386 273

46 420 285

43 551 160

Cestná a železničná infraštruktúra

Na cestnú a železničnú infraštruktúru spolu s vlastnými zdrojmi Národnej diaľničnej spoločnosti (ďalej len „NDS“) na investície a údržbu je na rok 2014 k dispozícii 2,06 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje pokles o 20,2 mil. eur, t. j. o 0,97 %. Na tomto poklese sa podieľajú zdroje EÚ, spolufinancovania a prostriedky štátneho rozpočtu.

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Prostriedky ŠR

996 684 229

1 045 212 378

990 824 915

819 669 740

963 496 973

925 020 045

724 070 605

Prostriedky EÚ

258 723 917

265 374 073

870 060 291

386 122 939

814 165 615

344 934 091

22 641 952

Spolufinancovanie

72 653 220

74 427 378

163 073 200

54 634 036

137 658 650

58 820 541

3 995 638

Spolu

1 328 061 366

1 385 013 829

2 023 958 406

1 260 426 715

1 915 321 238

1 328 774 677

750 708 195

Prostriedky EÚ TEN-T mimoroz.

591 293

100 644

2 224 545

600 000

Vlastné zdroje NDS na cest. inf.

24 714 573

35 241 852

50 961 219

54 718 021

141 016 877

141 671 103

176 277 361

Celkom zdroje

1 353 367 232

1 420 356 325

2 077 144 170

1 317 369 281

2 056 938 115

1 471 045 780

927 585 556

V kapitole MDVRR SR sú rozpočtované výdavky v sume 1,92 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje pokles o 109 mil. eur, t. j. o 5,37 %.

Výdavky zo zdrojov EÚ v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 sú nižšie o 55, 9 mil. eur, t. j. o 6,42 % a zo spolufinancovania sú nižšie o 25,4 mil. eur, t. j. o 15,6 %.

Z prostriedkov štátneho rozpočtu sú rozpočtované výdavky v sume 964 mil. eur,čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje pokles o 27,3 mil. eur,t. j. o 2,76 %.

Ďalším zdrojom sú mimorozpočtové prostriedky EÚ na TEN-T projekty vo výške600 tis. eur.

Z vlastných zdrojov NDS sa v roku 2014 predpokladá čerpať 141 mil. eur na výstavbu, údržbu a opravy diaľnic a rýchlostných ciest, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje nárast o 90,1 mil. eur, t. j. o 177 % v nadväznosti na zámer čerpania úverov.

Operačný program Doprava

OPD investície spolu, v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

NDS výstavba

82 894 351

95 763 661

616 351 838

209 952 298

525 983 338

306 410 649

26 637 590

Prostriedky EÚ

50 462 539

65 614 597

373 333 000

153 430 238

322 625 931

144 243 136

22 641 952

Spolufinancovanie ŠR

8 927 536

11 579 046

65 881 000

24 015 501

56 935 284

25 454 669

3 995 638

ŠR mimo spolufinancovania

23 504 276

18 570 018

177 137 838

32 506 559

146 422 123

136 712 844

SSC výstavba

44 666 722

79 577 331

200 184 553

53 106 270

139 942 091

6 316 203

Prostriedky EÚ

28 492 096

60 257 499

166 183 000

39 653 547

115 532 578

Spolufinancovanie ŠR

5 028 017

10 633 676

29 378 000

5 948 013

20 336 513

ŠR mimo spolufinancovania

11 146 609

8 686 156

4 623 553

7 504 710

4 073 000

6 316 203

ŽSR výstavba

232 068 879

144 489 874

447 615 436

188 872 149

511 599 546

286 846 261

Prostriedky EÚ

142 316 841

104 166 720

310 303 443

149 000 976

363 550 092

195 863 786

Spolufinancovanie ŠR

25 114 737

18 382 362

54 608 352

16 317 505

58 137 790

32 564 628

ŠR mimo spolufinancovania

64 637 301

21 940 792

82 703 641

23 553 668

89 911 664

58 417 847

ŽSSK investície

65 507 496

67 020 460

23 396 696

46 433 222

382

Prostriedky EÚ

32 753 748

33 510 230

11 698 348

38 916 611

191

Spolufinancovanie ŠR (50 %)

32 753 748

33 510 230

11 698 348

7 516 611

191

Technická pomoc spolu

5 527 875

2 147 091

10 050 000

5 957 973

14 705 695

5 628 413

Prostriedky EÚ

4 698 693

1 825 027

8 542 500

5 121 567

12 456 823

4 827 169

Spolufinancovanie ŠR

829 182

322 064

1 507 500

836 406

2 248 872

801 244

OPD investície spolu

430 665 323

388 998 417

1 297 598 523

504 321 912

1 192 231 052

605 201 526

26 637 590

Prostriedky EÚ

258 723 917

265 374 073

870 060 291

386 122 939

814 165 615

344 934 091

22 641 952

Spolufinancovanie ŠR

72 653 220

74 427 378

163 073 200

54 634 036

137 658 650

58 820 541

3 995 638

ŠR mimo spolufinancovania

99 288 186

49 196 966

264 465 032

63 564 937

240 406 787

201 446 894

Na Operačný program Doprava (ďalej len „OPD“) sa v roku 2014 rozpočtujú výdavky v sume 1,19 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje pokles o 105 mil. eur, t. j. o 8,12 %, z dôvodu poklesu výdavkov zo zdrojov EÚ a spolufinancovania a prostriedkov štátneho rozpočtu nevyhnutných k zabezpečeniu plynulého čerpania EÚ prostriedkov.

TEN-T projekty Železníc Slovenskej republiky

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu

11 146 015

7 206 725

16 809 090

14 584 545

8 920 000

Prostriedky EÚ TEN-T (mimorozpočtové)

591 293

100 644

2 224 545

600 000

ŠR na spolufinancovanie k TEN-T (50 %)

336 800

342 661

2 224 545

600 000

Štátna dotácia mimo spolufin. TEN-T

10 217 922

6 763 420

12 360 000

14 584 545

7 720 000

Na TEN-T projekty Železníc Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“) sa rozpočtujú výdavky v sume 8,92 mil. eur. Výška rozpočtovaných výdavkov je v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 nižšia o 7,89 mil. eur, t. j. o 46,9 %. Výdavkami sa realizuje príprava projektov železničnej infraštruktúry, ako sú štúdie a predprojektová dokumentácia, realizácia opatrení na zníženie počtu nezabezpečených priecestí a ďalšie výdavky súvisiace s rozvojom a modernizáciou železničnej infraštruktúry.

Investície NDS a Slovenskej správy ciest mimo OPD

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu

125 446 446

114 744 135

64 981 545

75 628 584

138 263 444

135 386 820

166 423 313

NDS výdavky zo ŠR mimo OPD

64 170 457

66 342 981

41 400 000

31 400 000

SSC výdavky zo ŠR mimo OPD

52 673 603

38 246 271

5 453 769

11 978 763

5 853 775

5 853 765

Zdroje ŠR

116 844 060

104 589 252

46 853 769

53 378 763

37 253 775

37 253 765

NDS investície z vlastných zdrojov

8 602 386

10 154 883

18 127 776

22 249 821

101 009 669

98 133 055

129 169 548

Na investície realizované NDS a Slovenskou správou ciest (ďalej len „SSC“) mimo OPD vrátane vlastných zdrojov NDS sú k dispozícii výdavky v sume 138 mil. eur,čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje zvýšenie o 73,3 mil. eur,t. j. o 113 %.

Na investície realizované NDS a SSC z prostriedkov štátneho rozpočtu sa rozpočtujú výdavky v sume 37,3 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje pokles o 9,60 mil. eur, t. j. o 20,5 %.

Prostriedky na investície z vlastných zdrojov NDS v sume 101 mil. eur sú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 vyššie o 82,9 mil. eur z dôvodu predpokladaného čerpania investičného úveru.

Údržba a opravy ciest a diaľnic

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

NDS a SSC opravy a údržba spolu

105 867 267

102 868 319

101 790 616

124 393 829

109 464 375

112 995 225

116 564 990

NDS - opravy a údržba zo ŠR

28 815 753

28 334 000

28 500 000

29 000 000

SSC - opravy a údržba a prev. výd. SSC zo ŠR

60 939 327

49 447 350

40 457 173

63 425 629

40 457 167

40 457 177

Zdroje ŠR

89 755 080

77 781 350

68 957 173

91 925 629

69 457 167

69 457 177

NDS - opravy a údržba z vlastných zdrojov

16 112 187

25 086 969

32 833 443

32 468 200

40 007 208

43 538 048

47 107 813

Na údržbu a opravy ciest a diaľnic vrátane vlastných zdrojov NDS sú k dispozícii výdavky vo výške 110 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje zvýšenie o 7,67 mil. eur, t. j. o 7,54 %, z toho výdavky štátneho rozpočtu sú vyššie o 500 tis. eur, t. j. o 0,73 %.

Zmluva so ŽSR a zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú

dopravu

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu

404 497 743

707 479 240

465 000 000

477 500 000

ŽSR - zmluva o prevádz. želez. inf.

199 498 108

345 988 371

260 000 000

272 500 000

Zmluvy o dopr. služ. vo ver. záujme

204 999 635

361 490 869

205 000 000

Na zabezpečenie zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry so ŽSR a zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu sú rozpočtované výdavky v sume 478 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje zvýšenie o 12,5 mil. eur, t. j. o 2,69 %. Z uvedenej čiastky sú pre ŽSR na zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry rozpočtované výdavky v sume 250 mil. eura na kompenzáciu finančných dopadov vyplývajúcich zo zníženia poplatku za prístup k železničnej infraštruktúre vo výške 22,5 mil. eur. Na zmluvy o dopravných službách vo

verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu sú rozpočtované výdavky v čiastke205 mil. eur. Uvedenými výdavkami sa zabezpečuje stabilizácia v železničnej doprave.

Výstavba nadradenej cestnej siete a platba za dostupnosť

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu

275 744 438

99 059 489

130 964 396

131 215 866

130 559 244

131 042 209

131 539 663

Platba za dostupnosť

52 921 214

130 564 396

127 691 348

130 559 244

131 042 209

131 539 663

DPH

173 639 298

Príprava a ukonč. PPP projektov

102 105 140

46 138 275

400 000

3 524 518

V roku 2014 sa rozpočtujú výdavky na platbu za dostupnosť pre 2. balík PPP projektu cesty R1 v sume 131 mil. eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 sú výdavky na výstavbu nadradenej cestnej siete a platbu za dostupnosť nižšie o 405 tis. eur, čo predstavuje pokles o 0,31 % z dôvodu nerozpočtovania výdavkov na prípravu a ukončenie projektov.

Hospodárenie NDS

Finančný plán NDS je zostavený na predpoklade rastúcej úrovne jej zadlženia. Zadlženosť NDS na konci roku 2016 v sume 523 mil. eur bude dosahovať 128 % z úrovne roku 2011, t. j. 409 mil. eur.

NDS vlastné zdroje a ich použitie, v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Celkové vlastné zdroje - bez transferu zo ŠR

208 134 944

212 838 031

215 475 469

213 534 848

317 904 424

322 372 046

325 492 143

z toho: diaľničné nálepky

46 246 397

50 551 785

51 734 813

51 738 850

54 321 600

57 000 000

59 000 000

Mýto

153 947 419

154 795 121

158 047 621

156 511 012

158 074 222

159 643 065

160 440 379

iné vlastné zdroje

7 941 128

7 491 125

5 693 035

5 284 986

5 508 602

5 728 981

6 051 764

financovanie cez nové úvery

100 000 000

Celkové použ. zdrojov - bez transferu zo ŠR

196 791 541

180 501 616

215 475 469

213 534 848

317 904 424

322 372 046

325 492 143

z toho: investície do príp. a výstavby D a RC

8 602 386

10 154 883

18 127 776

22 249 821

101 009 669

98 133 055

129 169 548

opravy a údržba D a RC

16 112 187

25 086 969

32 833 443

32 468 200

40 007 208

43 538 048

47 107 813

náklady na ETC (mýto)

102 580 829

79 527 019

80 358 852

84 871 364

98 705 065

97 421 140

61 435 461

diaľ. nál. – prov. z predaja, nákl. na výr.

2 924 084

3 168 479

3 360 988

3 305 814

3 480 000

3 650 000

3 600 000

ostatné režijné náklady

18 227 708

16 003 301

26 094 523

26 332 461

25 829 849

26 197 367

26 599 858

Úroky

11 167 158

9 383 776

17 522 887

7 129 999

11 695 444

16 255 247

20 402 274

splátka istiny úverov

37 177 189

37 177 000

37 177 189

Celkový objem cudzích zdrojov NDS

408 949 080

371 771 892

334 595 000

334 594 703

397 417 514

460 240 325

523 063 136

Vlastné zdroje NDS sa v roku 2014 predpokladajú v sume 318 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje zvýšenie o 102 mil. eur, t. j. o 47,5 %, v nadväznosti na predpokladané čerpanie investičných úverov v sume 100 mil. eur. Rozpočtované príjmy tvoria príjmy z diaľničných nálepiek, mýta, nájmov, výnosov za služby a úverov.

Uvedené zdroje sa použijú na investície do prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, na ich údržbu a opravy, na úhradu nákladov za mýto, náklady súvisiace s výrobou a predajom diaľničných nálepiek, na splátky investičného úveru a na ostatné režijné náklady.

Letecká doprava

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu

8 657 952

10 750 400

6 000 000

7 100 000

1 000 000

Zdroje ŠR

8 657 952

10 750 400

6 000 000

7 100 000

1 000 000

V oblasti leteckej dopravy sú výdavky v roku 2014 rozpočtované vo výške 1,00 mil. eur a sú smerované najmä na poskytovanie služieb súvisiacich s odbavovaním letov oslobodených od odplát.

Podpora rozvoja bývania

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu dotácie

103 045 288

87 177 562

109 550 000

96 248 641

113 050 000

103 500 000

94 100 000

Výst. a obn. byt. fondu (dotácie)

34 532 130

20 082 610

25 000 000

23 904 500

20 000 000

Náhradné nájomné byty

13 550 000

2 250 000

19 050 000

25 500 000

13 100 000

Štát. prémia v staveb. sporení

43 156 131

39 466 525

40 000 000

39 094 141

39 000 000

38 000 000

Bonifikácia k hypotek. úverom

25 357 027

27 628 427

31 000 000

35 000 000

40 000 000

43 000 000

Na podporu rozvoja bývania prostredníctvom poskytovania dotácií sa v roku 2014 rozpočtujú výdavky zo štátneho rozpočtu v sume 113 mil. eur. Výdavky sú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 vyššie o 3,50 mil. eur, t. j. o 3,19 %. Výdavky rastú najmä z dôvodu zvýšenia prostriedkov určených na náhradné nájomné byty na sumu 19,1 mil. eurv nadväznosti na zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom určených na dotácie obciam na obstaranie náhradných nájomných bytov za reštituované byty. Na dotácie na výstavbu a obnovu bytového fondu je určených 20,0 mil. eur. Okrem toho sa v rámci podpory rozvoja bývania rozpočtujú výdavky na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu vo výške 39,0 mil. eur a na štátny príspevok k hypotekárnym úverom v čiastke 35,0 mil. eur.

Z čiastky 35,0 mil. eur na štátny príspevok k hypotekárnym úverom je rozpočtovaných 28,0 mil. eur na príspevok pre mladých, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 predstavuje zvýšenie o 5,00 mil. eur a na ostatné príspevky k hypotekárnym úverom je rozpočtovaných 7,00 mil. eur.

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Zdroje ŠFRB

160 896 305

170 562 534

176 701 868

192 387 500

175 862 311

176 689 142

180 960 973

Transfer zo ŠR

54 904 000

66 433 000

66 433 412

54 904 000

Vlastné príjmy

105 992 305

115 658 534

110 268 868

125 954 088

120 958 311

121 785 142

126 056 973

Významnú úlohu v podpore rozvoja bývania má ŠFRB, ktorého celkové zdroje v roku 2014 predstavujú čiastku 176 mil. eur, čo je zníženie o 840 tis. eur, t. j. o 0,48 % v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013. Príjmy zo štátneho rozpočtu sú v sume 54,9 mil. eur a vlastné príjmy fondu (najmä príjmy zo splácania poskytnutých úverov a z úrokov) predstavujú 121 mil. eur.

Podpora cestovného ruchu

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu zdroje

5 120 273

7 142 978

9 399 684

7 957 599

11 215 880

SACR a administrácia

5 120 273

3 861 675

3 042 978

Dotácie na podporu cestovného ruchu

3 281 303

6 356 706

4 914 621

8 172 902

Výdavky na podporu cestovného ruchu sa na rok 2014 rozpočtujú v sume 11,2 mil. eur a sú určené pre Slovenskú agentúru pre cestovný ruch a na dotácie na podporu cestovného ruchu. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 ide o zvýšenie 1,82 mil. eur,t. j. o 19,3 %.

Operačný program Technická pomoc

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

OP Technická pomoc

10 181 204

2 404 915

16 779 790

1 352 700

23 265 462

24 894 831

Prostriedky EÚ

7 687 534

1 976 868

13 846 641

1 100 000

18 985 798

20 374 006

Spolufinancovanie ŠR

2 493 670

428 047

2 933 149

252 700

4 279 664

4 520 825

Na OP Technická pomoc sú rozpočtované výdavky vo výške 23,3 mil. eur zo zdrojov EÚ a spolufinancovania a v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 sú vyššie o 6,49 mil. eur, čo predstavuje zvýšenie o 38,7 %. Tieto finančné prostriedky predstavujú zdroje na technickú pomoc pre všetky rozpočtové kapitoly disponujúce prostriedkami zo štrukturálnych fondov. Sú smerované do oblastí monitorovania, pracovných a koordinačných skupín, výborov a komisií, posilnenia administratívnych kapacít a na podporu riadenia pomoci, informačných systémov pre oblasť riadenia a implementácie regionálnej politiky SR, finančného riadenia, kontroly a auditu, podpory zavádzania inovatívnych nástrojov.

Administratíva

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Spolu ostatné činnosti

64 921 968

55 858 670

55 583 935

59 386 273

46 428 285

43 551 160

Tvorba a implementácia politík

61 274 654

51 942 443

52 118 883

55 770 890

43 263 769

40 208 944

40 220 444

Civilné a núdzové plánovanie

13 416

9 750

20 045

18 149

20 045

Podpora obrany

1 321 631

1 310 755

1 002 091

679 256

849 256

827 756

Hospodárska mobilizácia

1 705 784

1 679 858

1 645 020

1 645 920

Príspevky SR do MO

606 483

581 063

582 055

Vodná doprava

334 801

214 941

367 168

214 940

Realizácia II. etapy MZP SZO

22 300

30 000

40 000

Protidrogová politika

900

Výdavky na ostatné činnosti sa v roku 2014 navrhujú v sume 46,4 mil. eur a v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 sú nižšie o 9,16 mil. eur, t. j o 16,5 %.V znížení výdavkov je premietnutý presun krajských stavebných úradov a obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja do kapitolyMinisterstva vnútra SR, presun oblasti koordinácie fondov EÚ do kapitoly Úradu vlády SR a úspory zo zlučovania regulačných úradov a zrušenie príspevkovej organizácie Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION.

Na podprogramy, ktoré rozpočtová kapitola rieši ako účastník medzirezortného programu sa rozpočtujú výdavky v sume 2,95 mil. eur. Uvedené výdavky sú určené pre podprogramy Civilné núdzové plánovanie, Dopravná a telekomunikačná podpora, Hospodárska mobilizácia, Príspevky SR do medzinárodných organizácií a Realizácia II. etapy medzinárodných zdravotných predpisov svetovej zdravotníckej organizácie.

Tvorba a implementácia politík

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Tvorba a implementácia politík spolu

61 274 654

51 942 443

52 118 883

55 770 890

43 263 769

40 208 944

40 220 444

Ústredný orgán MDVRR SR

23 987 016

20 416 628

22 399 984

29 669 743

24 807 851

22 530 122

22 541 622

Úrad pre reguláciu železničnej dopravy

1 460 425

1 554 730

1 428 219

1 475 832

1 244 099

1 086 243

Telekomunikačný úrad SR

4 466 906

4 817 936

4 029 999

4 629 689

3 967 973

3 720 510

Letecký úrad

2 535 342

2 593 547

2 282 844

2 270 533

2 262 284

2 147 913

Poštový regulačný úrad

443 447

499 502

692 954

690 462

625 801

516 537

Štátna plavebná správa

1 729 921

1 502 380

1 398 037

1 403 531

1 362 092

1 213 950

Úrad verejného zdravotníctva MDVRR SR

936 696

487 175

929 019

Obvodné úrady cestnej dopravy

6 349 706

6 837 086

5 799 866

6 272 825

KÚ v stavebníctve

3 400 174

3 787 409

3 449 426

Slovenská stavebná inšpekcia

551 488

548 113

526 670

525 347

526 669

PO URBION

189 775

189 304

162 532

177 532

Prenes. výkon ŠS v cest. doprave a staveb.

6 490 743

6 502 531

6 503 665

Zavádzanie digitálneho vysielania v SR

6 801 675

101 847

Podpora integrov. siete reg.rozvoj. agentúr

826 180

811 243

832 634

Podpora na projekty Euroregiónov

275 826

276 973

277 544

Program podpory územ. rozvoja obcí a miest

364 268

410 123

180 000

Veda a výskum

465 066

605 916

1 225 490

861 553

673 157

Výdavky na tvorbu a implementáciu politík sú určené na zabezpečenie financovania úloh samotného úradu MDVRR SR, pre organizácie ministerstva dopravy a tiež na prenesený výkon štátnej správy. Výdavky v roku 2014 v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2013 sú nižšie o 8,86 mil. eur, čo predstavuje zníženie o 17,0 %. Dôvodom poklesu výdavkov je predovšetkým premietnutie presunu krajských stavebných úradov a obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja do kapitoly Ministerstva vnútra SR.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

v eurách

2011 S

2012 S

2013 R

2013 OS

2014 N

2015 N

2016 N

Zdroje príslušnej kapitoly

2 025 337 616

2 052 693 596

2 172 870 025

2 091 194 271

2 100 678 787

2 072 689 176

2 013 852 881

z toho:

rozpočtové zdroje kapitoly (111 +11H)

1 841 364 984

1 882 044 879

1 885 793 295

1 933 733 498

1 981 636 256

1 988 214 673

2 013 852 881

v tom: bežné výdavky 600

1 838 847 891

1 878 490 368

1 882 799 825

1 930 779 701

1 978 642 786

1 985 221 203

2 010 859 411

610 mzdy

97 620 725

97 584 803

103 088 861

104 227 885

106 591 917

620 odvody

34 546 790

34 570 543

36 025 265

36 463 745

37 253 875

630 tovary a služby

54 186 087

60 191 041

55 162 876

53 381 076

53 906 701

54 539 078

54 649 758

640 bežné transfery

1 652 494 289

1 686 143 981

1 688 522 823

1 736 706 995

1 780 890 293

1 786 836 333

1 812 363 861

kapitálové výdavky 700

2 517 093

3 554 511

2 993 470

2 953 797

2 993 470

zdroje EÚ vrátane spolufinancovania:

158 603 476

157 242 062

287 076 730

123 875 109

119 042 531

84 474 503

EÚ prostriedky

133 500 507

133 101 827

244 160 511

105 322 582

102 504 150

68 860 661

spolufinancovanie zo ŠR

25 102 969

24 140 235

42 916 219

18 552 527