Obsah
Prílohy
1.Rozpočtovanie príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy v metodike ESA 95
2.Rozpočtové vzťahy SR a EÚ
3.Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy
4.Informácia o podmienených záväzkoch subjektov verejnej správy
5.Implicitné záväzky
6.Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (aktualizácia 2013)
2
Predkladacia správa
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 je vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR. Základným cieľom fiškálnej politiky je zabezpečenie dlhodobo udržateľných verejných financií, čo si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii aj po roku 2013, pričom konsolidácia sa uskutočňuje v zmysle pravidiel rozpočtovej zodpovednosti vyplývajúcich z domácej legislatívy a medzinárodných aktov.
Makroekonomické predpoklady postavené na prognóze, ktorá bola prezentovaná na 31. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy v septembri 2013. Podľa odhadov Ministerstva financií SR slovenská ekonomika v roku 2013 dosiahne rast 0,8 % HDP a zrýchli na 2,2 % a v roku 2014 za vyšším odhadom rastu stojí najmä oživenie ekonomík našich obchodných partnerov, no pridá sa k nim aj rastúci domáci dopyt. V nasledujúcich rokoch by sa mal rast HDP postupne zvyšovať nad 3 % v roku 2016. Aktuálna strednodobá prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná Ministerstvom financií SR bola väčšinou členov Výboru pre makroekonomické prognózy charakterizovaná ako realistická, s výnimkou jedného člena, ktorý hodnotil prognózu ako optimistickú.
Doterajší vývoj na trhu práce v roku 2013 by sa mal postupne obrátiť a v roku 2014 sa očakáva mierny rast zamestnanosti. Reálna mzda bude rásť v roku 2014 rýchlejšie. Medziročný rast reálnej mzdy v hospodárstve v roku 2014 bude predstavovať 1,1 %. Tempo zvyšovania nominálnej mzdy v budúcom roku zrýchli z 2,6 % na 2,8 %. Priaznivý vplyv na reálne mzdy a kúpyschopnosť obyvateľstva bude mať stabilizácia cien v sektore energií. Inflačné šoky v sektore energií z titulu deregulácie cien v rokoch 2011 a 2012 odznejú v budúcom roku. Mierny rast zaznamenajú ceny spotrebných tovarov a služieb.
Inflácia v roku 2014 zostane na nízkych úrovniach. Oživenie ekonomickej aktivity povedie k miernemu rastu čistej inflácie, ten však bude vykompenzovaný výrazným znížením potravinovej inflácie, ktorá odráža vysokú ohlásenú úrodu. Rast regulovaných cien sa udrží na nízkych úrovniach z roku 2013 predovšetkým pre pokles cien elektriny pre domácnosti v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnej prognózy daňových príjmov verejnej správy na roky 2014 2016, ktorá bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy dňa 24. septembra 2013, pričom všetci členovia ju hodnotia ako realistickú.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 vychádza z uvedených prognóz a stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2014 na úrovni 2,83 % HDP, v roku 2015 na úrovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na úrovni 1,50 % HDP. Týmto dochádza k zníženiu cieleného deficitu na rok 2014 o 0,1 % HDP.
Pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 je potrebné zohľadniť aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2013. Na základe dostupných informácií o pozitívach a rizikách vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2013 by deficit rozpočtu verejnej správy mohol dosiahnuť úroveň 2,98 % HDP, čo vytvára predpoklad úspešného vystúpenia Slovenskej republiky z procedúry nadmerného deficitu.
V porovnaní s Návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 predloženým na rokovanie vlády SR v auguste 2013 bolo potrebné pre splnenie cieleného deficitu v roku 2014 prijať opatrenia na príjmovej ako aj výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy.
3
Pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 sa zodpovedne pristúpilo k identifikácií oblastí, v ktorých je možné vykonať opatrenia na zvýšenie efektívnosti verejného sektora. Hlavným prostriedkom na túto aktivitu bola realizácia II. etapy reformy ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa. Prostredníctvom štrukturálnych zmien v rezortoch a subjektoch verejnej správy, ktoré sa realizovali najmä zlučovaním a rušením organizácií spolu so zvýšením efektívnosti vynakladaných finančných prostriedkov sa dosiahlo zníženie výdavkov v objeme 105 mil. eur. Zároveň bola v rámci programu ESO realizovaná analýza nehnuteľného majetku štátu a v roku 2014 sa predpokladá dosiahnutie príjmu z predaja nepotrebného majetku v objeme 54 mil. eur.
Program ESO poukázal aj na ďalšie oblasti možnej racionalizácie fungovania verejnej správy, ktorých príprava a samotná realizácia si vyžaduje však dlhšie časové obdobie. Preto bolo nevyhnutné pristúpiť ku konsolidačným opatreniam zameraným na zefektívnenie činností v spoločnostiach, v ktorých štát vykonáva akcionárske práva, čím bolo možné zvýšiť príjem z dividend od týchto spoločností v objeme 91 mil. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 naďalej počíta s osobitným odvodom v regulovaných odvetviach.
V prípade dane z príjmov právnických osôb sa predpokladá zníženie sadzby dane zo súčasných 23 % na 22 %, pri súčasnom zavedení licencie pre obchodné spoločnosti.
Na základe aktuálneho odhadu vývoja rozpočtu verejnej správy v tomto roku je možné presunúť časť dividendových príjmov, s ktorými sa pôvodne počítalo v roku 2013, do roku 2014.
Septembrová aktualizácia makroekonomickej prognózy a prognózy daňových a odvodových príjmov priniesla zlepšenie fiškálneho rámca o 127 mil. eur v roku 2014, a to najmä prostredníctvom zvýšeného odhadu výberu dane z pridanej hodnoty. V praxi sa tak prejavujú pozitívne efekty opatrení, ktoré boli prijaté na zvýšenie efektívnosti výberu tejto dane. K zlepšeniu fiškálneho rámca prispelo aj zlepšenie makroekonomického vývoja, vyššie príjmy z odvodov a spotrebných daní.
Návrhy limitov kapitol štátneho rozpočtu a návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy zohľadňujú aktualizáciu makroekonomickej prognózy a prognózu daňových a odvodových príjmov, ako aj aktualizáciu prostriedkov EÚ a spolufinancovania.
Materiál nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Vzhľadom na charakter materiálu sa doložka vybraných vplyvov nevypracováva.
4
1.Makroekonomické predpoklady rozpočtu
Podľa odhadov Ministerstva financií SR slovenská ekonomika v roku 2014 zrýchli na 2,2 %. Za vyšším odhadom rastu stojí najmä oživenie ekonomík našich obchodných partnerov, no pridá sa k nim aj rastúci domáci dopyt. Oživenie v eurozóne bude pozitívne vplývať na rast exportu. Spotreba domácností porastie aj napriek pokračujúcej fiškálnej konsolidácii, podporovaná rastom zamestnanosti a miezd. Rýchlejší rast domáceho dopytu bude znamenať aj rast importu, napriek tomu však bude zahraničný obchod k rastu HDP naďalej prispievať pozitívne. V roku 2014 vzrastie aj investičná aktivita, podporená viacerými ohlásenými investičnými projektmi. V nasledujúcich rokoch by mal rast HDP postupne zrýchľovať až na úroveň nad 3 % v roku 2016.
Na rozvinutých kapitálových trhoch naďalej pretrváva prebytok likvidity a ceny akcií sa pohybujú na historických maximách. Napriek tomu sa ich volatilita mierne zvýšila. Hlavným dôvodom boli obavy z priskorého zmiernenia expanzívnej monetárnej politiky americkej centrálnej banky, ktoré sa postupne rozplývajú. Na dlhopisovom trhu prišlo ku korekciám nadmieru nízkych výnosov a výnosy dlhopisov Nemecka a USA začali mierne stúpať.
Finančné trhy v eurozóne zostávali stabilné a dlhopisy periférnych krajín boli naďalej na bezpečných úrovniach. Prebytok likvidity sa pomaly začína prejavovať i v reálnej ekonomike. Úverová aktivita podnikov v eurozóne sa odrazila od dna a naznačuje potenciálnu zmenu trendov. Zlá situácia však pretrváva v malých a stredných podnikoch eurozóny, ktorým klesajú zisky a rastie množstvo bankrotov.
Recesia v eurozóne sa po vyše roku a pol skončila, pričom indikátory očakávaní naznačujú ďalšie pokračovanie rastu. V ďalších rokoch by však malo proti výraznejšiemu rastu ekonomiky eurozóny pôsobiť viacero faktorov - vysoká nezamestnanosť, pomalé znižovanie nerovnováh a pomalší rast rozvíjajúcich sa krajín. Rast HDP eurozóny by tak mal v roku 2014 zrýchliť na 0,9 % (oproti -0,5 % v roku 2013).
Rast HDP na Slovensku by mal v roku 2014 dosiahnuť 2,2 %. Hospodársky rast odráža zlepšenie situácie v eurozóne a postupne sa oživujúci domáci dopyt. Postupné zlepšovanie na trhu práce zvýši spotrebu domácností, zatiaľ čo rast vonkajšieho prostredia podporí slovenský export. Pokračujúci pokles úverov podnikom nenaznačuje, že by malo dôjsť k výraznejšiemu obratu v investičnej aktivite. Ohlásené investície v automobilovom sektore a plánovaná výstavba diaľnic však v roku 2014 podporia rast investícií. Spotreba verejnej správy je ovplyvnená fiškálnou konsolidáciou.
Doterajší vývoj na trhu práce v roku 2013 by sa mal postupne obrátiť a v roku 2014 sa očakáva mierny rast zamestnanosti. Miera nezamestnanosti poklesne o dve desatiny percenta na úroveň 14,3 %.
Reálna mzda bude rásť v roku 2014 rýchlejšie. Medziročný rast reálnej mzdy v hospodárstve v roku 2014 bude predstavovať 1,1 %. Tempo zvyšovania nominálnej mzdy v budúcom roku zrýchli z 2,6 % na 2,8 %. Priaznivý vplyv na reálne mzdy a kúpyschopnosť obyvateľstva bude mať stabilizácia cien v sektore energií. Inflačné šoky v sektore energií z titulu deregulácie cien v rokoch 2011 a 2012 odznejú v budúcom roku. Mierny rast zaznamenajú ceny spotrebných tovarov a služieb. Mzdy budú rásť aj v dôsledku zvyšovania produktivity práce v priemysle, pričom všeobecne bude tempo rýchlejšie v súkromnom sektore, kým v štátnej správe bude rast miezd tlmený konsolidáciou verejných financií.
5
Inflácia v roku 2014 zostane, podobne ako v roku 2013, na nízkych úrovniach. Oživenie ekonomickej aktivity povedie k miernemu rastu čistej inflácie, ten však bude vykompenzovaný výrazným znížením potravinovej inflácie, ktorá odráža vysokú ohlásenú úrodu. Rast regulovaných cien sa udrží na nízkych úrovniach z roku 2013 predovšetkým pre pokles cien elektriny pre domácnosti od januára 2014. V horizonte rokov 2015 2016 inflácia postupne mierne stúpne nad úroveň 2 %.
Prognóza vybraných indikátorov ekonomiky SR (september 2013)
Skutočnosť
Prognóza
P. č.
Ukazovateľ
m. j.
2011
2012
2013
2014
2015
2016
1
HDP; v bežných cenách
mld. eur
69,1
71,5
73,0
75,8
79,5
83,5
2
HDP; reálny rast
%
3,2
2,0
0,8
2,2
2,9
3,1
3
Súkromná spotreba; reálny rast
%
-0,5
-0,6
0,5
0,8
2,1
2,2
4
Súkromná spotreba; nominálny rast
%
3,4
3,1
2,0
2,5
4,3
4,6
5
Vládna spotreba
%
-4,3
-0,6
-0,7
-1,2
-2,3
-2,2
6
Fixné investície
%
14,2
-3,7
-5,8
2,9
-0,1
-1,5
7
Export tovarov a služieb
%
12,7
8,6
4,8
4,3
4,5
5,1
8
Import tovarov a služieb
%
10,1
2,8
1,7
3,3
2,9
3,3
9
Zamestnanosť (registrovaná)
%
1,9
-0,1
-1,0
0,2
0,6
0,7
10
Priemerná mesačná mzda za hospodárstvo; nom. rast
%
2,2
2,4
2,6
2,8
3,4
3,5
11
Priemerná mesačná mzda za hospodárstvo; reálny. rast
%
-1,6
-1,2
0,9
1,1
1,3
1,2
12
Miera nezamestnanosti
%
13,6
14,0
14,5
14,3
13,6
12,7
13
Index spotrebiteľských cien
%
3,9
3,6
1,6
1,7
2,1
2,3
Zdroj: ŠÚ SR, MFSR
Aktuálna strednodobá prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná Ministerstvom financií SR bola väčšinou členov Výboru pre makroekonomické prognózy (NBS, Infostat, Tatra banka, UniCredit, SLSP, VÚB a Sberbank) charakterizovaná ako realistická, s výnimkou ČSOB, ktorá hodnotila prognózu ako optimistickú.
2. Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016
2.1. Rámec na zostavenie rozpočtu verejnej správy
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 vytvára základné predpoklady pre zabezpečenie konsolidácie verejných financií v strednodobom horizonte. Konsolidácia verejných financií je základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 je presadzovaný princíp, aby konsolidácia verejných financií čo najmenej negatívne pôsobila na ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2014 na úrovni 2,83 % HDP, v roku 2015 na úrovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na úrovni 1,50 % HDP. Týmto dochádza k zníženiu cieleného deficitu na rok 2014 o 0,1 % HDP.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 vychádza z návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 a je zostavený na základe septembrovej prognózy makroekonomického vývoja a prognózy daňových a odvodových príjmov. Zároveň bola zapracovaná aktualizácia prostriedkov EÚ a spolufinancovania.
6
Pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 je potrebné zohľadniť aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2013. Na základe dostupných informácií o pozitívach a rizikách vývoja rozpočtu verejnej správy v roku 2013 by deficit rozpočtu verejnej správy mohol dosiahnuť úroveň 2,98 % HDP, čo vytvára predpoklad úspešného vystúpenia Slovenskej republiky z procedúry nadmerného deficitu.
V rámci vývoja verejných financií v roku 2013 dochádza k výpadku daňových a odvodových príjmov verejnej správy. Uvedené je kompenzované príjmom z predaja núdzových zásob ropy a ropných produktov a úsporou výdavkov štátneho rozpočtu.
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o základných parametroch fiškálneho rámca na roky 2014 2016, a to o konkrétnych výškach schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 v jednotlivých rokoch zostavovaného rozpočtu a predpokladanom vývoji hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy.
m. j.
2011 S
2012 S
2013 R
2013 OS
2014 N
2015 N
2016 N
Cielený podiel schodku RVS na HDP
%
-2,94
-2,83
-2,57
-1,50
Cielený schodok RVS
mil. eur
-2 145,8
-2 144,4
-2 042,2
-1 253,1
Potreba dodatočných konsolid. opatrení
mil. eur
29,2
0,0
478,6
926,2
Schodok rozpočtu VS na HDP
%
-5,06
-4,35
-2,94
-2,98
-2,83
-3,17
-2,61
Schodok rozpočtu VS spolu
mil. eur
-3 497,7
-3 106,9
-2 186,5
-2 175,0
-2 144,4
-2 520,8
-2 179,3
Ostatné subjekty rozpočtu VS
mil. eur
108,9
594,5
562,0
-65,1
351,3
562,4
474,4
Štátny rozpočet
mil. eur
-3 606,6
-3 701,4
-2 748,5
-2 109,9
-2 495,7
-3 083,2
-2 653,7
HDP v b. c.
mil. eur
69 108,3
71 463,0
74 371,8
72 986,6
75 772,5
79 462,2
83 538,5
V porovnaní s Návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 predloženým na rokovanie vlády SR v auguste 2013 bolo potrebné pre splnenie cieleného deficitu v roku 2014 prijať opatrenia na príjmovej ako aj výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy.
Opatreniami prijatými na zefektívnenie činnosti verejnej správy v roku 2014 sa podarilo získať 333 mil. eur, z ktorých najvýznamnejšie predstavujú:
-zefektívnenie činností v spoločnostiach, v ktorých štát vykonáva akcionárske práva a vyšší príjem z dividend od týchto spoločností v objeme 91 mil. eur;
-štrukturálne zmeny v rezortoch a subjektoch verejnej správy, zlučovanie úradov a úspory v rámci druhej etapy reformy ESO v objeme 105 mil. eur;
-vyššie príjmy z predaja nepotrebného majetku v objeme 54 mil. eur najmä v dôsledku druhej etapy reformy ESO.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 naďalej počíta s osobitným odvodom v regulovaných odvetviach, čo bude mať v roku 2014 pozitívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 78,7 mil. eur.
V prípade dane z príjmov právnických osôb sa predpokladá zníženie sadzby dane zo súčasných 23 % na 22 %, pri súčasnom zavedení licencie pre obchodné spoločnosti, čo predstavuje pozitívny vplyv v roku 2014 vo výške 84,2 mil. eur.
V roku 2014 splatí Vodohospodárska výstavba, š. p. do štátnych finančných aktív celý zostatok dvoch poskytnutých návratných finančných výpomocí. Nakoľko časť týchto výpomocí bola v minulosti uznaná v zmysle metodiky ESA 95 ako kapitálový transfer s negatívnym vplyvom na deficit rozpočtu verejnej správy, bude mať splatenie v roku 2014 pozitívny vplyv v objeme 25 mil. eur.
7
Na základe aktuálneho odhadu vývoja rozpočtu verejnej správy v tomto roku je možné presunúť časť dividendových príjmov, s ktorými sa pôvodne počítalo v roku 2013, do roku 2014.
Septembrová aktualizácia makroekonomickej prognózy a prognózy daňových a odvodových príjmov priniesla zlepšenie fiškálneho rámca o 127 mil. eur v roku 2014, a to najmä prostredníctvom zvýšeného odhadu výberu dane z pridanej hodnoty. V praxi sa tak prejavujú pozitívne efekty opatrení, ktoré boli prijaté na zvýšenie efektívnosti výberu tejto dane.
Bilančné zostatky ostatných subjektov verejnej správy
(v mil. eur)
2011 S
2012 S
2013 R
2013 OS
2014 N
2015 N
2016 N
Ostatné subjekty rozpočtu VS spolu
108,9
594,5
562,0
-65,1
351,3
562,4
474,4
Obce
-69,1
82,3
136,2
91,4
22,4
241,4
124,8
Vyššie územné celky
4,1
1,4
12,9
14,0
16,5
18,0
23,4
Sociálna poisťovňa
173,5
91,4
40,0
-12,3
44,3
23,2
25,4
Verejné zdravotné poistenie
107,0
153,6
16,3
46,9
24,7
7,2
9,1
Národný jadrový fond
99,9
144,2
155,7
139,8
128,2
150,0
170,2
Fond národného majetku SR
-287,7
-23,2
-17,1
-477,7
-15,8
-6,6
-4,7
Environmentálny fond
6,3
12,6
120,5
27,3
39,1
39,2
39,2
Štátny fond rozvoja bývania
84,4
78,5
93,4
91,8
81,6
82,0
82,4
Úrad pre dohľad nad ZS
2,0
1,1
0,1
0,2
0,2
0,7
0,8
Slovenský pozemkový fond
10,2
13,7
5,6
6,0
7,8
5,2
5,2
Slovenská konsolidačná, a. s.
-5,8
-9,8
0,6
-6,8
2,7
1,8
0,2
Verejné vysoké školy
-1,2
26,1
0,2
30,9
0,0
0,0
0,0
Rozhlas a televízia Slovenska
24,1
-0,7
1,2
-13,2
1,0
1,0
0,9
RTVS, s.r.o. *
0,2
0,2
-0,1
-0,1
––
––
––
TASR
-0,2
0,2
0,0
-0,3
0,4
0,4
0,4
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu
0,0
-0,1
-0,1
0,0
0,0
0,0
0,0
Audiovizuálny fond
0,9
-0,3
0,0
0,4
0,1
0,0
0,0
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
––
––
––
––
0,1
0,0
0,0
Príspevkové organizácie spolu
-39,7
23,3
-3,4
-3,4
-2,0
-1,1
-2,9
* V súlade so zákonom č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska bola k 31.1.2013 zrušená obchodná spoločnosť RTVS, s.r.o.
V roku 2014 sa predpokladá prebytkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy vo výške 351,3 mil. eur. Na tomto vývoji sa na jednej strane podieľa prebytkové hospodárenie niektorých subjektov verejnej správy, a to hlavne prebytok hospodárenia Národného jadrového fondu vo výške 128,2 mil. eur, Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 81,6 mil. eur, Sociálnej poisťovne vo výške 44,3 mil. eur, Environmentálneho fondu vo výške 39,1 mil. eur, verejného zdravotného poistenia vo výške 24,7 mil. eur, obcí vo výške 22,4 mil. eur, vyšších územných celkov vo výške 16,5 mil. eur, Slovenského pozemkového fondu vo výške 7,8 mil. eur a Slovenskej konsolidačnej, a. s. vo výške 2,7 mil. eur. Na druhej strane je to schodkové hospodárenie Fondu národného majetku SR na úrovni 15,8 mil. eur. Ostatné nespomenuté subjekty verejnej správy majú vo väčšine neutrálny vplyv na celkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy zobrazuje tabuľka a detaily sú uvedené v prílohe č. 1 tohto materiálu.
Schodok štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95 je pretransformovaný pomocou modifikujúcich faktorov na hotovostné saldo. Takto získaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe spolu s prognózovanými hotovostnými príjmami štátneho rozpočtu vytvárajú priestor pre realizáciu výdavkov štátneho rozpočtu.
8
Rámec štátneho rozpočtu
m. j.
2011 S
2012 S
2013 R
2013 OS
2014 N
2015 N
2016 N
Schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95
mil. eur
-3 606,6
-3 701,4
-2 748,5
-2 109,9
-2 495,7
-3 083,2
-2 653,7
Modifikujúce faktory
mil. eur
-330,9
109,3
336,8
174,4
890,1
193,8
314,9
Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
mil. eur
-3 275,7
-3 810,7
-3 085,3
-2 284,3
-3 385,8
-3 277,0
-2 968,6
Príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
mil. eur
12 002,3
11 830,0
13 916,2
12 234,4
13 836,8
13 077,8
12 497,9
Výdavky štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
mil. eur
15 278,0
15 640,7
17 001,5
14 518,7
17 222,6
16 354,8
15 466,5
Celkovú pozitívnu hodnotu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu v roku 2014 tvorí predovšetkým pozitívny vplyv salda rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií, a to vo výške 429,5 mil. eur. Podrobnú identifikáciu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu obsahuje nasledujúca časť.
2.2. Štátny rozpočet v metodike ESA 95
Na schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe majú vplyv modifikujúce faktory, ktoré predstavujú najmä rozdiel medzi rozpočtovaním na hotovostnom a na akruálnom princípe (metodika ESA 95). Modifikujúce faktory tvoria hlavne saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií a zahrnutie položiek časového rozlíšenia daňových príjmov a úrokov súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu.
(v tis. eur)
2011 S
2012 S
2013 R
2013 OS
2014 N
2015 N
2016 N
Modifikujúce faktory, z toho:
-330 934
109 256
336 813
174 362
890 181
193 786
314 931
1. Saldo rozpočtových operácií ŠFA bez FO
-30 552
256 433
352 840
482 271
429 495
232 017
252 821
2. Vplyv čas. rozlíšenia platených úrokov
-107 776
101 661
-99 842
-121 784
-5 122
11 610
17 694
3. Časové rozlíšenie daňových príjmov
28 282
-3 935
83 815
-224 998
415 623
-44 053
50 204
4. Akruálna alikvótna časť úhrady DPH v rámci PPP R1
161 588
-5 788
0
-5 788
-5 788
-5 788
-5 788
5. Odvod do rozpočtu EÚ za rok 2013
0
0
0
0
21 500
0
0
6. Očakávaný vplyv na daňové a odvodové príjmy z titulu kolektívneho vyjednávania
0
0
0
0
34 473
0
0
7. Odvod do rozpočtu EÚ za rok 2012
0
-19 554
0
19 554
0
0
0
8. Prevzatie záväzkov zdravotníckych zariadení
-100 338
-130 000
0
-100 000
0
0
0
9. Medziročná zmena stavu pohľadávok EÚ
60 035
-113 094
0
125 107
0
0
0
10. Zmena stavu záväzkov štátu voči železn. spoločn.
-424 557
238 058
0
0
0
0
0
11. Medziročná zmena stavu mimorozpočtových účtov
18 309
-74 838
0
0
0
0
0
12. Ostatné úpravy
64 075
-139 687
0
0
0
0
0
2.2.1.Saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií je uvedené v časti 5. Štátne finančné aktíva.
2.2.2.Položky časového rozlíšenia štátneho rozpočtu obsahujú vplyv časového rozlíšenia platených úrokov (rozdiel medzi objemom hotovostných a akruálnych úrokov) súvisiacich so štátnym dlhom. Očakávaný vývoj platených úrokov zobrazuje nasledovná tabuľka.
9
Platené úroky(v tis. eur)
2011 S
2012 S
2013 R
2013 OS
2014 N
2015 N
2016 N
Prostriedky získané z fin. oper. ARDAL
0
0
8 460
8 461
7 528
24 543
68 250
Štátny rozpočet - Transfer na MRÚ
1 006 647
1 248 537
1 326 011
1 255 942
1 397 820
1 467 439
1 604 468
Štátny rozpočet - Manipulačné poplatky
––
––
355
355
355
355
355
Hotovostný princíp
SPOLU
1 006 647
1 248 537
1 334 826
1 264 758
1 405 703
1 492 337
1 673 073
Prostriedky získané z fin. oper. ARDAL
0
0
8 460
8 461
7 528
24 543
68 250
Štátny rozpočet - Transfer na MRÚ
1 114 423
1 146 876
1 425 853
1 377 726
1 402 942
1 455 829
1 586 774
Štátny rozpočet - Manipulačné poplatky
––
––
355
355
355
355
355
Akruálny princíp
SPOLU
1 114 423
1 146 876
1 434 668
1 386 542
1 410 825
1 480 727
1 655 379
Rozdiel
-107 776
101 661
-99 842
-121 784
-5 122
11 610
17 694
Pozn. V roku 2012 sa v zmysle zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre efektívne fungovanie obsluhy Štátneho dlhu zriadil samostatný mimorozpočtový účet (tzv. saldo účet Štátneho dlhu). Uvedený mimorozpočtový účet slúži pre príjmové aj výdavkové transakcie vykonávané ARDALom v mene MF SR. Stav mimorozpočtového účtu sa ku koncu mesiaca vyrovnáva transferom z výdavkového účtu Štátneho dlhu tak, aby koncom roka vykazoval nulový zostatok.
2.2.3.Časové rozlíšenie daňových príjmov štátneho rozpočtu (časť 3.2. Akruálne dane pre návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016) je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje schodok štátneho rozpočtu. Ide o rozdiel hotovostných a akruálnych daní, ako aj výdavkov určených na verejnoprospešný účel (2 %).
Daňové príjmy štátneho rozpočtu(v tis. eur)
2011 S
2012 S
2013 R
2013 OS
2014 N
2015 N
2016 N
Akruálny princíp
8 770 351
8 503 044
9 042 229
8 586 219
9 034 258
8 899 695
9 242 889
Hotovostný princíp
8 700 099
8 462 284
8 912 036
8 764 796
8 569 107
8 899 571
9 145 761
Výdavky na verejnoprospešný účel
41 970
44 695
46 378
46 421
49 528
44 177
46 924
Rozdiel
28 282
-3 935
83 815
-224 998
415 623
-44 053
50 204
Poznámka : Z hľadiska konzistentnosti materiálu sú údaje na akruálnom aj hotovostnom princípe uvedené vrátane sankcií.
2.2.4.V roku 2011 bol schodok rozpočtu verejnej správy jednorazovo pozitívne ovplyvnený imputáciou pohľadávky voči spoločnosti Granvia v dôsledku zaplatenia DPH spojenou s PPP projektom rýchlostnej cesty R1 vo výške 173 639 tis. eur, pričom nasledujúcich 30 rokov bude pomerná časť z tejto hodnoty znižovať stav poskytnutých preddavkov súvisiacich s projektom. Alikvotná ročná čiastka predstavuje 5 788 tis. eur.
2.2.5.Začiatkom roku 2014 dôjde k hotovostnému vysporiadaniu záväzku v rámci odvodu Slovenskej republiky do rozpočtu za rok 2013. Uvedená operácia nebude mať dopad na schodok rozpočtu verejnej správy v roku 2014.
2.2.6.Nad rámec septembrovej prognózy daňových a odvodových príjmov sa z titulu kolektívneho vyjednávania očakáva pozitívny vplyv na verejné financie.
Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe upravený o modifikujúce faktory predstavuje schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 a v rokoch 2014 2016 sa predpokladá nasledovne.
(v tis. eur)
2011 S
2012 S
2013 R
2013 OS
2014 N
2015 N
2016 N
Schodok ŠR na hotovostnom princípe
-3 275 716
-3 810 675
-3 085 308
-2 284 284
-3 385 845
-3 276 985
-2 968 673
Modifikujúce faktory
-330 934
109 256
336 813
174 362
890 181
193 786
314 931
Schodok ŠR (ESA 95)
-3 606 650
-3 701 419
-2 748 495
-2 109 922
-2 495 664
-3 083 199
-2 653 742
10
2.3. Konsolidovaná bilancia rozpočtu verejnej správy
(v metodike ESA 95 na konsolid. báze)
m. j.
2011 S
2012 S
2013 R
2013 OS
2014 N
2015 N
2016 N
Príjmy verejnej správy
mil. eur
22 992,9
23 650,7
25 435,7
24 012,5
25 731,0
25 102,5
26 067,7
Príjmy verejnej správy
% HDP
33,3
33,1
34,2
32,9
34,0
31,6
31,2
Výdavky verejnej správy
mil. eur
26 490,6
26 757,6
27 622,2
26 187,5
27 875,4
27 623,3
28 247,0
Výdavky verejnej správy
% HDP
38,3
37,4
37,1
35,9
36,8
34,8
33,8
Schodok verejnej správy
mil. eur
-3 497,7
-3 106,9
-2 186,5
-2 175,0
-2 144,4
-2 520,8
-2 179,3
Schodok verejnej správy
% HDP
-5,1
-4,3
-2,9
-3,0
-2,8
-3,2
-2,6
Verejné príjmy poklesnú v roku 2014 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 o 0,2 p. b. HDP. Verejné výdavky klesnú o 0,3 p. b. HDP, čím sa dosahuje medziročné zníženie schodku rozpočtu verejnej správy o 0,1 p. b. HDP.
Tieto čísla ešte čiastočne skreslené čerpaním eurofondov, ktoré „navyšujú“ úroveň verejných príjmov aj výdavkov (podľa metodiky ESA 95 eurofondy, ktoré využijú verejné subjekty súčasťou verejných príjmov aj výdavkov). Ak by sme od eurofondov abstrahovali, príjmy verejných financií dosiahnu v roku 2014 úroveň 32,4 % HDP a oproti schválenému rozpočtu na rok 2013 vzrastú o 0,2 % HDP.
Výdavky verejných financií bez fondov v roku 2014 dosiahnu 35,2 % HDP, čo je rovnako ako bol schválený rozpočet na rok 2013.
11
Konsolidované príjmy a výdavky sektora verejnej správy
Nasledujúca tabuľka prezentuje ESA klasifikáciu príjmov a výdavkov sektora verejnej správy.
(v metodike ESA 95, v mil. eur)
ESA kódy
2011 S
2012 S
2013 R
2013 OS
2014 N
2015 N
2016 N
Príjmy spolu
TR
22 992,9
23 650,7
25 435,7
24 012,5
25 731,0
25 102,5
26 067,7
- v % HDP
33,3
33,1
34,2
32,9
34,0
31,6
31,2
Dane z výroby a dovozov
D.2R
7 269,2
7 057,4
7 345,7
7 284,5
7 451,8
7 140,8
7 341,6
Bežné dane z príjmu, majetku atď
D.5R
3 755,2
3 973,3
4 447,3
4 109,2
4 389,1
4 617,6
4 891,8
Kapitálové dane
D.91R
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
Sociálne príspevky
D.61R
8 634,7
9 065,1
10 008,5
9 913,6
9 845,4
10 174,7
10 567,0
Príjmy z majetku
D.4R
648,0
834,6
638,9
264,4
1 101,2
598,2
593,7
Iné
P11+P12 +P131+D.39R+D.7R+D.9R
2 685,7
2 720,3
2 995,2
2 440,8
2 943,5
2 571,2
2 673,6
Daňové zaťaženie
D.2+D.5+D.61+D.91-D.995
19 659,1
20 095,8
21 801,5
21 307,3
21 657,5
21 847,1
22 705,9
Výdavky spolu
TE
26 490,6
26 757,6
27 622,2
26 187,5
27 875,4
27 623,3
28 247,0
- v % HDP
38,3
37,4
37,1
35,9
36,8
34,8
33,8
Kompenzácie zamestnancov
D.1P
4 913,8
5 013,5
4 708,8
4 893,7
4 893,7
4 860,8
4 893,1
Medzispotreba
P.2
3 111,4
3 087,6
3 183,2
3 064,5
3 530,8
3 661,4
4 251,8
Sociálne platby
D.62P+D.631P
12 756,7
13 291,1
13 607,4
13 454,2
13 652,5
14 084,4
14 540,3
z toho dávky v nezamestnanosti
163,3
175,8
171,9
186,5
179,2
177,0
170,0
Úrokové výdavky
D.41P
1 084,4
1 322,1
1 416,2
1 362,7
1 375,0
1 425,6
1 559,2
Dotácie
D.3P
862,8
993,5
906,0
894,0
989,1
928,5
954,1
Tvorba hrubého fixného kapitálu
P.51
1 586,5
1 364,9
1 299,4
1 166,8
985,6
611,9
471,7
Kapitálové transfery
D.9P
916,7
583,2
567,4
350,4
564,4
451,5
109,6
Iné
D.2P+(D.4-D.41)+D.5P+D.7+P.52+P.53+K.2+D.8
1 258,3
1 101,5
1 933,8
1 001,1
1 884,4
1 599,3
1 467,3
Čisté pôžičky poskytnuté / prijaté
B.9
-3 497,7
-3 106,9
-2 186,5
-2 175,0
-2 144,4
-2 520,8
-2 179,3
- v % HDP
-5,1
-4,3
-2,9
-3,0
-2,8
-3,2
-2,6
HDP
69 108,3
71 463,0
74 371,8
72 986,6
75 772,5
79 462,2
83 538,5
2.4. Dlh verejnej správy
Hrubý dlh verejnej správy1 dosiahol na konci roku 2012 úroveň 52,1 % HDP. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov do roku 2016 sa tempo nárastu dlhu postupne spomalí, pričom v roku 2014 dosiahne maximálnu úroveň v prognózovanom období vo výške 56,8 % HDP. V nasledujúcich rokoch sa očakáva postupný pokles na úroveň 55,7 % HDP v roku 2016. Takýto vývoj dlhu by znamenal postupné prekročenie niektorých hraníc definovaných zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, s ktorými sú spojené sankcie (box č. 1).
Hrubý dlh verejnej správy (% HDP, stav k 31.12.)
2011 S
2012 S
2013 OS
2014 N
2015 N
2016 N
Hrubý dlh verejnej správy
43,3
52,1
54,3
56,8
56,4
55,7
- štátny dlh (bez vplyvu medzinár. záväzkov)
41,4
48,2
49,6
51,9
51,8
51,4
- podiel SR na dlhu EFSF
0,2
2,1
2,6
2,7
2,5
2,4
- vklad do ESM
0,0
0,4
0,7
0,9
0,8
0,8
- dlh ostatných zložiek verejnej správy
1,7
1,5
1,3
1,3
1,2
1,1
1 Všetky uvádzané hodnoty počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy.
12
K nárastu hrubého dlhu verejnej správy