Dôvodová správaVšeobecná časť
Vzhľadom k tomu, že vláda Slovenskej republiky sa po zavedení výrazných opatrení na príjmovej strane rozpočtu opakovane zaviazala, že k ďalšiemu zvyšovaniu daní už v rámci konsolidačného úsilia nepristúpi, cieľom tohto návrhu ústavného zákona je dodať týmto vyhláseniam príslušný zákonný limit. Cieľom návrhu je rovnako tak zabrániť tomu, aby k zvyšovaniu daní ako nástroju konsolidácie verejných financií nepristúpila vláda Slovenskej republiky ani v ďalších volebných obdobiach. Výnimkou by boli situácie, kedy by zvýšenie sadzby konkrétnej dane vyplývalo z európskej legislatívy. Ďalším cieľom predkladaného návrhu je zabrániť tomu, aby Národná rada Slovenskej republike zavádzala ďalšie nové dane.
Ústavným zákonom stanovený záväzok nezvyšovať daňové zaťaženie bude mať pozitívny vplyv najmä na podnikateľské prostredie a zamestnanosť v Slovenskej republike. Podnikatelia totiž budú mať istotu, že vláda Slovenskej republiky ich v budúcnosti nezaťaží dodatočným bremenom v podobe zvyšovania sadzieb vybraných daní, a to ani v čase spomaľovania ekonomiky či krehkého oživenia rastu, podobne ako tomu bolo v rokoch 2012 a 2013. Výška sadzby jednotlivých daní je navyše súčasťou hodnotenia kvality podnikateľského prostredia krajiny vo viacerých medzinárodne uznávaných rebríčkoch, ktoré sú relevantné aj pri rozhodovaní investorov o umiestnení investícií v tej ktorej krajine.
V rámci zachovania konkurencieschopnosti Slovenskej republiky aj v dlhodobom horizonte je súčasťou návrhu ústavného zákona aj mechanizmus, ktorý by zabránil, aby sadzba nižšie uvedených daní presahovala priemer sadzieb týchto daní v členských krajinách Európskej únie. Konkrétne sa jedná o daň z pridanej hodnoty, daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb, spotrebnú daň z tabakových výrobkov, spotrebnú daň z alkoholických nápojov, spotrebnú daň na elektrinu, spotrebnú daň na uhlie, spotrebnú daň na zemný plyn a spotrebnú daň z minerálnych olejov. V prípade, že by sadzba niektorej z týchto daní presiahla priemernú sadzbu členských krajín Európskej únie, vláde Slovenskej republiky vyplýva z predloženého návrhu ústavného zákona povinnosť nápravy k 1. januáru roku nasledujúcom po roku, kedy jej Rada pre rozpočtovú zodpovednosť oznámi zvýšenie niektorej sadzby dane nad jej priemer v Európskej únii.
Predkladaný návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.