1
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh novely zákona“)
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov nepodáva ucelený prehľad o nákladoch štátu na ochranu prírody, rieši len dopad návrhu novely zákona.
Návrh novely zákona rozširuje možnosti využitia existujúcich nástrojov na riešenie už existujúcich záväzkov. Existujúce záväzky vyplývajú z rozsahu prijatých obmedzení z titulu ochrany prírody a krajiny. Nástroje na riešenie obmedzenia vlastníckych práv sú najmä:
•finančné náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania,
•predkupné právo štátu k pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany,
•finančný príspevok vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) na udržanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny,
•usporiadanie vlastníctva k pozemkom (vyrovnanie v pozemkoch alebo v peniazoch) určených projektom pozemkových úprav pre územný systém ekologickej stability regionálneho a nadregionálneho charakteru,
•platby Natura 2000 a environmentálne platby Programu rozvoja vidieka SR.
Doterajšie možnosti riešenia zámeny a kúpy rozširuje posudzovanie ponúk predložených vlastníkmi pozemkov o možnosť aktívneho vyhľadávania pozemkov vhodných na zámenu a kúpu. K už existujúcim možnostiam zámeny a kúpy sa pridáva možnosť nájmu pozemkov a zmluvnej starostlivosti založenej na dobrovoľnej spolupráci. Pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy sú vzájomne späté. Jednorazové alebo krátkodobé zvýšené náklady
2
spojené so zmenou štruktúry právnych vzťahov k pozemkom môžu v stredno a dlhodobom výhľade pozitívne ovplyvniť potrebnú výšku náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania. Nové nástroje nenavyšujú doterajšie záväzky, ale presúvajú formy finančnej náhrady na nepeňažné plnenie.
Sústava chránených území pozostáva z národnej sústavy chránených území a území vyhlásených v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Tieto dve sústavy sa vzájomne prekrývajú a dopĺňajú. Z pohľadu environmentálnych a ľudských práv je možné chránené územia definovať ako územia, v ktorých sú z titulu ochrany prírody a krajiny obmedzené vlastnícke práva. Obmedzenie vo všeobecnosti vzniká, ak orgán ochrany prírody určí obmedzujúce podmienky. Obmedzenie vlastníckych práv z titulu ochrany prírody teda nie je vymedzené len chránenými územiami, ale týka sa najmä chránených území.
Obmedziť vlastnícke práva je možné v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Tieto štyri kumulatívne podmienky sú v prípade vyhlasovania chránených území splnené. Vzťah medzi nevyhnutnou mierou (obmedzeniami) a primeranou náhradou však nie je vyvážený.
Nevyhnutnú mieru obmedzení je možné v určitej miere stotožniť so spôsobom a podmienkami vyhlasovania chránených území. Zákon o ochrane prírody a krajiny umožňuje vyhlásiť za chránené územia lokality s výskytom významných prírodných hodnôt. Zákon ani vykonávacie predpisy doposiaľ neupravujú povinnosť preukázať pri vyhlasovaní výnimočnosť a reprezentatívnosť predmetov ochrany a spôsob ich vymedzenia. Pojem „v nevyhnutnej miere“ je skôr identický s pojmom „predmet ochrany je prítomný“. Kvalita informácií o predmetoch ochrany je priemerná. Až 85 % informácií na základe ktorých boli vyhlásené chránené územia je získaných tzv. expertným odhadom, teda bez podrobného terénneho výskumu. Vlastník, správca, nájomca, obec a dotknuté orgány štátnej správy majú právo podávať námietky voči zámeru, obsah informácií o zámere však nie je vyčerpávajúci. Nízka vypovedacia hodnota informácií umožňuje pomerne jednoduché presadenie zámeru vyhlásiť územie za chránené. Zároveň však nie je dopredu jednoznačne vymedzený rozsah obmedzení v priestore a čase. Na vlastníka pozemku sa prenáša aj povinnosť preukázať obmedzenia (nepovolenie výnimky so zakázaných činností, nevydanie súhlasu na činnosti) a vypočítať výšku ujmy. Tento stav je dotknutou skupinou verejnosti vnímaný ako nevyvážený, administratívne náročný a odradzovací - obmedzenia sú isté a náhrady možné. Výsledkom je aj nízka previazanosť opatrení na dosiahnutie cieľov ochrany na pozemok a činnosť vlastníka, správcu či nájomcu. Náprava tohto stavu je cieľom prehodnotenia národnej sústavy chránených území, či vypracovania programov starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny.
Návrh novely zákona definuje obmedzenie bežného obhospodarovania cez zmenu doterajšieho spôsobu obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov a hospodárenia v lesoch. Obmedzenia z titulu ochrany prírody a krajiny sú tak zreteľne oddelené od všeobecných požiadaviek na využívanie prírodných zdrojov. Zmena režimu obhospodarovania z titulu ochrany prírody je podmienená povinnosťou orgánu (organizácie) ochrany prírody definovať ciele ochrany a opatrenia na ich realizáciu cez programy starostlivosti o osobitne chránené časti krajiny, programy starostlivosti o les, či pri uplatňovaní odchýlky od štandardov dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok. Požiadavka na zmenu režimu obhospodarovania umožní vyčíslenie zvýšených nákladov, úsporu nákladov na vstupoch
3
alebo stratu príjmov so zníženej produkcie. Predpokladaná výška náhrady tak bude známa súčasne s uplatnením požiadavky na zmenu režimu hospodárenia.
Podľa schválenej Koncepcie ochrany prírody a krajiny (Uznesenie vlády SR č. 471/2006 ku koncepcii ochrany prírody a krajiny) potenciálna výška náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na neštátnych pozemkoch v sústave chránených území predstavuje ročne 4 778 334,- Eur na lesných pozemkoch a 3 206 487,- Eur na poľnohospodárskej pôde. Celková výška náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovanie je cca 7 984 820,- Eur/ročne. Do roku 2012 (včítane) však boli vyplatené náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v celkovej sume 11 160 tis. Eur, čo predstavuje ročne v priemere 1 160 tis. Eur. Z titulu ochrany prírody sa uhrádzajú aj škody spôsobené chránenými živočíchmi.
Náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovanua
Škody spôsobené chránenými živočíchmi
Rok
Priznaná výška náhrad v Eur
Rok
Priznaná výška náhrad v Eur
2003
146 260
2003
0
2004
457 587
2004
0
2005
1 243 854
2005
99 261
2006
999 051
2006
284 648
2007
1 143 920
2007
112 706
2008
1 623 958
2008
210 080
2009
1 317 851
2009
336 623
2010
1 078 429
2010
368 486
2011
1 339 814
2011
325 276
2012
1 956 821
2012
502 385
Spolu
11 307 545
Spolu
2 239 465
Rozdiel medzi očakávanou potenciálnou ročnou výškou náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania a vyplatenými náhradami ovplyvňuje viacero faktorov. Zrejme najvýznamnejší vplyv predstavujú platby na kompenzáciu znížených výnosov alebo zvýšených nákladov pri obhospodarovaní pozemku. V podstate sa jedná o náhradu nižších príjmov z dôvodu obmedzenia intenzity obhospodarovania a dodatočných nákladov z realizácie činností nad rámec povinných požiadaviek, čo je aj princíp finančnej náhrady.
Doposiaľ vyplatené náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskej pôde nie sú významné. Platby na poľnohospodárske pozemky v územiach Natura 2000 so 4. a 5. stupňom ochrany a agroenvironmentálne platby prakticky eliminovali náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskej pôde. Tieto platby sa týkajú aj užívateľov poľnohospodárskej pôdy.
Pri náhradách za obmedzenie obhospodarovania lesov pôsobil odklad vyplácania náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch. Lehota na uplatnenie náhrad na lesných pozemkoch začína plynúť prvým dňom po skončení platnosti programu starostlivosti o lesy, v ktorom boli uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody. Program starostlivosti o lesy (predtým lesný hospodársky plán) sa vyhotovuje na obdobie 10 rokov. Lehota na uplatnenie náhrad na lesných pozemkoch podľa tohto zákona začína plynúť až po 10 rokoch. V závislosti od doby platnosti je možné očakávať zvyšovanie nárokov na vyplatenie náhrad za
4
obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch. Výšku náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania ovplyvnia kompenzačné platby vyplývajúce zo straty príjmov z úplného zákazu zasiahnutia do lesného porastu v oblastiach Natura 2000 s 5. stupňom ochrany a v obmedzenej miere aj lesnícko-environmentálne platby (opatrenie sa nevyužíva).
V 5. stupni ochrany sa nachádza 39 400 ha lesných pozemkov neštátnych vlastníkov s využiteľným produkčným potenciálom drevnej hmoty. Predpokladaná výšky očakávaných náhrad v roku 2013 za stratu produkcie na lesných pozemkoch v 5. stupni ochrany je 549 tis. až 1 011 tis. Eur. Odhadnuté maximum ročnej výšky náhrad predstavuje ročne 4 778 334,- Eur. Presnosť odhadu je potrebné zvýšiť novým výpočtom, v ktorom je potrebné zohľadniť najmä vek, rubnú dobu porastov, produkčný potenciál a vplyv kompenzačných platieb..
Z analýzy doposiaľ vyplatených náhrad vyplýva, že ide najmä o náhrady z dôvodu nepovolenia výnimky zo zakázaných činností (odstraňovanie následkov škôd v lesoch spôsobených škodlivými činiteľmi). Ide teda o náhrady v súvislosti s neplánovanými činnosťami. Ich výšku nie je možné dopredu stanoviť, nakoľko sú ovplyvnené množstvom premenných, najmä rozsahom neplánovanej ťažby, cenou drevnej hmoty, povolenia alebo nepovolenia výnimky zo zakázaných činností. Priemerná výška náhrad za posledných päť rokov je 1 434 tis. Eur, trend vývoja je mierny rast.
Finančné alokácie opatrení Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013
Objem podpory vyčlenenej na roky 2007 – 2013
Opatrenie PRV SR 2007 – 2013
Podpora z verejných zdrojov spolu v EUR
Podpora zo zdrojov EPFRV v EUR
Podpora zo zdrojov štátneho rozpočtu SR v EUR
Natura 2000 a smernica o vodách
3 434 000,00
2 734 875,00
699 125,00
AEO 2007-2013
197 187 929,00
154 145 833,00
43 042 096,00
AEO 2004-2006
157 067 614,00
124 507 501,00
32 560 113,00
Natura 2000 - lesná pôda
7 200 000,00
5 742 000,00
1 458 000,00
Lesnícko-environmentálne platby
25 160 805,00
19 927 144,00
5 233 661,00
Trend vývoja náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania s určitosťou ovplyvní nastavenie opatrení Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014-2020 a alokácia finančných opatrení na jednotlivé opatrenia. Podmienkou je správne nastavenie cieľov opatrení a vyčlenenie finančných prostriedkov na ich realizáciu. Zodpovedným za Program rozvoja vidieka SR je rezort pôdohospodárstva.
Trend vývoja náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania môže ovplyvniť aj stanovisko orgánu ochrany prírody k vykonávaniu opatrení na odstraňovanie následkov škôd v lesoch spôsobených škodlivými činiteľmi. Jeho rozhodnutie musí zohľadniť ekologický význam a ekonomický dopad povolenia/obmedzenia odstraňovania následkov škôd v lesoch. Ekologický význam nie je možné odvádzať len od stupňa ochrany. Musí odrážať ciele ochrany, účel na ktorý bolo chránené územie vytvorené. Ekonomický dopad by mal okrem ceny dreva
5
zohľadniť aj náklady a straty v dôsledku sekundárnych následkov škôd v lesoch (šírenie podkôrnikového hmyzu, požiarna ochrana a pod.).
Rok
Predpokladaná výška náhrad za obmedzenie bežného bhospodarovania v Eur
Rok
Predpokladaná výška škôd spôsobených chránenými živočíchmi v Eur
2014
1 650 000
2014
489 874
2015
1 730 000
2015
536 527
2016
1 810 000
2016
583 181
Zvyšovanie podielu vlastníctva štátu alebo dočasného užívania pozemkov v chránených územiach štátnymi organizáciami môže ovplyvňovať výšku finančných náhrad. Toto riešenie predstavuje v počiatočnej etape zvýšené nároky na štátny rozpočet, vylučujú sa však ďalšie platby za náhradu obmedzenia bežného obhospodarovania. Ak výška finančných náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania pre zvolené časové obdobie bude vyššia ako náklady vynaložené v súvislosti so zámenou, nájmom, alebo odkúpením pozemkov, potom je možné a vhodné tieto nástroje uplatniť. Presnú kvantifikáciu znížených výdavkov nie je možné urobiť bez uplatnenia postupov v návrhu novely zákona v praxi. Prenesenie nákladov ochrany prírody na správcov pozemkov vo vlastníctve štátu sa však môže preniesť aj do hospodárenia štátnych organizácií v zriaďovacej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Všeobecná hodnota lesných porastov v 5. stupni ochrany v neštátnom vlastníctve je odhadovaná na 101,1 mil. Eur. Výmera pozemkov s neštátnym vlastníctvom a s najvyššími nárokmi na náhradu za stratu produkcie v najbližšom období je približne 9 tis. ha. Tieto pozemky by mal štát získať do vlastníctva alebo dlhodobého nájmu. Súhlas vlastníkov odpredať tieto pozemky je málo pravdepodobný, pravdepodobnejšia je možnosť získať ich do prenájmu. Cena prenájmu musí zohľadniť predpokladanú všeobecnú hodnotu lesných porastov po ukončení prenájmu. Všeobecná hodnota lesných porastov na tejto výmere je odhadovaná na 23,0 mil. Eur.
Vlastníkom sa priznáva finančná náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania a škody spôsobené chránenými živočíchmi. Z tohto dôvodu je možné očakávať záujem vlastníkov o zámenu lesných pozemkov s nízkym produkčným potenciálom (napríklad lesné pozemky v kosodrevinovom vegetačnom pásme) za hospodárske lesy. Ide teda o pozemky, na ktorých nevzniká obmedzenie bežného obhospodarovania. Primeranosť pôvodných pozemkov k pozemkom určených na zámenu by sa v tomto prípade mala posudzovať cez všeobecnú hodnotu pozemkov a porastov na nich vzídených. Štát by zámenou pozemkov s využiteľným produkčným potenciálom mohol získať niekoľkonásobne väčšiu výmeru. Význam tejto zámeny je len ekologický, bez vplyvu na výšku náhrady. Z návrhu novely zákona vyplýva, že k zámene bez preukázaného ekonomického prínosu pre štát nebude dochádzať.
Záujmy ochrany prírody sa v súčasnosti môžu uplatňovať aj cez predkupné právo štátu v územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany, finančný príspevok, resp. cez povinnosť štátu usporiadať vlastníctvo k prvkom územného systému ekologickej stability nadregionálneho a regionálneho významu podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
6
pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Cieľom uplatňovania týchto nástrojov je zvyšovať podiel verejného vlastníctva k pozemkom v chránených územiach prijatím ponuky vlastníka, alebo usporiadaním vlastníctva k pozemkom určených projektom pozemkových úprav pre územný systém ekologickej stability (teda nad rámec chránených území). Návrh novely zákona pridáva k týmto nástrojom nové nástroje pre aktívne ovplyvňovanie štruktúry právnych vzťahov k pozemkom. Zásadným faktorom, ktorý ovplyvňuje využitie týchto nástrojov je dostatočná výmera pozemkov vhodných na zámenu, dostatok finančných prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu a predovšetkým spoločné ciele rezortov životného prostredia a pôdohospodárstva.
Bez spoločného postupu oboch rezortov nie sú tieto nástroje účinne využiteľné. Riešením je spoločná vykonávacia vyhláška k návrhu novely zákona. Zostavenie finančného plánu definuje priority štátu (teda nie rezortov) o zámenu, kúpu a nájom pozemkov z hľadiska ich ekologického významu a ekonomického dopadu. Zverejnenie zámeru štátu usporiadať vlastnícke a užívacie práva k pozemkom v chránených územiach na základe finančného plánu dáva možnosť vlastníkom reagovať na ponuku štátu. Je nevyhnutné, aby vykonávací predpis definoval pravidlá postupu v prípade, ak štát nemá dostatočnú výmeru na zámenu pozemkov, alebo nemá dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie pozemkov. Vykonať výber vhodných pozemkov a stanoviť význam ekologického a ekonomického prínosu je možné vykonať za spolupráce Štátnej ochrany prírody SR, Národného lesníckeho centra, Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, Slovenského pozemkového fondu a štátnych organizácií lesného hospodárstva.
Realizáciu spoločenskej objednávky zabezpečenia starostlivosti o predmet ochrany môžu zabezpečovať aj neštátny vlastníci, správcovia, nájomcovia alebo užívatelia pozemkov. V zásade sa jedná o analógiu uplatnenia existujúcej možnosti poskytnutia finančného príspevku na činnosti nad rámec bežného obhospodarovania. Zmluvná starostlivosť, t.j. priznanie úloh vlastníkom, správcom a nájomcom pozemkov môže podnietiť záujem vlastníkov podieľať sa aktívne na ochrane prírody a z tejto činnosti získať ekonomický prospech. Z vyššie uvedeného vyplýva, že využitie tohto nástroja je vhodné najmä pri usmernení v oblasti správy pozemkov a starostlivosti o predmet ochrany. Význam zmluvnej starostlivosti bude zrejme narastať v súvislosti s vypracovaním programov starostlivosti o chránené územia.
Faktory, ktoré ovplyvňujú výšku náhrad sú rozloha chránených území a rozsah obmedzení bežného obhospodarovania. Podstatná časť výmery pozemkov v 4. a 5. stupni ochrany sa nachádza v územiach Natura 2000 a v miestach jej prekryvu s národnou sústavou chránených území. Ide teda o územia ktorých rozloha je v zmysle prijatých medzinárodných záväzkov prakticky nedotknuteľná. Výšku náhrady tak ovplyvňuje najmä rozsah obmedzení bežného obhospodarovania. Podstatou zníženia nárokov na verejné financie je preukázanie ich reálnych potrieb (potrebnej starostlivosti, nevyhnutnej miery obmedzení založenej na reprezentatívnosti predmetu ochrany a relatívneho významu predmetu ochrany), stanovenie pravidiel povoľovania výnimiek so zakázaných činnosti a udeľovania súhlasu s predvídateľnými činnosťami.
So znižovaním nárokov na náhradu úzko súvisí prehodnotenie národnej sústavy chránených území, resp. vypracovanie programov starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny. Tak ako v prípade zavádzania nových nástrojov na riešenie problematiky náhrad, ovplyvňovania výšky náhrad vhodným nastavením platieb na kompenzáciu znížených výnosov
7
alebo zvýšených nákladov pri obhospodarovaní pozemku ide o riešenie už vzniknutých záväzkov. Kumulatívny vplyv vyššie uvedených opatrení na rozpočet verejnej správy sa prejaví až po ich uplatnení.
Tabuľka č. 1
Odhadované objemy (tis. €)
Predpokladaný vývoj výdavkov v súvislosti s náhradami za obmedzenie bežného obhospodarovania a škodami spôsobenými chránenými živočíchmi
2014
2015
2016
Výdavky v súvislosti s náhradami v súvislosti s nevydaním súhlasu na odstránenie následkov škôd
1 650
1 730
1 810
Výdavky v súvislosti s očakávanými náhradami po ukončení platnosti plánu starostlivosti o les
550
1 011
1 700
Výdavky v súvislosti s očakávanými škodami spôsobenými chránenými živočíchmi
490
537
583
Spolu
2 690
3 278
4 093
Podľa uznesenia vlády SR č. 471/2006 vláda SR ukladá ministrovi životného prostredia v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva, podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva, ministrom školstva, podpredsedom vlády a ministrom financií, ministrom výstavby a regionálneho rozvoja, ministrom zahraničných vecí, ministrom obrany, ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministrom vnútra
1.zabezpečiť v rozsahu svojej pôsobnosti plnenie Koncepcie ochrany prírody a krajiny,
2.pri predkladaní návrhov akýchkoľvek chránených území zabezpečiť dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv; v súvislosti s touto podmienkou novelizovať zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Podmienka v bode 2 uvedeného uznesenia vlády sa naplní prijatím návrhu novely zákona. Nutnou podmienkou využívania nástrojov na riešenie náhrad za obmedzenie vlastníckych práv je určenie strategických cieľov ochrany a konkrétnych opatrení na pozemkoch alebo produkčných dieloch. Takáto činnosť je bežná činnosť pri vyhotovovaní programov starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny, zonácii chránených území, programoch starostlivosti o lesy a pri tvorbe štandardov pre dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky. Doposiaľ nie je ukončená zonácia chránených území a nie sú vypracované programy starostlivosti.
Predložený návrh na oslobodenie od poplatkov v sadzobníku správnych poplatkov pre orgány štátnej správy, ich rozpočtové a príspevkové organizácie na účely zápisu osobitne chránených častí prírody a krajiny do katastra nehnuteľností (s účinnosťou od 1. 1. 2014) bude riešený na ťarchu výdavkov ústredného orgánu MŽP SR.
8
A.4. Alternatívne riešenia
Úprava vykonávacích právnych, technických predpisov a aktov riadenia, vhodné nastavenie cieľov opatrení v rámci prípravy operačných programov využitia fondov európskej únie na nasledujúce obdobie môže v určitej miere riešiť niektoré čiastkové problémy aj bez novely súčasne platného zákona.
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
Návrh novely zákona nezvyšuje požiadavky na štátny rozpočet. Skôr prijaté záväzky sa po uplynutí doby odkladu výplaty náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania lesov sa zvýšia v porovnaní s doteraz vyplateným náhradám. Na druhej strane, vo vzťahu k predikcii výdavkov vo vládou schválenej Koncepcii ochrany prírody a krajiny (uznesenie vlády SR č. 471/2006 ku koncepcii ochrany prírody a krajiny) môžeme novelu vnímať pozitívne v súvislosti s vplyvom na verejné financie. Ide najmä o možnosť nepeňažného plnenia.
Financovanie náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania a náhrad škôd spôsobených chránenými živočíchmi je v rozpočte kapitoly MŽP SR - vzhľadom na stanovené limity výdavkov - zabezpečené každoročne len čiastočne, deficit výdavkov, ktorý vzniká v priebehu príslušného rozpočtového roka, je riešený ad hoc v spolupráci s MF SR. Podľa zatiaľ navrhovaných limitov výdavkov kapitoly MŽP SR na roky 2014 – 2016 bude MŽP SR môcť vyčleniť zo svojho rozpočtu na náhrady maximálne sumu 1 000 000 €/rok.
Pozitívny vplyv na verejné financie bude mať zavedenie sprievodcovskej činnosti, a to prostredníctvom zvýšenia príjmov z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie Štátnej ochrany prírody SR. Vzhľadom na to, že ide o úplne novú činnosť, s ktorou nemá organizácia zatiaľ žiadne skúsenosti, nie je možná kvantifikácia predpokladaných príjmov z tejto činnosti.
Realizácia návrhu novely zákona bude zabezpečená v rámci činností vyplývajúcich z plnenia úloh ministerstva pri vedení štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny, prehodnotenia národnej sústavy chránených území, vypracovania programov starostlivosti o chránené územia a zonácie chránených území.
Personálne zabezpečenie realizácie zákona v roku 2014 bude zabezpečené v rámci limitu počtu zamestnancov kapitoly MŽP SR, resp. v príspevkovej sfére bez zvyšovania počtu osôb, v rámci súčasného počtu zamestnancov príspevkových organizácií kapitoly.
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2013
2014
2015
2016
Príjmy verejnej správy celkom
0,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 213,00
9
v tom:
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
Správy katastra v sídlach krajov
(správne poplatky)
0,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 213,00
z toho:
- vplyv na ŠR
0,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 213,00
- vplyv na územnú samosprávu
0,00
0,00
0,00
0,00
Výdavky verejnej správy celkom
0,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 213,00
v tom: MŽP SR, z toho
0,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 213,00
podprogram 07601
0,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 213,00
z toho:
- vplyv na ŠR
0,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 213,00
- vplyv na územnú samosprávu
0,00
0,00
0,00
0,00
Celková zamestnanosť
0,00
0,00
0,00
0,00
- z toho vplyv na ŠR
0,00
0,00
0,00
0,00
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0,00
3 240,00
3 429,00
3 213,00
v tom:MŽP SR
0,00
3 240,00
3 429,00
3 213,00
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Financovanie
2013
2014
2015
2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
0,00
0,00
0,00
0,00
z toho vplyv na ŠR
0,00
0,00
0,00
0,00
financovanie zabezpečené v rozpočte MŽP SR
0,00
3 240,00
3 429,00
3 213,00
ostatné zdroje financovania
0,00
0,00
0,00
0,00
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0,00
0,00
0,00
0,00
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Úbytok príjmov bude riešený na ťarchu výdavkov kapitoly MŽP SR.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Návrh novely zákona zohľadňuje a plne rešpektuje platnú legislatívu týkajúcu sa problematiky usporiadania vlastníctva a správy majetku štátu; vo viacerých častiach nadväzuje na osobitné zákony a sústreďuje sa na úpravu tých oblastí, ktoré platné právne predpisy zatiaľ neupravujú.
10
V rámci práva Európskej únie s problematikou obmedzenia vlastníckych práv a náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania súvisí:
- smernica Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín,
- smernica Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva.
Citované smernice sú prevzaté do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon rieši náhradu za obmedzenie vlastníckych práv z titulu ochrany prírody a krajiny s využitím obmedzeného počtu nástrojov. Zákon ukladá povinnosť vlastníkovi strpieť obmedzenia a za obmedzenia priznáva vlastníkovi pozemku finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.
Predkladaný návrh novely zákona vychádza aj z nevyhnutnosti vyriešiť a zmierniť dopad už existujúcich záväzkov vyplývajúcich s obmedzení z titulu ochrany prírody a krajiny. Existujúce záväzky sa týkajú:
•náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania,
•náhrady škôd spôsobených chránenými živočíchmi,
•činnosti orgánov štátnej správy a organizácií v rezorte životného prostredia,
•činnosti orgánov štátnej správy a organizácií v rezorte pôdohospodárstva,
•činnosti Slovenského pozemkového fondu.
Z hľadiska implementácie návrhu novely zákona je nevyhnutné vytvorenie spôsobu, ktorým sa zabezpečí realizácia zámerov. Personálne a odborné zázemie rovnakých úloh aj v súčasnosti zabezpečujú tieto inštitúcie:
•Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré
oje ústredným orgánom štátnej správy vo veciach týkajúcich sa ochrany prírody a tvorby krajiny,
•Obvodné úrady životného prostredia v sídle kraja, ktoré:
ouskutočňujú povinnosti podľa § 61 a § 97 zákona,
•Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá
oprevádzkuje a aktualizuje Informačný systém rezortu o prírode a krajine (EnviroGeoPortál),
•Štátna ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá
ozodpovedá za informácie o chránených územiach a predmetoch ochrany,
•Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, ktoré
ovedie dokumentáciu štátneho zoznamu chránených území,
•Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré
oje ústredným orgánom štátnej správy na úseku pozemkových úprav a ochrany pôdy a na úseku lesného hospodárstva,
•Obvodné pozemkové úrady, ktoré
ozabezpečujú usporiadanie pozemkového vlastníctva prostredníctvom pozemkových úprav
•Národné lesnícke centrum, ktoré
odisponuje informačnou základňou údajov s obsahom všetkých dostupných informácií o lesoch,
•Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorý
11
ostanovuje princípy, vytvára modely racionálneho využívania poľnohospodárskej krajiny a plány optimálneho využívania poľnohospodárskej krajiny.
Návrh na riešenie náhrad za obmedzenie vlastníckych práv budú riešiť dotknuté rezorty – MŽP SR, MPaRV SR a organizácie v ich zakladateľskej a zriaďovateľskej pôsobnosti.
Podľa § 51 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať zápis chráneného územia do Štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny a následne správa katastra vyznačí chránené územie v katastri nehnuteľností. Vyhlásením Chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy (vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 434/2012 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Levočské vrchy nadobudla účinnosť 1. januára 2013) bol ukončený proces vyhlasovania 41 chránených vtáčích území. Pri kontrole stavu ich evidencie v katastri nehnuteľností bolo zistené, že nie všetky chránené vtáčie územia sú zapísané. Podľa interpretácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „ÚGKK“) z platnej legislatívy upravujúcej obsah a podmienky zápisu chránených území do katastra nehnuteľností1 je pre zápis chráneného územia potrebné predložiť tzv. zjednodušený geometrický plán, ktorý príslušná správa katastra overuje, pričom overenie každého zápisu daného chráneného územia pre každé katastrálne územia je spojené so správnym poplatkom 27 €. Táto skutočnosť bola potvrdená na rokovaniach MŽP SR s ÚGKK v roku 2013, vzájomne bolo dohodnuté, že MŽP SR pripraví legislatívny návrh na oslobodenie od vyššie uvedených správnych poplatkov.
Po oslobodení od správnych poplatkov bude zachovaná zo strany MŽP SR resp. jeho odbornej organizácie Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) povinnosť prípravy podrobných podkladov o chránených územiach a zo strany ÚGKK povinnosť ich zápisu do katastra nehnuteľností. MŽP SR však nebude musieť platiť správne poplatky za overenie, nakoľko ide o nekomerčnú službu pre verejnosť. Evidencia chránených území v katastri nehnuteľností je potrebná pre vlastníkov a užívateľov dotknutých pozemkov, ako aj pre štátne orgány a inštitúcie, samosprávu a ďalšie subjekty.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
x zrušenie sadzby
kombinovaný návrh
iné
1 § 22 ods. 1 písm. a) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z. k zákonu o katastri nehnuteľností a § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
12
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Výdavky spojené so zápisom do katastra nehnuteľností (v prípade, ak by nedošlo k novele zákona) boli rozdelené podľa rokov a sú uvedené v tab. č. 3.
Tabuľka č. 3
Odhadované objemy
Objem aktivít
2013
2014
2015
2016
Správny poplatok á 27 €
0,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 213,00
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Výpočet vplyvov na verejné financie vychádza zo skutočne vyplatených náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania a škôd spôsobených chránenými živočíchmi a trendu ich vývoja.
13
Tabuľka č. 4
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2013
2014
2015
2016
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0,00
0,00
0,00
0,00
Nedaňové príjmy (200)1
Administratívne poplatky (221)
Ostatné poplatky (221 004)
0,00
0,00
0,00
-3 240,00
-3 240,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 429,00
-3 429,00
-3 213,00
-3 213,00
-3 213,00
Granty a transfery (300)1
0,00
0,00
0,00
0,00
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0,00
0,00
0,00
0,00
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0,00
0,00
0,00
0,00
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 213,00
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Ministerstvo životného prostredia SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2013
2014
2015
2016
poznámka
Bežné výdavky (600)
0,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 213,00
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0,00
0,00
0,00
0,00
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0,00
0,00
0,00
0,00
Tovary a služby (630)2
Poplatky a odvody (637 012 )
0,00
-3 240,00
-3 240,00
-3 429,00
-3 429,00
-3 213,00
-3 213,00
Výdavky budú viazané na ústrednom orgáne, zápisy bude realizovať ŠOP SR
Bežné transfery (640)2
0,00
0,00
0,00
0,00
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
0,00
0,00
0,00
0,00
Kapitálové výdavky (700)
0,00
0,00
0,00
0,00
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0,00
0,00
0,00
0,00
Kapitálové transfery (720)2
0,00
0,00
0,00
0,00
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0,00
0,00
0,00
0,00
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0,00
0,00
0,00
0,00
z toho výdavky na ŠR
0,00
0,00
0,00
0,00
Bežné výdavky (600)
0,00
0,00
0,00
0,00
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0,00
0,00
0,00
0,00
0,00
Kapitálové výdavky (700)
0,00
0,00
0,00
0,00
0,00
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0,00
0,00
0,00
0,00
0,00
14
Tabuľka č. 6
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2013
2014
2015
2016
poznámka
Počet zamestnancov celkom*
0,00
0,00
0,00
0,00
z toho vplyv na ŠR
0,00
0,00
0,00
0,00
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
0,00
0,00
0,00
0,00
z toho vplyv na ŠR
0,00
0,00
0,00
0,00
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0,00
0,00
0,00
0,00
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
0,00
0,00
0,00
0,00
z toho vplyv na ŠR
0,00
0,00
0,00
0,00
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
0,00
0,00
0,00
0,00
z toho vplyv na ŠR
0,00
0,00
0,00
0,00
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov/zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
15
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Tabuľka č. 5
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Navrhovaná novela zákona ovplyvní najmä štátne organizácie lesného hospodárstva, ktoré vykonávajú správu pozemkov vo vlastníctve štátu Ide najmä o štátny podnik Lesy SR, Štátne lesy TANAPu a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič.
Návrhom novely zákona budú ovplyvnené aj podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu spojené s vykonávaním sprievodcovských činnosti.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Náklady:
Finančné náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a nepovolenia výnimky so zakázaných činností. Tieto náklady sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu. Nie sú nákladom vyššie uvedených štátnych podnikov. Zámenou štátnych pozemkov za neštátne sa náhrady transformujú na ekonomický dopad na hospodárenie štátneho podniku.
Prínosy:
Preukázanie ekonomického prínosu je podmienkou využívania nových nástrojov. Prínos pre štátny rozpočet vznikne, ak suma nákladov spojená so zmenou štruktúry právnych vzťahov k pozemkom pre zvolené časové obdobie bude nižšia ako suma finančných náhrad.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Administratívne náklady podnikov sa v porovnaní s doterajšími nákladmi nezvyšujú.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Zníži sa výmera lesných pozemkov vo vlastníctve štátu s využiteľným produkčným potenciálom. Zvýši sa výmera pozemkov vo vlastníctve alebo správe štátu s regulovaným využívaním produkčného potenciálu.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické
Výrobné prostredie – návrh novely zákona bude mať vplyv na zmenu v štruktúre užívateľských vzťahov k pozemkom Dopad zmeny v štruktúre užívateľských vzťahov nepredpokladá
16
dôsledky pripravovaných regulácií?
zvyšovanie cien tovarov a služieb týchto subjektov.
Možnosť podnikateľských subjektov v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve podieľať sa na realizácii manažmentových opatrení existuje už v súčasnosti.
Návrh novely zákona sa predkladá s cieľom rozšíriť doterajšie možnosti riešenia obmedzení vlastníckych práv a v dlhodobej perspektíve znížiť náklady v súvislosti s náhradami. Návrh novely zákona účinne prispeje k zmierneniu ekonomického dopadu, ktorý spôsobujú náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Zákon nebude mať priamy finančný vplyv na bežných obyvateľov. Návrh zákona je plne v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa opiera okrem environmentálneho piliera aj o pilier ekonomický a sociálny.
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Tabuľka č. 6
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Neutrálny
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
Žiadny
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Pozitívny
Vyvažuje doterajšiu nerovnováhu medzi povinnosťou strpieť obmedzenia z titulu ochrany prírody a krajiny a realizáciou nároku na primerané odškodnenie.
Neutrálny
Návrh novely zákona rieši dopad obmedzenia vlastníckeho práva. Možnosťou zámeny, odkúpenia a nájmu pozemkov rieši náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Finančná
17
náhrada zužuje pojem obmedzenia vlastníckych práv na obmedzenie bežného obhospodarovania.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Neutrálny
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Pozitívne
Predkladaný návrh novely zákona si vyžaduje zachovanie personálneho zabezpečenia verejnej správy na úseku životného prostredia.
Návrhom novely zákona je upravená sprievodcovská činnosť. Zabezpečenie sprievodcovských činností predpokladá nárast pracovných činností. Očakávaný počet nových pracovných nie je možné kvantifikovať. Jedná sa o nové činnosti, ktoré sú spojené napríklad aj s tlmočníckymi službami.
Žiadne
Nie
Vplyvy na životné prostredie
Tabuľka č. 7
Životné prostredie
5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozitívny alebo negatívny)?
Návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody nemá vplyv na zložky životného prostredia. Zmeny sa týkajú riešenia náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania, nie manažmentu prírodných zdrojov.
5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?
Návrh materiálu má zásadný a pozitívny vplyv na chránené územia. Ochrana prírody je v súčasnosti postavená na zákazoch, obmedzeniach a súhlase s činnosťami v chránených územiach. Tým sú obmedzené vlastnícke práva. Vlastnícke právo je obmedziteľné, za obmedzenia však vzniká nárok na primeranú náhradu. Doterajšie možnosti finančného odškodnenia za obmedzenie bežného obhospodarovania sa rozširujú o možnosť aktívne využívať možnosti zámeny, nájmu, kúpy a predaja pozemkov.
18
Zavedenie možnosti zmluvnej starostlivosti vytvára predpoklady pre uplatňovanie nástrojov proaktívnej politiky ochrany prírody v prípade vyhlasovania, alebo znovuvyhlasovania chránených území. Nutnou podmienkou je vypracovanie relevantných programov starostlivosti (napríklad program starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny, projekt starostlivosti o les) ktorými sa konkretizujú ciele ochrany na pozemok a vlastníka (užívateľský dielec/užívateľa). Vlastníkovi, správcocvi alebo užívateľovi sa zmluvou o starostlivosti priznáva schopnosť vykonávať starostlivosť o predmet ochrany, vrátane priľahlých pozemkov, ak svojim umiestnením a využitím súvisia so starostlivosťou o predmet ochrany.
5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?
Návrh nemá vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice.
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Tabuľka č. 8
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Nie
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná
Nie
19
aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne
Nie
20
zmeny.)