B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Obsahom § 1 je okrem vymedzenia predmetu právnej úpravy aj vymedzenie základnej filozofie návrhu zákona, a to zabezpečiť koordinovanosť a vzájomnú spoluprácu všetkých subjektov zúčastňujúcich sa na príprave, organizovaní i na samotnom priebehu podujatia tak, aby sa naplnil základný účel podujatia bez sprievodných negatívnych javov spočívajúcich v nevhodnom konaní alebo správaní účastníkov podujatia, či dokonca v diváckom násilí, ktoré narúšajú pokojný výkon ústavou garantovaného zhromažďovacieho práva, a často sa dotýkajú aj ďalších ústavou chránených hodnôt (život, zdravie, mravnosť, vlastníctvo, životné prostredie).

Cieľom predloženého návrhu zákona je regulovať predovšetkým tie podujatia, na ktorých dochádza k neslušnostiam, či dokonca diváckemu násiliu (futbal, hokej), ako aj podujatia, kde je bezpečnostné riziko dané prítomnosťou väčšieho poštu osôb na mieste konania podujatia alebo naplnením kapacity hľadiska športového zariadenia, v takom prípade aj bez ohľadu na rizikovosť účastníkov, na čo zákon reaguje definovaním podujatí s osobitným režimom.

Vzhľadom na nejednoznačnosť predchádzajúcej právnej úpravy sa jednoznačným spôsobom vymedzuje negatívna pôsobnosť zákona tak, aby zákon reguloval iba tie podujatia, kde existujú vecné dôvody implikujúce verejný záujem na ich regulácii.

Cieľom návrhu zákona nie je postihovať (organizačne, personálne a finančne zaťažovať) podujatia, pre ktoré takéto negatívne javy nie sú príznačné a nie je ani predpoklad (napr. na základe skúseností iných európskych štátov), že by sa tak v budúcnosti mohlo stať.

Vzhľadom na široký okruh nových povinností pre organizátora podujatia sú z pôsobnosti tohto zákona úplne vylúčené tzv. malé podujatia, teda tie, na ktorých sa zúčastní menej ako 300 účastníkov podujatia. Pôjde o tisíce podujatí žiackych, dorasteneckých, juniorských ale aj seniorských súťaží, na ktorých sa ako verejnosť zúčastňujú najmä rodičia a iné blízke osoby športovcov a osoby zo súperiacich klubov (realizačný tím a funkcionári), resp. jednotliví športovci pri individuálnych športoch.

Malé podujatie je však vyňaté spod pôsobnosti zákona iba vtedy, ak takéto podujatie nie je rizikovým podujatím alebo medzinárodným podujatím, pri ktorých sa vyžaduje postup podľa tohto zákona bez ohľadu na počet účastníkov.

Rizikové podujatie, ale i medzinárodné podujatie svojou povahou odôvodňujú, aby o jeho konaní bola informovaná obec, Policajný zbor a príslušný športový zväz, aby v rámci plnenia svojich úloh mohli zohľadniť, že sa koná takéto podujatie. Pri medzinárodnom podujatí ide o podujatia, ktorými sa Slovenská republika prezentuje navonok, aj preto je primerané, aby toto podujatie bolo oznámené uvedeným subjektom.

Rovnako sú z pôsobnosti zákona vylúčené podujatia, ktoré majú komunitnú povahu, ak nie sú určené pre individuálne neurčených účastníkov podujatia. To znamená, že ide o podujatia, ktoré si pre svojich žiakov, či študentov organizuje príslušná škola, zamestnávateľ pre svojich zamestnancov, či právnická osoba pre svojich členov. Takýmto podujatím je aj klubová súťaž organizovaná iba pre členov klubu, prípadne ak si dva alebo viac klubov zorganizuje spoločnú súťaž bez účasti verejnosti. Tu je relevantné, že sa na podujatí zúčastní známy okruh fyzických osôb - členov klubov, ktorých správanie a konanie je jednak predvídateľné a tiež je regulované internými predpismi príslušného klubu. Podstata “komunitných” podujatí ostáva zachovaná aj pri

účasti blízkych osôb týchto osôb. Tieto podujatia svojim charakterom nenapĺňajú znaky verejného športového podujatia vymedzeného týmto zákonom, nakoľko sa na nich zúčastňujú iba osoby z konkrétnej uzavretej skupiny osôb a ich blízke osoby. Pri blízkych osobách ide znovu o uzavretý konkrétny okruh známych osôb.

Predmetom právnej úpravy sú verejné športové podujatia, t. j. podujatia, kde sa môže zúčastniť akákoľvek fyzická osoba bez ohľadu na to, či je účasť na podujatí podmienená zaplatením vstupného alebo nie. O verejné podujatie ide aj v prípade, ak je podmienkou účasti zakúpenie vstupenky na meno a priezvisko, pretože takúto vstupenku si môže zakúpiť akákoľvek fyzická osoba.

Zdôrazňuje sa, že o zabezpečenie riadneho výkonu práva pokojne sa zhromažďovať sú povinné sa vo vzájomnej súčinnosti postarať všetky subjekty podieľajúce sa na príprave, organizovaní a dozore nad priebehom verejného športového podujatia. Tieto subjekty vykonávajú svoju pôsobnosť vo vzájomnej súčinnosti tak, aby právo zhromažďovania sa na verejne prístupných miestach nebolo obmedzené, okrem prípadov, ak by boli významne dotknuté iné ústavou garantované práva a slobody. V takom prípade je potrebné v súlade s princípom primeranosti vykonať opatrenia nevyhnutné na ochranu dotknutých práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia.

Na zhromaždenie osôb na verejnom športovom podujatí sa nevzťahuje zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

K § 2

Predmetom právnej úpravy obsiahnutej v § 2 je vymedzenie základných pojmov, ktoré sa prelínajú celým návrhom zákona a ktorých definovanie je nevyhnutné pre pochopenie podstaty a zmyslu jednotlivých ustanovení predloženého návrhu zákona.

Oproti pôvodnej právnej úprave sa precizuje pojem podujatie, vymedzujú sa jeho jednotlivé druhy, a to medzinárodné podujatie, podujatie s osobitným režimom a rizikové podujatie, ktorých rozlíšenie je nevyhnutné pre aplikáciu príslušných ustanovení návrhu zákona v závislosti od konkrétneho druhu podujatia. Účelom rozlíšenia jednotlivých druhov podujatí je spresnenie a jednoznačné vymedzenie povinností, ktoré sa na organizátora príslušného druhu podujatia budú vzťahovať.

Rizikové podujatie v doterajšej právnej úprave nebolo explicitne vymedzené, preto návrh zákona ustanovuje jeho legálnu definíciu tak, aby s prihliadnutím na rôznorodosť a špecifickosť konkrétneho podujatia a s prihliadnutím na podmienky, za ktorých sa koná, bolo možné jeho označenie za rizikové oprávneným subjektom, ktorým je organizátor podujatia, obec alebo Policajný zbor. Označiť podujatie za rizikové môže ktorýkoľvek z oprávnených subjektov a takéto označenie je relevantné pre všetky ostatné subjekty. Nerozlišuje sa rizikovosť podujatia na mieste konania podujatia, za ktoré z hľadiska zabezpečenia dodržiavania verejného poriadku zodpovedá organizátor podujatia, resp. mimo neho, kde za zabezpečenia dodržiavania verejného poriadku zodpovedá Policajný zbor a obec. Ak je podujatie označené za rizikové, je označené ako celok.

Návrh zákona špecifikuje novú skupinu podujatí, a to “podujatia s osobitným režimom”. Ide o nový pojem, ktorý zahŕňa podujatia, pri ktorých sa na rozdiel od bežných podujatí vyžaduje prísnejší režim, pokiaľ ide o prípravu, organizáciu, samotný priebeh ako aj vykonávanie dozoru na podujatí z dôvodu existencie bezpečnostného rizika. Za podujatie s osobitným režimom sa považuje rizikové podujatie (v akomkoľvek športe), ako aj každé futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie najvyššej celoštátnej súťaže a posledné štyri kolá pohárových súťaží vo

futbale a hokeji v kategórii dospelých. Za podujatie s osobitným režimom sa považuje aj podujatie väčšieho rozsahu, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo z hľadiska kapacitného zaplnenia podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90% obsadenia športového zariadenia, ktoré má kapacitu 2 000 a viac divákov. Pri organizovaní podujatí s osobitným režimom návrh zákona špecifikuje osobitné podmienky a povinnosti, ktoré musí organizátor takého podujatia splniť. Najvyššie nároky na organizátora podujatia, ale aj na účastníka podujatia, zákon ustanovuje pri rizikových podujatiach.

Medzi podujatia s osobitným režimom neboli zaradené medzinárodné podujatia z dôvodu, že na Slovensku sa koná množstvo menších medzinárodných podujatí v športoch, v ktorých nikdy nebol zaznamenaný problém s prejavmi diváckeho násilia a nie je ani predpoklad, že by sa tam mohol takýto problém vyskytnúť. Za medzinárodné podujatie sa nebude automaticky považovať každé podujatie, na ktorom sa zúčastní cudzí štátny príslušník, a to aj vzhľadom na voľný pohyb osôb v rámci EÚ, či úzke väzby s Českou republikou i ostatnými okolitými štátmi, z ktorých sa pomerne často zúčastňujú športovci na podujatiach konaných na Slovensku (napr. “otvorené majstrovstvá Slovenska” v rôznych individuálnych športoch). Ak je účasť športovcov z iných štátov zanedbateľná, resp. ak národný športový zväz podujatie označí ako domáce podujatie, nepôjde o medzinárodné podujatie. Medzinárodným podujatím bude vždy také podujatie, ktoré príslušný športový zväz zaradí do kalendára medzinárodných podujatí. Medzinárodné podujatie sa môže stať podujatím s osobitným režimom, ak je splnená niektorá zo zákonom ustanovených podmienok.

Vymedzením miesta konania podujatia, ktoré organizátor povinne uvádza v oznámení o konaní podujatia, sa jednoznačne ustanovuje, za ktorý priestor je v čase konania verejného podujatia organizátor podujatia zodpovedný. Z dôvodu poskytnutia právnej ochrany sa za miesto konania podujatia bude považovať aj okolie trate pretekov, ak bolo zo strany organizátora označené (čiary, pásky, zábrany a pod.), alebo ak bola trasa trate (automobilové, cyklistické, bežecké preteky) oznámená obvyklým spôsobom (tlač, rozhlas, internet, informačný leták a pod.).

V záujme pojmového vymedzenia priestoru, za ktorý nesie zodpovednosť organizátor podujatia, sa definuje pojem športové zariadenie, pod ktorý budú spadať stavby (štadióny, športové haly, telocvične, plavárne a pod.) ale aj pozemky alebo vodné plochy, na ktorých sa uskutočňuje podujatie, ktoré spravidla sú stavebne alebo technicky ohraničené. Ak ide o voľné pozemky alebo prírodné vodné plochy, pre vymedzenie priestoru športového zariadenia bude významné to, aký je ich obvyklý spôsob využitia na konanie podujatia v súlade s pravidlami konkrétnej športovej súťaže.

Zároveň sa definuje pojem športovisko, ktorý je užším pojmom, ako je športové zariadenie. Pod športoviskom sa rozumie časť športového zariadenia, v ktorom sa podľa príslušných športových pravidiel vykonáva športová činnosť. Pod športoviskom je potrebné rozumieť napr. hraciu plochu, ihrisko, trať, bazén, ring, strelisko, rozbehovú dráhu s doskočiskom a iné priestory, v ktorých sa vykonáva športová činnosť. Dôvodom pre osobitné vymedzenie tohto pojmu je zámer poskytnúť tomuto priestoru vyššiu právnu ochranu pred protiprávnym zásahom, ktoré môžu vážne narušiť priebeh alebo výsledok súťaže, ohroziť aktérov športovej činnosti (športovcov, rozhodcov), ale i ďalšie osoby nachádzajúce sa v priestore športoviska a jeho bezprostrednej blízkosti (napr. pri futbale zberači lôpt).

V rámci presného určenia časovej zodpovednosti organizátora podujatia sa vymedzuje časový úsek, počas ktorého je organizátor zodpovedný za dodržiavanie ustanovení zákona, vrátane verejného poriadku, bezpečnosti osôb a ochrany majetku na oznámenom mieste konania

podujatia. Čas konania podujatia sa povinne uvádza v oznámení o konaní podujatia. Spravidla pôjde o čas, kedy sa športové zariadenie sprístupní divákom, do času opustenia miesta konania podujatia všetkými divákmi. V prípade, že sa podujatie koná mimo športového zariadenia bežne používaného na tento účel, do času ukončenia podujatia organizátorom podujatia.

V doterajšej právnej úprave absentovala definícia účastníka podujatia, preto je dôležité právne jednoznačne vymedziť, za akých podmienok (v ktorom priestore, v akom časovom úseku a na základe akej vecnej súvislosti) sa považuje osoba za účastníka podujatia, za ktorého z pohľadu dodržiavania verejného poriadku zodpovedá v čase a mieste konania podujatia organizátor. Na rozdiel od diváka, ktorý sa fyzicky zúčastňuje na podujatí v športovom zariadení, účastníkom podujatia môže byť aj taká osoba, ktorá nemá vstupenku a jej zámerom nemusí byť účasť na podujatí v športovom zariadení.

Prvým kritériom pre kvalifikovanie osoby ako účastníka podujatia je, že sa v čase konania podujatia z dôvodu konania podujatia (nie iba náhodne) zdržiava na mieste konania podujatia alebo v jeho blízkosti. Účastníkmi podujatia sú všetky osoby zúčastnené na podujatí, t.j. nielen diváci, ale aj usporiadatelia, športovci, rozhodcovia, delegáti, členovia realizačných tímov, funkcionári klubov a pod. Podľa druhého kritéria sa za účastníkov podujatia budú považovať aj také osoby, ktoré sa premiestňujú na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia do miesta pobytu, ak presun osoby vecne súvisí s konaním podujatia. Skutočnosť, či takáto osoba má platnú vstupenku, je v tomto smere irelevantná.

Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia platia aj pre osoby, ktoré sa zdržiavajú na mieste konania podujatia nie ako diváci, ale v súvislosti s výkonom športovej činnosti, ako športovci a ich realizačné tímy, ale aj pre osoby, ktoré sa na podujatí zúčastňujú z dôvodu plnenia svojich úloh pri zabezpečovaní a organizovaní samotného podujatia, ako napríklad usporiadatelia, bezpečnostný manažér, funkcionári, poskytovatelia služieb a iní. Z uvedeného dôvodu návrh zákona v definícii pojmu účastník podujatia rozlišuje diváka, osobu, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s výkonom športovej činnosti (hráč, rozhodca, tréner, člen realizačného tímu) a osobu, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s organizovaním podujatia (člen usporiadateľskej služby, delegát športového zväzu, dozorný orgán obce). V jednotlivých ustanoveniach sa používajú pojmy “účastník podujatia” a divák v závislosti od podstaty konkrétneho ustanovenia, t.j. či sa má ustanovenie vzťahovať iba na divákov v hľadisku alebo aj na ostatných účastníkov podujatia. Sú známe napr. prípady, keď sa členovia usporiadateľskej služby pridali k domácim chuligánom a aktívne sa zapojili do bitky na štadióne, alebo fyzicky napadli rozhodcu a pod.

V predmetnom ustanovení sa zároveň definuje pojem rizikový účastník konania. Za rizikového fanúšika sa bude považovať fyzická osoba, u ktorej vzhľadom na jej správanie možno predpokladať, že bude narušovať pokojný a riadny priebeh podujatia. Pôjde o osoby, ktoré sa prejavujú agresívne už v mieste odchodu (na stanici) alebo počas presunu na podujatie (v dopravnom prostriedku, na benzínovom čerpadle, na parkovisku, v pohostinskom zariadení a pod.), ktorým by malo byť zabránené v tom, aby sa presunuli na miesto konania podujatia. Za rizikového účastníka sa považuje osoba, ktorá sa už v minulosti dopustila protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na podujatí a z uvedeného dôvodu je vedená v evidencii informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach (ďalej len “informačný systém”).

K § 3

Organizátorom podujatia môže byť akákoľvek fyzická osoba, fyzická osoba podnikateľ, právnická osoba alebo obec. Ak je organizátorom podujatia obec, osobitný režim pôsobnosti právnej úpravy ustanovuje § 28 návrhu zákona.

K § 4

Predmetné ustanovenie je prepracovaním, rozšírením a precizovaním povinnosti organizátora podujatia oznámiť konanie podujatia obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, jeho konanie je organizátor podujatia povinný oznámiť aj príslušnému útvaru Policajného zboru a taktiež príslušnému športovému zväzu (podľa športového odvetvia).

Lehoty na oznámenie podujatia sa ustanovujú s prihliadnutím na podmienky konania konkrétneho podujatia. Pri bežnom podujatí organizátor podáva oznámenie obci najneskôr 10 dní pred konaním podujatia, pri podujatiach s osobitným režimom a medzinárodných podujatiach je ustanovená dlhšia lehota - 15 dní, ktorá má zaručiť obci, Policajnému zboru i športovému zväzu dostatok času na prípravu organizácie podujatia, najmä čo sa týka určenia bezpečnostných opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby sa podujatie mohlo uskutočniť bez bezpečnostných incidentov. Lehota 30 dní bola ustanovená pre podujatia organizované mimo športového zriadenia, pri ktorých zákon vyžaduje postup uvedený v § 5, ktorý je časovo náročnejší.

Taxatívne sa vymedzujú náležitosti oznámenia obci, ktoré sa ustanovujú v závislosti od konkrétneho druhu podujatia tak, aby boli zrejmé a jednoznačne určené všetky podmienky nevyhnutné na prípravu a zabezpečenie riadneho a pokojného priebehu podujatia.

Ak dodatočne po zaslaní oznámenia obci dôjde k významnej zmene niektorého parametra uvedeného v oznámení, organizátor podujatia je povinný bezodkladne túto zmenu oznámiť obci i ostatným subjektom, ktorým bolo oznámenie predložené/zaslané. Zmenu môže organizátor podujatia alebo ním poverená osoba (hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér) oznámiť spôsobom, ktorý je primeraný konkrétnej situácii, a to buď písomne, emailom, telefonicky alebo aj osobne v závislosti od okolností a času, kedy ku zmene došlo, resp. kedy bola zmena zistená.

Pri dlhodobých súťažiach je možné obci podať/zaslať spoločné oznámenie vo vzťahu ku všetkým stretnutiam, ktoré organizátor podujatia (klub) v rámci dlhodobej súťaže bude v danej obci organizovať. Kalendár podujatí je v takom prípade prílohou spoločného oznámenia. Organizátor je povinný oznamovať prípadné zmeny oproti odovzdanému kalendáru podujatí.

Ustanovuje sa tiež, že obec môže zakázať podujatie, keď sa konanie podujatia riadne neoznámilo obci a konanie podujatia by bolo v rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom. Pôjde najmä o prípady, keď sa organizátor chcel účelovo vyhnúť oznamovacej povinnosti a plneniu povinností podľa tohto zákona napr. účelovým nepravdivým tvrdením, že ide o podujatie s počtom divákom menej ako 300, alebo že nejde o rizikové podujatie alebo, ak ide o podujatia konané mimo športového zariadenia, pri ktorom mal byť dodržaný osobitný postup podľa § 5.

K § 5

V tomto ustanovení sa upravuje proces oznamovania a prípravy verejného športového podujatia mimo športového zariadenia s dôrazom na dosiahnutie vyváženosti právnej úpravy vo vzťahu k ochrane dvoch ústavou garantovaných základných práv, a to na jednej strane vlastníckeho práva k pozemkom a priestorom, kde sa má podujatie konať a na strane druhej zhromaždovacieho práva osôb, ktoré sa v súvislosti s konaním verejného športového podujatia chcú pokojne zhromaždiť v okolí športoviska.

Ústava SR pripúšťa obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vo vzťahu k zhromažďovaciemu právu ústava predpokladá možnosť zákonného ustanovenia opatrení v demokratickej spoločnosti nevyhnutných na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.

Pri konaní podujatia v športovom zariadení sa vychádza z predpokladu, že takýto súhlas bol zo strany organizátora zabezpečený napr. formou nájomnej zmluvy, zaslaním objednávky na prenájom haly a pod., preto sa takýto súhlas pri oznámení podujatia konaného v športovom zariadení nevyžaduje.

Ak sa má však verejné športové podujatie konať mimo športového zariadenia používaného obvykle na tento účel, k oznámeniu je organizátor podujatia povinný doložiť aj súhlas vlastníkov alebo užívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, ako aj povolenie podľa osobitného predpisu, ak sa vyžaduje.

Pod povolením sa chápu rôzne súhlasy, výnimky alebo povolenia od príslušných orgánov verejnej správy, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre organizovanie verejných športových podujatí, pri ktorých je potrebné odkloniť alebo dočasne prerušiť cestnú, lodnú alebo leteckú premávku alebo sa majú konať na pozemkoch v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany a pod.

Vzhľadom k rozdrobenosti (veľký počet vlastníkov alebo spoluvlastníkov) i neprehľadnosti (neukončené dedičské konania a pod.) vlastníckych a užívateľských vzťahov k poľnohospodárskym, lesným ale aj iným pozemkom, zákon ustanovuje osobitný postup pri konaní podujatia na pozemkoch alebo priestoroch mimo športového zariadenia tak, aby objektívna nemožnosť, či mimoriadna náročnosť zabezpečenia súhlasov všetkých vlastníkov nebola príčinou nekonania športových podujatí, ak to nie je vecne opodstatnené.

V záujme ochrany vlastníckeho práva a ďalších práv, ktoré sú jeho súčasťou alebo sú na ňom založené, sa ustanovuje, že obec zakáže (obligatórne) podujatie mimo športového zariadenia, ak organizátor podujatia nepredloží súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, ak by v prípade konania podujatia aj napriek nesúhlasu vlastníka alebo užívateľa bol zásah do ich práv zásadnej povahy.

Ide o prípady, keď:

● sa má podujatie konať na pozemkoch alebo v priestoroch, ktoré sú ohradené, stavebne oddelené alebo inak zabezpečené proti voľnému vstupu (nejde o voľne prístupné pozemky),

● uskutočnenie podujatia môže spôsobiť vážnu škodu na pozemkoch alebo v priestoroch, kde sa má podujatie konať alebo vážnu ujmu na životnom prostredí (napr. znehodnotenie úrody, znečistenie pozemku olejom alebo odpadmi pri motoristickom podujatí, poškodenie chráneného biotopu, ohrozenie chránených živočíchov),

● uskutočnenie podujatia predstavuje podstatný zásah do výkonu práv vlastníka alebo užívateľa pozemkov a priestorov, kde sa má podujatie konať (napr. pri kolízii podujatí, keď má vlastník alebo užívateľ podujatia naplánované na týchto pozemkoch vlastné podujatie; event. môže ísť o zásah do výkonu práva poľovníctva, ak sa má podujatie v rovnaký deň ako spoločná poľovačka a pod.), alebo

● ide o podujatie, ktoré je prístupné divákom za úhradu/vstupné (ak organizátor finančne profituje s využitím cudzích pozemkov alebo priestorov, je primerané, aby sa s vlastníkom/užívateľom pozemku dohodol na podmienkach využitia pozemku).

Ak organizátor podujatia nepredloží súhlas a nejde o prípad, keď obec zakáže podujatie z obligatórnych dôvodov, návrh zákona upravuje režim oznámenia takéhoto podujatia formou verejnej vyhlášky obce a v prípade, že má obec zriadené webové sídlo, oznámenie o konaní podujatia sa zverejní aj na webovom sídle. Ak niektorý z vlastníkov alebo užívateľov vyjadrí svoj nesúhlas s konaním podujatia, obec o tom upovedomí organizátora podujatia, ktorý s ním môže rokovať o podmienkach súhlasu. O výsledku rokovania organizátor podujatia informuje obec.

V ostatných prípadoch v záujme ochrany výkonu práva zhromažďovania a predchádzania neopodstatneného nesúhlasu zo strany vlastníkov a užívateľov pozemkov zohľadňujúc požiadavku minimálneho zásahu do vlastníckych a užívacích vzťahov a záujem na ochrane životného prostredia návrh zákona určuje, že obec určí podmienky, za ktorých sa aj takéto podujatie (bez predloženia súhlasu, resp. aj v prípade nesúhlasu niektorého vlastníka, napr. menšinového podielového spoluvlastníka) môže konať.

Rozhodnutie o podmienkach, za ktorých sa podujatie môže konať, oznámi obec písomne organizátorovi podujatia, vlastníkovi, ktorý vyslovil nesúhlas, verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

K § 6

Obsahom § 6 je podrobná úprava povinností organizátora, ktoré sú rozlíšené podľa druhu podujatia.

Odsek 1 upravuje všeobecné povinnosti, ktoré musí splniť každý organizátor podujatia, teda aj organizátor, ktorý organizuje podujatie, ktoré nie je podujatím s osobitným režimom. Doplnenie, resp. zmena jednotlivých povinností vychádza zo skúseností získaných na základe aplikačnej praxe a z potreby zosúladenia právnej úpravy s faktickým, resp. želaným stavom.

Zdôrazňuje sa povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť ochranu objektov a verejný

poriadok na mieste konania podujatia prostredníctvom členov usporiadateľskej služby.

Novo sa ustanovuje aj povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť pred začiatkom každého podujatia zaškolenie členov usporiadateľskej služby (vrátane dobrovoľníkov). Toto školenie bude zamerané na druh a charakter konkrétneho podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov a bezpečnostné opatrenia, ktoré budú vykonávané na predmetnom podujatí.

Hranie slovenskej hymny v najvyšších súťažiach sa v praxi uskutočňovalo skôr výnimočne a orgány dozoru (podľa doterajšej úpravy to bola obec) plnenie tejto povinnosti nevyžadovali/nesankcionovali, preto sa navrhuje ustanovenie upraviť a naplniť tak jeho dodržiavanie. Pri bežných stretnutiach najvyšších hokejových a futbalových súťaží sa hranie slovenskej hymny neosvedčilo. Vychádzajúc z uvedeného sa navrhuje, aby slovenská hymna sa hrala povinne na začiatku podujatia, ak ide o medzinárodné podujatie, na ktorom súťaží družstvo alebo jednotlivec Slovenskej republiky (na klubovej úrovni i na úrovni štátnej reprezentácie) alebo ak ide o finálové podujatie najvyššej celoštátnej súťaže (v kategórii dospelých - mužov i žien, ako aj v mládežníckych kategóriách).

V záujme posilnenia efektivity preventívnych opatrení proti páchateľom deliktov diváckeho násilia sa dopĺňa povinnosť organizátora vykonať potrebné opatrenia organizačno-technickej povahy smerujúce k tomu, aby na podujatí, za ktoré zodpovedá, nebola umožnená účasť osôb, ktorých účasť na tomto podujatí bola zakázaná. Toto ustanovenie vychádza z predpokladu, že organizátor podujatia bude môcť efektívne využívať informačný systém, v ktorom budú evidované osoby (ich identifikačné údaje a fotografia), ktorým bol rozhodnutím

orgánov verejnej moci, prípadne aj v disciplinárnom konaní udelený zákaz účasti na určených športových podujatiach v akejkoľvek forme a rozsahu.

Ustanovuje sa povinnosť organizátora zabezpečiť prístupnosť podujatia pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou, ktorej splnenie by malo byť vo vyspelej sociálne orientovanej spoločnosti štandardné.

Organizátor podujatia bude tiež povinný zabezpečiť prístup a umožniť vstup na miesto konania podujatia tak, aby bolo možné vykonať účinný a rýchly zásah poriadkovej služby, hasičskej jednotky a záchrannej zdravotnej služby.

Zavádza sa povinnosť organizátora zabezpečiť sprístupnenie záznamov z kamerového zabezpečovacieho systému oprávneným osobám pod hrozbou sankcie, aby sa predišlo situáciám, keď by mohol organizátor beztrestne odmietnuť sprístupnenie záznamov napr. v prípade, keď tieto záznamy majú slúžiť na preukázanie nedostatkov na strane organizátora.

Pre organizátora podujatia s osobitným režimom, návrh zákona okrem povinností podľa odseku 1 určuje aj ďalšie povinnosti.

V prvom rade je organizátor podujatia povinný zabezpečiť vykonanie bezpečnostných opatrení, ktoré uviedol v oznámení podujatia obci, prípadne aj ďalších opatrení určených obcou alebo Policajným zborom.

Nová právna úprava ustanovuje v rámci usporiadateľskej služby bezpečnostného manažéra podujatia ako ďalšiu dôležitú osobu zodpovednú za riadny a pokojný priebeh podujatia, predovšetkým z bezpečnostného hľadiska. Bezpečnostný manažér musí byť určený organizátorom podujatia vždy pri podujatí s osobitným režimom. Pri ostatných podujatiach je na rozhodnutí organizátora, či určí bezpečnostného manažéra.

Podujatie s osobitným režimom si vyžaduje vykonanie ďalších bezpečnostných opatrení súvisiacich so zabezpečením riadneho a pokojného priebehu podujatia. Preto sa organizátorovi takéhoto podujatia ustanovuje povinnosť vykonať prehliadku miesta konania podujatia bezprostredne pred konaním podujatia a taktiež uviesť na vstupenke alebo informačnom letáku situačný plán miesta konania podujatia.

Najprísnejší režim právnej úpravy postihuje tie podujatia, ktoré vzhľadom na podmienky, za ktorých sa budú konať a očakávané agresívne správanie problémových divákov, ktorých účasť sa na takomto podujatí predpokladá, sú označené ako rizikové. Okrem povinností vymedzených v odseku 1 a 2 tohto ustanovenia sa organizátorovi rizikového podujatia ukladajú aj ďalšie povinnosti.

Na účely zabezpečenia riadneho a pokojného priebehu podujatia sa vymedzuje povinnosť organizátora rizikového podujatia požiadať Policajný zbor a obec o pomoc pri zabezpečení verejného poriadku, a aktívne operatívne informovať obec a policajné zložky o svojich zisteniach získaných v rámci činnosti bezpečnostného manažéra alebo od zástupcov fanklubov o relevantných okolnostiach z pohľadu zabezpečenia verejného poriadku, bezpečnosti, ochrany zdravia osôb, životného prostredia a majetku v súvislosti s uskutočnením rizikového podujatia. Predovšetkým sa zabezpečí priebežná informovanosť určených subjektov o predpokladanom počte, spôsobe prepravy a správaní rizikových účastníkov podujatia počas ich presunu a na podujatí.

Ak obec nevydala zákaz predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov, nová právna úprava zavádza obmedzenie spočívajúce v tom, že na rizikovom podujatí sa môžu podávať len alkoholické nápoje, ktorých obsah alkoholu nie je vyšší ako 4,1%, čo zodpovedá desaťstupňovému pivu.

Vzhľadom na predchádzajúce praktické skúsenosti sa okrem povinnosti organizátora podujatia vyčleniť samostatné sektory pre priaznivcov domáceho družstva a pre priaznivcov hostí ustanovuje aj povinnosť vyčleniť v sektoroch hostí aspoň jeden sektor pre tých divákov, ktorí si zakúpili vstupenky vyššej kategórie a aspoň jednu časť sektoru pre divákov, ktorí si zakúpili vstupenky nižšej kategórie. Sektory je možné oddeľovať mechanickými zábranami alebo aj živou reťazou usporiadateľov. Navrhovanou úpravou sa sleduje to, aby diváci podporujúci hosťujúce družstvo v záujme pokojného sledovania podujatia mali garantovanú možnosť zakúpiť si vstupenky vyššej kategórie a aby si nekupovali vstupenky roztrúsené v sektoroch určených pre domácich priaznivcov, z čoho mohli prameniť drobné slovné roztržky či konflikty v hľadisku. V prípade, ak by k tomu došlo, je usporiadateľ povinný vyzvať takú osobu, aby sa presunula do sektoru pre fanúšikov hostí a ak odmietne, je usporiadateľ oprávnený vyzvať takého fanúšika hostí na opustenie športového zariadenia.

V sektoroch pre domácich priaznivcov i sektoroch pre hosťujúcich priaznivcov je organizátor podujatia povinný zabezpečiť rovnaký štandard služieb (najmä toalety a bufety), aby nedochádzalo k situáciám, že dôvodom negatívnych prejavov sú nedôstojné podmienky pre priaznivcov podporujúcich hosťujúce družstvo. Na jednej strane sa zabezpečuje právo na slušné podmienky pre fanúšikov hostí zodpovedajúce tým, ktoré majú fanúšikovia domácich, na druhej strane sa bude od fanúšikov vyžadovať, aby sa správali slušne, nepoškodzovali zariadenie športového zariadenia, ktoré má dlhodobo slúžiť hosťujúcim priaznivcom (sedačky, bufety, toalety, prípadne iné vybavenie sektoru). V rámci projektu výstavby a rekonštrukcie 21 slovenských štadiónov a národného štadiónu v Bratislave budú v príslušnom štandarde vybavené na všetkých štadiónoch sektory pre hosťujúcich priaznivcov a bude záležať od správania hosťujúcich priaznivcov a dôslednosti organizátorov podujatí na týchto štadiónoch, ako dlho budú tieto sektory slúžiť v dôstojnej podobe tým, pre ktorých budú vybudované, vrátane vybavenia služieb v týchto sektoroch.

S cieľom predchádzať negatívnym javom na podujatiach spojených s nevhodným často až agresívnym správaním účastníkov podujatia sa predloženým návrhom zákona ustanovuje povinnosť organizátora rizikového podujatia zabezpečiť predaj vstupeniek do sektorov hostí tak, že budú vystavené na meno a priezvisko diváka. Vzhľadom na to, že k protiprávnym konaniam na základe dlhodobého skúmania dochádza najčastejšie v sektoroch hostí, sa táto povinnosť pre organizátora rizikového podujatia týka len vstupeniek pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo. Obdobné riešenie bolo aplikované aj v iných európskych štátoch.

Ďalšou povinnosťou organizátora rizikového podujatia je zabezpečiť, aby pri domácich podujatiach nevnášali účastníci podujatia štátne symboly iných štátov alebo ich predchodcov, vzhľadom k ich častému znevažovaniu. Pri medzinárodnom stretnutí táto povinnosť neplatí nakoľko je prirodzené, že fanúšikovia z rôznych štátov používajú na podporu svojich reprezentačných alebo klubových družstiev alebo jednotlivcov svoje štátne symboly.

Z dôvodu zabezpečenia riadneho a pokojného priebehu rizikového podujatia sa organizátorovi takéhoto podujatia novo ustanovuje povinnosť zabezpečiť, aby všetci členovia usporiadateľskej služby boli oboznámení s fotografiami tváre fyzických osôb, ktorých účasť na podujatí bola zakázaná a za tým účelom tiež zabezpečiť, aby členovia usporiadateľskej služby mali prístup k výpisu z evidencie v informačnom systéme.

Každé podujatie s osobitným režimom, podujatie najvyššej celoštátnej súťaže dospelých a medzinárodné podujatie na účely zabezpečenia jeho riadneho priebehu vyžaduje vypracovanie dvoch základných predpisov, v ktorých budú obsiahnuté pokyny a opatrenia. Prvý predpis

obsahuje pokyny a opatrenia súvisiace s organizačným zabezpečením podujatia, pre ktoré je vhodný názov “organizačný poriadok”.

Druhým predpisom sú pokyny a opatrenia, ktoré obsahujú pravidlá správania sa určené pre účastníkov podujatia, teda “návštevný poriadok”, ktorý bude štandardne obsahovať aj povinnosti a zákazy pre účastníkov podujatia podľa tohto zákona. V návštevnom poriadku sú podľa miestnych podmienok určené aj pravidlá pre vstup návštevníkov na podujatie a činnosť osôb bezprostredne vykonávajúcich usporiadateľskú službu na podujatí. Organizátor podujatia je povinný oba uvedené poriadky vypracovať a uverejniť ich predpísaným spôsobom. Je primerané požadovať od organizátora, aby oba poriadky sprístupnil jednak účastníkom podujatia v čase konania podujatia na dobre viditeľnom verejne prístupnom mieste na mieste konania podujatia (spravidla pri vstupe do športového zariadenia) a v súčasnej dobe je primeraná aj požiadavka, aby boli oba poriadky uverejnené aj na internete na webovom sídle organizátora podujatia.

K § 7

Návrh zákona vychádza z konceptu, že organizátor podujatia zodpovedá za zabezpečenie verejného poriadku na mieste konania podujatia (v športovom zariadení) a Policajný zbor a obecná polícia zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku mimo športového zariadenia. Policajti, okrem veliaceho dôstojníka a tzv. spotterov

[1]

, nebudú za normálnych okolností

počas podujatia prítomní v priestoroch športového zariadenia, ani ak pôjde o rizikové podujatie. Policajné jednotky budú však pripravené na vykonanie zákroku, ak by v priestoroch športového zariadenia nastali okolnosti predpokladané zákonom. Výnimkou z uvedeného konceptu budú prípady, keď na základe odplatnej zmluvy s organizátorom podujatia bude Policajný zbor a/alebo obecná polícia poskytovať súčinnosť pri organizácii rizikového podujatia preventívnym umiestnením policajtov v priestoroch športového zariadenia.

V nadväznosti na uvedený koncept návrh zákona ustanovuje povinný postup organizátora podujatia v prípadoch, keď už nie je schopný udržať verejný poriadok na mieste konania podujatia (na štadióne) vlastnými prostriedkami a silami (usporiadatelia, strážna služba). Organizátor bude v takom prípade povinný prerušiť alebo ukončiť športové podujatie v súlade s pravidlami príslušnej športovej súťaže, a to v závislosti od závažnosti porušenia verejného poriadku a ohrozenia bezpečnosti osôb alebo majetku a súčasne je povinný požiadať o súčinnosť Policajný zbor pri obnovení pokojného stavu. Po obnovení pokojného stavu, podľa vážnosti aktuálnej situácie, jej predpokladaného ďalšieho vývoja a vzniknutých následkov, môže podujatie po prerušení prípadne pokračovať.

Rovnako v prípadoch, ak účastníci nedodržia svoju povinnosť po skončení podujatia sa pokojne rozísť, je organizátor podujatia oprávnený požiadať o súčinnosť Policajný zbor.

Návrh zákona ustanovuje oprávnenie Policajného zboru uplatniť si primeranú náhradu účelne vynaložených nákladov policajného zásahu v prípadoch, keď nutnosť policajného zásahu bola dôsledkom hrubého porušenia povinnosti zo strany organizátora podujatia. Ak súčinnosť pri obnovení pokojného stavu poskytne obecná polícia rovnako, si bude môcť uplatniť účelne vynaložené náklady.

Spravidla pôjde o prípady, keď organizátor podujatia napr. v úmysle ušetriť na nákladoch na usporiadateľskú službu podcenil informácie o počte a rizikovosti divákov a/alebo nevykonal na mieste konania podujatia potrebné bezpečnostné opatrenia.

Zároveň sa upravuje oprávnenie organizátora podujatia uplatňovať si regresne náhradu, ktorú organizátor uhradil za vykonanie zásahu policajným zborom alebo obecnou políciou, alebo

jej primeranú časť od subjektov, v dôsledku konania ktorých vznikla situácia, ktorá si vyžiadala zásah polície (napr. ak klub dostal pokutu za použitie pyrotechniky v hľadisku; nešportové správanie diváka spočívajúce vo vyvolaní bitky medzi divákmi, vbehnutí na ihrisko alebo vhadzovaní predmetov na ihrisko, vulgárne, či rasistické pokriky alebo extrémistické prejavy, bude si môcť regresne uplatniť v civilnom konaní primeranú časť tejto pokuty voči konkrétnej osobe, ktorá sa dopustila protiprávneho konania, za ktoré klub dostal pokutu.

Upravuje sa aj oprávnenie organizátora podujatia zaznamenať účastníka podujatia, ktorý porušil organizačný poriadok podujatia alebo návštevný poriadok podujatia, do evidencie informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach. Zapísanie záznamu do informačného systému sa ponecháva na uvážení organizátora podujatia, ktorý sa na základe závažnosti porušenia organizačného alebo návštevného poriadku účastníkom podujatia rozhodne, či ho zapíše do informačného systému. Menej závažné formy porušenia organizačného alebo návštevného poriadku môžu byť vybavené bez záznamu výchovnou asertívnou komunikáciou s príslušným divákom - pohovorom, (dôrazným) upozornením a pod. Takýmito menej závažnými porušeniami budú napr. obsadenie cudzieho sedadla, opakované vstávanie zo sedadla obmedzujúce iných divákov, vykrikovanie neslušných výrazov, vyhodenie drobného odpadu mimo určených miest, drobné znečistenie hľadiska napr. vyliatím nápoja, zvyškami jedla, obalmi a pod.

K § 8

Vymedzením pojmu usporiadateľská služba sa sleduje presné vyjadrenie podstaty činnosti, úloh a vzájomných vzťahov členov usporiadateľskej služby. Ak je usporiadateľská služba zabezpečovaná s využitím strážnej služby, na zamestnancov strážnej služby sa vzťahujú aj práva a povinnosti členov usporiadateľskej služby, ktorí zároveň majú oprávnenia podľa osobitného zákona o súkromnej bezpečnosti.

Návrh zákona určuje pre organizátora podujatia možnosť, aby na základe dohody o spolupráci bolo plnenie úloh a činností usporiadateľskej služby zabezpečené aj obecnou políciou.

Táto dohoda, ktorá musí mať písomnú formu, obsahuje najmä zásady spolupráce obecnej polície a organizátora podujatia, počet príslušníkov obecnej polície, ktorí budú plniť úlohy usporiadateľskej služby, rozsah činnosti vykonávanej obecnou políciou a spôsob určenia výšky nákladov uhrádzaných organizátorom podujatia obci za vykonanú činnosť.

K § 9

S prihliadnutím na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe sa návrhom zákona presne vymedzuje, akým spôsobom sa určí potrebný počet členov usporiadateľskej služby pri podujatiach s rôznymi počtami divákov. Pri bežnom podujatí je ustanovený počet členov usporiadateľskej služby najmenej 10 usporiadateľov na 300 divákov a na každých 100 divákov jeden ďalší usporiadateľ. Ak ide o podujatie s osobitným režimom, najmenej 20% počtu všetkých členov usporiadateľskej služby tvoria odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníci obecnej polície, ak nejde o rizikové podujatie alebo o podujatie, na ktorom poskytuje súčinnosť Policajný zbor podľa § 18 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu (súčinnosť pri zabezpečení dopravných obmedzení).

Pri rizikových podujatiach sa vyžaduje dvojnásobný počet usporiadateľov (najmenej 20 na 300 divákov a na každých ďalších 100 ďalší dvaja usporiadatelia), pričom z dôvodu vyššieho bezpečnostného rizika a tým aj náročnosti výkonu usporiadateľskej služby musí byť najmenej polovica členov usporiadateľskej služby tvorená odborne spôsobilými zamestnancami

prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníkmi obecnej polície. Bezpečnostná zložka usporiadateľskej služby môže byť zabezpečená aj na základe dohody s Policajným zborom alebo s obecnou políciou.

Zákonom ustanovený počet členov usporiadateľskej služby na základe odôvodnenej žiadosti organizátora môže zvýšiť alebo znížiť obec postupom podľa § 17 ods. 3. Kritériom pre určenie nižšieho alebo vyššieho počtu členov usporiadateľskej služby je najmä druh podujatia, podmienky konania podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov.

Zároveň sa ustanovuje aj oprávnenie pri podujatiach, ktoré nie sú rizikové a pri veľkých podujatiach s predpokladanou účasťou viac ako 10 000 účastníkov podujatia doplniť usporiadateľskú službu aj dobrovoľníkmi (najviac 50%), ak obec nerozhodne inak postupom podľa § 17 ods. 3.

K § 10 až 13

Predmetné ustanovenia upravujú postavenie a úlohy osôb, ktoré v rámci výkonu usporiadateľskej služby na strane organizátora podujatia zabezpečuje hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ.

Definujú sa podmienky spôsobilosti členov usporiadateľskej služby (hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ) na vykonávanie činnosti usporiadateľskej služby.

Novo sa definujú predpoklady, ktoré musí osoba usporiadateľa spĺňať, a to zdravotná spôsobilosť, plnoletosť, bezúhonnosť a predovšetkým zodpovedajúca odborná príprava, ktorá ho predurčuje na plnenie úloh súvisiacich s organizáciou riadneho a pokojného priebehu podujatia.

Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonómie (mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.

Keďže v doterajšej právnej úprave absentoval základný obsah odbornej prípravy, ktorú má absolvovať/zvládnuť usporiadateľ, cieľom predloženého návrhu zákona je vymedziť základný rámec vedomostí a zručností, ktorými musí osoba usporiadateľa disponovať. Oblasti prípravy a vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbálna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci, požiarna ochrana a riešenie typických modelových situácií a krízových situácií.

Zároveň sa ustanovuje spôsob preskúšania osoby uchádzajúcej sa o spôsobilosť na výkon činností usporiadateľskej služby, resp. opakované overenie odbornej spôsobilosti usporiadateľa.

Členovia usporiadateľskej služby budú svoju odbornú spôsobilosť preukazovať osvedčením (hlavný usporiadateľ a bezpečnostný manažér) a preukazom (usporiadateľ) o spôsobilosti na výkon činností usporiadateľskej služby. Návrhom zákona sa ustanovujú obligatórne náležitosti osvedčenia a preukazu. Platnosť osvedčenia a preukazu sa navrhuje na štyri roky. Po uplynutí štvorročnej lehoty platnosti osvedčenia sa odborná spôsobilosť usporiadateľa zachová, ak absolvuje opakované overenie odbornej spôsobilosti, ktorú preukáže úspešným vykonaním písomného testu.

Testy slúžiace na odbornú prípravu, skúšku a overenie odbornej spôsobilosti členov usporiadateľskej služby vypracuje odborná komisia.

Odbornú komisiu, ktorá vypracuje testy a určí rozsah prípravy uchádzačov o získanie osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenuje Policajný zbor najviac na dva roky z odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti.

Požiadavka na vyškolenie niekoľko sto usporiadateľov v pomerne krátkom čase je realizovateľná takým spôsobom, že hlavný usporiadatelia budú oprávnení v športových kluboch, v ktorých pôsobia, postupne zaškoliť potrebný počet usporiadateľov, ktorí budú môcť vykonávať usporiadateľskú činnosť aj pre iné subjekty.

Odborná príprava ako aj osvedčovanie odbornej spôsobilosti usporiadateľa bude inak patriť do kompetencie príslušného športového zväzu, ktorý obsah vzdelávania ako aj obsah samotnej skúšky prispôsobí svojim potrebám a podmienkam.

Požiadavka na zriadenie funkcie bezpečnostného manažéra, na jeho zapojenie do prípravy a zabezpečenia riadneho priebehu podujatia a vymedzenie jeho postavenia vyplýva z Uznesenia Rady Európskej únie (2006/C 322/01) zo 4. decembra 2006 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 322, 29.12.2006, s. 1 – 39) v platnom znení.

Bezpečnostný manažér pod vedením hlavného usporiadateľa zabezpečuje predovšetkým bezpečnostné opatrenia na mieste konania podujatia. Predmetné ustanovenie zároveň určuje odborné požiadavky, ktoré musí osoba plniaca úlohy