možné vyhláškou určiť, nakoľko nie je stály, ale sa neustále mení. Zisťovanie tejto skutočnosti je pre riaditeľov škôl značnou administratívnou záťažou.Uznávanie jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka znižuje počty žiakov, ktorí vykonávajú v aktuálnom školskom roku maturitnú skúšku, nie je možné tak objektívne porovnať výsledky žiakov v rámci populačného ročníka, čo sa následne odráža v irelevantných číslach v štatistikách, najmä ak posielame takéto štatistiky do zahraničia za účelom celoeurópskych zistení. Celoštátne štatistiky, ktoré sú tiež cennou spätnou väzbou, sú ochudobnené o podklady žiakov, ktorí sa maturitnej skúšky z cudzieho jazyka nezúčastnia.
Riaditelia škôl, ktorí rozhodujú o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka, nie sú kompetentní porovnávať obsahy skúšok, či obsah skúšky na certifikáte je porovnateľný s obsahom maturitnej skúšky.
Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z cudzieho jazyka je zameraná na slovenské reálie i na literatúru, obsah maturitnej skúšky odráža učivo, ktoré učitelia so žiakmi preberali, je to pre učiteľov cudzích jazykov potrebná spätná väzba pre ďalší rozvoj ich práce.
Ak žiak je schopný vykonať jazykovú skúšku na získanie jazykového certifikátu, nemal by mať problém úspešne vykonať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka.
Maturitná skúška je štátnou záverečnou skúškou stredoškolského štúdia, maturitné testy z cudzích jazykov v SR sú kvalitné, vytvárajú ich experti a školení tvorcovia maturitných zadaní. Zadania sú recenzované a ich validita je posudzovaná školenými recenzentmi.
K bodu 11:
Navrhuje sa, aby vzdelávanie žiakov umiestnených v zdravotníckych zariadeniach s trvalo nízkym alebo kolísajúcim počtom žiakov mohol zabezpečovať aj pedagóg inej špeciálnej školy.
K bodom 12 a13:
Navrhuje sa určiť najnižší počet žiakov v triede odborného učilišťa a praktickej školy. V ostatných špeciálnych školách je už určený.
K bodu 14:
Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje upraviť formulácia na poskytovanie príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby nebolo možné si ju vykladať viacerými spôsobmi a aby poskytovanie tohto príspevku bolo viazané len na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (nie na všetkých žiakov, na ktorých sa poskytuje príspevok na stravovanie a na školské potreby).
K bodu 16:
Najnižší počet žiakov v triedach základných škôl a stredných škôl sa bude zavádzať do škôl postupne, a to v školskom roku 2015/2016 do prvého a piateho ročníka základných škôl a do prvého ročníka stredných škôl, v ďalších školských rokoch do ich nasledujúcich ročníkov.
K bodom 17 a 18:
Ide o úpravu reagujúcu na prijatie Lisabonskej zmluvy.
K Čl. II
K bodom 1 a 2: