Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z.
o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: 31. 6. – 10. 7. 2013
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
Vzhľadom na zvýšenie poplatkov za skládkovanie určitých druhov odpadov sa dajú očakávať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, keďže tieto poplatky príjmom rozpočtu obce, resp. obcí, v ktorých katastrálnom území sa skládka nachádza. Výšku týchto príjmov však nie je možné kvantifikovať, keďže závisí od množstva odpadov, ktoré budú zneškodnené skládkovaním, ktorých sa navrhované zvýšeniu poplatku týka.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Ministerstvo financií Slovenskej republiky žiada zosúladiť predkladaný materiál a vplyvy na rozpočet verejnej správy v časti A.2. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, tak aby v relevantných tabuľkách boli kvantifikované pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, resp. v časti A.3. Poznámky uviesť odôvodnenie, že výšku týchto vplyvov nie je možné kvantifikovať. V časti A.2. Vplyvy na rozpočet verejnej správy sa vyznačil pozitívny vplyv a do časti A.3. Poznámky sa doplnilo odôvodnenie.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky odporúča predkladateľovi vyznačiť v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie negatívny vplyv na administratívne zaťaženie dotknutých podnikateľských subjektov, keďže predkladaný návrh rozširuje oznamovacie
povinnosti pre podnikateľov napríklad v § 3 ods. 1, kde sa uvádza nová informačná povinnosť pre poplatníka voči prevádzkovateľovi skládky alebo odkaliska. V bode 3.2. Nakoľko sa v dôsledku vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania vypustili príslušné ustanovenia, nebude mať návrh zákona negatívny vplyv na administratívne zaťaženie dotknutých podnikateľských subjektov.
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Dotknuté budú všetky subjekty produkujúce odpad podľa množstva jeho produkcie a možnosti spracovania tohto odpadu alternatívnym spôsobom. Podľa správy Ministerstva životného prostredia SR o stave životného prostredia Slovenskej Republiky z roku 2005 bolo v roku 2005 najviac nebezpečného odpadu vygenerovaného v rámci nasledujúcich ekonomických aktivít: priemysel spolu, doprava a spoje a čistenie odpadových vôd a zneškodňovanie odpadov. Čo sa týka ostatného odpadu, najviac ho bolo vygenerovaného v rámci nasledujúcich ekonomických aktivít: priemysel spolu, stavebníctvo a obchodné služby. Predpokladá sa teda, že podnikateľské subjekty v rámci týchto ekonomických aktivít budú najviac postihnuté zvýšenými sadzbami za skládkovanie týchto druhov odpadov. Taktiež budú dlhodobo dotknuté aj subjekty s relatívne malou schopnosťou prispôsobiť materiály používané pri výrobe.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Odhadujeme, že jednotkové zvýšenie sadzby poplatku za uloženie odpadu bez zmeny poplatkov za alternatívne spôsoby spracovania by malo za následok pokles množstva skládkovaného odpadu o 0 až 4 290 ton v prípade nebezpečného odpadu a pokles o 36 000 až 85 900 ton v prípade ostatného odpadu. V prípade zachovania podmienky ceteris paribus teda možno v roku 2016 očakávať, potom ako zvyšovanie sadzby dosiahne plný účinok, pokles množstva odpadu na skládkach zhruba na úroveň 49% súčasného stavu v prípade nebezpečného odpadu a na úroveň zhruba 22% súčasného stavu v prípade ostatného odpadu.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Bez odhadu
3.4. Aké dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Ako ukazuje prax iných štátov Európy, ktoré podliehali podobným opatreniam, zavedenie vyšších poplatkov skládkovania spoľahlivo viedlo k prechodu na alternatívne formy manažmentu odpadu. V Českej republike viedlo postupné zvyšovanie cien skládkovania odpadu k vytvoreniu nových, konkurencieschopných kapacít iných foriem odpadového manažmentu za pomoci dotácií zo strany EÚ. V krajinách, v ktorých boli vybudované kapacity alternatívnych foriem odpadového manažmentu (ako napr. Dánsko), ale z dôvodu nízkej cenovej konkurencieschopnosti v porovnaní so skládkovaním boli len nedostatočne využívané, tam prišlo po zvyšovaní cien skládkovania odpadu k zvýšenej miere ich využívania.
Predpokladá sa teda, že podnikateľské subjekty budú zasiahnuté negatívne, teda budú celkovo vystavené vyšším sadzbám poplatkov odpadového manažmentu. Ako možné formy vyrovnania sa s touto problematikou zo strany podnikateľských subjektov vidíme zefektívnenie produkcie prechodom k alternatívnym riešeniam odpadového manažmentu.
Zároveň predpokladáme významný vplyv poplatkov za alternatívne formy spracovania na účinnosť tohto opatrenia, a to najmä prípadnú budúcu zmenu poplatkov za spaľovanie.
Pozitívom je doplnenie ustanovenia o rozdelením príjmov v prípade, ak sa skládka odpadov nachádza v katastrálnom území viacerých obcí a ustanovenia o možnosti obce použiť príjmy z poplatkov za uloženie odpadov za splnenia ustanovených podmienok aj na iný účel v oblasti životného prostredia ako len na odpadového hospodárstvo.
3.5. Aké predpokladané spoločensko ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
V prípade úspešnej implementácie postupný prechod na environmentálne prijateľnejšie formy spracovania odpadu než je skládkovanie.
Poplatky zo skládkovania odpadu predstavujú dobrý zdroj verejných príjmov predovšetkým v ich ranej implementácii. Dlhodobo výnos z poplatkov tendenciu klesať ako sa postupne
uplatňujú alternatívne riešenia spracovania odpadu.
Postupné zvyšovanie cien by malo zabezpečiť plynulý prechod k alternatívnym riešeniam. Tým sa predchádza hrozbe ďalšieho vzniku ilegálnych skládok ako by to mohlo byť v prípade radikálneho prechodu na vyššie sadzby.
Existuje hrozba reakcie na zvýšené sadzby vyvážaním odpadu do tretích krajín, čo by zabránilo pozitívnemu environmentálnemu účinku z globálneho hľadiska.
Vplyvy na životné prostredie
Životné prostredie
5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozitívny alebo negatívny)?
Predpokladá sa pozitívny vplyv na životné prostredie ako celok, najmä však na ovzdušie, vodu a pôdu.
Cieľom je zníženie množstva skládkovaných vybraných priemyselných odpadov, a ich odklonenie od skládkovania napr. z dôvodu že majú energetický potenciál a sú vhodné na energetické využitie. Znížením množstva skládkovaného odpadu je možný predpoklad aj zníženia produkcie skládkového plynu, ktorý má negatívny vplyv na ovzdušie.
Zároveň navrhovaná úprava by mohla prispieť k pomalšiemu zapĺňaniu kapacít skládok odpadu a k znižovaniu potreby rozširovania ich kapacít.
Zhodnocovaním odpadu je možné získať druhotnú surovinu, a tým ušetriť primárne zdroje.
Nepriamy pozitívny vplyv na kvalitu života a životného prostredia v obci môže mať aj možnosť obcí použiť príjmy z poplatkov za uloženie odpadov za splnenia ustanovených podmienok aj na iný účel v oblasti životného prostredia ako len na odpadového hospodárstvo
Jedna z podmienok motivuje obce k zvyšovaniu podielu množstva zhodnocovaných odpadov oproti zneškodňovaným odpadom.
5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?
Nepredpokladá sa.
5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?
Nepredpokladá sa.