Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2014

2015

2016

Príjmy verejnej správy celkom

-1 321 040

-1 472 959

-1 512 730

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

- vplyv na územnú samosprávu

-1 321 040

-1 472 959

-1 512 730

z toho

-vplyv na rozpočty obcí

-405 752

-452 413

-464 628

-vplyv na rozpočty VUC

-915 288

-1 020 546

-1 048 102

Výdavky verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

- vplyv na územnú samosprávu

z toho

-vplyv na rozpočty obcí

-vplyv na rozpočty VUC

Celková zamestnanosť

- z toho vplyv na ŠR

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Financovanie

2014

2015

2016

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

+ 1 321 040

+1 472 959

+1 512 730

na obce (+príjmy, -výdavky)

+ 405 752

+452 413

+464 628

na VUC (+príjmy,-výdavky)

+ 915 288

+ 1 020 546

+ 1 48 102

z toho vplyv na ŠR

financovanie zabezpečené v rozpočte

ostatné zdroje financovania

Rozpočtovo nekrytý vplyv/ úspora*

1 321 040

1 472 958

1 512 730

V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 sú zabezpečené výdavky na spolufinancovanie sociálnych služieb z prostriedkov štátneho rozpočtu v sume 52 000 000 eur. Vzhľadom na to, že v porovnaní s rokom 2013 sa v roku 2014 zvyšuje počet miest v zariadeniach sociálnych služieb o 3181 (z toho v novozriadených o 2960), MPSVR SR požaduje rozpočet výdavkov kapitoly na rok 2014 zvýšiť o 10 456 760 eur (na rok 2015 o 19 453 880 eur a na rok 2016 o 21 608 120 eur). Vyčíslené zvýšenie výdavkov však nevyplýva z predkladanej novely zákona o sociálnych službách.

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zo štátneho rozpočtu bude naďalej poskytovaný finančný príspevok pre zariadenia sociálnych služieb zriadené alebo založené obcou a pre vybrané druhy sociálnych služieb v pôsobnosti obcí - na lokálnej úrovni, poskytované neverejnými poskytovateľmi.

Celkový vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu na rok 2014 na financovanie sociálnych služieb na lokálnej úrovni predstavuje 62 456 760 eur, na rok 2015 je predpokladaný vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu 71 453 880 eur a na rok 2016 je to 73 608 120 eur. V sumách na roky 2015 a 2016 sú zahrnuté aj predpokladané výdavky z dôvodu navýšenia kapacity zariadení sociálnych služieb na lokálnej úrovni z dôvodu začatia poskytovania sociálnych služieb v novootvorených zariadeniach, ktoré budú vybudované a ukončené z finančných prostriedkov Regionálneho operačného programu, 2.1c - 2010/02 – Budovanie nových zariadení sociálnych služieb, ako aj z vlastných zdrojov obcí, miest a vybraných neverejných poskytovateľov v rokoch 2014 až 2016. Vyčíslené zvýšenie výdavkov však nevyplýva z predkladanej novely zákona o sociálnych službách.

Z dôvodu zvýšenia ochrany príjmu klientov pred neprimeranou úhradou sa navrhuje zvýšiť zostatok z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu - percentuálne sumy životného minima a násobky sumy životného minima v závislosti od druhu sociálnej služby a formy pobytu. Navrhovaná zmena sa premietne do vplyvov na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, a to v predpokladanom znížení príjmovej časti z platenia úhrady za sociálnu službu. Predpokladaný celkový vplyv na rozpočty obcí v roku 2014 je v znížení príjmov vo výške 405 752 eur a týka sa cca 4 698 klientov sociálnych služieb. Predpokladaný celkový vplyv na rozpočty vyšších územných celkom v roku 2014 je v znížení príjmov z platenia úhrady za sociálnu službu vo výške 915 288 eur a týka sa cca 11 976 klientov sociálnych služieb. Pri tomto vplyve na príjmovú časť rozpočtov obcí a vyšších územných celkov nie je zohľadnená úspešnosť vymáhania pohľadávok nezaplatenej úhrady alebo jej časti od povinných osôb, a to pri zmene ich príjmových a majetkových pomerov. Navrhovaná právna úprava zvýšenia zostatkov z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu totiž nič nemení na právnej skutočnosti, že nezaplatená úhrada alebo jej časť (po uplatnení právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady) je pohľadávka, ktorá sa vymáha priebežne pri zmene príjmových a majetkových pomerov platiteľa úhrady, najneskôr v dedičskom konaní. Maximalistický výpočet dopadu z titulu ochrany príjmu na rok 2014 pre obce je 811 504 eur a pre vyššie územné celky 1 830 577 eur Maximalistický dopad bol zreálnený na základe viacerých faktorov (spoločne posudzované osoby, povinnosť vymáhať nezaplatenú úhradu alebo jej časť od zaopatrených plnoletých detí a rodičov, ) z týchto dôvodov je predpokladaná suma dopadu vo výške 405 752 eur pre rozpočet obcí a 915 288 eur pre rozpočty vyšších územných celkov.

V roku 2013 bolo vynaložených na poskytovanie finančného príspevku pre zariadenia sociálnych služieb zriadených alebo založených obcami a pre vybrané druhy sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi na lokálnej úrovni zo štátneho rozpočtu z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR celkovo 51 796 674 eur, z toho pre obecné zariadenia sociálnych služieb 36 690 936 eur a pre neverejných poskytovateľov 15 105 738 eur. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uplatnilo na tieto účely finančnej podpory poskytovania sociálnych služieb v návrhu rozpočtu na rok 2014 sumu 52 000 000 eur. Vzhľadom na novootvorené kapacity zariadení sociálnych služieb v roku 2014 (lokálna úroveň), ktoré boli vytvorené a vybudované najmä zo štrukturálnych fondov EÚ, predpokladáme, že suma vo výške 10 456 760 eur nie je pokrytá v štátnom rozpočte. Podotýkame, že ide o obligatórne financovanie podľa súčasne platného právneho stavu a nie o dopady z titulu návrhu novely zákona o sociálnych službách.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Navrhovaná právna úprava ustanovuje nové podmienky poskytovania finančných príspevkov zo štátneho rozpočtu. Ide najmä o štvrťročné poskytovanie finančných príspevkov, ktoré budú podmienené tým, či si subjekt plní odvodové povinnosti a daňové povinnosti, resp. či sa vzniknuté pohľadávky nevymáhajú výkonom rozhodnutia, zmena termínu podávania žiadostí, poskytovanie finančných príspevkov priamo neverejným poskytovateľom, bližšiu špecifikáciu obsahových náležitostí zmluvy. Dopĺňajú a upresňujú sa ekonomicky oprávnené náklady na účely regulácie úhrady za sociálnu službu, aby bolo jednoznačné, čo je možné započítať do nákladov sociálnej služby na tieto účely. Upravujú sa hranice ochrany príjmu pred neprimeranou úhradou tak, že pri

jednotlivých druhoch sociálnej služby, ale aj pri jednotlivých formách sa zvyšuje percento alebo násobok sumy životného minima, ktoré musí prijímateľovi sociálnej služby, resp. iným povinným osobám zostať po zaplatení úhrady. Zavádza sa nová systematika členenia sociálnych služieb, aby zodpovedali požiadavkám praxe (sociálne služby krízovej intervencie, sociálne služby pre rodinu s deťmi, sociálne služby pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov, sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, podporné služby). Nanovo sa rozpracovávajú podmienky a činnosti pri poskytovaní služieb krízovej intervencie. Sprísňujú a dopĺňajú sa podmienky registrácie poskytovateľov (napr. určenie kvalifikačných predpokladov štatutára právnickej osoby a fyzickej osoby, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby, zodpovednej osoby, predkladanie kópií výročných správ o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby), s cieľom, aby bola zabezpečená ochrana prijímateľa sociálnej služby. Dopĺňajú sa úkony opatrovateľskej služby v prílohe č. 4, najmä v časti dohľadu nad dodržiavaním liečebného režimu. V posudkovej činnosti sa umožňuje posudzovanie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby aj sestrám s vysokoškolským vzdelaním a súčasne sa zvyšuje participácia a zodpovednosť sociálneho pracovníka v posudkovom procese. Konkretizujú sa podmienky bezodkladného zabezpečenia sociálnej služby. Bližšie sa upravujú podmienky plánovania sociálnej služby (individuálny plán pre prijímateľa sociálnej služby - jeho náležitosti, proces a spôsob spracovania a kontroly). Rozširujú sa odborné činnosti v nadväznosti na nové definície podmienok poskytovania jednotlivých druhov sociálnych služieb (napr. preventívna aktivita - rizikové správanie). Podrobne sa upravujú podmienky kvality (štandardy) sociálnych služieb (podmienka kvality a príslušné indikátory kvality). Podrobnejšie sa upravujú podmienky procesu akreditácie v sociálnych službách, ktoré si vyžiadala aplikačná prax (napr. možnosť predĺženia akreditácie na 5 rokov, kvalifikačné predpoklady lektorov vzdelávacích programov). S cieľom podporiť proces deinštitucionalizácie v Slovenskej republike, t.j. vytvoriť podmienky transformácie pobytových sociálnych služieb na alternatívne komunitné sociálne služby, aby klient zotrval čo najdlhšie v prirodzenom domácom a komunitnom prostredí, sa upravujú viaceré podmienky poskytovania sociálnych služieb pobytového charakteru, napr. obmedzenie kapacity vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb, zákaz prijímať deti a mládež do zariadenia typu domov sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, obmedzenie hornej vekovej hranice pre prijatie do domova sociálnych služieb (nedovŕšenie dôchodkového veku), prijímanie klientov s vybraným druhom zdravotného postihnutia do špecializovaných zariadení.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

Počet miest podľa druhu sociálnej služby na rok 2014 – obce a vybraný neverejní poskytovatelia

Druh zariadenia

Počet miest pre rok 2014

Výška finančného príspevku zo ŠR /mesiac v eurách:

Suma finančného príspevku zo ŠR/rok v eurách:

Denný stacionár

1 530

184

3 378 240

Domov na pol ceste

150

10 800

Domov sociálnych služieb

1 028

330

4 070 880

Nocľaháreň

933

120

1 209 600

Špecializované zariadenie

113

330

447 480

Útulok

472

120

679 680

Zariadenie podporovaného bývania

200

50 400

Zariadenie núdzového bývania

338

150

608 400

Zariadenie opatrovateľskej služby

1 982

320

7 610 880

Zariadenie pre seniorov

11 560

320

44 390 400

Spolu :

62 456 760

Poznámka :

Pri nocľahárni je suma finančného príspevku o 133 920 eur nižšia, nakoľko niektoré nocľahárne sú v prevádzke len sezónne, t. j. len niekoľko mesiacov v roku.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Zo štátneho rozpočtu bude naďalej poskytovaný finančný príspevok pre zariadenia sociálnych služieb zriadené alebo založené obcou a pre vybrané druhy sociálnych služieb poskytované neverejnými poskytovateľmi.

Pre komplexnosť informácie uvádzame, že v roku 2013 bolo vynaložených na poskytovanie finančného príspevku pre zariadenia sociálnych služieb zriadených alebo založených obcami a pre vybrané druhy sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi na lokálnej úrovni zo štátneho rozpočtu z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR celkovo 51 796 674 eur, z toho pre obecné zariadenia sociálnych služieb 36 690 936 eur a pre neverejných poskytovateľov 15 105 738 eur. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uplatnilo na účely sociálnych služieb v rámci prioritných výdavkových titulov v návrhu rozpočtu na rok 2014 sumu 52 mil. €, keďže súčasný návrh nezabezpečuje žiadne výdavky na sociálne služby. Táto suma však nezohľadňuje nárast nových kapacít zariadení sociálnych služieb. Vychádzajúc z uvedených údajov predpokladáme, že suma vo výške 10 456 760 eur nie je pokrytá v štátnom rozpočte.

Pri výpočte vplyvov na rozpočty obcí a vyšších územných celkov (zníženie príjmov z platenia úhrady za sociálnu službu) z dôvodu zvýšenia ochrany príjmu sme vychádzali z predpokladu, že táto zmena sa bude dotýkať najmä tých klientov sociálnych služieb, ktorých starobný alebo invalidný dôchodok je vo výške 255 až 350 eur. Celkový počet takýchto klientov je cca 16 674 osôb. Vzhľadom na to, že zvýšenie ochrany príjmu bude rozdielne v závislosti od formy pobytu a druhu sociálnej služby, pri výpočte bolo potrebné vychádzať z týchto údajov a navyše rozlišovať počet klientov v zariadeniach obcí a počet klientov opatrovateľskej služby v pôsobnosti obcí a počet klientov v zariadeniach vyšších územných celkov.

Pri výpočte vplyvov na rozpočet obcí (zníženie príjmov z platenia úhrady za sociálnu službu) bol spôsob výpočtu nasledovný:

V zariadeniach s celoročným pobytom sa navrhuje zvýšenie ochrany príjmu vo výške 9,72 eur mesačne na jedného klienta, pri počte klientov 2683 to predstavuje vplyv vo výške 312 945 eur za 12 mesiacov (9,72x2 683x12).

V zariadeniach s týždenným pobytom sa navrhuje zvýšenie ochrany príjmu vo výške19,47 eur mesačne na jedného klienta, pri počte klientov 11 to predstavuje vplyv vo výške 2 570 eur za 12 mesiacov (19,47x11x12).

V zariadeniach s denným pobytom sa navrhuje zvýšenie ochrany príjmu vo výške 58,37 eur mesačne na jedného klienta, pri počte klientov 60 to predstavuje vplyv vo výške 42 026 € za 12 mesiacov (58,37x60x12).

Pri opatrovateľskej službe sa navrhuje zvýšenie ochrany príjmu vo výške 19,46 eur mesačne, pri počte klientov 1 944 to predstavuje vplyv vo výške 453 963 eur za 12 mesiacov (19,46 €x1944x12).

Predpokladaný celkový vplyv na rozpočty obcí (zníženie príjmov z platenia úhrady za sociálnu službu) je vo výške 405 752 eur a týka cca 4 698 klientov sociálnych služieb.

Navrhované zvýšenie právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ovplyvní v zásade príjmy rozpočtu obcí ( resp. obcou zriadených alebo založených právnických osôb), ako verejných poskytovateľov sociálnych služieb.

Ide o predpokladané zníženie príjmov z titulu platenia úhrady za sociálnu službu u rozpočtov obcí na rozpočtový rok 2014, 2015, 2016 o cca 405 752 eur, 452 413 eur a 464 628 eur.

Vychádzajúc z analýzy úrovne starobných dôchodkov na základe údajov sociálnej poisťovne cca 30,98%je poberateľov dôchodku vo výške 255 – 350 eur. Pri aplikácii tohto

rozvrstvenia výšky dôchodkov na jestvujúci počet prijímateľov sociálnej služby možno kvantifikovať, že

počet prijímateľov sociálnych služieb u verejných poskytovateľov a na lokálnej úrovni v roku 2013 bol 8 886.

Navrhovaná právna úprava ( § 72 a) obsahuje novú právnu úpravu zisťovania príjmu na účely platenia úhrady za sociálnu službu, a to v zásade osobitne pri pravidelných príjmov a osobitne pri nepravidelných príjmov. Táto úprava v zásade vytvára právne podmienky na to, aby poskytovateľ sociálnej služby u prijímateľov sociálnej služby, ktorí platia, vzhľadom na právnu ochranu zostatku z ich príjmu, len časť úhrady, resp. úhradu neplatia, mohol reagovať na zmenu v príjme ( napr. v prípade valorizácie dôchodku) už v nasledujúcom mesiaci a nie až s ročnou periodicitou prehodnocovania príjmu, ktorú ustanovovala doterajšia právna úprava. Takto koncipovaná právna úprava a jej uplatňovanie zvýši príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu (čím sa koriguje zníženie príjmu v dôsledku zvýšenia úrovne právnej ochrany na základe kvalifikovaného odhadu o cca. 81 150 eur).

Pri platení úhrady za sociálnu službu sa s príjmom prijímateľa sociálnej služby spoločne posudzujú a započítavajú aj príjmy osôb vymedzených v § 72a ods. 8- to znamená, že za predpokladu, že cca 68 % prijímateľov sociálnych služieb má spoločne posudzovanú osobu, ktorej príjem a majetok ovplyvňuje v konečnom dôsledku možnosť platenia úhrady za sociálnu službu, i pri uplatnení právnej ochrany zostatku z príjmu, táto skutková okolnosť zvýši príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu ( čím sa koriguje zníženie príjmu v dôsledku zvýšenia úrovne právnej ochrany na základe kvalifikovaného odhadu o cca 121 726 eur).

Zákon o sociálnych službách obsahuje (i v doterajšom znení) povinnosť vymáhať nezaplatenú úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ( v dôsledku uplatnenej právnej ochrany povinného zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu) od zaopatrených plnoletých detí a rodičov, ak sa ich príjmy spoločne nezapočítavajú a neposudzujú s prijímateľom sociálnej služby ( § 73 ods. 10 a 11). Táto právna skutočnosť a jej uplatňovanie zvýši príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu ( čím sa koriguje zníženie príjmu v dôsledku zvýšenia úrovne právnej ochrany na základe kvalifikovaného odhadu o cca 121 726 eur)

Nezaplatená úhrada alebo jej časť ( ak je uplatnená ochrana zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu u prijímateľa sociálnej služby a nevznikne povinnosť platiť túto nezaplatenú úhradu alebo jej časť zo strany povinných plnoletých zaopatrených detí alebo rodičov, ak sa ich príjmy spoločne nezapočítavajú a neposudzujú s prijímateľom sociálnej služby – napr. z dôvodu neexistencie týchto osôb, resp. z dôvodu uplatnenia právnej ochrany povinného zostatku z ich príjmu po zaplatení tejto úhrady - § 73 ods. 8) je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa priebežne vymáha pri zmenených príjmových a majetkových pomeroch prijímateľa sociálnej služby a nezaniká jeho smrťou a vymáha sa najneskôr v dedičskom konaní po zomrelom prijímateľovi sociálnej služby. V dôsledku náležitej správy a vymáhania pohľadávok nezaplatenej úhrady alebo jej časti sa zvýšia príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu ( čím sa koriguje zníženie príjmu v dôsledku zvýšenia úrovne právnej ochrany na základe kvalifikovaného odhadu o cca 20 287 eur)

Je v samosprávnej pôsobnosti obcí určovať výšku úhrady za poskytované sociálne služby verejnými poskytovateľmi sociálnej služby vo svojom územnom obvode, a to vo všeobecne záväznom nariadení (§ 72 ods. 2), a to v súlade s nimi uplatňovanou sociálnou politikou v území. Zvýšením regulovanej úhrady za sociálne služby ( najmä v nadväznosti na vývoj cien výrobkov, tovarov a služieb v území a sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľstva v území) je v samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov zvýšiť príjmy

z platenia úhrady za sociálnu službu ( čím sa koriguje zníženie príjmu v dôsledku zvýšenia úrovne právnej ochrany na základe kvalifikovaného odhadu o cca 60 863 eur).

Navrhované zvýšenie právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ovplyvní v zásade aj príjmy rozpočtov vyšších územných celkov, resp. vyšším územným celkom zriadených alebo založených právnických osôb, ako verejných poskytovateľov sociálnych služieb.

Ide o predpokladané zníženie príjmov z titulu platenia úhrady za sociálnu službu u rozpočtov VUC na rozpočtový rok 2014, 2015, 2016 o cca 915 288 eur, 1 020 546 eur a 1 048 102 eur.

Pri výpočte vplyvov na rozpočty obcí a vyšších územných celkov v dôsledku zvýšenia ochrany príjmu pred neprimeranou úhradou boli vzaté do úvahy nasledovné skutočnosti:

Vychádzajúc z analýzy úrovne starobných dôchodkov na základe údajov Sociálnej poisťovne, cca 30,98% je poberateľov dôchodku vo výške 255 – 350 eur. Pri aplikácii tohto rozvrstvenia výšky dôchodkov na jestvujúci počet prijímateľov sociálnej služby možno kvantifikovať, že počet prijímateľov sociálnych služieb u verejných poskytovateľov na lokálnej a regionálnej úrovni v roku 2013 bol 38 656.

Navrhovaná právna úprava (§ 72 a) obsahuje novú právnu úpravu zisťovania príjmu na účely platenia úhrady za sociálnu službu, a to v zásade osobitne pri pravidelných príjmov a osobitne pri nepravidelných príjmov. Táto úprava v zásade vytvára právne podmienky na to, aby poskytovateľ sociálnej služby u prijímateľov sociálnej služby, ktorí platia, vzhľadom na právnu ochranu zostatku z ich príjmu, len časť úhrady, resp. úhradu neplatia, mohol reagovať na zmenu v príjme (napr. v prípade valorizácie dôchodku) už v nasledujúcom mesiaci a nie až s ročnou periodicitou prehodnocovania príjmu, ktorú ustanovovala doterajšia právna úprava. Takto koncipovaná právna úprava a jej uplatňovanie zvýši príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu (čím sa koriguje zníženie príjmu v dôsledku zvýšenia úrovne právnej ochrany na základe kvalifikovaného odhadu o cca 183 059 eur).

Pri platení úhrady za sociálnu službu sa s príjmom prijímateľa sociálnej služby spoločne posudzujú a započítavajú aj príjmy osôb vymedzených v § 72a ods. 8. To znamená, že za predpokladu, že cca 68 % prijímateľov sociálnych služieb má spoločne posudzovanú osobu, ktorej príjem a majetok ovplyvňuje v konečnom dôsledku možnosť platenia úhrady za sociálnu službu, i pri uplatnení právnej ochrany zostatku z príjmu, táto skutková okolnosť zvýši príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu (čím sa koriguje zníženie príjmu v dôsledku zvýšenia úrovne právnej ochrany na základe kvalifikovaného odhadu o cca. 274 586 eur)

Zákon o sociálnych službách obsahuje (i v doterajšom znení) povinnosť vymáhať nezaplatenú úhradu za sociálnu službu alebo jej časť (v dôsledku uplatnenej právnej ochrany povinného zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu) od zaopatrených plnoletých detí a rodičov, ak sa ich príjmy spoločne nezapočítavajú a neposudzujú s prijímateľom sociálnej služby (§ 73 ods. 10 a 11). Táto právna skutočnosť a jej uplatňovanie zvýši príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu (čím sa koriguje zníženie príjmu v dôsledku zvýšenia úrovne právnej ochrany na základe kvalifikovaného odhadu o cca.274 586 eur).

Nezaplatená úhrada alebo jej časť (ak je uplatnená ochrana zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu u prijímateľa sociálnej služby a nevznikne povinnosť platiť túto nezaplatenú úhradu alebo jej časť zo strany povinných plnoletých zaopatrených detí alebo rodičov, ak sa ich príjmy spoločne nezapočítavajú a neposudzujú s prijímateľom sociálnej služby – napr. z dôvodu neexistencie týchto osôb, resp. z dôvodu uplatnenia právnej ochrany povinného zostatku z ich príjmu po zaplatení tejto úhrady - § 73 ods. 8) je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa priebežne vymáha pri zmenených príjmových a majetkových pomeroch prijímateľa sociálnej služby a nezaniká jeho smrťou a vymáha sa najneskôr v dedičskom konaní po zomrelom prijímateľovi sociálnej služby.

V dôsledku náležitej správy a vymáhania pohľadávok nezaplatenej úhrady alebo jej časti sa zvýšia príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu (čím sa koriguje zníženie príjmu v dôsledku zvýšenia úrovne právnej ochrany na základe kvalifikovaného odhadu o cca 45 764 eur).

Je v samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov určovať výšku úhrady za poskytované sociálne služby verejnými poskytovateľmi sociálnej služby vo svojom územnom obvode , a to vo všeobecne záväznom nariadení (§ 72 ods. 2), a to v súlade s nimi uplatňovanou sociálnou politikou v území. Zvýšením regulovanej úhrady za sociálne služby ( najmä v nadväznosti na vývoj cien výrobkov, tovarov a služieb v území a sociálno- ekonomickú situáciu obyvateľstva v území) je v samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov zvýšiť príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu ( čím sa koriguje zníženie príjmu v dôsledku zvýšenia úrovne právnej ochrany na základe kvalifikovaného odhadu o cca 137 293 eur).

Pri výpočte vplyvov na rozpočet vyšších územných celkov (zníženie príjmov z platenia úhrady za sociálnu službu) bol spôsob výpočtu nasledovný:

V zariadeniach s celoročným pobytom sa navrhuje zvýšenie ochrany príjmu vo výške 9,72 eur mesačne na jedného klienta, pri počte klientov 11 066 to predstavuje vplyv vo výške 1 290738 eur za 12 mesiacov (9,72x11 066x12).

V zariadeniach s týždenným pobytom sa navrhuje zvýšenie ochrany príjmu vo výške19,47 eur mesačne na jedného klienta, pri počte klientov 209 to predstavuje vplyv vo výške 48 831 eur za 12 mesiacov (19,47x209x12).

V zariadeniach s denným pobytom sa navrhuje zvýšenie ochrany príjmu vo výške 58,37 eur mesačne na jedného klienta, pri počte klientov 701 to predstavuje vplyv vo výške 491 008 eur za 12 mesiacov (58,37x701x12).

Predpokladaný celkový vplyv na rozpočty vyšších územných celkov (zníženie príjmov z platenia úhrady za sociálnu službu)je vo výške 915 288 eur a týka cca 11 976 klientov sociálnych služieb.

Tabuľka č. 4

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

-1 321 040

-1 472 959

-1 512 730

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-1 321 040

-1 472 959

-1 512 730

Tabuľka č. 5

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2014

2015

2016

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

z toho výdavky na ŠR

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Kapitálové výdavky (700)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)