D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR, vychádzajúc z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013, predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“), ktorého cieľom je implementovať Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ďalej len „Zmluva“). Prijatie navrhovaných doplnení zákona je nevyhnutné pre úplné fungovanie systému regulácie s cieľom dosiahnuť dlhodobo udržateľnú úroveň hospodárenia Slovenskej republiky a transponovať text Zmluvy do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Uznesením vlády č. 54 z 22. februára 2012 k návrhu na uzavretie Zmluvy vláda súhlasila s uzatvorením Zmluvy. Zmluva bola ratifikovaná 12 zmluvnými štátmi a v súlade s ustanoveniami Zmluvy sa táto stala účinnou 1. januára 2013. Na vnútroštátnej úrovni sa od zmluvných strán vyžaduje, aby pravidlá zakotvené v Zmluve nadobudli vo vnútroštátnom práve zmluvných strán účinnosť najneskôr do jedného roka po nadobudnutí platnosti Zmluvy. Ratifikačná listina k Zmluve za Slovenskú republiku bola uložená dňa 17. januára 2013 a týmto nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku 1. februára 2013, t. z. že Zmluva musí byť implementovaná v národnej legislatíve s účinnosťou najneskôr od 1. februára 2014.

Súčasťou Zmluvy je povinnosť zaviesť pravidlo o štrukturálnom salde verejnej správy do národnej legislatívy. Pre každú krajinu je zadefinovaný špecifický strednodobý cieľ v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu, pre Slovenskú republiku v rámci Programu stability, pričom vo všeobecnosti bola zadefinovaná maximálna prípustná hodnota štrukturálneho deficitu vo výške 0,5% HDP. V prípade krajín, ktoré majú dlh verejnej správy výrazne nižší ako 60% HDP a čelia nízkemu riziku z pohľadu dlhodobej udržateľnosti, môže tento deficit dosiahnuť maximálne 1% HDP.

Takéto pravidlo by malo byť záväzné a trvalé. Zároveň musí obsahovať korekčný mechanizmus v prípade významných odchýlok od strednodobého rozpočtového cieľa, ktorý povedie k implementácii opatrení potrebných na odstránenie odchýlky. Princípy, ktoré by mali korekčné mechanizmy spĺňať, zadefinovala EK a schválila Rada Ecofin. Slovenská republika pristupuje týmto návrhom zákona k transpozícii Zmluvy s tým, že jej ustanovenia budú implementované do zákona o rozpočtových pravidlách.

V návrhu novely sú ďalej zapracované úpravy vo vzťahu k časovému použitiu výdavkov štátneho rozpočtu, úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe a terminologické precizovanie niektorých ustanovení.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

3.Problematika zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

▪čl. 3, 126, čl. 310 až 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

▪čl. 16 a 17 Zmluvy o Európskej únii,

▪Protokol (č.12) o postupe pri nadmernom deficite pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o Európskej únii,

▪čl. 3 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

▪nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012

, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012).

▪nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení

hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013),

▪nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o

spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5. 2013).

2.nelegislatívne akty:

▪delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách

uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločensktve - do 30. novembra 2009):

▪rozhodnutie Komisie 74/55/EHS z 22. januára 1974, ktoré udeľuje právomoci na

vykonávanie kontrolných opatrení v členských štátoch, pokiaľ ide o príjmy a výdavky spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1),

▪nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/1995 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných

záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 1),

▪nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných

a regionálnych účtov v spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/ zv. 2) v platnom znení,

▪nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi

rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1) v platnom znení,

▪nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania

postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1) v platnom znení,

▪nariadenie Rady (ES) č. 622/1998 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidátskym štátom

v rámci predvstupovej stratégie, a najmä o založení prístupových partnerstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.11/zv. 28),

▪nariadenie Rady (ES, Euratom) č.1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva

rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 3) v platnom znení,

▪nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 501/2004 z 10. marca 2004

o štvrťročných finančných účtoch verejnej správy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/ zv. 5),

▪nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej

poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005) v platnom znení,

▪nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom

fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

▪nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom

sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

▪nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné

ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006) v platnom znení,

▪nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond

a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006),

▪nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach

a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného systému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91 (Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006),

▪rozhodnutie Rady 2007/436/ES z 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych

spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007),

▪nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri

nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú.v. EÚ L 145, 10.6. 2009) v platnom znení,

▪nariadenie Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES, 2004/18/ES a 2009/81/ES, pokiaľ ide o uplatňovanie prahových hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek ( Ú. v. EÚ L 314, 1.12. 2009).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

▪rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 27/04, EK v. Rada EÚ, [2004].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na implementáciu nariadenia č. 473/2013 je stanovená do 31.10. 2013.

b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d) Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Prijatím úpravy v piatej vete ustanovenia § 8 ods. 4 sa zosúladí časové obdobie pre možnosť používať taxatívne vymenované bežné výdavky – výdavky na trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov, ktoré sú podľa ESA 95 bežnými výdavkami, bežné výdavky na program oficiálnej rozvojovej pomoci a bežné výdavky na úhradu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, ktoré bolo možné doteraz použiť aj v nasledujúcom rozpočtovom roku so súhlasom ministra financií, s princípom používania kapitálových výdavkov – t.j. n+2. Cieľom navrhovanej úpravy je objektivizácia podmienok pre používanie vybraného okruhu bežných výdavkov, eliminácia subjektívneho prístupu a zníženie nadbytočnej administrácie.

K bodu 2

Navrhovaným novým znením § 8 ods. 5 sa precizuje možnosť použitia bežných výdavkov, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe správcom kapitoly ako bežný transfer po 1. októbri rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného rozpočtového roka. Navrhovaným znením sa upresňuje, že takýto transfer nie je možné použiť ani na výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zároveň sa precizuje, že v prípade poskytnutia preddavkov z týchto prostriedkov bude tieto preddavky potrebné vysporiadať do termínu, ktorý zákon ustanovuje pre možnosť použitia týchto prostriedkov, t. j. do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka.

K bodu 3

V poznámke pod čiarou k odkazu 14a sa vypúšťa odkaz na zákony o Slovenskom rozhlase a o Slovenskej televízii, ktoré boli zrušené zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa Rozhlasu a televízii Slovenska poskytuje príspevok, nie dotácia.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu vykonanú bodom 1 – vypustenie šiestej vety v § 8 ods. 4 zákona.

K bodu 5

Vstup do ustanovenia § 14 ods. 6 bol zaradený z dôvodu potreby Inštitútu finančnej politiky za účelom ďalšieho skvalitnenia analýz daňových a výdavkových politík, ktoré sú základom pre vládne opatrenia zabezpečujúce ekonomický rast a životnú úroveň obyvateľstva.

K bodu 6

Hodnota koncesie sa v súčasnosti upravuje nariadením Komisie (EÚ) č. 1251/2011 (Ú. v. EÚ L 319, 2.12.2011) na 5 000 000 eur. S cieľom, aby zákon nemusel byť pravidelne novelizovaný z dôvodu prijatia nariadenia Komisie týkajúceho sa úpravy prahových hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek, ktoré sa nariadením upravujú každoročne, neuvádza sa v ustanovení upravená hodnota koncesie, ale odkazuje sa priamo na príslušné ustanovenie zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ktorá sa každoročne mení nariadením Komisie (EÚ).

K bodu 7

Ide o precizovanie ustanovenia vo vzťahu k jednoznačnému určeniu dňa, ktorým prechádzajú práva a povinnosti na zriaďovateľa príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie v prípade jej zrušenia bez právneho nástupcu. Navrhovanou úpravou nedochádza k vecnej zmene.

K bodu 8

Úpravou v § 21 ods. 15 sa výnimkujú z podmienok ustanovených v § 21 ods. 2 vo vzťahu k pokrývaniu výrobných nákladov tržbami všetky príspevkové organizácie, ktoré sú zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Činnosti vykonávané týmito príspevkovými organizáciami majú osobitný charakter a ich financovanie sa realizuje podľa príslušných ustanovení osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Keďže fungujú

väčšinovo na príjmoch z úhrad od zdravotných poisťovní, ktoré sa v súlade s jednotnou metodikou ESA 95 považujú za tržby, nie je ani reálne možné, aby tieto zdravotnícke zariadenia, ktoré fungujú v rámci právnej formy príspevkovej organizácie, kritérium 50% podľa § 21 ods. 2 zákona, spĺňali.

K bodu 9

Precizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom 31, 32 a 35 v nadväznosti na prijatie novej, resp. vypustenie doterajšej právnej úpravy.

K bodu 10

Navrhuje sa zjednotiť prístup pre príspevkové organizácie, ktoré sú zdravotníckym zariadením v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR a pre ostatné štátne príspevkové organizácie, ktoré sú zdravotníckym zariadením. Navrhovanou úpravou sa umožní všetkým týmto príspevkovým organizáciám použiť finančné prostriedky z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu pre svoje potreby a nielen účelovo na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku.

K bodom 11 až 13 a 15

Ustanovenia zákona sa zosúlaďujú s ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V § 24 ods. 7 zákona sa pojem „náklady“ nahrádza pojmom „výdavky“, ktoré sú vyjadrením úbytku peňažných prostriedkov príspevkovej organizácie vynaložených na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku. V § 25 sa pojem „strata“ nahrádza pojmom „záporný výsledok hospodárenia“. Ustanovenie § 28 zákona upravujúce podnikateľskú činnosť rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie sa precizuje tak, aby bolo jasné, že rozpočtová organizácia môže cez § 23 ods. 1 písm. d) zákona zapájať finančné prostriedky získané v rámci podnikateľskej činnosti z výsledku hospodárenia po zdanení a rozpočtová aj príspevková organizácia nerozpočtujú príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť a tieto príjmy a výdavky sledujú na samostatnom mimorozpočtovom účte oddelene od financovania hlavnej činnosti.

K bodu14

Navrhovanou úpravou sa aktualizuje poznámka pod čiarou vzhľadom na to, že v platnom znení sa uvádza odkaz na predpis, ktorý bol zrušený a nahradený novým predpisom. Touto úpravou nedochádza k vecnej zmene, ide len o zosúladenie súčasného stavu s platným a účinným právnym stavom v rámci právneho poriadku SR.

K bodu 16

Ustanovením § 30a sa do zákona zavádzajú ustanovenia v rámci transpozície Zmluvy a terminologicky sa vychádza z už používaných legálnych definícií ústavného zákona.

V navrhovanom ustanovení § 30a sa do zákona preberá čl. 3 ods. 1 Zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že rozpočet verejnej správy má byť vyrovnaný alebo prebytkový. Rozpočet verejnej správy sa považuje za vyrovnaný aj v prípade, ak je schodok rozpočtu verejnej správy očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy – t.j. štrukturálny schodok, rovnajúci sa alebo nižší ako 0,5 % HDP. Zároveň ak je dlh verejnej správy výrazne nižší ako 60% HDP a žiadne veľké riziká v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou neexistujú, môže byť štrukturálny schodok najviac vo výške 1% HDP. Čo sa týka približovania sa k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorý je určený v Programe stability, približovanie sa

zabezpečuje v súlade s týmto dokumentom, kde okrem časového hľadiska dosiahnutia strednodobého cieľa je nevyhnutné dodržať aj postup, vedúci k tomuto cieľu určený v rámci Programu stability.

V § 30a ods. 2 je ďalej určený procesný postup, ktorý sa uplatní v prípade výrazného odchýlenia sa od dodržania výšky štrukturálneho salda, ale aj od dodržania postupov, ktoré vedú k jeho dosiahnutiu v súlade s Programom stability. Výrazné odchýlenie je definované v Čl. 6 Nariadenia rady (ES) č. 1466/97. Ak dôjde k výraznému odchýleniu, uplatňuje sa korekčný mechanizmus. Skutočnosť, či došlo k výraznému odchýleniu Ministerstvo financií SR posudzuje podľa vopred zverejneného postupu výpočtu. Ak MF SR vyhodnotí, že došlo k výraznému odchýleniu sa, túto informáciu zverejní a následne navrhne vláde SR limit verejných výdavkov. Pri stanovení návrhu výšky výdavkových limitov sa bude vychádzať najmä z toho, aká veľká odchýlka v danom prípade nastala. MF SR prehodnocuje, či nedošlo k výraznému odchýleniu sa dvakrát ročne, vždy po jarnej a jesennej notifikáciu dlhu a deficitu verejnej správy Eurostatom. Vláda SR následne rozhodne o tom, aké konkrétne opatrenia sa budú uplatňovať s cieľom znížiť štrukturálny schodok na určenú úroveň, alebo či sa korekčný mechanizmus neuplatní. Vláda SR má priestor prijať akékoľvek vhodné opatrenia, ktorými sa v rámci korekčného mechanizmu dostane štrukturálny schodok na želateľnú úroveň. V prípade, že na základe posúdenia vlády SR sa nepristúpi k realizácii korekčného mechanizmu, je vláda povinná zdôvodniť toto svoje rozhodnutie Národnej rade SR, a to písomne.

Korekčný mechanizmus sa neuplatňuje počas trvania výnimočných okolností, ktoré sú cez čl. 3 ods. 3 písm. b) Zmluvy definované ako nezvyčajná udalosť mimo kontroly členského štátu, ktorá má veľký vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy alebo obdobie prudkého hospodárskeho poklesu za predpokladu, že dočasné odchýlenie sa členského štátu od jej strednodobého cieľa neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa prisudzuje pôsobnosť priebežne hodnotiť a zverejňovať, či a akým spôsobom sa korekčný mechanizmus uplatňuje v praxi a Rada zároveň posudzuje vznik a zánik výnimočných okolností. Ministerstvo financií v zmysle bodu 7 Spoločných zásad pre vnútroštátne fiškálne korekčné mechanizmy (COM(2012)342 final), zverejní stanovisko k týmto hodnoteniam.

K bodu 17

Upravuje sa poznámka pod čiarou v nadväznosti na nový zákon o štátnej službe.

K bodu 18

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, že pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami sa bude ukladať z výšky sumy, pri ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, čím sa odstráni tvrdosť sankcie a pokuta sa bude ukladať len za tú časť finančných prostriedkov, pri ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

K bodom 19 a 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá sa navrhuje v súvislosti s úpravou v bode 7.

K čl. II a čl. III