1
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VI. volebné obdobie
___________________________________________________________________________
712
VLÁDNY NÁVRH
ZÁKON
z ... 2013,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z., zákona č. 324/2007 Z. z. a zákona č. 54/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 písm. b) a c) sa na konci pripájajú tieto slová: „zistený podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b)“.
2. V § 3 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „súčasne sa prerokúva aj predpokladaný vývoj príjmov, výdavkov, prebytku alebo schodku rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov ako súčasti rozpočtu verejnej správy.“.
3. V § 4 ods. 5 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak obecné zastupiteľstvo obce s počtom obyvateľov do 2000 rozhodne o neuplatňovaní programu obce.“.
4. V § 4 odsek 7 znie:
„(7) Pre potreby vyčíslenia schodku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku alebo prebytku rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku ako subjektov verejnej správy sa uplatňuje jednotná metodika platná pre Európsku úniu. V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia v súlade s osobitným predpisom.10)“.
5. V § 5 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. c) sa slovo „výnosy“ nahrádza slovami „úroky a iné príjmy“.
6. V § 5 ods. 2 písmeno b) znie:
„b) prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,“.
7. V § 6 ods. 2 písmeno b) znie:
„b) prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po
2
zdanení,“.
8. V § 7 ods. 6 a § 8 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Na porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.16a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:
„16a) § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
9. V § 9 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Súčasťou viacročného rozpočtu sú aj údaje podľa osobitného predpisu.
17aa)
“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17aa znie:
„17aa) Čl. 9 ods. 1 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.“.
10. V § 10 ods. 1 sa slová „schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územných samospráv“ nahrádzajú slovami „schváleného rozpočtu verejnej správy17ab)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17ab znie:
„17ab) § 4 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 69/2012 Z. z.“.
11. V § 10 odseky 4 a 5 znejú:
„(4) Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku podľa odseku 3 sa predkladajú na schválenie orgánu podľa osobitného predpisu18) v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Súčasne sa predkladá na schválenie aj rozpočet výdavkov podľa programu obce a programu vyššieho územného celku.
(5) Bežnými príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sú príjmy podľa § 5 ods.1 alebo príjmy podľa § 6 ods. 1 v členení podľa rozpočtovej klasifikácie s výnimkou príjmov, ktoré sú podľa rozpočtovej klasifikácie kapitálovými príjmami. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a ich jednotné triedenie obsahuje rozpočtová klasifikácia.“.
12. V § 10 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
„(8) Obec a vyšší územný celok sú povinní pri zostavovaní rozpočtu postupovať okrem tohto zákona aj podľa osobitného predpisu.17b)“.
Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 9 a 10.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17b znie:
„17b) Čl.5, 12 a 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.“.
13. V § 10 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Prostriedky rezervného fondu môže obec alebo vyšší územný celok na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť aj na úhradu záväzkov bežného rozpočtu, ktoré vznikli v predchádzajúcich rozpočtových rokoch, maximálne v sume prebytku bežného rozpočtu vykázaného za predchádzajúci rozpočtový rok.“.
14. V § 11 odsek 1 znie:
„(1) Ak nie je rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený orgánom obce alebo orgánom vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných predpisov18) do 31. decembra bežného roka, hospodári obec alebo vyšší
3
územný celok podľa schváleného rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov schváleného rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku tvoria výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov. Počas rozpočtového provizória obec a vyšší územný celok nemôžu poskytovať dotácie podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5; to neplatí, ak poskytovanie dotácií obcou a vyšším územným celkom ustanovuje osobitný predpis.17c)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17c znie:
„17c) Napríklad § 6 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
15. V § 11 ods. 2 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Obec a vyšší územný celok počas rozpočtového provizória schvaľujú rozpočet na príslušný rozpočtový rok najneskôr do 31. decembra bežného roka.“.
16. V § 12 odsek 4 znie:
„(4) Obec a vyšší územný celok sú povinní poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky. Údaje na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy poskytujú obec a vyšší územný celok prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM v správe ministerstva financií (ďalej len „rozpočtový informačný systém“).
Obec a vyšší územný celok sú povinní poskytovať do rozpočtového informačného systému nasledovné údaje v tomto rozsahu a v týchto termínoch:
a)schválený rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce roky viacročného rozpočtu najneskôr do 20 kalendárnych dní odo dňa schválenia rozpočtu orgánom obce alebo orgánom vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných predpisov18); ak je rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený do 31. decembra bežného roka, obec a vyšší územný celok poskytujú aj údaje schváleného rozpočtu v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie najneskôr do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka,
b)upravený rozpočet najneskôr do 20 kalendárnych dní odo dňa vykonania zmeny rozpočtu orgánom obce alebo vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných predpisov18),
c)skutočné plnenie rozpočtu štvrťročne podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu a k 30. septembru rozpočtového roka najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí príslušného obdobia a podľa stavu k 31. decembru rozpočtového roka najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka.“
17. V § 14 odsek 2 znie:
„(2) Príslušný orgán obce alebo orgán vyššieho územného celku vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu rozpočtového roka rozpočtovými opatreniami, ktorými sú
a) presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky,
b) povolené prekročenie a viazanie príjmov,
c) povolené prekročenie a viazanie výdavkov,
4
d) povolené prekročenie a viazanie finančných operácií.“.
18. V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Obec a vyšší územný celok môžu vykonať rozpočtové opatrenia uvedené v odseku 2 písm. d) do 30. júna príslušného rozpočtového roka. Obec a vyšší územný celok môžu po tomto termíne vykonávať v priebehu rozpočtového roka len také zmeny rozpočtu, ktorými sa nezvýši schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, s výnimkou zmien rozpočtu z dôvodu potreby úhrady výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou alebo výdavkov súvisiacich s financovaním spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
19. V § 15 ods. 1 písmeno b) znie:
„b) prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,“.
20. V § 15 ods. 1 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou zostatkov nepoužitých návratných zdrojov financovania“.
21. V § 16 ods. 3 druhá veta znie:
„Pri overovaní účtovnej závierky audítor overuje tiež dodržiavanie povinností podľa § 10 ods. 7 a 8, § 16 ods. 12, § 17 a § 19 ods. 1.“.
22. V § 16 ods. 5 písmeno e) znie:
„e) prehľad o poskytnutých dotáciách podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 v členení podľa jednotlivých príjemcov, ak nie sú obcou a vyšším územným celkom zverejnené iným spôsobom,“.
23. V § 16 odsek 8 znie:
„(8) O použití prebytku rozpočtu podľa odseku 6 rozhoduje obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo záverečného účtu vyššieho územného celku. Schodok rozpočtu podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) obec a vyšší územný celok v priebehu roka financujú predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov alebo z návratných zdrojov financovania; tento spôsob financovania schodku rozpočtu obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku potvrdzuje pri prerokúvaní záverečného účtu obce alebo záverečného účtu vyššieho územného celku.“.
24. V § 16 ods. 12 sa slovo „prerokujú“ nahrádza slovami „sú povinní prerokovať“.
25. § 17 vrátane nadpisu znie:
㤠17
Pravidlá používania návratných zdrojov financovania
(1) Obec a vyšší územný celok sú povinní pri používaní návratných zdrojov financovania
5
dodržiavať pravidlá uvedené v odsekoch 2 až 7.
(2) Obec a vyšší územný celok môžu použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.
(3) Na vydávanie komunálnych obligácií sa vzťahuje osobitný predpis.21)
(4) Obec a vyšší územný celok môžu vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov21a), ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.
(5) Obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záväzok z úveru, pôžičky alebo iného dlhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby okrem prevzatia záväzku právnickej osoby v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku ani záruku za úver, pôžičku, alebo iný dlh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, okrem záruky prevzatej obcou za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.
(6) Obec a vyšší územný celok môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak
a)celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a
b)suma splátok návratných zdrojov financovania, vrátane úhrady výnosov a suma splátok záväzkov z investičných dodávateľských úverov21a) neprekročí v príslušnom rozpočtovom roku 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka znížených o prostriedky poskytnuté v príslušnom rozpočtovom roku obci alebo vyššiemu územnému celku z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, prostriedky poskytnuté z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia alebo prostriedky získané na základe osobitného predpisu.17a)
(7) Celkovou sumou dlhu obce alebo vyššieho územného celku sa na účely tohto zákona rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských úverov21a) a ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku.
(8) Do celkovej sumy dlhu obce podľa odseku 7 sa nezapočítavajú záväzky z pôžičky poskytnutej z Audiovizuálneho fondu22a) a z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu obecných nájomných bytov23) vo výške splátok úveru, ktorých úhrada je zahrnutá v cene ročného nájomného za obecné nájomné byty. Ďalej sa do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku nezapočítavajú záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume nenávratného finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi obcou alebo vyšším územným celkom a orgánom podľa osobitného predpisu23a); to platí aj, ak obec alebo vyšší územný celok vystupuje v pozícii partnera v súlade s osobitným predpisom23a) rovnako, najviac v sume poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Do
6
sumy splátok podľa odseku 6 písm. b) sa nezapočítava suma ich jednorazového predčasného splatenia.
(9) Obec a vyšší územný celok sledujú v priebehu rozpočtového roka vývoj dlhu a splátok podľa odseku 6. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 50 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, obec a vyšší územný celok sú povinní prijať opatrenia uvedené v odsekoch 10 a 11, ktorých cieľom je zníženie celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku.
(10) Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 50% a nedosiahne 58%, starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku je povinný do 15 dní od zistenia uvedených skutočností vypracovať a predložiť zastupiteľstvu obce alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku informáciu, v ktorej zdôvodní celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku musí prerokovať informáciu starostu obce alebo predsedu vyššieho územného celku do 15 dní odo dňa jej predloženia. V lehote do siedmich dní od predloženia informácie obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku je povinný starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.
(11) Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 58 % a nedosiahne 60 %, okrem realizácie postupov podľa odseku 10, obec a vyšší územný celok sú povinní do konca rozpočtového roka vykonať také zmeny rozpočtu, ktoré zabezpečia jeho vyrovnanosť a schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b), pričom schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu17a) nevyčerpaných v minulých rokoch; schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku môže vzniknúť rovnako z dôvodu použitia prostriedkov peňažných fondov obce alebo prostriedkov peňažných fondov vyššieho územného celku.
(12) Ak celková suma dlhu podľa odseku 9 dosiahne 60 % a viac, okrem realizácie postupov podľa odsekov 10 a 11, obec a vyšší územný celok sú povinní uplatňovať postupy podľa osobitného predpisu. 23b)
(13) Povinnosť uplatňovať ustanovenia odsekov 10 a 11 sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od prvého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.23c)
(14) Dodržanie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania podľa odseku 6 preveruje pred ich prijatím hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku. Porušenie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania obcou alebo vyšším územným celkom podľa odseku 6 je hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.
(15) Hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku sleduje počas rozpočtového roka stav a vývoj dlhu obce alebo vyššieho územného celku. Dosiahnutie hranice celkovej sumy dlhu podľa odsekov 10 až 12 je hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.“.
7
Poznámky pod čiarou k odkazom 21a, 22, 23a, 23b a 23c znejú:
„21a)
§ 2b ods. 2 zákona č. 291/2002 Z. z.
 o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 22. novembra 2012 č. MF/21513/2012-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy (oznámenie č. 375/2012 Z. z.).
22) § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23a) Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.
23b) Čl. 6 ústavného zákona č.493/2011 Z. z.
23c) Čl. 5 ods. 11 a 12 a čl. 12 ods.10 a 11 ústavného zákona č.493/2011 Z. z.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23aa sa vypúšťa.
26. V § 18 odsek 2 znie:
„(2) Ak obec alebo vyšší územný celok vykonáva podnikateľskú činnosť, príjmy a výdavky na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení používa obec alebo vyšší územný celok ako doplnkový zdroj financovania. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti obce a vyššieho územného celku k 30. septembru rozpočtového roka strata, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.“.
27. V § 19 nadpise sa vypúšťa slovo „obce“.
28. V § 19 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Pre potreby zavedenia ozdravného režimu sa do celkovej výšky záväzkov obce po lehote splatnosti 60 dní nezapočítavajú záväzky z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume zmluvne dohodnutého nenávratného finančného príspevku.“.
29. V § 19 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Počas ozdravného režimu nesmie byť poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena.“.
30. V § 19 ods. 8 sa na konci pripájajú tieto vety: „Obec je povinná aj po uplynutí tejto lehoty predložiť ministerstvu financií výsledky plnenia ozdravného režimu v rozsahu podľa prvej vety. Ak pominuli skutočnosti uvedené v odseku 1, obec môže skončiť ozdravný režim aj pred uplynutím lehôt podľa tohto odseku; obec je povinná do troch dní od prijatia uznesenia o skončení ozdravného režimu obecným zastupiteľstvom predložiť ministerstvu financií toto uznesenie.“.
8
31. V § 19 sa odsek 9 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) obec opakovane nepredložila výkazy podľa osobitného predpisu21a).“.
32. V § 19 ods. 13 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „nad ktorou sa zavádza nútená správa,“.
33. V § 19 ods. 23 sa vypúšťajú bodkočiarka a slová „ak je zavedená nútená správa mestskej časti, ktorá je právnickou osobou podľa osobitného zákona3), povinnosť zabezpečiť zvýšenie príjmov pre túto mestskú časť sa vzťahuje na hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice“.
34. V § 19 ods. 26 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Konanie o zrušení nútenej správy sa začína dňom doručenia návrhu núteného správcu, žiadosti obce, alebo dňom, v ktorom ministerstvo financií zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie. Ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy, oznámi to v tejto lehote písomne obci a nútenému správcovi. Rozhodnutie o zrušení nútenej správy obsahuje aj dátum, ktorým sa nútená správa zrušuje a zdôvodnenie jej zrušenia. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zrušení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.“.
35. § 19 sa dopĺňa odsekmi 28 a 29, ktoré znejú:
„(28) Ustanovenia odsekov 1 až 27 sa rovnako vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitného zákona3); pôsobnosť ministerstva financií vo vzťahu k týmto mestským častiam vykonáva hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice.
(29) Ustanovenia odsekov 1 až 27 sa rovnako vzťahujú aj na vyšší územný celok.“.
36. V § 20 sa slová „500 000 Sk“ nahrádzajú slovami „33 000 eur“.
37. Za § 21c sa vkladá § 21d, ktorý znie:
㤠21d
(1) Do rozpočtového informačného systému sú obce a vyššie územné celky zapájané postupne, najneskôr do 1. januára 2014. Povinnosť poskytovania údajov do rozpočtového informačného systému sa na obce a vyššie územné celky vzťahuje od 1. januára 2014.
(2) Nútená správa zavedená ministerstvom financií nad mestskou časťou do konca roka 2013 sa skončí najneskôr 31. decembra 2014.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 1, 2, 4 až 15, 17 až 24, § 17 ods. 1 až 5, 7, 8 a 14 v bode 25 a bodov 26 až 36, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014 a § 17 ods. 6, 9 až 13 a 15 v bode 25, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015.