1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

I

V pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „ministerstvo“) vykonávajú svoju činnosť tieto úrady, ktoré sú samostatnými rozpočtovými organizáciami:

•v oblasti železničnej dopravy - Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (ďalej len „ÚRŽD“);

•v oblasti leteckej dopravy – Letecký úrad SR (ďalej len „LÚ SR“);

•v oblasti vodnej dopravy – Štátna plavebná správa (ďalej len „ŠPS“);

•v oblasti poštových služieb - Poštový regulačný úrad (ďalej len „PRÚ“);

•v oblasti elektronických komunikácií – Telekomunikačný úrad SR (ďalej len „TÚ SR“).

Činnosť týchto úradov je v podmienkach SR upravená najmä nasledujúcimi zákonmi:

•zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

•zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov;

•zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

•zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

•zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 547/2011 Z. z.;

•zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov;

•ďalšie zákony.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016 v časti „Doprava, pošta a telekomunikácie“ uvádza: „Vláda vytvorí podmienky na zlúčenie nezávislých regulačných úradov v oblasti cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy, ako aj v oblasti výstavby, pôšt a telekomunikácií. Výrazným spôsobom sa tak zníži počet rozpočtových organizácií v rezorte dopravy, zníži sa počet administratívnych zamestnancov a dôjde k úsporám v rozpočtových nákladoch.“

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády zlúčiť relevantné regulačné úrady, znížiť tým počet rozpočtových organizácií v rezorte ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergických efektov centralizácie prierezových obslužných a servisných činností a zároveň vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné vytvoriť nový zákon upravujúci zriadenie, postavenie a pôsobnosť úradov vytvorených zlúčením doterajších subjektov regulácie, upraviť súvisiace právne vzťahy a novelizovať príslušné existujúce zákony doteraz upravujúce činnosť jednotlivých úradov. Návrh zákona sa podrobne venuje prechodným ustanoveniam, právnemu nástupníctvu vo veciach pôsobnosti, konaní, pracovnoprávnych vzťahov a podrobne upravuje aj pravidlá

2

voľby dočasných predstaviteľov úradov, ako aj ich prvých predsedov a podpredsedov s cieľom zabezpečiť ich maximálnu legitimitu.

Činnosť zlučovaných úradov je v niektorých oblastiach reguláciou v užšom zmysle, je výkonom činností, ktorými regulačný orgán priamo zasahuje do príslušnej oblasti trhu s cieľom regulovať pôsobenie subjektov, voči ktorým vykonáva činnosť. Úrady však vykonávajú aj reguláciu v širšom slova zmysle slova, chápanú ako úsilie verejnej správy kontrolovať správanie jednotlivcov na základe a v medziach právnych noriem s cieľom zabezpečiť ochranu záujmov verejnej moci v určitej oblasti. Tak legislatíva EÚ, ako aj vnútroštátne predpisy stanovujú rôznorodý právny rámec zlučovanými úradmi vykonávanej činnosti. Vzhľadom na uvedené bolo pri tvorbe pravidiel súvisiacich so zlučovaním úradov potrebné vziať do úvahy pri každom druhu dopravy špecifickú právnu úpravu, avšak aj napriek snahám o unifikáciu a nájdenie spoločnej bázy nebolo v niektorých prípadoch možné vyhnúť sa odlišnej úprave režimu oboch vytváraných subjektov.

Zlúčením dôjde k vytvoreniu dvoch nových úradov:

•Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý vznikne zlúčením TÚ SR a PRÚ a

•Dopravného úradu, ktorý vznikne zlúčením ÚRŽD, LÚ SR a ŠPS.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „regulačný úrad“) bude orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave. Pretože regulačný úrad bude v nezmenenom rozsahu pokračovať v odborných činnostiach pôvodných dvoch zlúčených úradov, predpokladá sa, že činnosť jeho pracovísk mimo hlavného mesta zostane zachovaná, čo platí aj pre reguláciu poštových služieb, ktorá bude naďalej vykonávaná v Žiline.

Dopravný úrad zriadený pre oblasť dráh a dopravy na dráhach, civilného letectva a vnútrozemskej plavby (ďalej len „dopravný úrad“) bude orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave. V záujme približovania výkonu štátnej správy zostanú pracoviská nového Dopravného úradu zachované v doterajších lokalitách (železničná doprava – Košice, Liptovský Mikuláš, Zvolen, Žilina, Bratislava; vnútrozemská vodná doprava – Košice, Žilina, Bratislava, Komárno), i keď sa dá v budúcnosti z titulu zefektívnenia uvažovať napríklad aj so zriadením spoločného pracoviska pre obidva druhy dopravy.

V súvislosti s vytvorením nových úradov dôjde k presunu niektorých činností ÚRŽD a ŠPS do pôsobnosti ministerstva. Ide o

•činnosti ÚRŽD súvisiace s vyšetrovaním nehôd a mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach;

•činnosti ÚRŽD ako špeciálneho stavebného úradu;

•vydávanie záväzných stanovísk zo strany ŠPS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

II

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády zlúčiť relevantné regulačné úrady, znížiť tým počet rozpočtových organizácií v rezorte MDVRR SR ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergických efektov centralizácie prierezových obslužných a servisných činností a zároveň vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť.

Zlúčením dôjde k vytvoreniu dvoch nových úradov:

•Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „regulačný úrad“) (vznikne zlúčením Telekomunikačného úradu SR a Poštového regulačného úradu),

•Dopravný úrad (vznikne zlúčením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Štátnej plavebnej správy a Leteckého úradu SR).

Obidva novovzniknuté úrady budú rozpočtovými organizáciami napojené finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MDVRR SR.

Regulačný úrad bude vykonávať všetky regulačné činnosti v oblasti elektronických komunikácií a poštových služieb tak, ako ich vyžaduje príslušná legislatíva EÚ.

Dopravný úrad zriadený pre železničnú dopravu, leteckú dopravu a vnútrozemskú vodnú dopravu bude:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

4

-v rámci železničnej dopravy okrem regulačnej funkcie zabezpečovať aj činnosti licenčného orgánu a bezpečnostného orgánu, ktoré z dôvodu svojho významu taktiež vyžadujú osobitný status. Okrem toho bude vykonávať aj štátny odborný technický dozor a dohľad na dráhach.;

-v rámci leteckej dopravy vykonávať pôsobnosť národného dozorného orgánu a plniť ďalšie úlohy vyplývajúce z príslušných medzinárodných predpisov, legislatívy EÚ i SR;

-v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy bude činnosť stanovená predovšetkým súvisiacou vnútroštátnou legislatívou.

Činnosti špeciálneho stavebného úradu v oblasti dráh (neregulačné) budú presunuté na MDVRR SR, čím sa dosiahne obdobné riešenie ako v prípade infraštruktúry cestnej dopravy, kde MDVRR SR plní funkciu špeciálneho stavebného úradu pre diaľnice a rýchlostné cesty.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia SR :

Ministerstvo financií SR :

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR:

Ministerstvo financií SR:

Ministerstvo hospodárstva SR:

5

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2013

2014

2015

2016

Príjmy verejnej správy celkom

0

v tom: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

0

6 500 000

v tom: Dopravný úrad

0

200 000

v tom: Telekomunikačný úrad SR

0

-6 500 000

v tom: Letecký úrad SR

0

-200 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

- vplyv na územnú samosprávu

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

-191 661

-968 771

v tom: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

0

4 593 775

4 237 047

v tom: Dopravný úrad

0

4 868 475

4 448 107

v tom: Telekomunikačný úrad SR/07T0302

0

-4 029 997

- 4 030 002

v tom: Poštový regulačný úrad/07T0304

0

-692 953

-692 955

v tom: Úrad pre reguláciu železničnej dopravy/07T0301

0

-1 428 217

-1 428 220

v tom: Letecký úrad SR/07T0303

0

-2 282 843

-2 282 846

v tom: Štátna plavebná správa/07T0305

0

-1 398 035

-1 398 036

v tom: ústredný orgán MDVRR SR/07T0101

0

178 134

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-191 661

-968 771

- vplyv na územnú samosprávu

Celková zamestnanosť

0

-53

- z toho vplyv na ŠR

0

-53

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: MDVRR SR/07T Tvorba a implementácia politík

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Financovanie

2013

2014

2015

2016

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

0

-191 661

-968 771

z toho vplyv na ŠR

0

-191 661

-968 771

financovanie zabezpečené v rozpočte

0

ostatné zdroje financovania

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

-191 661

-968 771

6

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh sa neprejaví úbytkom príjmov ani zvýšením výdavkov. Uvedené príjmy a výdavky budú zabezpečené v rámci limitov výdavkov rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. V rokoch 2014 až 2016 sa predpokladá úspora vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Výdavky v roku 2014 budú ovplyvňovať nevyhnutné jednorazové výdavky súvisiace s:

-vyplatením odstupného a odchodného pre zamestnancov (zákonné nároky a nároky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv),

-materiálno-technickým zabezpečením činnosti úradov (napr. pečiatky, tlačivá, preukazy, tvorbou nových webstránok, tvorbou loga, softvérové vybavenie, a pod.),

Výška odstupného a odchodného pre zamestnancov bola uvažovaná v zmysle ustanovení zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov a platných kolektívnych zmlúv jednotlivých úradov.

Predpokladaná súhrnná úspora za prvé tri roky pôsobenia novovzniknutých úradov je 2 129 203,- €, z toho úspora regulačného úradu bude 1 100 995,- € a dopravného úradu bude 1 028 208,- €.

Predpokladané úspory sú dôsledkom predovšetkým zníženia celkového počtu zamestnancov v doterajších subjektoch o 53 (čo predstavuje 12,4 % z predpísaného limitu počtu 427 zamestnancov), v tom počet príslušných štatutárnych orgánov o 3 a podpredsedov o 1.

V súvislosti s prechodom kompetencií činnosti špeciálneho stavebného úradu v oblasti dráh, činnosti súvisiace s vyšetrovaním nehôd a mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach a vydávanie záväzných stanovísk zo strany ŠPS od 1. 1. 2014 prejde 10 zamestnancov na ústredný orgán MDVRR SR.

Vyjadrenie úspor podľa ekonomickej klasifikácie v jednotlivých rokoch:

Zníženie/zvýšenie kategórií rozpočtu kapitoly MDVRR SR na roky 2014 až 2016:

v eur

rok 2014

rok 2015

rok 2016

610 - mzdy

-583 100

-678 600

620 - odvody

-72 661

-237 171

630 - tovary a služby

38 900

-53 000

640 - bežné transfery

375 200

0

710 - kapitálové výdavky

50 000

0

-191 661

-968 771

7

Spolu všetky úrady vrátane ústredného orgánu MDVRR SRTabuľka č. 4

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

0

v tom: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb

6 500 000

v tom: Dopravný úrad

200 000

v tom: Telekomunikačný úrad SR

-6 500 000

v tom: Letecký úrad SR

-200 000

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

8

Úrad pre regulácie elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 5

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácieTabuľka č. 6

*rok 2014 - 34,95 % zo mzdových výdavkov, v rok 2014 - tabuľke č. 5 sú uvedené výdavky v kategórii 620 vrátane odvodov z odstupného a odchodného

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

4 573 775

4 237 047

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

2 055 122

2 007 123

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

782 401

701 672

Tovary a služby (630)2

1 525 037

1 500 037

Bežné transfery (640)2

211 215

28 215

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

20 000

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

20 000

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

4 593 775

4 237 047

z toho výdavky na ŠR

4 593 775

4 237 047

Bežné výdavky (600)

4 573 775

4 237 047

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

2 055 122

2 007 123

Kapitálové výdavky (700)

20 000

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2013

2014

2015

2016

poznámka

Počet zamestnancov celkom

158

z toho vplyv na ŠR

158

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 084

1 058

z toho vplyv na ŠR

1 084

1 058

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

2 773 387

2 708 795

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

2 055 122

2 007 123

z toho vplyv na ŠR

2 055 122

2 007 123

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

718 265*

701 672

z toho vplyv na ŠR*

718 265*

701 672

9

Dopravný úrad Tabuľka č. 7

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 8

*rok 2014 - 34,95 % zo mzdových výdavkov, v rok 2014 - tabuľke č. 7 sú uvedené výdavky v kategórii 620 vrátane odvodov z odstupného a odchodného

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Bežné výdavky (600)

4 838 475

4 448 107

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

2 335 310

2 287 810

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

883 573

799 805

Tovary a služby (630)2

1 404 821

1 337 921

Bežné transfery (640)2

214 771

22 571

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

30 000

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

30 000

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

4 868 475

4 448 107

z toho výdavky na ŠR

4 868 475

4 448 107

Bežné výdavky (600)

4 838 475

4 448 107

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

2 335 310

2 287 810

Kapitálové výdavky (700)

30 000

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2013

2014

2015

2016

poznámka

Počet zamestnancov celkom

206

z toho vplyv na ŠR

206

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

945

925

z toho vplyv na ŠR

945

925

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

3 151 501

3 087 615

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

2 335 310

2 287 810

z toho vplyv na ŠR

2 335 310

2 287 810

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

816 191*

799 805

z toho vplyv na ŠR*

816 191*

799 805

10

Ústredný orgán MDVRR SR Tabuľka č. 9

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 10

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

178 134

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

132 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

46 134

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

178 134

z toho výdavky na ŠR

178 134

Bežné výdavky (600)

178 134

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

132 000

Kapitálové výdavky (700)

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2013

2014

2015

2016

poznámka

Počet zamestnancov celkom*

10

z toho vplyv na ŠR

10

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

1100

z toho vplyv na ŠR

1100

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

178 134

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

132 000

z toho vplyv na ŠR

132 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

46 134

z toho vplyv na ŠR

46 134

11

Telekomunikačný úrad SR Tabuľka č. 11

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 12

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

-4 029 997

-4 030 002

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-2 138 139

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-747 441

-747 446

Tovary a služby (630)2

-1 121 181

Bežné transfery (640)2

-23 236

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-4 029 997

-4 030 002

z toho výdavky na ŠR

-4 029 997

-4 030 002

Bežné výdavky (600)

-4 029 997

-4 030 002

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-2 138 139

Kapitálové výdavky (700)

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2013

2014

2015

2016

poznámka

Počet zamestnancov celkom*

-165

z toho vplyv na ŠR

-165

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

1080

z toho vplyv na ŠR

1080

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

-2 885 580

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

-2 138 139

z toho vplyv na ŠR

-2 138 139

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

-747 441

z toho vplyv na ŠR

-747 441

12

Poštový regulačný úrad Tabuľka č. 13

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 14

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

-692 953

-692 955

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-209 783

-209 784

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-73 335

-73 336

Tovary a služby (630)2

-404 856

Bežné transfery (640)2

-4 979

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-692 953

-692 955

z toho výdavky na ŠR

-692 953

-692 955

Bežné výdavky (600)

-692 953

-692 955

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-209 783

-209 784

Kapitálové výdavky (700)

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2013

2014

2015

2016

poznámka

Počet zamestnancov celkom*

-19

z toho vplyv na ŠR

-19

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

920

z toho vplyv na ŠR

920

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

-283 118

-283 120

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

-209 783

-209 784

z toho vplyv na ŠR

-209 783

-209 784

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

-73 335

-73 336

z toho vplyv na ŠR

-73 335

-73 336

13

Úrad pre reguláciu železničnej dopravy Tabuľka č. 15

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 16

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

-1 428 217

-1 428 220

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-865 809

-865 810

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-302 666

-302 668

Tovary a služby (630)2

-255 427

Bežné transfery (640)2

-4 315

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-1 428 217

-1 428 220

z toho výdavky na ŠR

-1 428 217

-1 428 220

Bežné výdavky (600)

-1 428 217

-1 428 220

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-865 809

-865 810

Kapitálové výdavky (700)

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2013

2014

2015

2016

poznámka

Počet zamestnancov celkom*

-70

z toho vplyv na ŠR

-70

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

1031

z toho vplyv na ŠR

1031

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

-1 168 475

-1 168 478

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

-865 809

-865 810

z toho vplyv na ŠR

-865 809

-865 810

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

-302 666

-302 668

z toho vplyv na ŠR

-302 666

-302 668

14

Letecký úrad SR Tabuľka č. 17

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 18

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

-2 282 843

-2 282 846

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-1 142 113

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-399 255

-399 258

Tovary a služby (630)2

-731 517

Bežné transfery (640)2

- 9 958

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-2 282 843

-2 282 846

z toho výdavky na ŠR

-2 282 843

-2 282 846

Bežné výdavky (600)

-2 282 843

-2 282 846

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-1 142 113

Kapitálové výdavky (700)

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2013

2014

2015

2016

poznámka

Počet zamestnancov celkom*

-100

z toho vplyv na ŠR

-100

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

952

z toho vplyv na ŠR

952

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

-1 541 368

-1 541 371

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

-1 142 113

z toho vplyv na ŠR

-1 142 113

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

-399 255

-399 258

z toho vplyv na ŠR

-399 255

-399 258

15

Štátna plavebná správa Tabuľka č. 19

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 20

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

-1 398 035

-1 398 036

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-749 688

-749 687

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-262 072

-262 074

Tovary a služby (630)2

-377 977

Bežné transfery (640)2

-8 298

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-1 398 035

-1 398 036

z toho výdavky na ŠR

-1 398 035

-1 398 036

Bežné výdavky (600)

-1 398 035

-1 398 036

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-749 688

-749 687

Kapitálové výdavky (700)

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2013

2014

2015

2016

poznámka

Počet zamestnancov celkom*

-73

z toho vplyv na ŠR

-73

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

856

z toho vplyv na ŠR

856

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

-1 011 760

-1 011 761

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

-749 688

-749 687

z toho vplyv na ŠR

-749 688

-749 687

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

-262 072

-262 074

z toho vplyv na ŠR

-262 072

-262 074

16

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Z hľadiska skupín domácností nemá vplyv.

Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

Z hľadiska príjmov na priemerného obyvateľa a ovplyvnené skupiny domácnosti nemá vplyv.

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Z hľadiska skupín obyvateľstva nemá vplyv.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Z hľadiska vplyvu na rovnosť príležitosti nemá vplyv.

Z hľadiska vplyvu na rodovú rovnosť nemá vplyv.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Predkladaný materiál predpokladá zníženie počtu funkčných miest o 53. Zníženie sa dotkne najmä zamestnancov vykonávajúcich prierezové obslužné a servisné činnosti na jednotlivých regulačných úradoch.

17

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

Podľa § 12 návrhu zákona

-ods. 18 Výročnú správu o hospodárení Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky s osobitným účtom podľa osobitného predpisu za rok 2013 zverejní regulačný úrad zriadený týmto zákonom,

-ods. 19. Správu o stave poskytovania univerzálnej služby a poštového platobného styku podľa osobitného predpisu1) za rok 2013 zverejní regulačný úrad zriadený týmto zákonom,

-ods. 20 Príjmy a výdavky kompenzačného fondu podľa osobitného predpisu2) za rok 2013 zverejní regulačný úrad zriadený týmto zákonom,

-ods. 21 Výročnú správu o činnosti bezpečnostného orgánu podľa osobitného predpisu3) za rok 2013 zverejní a do 30. septembra nasledujúceho roka zašle Európskej železničnej agentúre dopravný úrad zriadený týmto zákonom,

-ods. 22 Správu o činnosti a o hospodárení Úradu pre reguláciu železničnej dopravy za kalendárny rok 2013 poskytne Národnej rade Slovenskej republiky do 31. mája nasledujúceho roka dopravný úrad zriadený týmto zákonom,

-ods. 23 Výročnú správu o kontrolnej činnosti nad systémom letiskových odplát podľa osobitného predpisu4) za rok 2013 zverejní na svojom webovom sídle dopravný úrad zriadený týmto zákonom.

Ide o poskytovanie elektronických služieb verejnej správy na úrovni I (informatívna úroveň).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

6.5. Zabezpečuje sa podporná

1) § 42 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z. z.

2 ) § 55 ods. 3 zákona č. 324/2011 Z. z.

3) § 91 zákona č. 513/2009 Z. z.

4) § 33a ods. 4 zákona č. 143/1998 Z. z. v znení zákona č. 241/2011 Z. z.

18

a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

III

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl.114 (predtým 95) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 90 a 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú.v. EÚ L 343, 14.12.2012).

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch (Ú. v. EÚ L 70, 14. 3. 2009).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (rámcová smernica) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 717/2007 z 27. júna 2007 (Ú.v. EÚ L 171, 29.6.2007), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 544/2009 z 18. júna 2009 (Ú.v. EÚ L 167, 29.6.2009) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú.v. EÚ L 337, 18.12.2009).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú.v. EÚ L 337, 18.12.2009).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú.v. EÚ L 52, 27.2.2008).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

20

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor do právneho poriadku Slovenskej republiky je do 16. júna 2015.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch je úplne prebratá v zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (rámcová smernica) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 717/2007 z 27. júna 2007, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 544/2009 z 18. júna 2009 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 je úplne prebratá v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 je úplne prebratá v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 je úplne prebratá v zákone č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

21

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Regulačný úrad sa zriaďuje zákonom ako orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva.

K § 2

Zákon vymedzuje pôsobnosť regulačného úradu, ktorá je bližšie vymedzená v osobitných predpisoch a zostáva zachovaná v plnom rozsahu pôsobnosti doterajšieho TÚ SR a PRÚ. Všetky doterajšie činnosti zrušovaných úradov v oblasti elektronických komunikácií a poštových služieb bude kontinuálne zabezpečovať nový regulačný úrad ako univerzálny právny nástupca zrušených úradov. Navrhuje sa explicitné vymedzenie nestrannosti a nezávislosti regulačného úradu pri prijímaní rozhodnutí v regulačnej a cenovej oblasti v súlade s regulačným rámcom pre elektronické komunikácie (najmä smernica EP a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) v aktuálnom znení).

K § 3

Navrhuje sa vytvorenie funkcie predsedu regulačného úradu a jedného podpredsedu regulačného úradu. Predsedu aj podpredsedu regulačného úradu bude voliť a odvolávať Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky na obdobie šiestich rokov, pričom tá istá osoba môže vykonávať rovnakú funkciu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Je potrebné zabezpečiť plnú funkčnosť úradu aj v situáciách, kedy z rôznych dôvodov funkcia predsedu alebo podpredsedu úradu nie je obsadená, predseda nie je prítomný, alebo funkčné obdobie predsedu uplynulo a nový predseda nebol zvolený.

Ak funkcia predsedu regulačného úradu nie je obsadená, podpredseda regulačného úradu zo zákona zastupuje predsedu regulačného úradu. Zároveň sa navrhuje núdzový mechanizmus na zabezpečenie riadenia úradu aj pre prípad, ak funkcia predsedu ani podpredsedu úradu nebude obsadená.

Vo vzťahu k odvolaniu je nevyhnutné, aby zákon taxatívne stanovoval objektívne dôvody odvolania, ktoré by z dôvodu zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti nemali súvisieť s rozhodovacou činnosťou predsedu alebo podpredsedu regulačného úradu.

K § 4

Vzhľadom na význam funkcie predsedu a podpredsedu regulačného úradu sa navrhuje stanoviť minimálne požiadavky na kandidáta na predsedu a podpredsedu regulačného úradu.

22

Je potrebné stanoviť požiadavky odbornosti ako predpoklad kvalifikovaného výkonu funkcie. V záujme obmedzenia vzniku situácií, kedy by sa predseda alebo podpredseda úradu ocitli v rozpore záujmov, upravujú sa pravidlá nezlučiteľnosti niektorých funkcií, zamestnaní a činností s výkonom funkcie predsedu a podpredsedu regulačného úradu. Konflikt záujmov počas výkonu funkcie predsedu alebo podpredsedu regulačného úradu je ohrozením nezávislosti a nestrannosti v rozhodovaní. Následkom porušenia týchto pravidiel môže byť odvolanie osoby, ktorá tieto pravidlá poruší, podľa § 3 ods. 12 písm. a) z funkcie.

V súvislosti s požadovanou nezávislosťou a nestrannosťou predsedu a podpredsedu pri výkone rozhodovacej právomoci sa obmedzeniami vzťahujúcimi sa na obdobie bezprostredne po skončení výkonu funkcie eliminuje vznik situácií a stretu záujmov, ktoré by ich mohli ovplyvniť alebo motivovať a tým spochybniť ich nezávislosť.

Zmena skutočností uvedených v § 4 ods. 3 je dôvodom na odvolanie z funkcie podľa § 3 ods. 12 písm. a) zákona. Z toho dôvodu je potrebné upraviť povinnosť informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o takejto zmene.

Navrhuje sa vymedzenie dôvodov vylúčenia predsedu regulačného úradu a podpredsedu regulačného úradu z rozhodovania vo veci, ak existuje pochybnosť o jeho nestrannosti a nezávislosti vo vzťahu osobe, ktorej sa rozhodovanie týka. Navrhovaná úprava vo vzťahu k procesnej stránke nezávislosti a nestrannosti osoby predsedu úradu zamedzí rozhodovaniu v konkrétnej veci v prípade existencie uvádzaných dôvodov.

V prípade vyhlásenia o záväzkoch a záujmoch v odsekoch 8 a 9 predseda Národnej rady Slovenskej republiky prijme ďalšie kroky v prípade, ak z vyhlásenia vyplynie, že nestrannosť a nezávislosť predsedu úradu alebo podpredsedu úradu môžu byť ovplyvnené.

K § 5

Dopravný úrad sa zriaďuje zákonom ako orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý je rozpočtovou organizáciou, zapojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Zákon všeobecne vymedzuje pôsobnosť dopravného úradu, ktorá zostáva bližšie vymedzená v § 6 a v osobitných predpisoch.

K § 6

Zákon podrobnejšie vymedzuje pôsobnosť dopravného úradu podľa osobitných predpisov. Všetky doterajšie činnosti zrušených úradov v oblasti dráh a dopravy na dráhach, civilného letectva a vnútroštátnej plavby vykonávané právnymi predchodcami, bude kontinuálne zabezpečovať nový dopravný úrad ako právny nástupca zrušených úradov (ŠPS, LÚ SR, ÚRŽD) s dvomi výnimkami (§ 9). Prvú výnimku predstavuje pôsobnosť ÚRŽD v oblasti špeciálneho stavebného úradu a v oblasti vyšetrovania nehôd a mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach, ktorá prechádza na ministerstvo (§ 9 ods. 4). Druhou výnimkou je kompetencia ŠPS v oblasti vydávania záväzných stanovísk v územnoplánovacích činnostiach, ak ide o umiestnenie prístavov a stavieb, ktoré sú súčasťou vodnej cesty alebo ju križujú, a o vymedzenie ochranného pásma vodnej cesty, ako aj v konaniach, v ktorých je príslušným stavebný úrad, ak ide o stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo sú súčasťou vodnej cesty alebo prístavu. Táto kompetencia rovnako prechádza na ministerstvo. (§ 9 ods. 5)

Navrhuje sa súčasne explicitné vymedzenie nestrannosti a nezávislosti regulačného úradu pri prijímaní rozhodnutí v regulačnej pôsobnosti v oblasti dráh a dopravy na dráhach v súlade s európskou legislatívou (najmä smernicou EP a Rady 2001/14/ES v platnom znení a smernicou EP a Rady 2012/34/EÚ).

23

K § 7

Navrhuje sa vytvorenie funkcie predsedu dopravného úradu a podpredsedu dopravného úradu. Predsedu aj podpredsedu dopravného úradu bude voliť a odvolávať vláda Slovenskej republiky na návrh ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na obdobie šiestich rokov, pričom tá istá osoba môže vykonávať rovnakú funkciu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Je potrebné zabezpečiť plnú funkčnosť dopravného úradu aj v situáciách, kedy z rôznych dôvodov funkcia predsedu alebo podpredsedu úradu nie je obsadená, predseda nie je prítomný, alebo funkčné obdobie predsedu uplynulo a nový predseda nebol zvolený. Ak funkcia predsedu dopravného úradu nie je obsadená, podpredseda dopravného úradu zo zákona zastupuje predsedu úradu. Zároveň sa navrhuje núdzový mechanizmus na zabezpečenie riadenia úradu aj pre prípad, ak funkcia predsedu ani podpredsedu úradu nebude obsadená.

Vo vzťahu ku skončeniu výkonu funkcie, ako aj k odvolaniu predsedu a podpredsedu dopravného úradu je nevyhnutné, aby zákon taxatívne stanovoval dôvody skončenia a dôvody odvolania, ktoré by v záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti nemali súvisieť s rozhodovacou činnosťou predsedu alebo podpredsedu dopravného úradu. Táto požiadavka vyplýva z európskej legislatívy vo vzťahu k regulačnému úradu v železničnej doprave.

K § 8

Vzhľadom na význam funkcie predsedu a podpredsedu dopravného úradu a na požiadavky európskej legislatívy (hlavne vo vzťahu k ÚRŽD) sa stanovujú minimálne požiadavky na kandidáta na predsedu a podpredsedu dopravného úradu tak, aby kandidát bol vybraný na základe primeraných schopností a príslušných skúseností. Stanovujú sa požiadavky odbornosti ako predpoklad kvalifikovaného výkonu právomocí.

V záujme zamedzenia vzniku situácií, kedy by sa predseda alebo podpredseda úradu ocitli v rozpore záujmov (odsek 3), sa upravujú pravidlá nezlučiteľnosti niektorých funkcií, zamestnaní a činností s výkonom funkcie predsedu a podpredsedu dopravného úradu. Konflikt záujmov počas výkonu funkcie predsedu alebo podpredsedu dopravného úradu by mohol spochybniť nezávislosť a nestrannosť v rozhodovaní. Následkom porušenia stanovených pravidiel preto bude obligatórne odvolanie osoby, ktorá tieto pravidlá poruší, podľa § 7 ods. 12 písm. a) z funkcie. Keďže každá zmena skutočností uvedených v § 8 ods. 3 je dôvodom na odvolanie z funkcie podľa § 7 ods. 12 písm. a) zákona, je potrebné upraviť povinnosť informovať predsedu vlády o takejto zmene.

V súvislosti s požadovanou nezávislosťou a nestrannosťou predsedu a podpredsedu dopravného úradu pri výkone rozhodovacej právomoci sa obmedzeniami vzťahujúcimi sa na obdobie bezprostredne po skončení výkonu ich funkcie eliminuje vznik situácií a stretu záujmov, ktoré by ich mohli ovplyvniť alebo motivovať a tým spochybniť ich nezávislosť (odsek 4).

Navrhuje sa vymedzenie dôvodov vylúčenia predsedu dopravného úradu a podpredsedu dopravného úradu z rozhodovania vo veci (odsek 5), ak existuje pochybnosť o jeho nestrannosti a nezávislosti vo vzťahu osobe, ktorej sa rozhodovanie týka. Potreba tejto úpravy vyplýva z európskej legislatívy v oblasti železničnej dopravy. Navrhovaná úprava vo vzťahu k procesnej stránke nezávislosti a nestrannosti osoby predsedu dopravného úradu zamedzí rozhodovaniu v konkrétnej veci v prípade existencie uvedených skutočností.

V prípade vyhlásenia o záväzkoch a záujmoch predseda vlády prijme ďalšie kroky v prípade, ak z vyhlásenia vyplynie, že nestrannosť a nezávislosť predsedu úradu alebo podpredsedu úradu môžu byť ovplyvnené.

24

K § 9

Predmetné ustanovenia explicitne vyjadrujú zrušenie dotknutých úradov a v odsekoch 2 až 5 vymedzujú právne nástupníctvo regulačného úradu a dopravného úradu po zrušených úradoch, ako aj právne nástupníctvo a prechod určitých vymedzených kompetencií zanikajúcich úradov na ministerstvo.

Odsek 6 predstavuje legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s nahradením názvov zrušovaných úradov názvami úradov zriaďovaných.

Odseky 7 a 8 upravujú z dôvodu istoty právnych vzťahov kontinuitu majetkovoprávnych vzťahov zrušovaných úradov.

Zrušením existujúcich úradov nedôjde k zániku štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov. Upravuje sa prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých, pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov zo zrušovaných úradov na zriaďované úrady a ministerstvo. Štátni zamestnanci, resp. práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov, prejdú na nový služobný úrad, ktorým bude regulačný úrad a dopravný úrad, a v určitých vymedzených kompetenciách aj na ministerstvo. V zmysle § 31 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe dôjde k tzv. zmene štátnozamestnaneckých pomerov. Rovnaký postup sa navrhuje explicitne formulovať aj vo vzťahu k pracovnoprávnym pomerom, ktoré nie sú štátnozamestnaneckými pomermi, ako aj vo vzťahu k iným obdobným právnym vzťahom zamestnancov v dotknutých úradoch. Výslovne sa z dôvodu zachovania statusu zamestnancov v rozsahu platných kolektívnych zmlúv upravuje povinnosť dodržiavať kolektívnu zmluvu, a to až do skončenia jej účinnosti. V odsekoch 12 a 13 sa explicitne vymedzuje zrušenie funkcií a uplynutie funkčných období vedúcich predstaviteľov zrušených úradov.

Odseky 14 až 16 určujú, ktorý subjekt uspokojí nároky zamestnancov vyplývajúce z prechodu práv a povinností podľa odsekov 9.

Odseky 17 až 22 v súvislosti so zánikom úradov riešia predkladanie správ v zmysle osobitných predpisov v prvom roku existencie zriadených úradov.

V zmysle § 54 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách TÚ SR zverejňuje výročnú správu o hospodárení s osobitným účtom. Nový regulačný úrad bude povinný zverejniť výročnú správu za zrušený TÚ SR za predchádzajúci kalendárny rok.

V zmysle § 42 ods. 1 zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov PRÚ zverejňuje výročnú správu o stave poskytovania univerzálnej služby a poštového platobného styku. Regulačný úrad bude povinný zverejniť túto správu za zrušený PRÚ za predchádzajúci kalendárny rok.

V zmysle § 91 zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov bezpečnostný orgán každoročne do 30. septembra posiela Európskej železničnej agentúre výročnú správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok a zverejní ju na svojej internetovej stránke. Dopravný úrad bude povinný zverejniť a zaslať Európskej železničnej agentúre výročnú správu za zrušený ÚRŽD.

V zmysle § 103 ods. 4 zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov ÚRŽD každoročne do 31. mája poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti a o hospodárení za uplynulý kalendárny rok. Keďže zriadením Dopravného úradu zaniká ÚRŽD a aj táto zákonná povinnosť, je potrebné legislatívne ošetriť povinnosť dopravného úradu poskytnúť Národnej rade Slovenskej republiky takúto správu posledný krát za rok, ktorý prechádzal vzniku dopravného úradu.

V zmysle § 33a ods. 4 zákona o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov LÚ SR zverejňuje výročnú správu o kontrolnej činnosti nad systémom letiskových odplát na svojom webovom sídle. Po zrušení LÚ SR dopravný úrad bude povinný zverejniť takúto výročnú správu za LÚ SR.

25

K § 10

Vzhľadom na potrebu zabezpečenia plynulého zlúčenia predmetných subjektov do jedného regulačného úradu je nevyhnutné stanoviť relatívne presné pravidlá týkajúce sa prvej voľby predsedu a podpredsedu regulačného úradu. Obdobie, počas ktorého sa bude uplatňovať dočasné riadenie regulačného úradu, je potrebné minimalizovať.

K § 11

S cieľom zabezpečiť kontinuitu v riadení činností vykonávaných dotknutými subjektmi sa navrhuje upraviť aj spôsob dočasného riadenia regulačného úradu do skončenia priebehu prvej riadnej voľby predsedu a podpredsedu regulačného úradu. Zároveň sa upravuje zánik funkčného obdobia a odmeňovanie štatutárneho orgánu regulačného úradu a podpredsedu regulačného úradu.

K § 12

Vzhľadom na potrebu zabezpečenia plynulého zlúčenia predmetných subjektov do jedného dopravného úradu je nevyhnutné stanoviť relatívne presné pravidlá týkajúce sa voľby prvého predsedu a podpredsedu dopravného úradu. Obdobie, počas ktorého sa bude uplatňovať dočasné riadenie dopravného úradu, je potrebné minimalizovať.

K § 13

S cieľom zabezpečiť kontinuitu v riadení činností vykonávaných dotknutými subjektmi sa navrhuje upraviť aj spôsob dočasného riadenia dopravného úradu do skončenia priebehu prvej riadnej voľby predsedu a podpredsedu dopravného úradu. Zároveň sa upravuje zánik funkčného obdobia a odmeňovanie štatutárneho orgánu dopravného úradu a podpredsedu dopravného úradu.

K § 14

Vzhľadom na zrušenie TÚ SR, PRÚ, ŠPS, LÚ SR a ÚRŽD ako samostatných subjektov a ich zlúčenie do regulačného úradu alebo dopravného úradu bude nevyhnutné, aby v čase, kedy táto skutočnosť nastane, prevzal prebiehajúce konania príslušný regulačný úrad, dopravný úrad, prípadne ministerstvo. Jednotlivými ustanoveniami sa vymedzujú podrobnosti prechodu práv a povinností zrušovaných úradov v oblasti rozhodovania, vydávania záväzných stanovísk, výkonu rozhodnutí, rozhodovania o opravných prostriedkoch, ako aj príslušnosti na nové konanie. Novovzniknuté úrady by mali zabezpečiť kontinuálne pokračovanie v tom čase neskončených konaní začatých pred TÚ SR, PRÚ, ako aj ŠPS, LÚ SR a ÚRŽD, s výnimkou konaní, v ktorých kompetencie zanikajúcich úradov prechádzajú na ministerstvo. V záujme zabezpečenia právnej istoty a kontinuity rozhodovania v správnom konaní sa explicitne ustanovuje, ktorý subjekt dané konanie dokončí.

K § 15

Odkaz na transpozičnú prílohu.

K Čl. II

K bodu 1

Legislatívna úprava názvu úradu.

K bodom 2 až 5, 7 a 9

Dôvodom navrhovanej zmeny a doplnenia § 19, § 34a, § 47 a § 48 zákona č. 143/1998 Z. z.

26

o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „letecký zákon“) je zosúladenie dotknutých ustanovení tohto paragrafu s právne záväznými aktmi Európskej únie najmä v oblasti stanovenia kompetencie dopravného úradu osvedčovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a lekárov oprávnených posudzovať zdravotnú spôsobilosť členov leteckého personálu.

K bodu 6

Ustanovenia o zriadení a riadení Leteckého úradu Slovenskej republiky sa vypúšťajú z dôvodu zriadenia Dopravného úradu.

K bodu 8

Dôvodom zmeny a doplnenia ustanovenia § 48 leteckého zákona je implementácia príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré členským štátom Európskej únie ukladajú povinnosť určiť príslušný orgán a stanoviť jeho kompetencie v súlade s jednotlivými ustanoveniami týchto aktov, ako aj plnenie nápravných opatrení uložených dopravnému úradu v rámci výkonu pravidelného štandardizačného auditu zo strany Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva.

K bodu 10

Letecký úrad Slovenskej republiky v súčasnosti pripravuje aj návrhy leteckých predpisov, ktoré má Slovenská republika povinnosť prebrať do právneho poriadku na základe Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, ako člen Európskej únie, Európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádzky, a pod. Táto oblasť je veľmi rozsiahla a zahŕňa množstvo vydaných predpisov, na ktorých pracujú takmer všetky organizačné zložky Leteckého úradu Slovenskej republiky. Týmto ustanovením sa zabezpečí spolupráca ministerstva a dopravného úradu v tejto oblasti.

K bodu 11

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES v platnom znení (ďalej len „nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 v platnom znení“) Európska agentúra pre bezpečnosť letectva okrem vykonávania ďalších činností vydáva za podmienok uvedených v tomto nariadení a jeho vykonávacích nariadeniach osvedčenia pre výrobky, súčastí a zariadenia, osvedčuje projektové, výrobné a údržbové organizácie (čl. 20), osvedčuje pilotov a ich výcvikové organizácie ako aj poverené zdravotnícke zariadenia (čl. 21), v oblasti leteckých navigačných služieb vykonáva kontroly a audity organizácií, ktorým vydáva osvedčenia (čl. 22a), vykonáva vyšetrovanie a audity organizácií, ktoré sa podieľajú na výcviku, skúšaní, kontrole alebo posudzovaní zdravotnej spôsobilosti riadiacich letovej prevádzky (čl. 22b), vykonáva audity a kontroly prevádzkovateľov tretích krajín (čl. 23) a vykonáva preskúmania vymedzených podnikov (čl. 55). Európska agentúra pre bezpečnosť letectva tieto činnosti vykonáva samostatne alebo môže ich plnením poveriť oprávnené subjekty alebo národné letecké úrady. V prípade, ak dopravný úrad splní podmienky požadované Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva a tá ho poverí vykonávaním niektorej z uvedených činností a za týmto účelom mu poskytne finančné prostriedky, odsek 3 stanovuje spôsob použitia takto získaných finančných prostriedkov.

27

K bodom 12 a 13

Dôvodom zmeny je umožniť ministerstvu a dopravnému úradu ukladať pokuty osobám pri porušení povinnosti jednak lekárom a zdravotníckym zariadeniam, ako aj členom leteckého personálu. Týmto doplnením dochádza v oblasti zdravotnej spôsobilosti členov leteckého personálu zároveň k implementáciu čl. 68 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 v platnom znení, podľa ktoré členské štáty Európskej únie stanovia sankcie za porušenie tohto nariadenia a jeho vykonávacích predpisov.

K bodu 14

Legislatívna úprava z dôvodu doplnenia nových písmen do § 53 ods. 1 leteckého zákona.

K bodu 15

Navrhuje sa zosúladiť právnu úpravu rozhodovania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam jednotlivých sekcií Dopravného úradu, pričom inštitút odvolania s devolutívnym účinkom sa navrhuje nahradiť špecifickým riadnym opravným prostriedkom – rozkladom. Predseda Dopravného úradu by o rozklade rozhodoval na základe návrhu rozkladovej komisie príslušnej podľa odborného zamerania činnosti, pri ktorej bolo vydané napadnuté prvostupňové rozhodnutie.

K bodu 16

Legislatívna úprava súvisiaca so zmenou názvu úradu.

K Čl. III

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá zohľadňuje zmenu v § 39 zákona, ktorá súvisí s bodom 9.

K bodu 3

Vzhľadom na zmeny v súvislosti so zrušením Štátnej plavebnej správy a prevzatím jej kompetencií dopravným úradom je potrebné vykonať zmenu názvu predstaveného dopravného úradu, ktorým namiesto riaditeľa bude predseda.

K bodom 4 a 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá zohľadňuje zmenu v § 39 zákona, ktorá súvisí s bodom 9.

K bodom 6 a 7

Štátna plavebná správa sa dňom vzniku dopravného úradu zrušuje. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať potrebné legislatívne úpravy súvisiace s názvom a organizáciou Štátna plavebná správa.

K bodom 8 a 9

Navrhuje sa presun pôsobnosti Štátnej plavebnej správy v oblasti vydávania záväzných stanovísk na ministerstvo. Ide o vydávanie záväzných stanovísk v konaniach podľa § 126 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v prípadoch ustanovených zákonom č. 338/2000 Z. z.

28

K bodu 10

Ustanovenie spresňuje, ktorí zamestnanci Dopravného úradu budú mať povinnosť byť označení a vystrojení na účely výkonu úloh spojených s výkonom odborného dozoru nad správou a údržbou vodných ciest a prístavov, prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch, odbornou spôsobilosťou členov posádok plavidiel a obsluhy plavebných komôr, spôsobilosťou plavidiel s výnimkou ťažobných zariadení podľa osobitného predpisu; v prípade plavidiel trvalo vyradených z prevádzky podľa § 23 ods. 4 vykonávajú dozor nad ich odstránením, dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby, vykonávaním a priebehom kvalifikačného kurzu podľa § 31. Štátny odborný dozor zahŕňa okrem týchto úloh aj zisťovanie, ako prevádzkovateľ plavidla, posádka plavidla a osoby nachádzajúce sa na plavidle a osoba poverená vykonávaním kvalifikačného kurzu a školiteľ dodržiavajú tento zákon, súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy, rozhodnutia vydané na jeho základe a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K bodu 11

Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s odstránením legislatívnej skratky, ktorá bola zavedená už v bode 10.

K bodom 12 až 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá zohľadňuje zmenu v § 39 zákona, ktorá súvisí s bodom 9.

K bodu 15

V rámci novej štruktúry sa navrhuje, aby o odvolaniach dopravného úradu rozhodoval v rámci rozkladového konania predseda dopravného úradu a nie minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

K bodu 16

Legislatívna úprava súvisiaca so zmenou názvu úradu.

K Čl. IV

K bodu 1

Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zmenou § 103.

K bodu 2

Legislatívna úprava názvu úradu; legislatívna skratka „úrad“ zostáva v § 101 zachovaná.

K bodu 3

Presun pôsobnosti ÚRŽD - vyšetrovacieho orgánu pre nehody a mimoriadne udalosti, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach, na ministerstvo.

K bodu 4

Presun pôsobnosti súvisiacej s činnosťami špeciálneho stavebného úradu z ÚRŽD na ministerstvo.

K bodu 5

Ustanovením sa upresňujú podmienky odkazom na osobitný predpis po splnení ktorých môže ministerstvo poveriť právnickú osobu vzdelávaním a overovaním odbornej spôsobilosti

29

zamestnancov prevádzkovateľov dráh a posudzovaním zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti týchto zamestnancov.

K bodu 6

Zosúladenie s úpravou § 33 ods. 4 zákona.

K bodu 7

Presun pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu z ÚRŽD na ministerstvo. Súčasne sa dopĺňa kompetencia ministerstva o odňatie vydaných poverení.

K bodu 8

ÚRŽD sa zrušuje zriadením dopravného úradu, je preto potrebné vypustiť ustanovenia o ÚRŽD z právnej úpravy.

K bodu 9

Prechod pôsobnosti vyšetrovacieho orgánu pre nehody a mimoriadne udalosti, ku ktorým došlo na špeciálnych dráhach a lanových dráhach a špeciálneho stavebného úradu na ministerstvo.

K bodu 10

Prechod pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu na ministerstvo.

K bodu 11

Ustanovením sa zavádza správny terminologický pojem v súlade s § 80 ods. 6 zákona.

K bodu 12

ÚRŽD sa zrušuje zriadením dopravného úradu, je preto potrebné vypustiť ustanovenia o organizácii a zriadení ÚRŽD z právnej úpravy.

K bodom 13

Vzhľadom na zmeny v súvislosti so zrušením ÚRŽD a prevzatím jeho kompetencií dopravným úradom a v časti špeciálneho stavebného úradu ministerstvom, navrhuje sa zrušiť ustanovenie § 111 ods. 3 zákona a nahradiť ho novým znením odseku 3, ktorá korešponduje s právnou úpravou prijatou na základe zákona, ktorým bol zriadený dopravný úrad.

K Čl. V

Legislatívna úprava názvu úradu; legislatívna skratka „úrad“ zostáva v § 35 zachovaná.

K Čl. VI

K bodom 1 a 9

Keďže pôsobnosť a kompetencie PRÚ prechádzajú na nový regulačný úrad, je potrebné nahradiť označenie tohto orgánu štátnej správy v oblasti poštových služieb. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka „úrad“, ktorá doposiaľ nebola v zákone o poštových službách zavedená.

30

K bodom 2, 4, 5 a 6

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so vznikom Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý bude vydávať svoj vestník úradu. Navrhuje sa preto, aby dokumenty a rozhodnutia, ktoré Poštový regulačný úrad doposiaľ uverejňoval podľa zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vestníku ministerstva, boli uverejňované vo vestníku Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Súčasne sa zavádza legislatívna skratka „vestník ministerstva“ pre účely zverejňovania dokumentov a rozhodnutí, ktoré aj doposiaľ uverejňovalo ministerstvo vo svojom vestníku.

K bodu 3

Zrušuje sa PRÚ, ustanovenia o charaktere a o organizácii PRÚ je potrebné vypustiť z právnej úpravy.

K bodom 7 a 8

Keďže regulačný úrad nebude mať svoj priamo vertikálne nadriadený správny orgán, rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam sa navrhuje ponechať na tom istom stupni v rámci regulačného úradu. Takýto postup bez uplatnenia devolutívneho účinku odvolania zodpovedá rozkladu. Navrhuje sa preto upraviť spôsob rozhodovania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam regulačného úradu formou rozkladu. Vzhľadom na celkové postavenie regulačného úradu, ako aj na záujem na zachovaní kontinuity preskúmavania rozhodnutí TÚ SR, sa navrhuje upraviť vecnú príslušnosť na preskúmavanie rozhodnutí a postupov regulačného úradu na úrovni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

K Čl. VII

K bodu 1

Uvedenou zmenou sa sleduje zachovanie spôsobu označovania úradu legislatívnou skratkou „úrad“ po zmene jeho názvu v príslušných ustanoveniach zákona o elektronických komunikáciách bez potreby ďalšej legislatívnej úpravy v texte zákona. Táto skratka zostáva v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách zachovaná aj pre regulačný úrad.

K bodu 2

Legislatívna úprava názvu vestníka úradu.

K bodu 3

Zosúladenie ustanovenia s autorizačnou smernicou. Z pohľadu Európskej komisie je dôležité, aby celková výška úhrad v zmysle článku 12 autorizačnej smernice (úhrady podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách a správne poplatky podľa osobitného zákona) vybraných za daný rok neprevyšovala administratívne náklady regulátora spojené s reguláciou za daný rok (náklady vynaložené pri riadení, kontrole a vymáhaní plánu všeobecného povolenia a práv na používanie a osobitných povinností, ktoré sú spomenuté v článku 6 ods. 2 autorizačnej smernice, ktoré môžu zahŕňať náklady na medzinárodnú spoluprácu, harmonizáciu a normovanie, analýzu trhu, sledovanie zhody a inú kontrolu trhu, ako aj reguláciu práce, vyžadujúcu prípravu a uplatnenie sekundárnych právnych predpisov a správnych rozhodnutí, ako napríklad rozhodnutia o prístupe a prepojení).

Okrem úhrad a správnych poplatkov v zmysle článku 12 autorizačnej smernice môžu členské

31

štáty vyberať úhrady za používanie rádiových frekvencií a čísel v zmysle článku 13 autorizačnej smernice (§ 6 ods. 4 písm. b) a c) zákona o elektronických komunikáciách). Tieto úhrady sú stanovené za účelom zabezpečenia optimálneho použitia týchto zdrojov a sú viazané na právo za používanie a nie na systém všeobecného povolenia.

Je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní, či úhrady v zmysle článku 12 autorizačnej smernice, neprevyšujú administratívne náklady regulátora spojené s reguláciou, Európska komisia prihliada iba na úhrady v zmysle článku 12 autorizačnej smernice. Úhrady za používanie frekvencií a čísel v zmysle článku 13 autorizačnej smernice sa ukladajú s cieľom zabezpečiť optimálne využitie frekvencií a čísel, nepovažujú sa teda za úhrady podľa článku 12 autorizačnej smernice, v dôsledku čoho nie sú ani súčasťou obmedzenia v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) autorizačnej smernice.

K bodu 4

Uvedené ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách je potrebné vypustiť, nakoľko upravujú zriadenie TÚ SR, spôsob jeho riadenia, spôsob voľby či vymenovania a odvolávania predsedu a podpredsedu TÚ SR. TÚ SR aj funkcia jeho predsedu a podpredsedu sa týmto zákonom zrušujú. Tieto náležitosti upravuje komplexne článok I.

K Čl. VIII

Ustanovenie o účinnosti sa formuluje tak, aby bolo jednoznačne určené, že k zániku zrušovaných úradov, prechodu pôsobností a zriadeniu regulačného úradu a dopravného úradu dôjde k 1. januáru 2014. Na zabezpečenie tohto prechodu, najmä na zabezpečenie nepretržitosti riadenia úradov je však nevyhnuté, aby niektoré ustanovenia týkajúce sa vymenovania štatutárnych orgánov a podpredsedov regulačného úradu a dopravného úradu nadobudli účinnosť skôr.

Bratislava 26. septembra 2013

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v.r.

minister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky