Dôvodová správa
Predkladaným návrhom zákona sa navrhuje vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377 obsahujúce trestný čin Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Uvedená skutková podstata sa stala trestným činom až pri prijímaní nového Trestného zákona v roku 2005. Podľa názoru predkladateľa odporuje jednej zo základných zásad trestného práva, a to zásade subsidiarity represie, podľa ktorej sa majú prostriedky trestného práva používať až vtedy, keď sú ostatné prostriedky nedostatočné. Chrániť dôvernosť ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy aj v minulosti bolo a aj naďalej je možné prostriedkami občianskeho práva. Použitie trestnoprávnej sankcie sa preto javí ako neprimerané a zneužiteľné.
Trestný čin Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy nebol súčasťou vládneho návrhu rekodifikovaného Trestného zákona. Súčasťou Trestného zákona sa stal v dôsledku schválenia pozmeňujúceho poslaneckého návrhu poslanca NR SR Romana Vavríka. Stalo sa tak napriek nesúhlasu vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý za vládu návrh rekodifikovaného Trestného zákona v parlamente uvádzal. Vláda sa v roku 2005 ešte pred nadobudnutím účinnosti nového Trestného zákona pokúsila prostredníctvom vládneho návrhu zákona vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377, parlament však vládny návrh odmietol.
Hlavným argumentom proti takto definovanému trestnému činu bola obava z jeho možného zneužitia napr. proti investigatívnym novinárom. Opodstatnenosť takýchto obáv sa potvrdila v roku 2012, keď niekoľko mesiacov prebiehalo trestné stíhanie vo veci filmu Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. Hoci bolo trestné stíhanie nakoniec zastavené, predkladateľ považuje za nesprávne, aby legislatíva vytvárala priestor pre kriminalizáciu takéhoto konania.
Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje s názorom vlády z roku 2005, podľa ktorého konanie, ktoré postihuje § 377 Trestného zákona nedosahuje takú nebezpečnosť, aby muselo byť postihované trestným právom a nápravu voči nemu je možné dosiahnuť prostriedkami občianskeho práva.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Osuský
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie.
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 377, ktorý znie:
㤠377
Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy
(1) Kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) ako člen organizovanej skupiny,
b) a spôsobí takým činom značnú škodu, alebo
c) s úmyslom získať pre seba alebo iného značný prospech.
(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
a) spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ,
b) spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu, alebo
c) spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu.“
Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona dňom zverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zákon nestanovuje žiadne nové povinnosti fyzickým osobám, ani právnickým osobám, ani orgánom verejnej správy. Vzhľadom na to nie je potrebné stanovovať legisvakančnú dobu.