Dôvodová správaA) Všeobecná časť
V novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby po nadobudnutí nároku zamestnanca alebo štátneho zamestnanca na starobný dôchodok mal zamestnávateľ alebo služobný úrad možnosť slobodne sa rozhodnúť, či so svojím zamestnancom alebo štátnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer štandardným spôsobom, alebo ho ponechá naďalej v pracovnom pomere.
Ukončenie pracovného pomeru v zmysle navrhovanej zmeny nemôže nastať po dosiahnutí dôchodkového veku, ale až po vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po splnení podmienky odpracovania minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia a po splnení všetkých ďalších kritérií potrebných k tomu, aby príslušnej osobe bola poskytnutá plná penzia.
Navrhované ustanovenie nezakladá oznamovaciu povinnosť zamestnanca alebo Sociálnej poisťovne upovedomiť zamestnávateľa alebo služobný úrad o termíne nadobudnutia nároku na starobný dôchodok. O poskytnutí tejto informácie slobodne rozhoduje zamestnanec.
Stanovenie tzv. „Vekového cenzu“ ako prejavu nerovnakého zaobchádzania - nie je v zmysle
platných právnych predpisov EU a SR v oblasti rovnosti príležitostí zakázané.
Stanovenie vekového cenzu bolo v minulosti predmetom viacerých sporov pred Európskym súdnym dvorom. Rámcová smernica 2000/78/ES a jej článok 6 (1) umožňuje rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku, ak sú v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (1) objektívne a primerane odôvodnené (2) oprávneným cieľom (3), vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy (3), a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné (4).
Samotná rámcová smernica vo svojej preambule v bode 25 uvádza, že „zákaz diskriminácie z dôvodu veku je dôležitou súčasťou napĺňania cieľov stanovených v usmerneniach pre oblasť zamestnanosti a pri podpore diverzifikácie pracovných síl. Avšak rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s vekom možno za určitých okolností odôvodniť, a preto si vyžaduje osobitné predpisy, ktoré môžu byť v závislosti od situácie v členských štátoch rôzne. Bezpodmienečne preto treba rozlišovať medzi rozdielnym zaobchádzaním, ktoré je odôvodnené najmä oprávnenými cieľmi v oblasti politiky zamestnanosti, trhu práce a odbornej prípravy a diskrimináciou, ktorá sa musí zakázať.“
Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z. v § 38 ods. 3 ustanovuje, že „rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis“. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona „diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení .... osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie ...“, čo je tento prípad.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne v roku 2012 pracovalo 59 001 starobných dôchodcov, ktorí boli zamestnaní a zároveň poberali starobný dôchodok. Je možné predpokladať, že celkový počet zamestnaných starobných dôchodcov je oveľa vyšší, pretože v štatistike SP nie sú