DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Erika Jurinová.
Cieľom predloženého návrhu zákona je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“) vo výške 1.659,70 eur v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov (zamestnancov), ktorým dlžník (zamestnávateľ) nevyplatil mzdu za vykonanú prácu.
V poslednom období nastáva v praxi čoraz častejšie situácia, keď zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nevyplatil mzdu, nielenže s ťažkosťami pokrývajú výdavky na ich každodenný život, ale súčasné znenie zákona o konkurze im ukladá povinnosť pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok vo výške takmer 1.660 eur. Povinnosť platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vyplýva zamestnávateľovi z § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ak si túto povinnosť zamestnávateľ neplní, práve vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa je jedným z efektívnych spôsobov, ktorým sa zamestnanci môžu domôcť vyplatenia chýbajúcej mzdy.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby takýto postup nebol podmienený zaplatením preddavku vo výške, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje finančné možnosti veriteľa, v tomto prípade zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevypláca mzdu. Návrh zákona nadväzuje na už existujúci mechanizmus úhrady preddavku predbežného správcu v takom prípade, ak povinnosť platiť preddavok nie je povinný znášať navrhovateľ, tzn. odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka. Nepredpokladáme pritom, že môže dochádzať k zneužívaniu tohto inštitútu, pretože zamestnanci sú tí poslední, ktorí by mali záujem o stratu zamestnania. Ide najmä o možnosť zabrániť „tunelovaniu“ firmy v časovom vákuu, kedy nie je možné nájsť iných veriteľov a zamestnanci samotní sa nevedia dostať ani k dávke z garančného fondu. Na ochranu dlžníka, v tomto prípade zamestnávateľa slúži aj skutočnosť, že návrh môže podať len skupina zamestnancov, presnejšie jedna tretina.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ale zároveň má pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.