DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Erika Jurinová.
Cieľom predloženého návrhu zákona je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“) vo výške 1.659,70 eur v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov (zamestnancov), ktorým dlžník (zamestnávateľ) nevyplatil mzdu za vykonanú prácu.
V poslednom období nastáva v praxi čoraz častejšie situácia, keď zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nevyplatil mzdu, nielenže s ťažkosťami pokrývajú výdavky na ich každodenný život, ale súčasné znenie zákona o konkurze im ukladá povinnosť pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok vo výške takmer 1.660 eur. Povinnosť platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vyplýva zamestnávateľovi z § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ak si túto povinnosť zamestnávateľ neplní, práve vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa je jedným z efektívnych spôsobov, ktorým sa zamestnanci môžu domôcť vyplatenia chýbajúcej mzdy.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby takýto postup nebol podmienený zaplatením preddavku vo výške, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje finančné možnosti veriteľa, v tomto prípade zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevypláca mzdu. Návrh zákona nadväzuje na existujúci mechanizmus úhrady preddavku predbežného správcu v takom prípade, ak povinnosť platiť preddavok nie je povinný znášať navrhovateľ, tzn. odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka. Nepredpokladáme pritom, že môže dochádzať k zneužívaniu tohto inštitútu, pretože zamestnanci poslední, ktorí by mali záujem o stratu zamestnania. Ide najmä o možnosť zabrániť „tunelovaniu“ firmy v časovom vákuu, kedy nie je možné nájsť iných veriteľov a zamestnanci samotní sa nevedia dostať ani k dávke z garančného fondu. Na ochranu dlžníka, v tomto prípade zamestnávateľa slúži aj skutočnosť, že návrh môže podať len skupina zamestnancov, presnejšie jedna tretina.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ale zároveň pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Erika Jurinová
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
S prihliadnutím na skutočnosť, že návrh zákona využíva existujúci mechanizmus platenia preddavku inou osobou ako navrhovateľom 13 ods. 2 zákona), návrh zákona môže mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v tom zmysle, že preddavok bude musieť platiť namiesto navrhovateľov (zamestnancov) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, ktorý vykonával funkciu naposledy.
Súčasne však tento návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva, pretože veritelia (zamestnanci) budú môcť úspešne iniciovať začatie konkurzného konania, ktorým dôjde k speňaženiu majetku dlžníka a uspokojeniu veriteľov, teda k vyplateniu miezd zamestnancov.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Podľa súčasného znenia § 13 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) je navrhovateľ povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Výšku preddavku vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej osoby stanovuje § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške 1.659,70 eur.
Cieľom návrhu zákona je oslobodiť veriteľov (v danom prípade zamestnancov) od povinnosti platiť preddavok pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Preddavok vo výške takmer 1.660 eur, ktorý je podstatnou náležitosťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, predstavuje pre zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevyplatil mzdu niekoľko mesiacov, nesplniteľnú podmienku. Pritom konkurz predstavuje pomerne efektívny spôsob, ktorým dôjde k speňaženiu majetku dlžníka a k uspokojeniu veriteľov, ktorí svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu.
Návrh zákona ustanovuje, že od povinnosti platiť preddavok oslobodení zamestnanci iba v tom prípade, ak ich je najmenej jedna tretina. Zámerom takejto úpravy je zabrániť zneužívaniu výnimky zamestnancov od povinnosti platiť preddavok.
Návrh zákona nadväzuje na existujúci mechanizmus úhrady preddavku predbežného správcu v prípade, ak povinnosť platiť preddavok neprináleží navrhovateľovi, tzn. odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, ktorý vykonával funkciu naposledy.
K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 1.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. februára 2014.