predchádzajúcim vlastníkom, dohodol, a preto mohol do pozemku investovať, a očakávať, že ovocie týchto investícií sa dostaví len, ak bude mať pozemok v nájme po celé dojednané obdobie. Výnimkou z tohto princípu je prípad, ak nový vlastník o nájomnom vzťahu v čase, keď pozemok nadobudol, nevedel a ani nemohol vedieť. Ani v takom prípade sa však nájomný vzťah neskoční automaticky, ale vlastník má do troch mesiacov možnosť nájomnú zmluvu vypovedať.Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie
II. Osobitná časť
K čl. I:
K bodu 1: Ustanovenie reaguje na prax zneužívania princípu zmluvnej slobody, predovšetkým voči nepozorným a neznalým vlastníkom, v prípadoch nájomných zmlúv dohodnutých na neurčitú dobu. Zákon v súčasnosti stanovuje ročnú výpovednú lehotu, avšak umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa aj inak, a to bez ďalšieho obmedzenia. V praxi to vedie často k tomu, že nájomcovia sa usilujú neúmerne predlžovať výpovednú lehotu. Navrhuje sa preto ustanoviť maximálnu dobu, na ktorú je možné dojednať výpovednú lehotu v takýchto prípadoch, a to na tri roky, v prípade trávnatých porastov len dva roky.
K bodu 2: Navrhuje sa vrátiť maximálnu dobu, na ktorú je možno dojednať nájom pozemku na poľnohospodárske účely na 15 rokov, tak ako to zákon ustanovil v čase, keď bol prijatý. Súčasná dĺžka tejto maximálnej doby 25 rokov deformuje podstatu nájomného vzťahu, a výrazne oslabuje možnosť plného uplatňovania vlastníckych vzťahov.
K bodu 3: Nové znenie prvého odseku § 12 zrušuje špecifickú právnu konštrukciu vzťahu vlastníckych a nájomných práv pre poľnohospodárske pozemky, a nastoľuje štandardný režim, v súlade so slovenským civilným právom. Základom tohto režimu je, že nájomný vzťah dojednaný na určitú dobu, sa skončí uplynutím tejto doby. Každý ďalší nájomný vzťah bude nutné dohodnúť znovu, nemôže vzniknúť automaticky, nečinnosťou vlastníka. Jedinou výnimkou je prípad, ak by sa na tom vlastník s nájomcom už v pôvodnej zmluve dohodli. V takom prípade sa rešpektuje princíp zmluvnej slobody. Druhý a tretí odsek § 12 v zásade preberajú súčasné ustanovenia (vynechávajú sa len otázky, ktoré zákon upravuje na iných miestach). Štvrtý odsek sa týka prípadu faktického nájomného vzťahu bez zmluvy, ktorý vlastník nenamieta, a ani nechce skončiť. Keďže z podstaty nájomného vzťahu vyplýva, že ide o odplatný právny vzťah, i v takomto faktickom nájomnom vzťahu musí jestvovať povinnosť nájomcu platiť nájomné. Ak to nájomca nerobí, tak návrh novely ustanovuje túto povinnosť v rozsahu, ktorý vyplýva z všeobecných ustanovení zákona s odkazom na osobitný zákon (č. 549/2004 Z.z.), a to i spätne, na celé obdobie, kedy takýto nájomca poľnohospodársky pozemok užíval.
K bodu 4: Nové znenie druhého a tretieho odseku § 13 vypúšťa prednostné právo nájomcov na uzavretie novej nájomnej zmluvy. I v tomto prípade súčasná právna úprava zasahuje do práva vlastníka pozemku slobodne sa rozhodnúť, komu svoj majetok prenájme, a je v rozpore so všeobecnými zásadami civilného práva. Nové