DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Mičovský, Mikuláš Huba, Martin Fecko, Miroslav Kadúc a Helena Mezenská.

Lesy sú krajinotvorným prvkom s mimoriadnym vplyvom na kvalitu života občanov. Preto je nevyhnutné pružne reagovať na meniace sa prírodné a spoločenské podmienky v ktorých lesy pôsobia, aby boli schopné trvalo zabezpečovať všetky svoje funkcie. To vyžaduje vytvárať pre prácu lesného hospodára také legislatívne prostredie, ktoré bude pozitívne stimulovať kvalitu hospodárenia v lesoch, a tým aj ich trvalo udržateľnú komplexnú funkčnosť.

Cieľom návrhu zákona je účelne zasiahnuť do zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v troch oblastiach, kde už v súčasnosti existujú naliehavé potreby zmeny. Predkladatelia v týchto oblastiach:

•menia priority v lesohospodárskych postupoch, čo má zásadný strategický význam nielen pre lesníctvo, ale predovšetkým pre budúcnosť Slovenska,

•reagujú na akútny stav v lesníckej praxi, kde dochádza k nezanedbateľným deformáciám,

•uzákoňujú po prvý krát komplexné vnímanie lesnej produkcie, a to v súlade s modernými trendmi, tak ako ich prezentujú významní lesnícki autori (práce prof. F. Papánka, prof. D. Zachara, prof. V. Čabouna).

Poslanci NR SR svojim návrhom reagujú na aktuálne poznatky lesníckej praxe a zároveň legislatívne potvrdzujú rámec strategickej orientácie lesného hospodárstva v záujme napĺňania nadčasových celospoločenských cieľov, ktorými bude charakterizované 21. storočie.

Návrh poslancov vychádza aj z poznania, že les predstavuje vyššiu hodnotu, ktorú nie je možné merať len drevnou produkciou, naopak – pre jej praktické uplatnenie je potrebné lesnú produkciu vnímať v jej komplexnosti. To však nevyhnutne vyžaduje kvantifikáciu produkcie aj v takých oblastiach, kde sa tak doposiaľ nedialo.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, má pozitívny vplyv na životné prostredie a nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými

zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Mičovský, Mikuláš Huba, Martin Fecko, Miroslav Kadúc a Helena Mezenská

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Pozitívny vplyv na životné prostredie bude mať jednak zmena priorít v lesohospodárskych postupoch, ako aj uzákonenie komplexného vnímania lesnej produkcie, t.j. nie výlučne len vo vyjadrení lesnej produkcie, ale aj vo vzťahu k iným kategóriám, akými je napríklad ochrana životného prostredia.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Výberkový hospodársky spôsob je strategickou lesníckou odpoveďou na ekonomické, ekologické, klimatické, sociálne a estetické výzvy 21. storočia. Keďže nespochybniteľne ide o prírode najbližší spôsob hospodárenia, ktorý je z dlhodobého pohľadu aj najlacnejší a ktorého výsledkom sú najstabilnejšie porasty, niet dôvodu ho v čase významných klimatických a biologických zmien nepovýšiť na základný. Navrhovaný text neukladá nekompromisnú povinnosť použiť tento spôsob, necháva to na zvážení obhospodarovateľa, no vytvára dôležité predpolie na to, aby sa tomuto hospodárskemu spôsobu venovala potrebná pozornosť a jeho podiel pri starostlivosti o les sa trvalo zvyšoval.

K bodom 2 a 3

V súčasnosti dochádza pod rúškom výskytu skutočností odôvodňujúcich náhodnú ťažbu (t.j. pod rúškom výskytu kalamity) k nezanedbateľným škodám, keď nezodpovední hospodári “vyrábajú“ zo zištných dôvodov kalamitu. Umožňuje im to súčasné znenie zákona, ktoré ukladá ohlasovať kalamitu len nad istú hranicu (nad 20% zásob alebo nad 0,50 ha, čo môže predstavovať aj niekoľko sto m3 na jednotku priestorového rozdelenia lesa), pričom umožňuje začať s jej spracovaním okamžite, bez kontroly. Navrhované znenie nerozlišuje pri povinnosti oznámiť rozsah kalamity (oznámiť sa musí každá kalamita) a zároveň jej spracovanie umožňuje až po troch dňoch po doručení takéhoto oznámenia, čo zabezpečuje orgánu štátnej správy možnosť overenia pravdivosti. Toto ochranné časové pásmo nemôže z hľadiska spracovania kalamity spôsobiť žiadnu škodu, naopak potenciálom kontroly zníži rozsah zneužívania kalamity. Významná je aj skutočnosť, že dnešné komunikačné možnosti umožňujú doručiť oznámenie o kalamite orgánu štátnej správy prakticky ihneď.

K bodom 4 a 5

Produkcia lesov je charakterizovaná mnohými funkciami, z ktorých drevoprodukčná predstavuje len malú časť. Zásadným nedostatkom pri posudzovaní komplexného významu lesa je fakt, že dopyt po iných ako drevoprodukčných funkciách lesa je obvykle skrytý, a preto ich ponuka nenachádza reálne vyjadrenie, resp. sa považuje za samozrejmosť, ktorá nevyžaduje osobitné úsilie a pozornosť. Takáto deformácia vedie k nedoceneniu týchto funkcií, čo následne spôsobuje nedostatočné investovanie do ich riadneho fungovania. Je preto potrebné stanoviť podľa platnej metodiky komplexnú hodnotu funkcií lesa, od ktorej sa bude diferencovane, podľa spoločenskej objednávky a reálneho dopytu odvíjať skutočná cena lesa.

Samotné určenie komplexnej hodnoty funkcií lesa nie je zásadným problémom, pretože v tejto oblasti má slovenská lesnícka veda bohaté metodické zázemie (práce prof. F. Papánka, prof. D. Zachara, prof. V. Čabouna). Problémom nie je ani všeobecné akceptovanie takto chápaného významu lesov. Avšak zásadným problémom je absencia uvedomelej snahy po súlade skrytého dopytu a existujúcej ponuky týchto funkcií. To možno napraviť len pomenovaním skutočných väzieb medzi produkciou lesa a jej spotrebou, k čomu je poznanie komplexnej hodnoty funkcií lesa nevyhnutným predpokladom. Inak povedané: ak nepoznáme hodnotu práce, ktorej výsledky spotrebovávame len sprostredkovane, môže nám hodnota a samotný zmysel tejto práce unikať. Zmenenie tohto stavu je základným predpokladom k uplatneniu reálneho významu lesa v širokej spoločenskej praxi, a to je aj cieľom tejto úpravy.

Treba zdôrazniť, že nejde o akademický krok, pretože iné ako drevoprodukčné funkcie lesa majú na život spoločnosti čoraz citeľnejší vplyv a sú pre tvorbu a ochranu krajiny a kvalitu života v nej rozhodujúce. Prejavy absencie týchto funkcií, resp. kvalita ich pôsobenia majú prudko a trvalo narastajúci vplyv (nárast hodnoty kvalitnej pitnej vody, čistota vzduchu, ochrana pôdneho fondu, pribúdanie povodní, nároky na rekreáciu a pod.)

Podpora štátu sa tu nechápe ako hľadanie dodatočných zdrojov, ale ako spravodlivé prerozdelenie existujúcich prostriedkov podľa miery zásluh. Napríklad, ak je naša krajina mimoriadne bohatá na zásoby kvalitnej pitnej vody, je to aj dôsledok dlhodobého cieľavedomého hospodárenia v lesoch. Je preto správne a potrebné aby sa časť tržieb za pitnú vodu vrátila aj do lesného hospodárstva.

Stanovenie komplexnej hodnoty funkcií lesa je základným predpokladom odstránenia doterajších systémových nedostatkov pri širokom spoločenskom chápaní nenahraditeľného významu lesov.

Pre názornosť uvádzame aj dve súčasné klasifikácie funkcií lesa:

a)ekosystémového prístupu k triedeniu funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich

spoločenstiev v krajine,

b)možností integrovaného využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev.

K ekosystémovému prístupu k triedeniu funkcií lesov, mimo les rastúcich drevín a ich spoločenstiev v krajine, možno uviesť nasledujúce členenie (prof. V. Čaboun):

1.Abiotické funkcie – vplyv na abiotické zložky ekosystému:

1.1Edafické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na pôdu:

1.1.1Pôdotvorná funkcia – vplyv na tvorbu pôdy

1.1.2Pôdu ovplyvňujúca funkcia – vplyv na vlastnosti pôd

1.1.2.1Vplyv na fyzikálne vlastnosti pôdy

1.1.2.2Vplyv na chemické vlastnosti pôdy

1.1.2.3Vplyv na biotické vlastnosti pôdy

1.1.2.4Vplyv na produkčnú schopnosť pôdy

1.1.3Pôdoochranná funkcia – vplyv na ochranu pôdy

1.1.3.1Protierózna funkcia

1.1.3.2Protideflačná funkcia

1.1.3.3Protizosuvná funkcia

1.1.3.4Protitransportná (akumulačná) funkcia

1.1.3.5Brehoochranná funkcia

1.2Atmosférické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na ovzdušie

1.2.1Vplyv na zloženie vzduchu

1.2.2Vplyv na čistotu ovzdušia

1.2.3Vplyv na vlhkosť vzduchu

1.2.4Vplyv na ionizáciu vzduchu

1.2.5Vplyv na svetelné pomery

1.2.6Vplyv na tepelný režim

1.2.7Vplyv na pohyb vzduchu

1.3Hydrické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na vodu

1.3.1Retenčná funkcia – vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody

1.3.2Akumulačná hydrická funkcia – vplyv na hromadenie vody

1.3.3Retardačná funkcia – vplyv na spomaľovanie odtoku

1.3.4Regulačná hydrická funkcia – vplyv na vyrovnanosť odtoku vody

1.3.5Vodoochranná funkcia

1.3.5.1Vplyv na kvalitu a hygienu vody

1.3.5.2Vplyv na mútnosť tokov a zanášanie nádrží

1.3.6Niválne funkcie – vplyv na kvalitu, kvantitu a pohyb snehu

1.4Litická funkcia – vplyv drevín a ich spoločenstiev na litosféru

2.Biotické funkcie – vplyv na biotické zložky ekosystému:

2.1Fytobiotické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na rastliny

2.1.1Vplyv na fytodiverzitu – vplyv na rozmanitosť rastlín

2.1.2Vplyv na fytoprodukciu – vplyv na produkciu rastlín

2.1.2.1Vplyv na fytomasu

2.1.2.2Vplyv na kvalitu a kvantitu dendromasy

2.1.3Topický vplyv na rastliny – vplyv na vytváranie prostredia

2.1.4Trofický vplyv na rastliny – potravinový vplyv na rastliny

2.1.5Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy

2.2Zoobiotické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na živočíchy

2.2.1Vplyv na zoodiverzitu – vplyv na rozmanitosť živočíchov

2.2.2Vplyv na zooprodukciu – vplyv na produkciu živočíchov

2.2.3Topický vplyv na živočíchy – vplyv na vytváranie prostredia

2.2.4Trofický vplyv na živočíchy – potravinový

2.2.5Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy

2.2.6Vplyv na správanie sa živočíchov

2.3Mikrobiotické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy

2.3.1Vplyv na existenciu a diverzitu nižších organizmov

2.3.1.1Vplyv na diverzitu mikroorganizmov

2.3.1.2Vplyv na diverzitu húb a plesní

2.3.1.3Vplyv na diverzitu machov a lišajníkov

2.3.1.4Vplyv na diverzitu siníc a rias

2.3.2Topický vplyv na mikroorganizmy – vplyv na vytváranie prostredia

2.3.3Trofický vplyv na mikroorganizmy – potravinový vplyv

2.3.4Vplyv na vnútroekosystémové vzťahy

2.4Antropické funkcie – vplyv drevín a ich spoločenstiev na človeka

2.4.1Topický vplyv na človeka a ľudskú spoločnosť

2.4.2Trofický – potravinový vplyv pre človeka a spoločnosť

2.4.3Biochemický vplyv na človeka

2.4.4Biofyzikálny vplyv na človeka

2.4.5Vplyv na psychiku a správanie sa človeka.

Možností integrovaného využitia funkcií drevín a ich spoločenstiev sú uvedené v nasledovnej špecifikácii (prof. V. Čaboun):

1.Oblasť hospodárskeho využívania funkcií drevín a ich spoločenstiev v krajine

1.1Využitie funkcií lesov v lesnom hospodárstve

1.1.1Produkcia dreva – dendroprodukcia

1.1.1.1Využitie dreva na piliarske a dyharenské výrezy

1.1.1.2Využitie dreva na stĺpy a banské drevo

1.1.1.3Využitie dreva na žrde

1.1.1.4Využitie dreva na vlákninu

1.1.1.5Využitie dreva na štiepky

1.1.1.6Využitie dreva na palivo

1.1.1.7Využitie dreva na produkciu drevného uhlia

1.1.1.8Využitie dreva na výrobu hudobných nástrojov

1.1.1.9Využitie dreva na výrobu umeleckých a úžitkových predmetov

1.1.2Komplexné využívanie produktov lesa

1.1.2.1Využívanie lesných plodov

1.1.2.2Využívanie drevín na získavanie triesla, živice, farbív a pod.

1.1.2.3Využívanie drevín na získavanie štiav

1.1.2.4Využívanie fytomasy na rôzne účely

1.1.2.5Využívanie lesa na zber liečivých rastlín

1.1.2.6Využívanie lesov na produkciu medu

1.1.2.7Využívanie produktov lesa na výrobu umeleckých predmetov

1.1.2.8Využívanie produktov lesa na výrobu úžitkových predmetov

1.1.2.9Využitie biomasy na produkciu hnojivých materiálov

1.1.3Využívanie produkcie vianočných stromčekov a čečiny

1.1.4Využívanie lesa pre poľovníctvo

1.1.5Využívanie lesa pre chov a produkciu zveri

1.1.6Využívanie lesa na viazanie uhlíka

1.2Využitie funkcií lesov v poľnohospodárstve

1.2.1Využitie vplyvu lesa na zvýšenie fytoprodukcie

1.2.2Využitie vplyvu lesa na zvýšenie zooprodukcie

1.2.3Využitie funkcií drevín a ich spoločenstiev na ochranné a lesnícko-melioračné pásy v poľnohospodárskej krajine

1.2.3.1Využívanie drevín proti zosuvu pôdy

1.2.3.2Využívanie drevín proti deflácii pôdy

1.2.3.3Využívanie drevín proti vysúšaniu pôdy

1.2.3.4Využívanie drevín proti erózii pôdy

1.2.3.5Využívanie drevín proti odnosu pôdy

1.2.3.6Využívanie drevín na ochranu pred škodcami

1.3Využitie funkcií lesov vo vodnom hospodárstve

1.3.1Využitie pre vyrovnané uvoľňovanie vody do prameňov a tokov

1.3.2Využitie proti zanášaniu vodných diel zachytávaním splavenín

1.3.3Využitie pri ochrane krajiny pred povodňami

1.3.4Využitie pri ochranných pásmach prameňov a nádrží

1.4Využitie drevín a ich funkcií v energetike

1.5Využitie funkcií lesov v potravinárstve

1.6Využitie funkcií lesov v stavebníctve a architektúre

1.7Využitie funkcií lesov v chemickom priemysle

1.8Využitie funkcií lesov v kozmetike

1.9Využitie funkcií lesov vo farmaceutickom priemysle

1.10Využitie funkcií lesov v nábytkárstve

1.11Využitie funkcií lesov v inej hospodárskej činnosti

2.Využitie funkcií drevín a ich spoločenstiev v sociálnej oblasti

2.1Využitie na rekreáciu a oddych a regeneráciu síl

2.2Využitie na zdravotné účely a liečenie

2.3Využitie na hygienické účely

2.4Využitie v psychickej a estetickej oblasti

2.5Využitie v oblasti ochrany prírody a krajiny

2.6Využitie pri tvorbe a ochrane životného prostredia

2.6.1Využitie v urbanizovanom prostredí

2.6.2Využitie v poľnohospodárskej krajine

2.6.3Využitie v dopravnom prostredí

2.6.4Využitie pri zvyšovaní ekologickej stability krajiny

2.6.5Využitie drevín a ich funkcií pri pozemkových úpravách

2.7Využitie v oblasti kultúry a histórie

2.8Využitie pri výchove a vzdelávaní

2.9Využitie na šport a turistiku

2.10Využitie vo vedeckovýskumnej oblasti

2.11Využitie pri melioráciách, rekultiváciách a revitalizáciách antropogénne narušenej krajiny

2.12Využitie drevín a ich funkcií pre zvýšenie zamestnanosti

2.13 Využitie drevín a ich funkcií pre viazanie uhlíka a obchodovaní s ním.

Po schválení predloženého návrhu zákona by bolo potrebné novelizovať aj platnú vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej

úprave lesov a o ochrane lesa, a to tak, aby jej § 21 ods. 2 bol zosúladený s týmto návrhom zákona. Možno pritom odporučiť nasledovné znenie: „(2) Za dorub sa považuje vykonaná obnovná ťažba, ak na celej obnovovanej ploche zostane po vykonanej ťažbe a približovaní prirodzené zmladenie stanovištne vhodných drevín so zakmenením najmenej polovice plného zakmenenia; táto podmienka neplatí, ak sa prirodzené zmladenie zabezpečuje vedľa obnovovaného lesného porastu do vzdialenosti jeho priemernej výšky.”

Takto navrhovaná úprava uvedenej podzákonnej právnej normy rieši aktuálny poznatok z praxe, kde síce po vykonaní ťažby dreva je prirodzené zmladenie zachované, to sa však už v požadovanom rozsahu nezachová po približovaní dreva, čím sa popiera základný zmysel dorubu.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. februára 2014.