DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Jozef Viskupič a Miroslav Kadúc.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie práva poslanca NR SR na vykonanie individuálneho poslaneckého prieskumu a na vyžiadanie si správ od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov priamo v rokovacom poriadku, čím sa zároveň vytvoria všetky legislatívno-právne predpoklady na zrušenie zákona Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poslancoch“).

Súčasťou kontrolnej činnosti NR SR, vymedzenej Ústavou SR, zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“) a osobitnými predpismi, je aj právo vykonať poslanecký prieskum (súčasné znenie rokovacieho poriadku priznáva túto právomoc len orgánom NR SR), a právo požadovať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov (súčasné znenie rokovacieho poriadku priznáva túto právomoc len NR SR a jej výborom). Právo požadovať informácie, vysvetlenia a podklady od týchto subjektov priznáva jednotlivým poslancom § 12 písm. h) a ch) takmer obsolétny zákon o poslancoch.

Zákon o poslancoch, naprieč celým svojím textom, používa množstvo zastaralých, obsolétnych a nepoužívaných pojmov (napríklad Národný front, poslanci Federálneho zhromaždenia, Slovenská socialistická republika). Vzhľadom na obdobie prijatia zákona o poslancoch (rok 1989), prípadne jeho noviel (rok 1990 a rok 1992), ani zmena či úprava použitej terminológie by nemala potenciál konvalidovať obsolétnosť normatívnych častí tohto zákona. Ustanovenia zákona o poslancoch boli navyše nepriamo zrušené príslušnými ustanoveniami Ústavy SR, zákonmi (v súlade s derogačným pravidlom lex posterior derogat legi priori), prípadne prebratím do iných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä do rokovacieho poriadku.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič a Miroslav Kadúc

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Právo vyžadovať správy sa v zmysle § 128 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku považuje za jednu z foriem, akou môže NR SR a jej výbory kontrolovať činnosť vlády, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov. NR SR (nie však jej výbory) má navyše právo touto formou kontrolovať aj predsedu výkonného výboru Fondu národného majetku. Výsledkom kontrolnej činnosti je správa, ktorú musí takouto formou kontrolovaný subjekt zaslať NR SR do 30 dní, resp. v inej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní. Ak svoje právo vyžiadať si správu využije výbor NR SR, je táto lehota 30 dní.

Pojem „správa“ nie je v rokovacom poriadku definovaný, v princípe sa však možno zhodnúť na tom, že správou sa rozumie tak informácia, ako aj vysvetlenie, či podklady, čo sú písomné výstupy, na ktoré má právo každý poslanec v zmysle § 12 písm. h) a ch) zákona o poslancoch. Navrhovaná právna úprava má za cieľ priznať toto právo nielen NR SR a jej výborom, ale aj jednotlivým poslancom, a to priamo v rokovacom poriadku, čo sa javí ako legitímna a z legislatívno-technického hľadiska aj logická a korektná forma.

V súlade s prijatím ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. používa tento návrh zákona v § 128 ods. 3 pojem „verejný funkcionár“, namiesto už zastaraného pojmu „vyšší štátny funkcionár“, ktorý sa stále vyskytuje v § 128 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku.

K bodu 2

Zákon o rokovacom poriadku formálne opomína kontrolný aspekt výkonu poslaneckého mandátu, t.j. opomína skutočnosť, že základným právom poslanca NR SR by malo byť tiež vykonávanie individuálneho poslaneckého prieskumu. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že rokovací poriadok možnosť vykonania poslaneckého prieskumu výbormi NR SR považuje za jednu z foriem činnosti výborov NR SR využívanej na získanie potrebných poznatkov. Navrhovaná právna úprava reaguje na problémy odvodzované z aplikačnej praxe, ktorá preukázala, že práve potreba poverenia, resp. schválenia poslaneckého prieskumu výborom NR SR predstavuje často neprekonateľnú prekážku v iniciatíve poslanca pri uskutočňovaní poslaneckého prieskumu. Poslanci, ktorí sa

rozhodnú uskutočniť individuálny poslanecký prieskum, ktorý možno považovať za imanentnú súčasť výkonu ich funkcie, sa neraz stretávajú s neochotou verejných funkcionárov práve z dôvodu chýbajúcej zákonnej legitimácie poslanca na takýto individuálny poslanecký prieskum, ktorý podlieha schváleniu výborom NR SR.

Právo vykonávať poslanecký prieskum upravuje na úrovni miestnej samosprávy aj § 25 ods. 4 písm. c) a d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Je logické, aby sa obdobné oprávnenie priznalo aj poslancom NR SR.

Na základe uvedeného sa navrhuje, aby poslanec mohol vykonávať poslanecký prieskum, a to vo všetkých orgánoch verejnej správy. Ustanovuje sa, aby poslanec doručil informáciu o vykonaní poslaneckého mandátu príslušnému orgánu verejnej správy najneskôr 24 hodín pred vykonaním poslaneckého prieskumu. Za účelom ochrany osobnosti a ochrany osobných údajov sa poslanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o týchto skutočnostiach, a to aj po skončení svojej funkcie. Informáciu o vykonaní poslaneckého prieskumu predkladá poslanec výboru, ktorý ju schvaľuje uznesením.

K Čl. II

V nadväznosti na Čl. I body 1 a 2 tohto návrhu zákona, ktorým sa právo poslanca požadovať od členov vlády, ako aj od vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a od vedúcich ostatných štátnych orgánov informácie, vysvetlenia a podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie v súčasnosti priznané v § 12 písm. h) a ch) zákona o poslancoch a právo zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi Slovenskej národnej rady, ak sú na to poverení podľa § 12 písm. j) zákona o poslancoch zakotvujú do rokovacieho poriadku v podobe práva vyžadovať správy a práva na poslanecký prieskum, nie je dôvod ponechávať zákonu o poslancoch atribúty platnosti a účinnosti.

Zákon o poslancoch bol prijatý v roku 1989, t.j. v čase, od ktorého Slovenská republika prešla zložitým politickým, hospodárskym, ekonomickým, ale i právnym vývojom. Do nášho právneho poriadku sa zákon o poslancoch dostal na základe recepcie práva pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V dôsledku toho zostali v platnosti ustanovenia, ktorých aplikácia nie je možná a navyše nie je ani v súlade s demokratickými princípmi právneho štátu tak, ako ich deklaruje Ústava Slovenskej republiky v článku 1. Zákon o poslancoch používa terminológiu ako národný výbor, Slovenská národná rada, doplňovacie voľby, poslanci Federálneho zhromaždenia, Slovenská socialistická republika či Národný front, obsahuje princíp imperatívneho mandátu (§7), atď.

Podľa článku 152 Ústavy Slovenskej republiky zostávajú ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú Ústave Slovenskej republiky. V odbornej verejnosti bol v minulosti prezentovaný názor, že zákon o poslancoch bol ako celok zrušený prijatím Ústavy SR práve

v zmysle uvedeného článku. Takýto názor však nie je správny, keďže aj Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom rozhodnutí v kauze „Gaulieder“ na zákon o poslancoch viackrát odvolával (I ÚS 8/97).

Zrušenie zákona o poslancoch nebude mať vplyv ani na jeho vzťah k iným právnym predpisom. Na zákon o poslancoch, ktorý sa navrhuje zrušiť, odkazujú štyri nasledujúce právne predpisy.

Nariadenie vlády č. 350/2006 Z. z. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia a zákon Slovenskej národnej rady č. 356/1990 Zb. o plate a náhradách výdavkov poslancov Slovenskej národnej rady boli už skôr zrušené a nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Rokovací poriadok NR SR odkazuje na § 12 písm. a) zákona o poslancoch, v zmysle ktorého sú poslanci oprávnení podávať návrhy vo všetkých veciach, ktoré patria do pôsobnosti Slovenskej národnej rady. Obdobné oprávnenie, konkrétne oprávnenie poslancov podávať návrhy na voľbu kandidátov funkcionárov je však už obsiahnuté v samotnom rokovacom poriadku, ako aj vo volebnom poriadku o voľbe a odvolávaní verejných funkcionárov schválenom uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 498 zo 17. júna 2011. Ustanovenia týkajúce sa ďalších oprávnení poslanca priznaných v § 12 zákona o poslancoch, na ktoré už síce rokovací poriadok priamo neodkazuje, ale možno ich uviesť – konkrétne § 12 písm. b), d), e), f), g), h), ch), j) zákona o poslancoch - boli prebraté alebo sa týmto návrhom zákona navrhujú prebrať do príslušných ustanovení rokovacieho poriadku. Ustanovenia § 12 písm. c), i) zákona o poslancoch sú obsolétne, keďže Slovenská republika nie je súčasťou federácie. Ostatné ustanovenia zákona o poslancoch sú obsolétne z dôvodu použitej terminológie, prebratia do iných právnych predpisov alebo ich zrušenia.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. februára 2014.