DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Mikuláš Huba a Ján Mičovský.
Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 45 ustanovuje, že každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Na rozdiel od všeobecného práva na informácie zakotveného v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, informácie o stave životného prostredia musia byť včasné a úplné. Návrh zákona prihliada na toto ústavné právo a priamo ľuďom, občanom Slovenskej republiky, umožňuje získať informácie o množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok z „prvej ruky“, teda priamo zo zdroja znečisťovania ovzdušia.
Návrh zákona rozširuje už v súčasnosti zakotvenú povinnosť prevádzkovateľov veľkých zdrojov a stredných zdrojov informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja, pričom určuje, že títo prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania sú povinní sprístupňovať informácie o koncentráciách konkrétnych znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú do ovzdušia, a to na digitálnom zariadení umiestnenom na viditeľnom mieste. Okrem aktuálnych hodnôt znečisťujúcich látok sa na digitálnom zariadení kvôli zrozumiteľnosti uvedie aj ich výstražný prah, limitná hodnota zvýšená o medzu tolerancie a cieľová hodnota znečisťujúcich látok.
Informovanosť občanov o stave ovzdušia v ich najbližšom okolí podporuje aj občianske aktivity v tejto oblasti, čím dáva každému občanovi do rúk efektívny nástroj ako prispieť k občianskemu tlaku na prevádzkovateľov zdrojov znečistenia, aby títo znížili množstvo vyprodukovaných znečisťujúcich látok na čo najnižšiu mieru. Základným cieľom vlády ktorejkoľvek krajiny musí byť ochrana zdravia obyvateľstva, a to aj prostredníctvom zníženia znečisťujúcich látok v ovzduší. Návrh zákona vychádza z praxe a z reakcie mnohých občanov, ktorým stav ovzdušia vo svojom okolí znepríjemňuje každodenný život.
Návrh zákona prispieva k transparentnosti a zvyšuje úroveň informovanosti občanov o množstve vypúšťaných látok. Podrobnosti o rozmeroch informačných tabúl a ďalších technických parametroch ustanoví vykonávací predpis.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, má však výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti, pričom nevyvoláva sociálne vplyvy. Zo strednodobého a najmä dlhodobého hľadiska má návrh zákona priaznivý vplyv aj na konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia, čo je však v krátkodobom horizonte podmienené jednorazovými investičnými nákladmi.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba a Ján Mičovský
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z.
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článku 4 ods. 2 písm. e) v spojení s článkami 191 až 193 (hlava XX – Životné prostredie) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:
-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1) - osobitne článok 26 (informovanie verejnosti),
-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv.6) – osobitne článok 12 (monitorovanie emisií) a článok 13 (informovanie o výsledkoch meraní),
c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a)lehoty na transpozíciu smerníc sú špecifikované nasledujúcim spôsobom pri:
-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe do 10. júna 2010,
-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení do 31. decembra 2007,
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c)smernice uvedené v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti boli úplne transponované do nasledujúcich právnych predpisov:
-zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z.,
-zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov,
-vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia,
-vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2012 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev
-úplný
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z.
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože vytvára predpoklady na lepšie dodržiavanie záväzných noriem v oblasti ochrany ovzdušia zavedením povinnosti informovať obyvateľstvo o znečisťujúcich látkach prostredníctvom informačných tabúľ.
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv aj na informatizáciu spoločnosti, pretože popri údajoch o koncentráciách znečisťujúcich látok vypúšťaných daným prevádzkovateľom sprístupňovaných na digitálnom zariadení sa pre porovnanie a zorientovanie ľudí uvádzajú aj výstražné prahy, limitné hodnoty znečisťujúcich látok zvýšené o medzu tolerancie a u tých znečisťujúcich látok, u ktorých je to potrebné, sa uvádzajú aj cieľové hodnoty.
Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zavádza povinnosť prevádzkovateľom veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia umiestniť na viditeľnom mieste (napr. v okolí areálu zdroja znečisťovania) digitálne zariadenie, ktorého účelom je informovať ľudí o aktuálnych koncentráciách znečisťujúcich látok vypúšťaných daným zdrojom znečisťovania. Návrh zákona však určuje, aby podrobnosti o rozmere a iných náležitostiach digitálnych zariadení stanovil vykonávací predpis, ktorý vydá Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky. Na základe uvedeného nie je preto v súčasnosti možné tento negatívny dopad presne vyčísliť a mal by byť vyčíslený až pri tvorbe, resp. novelizácii všeobecne záväzného vykonávacieho predpisu. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska však aplikácia návrhu zákona zlepší kvalitu a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia, preto má návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a ani nevyvoláva sociálne vplyvy.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Základným podkladom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje poverená organizácia – Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Kvalita ovzdušia sa meria automatickými monitorovacími stanicami, ktoré umožňujú kontinuálne monitorovanie znečistenia a umožňujú získať obraz o časovom chode a extrémoch krátkodobých koncentrácií. Návrhom zákona sa nezavádza povinnosť prevádzkovateľom stredných zdrojov a veľkých zdrojov pravidelne sledovať kvalitu ovzdušia, keďže túto činnosť v zmysle § 5 ods. 18 zákona o ovzduší vykonáva poverená organizácia (SHMÚ).
Návrh zákona len rozširuje už v súčasnosti zakotvenú povinnosť prevádzkovateľov veľkých zdrojov a stredných zdrojov informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja, pričom určuje, že títo prevádzkovatelia sú povinní sprístupňovať informácie o koncentráciách znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia daným prevádzkovateľom na digitálnom zariadení umiestnenom na viditeľnom mieste. Tieto informácie povinným subjektom poskytne poverená organizácia (SHMÚ), budú to však len informácie týkajúce sa daného zdroja znečisťovanie vo vzťahu ku konkrétnej látke, resp. látkam znečisťujúcim ovzdušie.
Informovanie verejnosti o znečisťovaní ovzdušia je jednou zo základných povinností podľa článku 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1), ktorá je primárne uložená členským štátom, tieto však môžu v súlade s článkom 193 Zmluvy o fungovaní EÚ zavádzať aj prísnejšie opatrenia na ochranu životného prostredia vrátane ovzdušia. Súčasne, ústavné právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia je nepriamym nástrojom pri presadzovaní práva na priaznivé životné prostredie.
Predkladaný návrh zákona je v súlade aj s Dohovorom OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacom procese a o práve na spravodlivosť v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorý uznáva, že lepší prístup k informáciám o životnom prostredí a šírenie týchto informácií prispieva k zvýšeniu informovanosti o záležitostiach životného prostredia, k voľnej výmene názorov, účinnejšej účasti verejnosti v rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia a v konečnom dôsledku k lepšiemu životnému prostrediu.
Aby osoby bývajúce alebo pracujúce v oblasti, v ktorej je umiestnený zdroj znečistenia, mali možnosť reálne porovnať a zvážiť hodnoty znečisťujúcich látok, navrhuje sa, aby sa okrem aktuálnej hodnoty znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia prevádzkovateľom uvádzali na digitálnom zariadení aj ich výstražný prah, limitná hodnota znečisťujúcej látky zvýšená o medzu tolerancie a cieľová hodnota znečisťujúcej látky. Bez týchto hodnôt by digitálne zariadenie nemalo žiadnu výpovednú hodnotu pre ľudí žijúcich v blízkosti zdroja znečisťovania.
Kvalita ovzdušia sa podľa odbornej literatúry považuje za dobrú, ak úroveň znečistenia neprekračuje limitné hodnoty. Limitnou hodnotou sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona o ovzduší považuje úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nemá byť už prekročená. Táto limitná hodnota sa na digitálnom zariadení zobrazuje zvýšená o medzu tolerancie. Medza tolerancie predstavuje percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť limitná hodnota prekročená v súlade s ustanovenými podmienkami.
Výstražným prahom sa podľa § 5 ods. 15 zákona o ovzduší rozumie úroveň znečistenia ovzdušia, pri ktorej prekročení existuje už pri krátkodobej expozícii riziko poškodenia zdravia ľudí a pri ktorej sa musia okamžite realizovať opatrenia podľa tohto zákona.
Poslednou uvádzanou hodnotou je cieľová hodnota, ktorá podľa § 5 ods. 5 zákona o ovzduší predstavuje úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase, ak je to možné.
K bodu 2
V návrhu zákona sa splnomocňuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý určí podrobnosti o rozmeroch a iných náležitostiach digitálnych zariadení, pričom sa stanovuje aj lehota na vydanie takéhoto predpisu, a to najneskôr do 31. marca 2014. Túto povinnosť možno splniť aj novelizáciou platnej vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia, ktorá vykonáva ustanovenia § 33 písm. b) až e) zákona o ovzduší, čiže aj problematiku informácií a údajov o kvalite ovzdušia, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. februára 2014, avšak len s ohľadom na bod 2 tohto návrhu zákona, aby malo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dostatočný čas (2 mesiace) na vypracovanie, resp. novelizáciu vykonávacieho právneho predpisu. Bod 1 tohto návrhu zákona nadobúda účinnosť až o 3 mesiace neskôr (od 1. júla 2014), aby mali veľkí prevádzkovatelia a strední prevádzkovatelia zdrojov znečistenia dostatok času splniť si svoju povinnosť a zaviesť informačné tabule spĺňajúce technické parametre stanovené vykonávacím právnym predpisom vydaným podľa bodu 2 tohto návrhu zákona.