Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012  
ZELENÁ SPRÁVA  
Bratislava, august 2013  
1
Obsah  
Úvod ........................................................................................................................... 3  
1.  
2.  
Stav a vývoj lesov ..................................................................................................... 4  
2.1 Výmera lesov .................................................................................................... 4  
2.2 Štruktúra lesov .................................................................................................. 4  
2.3 Zásoba dreva a uhlíka v lesoch ......................................................................... 4  
Škodlivé činitele a zdravotný stav lesov ................................................................. 5  
3.1 Abiotické škodlivé činitele a vykonané opatrenia ............................................ 5  
3.2 Biotické škodlivé činitele a vykonané opatrenia ............................................... 5  
3.3 Antropogénne škodlivé činitele a vykonané opatrenia ..................................... 5  
3.4 Zdravotný stav lesov ......................................................................................... 5  
3.5 Vyhodnotenie opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu  
3.  
lesných porastov ................................................................................................ 6  
3.6 Informácia o obnove území postihnutých živelnou pohromou 19.11.2004 ...... 7  
3.7 Protipožiarna ochrana .......................................................................................  
Hospodárenie v lesoch .............................................................................................  
4.1 Kategórie lesov .................................................................................................  
8
8
8
4.  
4.2 Genofond a reprodukčný materiál lesných drevín ............................................ 9  
4.3 Pestovanie lesov ................................................................................................ 9  
4.4 Ťažbová činnosť ................................................................................................ 10  
4.5 Certifikácia trvalo udržateľného lesného hospodárstva .................................... 10  
Obchod s drevom .................................................................................................... 10  
5.1 Dodávky dreva .................................................................................................. 10  
5.2 Ceny dreva v tuzemsku a zahraničí ................................................................... 11  
Ekonomika lesného hospodárstva .......................................................................... 11  
6.1 Tržby a výnosy v lesnom hospodárstve ............................................................ 11  
6.2 Náklady lesného hospodárstva .......................................................................... 12  
6.3 Hospodársky výsledok ...................................................................................... 12  
6.4 Ekonomické nástroje ......................................................................................... 13  
6.5 Súhrnný lesnícky ekonomický účet .................................................................. 13  
Organizačné a inštitucionálne usporiadanie lesníctva SR ................................... 14  
7.1 Štátna správa lesného hospodárstva .................................................................. 14  
7.2 Vlastníctvo a obhospodarovanie lesov .............................................................. 15  
7.3 Ostatné organizácie lesného hospodárstva ........................................................ 16  
Medzinárodné aktivity v oblasti lesníctva ............................................................. 17  
Spracovanie dreva .................................................................................................... 18  
9.1 Drevospracujúci priemysel, základné údaje drevospracujúceho priemyslu .... 18  
9.2 Využitie dreva na energetické účely ................................................................. 20  
Odvetvia a činnosti súvisiace s lesmi a ich funkciami ........................................... 21  
10.1 Ochrana prírody .............................................................................................. 21  
10.2 Starostlivosť o drobné vodné toky .................................................................. 22  
10.3 Poľovníctvo ..................................................................................................... 22  
Závery a odporúčania ............................................................................................. 23  
Zoznam použitých skratiek ..................................................................................... 24  
5.  
6.  
7.  
8.  
9.  
10.  
11.  
12.  
Príloha – tabuľková časť  
2
1. Úvod  
Výmera lesných pozemkov v Slovenskej republike v roku 2012 bola 2 012 414 ha, z toho  
porastovej pôdy 1 940 300 ha. Lesnatosť dosiahla 41 %. V lesoch Slovenska prevládajú z  
hľadiska drevinovej skladby dreviny listnaté 60,7 %. Dreviny ihličnaté tvoria 39,3 %.  
Najväčšie zastúpenie má buk (32,2 %), smrek (24,9 %), dub (10,6 %) a borovica (6,9 %).  
Zásoba dreva v lesných porastoch má rastúcu tendenciu a v roku 2012 dosiahla 472,18  
mil. m3 hrubiny bez kôry, čo je o 6,11 mil. m3 viac ako v roku 2011. Priemerná zásoba dreva  
je 243 m3/ha porastovej pôdy.  
Ťažba dreva v roku 2012 mierne klesla. V roku 2012 dosiahla 8 232 019 m3, čo je v  
porovnaní s rokom 2011 pokles o 1 235 388 m3, t. j. o 13 %.  
Pokles objemu ťažby svedčí o postupnej stabilizácii a zastavení kalamity najmä v  
ihličnatých porastoch poškodených pôsobením škodlivých činiteľov v lesoch. Podiel  
náhodných ťažieb dosiahol 3 504 375 m3 (42,57 % z celkovej ťažby), čo je oproti roku 2011  
menej o 1 487 285 m3.  
Tržby a výnosy LH v roku 2012 dosiahli 494,44 mil. EUR a v porovnaní s rokom 2011  
klesli o 49,80 mil. EUR ( 9,15 % ). Pokles tržieb a výnosov bol spôsobený predovšetkým  
poklesom tržieb za drevo, ktoré klesli o 41,57 mil. EUR ( 9,59 % ). V štátnych organizáciách  
LH v porovnaní s rokom 2011 klesli tržby za drevo o 6,72 % a v neštátnych subjektoch  
o 12,60%. Táto skutočnosť bola spôsobená znížením celkových dodávok dreva.  
Najvýznamnejším zdrojom tržieb a výnosov v LH aj naďalej ostáva predaj dreva, ktorý v  
roku 2012 tvoril 79,25 % z celkových tržieb a výnosov v LH. Výraznejšie sa táto skutočnosť  
prejavuje u neštátnych subjektov, kde predaj dreva v roku 2012 tvoril 82,68 % tržieb. Tržby a  
výnosy LH v bežných cenách v roku 2012 dosiahli 494,44 mil. EUR, čo je o 49,80 mil. EUR  
menej ako v roku 2011. V nadväznosti na túto skutočnosť klesol i hospodársky výsledok LH,  
ktorý v roku 2012 dosiahol 39,6 mil. EUR.  
Obnova lesa celkom v roku 2012 dosiahla 19 011 ha a oproti roku 2011 sa zvýšila  
o 5,29 %. Podiel prirodzenej obnovy z celkovej obnovy lesa, ktorý v roku 2012 dosiahol  
37,07%, je za posledné roky na približne rovnakej úrovni. Prečistky boli v roku 2012  
vykonané na 121,36 % plánovaného rozsahu. Výchovné ťažby sa v roku 2012 realizovali na  
72,46 % plánovanej plochy.  
Usporiadanie vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom v zmysle reštitučných zákonov  
nebolo ukončené. Ide predovšetkým o lesné pozemky drobných individuálnych vlastníkov,  
resp. podielových spoluvlastníkov, ktoré nie je možné v teréne identifikovať.  
Výmera chránených území, viažuca sa na lesné pozemky, ovplyvňuje obhospodarovanie  
lesov a vlastníci lesov považujú ich výmeru za neprimerane vysokú.  
3
2. Stav a vývoj lesov  
2.1 Výmera lesov  
Lesné pozemky sú pozemky s lesnými porastmi; pozemky, na ktorých boli lesné porasty  
dočasne odstránené pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby; pozemky na ktorých  
sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady; pozemky, o ktorých bolo rozhodnuté  
o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení využívania funkcií lesov  
na nich; pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho  
činnosť nevyhnutné (napr. lesné cesty, zvážnice, lesné sklady a rozčleňovacie prieseky);  
pozemky, ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa (napr. rekreačné miesta,  
políčka pre zver, ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny a prameniská); pozemky nad  
hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných  
pozemkov a ich príjazdových komunikácií.  
Podľa údajov zo súhrnných informácií o stave lesov SR 2006 – 2013 (NLC Zvolen) bola  
výmera lesných pozemkov k 31. 12. 2012 spolu 2 012 414 ha, z toho výmera porastovej pôdy  
(lesné pozemky s lesnými porastmi, vrátane pozemkov, na ktorých boli lesné porasty dočasne  
odstránené) bola 1 940 300 ha (tabuľka 2.1-1).  
2.2. Štruktúra lesov – drevinová, veková a priestorová  
Lesy na Slovensku majú pomerne pestré drevinové zloženie s medziročne klesajúcim  
podielom ihličnatých drevín, najmä smreka v dôsledku negatívneho pôsobenia biotických  
a abiotických škodlivých činiteľov (tabuľka 2.2-1). Najvyššie zastúpenie majú dlhodobo  
dreviny buk lesný (32,2%) a smrek obyčajný (24,9%), pričom u dreviny smrek je možné  
očakávať výrazné znižovanie zastúpenia v dôsledku negatívneho pôsobenia škodlivých  
činiteľov v prospech zastúpenia predovšetkým ostatných ihličnatých drevín, hlavne borovice ,  
jedle a smrekovca ako aj ostatných listnáčov.  
Vekovú štruktúru lesov špecifikuje zastúpenie lesov v jednotlivých vekových stupňoch.  
Rovnomerné zastúpenie lesa vo všetkých vekových stupňoch je predpokladom vyrovnanej  
produkcie dreva, ale aj plnenia ďalších funkcií lesa. Skutočná veková štruktúra lesa sa od  
normálnej (optimálnej) najviac líši v 2,4,5,7,8,12 a 15 vekovom stupni (tabuľka 2.2-2).  
Priestorová štruktúra lesov je veková rozrôznenosť v rámci porastov, ktorá sa prejavuje  
výškovou diferenciáciou stromov lesných porastov, jednotlivými vrstvami alebo etážami.  
Podľa počtu vytvorených etáží môžeme porasty rozdeliť na jednoetážové, dvojetážové a viac  
etážové. Plošný podiel jedno, dvoj a viac etážových porastov spolu a podľa kategórii lesov je  
uvedený v tabuľke 2.2-3.  
2.3. Zásoba dreva a uhlíka v lesoch  
Zásoba dreva celkom, ako aj zásoba dreva na hektár porastovej pôdy má v lesoch  
Slovenska stúpajúci trend (tabuľky 2.3-1 a 2.3-2). V roku 2012 bola priemerná zásoba dreva  
na hektár porastovej pôdy 244 m3 hrubiny bez kôry (hr. b. k.) a celková zásoba dosiahla  
472,18 mil. m3 hr. b. k., čo je spôsobené predovšetkým vyšším zastúpením lesov v 7., 8., 9. a  
10. vekovom stupni.  
Zásoba uhlíka v lesných ekosystémoch, nadzemnej a podzemnej biomase sa neustále  
zvyšuje, čo súvisí a ovplyvňuje aj zvyšovanie zásob dreva (tabuľka 2.3-3). Zásoba uhlíka  
v živej nadzemnej biomase sa v porovnaní s rokom 1990 zvýšila o 46,7 mil. ton.  
4
3. Škodlivé činitele a zdravotný stav lesov  
3.1 Abiotické škodlivé činitele a vykonané opatrenia  
K 1.1.2012 zostalo 93,5 tis. m3 nespracovanej drevnej hmoty poškodenej abiotickými  
škodlivými činiteľmi, z toho ihličnatej drevnej hmoty 66,1 tis. m3. Spolu s prírastkom  
náhodnej ťažby (ako súčasť opatrení na ochranu lesa) v priebehu roku 2012 bolo abiotickými  
škodlivými činiteľmi evidované poškodenie 1 272,5 tis. m3, z toho 920,4 tis. m3 ihličnatej  
a 352,1 tis. m3 listnatej drevnej hmoty. Bolo spracovaných 1 256,9 tis. m3 a nespracovaných  
zostalo 15,6 tis. m3 , z toho ihličnatej 14,1 tis. m3 . Poškodenie lesných porastov bolo najviac  
evidované v okresoch Poprad (102,5 tis. m3) a Brezno (102,3 tis. m3). Prehľad abiotických  
škodlivých činiteľov je uvedený v tabuľke 3.1-1, 3.1-2, 3.1-3, 3.1-4, 3.1-5, 3.1-6, 3.1-7.  
3.2 Biotické škodlivé činitele a vykonané opatrenia  
Podkôrny a drevokazný hmyz poškodil v roku 2012 2 436,9 tis. m3 drevnej hmoty, z toho  
ihličnatej 2 430,7 tis. m3 a listnatej 6,2 tis. m3, spracovalo sa 2 134,1 tis m3 a ostáva spracovať  
550,1 tis. m3. Najvýznamnejším činiteľom zo skupiny podkôrnych a drevokazných škodcov je  
lykožrút smrekový s 89 % podielom na napadnutej hmote. Okresmi s najväčším objemom  
vykonanej náhodnej ťažby poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom boli: Poprad (291  
tis. m3), Liptovský Mikuláš (285,2 tis. m3), Čadca (227,3 tis. m3), Brezno (201,9 tis. m3) a  
Rožňava (191 tis. m3). Prehľad výskytu podkôrneho a drevokazného hmyzu je v tabuľke  
3.2-1, 3.2-2, 3.2-3, 3.2-4, 3.2-5, 3.2-6, 3.2-7, 3.2-8, 3.2-9.  
Fytopatogénne organizmy poškodili celkom 238,7 tis. m3 drevnej hmoty.  
Najvýznamnejším činiteľom bola podpňovka, ktorá poškodila z celkového objemu dreva  
napadnutého fytopatogénnymi organizmami 94 %. V podstatne vyššej miere boli  
poškodzované ihličnaté dreviny (93 % podiel) ako dreviny listnaté. Okresy s najväčším  
objemom vykonanej náhodnej ťažby poškodenej patogénnymi hubami boli: Čadca (134,1 tis.  
m3), Tvrdošín (27,7 tis. m3) a Námestovo (19,1 tis. m3). Prehľad štruktúry poškodenia lesných  
porastov fytopatogénnymi organizmami v roku 2012 je uvedený v tabuľke 3.2-10, 3.2-11,  
3.2-12, 3.2-13, 3.2-14.  
3.3 Antropogénne škodlivé činitele a vykonané opatrenia  
V roku 2012 antropogénne škodlivé činitele poškodili 104,7 tis. m3 drevnej hmoty.  
Najvýznamnejšími antropogénnymi činiteľmi boli imisie (73 % podiel), pomerne vysoký  
podiel (17 %) mali krádeže dreva. Antropogénnymi činiteľmi boli vo väčšej miere  
poškodzované ihničnaté dreviny (90 %). Okresy s najväčším objemom vykonanej náhodnej  
ťažby poškodenej antropogénnymi činiteľmi boli: Gelnica (38,7 tis. m3), Stará Ľubovňa  
(11 tis. m3) a Čadca (10,6 tis. m3). Prehľad štruktúry poškodenia lesných porastov  
antropogénnymi činiteľmi v roku 2012 je uvedený v tabuľke 3.3-1, 3.3-2, 3.3-3, 3.3-4, 3.3-5.  
3.4 Zdravotný stav lesov  
Hlavným indikátorom a základným vizuálne hodnoteným symptómom zdravotného stavu  
lesov je defoliácia. Je to parameter, v ktorom sa odrážajú vnútorné a vonkajšie vplyvy  
faktorov ovplyvňujúce život jedinca (genetické, klimatické a stanovištné vplyvy, vplyv  
znečistenia ovzdušia a iné). Na klasifikáciu defoliácie sa používa medzinárodne stanovená  
5-triedna stupnica uvedená v tabuľke 3.4-1.  
5
Tabuľka 3.4-2 a obrázok 3.4-1 uvádza percentuálne zastúpenie drevín v jednotlivých  
stupňoch defoliácie resp. v defoliačných triedach. Listnaté dreviny lepšie odolávajú  
nepriaznivým faktorom ako dreviny ihličnaté, čo súvisí okrem iného aj s rozdielnou dobou  
pretrvávania asimilačných orgánov. Hrab a buk boli v celom doterajšom priebehu  
monitoringu najmenej poškodzovanými drevinami na Slovensku. Najviac poškodenou  
drevinou (s najväčším podielom stromov v stupňoch 2 – 4) je smrekovec, pri ktorom oproti  
roku 2011 vzrástol podiel poškodenia v stupňoch defoliácie 2 – 4 o 10,3 %, nasleduje jedľa  
s nárastom podielu oproti minulému roku o 3,4 %, poškodenie smreka sa za rovnaké obdobie  
znížilo o 5,6 % a poškodenie borovice sa znížilo o 1,4 %. Oproti roku 2011 sa znížil podiel  
stromov v stupni defoliácie 2 – 4 pri všetkých drevinách spolu o 2,2 %. Podiel ihličnatých  
drevín so stupňom defoliácie 2 – 4 sa oproti predchádzajúcemu roku znížil o 2,9 %, podiel  
listnatých drevín v stupni defoliácie 2 – 4 sa zvýšil o 7,5 %.  
3.5 Vyhodnotenie opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných  
porastov  
Výrazný nárast objemu podkôrnikovej kalamity, ktorá v roku 2007 začala prekračovať  
objem kalamity živelnej, je výsledkom neumožnenia spracovania všetkej veternej kalamity  
z roku 2004 a 2007 zo strany OŠS ŽP . Tento pomer sa začal postupne meniť po roku 2010,  
kedy sa podiel spracovanej podkôrnikovej kalamity začal zvyšovať a celkovo sa darilo  
znižovať kalamitný základ. Kým v roku 2009 bol podiel podkôrnikovej kalamity 70 %  
z celkovej kalamity, v roku 2012 to je 60 % (graf 3.5-1).  
V roku 2012 LESY SR, š. p. spracovali 703 147 m3 podkôrnikovej kalamity, 475 653 m3  
kalamity živelnej, 93 601 m3 kalamity hubovej, 19 561 m3 imisnej a 65 821 m3 kalamity  
ostatnej. V evidencii nahlásenej kalamity za rok 2012 k počiatočnému stavu 565 842 m3  
pribudlo v sledovanom období 1 143 694 m3, takže stav celkovej kalamity k 31.12.2012  
dosiahol výšku 1 709 536 m3. Spracovaná kalamita v priebehu roku 2012 bola v objeme 1 280  
436 m3.  
V roku 2012 bolo inštalovaných 16 119 lapačov, ktoré odchytili viac ako 237 mil. kusov  
podkôrnych a drevokazných škodcov, čo je 14 718 kusov na lapač.  
Na 13 OZ bolo pripravených spolu 3 776 kusov klasických lapákov (4 131 m³) a viac ako  
50 kusov pyramídovo pripravených lapákov.  
Na 7 OZ bola použitá biologická metóda boja proti podkôrnemu hmyzu, pričom sa  
lapačovou metódou použilo 24 kg prípravku BoVeril.  
Výmeru poškodených porastov so zastúpením smreka a objem poškodených smrekov  
v lesoch obhospodarovaných ŠL TANAP v období od 31. októbra 2009 do 31. decembra  
2012 uvádza tabuľka 3.5-2, plochu a objem nespracovanej kalamity v poškodených porastoch  
uvádza tabuľka 3.5-3.  
Lesy obhospodarované LPM Ulič sa pravidelne monitorujú za účelom zisťovania  
zdravotného stavu porastov. Kontroluje sa výskyt náhodných ťažieb, stav a spracovanie  
náhodného výskytu kalamity a to za účelom realizácie opatrenia na zabránenie zhoršovania  
zdravotného stavu lesných porastov.  
Najviac postihnutou oblasťou podkôrnym hmyzom u VLM SR, sú lesy v časti Javorina,  
odštepný závod Kežmarok. Z celkového množstva 67,4 tis. m3 spracovanej kalamity v tejto  
oblasti bolo 33,1 tis. m3 podkôrnikovej na smreku, čo predstavuje 49,11 %. Druhým  
najväčším škodlivým činiteľom v smrekových porastoch oslabených podkôrnym hmyzom je  
vietor. Medzi opatrenia na zabránenie zhoršovania stavu lesa boli vykonané postreky porastov  
ohrozených lykožrútom na výmere 166 ha , postreky vyťaženého dreva na skladoch dreva  
v objeme 13,3 tis. m3, bol vykonávaný monitoring prostredníctvom feromónových lapačov  
o celkovom počte 1100 kusov, z toho bolo s celosezónnym odchytom slabým 262 kusov,  
6
stredným 486 kusov a silným 351 kusov. Obnova v tejto oblasti smerovala k zvyšovaniu  
zastúpenia listnatých drevín, smrekovca a borovice. Podiel smreka na umelej obnove bol  
41,10 %.  
V roku 2012 uskutočnila Lesnícka ochranárska služba v spolupráci s obvodnými lesnými  
úradmi a odbornými lesnými hospodármi monitoring početnosti mníšky veľkohlavej. Tí  
skontroloval i početnosť škodcu celkom v 4 454 lesných porastoch, na výmere 32 840 ha.  
Škodca bol zaznamenaný na celkovej výmere 7 966 hektárov. Prevažovala nízka početnosť  
výskytu mníšky (v rozmedzí 0,01 – 0,5 znášok na 1 strom), vysoká početnosť (nad 2 znášky  
na jeden strom) bola zistená len na výmere 138 ha (tabuľka 3.5-4).  
3.6 Informácia o obnove území postihnutých živelnou pohromou 19. novembra 2004  
Obnovu území postihnutých živelnou pohromou z 19.11.2004 ukončili LESY SR, š. p.,  
v roku 2010. Obnova bola realizovaná podľa „Projektu obnovy plôch po kalamite z roku  
2004“, ktorého cieľom bolo zabezpečiť drevinovú skladbu zodpovedajúcu stanovištným  
pomerom s ohľadom na zabezpečenie stability nových lesných porastov. Obnovilo sa 3 203  
ha plôch, z toho 76 % umelo a 24 % prirodzenou obnovou. Celkovo sa v umelej obnove lesa  
vysadilo 9 069 tis. kusov sadbového materiálu, z toho vyše 10 % krytokorenných sadeníc.  
Podiel ihličnatých drevín dosiahol 71 % a listnatých drevín 29 %. Z toho je smrek v obnovnej  
skladbe zastúpený 51 %-mi, pričom v postihnutých porastoch dosahoval takmer 90 %. Na  
kalamitou postihnutých územiach sa v súčasnosti vykonáva nevyhnutná ochrana mladých  
lesných porastov v rozsahu každoročne 2 500 ha ochrany proti burine a 1 000 ha ochrany  
proti zveri.  
Vetrovou kalamitou z 19.11.2004 bolo v južnej a juhovýchodnej časti Vysokých  
a Belianskych Tatier zasiahnuté územie o celkovej výmere cca 12 600 ha, z toho v správe  
ŠL TANAP 8 600 ha. Vietor zasiahol lesné porasty na ochranných obvodoch Podbanské,  
Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica a Kežmarské Žľaby,  
v nadmorských výškach 800 – 1 200 m.  
Z titulu vetrovej kalamity bolo do bilancie holín do konca roku 2006 prijatých takmer  
4 505 ha holín. V ďalšom období rokov 2007 - 2012 výmera kalamitiska bola rozšírená  
o ďalších 1 124 ha z dôvodu spracovania následnej, predovšetkým podkôrnikovej kalamity.  
Ku koncu roka 2012 celková výmera odkrytej plochy dosiahla 5 565 ha.  
V období rokov 2005 až 2012 bolo na lesných pozemkoch v správe ŠL TANAP  
obnovených celkom 3 939 ha postihnutého územia, 1 844 ha umelou obnovou a 2 095 ha  
prirodzeným zmladením. Najvyššie zastúpenie v umelej obnove majú dreviny smrekovec  
(32 %) a smrek (23 %) (tabuľka 3.6-1), v prirodzenej obnove smrek (35 %), jarabina (25 %)  
a breza (23 %).  
Objem výkonov obnovy a výchovy založených lesných porastov na plochách  
postihnutých kalamitou uvádza tabuľka 3.6-3.  
Na území obhospodarovanom LPM Ulič, nebola zaznamenaná živelná kalamita, ktorá  
by negatívne ovplyvnila stav ochrany lesa.  
V súvislosti s vetrovou kalamitou z 19.11.2004 zostávajú problémom ešte kalamitné  
porasty v chránených územiach s 5. stupňom ochrany. Tieto sú neasanované a permanentným  
zdrojom škodlivých činiteľov, ktorí sa rozširujú do okolitých porastov.  
Lesnícka ochranárska služba od roku 2011 zisťuje zvýšený výskyt škôd spôsobovaných  
škodcami koreňov a kmeňov sadeníc a mladých stromov smreka do 5 rokov od výsadby.  
Pôvodcami poškodenia sú tvrdoň smrekový Hylobius abietis a lykokaz sadenicový Hylastes  
cunicularius. Ide o výsadby po kalamitách spôsobených vetrom z 19.11.2004, ako aj  
následných vetrových kalamitách a kalamitách podkôrneho hmyzu v takto rozvrátených  
7
porastoch. Poškodené sú oblasti najmä v Nízkych Tatrách predovšetkým z liptovskej strany.  
Predpokladá sa pretrvávanie problému ešte najbližších 10 -15 rokov.  
3.7 Protipožiarna ochrana  
V roku 2012 bolo v Slovenskej republike evidovaných 517 lesných požiarov s celkovou  
zhorenou plochou 1 683,46 ha a vyčíslenou škodou 793 860,- EUR. Oproti minulému roku  
(303 požiarov) došlo k nárastu požiarov, ktorý súvisel najmä s priebehom suchého počasia.  
Pri lesných požiaroch bola usmrtená jedna osoba. Zranených bolo 5 osôb. Najviac požiarov  
bolo v marci (167), v apríli (94), v máji (68), v auguste (64) a v septembri (57). Medzi  
najčastejšie príčiny požiarov s najväčšou poškodenou plochou patrili: vypaľovanie trávy  
a porastov (počet požiarov 135, poškodená plocha 1 034,80 ha) a zakladanie ohňov v prírode  
(počet požiarov 114, poškodená plocha 224,67 ha). Najvyššia požiarovosť bola evidovaná  
v okrese Malacky (58), Gelnica (41), Spišská Nová Ves (32), Čadca (26) a Žilina (23). Medzi  
okresy s najväčšou plochou poškodenou požiarmi a s najväčšou vyčíslenou škodou  
spôsobenou požiarmi patrili: Gelnica (211,83 ha, 225 490,- EUR), Liptovský Mikuláš (102,82  
ha, 181 200EUR,-), Čadca (69,14 ha, 59 715,- EUR), Spišská Nová Ves (141,64 ha, 46 656,-  
EUR) a Považská Bystrica (29,90 ha, 41 575,- EUR).  
V rámci prevencie pred vznikom lesných požiarov, včasného spozorovania a ohlásenia  
lesných požiarov zabezpečovali vlastníci, správcovia alebo obhospodarovatelia lesa v čase  
zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru hliadkovaciu činnosť tak, ako to vyplýva z § 6b  
ods. 1 písm. c) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 199/2009  
Z. z.  
Letecký monitoring sa realizoval v období od 26.4.2012 do 13.8.2012, tzn. 110 dní.  
Celkovo sa nalietalo 400 hodín. Výsledkom leteckého monitoringu bola identifikácia 210  
kontrolovaných ohnísk a 24 nekontrolovaných.  
V roku 2012 sa začala štvrtá celková sezóna stacionárneho protipožiarneho systému,  
ktorý monitoruje 60 tis. ha územia.  
4. Hospodárenie v lesoch  
4.1. Kategórie lesov  
Lesy plnia viac funkcií súčasne. Z hľadiska využívania ich funkcií sa členia na kategórie  
lesov: hospodárske lesy, ochranné lesy, lesy osobitného určenia. Najviac zastúpenou  
kategóriou sú lesy hospodárske, nasledujú lesy ochranné a najmenšie zastúpenie lesov podľa  
kategórii majú lesy osobitného určenia (tabuľka 4.1-1).  
Funkciami lesov sa rozumejú úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka  
prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania. Základné členenie funkcií lesov je  
ich členenie na produkčné a mimoprodukčné funkcie. V rámci mimoprodukčných funkcií  
lesov ide o ekologické funkcie (pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická) a spoločenské  
funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, rekreačná, prírodoochranná, vodoochranná  
funkcia. Produkčnými funkciami lesov sú funkcie, ktorých výsledkom sú úžitky z lesov  
spravidla materiálovej povahy. Prehľad percentuálneho podielu jednotlivých funkčných typov  
v rámci kategórii z celkovej výmery lesov na Slovensku je uvedený v tabuľke 4.1-2.  
8
4.2. Genofond a reprodukčný materiál  
Dozor nad produkciou lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaním na trh  
Orgánom štátnej odbornej kontroly (NLC Zvolen) bol v roku 2012 vykonávaný dozor  
nad produkciou LRM a jeho uvádzaní na trh u 115 subjektov vykonávajúcich činnosti s LRM.  
V špecializovanom semenárskom laboratóriu NLC Zvolen akreditovanom v ISTA boli  
vykonávané kontroly kvality osiva – stanovanie klíčivosti 201 oddielov, stanovenie čistoty  
204 oddielov a stanovenie životnosti 82 oddielov .  
Zdroje LRM  
Na umelú obnovu lesa a zalesňovanie možno použiť len LRM, ktorý pochádza alebo bol  
dopestovaný z uznaných zdrojov LRM. Uznať možno lesný porast, výberový strom, semenný  
sad, klon, zmes klonov a lebo multiklonálnu varietu a semenný zdroj (stromy alebo porasty  
lesných drevín mimo lesných pozemkov).  
Najrozšírenejším zdrojom LRM na Slovensku sú uznané porasty. Ich výmera má mierne  
stúpajúcu tendenciu hlavne pri drevinách smrek obyčajný a buk lesný. Počet a výmera  
ostatných uznaných zdrojov LRM je približne rovnaká ako bola v roku 2011 (tabuľka 4.2-1.)  
Na zachovanie genetických zdrojov lesných drevín je na území Slovenskej republiky  
zriadených k 31. 12. 2012, 129 génových základní s celkovou výmerou 25 567 ha a 129  
semenných porastov s výmerou 668,94 ha.  
Súčasná právna úprava problematiky LRM vytvára vhodné podmienky na zabezpečenie  
dostatočného počtu uznaných zdrojov LRM pre všetky hlavné dreviny na Slovensku.  
Lesné semenárstvo  
Zberová sezóna 2011/2012 sa prejavila slabou úrodou pre všetky naše hlavné  
hospodárske dreviny (tabuľka 4.2-2).  
Nedostatok osiva sa prejavuje hlavne pri drevinách buk lesný v 6. lesnom vegetačnom  
stupni, dub v 1. lesnom vegetačnom stupni a smrek obyčajný v 6. a 7. lesnom vegetačnom  
stupni.  
Semená lesných drevín sa spracovávajú a uskladňujú v prevažnej miere v OZ Semenoles  
Liptovský Hrádok (ďalej len „OZ Semenoles“), LESY SR, š. p., v podstatne menšej miere  
v súkromnom sektore. Časť zásob obhospodarovateľov lesa je uskladnených formou nájmu v  
skladovacích priestoroch OZ Semenoles. Ďalšiu časť zásob osiva niektorí vlastníci skladujú  
priamo vo svojich zariadeniach (tabuľka 4.2-3).  
Lesné škôlky a produkcia sadeníc  
Výmera lesných škôlok ako aj výmera produkčných plôch je stabilizovaná. Produkcia  
sadbového materiálu zaznamenala mierny pokles. Priemerné množstvo sadeníc  
dopestovaných na 1 ha produkčnej plochy je 510 036 kusov. Produkcia sadeníc v štátnom aj  
v neštátnom sektore je približne na rovnakej úrovni (tabuľka 4.2-5)  
4.3 Pestovanie lesov  
Obnova lesa bola v roku 2012 vykonaná na celkovej ploche 19 011 ha, z toho na  
prirodzenú obnovu pripadlo 7 047 ha, čo predstavuje 37,07 % podiel. Podiel prirodzenej  
obnovy z celkovej obnovy lesa sa za posledné roky drží na približne rovnakej úrovni (tabuľka  
4.3-1.)  
Rozsah starostlivosti o mladé lesné porasty má za posledné roky stúpajúci trend, čo bude  
mať pozitívny vplyv na odrastanie a vývoj mladých lesných porastov (tabuľka 4.3-2).  
9
Prečistky sa v roku 2012 vykonali na ploche 32 842 ha, čo je 121,4 % plánovaného  
rozsahu. Oproti skutočnosti v roku 2011 je to nárast o 21,1 %. Stúpajúca výmera  
vykonávaných prečistiek je dôležitá z hľadiska výchovy mladých lesných porastov, ich  
vývoja, druhovej a priestorovej štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a kvality (tabuľka  
4.3-3).  
V roku 2012 sa výchovné ťažby vykonali na 44 324 ha (72,46 % plnenie plánovanej  
plochy), pričom objem vyťaženého dreva bol 1 167 558 m3 (77,7 % plnenie plánovaného  
objemu). Rozdiel v rozsahu plánovaných a vykonaných výchovných ťažieb je spôsobený  
spracovávaním náhodnej ťažby vniknutej v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch  
(tabuľka 4.3-4).  
4.4 Ťažbová činnosť  
V roku 2012 sa vyťažilo 8 232,0 tis. m3 dreva t.j. o 1 235,4 tis. m3 (13 %) menej ako  
v roku 2011. Podiel náhodných (kalamitných) ťažieb tvoril 42,57 % z celkovej ťažby dreva.  
V štátnych organizáciách LH sa vyťažilo 4 340,8 tis. m3 (52,73 %) dreva, z toho 48,95 %  
ihličnatého a 51,05 % listnatého. V neštátnom sektore sa vyťažilo 47,27 % dreva, z toho  
63,41 % ihličnatého a 36,59 % listnatého. V porovnaní s rokom 2011, aj pri vysokom objeme  
náhodných ťažieb ihličnatého dreva (až 67,82 %), v roku 2012 nebol prekročený objem  
celkovej ťažby plánovanej v programoch starostlivosti o les a dosiahol index 0,928. V roku  
2012 hustota sprístupnenia lesov dopravnou sieťou vzrástla oproti predchádzajúcemu roku len  
nepatrne (o 0,1 m/ha). Celková dĺžka lesnej dopravnej siete bola 40 740 km.  
4.5 Certifikácia trvalo udržateľného lesného hospodárstva  
Výmera všetkých lesov certifikovaných podľa schémy PEFC v Slovenskej republike je  
1 239 122 ha (64 % z výmery lesov), čo je pokles o 1 058 ha oproti roku 2011. Certifikované  
lesy má 98 obhospodarovateľov, ktorým bolo vydaných 259 osvedčení o účasti na certifikácii  
lesov. Počet držiteľov certifikátov spotrebiteľského reťazca (C-o-C) vydaných certifikačným  
orgánmi PEFC stúpol v roku 2012 oproti roku 2011 o 5 na aktuálny stav 44. Ďalšie  
4 podniky pôsobiace na trhu SR sú certifikované prostredníctvom svojich materských firiem  
v zahraničí.  
Celkový počet certifikátov C-o-C podľa schémy FSC v roku 2012 vzrástol oproti roku  
2011 o 17 certifikátov a dosiahol počet 79.  
V roku 2012 sa ukončila revízia STN 48 2711 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti hlavným  
druhom podkôrneho hmyzu na smreku. Norma platí s účinnosťou od 1. 10. 2012.  
Bol vypracovaný návrh novej normy STN 48 2210 Pestovanie lesa. Zakladanie lesa  
a starostlivosť o kultúry a mladiny. Konečný návrh normy bol Slovenskému ústavu technickej  
normalizácie odovzdaný v januári 2013.  
Rozpracovala sa revízia STN EN 1316-1 Listnatá guľatina. Kvalitatívne triedenie. Časť  
1: Dub a buk a Časť 2: Topoľ. Vypracoval sa preklad anglického originálu normy a  
zabezpečilo sa jeho pripomienkovanie. Riešenie normy pokračuje v roku 2013.  
5. Obchod s drevom  
5.1. Dodávky dreva  
Až 80 % tržieb a výnosov LH tvoria tržby za predaj dreva. Drevo je základnou surovinou  
v celom drevospracujúcom priemysle a zabezpečuje tak zamestnanosť, tržby a výnosy aj  
v tomto odvetví.  
10  
Dodávky dreva na tuzemský trh  
V roku 2012 dodali subjekty obhospodarujúce lesy na Slovensku na domáci trh  
7 872,5 tis. m3 dreva (vrátane vlastnej spotreby). V porovnaní s rokom 2011 boli dodávky  
dreva na domáci trh nižšie o 10,82 %. Dodávky listnatého dreva na tuzemský trh boli nižšie  
o 10,6 tis. m3, pričom dodávky ihličnatého dreva sa znížili až o 944,6 tis. m3. Významným  
faktorom predchádzajúcich rokov bol vplyv hospodárskej krízy na obchod s drevom na  
domácom, európskom a svetovom trhu a zhoršená situácia v drevospracujúcom priemysle.  
Zníženie dodávok je spôsobené aj poklesom ťažby, najmä ihličnatého dreva.  
Zahraničný obchod s drevom  
Na základe výsledkov získaných spracovaním údajov z colnej štatistiky (systémy  
EXTRASTAT a INTRASTAT) je možné uviesť, že v roku 2012 sa celkovo vyviezlo 2 360  
tis. m3 surového dreva. Export dreva bol zameraný na krajiny EÚ. V prípade ihličnatých  
sortimentov surového dreva prevládali v exportných dodávkach výrezy I. až III. triedy akosti  
(53,4 % celkového exportu). V prípade listnatých sortimentov surového dreva prevládal  
v dodávkach na export sortiment IV. a V. triedy akosti (15,8 % celkového exportu).  
Naproti tomu na Slovensko sa doviezlo 972 tis. m3 surového dreva. Medzi negatíva  
dovozu dreva (najmä sortimenty listnatého dreva IV. a V. triedy akosti, viď. tab. 5.1-4) vo  
všeobecnosti patrí nežiaduci stav, kedy sa dováža väčšie množstvo dreva horšej kvality a  
kvalitnejšie domáce drevo je určené na export, pričom surovina sa vyváža bez ďalšieho  
spracovania a pridaná hodnota sa tvorí v zahraničí, kde spracovanie dreva vytvára pracovné  
príležitosti, štát prichádza o daňové príjmy a príjmy z odvodov pri predpoklade možnosti  
nadmernej exploatácie lesov.  
5.2 Ceny dreva  
V roku 2012 bol zaznamenaný nárast priemerného speňaženia dreva v lesnom  
hospodárstve v medziročnom porovnaní o 2 %. Na základe porovnania s rokom 2011, keď bol  
zaznamenaný až 15 % medziročný nárast priemerného speňaženia, sa dá povedať, že ceny  
ihličnatého a listnatého dreva sa stabilizujú po dopadoch globálnej ekonomickej a finančnej  
krízy. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že nastalo určité zlepšenie, ale najmä  
stabilizovanie cien trhu s drevom.  
Negatíva vývozu dreva:  
-
-
-
vyváža sa surovina bez ďalšieho spracovania a pridaná hodnota sa tvorí v zahraničí  
vývozom dreva sa znižuje možnosť vytvárania pracovných miest  
štát prichádza o daňové príjmy a príjmy z odvodov  
Pozitíva dovozu dreva:  
vo všeobecnosti je to žiaduci stav, kedy sa dováža surovina, ktorá sa následne spracuje  
a pridaná hodnota sa tvorí na území štátu  
-
6. Ekonomika LH  
6.1. Tržby a výnosy v LH  
Tržby a výnosy LH v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 klesli o 9,2 % ( tabuľka  
6.1-1) najmä z dôvodu poklesu tržieb za drevo o 9,6 % (tabuľka 6.1-2). Ostatné tržby  
a výnosy klesli len o 7,4 % (tabuľka 6.1-3). Pokles tržieb za drevo vo väčšej miere sa prejavil  
u neštátnych subjektov - až o 12,6 %, u štátnych organizácií o 6,7 %. Pokles tržieb bol  
spôsobený poklesom dodávok dreva o 1 025 tis. m3 (o 11,2 %), pričom priemerné speňaženie  
11  
dreva stúplo o 0,88 EUR/m3. Výrazný pokles dodávok ihličnatého dreva (postupné  
ukončovanie kalamitných ťažieb) zapríčinil zvýšený dopyt po ihličnatých sortimentoch a tým  
zvýšenie ich cien. V nasledujúcich rokoch bude pokračovať znižovanie ťažieb ihličnatého  
dreva, čím sa bude ďalej prehlbovať nesúlad medzi zdrojmi (ponukou dreva) a dopytom  
spracovateľských kapacít.  
Podpora lesníctva z verejných zdrojov  
V roku 2012 bola poskytnutá podpora z verejných zdrojov (štátny rozpočet, fondy EÚ  
a ostatné zdroje) do lesníctva v objeme 33 747 tis. EUR (tabuľka 6.1-4). V roku 2011 verejné  
zdroje predstavovali 53 089 tis. EUR. Pokles nastal v dôsledku nižšieho čerpania Programu  
rozvoja vidieka 2007 – 2013, ktorý aj v roku 2012 bol hlavným zdrojom verejných  
prostriedkov v objeme 20 331 tis. EUR (60,2 %, v roku 2011 to bolo 85,1 %). Do tohto  
objemu bola zahrnutá podpora poskytnutá v rámci lesníckych opatrení „1.4 Zvyšovanie  
hospodárskej hodnoty lesov“ a „2.1 Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie  
preventívnych opatrení“. „Iné zdroje“ predstavujú podpory poskytované nie cez MPRV SR,  
napr. VLM SR, Vysokoškolský lesnícky podnik Technickej univerzity Zvolen. Pokles  
verejných zdrojov sa výraznejšie prejavil v štátnom sektore (tabuľka 6.1-5). Vývoj verejných  
prostriedkov LH od roku 1990 v bežných a stálych cenách zobrazuje graf 6.1-1.  
6.2 Náklady LH  
V druhovom členení nákladov (tabuľka 6.2-1) materiálové náklady vrátane odpisov majú  
aj v roku 2012 najväčší podiel – 55,8 % z celkových nákladov. Pokles materiálových  
nákladov oproti roku 2011 je najmä z dôvodu poklesu ťažieb dreva (v prevažnej miere sú  
realizované dodávateľsky). LH je charakteristické vysokým podielom mzdových nákladov  
(vysoký podiel živej práce), od roku 2010 sa objem osobných a mzdových nákladov zvyšuje  
(v dôsledku zvyšovania počtu zamestnancov, priemerných miezd a objemu prác hlavných  
výkonov pestovnej činnosti, ktoré v sebe zahŕňajú najväčší podiel živej práce). V LH bolo  
zamestnaných 11,6 tis. osôb (rok 2012), z toho v prevažnej miere osoby so stredoškolským  
vzdelaním (tabuľka 6.2-2). Porovnanie počtu zamestnancov s drevospracujúcim priemyslom  
uvádza tabuľka 6.2-3.  
V kalkulačnom členení nákladov (tabuľka 6.2-4) náklady lesníckych činností v roku 2012  
(pestovná a ťažbová činnosť) predstavovali 52,1 % z celkových nákladov, ostatné (obslužné  
činnosti) náklady mali podiel 24,7 % a režijné náklady 23,2 %.  
Pokles priamych nákladov pestovnej činnosti bol zapríčinený najmä poklesom ostatných  
výkonov pestovnej činnosti, rozhodujúce výkony zaznamenali nárast (aj v objeme  
technických jednotiek – obnova lesa, ochrana lesných porastov, prerezávky a plecie ruby). Aj  
naďalej je potrebné (z dlhodobého hľadiska) aby časť požitkov z lesa bola vo väčšej miere  
vrátená do lesa v rámci výkonov pestovnej činnosti, aby subjekty obhospodarujúce les  
nehospodárili na úkor podstaty lesa. Za tým účelom subjekty obhospodarujúce les vytvárajú  
rezervy na pestovnú činnosť, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmu sú odpočítateľnou  
položkou zo základu dane z príjmu. Okrem toho by štát mal naďalej uplatňovať nástroj na  
čiastočnú úhradu priamych nákladov pestovnej činnosti, ako náhrady za plnenie ostatných  
funkcií lesa, za ktoré obhospodarovateľ lesa nemá zaplatené.  
6.3 Hospodársky výsledok  
V roku 2012 LH vykázalo zisk v objeme 39,6 mil. EUR. Pokles hospodárskeho výsledku  
v porovnaní s rokom 2011 (v štátnych ako aj v neštátnych lesných podnikoch) je spôsobený  
poklesom ťažieb dreva a tým aj dodávok dreva. Pokles tržieb za drevo, zníženie  
disponibilných zdrojov, sa prejavil v znížení priamych nákladov pestovnej činnosti, opráv  
12  
a údržieb. Pretrváva rozdiel v dosiahnutom hospodárskom výsledku v štátnych a neštátnych  
lesných podnikoch. Vývoj výsledkov hospodárenia je uvedený v tabuľkách 6.3-1 a 6.3-2.  
Horší výsledok hospodárenia v štátnych podnikoch v porovnaní s neštátnymi podnikmi je  
spôsobený najmä nákladmi vynaloženými na správu neodovzdaných lesov so zákazom ťažby  
dreva, vyššími nákladmi na jednotku jednotlivých činností a vyššími režijnými nákladmi.  
Vyššie náklady štátnych podnikov sú dôsledkom vyvolaných nákladov súvisiacich so správou  
majetku štátu, udržaním zamestnanosti a prácou s verejnosťou.  
Kladný hospodársky výsledok spolu s odpismi sú vlastnými zdrojmi investícií podniku.  
Objem vynaložených investícií je uvedený v tabuľke 6.3-3. V roku 2012 došlo k poklesu  
objemu investícií, najmä u neštátnych subjektov – v stavebných investíciách.  
Dosiahnutý výsledok hospodárenia a výsledok hospodárenia minulých rokov sú po  
základnom imaní (77,1 %) druhým najvýznamnejším zdrojom krytia aktív v štátnych  
podnikoch a príspevkových organizáciách (11,7 %). V štruktúre aktív najväčšou položkou je  
dlhodobý hmotný majetok – lesné pozemky. Prehľad štruktúry aktív a pasív podnikov  
v pôsobnosti MPRV SR, mimo pôsobnosti MPRV SR a NLC Zvolen je v tabuľke 6.3-4.  
Medzi cudzie zdroje financovania podniku patria aj bankové úvery. Túto formu financovania  
v posledných rokoch využívajú len neštátne subjekty (tabuľka 6.3-5).  
6.4 Ekonomické nástroje  
Ekonomické nástroje fiškálnej politiky štátu pôsobiace v oblasti lesného hospodárstva sú  
uvedené v tabuľke 6.4 – 1.  
V LH najvyšší podiel na odvedených daniach v roku 2012 tvorila daň z pridanej hodnoty  
(saldo dane na vstupe a výstupe) v objeme 31,46 mil. EUR, čo predstavuje 57,9 %  
z celkových daní. Daň z nehnuteľností v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 stúpla,  
výraznejšie u štátnych organizácií. Pokles hospodárskeho výsledku v roku 2012 sa premietol  
aj do základu dane z príjmu, čím sa daň z príjmu znížila v porovnaní s predchádzajúcim  
rokom o 23,7 %.  
V LH je problematickou daň z nehnuteľností (podiel na daniach v roku 2012  
predstavoval 13,9 %, správcom dane sú obce), vzhľadom na voľnosť stanovenia ako aj  
oslobodenia od dane z lesných pozemkov obcou podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych  
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Zákonom  
určenú volatilitu stanovenia dane z lesných pozemkov považujeme za neprimeranú, ktorá  
spôsobuje veľké rozdiely vo vyrubenej dani (podľa stanovišťa ale aj podľa daňových  
subjektov). Daň z lesných pozemkov navrhujeme odvodiť od pevného základu dane (bonity  
lesnej pôdy podľa príslušného hospodárskeho súboru lesných typov vyjadrenej jej cenou)  
a sadzby dane obmedzenej hornou hranicou.  
Na iné účely ako na plnenie funkcií lesov stanovené zákonom sa lesné pozemky môžu  
využívať len na základe rozhodnutia OLÚ o vyňatí z plnenia funkcií lesov, alebo o obmedzení  
využívania funkcií lesov na nich. Lesné pozemky je možné vyňať dočasne alebo trvale.  
Odvod za vyňatie lesných pozemkov (náhrada za stratu mimoprodukčných funkcií lesa)  
predstavuje ekonomický nástroj štátu zameraný na ochranu lesných pozemkov a jej  
zachovanie pre budúce generácie (environmentálny nástroj). Orgány štátnej správy LH za  
nedodržiavanie ustanovení zákona o lesoch ukladajú pokuty. Vývoj určených odvodov,  
náhrad, vyrubených pokút a sankcií a ich skutočná úhrada sú uvedené v tabuľkách 6.4 – 2  
a 6.4 - 3.  
13  
6.5 Súhrnný lesnícky ekonomický účet  
Súhrnný lesnícky ekonomický účet (SLEÚ) meria, popisuje a analyzuje LH  
prostredníctvom účtov produkcie, tvorby dôchodkov, podnikového zisku a kapitálových  
účtov. SLEÚ poskytuje informácie o vzniku statkov, ich použití a o ekonomických procesoch  
a vzťahoch odvetvia v rámci jednej účtovnej periódy. V roku 2007 sa zaviedol systém  
integrovaných environmentálnych a ekonomických účtov pre lesy (IEEAF), ktorý zohľadňuje  
aj ostatné faktory a hlavne poškodenie, resp. zlepšenie prírodného výrobného faktora.  
Výsledky SLEÚ za rok 2012  
Konečná produkcia odvetvia lesného hospodárstva dosiahla za rok 2012 hodnotu  
489 mil. EUR. Hrubá pridaná hodnota odvetvia bola v uvedenom roku približne  
241 mil. EUR, čistá pridaná hodnota 214 mil. EUR. Čistý dôchodok zo samostatnej činnosti  
dosiahol hodnotu 60,8 mil. EUR a čistý zisk z podnikania hodnotu 40,2 mil. EUR.  
Väčšina ukazovateľov účtov produkcie, tvorby dôchodkov a podnikového zisku  
v bežných cenách (hodnota konečnej produkcie, hrubej pridanej hodnoty, čistej pridanej  
hodnoty, čistého dôchodku a čistého zisku) vykazujú za obdobie od roku 2000 mierny nárast  
po rok 2007. Pokles čistého dôchodku zo samostatnej činností a čistého zisku z podnikania  
v rokoch 2008 až 2010 je zapríčinený výrazným poklesom priemerného speňaženia produkcie  
v dôsledku dopadov finančnej a hospodárskej krízy a zvýšenia dane z nehnuteľností.  
V rokoch 2011 a 2012 sa tieto ukazovatele vrátili na predkrízovú úroveň. Jednotlivé  
údaje sú uvedené v tabuľke 6.5-1 a 6.5-2.  
7. Organizačné a inštitucionálne usporiadanie lesníctva SR  
7.1 Štátna správa LH  
Štátnu správu lesného hospodárstva (ŠSLH) vykonávalo MPRV SR, ako ústredný orgán,  
8 krajských lesných úradov (KLÚ) a 40 obvodných lesných úradov (OLÚ) a vo vojenských  
lesoch Ministerstvo obrany SR – Vojenský lesný úrad.  
Výkon ŠSLH sa uskutočňuje hlavne na základe ustanovení:  
– zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,  
– zákona č. 318/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení neskorších  
predpisov,  
– zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších  
predpisov,  
– zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,  
– ďalších osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov, v rámci ktorých  
orgány ŠSLHaP vystupujú najmä ako tzv. dotknuté orgány štátnej správy.  
Podľa organizačného poriadku ministerstva výkon ŠSLH v roku 2012 zabezpečovala  
sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva (SLHaSD). Okrem činností súvisiacich  
s výkonom ŠSLH podľa vyššie uvedených zákonov, SLHaSD vykonávala aj iné úkony,  
vyplývajúce z organizačného poriadku MPRV SR.  
Na KLÚ sú najpočetnejšou agendou konania týkajúce sa procesného rozhodovania podľa  
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok),  
najmä konania súvisiace s tvorbou a schvaľovaním programov starostlivosti o lesy a ich  
zmien, ako aj správne konania na úseku poľovníctva. Nemenej významnou činnosťou je  
poradenská činnosť na úseku LH a poľovníctva a poskytovanie informácii. Súčasťou výkonu  
ŠSLH na KLÚ je aj vykonávanie štátneho dozoru v lesoch a v poľovníctve.  
14  
Na OLÚ tvoria na úseku štátnej správy LH najpočetnejšiu agendu činnosti súvisiace  
s povoľovaním zásahov do integrity lesných pozemkov, vykonávaním štátneho dozoru  
v lesoch, povoľovaním výnimiek zo zakázaných činnosti v lesoch, riešenie priestupkov  
a iných správnych deliktov na úseku LH, ako aj  
výkon kompetencií na úseku  
LRM, pozemkových spoločenstiev a poskytovanie poradenstva.  
Na úseku štátnej správy poľovníctva na OLÚ patrí medzi najnáročnejšiu činnosť  
z hľadiska počtu podaní a ich zložitosti najmä koordinácia a riadenie chovu a lovu zveri,  
rozhodovanie o zmenách hraníc poľovných revírov a vykonávanie štátneho dozoru  
v poľovníctve.  
KLÚ sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet  
ministerstva, ktoré v rámci svojich rozpočtov zabezpečujú výdavky aj na činnosť obvodných  
lesných úradov. Kompetencie na konanie KLÚ a OLÚ vyplývajú z jednotlivých zákonov,  
ktoré sú uvedené vyššie.  
Orgány štátnej správy LH viedli v roku 2012 celkom 38 598 konaní, z čoho bolo 4 774  
konaní podľa správneho poriadku a 33 824 konaní, mimo režimu správneho poriadku.  
V tabuľke č. 7.1.-1 je uvedený výber údajov o konaniach orgánov ŠS LH v roku 2012.  
7.2. Vlastníctvo a obhospodarovanie lesov  
Štruktúra a vývoj vlastníctva a užívania lesov SR je uvedená v tabuľke 7.2-1 a 7.2-2.  
Vo vlastnícke štátu, v správe štátnych organizácií LH SR, bolo v roku 2012, 785 851 ha  
porastovej pôdy, čo predstavuje 40,5 % z celkovej výmery porastovej pôdy. Štátne  
organizácie v tomto období obhospodarovali však 1 059 297 ha porastovej pôdy, čo je 54,6 %  
z celkovej porastovej pôdy. Ako uvádzajú prehľadové tabuľky o vývoji vlastníctva a užívania  
lesov SR, proces usporiadania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom podľa  
platných reštitučných zákonov prebieha aj naďalej a nie je možné stanoviť jeho ukončenie. V  
roku 2012 bolo na Slovensku 248 469 ha porastovej pôdy tzv. neznámych vlastníkov  
(nezistené vlastníctvo), čo predstavuje 12,8 % z celkovej výmery porastovej plochy.  
Neštátne subjekty LH vlastnia a obhospodarujú lesy súkromné, spoločenstevné,  
cirkevné, obecné a lesy poľnohospodárskych družstiev. Vývoj a stav riešenia usporiadania  
vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom podľa jednotlivých druhov vlastníctva  
je každoročne podrobne uvádzaný v „Správe o transformácii vlastníckych a užívacích  
vzťahov k lesným pozemkom“ za príslušný rok a je zverejňovaný na internetovom portáli  
MPRV SR.  
Z tabuliek je zrejmé, že nie všetky pozemky vo vlastníctve neštátnych subjektov tieto  
subjekty aj obhospodarujú. Táto skutočnosť je spôsobená aj neukončeným procesom  
transformácie vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom. Lesné pozemky, ktoré  
sú predmetom transformácie vlastníckych a užívacích vzťahov, odovzdávajú vlastníkom  
povinné osoby - štátne organizácie LH v gescii MPRV SR a Ministerstva obrany SR.  
Povinnými osobami sú LESY SR š. p., LPM Ulič, ŠL TANAP a VLM SR. Výmera  
neodovzdaných lesných pozemkov pozostáva z lesných pozemkov vo vlastníctve fyzických  
a právnických osôb, ktoré si svoje práva u povinných osôb uplatnili a sú v riešení, ďalej  
z lesných pozemkov vo vlastníctve neznámych fyzických osôb, fyzických osôb, ktorých  
pobyt nie je známy a osôb ktoré si svoje práva doteraz neuplatnili.  
15  
7.3 Ostatné organizácie LH  
NLC Zvolen  
NLC Zvolen je príspevkovou organizáciou zriadenou MPRV SR. Predmetom činnosti  
NLC Zvolen v roku 2012 bolo najmä komplexné zabezpečenie úloh v oblasti lesníckeho  
výskumu, odbornej pomoci, správy dát, prípravy podkladov pre programy starostlivosti o  
lesy, tematického štátneho mapového diela pre LH, verejného obstarávania programov  
starostlivosti o lesy, vzdelávania a práce s verejnosťou.  
Technická univerzita Zvolen  
Technická univerzita vo Zvolene poskytuje vysokoškolské vzdelávanie v študijných  
odboroch lesníctvo, drevárstvo, ekológia a environmentalistika, výrobná technika, ale aj v  
príbuzných umeleckých, ekonomických, prírodovedeckých a technických odboroch so  
zvýšeným dôrazom na zastúpenie programov druhého a tretieho stupňa štúdia  
Ústav ekológie lesa SAV  
Ústav je orientovaný na komplexný základný a teoreticko-metodologický výskum  
ekológie a biológie introdukovaných a domácich drevín a ďalších organizmov s ich  
ekosystémami. Zameriava sa najmä na sledovanie  
dlhodobých zmien a procesov  
významných pre stabilitu, štruktúru, produkciu a ochranu ekosystémov a ich zložiek.  
Predmetom výskumu sú prirodzené a antropicky ovplyvnené ekosystémy, ich dynamika,  
zložky, režimy, prvky a ich vzťahy.  
Múzeum vo Svätom Antone  
Základom práce múzea je tvorba stálych expozícii – poľovníckej a umeleckohistorickej  
v kaštieli vo Svätom Antone a vysunutej expozícii o Ferdinandovi Coburgovi v poľovníckom  
zámočku na Prednej hore. Návštevnosť týchto expozícii medziročne stále stúpa. Okrem tejto  
činnosti pomáha múzeum svojimi exponátmi pri dekoráciách poľovníckeho zámočku  
v Topolčiankach, kaštieli v Palárikove, v Tatranskej Javorine a pri expozícii v rozhľadni na  
vrchu Sitno.  
Slovenská lesnícka komora (SLsK)  
Slovenská lesnícka komora je neštátna, nepolitická a samosprávna inštitúcia. Komora  
presadzuje a obhajuje oprávnené, profesijné, sociálne a hospodárske záujmy svojich členov.  
SLsK spolupracuje so štátnymi orgánmi, orgánmi samospráv, mimovládnymi organizáciami  
a inými právnickými a fyzickými osobami pôsobiacimi v oblasti lesníctva a životného  
prostredia.  
Rada združení vlastníkov neštátnych lesov (RZVNL)  
RZVNL je vrcholovým orgánom, ktorý zastrešuje všetky organizácie vlastníkov  
neštátnych lesov na Slovensku. Združuje tieto združenia vlastníkov neštátnych lesov  
Slovenska: Únia diecéznych lesov na Slovensku, Združenie obecných lesov SR, Združenie  
vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov banskobystrického kraja, Únia regionálnych  
združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.  
16  
8. Medzinárodné aktivity v oblasti lesníctva  
Najvýznamnejšie procesy, aktivity a iniciatívy spadajúce do rámca medzinárodných  
lesníckych politík, resp. politík súvisiacich s lesmi a LH, ktoré boli realizované v roku 2012  
a na ktorých aktívne participovalo MPRV SR:  
Európska únia  
V rámci zasadnutí Rady EÚ na úrovni pracovnej skupiny pre lesníctvo prebiehala  
príprava Európskej únie na zasadnutia medzinárodných medzivládnych telies, ktoré sa konali  
v priebehu roka 2012 (uvedené nižšie).  
V rámci Európskej komisie prebiehala príprava novej stratégie Európskej únie pre lesy.  
Medzivládny negociačný výbor pre právne záväznú dohodu o lesoch v Európe  
Medzivládny negociačný výbor pre právne záväznú dohodu o lesoch v Európe (INC-  
Forests) bol zriadený príslušným rozhodnutím ministrov, ktoré bolo prijaté na Šiestej  
Konferencii ministrov o ochrane lesov v Európe (FOREST EUROPE, 14.-16. jún 2011,  
Oslo). Výstupom činnosti výboru by mal byť návrh právne záväznej dohody o lesoch  
v Európe, ktorý bude následne predložený na zváženie a prípadné schválenie mimoriadnej  
konferencii ministrov FOREST EUROPE.  
Výbor na svojom prvom zasadnutí (INC-Forests 1, Viedeň, 27. február – 2. marec 2012)  
v zmysle vyššie uvedeného mandátu poskytol vo vzťahu k svojmu byru a sekretariátu  
usmernenie pre vypracovanie prvého návrhu textu právne záväznej dohody. Prvý návrh textu  
dohody bol zverejnený sekretariátom výboru 30. mája 2012 a následne bol predmetom  
rokovania druhého zasadnutia výboru (INC-Forests 2, Bonn, 3. až 7. september 2012).  
Konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe (FOREST EUROPE)  
V termíne 14. a 15. februára 2012 sa v Madride uskutočnilo zasadnutie FOREST  
EUROPE na úrovni expertov. Hlavným výstupom zasadnutia bolo prijatie programu práce  
FOREST EUROPE na nasledujúce obdobie – do konania siedmej konferencie ministrov  
v Madride (v horizonte rokov 2015/2016). Cieľom programu práce je podpora plnenia  
spoločnej vízie a cieľov obsiahnutých v stratégii „Európske lesy 2020“ ako aj implementácia  
ministerského mandátu o zahájení a realizácii rokovaní o právne záväznej dohode o lesoch  
v Európe.  
V priebehu roka 2012 bola zahájená implementácia programu práce FOREST EUROPE.  
V rámci nej sa uskutočnili zasadnutia ad hoc expertných skupín, ktoré boli zriadené na  
základe programu práce. Činnosť týchto expertných skupín bola zameraná najmä na  
problematiku oceňovania služieb poskytovaných lesnými ekosystémami a na zdokonaľovanie  
nástrojov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. V novembri 2012 sa v zmysle  
programu práce uskutočnil seminár zameraný na agendu nezákonnej ťažby dreva a s ňou  
súvisiaceho obchodu v európskom geografickom regióne. V roku 2012 bol v spolupráci  
s Európskou hospodárskou komisiou Organizácie Spojených národov (UNECE)  
a Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zahájený proces  
prípravy nasledujúcej správy o stave európskych lesov.  
Výbor pre lesníctvo (FAO COFO)  
V termíne 24. až 28. septembra 2012 sa v ústredí Organizácie Spojených národov pre  
výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uskutočnilo 21. zasadnutie Výboru pre lesníctvo (COFO  
21). Paralelne so zasadnutím sa uskutočnil 3. Svetový týždeň lesov.  
V rámci zasadnutia boli po prvý krát prezentované najdôležitejšie závery Správy o stave  
svetových lesov 2012. Výbor sa ďalej zaoberal niektorými aktuálnymi témami, akými sú  
uvedenie výstupov summitu Rio+20 do praxe, lepšia integrácia agendy lesov do politík  
v oblasti životného prostredia a využívania krajiny, zabezpečenie primeraného financovania  
17  
a poznatkovej bázy pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, dlhodobá stratégia pre  
hodnotenie lesných zdrojov a iné. V súvislosti s otázkou integrácie lesov naprieč spektrom  
politických oblastí bol sekretariátom FAO prezentovaný zámer podpory implementácie tzv.  
integrovaného prístupu využívania krajiny. Výbor prijal k predmetným oblastiam príslušné  
odporúčania.  
Najvýznamnejším bodom programu bolo prijatie odporúčaní k strategickému rámcu  
a programovým prioritám FAO pre oblasť lesníctva. Výbor prijal stanovisko vo vzťahu  
k piatim navrhovaným strategickým cieľom FAO.  
Mnohostranné zmluvy  
V roku 2012 bol zahájený proces pristúpenia Slovenskej republiky k Dohovoru  
o Európskom lesníckom inštitúte. Vláda Slovenskej republiky na svojom 28. zasadnutí,  
ktoré sa uskutočnilo 3. októbra 2012, schválila návrh na prístup Slovenskej republiky  
k Dohovoru o Európskom lesníckom inštitúte uznesením č. 518/2012. Národná rada  
Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas  
s dohovorom uznesením č. 392 z 18. decembra 2012.  
MPRV SR v roku 2012 zároveň zahájilo proces schválenia Protokolu o trvalo  
udržateľnom obhospodarovaní lesov k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo  
udržateľnom rozvoji Karpát (na základe uznesenia vlády SR č. 315/2011).  
9. Spracovanie dreva  
9.1 Drevospracujúci priemysel, základné údaje drevospracujúceho priemyslu  
Drevospracujúci priemysel na Slovensku disponuje spracovateľskými kapacitami, ktoré  
postačujú na spracovanie celého objemu ihličnatého dreva ťaženého na Slovensku. Ich  
štruktúra, veľkosť a rozmiestnenie je ovplyvnené vývojom pred rokom 1990 a budovaním  
nových podnikov v posledných dvoch desaťročiach. Najväčšími spracovateľmi ihličnatej  
guľatiny na Slovenskú sú Rettenmeier Tatra Timber s.r.o. Liptovský Hrádok,  
PRP s.r.o. Veľký Krtíš, Amico Drevo s.r.o. Oravský Podzámok, P.F.A s.r.o. Lozorno,  
Spektrum s.r.o. Hliník nad Hronom.  
Spracovanie listnatej guľatiny bolo do roku 1990 koncentrované vo veľkých  
kombinátoch Zvolen, Pezinok, Vranov nad Topľou, Žarnovica, ktoré zanikli alebo boli  
transformované na podstatne menšiu spracovateľskú kapacitu. V súčasnosti sa na Slovensku  
spracováva menej ako 500 tis. m3 listnatej guľatiny. Absentuje najmä výroba drevárskych  
výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, konkrétne krájaná a lúpaná dyha, preglejovaný  
materiál a vláknité dosky (MDF) pre nábytkársky priemysel. Na Slovensku sa málo  
spracovávajú najkvalitnejšie sortimenty guľatinových výrezov zvláštnej akosti, ktoré môže  
odvetvie LH produkovať v objeme okolo 45 tis. m3 ročne u ihličnatých drevín a 250 tis. m3  
ročne u listnatých drevín. Vzhľadom na nižšiu efektívnosť spracovania dreva sú domáce  
podniky väčšinou subdodávateľmi zahraničných firiem. Na Slovensku pretrváva zvýšený  
dopyt po ihličnatej guľatine a po listnatom vlákninovom dreve, ktorý je čiastočne krytý  
dovozmi.  
Celulózovo-papierenské odvetvie patrí k najvýkonnejším odvetviam slovenskej  
ekonomiky. Spolu 11 firiem združených v Zväze celulózo-papierenského priemyslu SR  
pokrýva 100 % výroby papiera v SR a väčšinu výroby tovaru v celom odvetví. Celulózu  
vyrába najväčšia firma v tomto odvetví v SR Mondi SCP, a.s., Ružomberok a Bukóza  
Holding, a.s., Hencovce. Najväčšími spracovateľmi zberového papiera sú Metsa Tissue  
Slovakia s. r. o. a SHP Harmanec, a.s..  
18  
Vývoj a súčasný stav drevospracujúceho priemyslu podľa vybraných ukazovateľov sa  
uvádza v tabuľkách 9.1-1 a 9.1-2.  
Základné údaje o produkcii a odbyte sortimentov: ihličnatá guľatina, listnatá guľatina  
a vlákninové drevo pri drevinách buk a dub:  
ihličnatá guľatina:  
-
-
-
-
V roku 2012 organizácie LH dodali 2 740 196 m3 ihličnatej guľatiny, z toho vlastná  
spotreba bola 57 416 m3, tuzemské dodávky boli 2 593 637 m3, priamy vývoz 89 143 m3.  
Celková výška exportu ihličnatej guľatiny: 1 261 tis. m3, celkový import ihličnatej  
guľatiny:145 tis. m3.  
Celkový objem dodávok ihličnatej guľatiny poklesol oproti roku 2011 o 578 308 m3,  
pričom tuzemské dodávky klesli o 563 590 m3 .  
Celkový export klesol oproti roku 2011 o 390 tis. m3,t. j. o 23,6 %, celkový import  
vzrástol o 121 tis. m3, t. j. o 504,2 %.  
buková guľatina:  
-
V roku 2012 organizácie LH dodali 1 088 321 m3 guľatinových sortimentov buka, z toho  
vlastná spotreba bola 3 840 m3, tuzemské dodávky boli 1 007 313 m3, priamy vývoz  
77 168 m3.  
-
-
Celková výška exportu bukovej guľatiny: 65 428 m3, import bol 263 m3.  
Celkový objem dodávok bukovej guľatiny vzrástol oproti roku 2011 o 86 098 m3, t. j.  
o 8,6 % a tuzemské dodávky buka vzrástli o 71 780 m3, t.j. o 7,7 %. K nárastu o 32 420  
m3 , t. j. o 72,4 % došlo v priamom vývoze.  
-
V porovnaní s rokom 2011 klesol celkový export bukovej guľatiny o 76 624 m3, t. j.  
o 53,9 %, dovoz sa znížil o 5 312 m3, t. j. o 95,3 % oproti roku 2011.  
bukové vlákninové drevo:  
-
Dodávky bukového vlákninového dreva v roku 2012 boli 1 408 951 m3, z toho vlastná  
spotreba 5 507 m3 a tuzemské dodávky 1 290 379 m3. Priamy export bol 113 065 m3.  
Celkový export bukového vlákninového dreva bol 189 281 m3, dovoz bol 143 556 m3.  
V porovnaní s rokom 2011 došlo k zvýšeniu dodávok bukového vlákninového dreva o 29  
110 m3, t. j. o 2,1 %, tuzemské dodávky vzrástli o 44 729 m3, t. j. o 3,6 %.  
-
-
-
Celkový export bukového vlákninového dreva oproti roku 2011 vzrástol o 55 090 m3, t. j.  
o 41 %, celkový import vzrástol o 16 466 m3, t. j. o 13 %.  
dubová guľatina:  
-
V roku 2012 vyrobili organizácie lesného hospodárstva 141 117 m3 guľatinových  
sortimentov duba, z toho vlastná spotreba bola 232 m3.  
-
-
-
Tuzemské dodávky dubovej guľatiny boli 135 021 m3 a priamy vývoz 5 864 m3.  
Celková výška exportu dubovej guľatiny dosiahla 28 178 m3 a importu 295 m3.  
V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k zníženiu celkových dodávok dubovej  
guľatiny o 38 470 m3, t. j. o 21,4 %, tuzemské dodávky poklesli o 41 056 m3, t. j. o 23,3  
% a priamy vývoz sa zvýšil o 2 457 m3, t. j. o 72,1 %.  
-
Celkový export dubovej guľatiny klesol oproti roku 2011 o 30 277 m3, t. j. o 51,8 %,  
celkový import poklesol o 1650 m3, t. j. o 84,8 %.  
dubové vlákninové drevo:  
-
Dodávky dubového vlákninového dreva boli v roku 2012 242 286 m3, z toho vlastná  
spotreba bola 1 236 m3 a tuzemské dodávky 233 014 m3. Priamy vývoz bol 8 036 m3.  
19  
-
-
Celkový vývoz dubového vlákninového dreva bol 32 349 m3 a dovoz dubového  
vlákninového dreva sa neuskutočnil.  
V porovnaní s rokom 2011 došlo k zvýšeniu celkových dodávok dubového vlákninového  
dreva o 32 546 m3, t. j. o 15,5 % a k zvýšeniu tuzemských dodávok o 40 997 m3, t. j.  
o 21,3 %. Celkový vývoz dubového vlákninového dreva vzrástol oproti roku 2011  
o 18 811 m3, t. j. o 139 %, celkový dovoz poklesol o 57 668 m3, t. j. o 100 %.  
Riešením problematiky rozvoja lesnícko-drevárskeho komplexu sa zaoberá Národný  
program využitia potenciálu dreva Slovenskej republiky, ktorého základnou myšlienkou je  
stanoviť východiská surovinových možností pre spracovateľov dreva, na základe ktorých si  
spracovateľské subjekty budú môcť naplánovať svoje spracovateľské kapacity a rozvojové  
programy tak, aby využili hlavne všetky domáce zdroje v plnom rozsahu. Bolo stanovených  
päť základných cieľov, ktorých podrobné rozpracovanie bude riešiť Akčný plán Národného  
programu využitia potenciálu dreva Slovenskej republiky. Ciele sa zameriavajú predovšetkým  
na riešenie dodávok dreva a jeho zvýšené spracovanie domácimi spracovateľmi, zlepšenie  
domáceho dopytu po výrobkoch z dreva, dosiahnutie zvýšenia využívania lesnej biomasy a jej  
produkcie, zvýšenie zamestnanosti a rozvoj regiónov.  
LESY SR, š. p. v roku 2012 využívali rôzne formy predaja surového dreva a časť  
produkcie bola realizovaná prostredníctvom elektronických aukcií dreva, ako jednej z  
objektívnych foriem predaja, ktorá mala zabezpečiť transparentnosť predaja dreva, podporu  
pokrytia spracovateľských kapacít domácich odberateľov, zníženie exportu dreva a využitie  
domácej suroviny slovenskými spracovateľskými kapacitami, s dôrazom na zvýšenie  
zamestnanosti. Uvedený spôsob predaja dreva, na základe know-how LESY SR, š.p.,  
uskutočnili aj niektoré neštátne subjekty obhospodarujúce lesy a jeho realizáciou obdobne  
výhodnejšie zhodnocovali ponúkanú drevnú hmotu.  
9.2 Využitie dreva na energetické účely  
Drevná biomasa je v podmienkach Slovenska najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom  
energie (OZE), napriek postupnému zvyšovaniu spotreby poľnohospodárskej rastlinnej  
biomasy používanej na výrobu bioplynu. Potenciál biomasy v SR má viac ako 60 % podiel na  
celkovom využiteľnom potenciáli OZE. V prípade využitia potenciálnych zdrojov drevnej  
biomasy môže táto dosiahnuť až 9 % podiel na ročnej spotrebe prvotných energetických  
zdrojov SR.  
LH v súčasnosti je spolu s drevospracujúcim priemyslom a zdrojmi dreva na nelesných  
pozemkoch najväčším producentom dreva používaného na energetické účely. Potenciálne  
možnosti produkcie tejto suroviny na lesných pozemkoch sú v súčasnosti najmenej  
využívané z dôvodu nižšej ekonomickej dostupnosti (vyššie výrobné náklady) v porovnaní so  
zdrojmi v drevospracujúcom priemysle a na nelesných pozemkoch.  
V posledných rokoch pokračuje rýchly rast dopytu po palivovej drevnej biomase najmä  
vo forme palivových štiepok a palivového dreva. Dôvodmi sú rast cien fosílnych palív,  
sprísňovanie emisných limitov (uhlie) a priaznivé výkupné ceny elektriny vyrábanej z OZE.  
Budujú sa nové energetické zdroje na drevnú biomasu v štruktúre ako napr. výroba elektrickej  
energie pre dodávky do verejnej siete s úplným alebo čiastočným marením vyrobeného tepla,  
výroba tepelnej energie v mestských centrálnych zdrojoch tepla, kombinovaná výroba  
elektriny a tepla s jeho úplným využitím v priemyselnej a bytovo-komunálnej sfére.  
Podľa dostupných údajov a odborných odhadov sa v roku 2012 v domácnostiach,  
odvetviach energetiky, drevospracujúceho priemyslu a ďalšími výrobcami a spotrebiteľmi  
spotrebovalo 3,8 mil. ton drevnej biomasy. Odvetvie LH v roku 2012 dodalo na trh 1 280 tis.  
ton palivovej drevnej biomasy vo forme palivového dreva (780 tis. ton) a štiepok (530 tis.  
20  
ton). Štátne lesy dodali cca 250 tis. ton palivového dreva a 160 tis. ton štiepok, spolu 410 tis.  
ton palivovej dendromasy. Zo zdrojov neštátnych lesov sa vyrobilo cca 370 tis. ton suroviny  
použitej následne na výrobu štiepok a 530 tis. ton palivového dreva.  
Celkový ročný využiteľný potenciál lesnej palivovej biomasy je v súčasnosti 2,8 mil. ton  
a je využívaný len na 33 %. Veľmi dôležité je upozorniť, že pomerne veľká časť suroviny  
používanej na energetické účely najmä z neštátnych lesov je v kvalite vlákninového dreva.  
Ako už bolo uvedené, hlavnou príčinou je nízka ekonomická dostupnosť časti potenciálu  
dreva vhodného na energetické využitie (nedostatočná sprístupnenosť, nevhodné ťažbovo-  
dopravné technológie) a tiež relatívne nízke ceny vlákninového dreva.  
Doteraz bolo na lesných pozemkoch prehlásených na energetické porasty len cca 500 ha  
agátových porastov. Nevyužíva sa dostatočne produkčný potenciál jestvujúcich porastov  
rýchlorastúcich drevín, čo znižuje ročnú produkciu drevnej suroviny približne o 300 tis. m3.  
Príčinou je stav porastov a nedostatočné spôsoby ich obhospodarovania (drevinové zloženie,  
rubná doba a pod.).  
Súčasné dodávky lesnej palivovej biomasy pokrývajú 1,5 % spotreby prvotných  
energetických zdrojov SR. Dodávky palivových štiepok zo suroviny produkovanej na lesných  
pozemkoch tvoria v súčasnosti len necelých 30 % ročnej spotreby drevných palív pre potreby  
elektrární, teplární a malých a stredných kotolní na území Slovenska. Zvyšok spotreby  
pokrývajú iné vyššie uvedené zdroje.  
Energetické zdroje na drevnú biomasu, najmä stredné a väčšie sú zásobované viacerými  
dodávateľmi, ktorých štruktúra sa každoročne mení.  
10. Odvetvia a činnosti súvisiace s lesmi a ich funkciami  
10.1. Ochrana prírody  
Výmera lesných pozemkov podľa kategórií chránených území  
Celková výmera chránených území na lesných pozemkoch je 1 132 037 ha, čo predstavuje  
56,25 % z celkovej výmery lesných pozemkov na Slovensku. Výmera národných parkov (NP)  
na lesných pozemkoch sa oproti roku 2011 nezmenila a bez maloplošných chránených území  
predstavuje 209 033 ha. Výmera lesných pozemkov v chránených krajinných oblastiach  
(CHKO) je oproti roku 2011 bez zmeny a predstavuje 322 795 ha. V roku 2011 došlo k  
vyhláseniu 18 území európskeho významu v národných kategóriách chránených území.  
Výmera lesných pozemkov podľa kategórií CHÚ je v tabuľke 10.1-1. Výmery nezahŕňajú  
VLM SR – cca 24 500 ha v CHU a 4 750 ha v ÚEV.  
Náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia na lesných pozemkoch  
Finančné nároky za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov  
z dôvodov ochrany prírody a krajiny sa uplatňujú najmä v pásmach 5. a 4. stupňa ochrany;  
v pásmach 2. a 3. stupňa ochrany sa doteraz nároky uplatňovali len v obmedzenom rozsahu.  
Podľa koncepčných materiálov Ministerstva životného prostredia SR je teoreticky možné  
uplatňovať si náhrady za obmedzenie obhospodarovanie lesných pozemkov na celkovej  
výmera 813 505 ha a kvantifikovaná ročná náhrada činí 325 965 430,- EUR. V roku 2012  
bolo vydaných 15 rozhodnutí o priznaní náhrady v celkovej sume 1 956 821,- EUR.  
Pre úplnosť uvádzame, že zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách je od r. 2004 štátnym  
subjektom znemožnené uplatňovať si náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania.  
Prehľad žiadaných a uhradených náhrad LESY SR, š.p. a LPM Ulič za rok 2003 (t.j.  
posledný rok možnosti uplatňovať si náhradu) je v tabuľke 10.1-2. ŠL TANAP a VLM SR  
náhrady za obmedzenie hospodárenia na lesných pozemkoch nežiadali.  
21  
10.2. Starostlivosť o drobné vodné toky  
Dĺžka vodných tokov na Slovensku je 61,1 tis. km, z toho v správe štátnych organizácií  
LH je takmer 19 tis. km drobných vodných tokov (DVT), ktoré pretekajú nie len lesom, ale aj  
intravilánom obcí a poľnohospodárskou krajinou. Dĺžka spravovaných DVT na lesných  
pozemkoch je 13 538,05 km, mimo lesných pozemkov 4 224,39 km a v intraviláne obcí  
1 226,42 km. Prehľad o celkovej dĺžke spravovaných DVT, prehľad o delimitácii a o dĺžke  
DVT daných do výpožičky alebo prenájmu obciam je uvedený v tabuľke 10.2-1.  
Rozhodnutiami o určení správcovstva vodných tokov v roku 1997 bol správcom časti  
vodných tokov, na ktorých boli správcami štátne organizácie lesov, určený Slovenský  
vodohospodársky podnik, š. p. Delimitácia nebola ukončená najmä z dôvodu usporiadania  
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod vodnými stavbami, bez čoho preberajúca organizácia  
odmieta prevziať vodný tok. Časti DVT pretekajúcich obcou sa v prípade záujmu odovzdáva  
do výpožičky alebo prenájmu obce, ktorá má potenciálne väčšiu šancu získať finančné zdroje  
na ich reguláciu, resp. vybudovanie protipovodňovej ochrany.  
Z prostriedkov na opravu a údržbu sa veľká väčšina využíva na odstraňovanie následkov  
povodní. Investičné akcie určené najmä na ochranu pred povodňami sú realizované len vo  
veľmi obmedzenom rozsahu v rámci finančných možností organizácií. Náklady na správu  
DVT, na práce súvisiace s lesníckotechnickými melioráciami, zahrádzaním bystrín  
a ochranou vodného režimu sú uvedené v tabuľke 10.2-2 a 10.2-3.  
10.3. Poľovníctvo  
Sumárne údaje za poľovne revíry SR  
V roku 2012 bolo na Slovensku evidovaných 1 861 poľovných revírov. Priemerná  
výmera poľovných revírov v roku 2012 bola 2 386,9 ha. Celková výmera poľovnej plochy je  
4 442 tis. ha, z toho poľnohospodárskej pôdy 2 355 tis. ha, lesných pozemkov 1 973 tis. ha,  
vodných plôch 51 tis. ha a ostatných plôch 21 tis. ha.  
Hlavné druhy poľovnej zveri  
V roku 2012 sa nežiaduce zvyšovanie jarných kmeňových stavov (JKS) raticovej zveri  
podarilo zastaviť a došlo k stabilizácii početnosti takmer u všetkých druhov zveri. Paradoxom  
však je, že pri stabilizácii JKS došlo k nárastu škôd spôsobených zverou, a to najmä  
v poľnohospodárstve. Odstrel raticovej zveri v roku 2012 je porovnateľný s rokom 2011,  
avšak pri diviačej zveri sa zaznamenal nárast odstrelu o 14 tis. jedincov. Pri malej zveri  
dochádza neustále k poklesu JKS.  
Ostatné druhy zveri  
Podľa Poľovníckej štatistickej ročenky SR početnosť veľkých šeliem je zastabilizovaná  
a populácie všetkých veľkých šeliem majú pozitívny trend. Nárast populácie bol opätovne  
zaznamenaný u bobra vodného. Nepriaznivý vývoj je v znižovaní populácií tetrova hlucháňa  
a tetrova hoľniaka.  
Škody spôsobené raticovou zverou a veľkými šelmami  
V roku 2012 boli na LH a poľnohospodárstve zaznamenané škody spôsobené raticovou  
zverou vo výške 1 338 tis. EUR, čo je oproti roku 2011 o 200 tis. EUR viac. Z celkovej výšky  
škôd bolo uhradených cca 12,5 % škôd vo výške 167 tis. EUR (tabuľka 10.3-4).  
Pri veľkých šelmách boli vyčíslené škody vo výške 907 tis. EUR, z toho škody spôsobené  
vlkom dravým boli vo výške 697 tis. EUR, medveďom hnedým 77 tis. EUR a rys ostrovid  
spôsobil škody vo výške 132 tis. EUR. Z celkovej výšky škôd na poľnohospodárstvo,  
záhradkárstvo a včelárstvo pripadá 74,9 tis. EUR a na LH (strhnutú zver) až 832 tis. EUR. Z  
celkovo vzniknutej škody spôsobenej veľkými šelmami bolo uhradených 31,7 tis. EUR. V  
22  
roku 2012 bolo zaznamenaných spolu 47 útokov medveďa hnedého na človeka, z toho 45  
nedokončených a 2 dokončené.  
Ekonomika poľovníctva  
Príjmy v poľovníctve v roku 2012 boli vo výške 11 533,3 tis. EUR a výdavky 10 712,9  
tis. EUR, čo predstavuje kladný hospodársky výsledok 820,3 tis. EUR. Kladný hospodársky  
výsledok dosiahli len prenajaté revíry SPZ a to vo výške 1 251 579,- EUR a režijné revíry  
Lesov SR, š.p. vo výške 282 449,- EUR.  
11. Závery a odporúčania  
V roku 2012 pokračoval priaznivý trend v spracovaní a likvidácii následkov  
podkôrnikovej kalamity v ihličnatých porastoch. Podiel náhodných ťažieb dosiahol  
42,57 % z celkovej ťažby (3 504 375 m3), čo je oproti roku 2011 menej o 1 487 285 m3.  
Znižovaním podielu náhodných ihličnatých ťažieb bol znížený aj celkový objem ťažby  
(8 232 019 m3 ). Tento trend spôsobil zhoršenie ekonomickej situácie obhospodarovateľov  
lesov – zníženie dodávok dreva a následný pokles tržieb za drevo o 41,6 mil. EUR  
a hospodárskeho výsledku o 8,2 mil. EUR.  
Navrhujeme  
presadzovať  
opatrenia  
na  
zlepšenie  
ekonomickej  
situácie  
obhospodarovateľov lesa prostredníctvom:  
zvýšenia diverzifikácie výroby, t. j. znížiť závislosť podnikov na tržbách za drevo, čím  
sa zníži riziko hospodárskych strát v podnikoch LH a riziko zníženia zamestnanosti,  
riešenia dane z nehnuteľnosti (lesných pozemkov) stanovením hornej hranice sadzby  
dane a odvodenia základu dane od bonitno – produkčných parametrov lesných  
pozemkov,  
riešenia úhrady obmedzenia vlastníckych práv,  
zvýšenia podielu produkcie lesnej biomasy ako obnoviteľného zdroja energie,  
zhodnocovania potenciálu dreva na báze malého a stredného podnikania v regiónoch  
s využitím miestne dostupných zdrojov, so zámerom zvýšenia zamestnanosti a s tým  
súvisiacim regionálnym rozvojom ( princípy zelenej ekonomiky),  
zvýšiť domáci dopyt po výrobkoch z dreva v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti  
a to najmä podporou výstavby drevostavieb a použitia dreva vo výstavbe vybraných  
typov líniových stavieb.  
V oblasti obhospodarovania lesov zabezpečiť plnenie strategických cieľov Národného  
lesníckeho programu SR a to najmä:  
podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch,  
podporovať rozvoj a využívanie environmentálne vhodných technológií a techniky,  
podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity,  
zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom  
klimatickej zmeny,  
zvýšiť ochranu lesov,  
rozvíjať databázu údajov o stave a vývoji lesov.  
23  
12. Zoznam použitých skratiek  
BK – Buk lesný  
BO – Borovica lesná  
CPP - Celulózovo-papierenský priemysel  
CR - Dub cerový  
CHKO – chránená krajinná oblasť  
DB– Dub letný a dub zimný  
DP - Drevospracujúci priemysel  
DPS - Drevospracujúci priemysel spolu  
DVT – Drobné vodné toky  
H - Lesy hospodárske  
HB - Hrab obyčajný  
hr. b. k. - Hrubina bez kôry  
HV – hospodársky výsledok  
CHU - Chránené územia  
ISTA – Medzinárodná asociácia na kontrolu osiva  
JD – Jedľa biela  
JKS - Jarné kmeňové stavy  
JPRL – jednotka priestorového rozdelenia lesa  
KLÚ - Krajský lesný úrad  
KS - Borovica horská (kosodrevina)  
LESY SR, š. p. - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica  
LH - Lesné hospodárstvo  
LHC – Lesný hospodársky celok  
LHP = PSL – program starostlivosti o lesy  
LP - Lesný pozemok  
LPM Ulič - Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik  
LRM – Lesný reprodukčný materiál  
MCHÚ – maloplošné chránené územie  
MPRV SR – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky  
MV SR PHaZZ – Ministerstvo vnútra SR – prezídium Hasičského a záchranného zboru  
NLC Zvolen – Národné lesnícke centrum Zvolen  
NLC-ÚLZI Zvolen - Národné lesnícke centrum – Ústav lesných zdrojov a informatiky  
Zvolen  
NLC-LVÚ Zvolen - Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen  
NPr – Nábytkársky priemysel  
NŤ – Náhodná ťažba  
O - Lesy ochranné  
OLH – odborný lesný hospodár  
OLÚ - Obvodný lesný úrad  
OŠS ŽP – orgány štátnej správy životného prostredia  
OZ – Odštepný závod  
OZE – obnoviteľné zdroje energie  
PP - Porastová pôda  
PSL - Program starostlivosti o lesy  
RZVNL – rada združenia vlastníkov neštátnych lesov  
SC - Smrekovec opadavý  
SLHaSD - Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva  
SLEÚ – súhrnný lesnícky ekonomický účet  
24  
SM – Smrek obyčajný  
SPZ – Slovenský poľovnícky zväz  
SÚTN – Slovenský ústav technickej normalizácie  
ŠSLHaP - Štátna správa lesného hospodárstva a poľovníctva  
ŠL TANAP - Štátne lesy Tatranského národného parku  
ŠSLH – štátna správa lesného hospodárstva  
ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky  
TMP – Trvalá monitorovacia plocha  
U - Lesy osobitného určenia  
ÚEV – územie Európskeho významu  
VLM SR – Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik  
VšLP Zvolen – Vysokoškolský lesnícky podnik Technickej univerzity Zvolen  
∑ ihl. - Spolu /sumár/ ihličnaté  
∑ list. - Spolu /sumár/ listnaté  
25  
Príloha – tabuľková časť  
Číslovanie tabuliek je prepojené na číslovanie jednotlivých kapitol v textovej časti  
2. Stav a vývoj lesov  
2.1. Výmera lesov  
Graf 2.1.-1 Vývoj výmery lesných pozemkov a porastovej pôdy  
Zdroj: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR 2006-2013  
Tabuľka č. 2.1.-1 Výmera lesných pozemkov, výmera porastovej pôdy, výmera lesných pozemkov bez lesných  
porastov  
Rok  
Druh  
2005  
2006  
2007  
2008  
2009  
2010  
2011  
2012  
Výmera (ha)  
LP  
PP  
PB  
2 006 172 2 007 006 2 006 601 2 007 441 2 009 264 2 010 817 2 011 467 2 012 414  
1 931 645 1 932 049 1 932 942 1 933 591 1 937 685 1 938 904 1 940 108 1 940 300  
74 527  
74 957  
73 659  
73 850  
71 579  
71 913  
71 359  
72 114  
Zdroj: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR 2006-2013  
Vypracoval: NLC-LVÚ Zvolen  
LP – lesné pozemky  
PP – porastová pôda  
PB – lesné pozemky bez lesných porastov  
26  
2.2. Štruktúra lesov  
Graf 2.2.-1 Percentuálne zastúpenie najvýznamnejších drevín v lesoch Slovenska  
Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR 2006-2012  
SM-smrek obyčajný, BO-borovica lesná, JD-jedľa biela, SC-smrekovec opadavý, KS-kosodrevina, BK-buk lesný,  
DB-dub letný a dub zimný, HB-hrab obyčajný, CR-dub cerový  
Graf 2.2-2 Porovnanie skutočnej a normálnej (optimálnej) vekovej štruktúry lesov podľa vekových stupňov  
250000  
200000  
150000  
100000  
50000  
0
vekový stupeň  
Skutočná veková štruktúra lesov (ha)  
Normálna veková štruktúra lesov v (ha)  
27  
Tabuľka 2.2-1 Percentuálne zastúpenie najvýznamnejších drevín v lesoch  
Dreviny  
Rok  
SM  
BO  
6,9  
6,9  
7,0  
7,0  
7,1  
7,1  
7,2  
7,2  
JD  
4,0  
4,0  
4,0  
4,1  
4,0  
4,0  
4,0  
4,1  
SC  
2,4  
2,4  
2,4  
2,4  
2,4  
2,4  
2,4  
2,3  
KS ∑ ihl. BK  
DB  
HB  
5,9  
5,8  
5,8  
5,8  
5,8  
5,8  
5,7  
5,7  
CR ∑ list.  
%
2012  
2011  
2010  
2009  
2008  
2007  
2006  
2005  
24,9  
25,1  
25,3  
25,5  
25,7  
25,9  
26,1  
26,3  
1,1 39,3 32,2 10,6  
1,1 39,5 32,0 10,7  
1,1 39,8 31,8 10,7  
1,1 40,1 31,6 10,7  
1,1 40,3 31,4 10,8  
1,1 40,5 31,2 10,9  
1,1 40,8 31,2 10,9  
1,1 41,0 31,0 10,9  
2,5  
2,5  
2,5  
2,5  
2,5  
2,5  
2,5  
2,5  
60,7  
60,5  
60,2  
59,9  
59,7  
59,5  
59,2  
59,0  
Zdroj: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR 2006-2013  
Vypracoval: NLC-LVÚ Zvolen  
Vysvetlivky: SM – smrek obyčajný, SC – smrekovec opadavý, BO – borovica lesná, JD – jedľa biela, KS –  
kosodrevina, BK – buk lesný, DB – duby, HB – hrab obyčajný, CR – dub cerový  
Tabuľka 2.2.-2 Veková štruktúra lesov, skutočná a normálna (optimálna), podľa vekových stupňov  
Vekový stupeň  
Holina  
8607  
1.  
2.  
3.  
4.  
5.  
6.  
7.  
Skutočná  
štruktúra lesov (ha)  
veková  
162190 130471 159231 140274 130287 144217 196558  
Normálna veková  
štruktúra lesov  
(ha)  
v
15522 161045 161045 161045 161045 161045 161045 161045  
Vekový stupeň  
8.  
9.  
10.  
11.  
12.  
13.  
14.  
15.+  
Skutočná  
štruktúra lesov (ha)  
veková  
193290 175298 172448 127012  
72537  
42445  
26777  
58657  
Normálna veková  
štruktúra lesov  
(ha)  
v
161045 161045 155224 133881  
97014  
60149  
25223  
3881  
Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2013  
Vypracoval: NLC-LVÚ Zvolen  
Tabuľka 2.2-3 Plošný podiel jedno, dvoj a viac etážových porastov spolu a podľa kategórií lesov v roku 2012  
Troj- a viacetážové  
Výmera PP  
Jednoetážové porasty  
Dvojetážové porasty  
porasty  
Kategória lesov  
ha  
ha  
%
ha  
%
ha  
%
Hospodárske  
Ochranné  
Osobitného určenia  
Spolu  
1 371 295  
331 240  
237 765  
1 940 300  
1 069 461  
238 040  
183 392  
1 490 893  
78,0  
71,9  
77,1  
76,8  
264 757  
81 510  
45 096  
391 363  
19,3  
24,6  
19,0  
20,2  
37 077  
11 690  
9 277  
2,7  
3,5  
3,9  
3,0  
58 044  
Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2013  
Vypracoval: NLC-LVÚ Zvolen  
28  
2.3. Zásoba dreva a uhlíka v lesoch  
Tabuľka 2.3-1: Zásoba dreva v lesoch SR spolu, ihličnatá, listnatá  
spolu  
ihličnatá  
listnatá  
472 184 117  
213 317 190  
258 866 927  
100 %  
45,2 %  
54,8 %  
Zásoba dreva  
20121)  
(m3)  
Tabuľka 2.3-2: Vývoj celkovej zásoby dreva a zásoby dreva na hektár v lesoch Slovenska  
rok  
Zásoba1)  
2005  
438,9  
207,35  
231,55  
229  
2006  
443,8  
209,8  
234,0  
231  
2007  
445,9  
209,2  
236,7  
232  
2008  
452,1  
211,2  
240,9  
235*  
2009  
456,4  
211,5  
244,9  
237  
2010  
461,95  
212,16  
249,79  
239  
2011  
466,07  
211,93  
254,14  
241  
2012  
472,18  
213,31  
258,87  
244  
spolu  
Celkom  
(mil.  
ihličnatá  
listnatá  
priemer  
ihličnatá  
listnatá  
m3)  
Na 1 ha  
(m3)  
264  
204  
268  
206  
269  
207  
272*  
274  
276  
278  
281  
210*  
212  
215  
217  
221  
Zdroj: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2006-2013  
Poznámka:  
1) Uvádzajú sa zásoby dreva ako súčet platných LHP podľa stavu na začiatku ich platnosti; údaje nie sú  
aktualizované o bežný prírastok a vykonanú ťažbu dreva.  
* - opravené údaje roku 2008  
Tabuľka 2.3-3: Zásoba uhlíka v lesoch v živej biomase - podzemnej a nadzemnej, zásoba uhlíka v lesoch  
v odumretej biomase – mŕtve drevo, humus, zásoba uhlíka v lesoch v pôde  
Zásoba uhlíka v lesoch  
v živej biomase  
nadzemnej podzemnej  
v mŕtvej biomase  
mŕtve drevo humus  
mil. ton  
16,5  
v pôde  
Rok  
2012  
2011  
2010  
2005  
2000  
1990  
180,6  
178,3  
173,6  
166,3  
156,1  
133,9  
39,0  
38,5  
37,6  
36,1  
33,7  
28,8  
22,4  
270,5  
16,3  
15,3  
15,3  
14,5  
12,5  
22,4  
22,4  
20,4  
19,5  
16,7  
270,5  
270,5  
270,5  
270,5  
270,5  
Zdroj: Moravčík, M. et al. 2010: National Report on Quantitative Indicators for SLOVAKIA. Enquiry on State of  
Forests and Sustainable Forest Management in Europe 2011; National Data on PAN-EUROPEAN Indicators  
for Sustainable Forest Management (roky 1990 – 2010), vlastné zdroje NLC – LVÚ Zvolen (roky 2011 a 2012)  
29