DÔVODOVÁ SPRÁVANávrh zmeny zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky upravuje § 36 ods.1 a § 35 ods. 9.
Súčasné znenie § 36 ods. 1 znie: Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním.
Hlasovanie sa spravidla uskutoční bezprostredne po skončení alebo po uzavretí rozpravy, ak národná rada nerozhodne bez rozpravy inak.
V praxi je však vôbec nepoužitá tá časť, že hlasovanie nasleduje spravidla bezprostredne po skončení alebo uzavretí rozpravy, Národná rada sa prakticky vždy rozhodne bez rozpravy inak a to tak, že hlasovanie stanoví na 11 a 17-tu hodinu.
Už táto skutočnosť je dôvodom na zmenu rokovacieho poriadku, nakoľko je zavádzajúca formulácia, že Národná rada hlasuje spravidla bezprostredne po skončení alebo uzavretí rozpravy. Uvedené využívanie, resp. zneužívanie ustanovenia § 36 ods. 1 je dlhodobo tolerované.
Tolerované je z toho dôvodu, že poslancom umožňuje nezúčastňovať sa zasadnutia v pléne počas prerokovávania jednotlivých bodov programu, ale na presne určený čas sa dostavia len na samotné hlasovanie.
Historicky parlamenty vznikali ako miesto, na ktorom sa prijímajú hlasovaním rozhodnutia k zákonom a iným vážnym skutočnostiam dôležitých pre krajinu a to na základe predchádzajúcej diskusie a argumentácie. To, že v mnohých prípadoch ku návrhom zákonov a zmien k zákonom neprebieha diskusia a to aj z dôvodu, že vlastne nemá kto diskutovať, má vplyv na kvalitu a charakter jednotlivých zákonov.
Zároveň zneužívaním § 36 ods. 1 sa v praxi v mnohých prípadoch stávajú prípady, že na presne stanovený čas hlasovania sa v jednom čase hlasuje o takom množstve zákonov a pozmeňovacích návrhov, že poslanec prakticky nemá možnosť ich obsiahnuť, obzvlášť keď sa nezúčastňoval zasadnutia v pléne počas ich prejednávania a je odkázaný na dohodnuté signály pri výbere hlasovania.
Úlohou poslanca NR SR je oboznamovať sa s predkladanými zákonmi a to aj tak, že si vypočuje predkladateľa, spravodajcu a následnú diskusiu k predkladanému zákonu alebo novele zákona, prípadne sa do nej aktívne zapojí a na základe toho prijíma v zmysle Ústavy SR svoje rozhodnutie k danému zákonu alebo zmene zákona. Existuje predpoklad, že poslanec, ktorý nesplnil ani len tieto teoretické predpoklady na to, aby prijímal kvalifikované rozhodnutie, nemôže následne zodpovedne hlasovať.
Aktuálne znenie § 36 ods. 1 o možnosti rozhodnúť o hlasovaní inak je neudržateľné a má dokázateľne negatívny vplyv na charakter a kvalitu prijímaných zákonov pri ich prerokovávaní. Ustanovenie sa zneužíva na odklad hlasovania na konkrétnu hodinu, kde samotný dôvod je nedôstojný charakteru inštitúcie ako je Národná rada SR.