Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Voľby sú všeobecne uznávané ako základný nástroj demokracie. Voliči nimi ovplyvňujú politický, ekonomický a spoločenský vývoj štátu. Význam volieb je v ich podstate. Od nich sa odvodzuje nielen zloženie zastupiteľských zborov, ale i činnosť poslancov, od ktorých v konečnom dôsledku závisí, akými formami a metódami sa bude vyvíjať uplatňovanie práv a záujmov obyvateľov.

Voľby umožňujú utváranie takých reprezentatívnych orgánov štátu, ktoré odzrkadľujú rozloženie politických síl, smerov a záujmov. Voľbami sa v Slovenskej republike v období po roku 1989 prejavuje politický pluralizmus, súťaže registrovaných politických strán a politických hnutí. Z politologického hľadiska sú voľby veličinou, ktorá sa premieta do základných právnych úprav.

V Slovenskej republike je základným a principiálnym predpisom, z ktorého treba vychádzať Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Tento právny dokument je zárukou pre realizáciu politických práv v praxi. Volebné právo je jedným zo základných politických práv zaručujúcim ústavnou cestou účasť občana na správe vecí verejných. Toto politické právo upravené v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky priznáva oprávnenie v oblasti volieb nielen občanom, ale aj cudzincom a to v závislosti na tom, o aký druh volieb ide. Citovaný článok ústavy zároveň upravuje základné atribúty volebného práva, ako sú tajnosť, priamosť, rovnosť a všeobecnosť.

Spomínané politické práva vo veciach volieb sú v súčasnosti upravené vo viacerých zákonoch. Niektoré z nich boli prijaté pred účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky, niektoré v súvislosti s účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom Slovenskej republiky a jej orgánov.

Sústavu zákonov upravujúcich výkon volebného práva tvorí šesť zákonov, a to zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky a o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákon o spôsobe vykonania referenda. Najstaršia z týchto úprav pochádza z roku 1990, najmladšia z roku 2004. Existujúce volebné zákony boli z hľadiska praxe a zmien v právnom poriadku Slovenskej republiky mnohokrát novelizované. Rovnaké inštitúty sú v týchto zákonoch rozdielne, inak právne vyjadrované a rôzneho obsahu, a to

100

v závislosti na tom, v akom časovom období a v súvislosti s ktorými voľbami bol zákon upravovaný. Zásadné zmeny týkajúce sa volebných systémov či volebných obvodov však počas účinnosti týchto predpisov vykonané neboli. Uvedené skutočnosti viedli v ostatných rokoch politickú, odbornú ale i laickú verejnosť k diskusii o potrebe vypracovania novej legislatívy v oblasti volebného práva s cieľom vytvoriť jediný zákon upravujúci všetky druhy volieb. Široká diskusia sa viedla o zjednocovaní volebných inštitútov týkajúcich sa najmä vytvárania volebných orgánov, vedenia volebnej kampane a jej obmedzení, postupu volebných komisií, postupu voličov pri samotnom akte voľby, vo veciach zamedzenia manipuláciám s výsledkami volieb, transparentnosti financovania volebných kampaní a to aj v súvislosti s odporúčaniami Výboru GRECO Rady Európy.

Na rozdielny prístup zákonodarcu pri úprave volebných inštitútov, terminologickú nejednotnosť, rozdielnosť postupov, ako aj na potrebu záruk zákonnosti a demokratických princípov pri výkone volebného práva poukazovali aj mimovládne organizácie, ktorých predmetom činnosti je dodržiavanie ľudských práv, politických práv a presadzovanie vysokých štandardov ústavných záruk vo volebnom práve. Z ich poznatkov rezonovala takisto potreba novej zákonnej úpravy a formu jedného volebného zákona podporujú.

Nová zákonná úprava o voľbách je založená aj na doteraz v praxi osvedčených princípoch a postupoch, ktorými sa riadili a vykonávali voľby, ako aj na poznatkoch a názoroch politických subjektov, ktoré významnou mierou ovplyvňujú spoločenské dianie v štáte. Hoci teória i prax poznajú mnohé volebné systémy a ich variácie, nezaznela v rámci diskusií ani zo strany verejnosti potreba meniť doterajšie systémy pre jednotlivé druhy volieb. Preto si ani navrhovaný zákon nekladie ambície túto časť právneho poriadku meniť.

Predkladaný návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva systémovo tvoria viaceré časti. V prvej všeobecnej sú sústredené všeobecné pravidlá a ustanovenia spoločné pre všetky druhy volieb. Týkajú sa najmä volebných orgánov, zásad volebného práva, volebných obvodov a volebných okrskov, zoznamu voličov, postupu pri hlasovaní, postupu a prítomnosti vo volebnej miestnosti, zisťovania výsledkov volieb, materiálnych a personálnych podmienok zabezpečenia volieb a sankcií za porušenie tohto zákona. V legislatíve Slovenskej republiky ide o nový inštitút. Sankcie za porušenie zákona majú najmä zabezpečiť prevenciu a až následne represiu.

Ostatné sankcie majú viac menej administratívny charakter s cieľom spresniť zoznamy voličov, zabezpečiť bezporuchovú prípravu organizácie volieb a ich vykonanie. V druhej až ôsmej časti sú ustanovenia upravujúce pravidlá pre jednotlivé druhy volieb, hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a pre referendum.

101

Novo sa umožňuje hlasovanie v referende aj prostredníctvom pošty. Rozširujú sa tak formy hlasovania v záujme zvýšenia účasti občanov na hlasovaní. Posledná deviata časť obsahuje spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia. Pokiaľ ide o kreovanie komisií, navrhuje sa, aby tak ako doteraz išlo o kolegiátne orgány, ktorých členov budú delegovať kandidujúce subjekty. Členovia týchto orgánov nebudú pri výkone svojej funkcie podriadení žiadnemu politickému ani štátnemu orgánu. Budú rozhodovať o všetkých zásadných veciach týkajúcich sa priebehu volieb, kontroly nad plnením povinnosti vyplývajúcich zo zákona. Tento spôsob kreovania volebných orgánov zodpovedá tradíciám.

Nový zákon už naďalej nebude upravovať problematiku volebnej kampane. Vo veciach transparentnosti volebnej kampane, zabezpečenia rovnakých podmienok pre kandidujúce subjekty, ale i právo verejnosti i štátu na informácie kto a akým spôsobom podporuje kandidátov bude existovať samostatná zákonná úprava.

Súčasťou návrhu je aj novela Občianskeho súdneho poriadku. Ide o nevyhnutné úpravy, ktoré vyvolal volebný zákon v súvislosti s konaním pred súdmi vo veciach zoznamov voličov a kandidátnych listín.

Návrh zákona sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zjednotiť základné inštitúty volebných predpisov a zaviesť jednotnú terminológiu, aby fungovali rovnako pri všetkých druhoch volieb.

Navrhovaná zákonná úprava bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je tiež v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných smerníc Európskej únie.

102

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím, uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?

A.5. Stanovisko gestorov

103

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2013

2014

2015

2016

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

- vplyv na územnú samosprávu

Výdavky verejnej správy celkom

-219 232

-1 105 232

v tom:

Voľby do VÚC (2013)

Voľby do orgánov samosprávy obcí (2014)

Voľby do Európskeho parlamentu (2014)

-145 784

Voľba prezidenta SR (2014)

-73 448

Voľby do NRSR (2016)

-1 105 232

Referendum

z toho:

Ministerstvo vnútra SR

- vplyv na ŠR

-219 232

-1 105 232

- vplyv na územnú samosprávu

Celková zamestnanosť

- z toho vplyv na ŠR

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Financovanie

2013

2014

2015

2016

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

-219 232

-1 105 232

z toho vplyv na ŠR

-219 232

-1 105 232

financovanie zabezpečené v rozpočte

ostatné zdroje financovania

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

-219 232

-1 105 232

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákonač. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

104

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Materiál sa zaoberá zjednotením osobitných zákonov upravujúcich problematiku volieb a referenda do jednej právnej úpravy. Výdavky spojené s voľbami sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy a konanie volieb sú rozpočtované v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako účelové finančné prostriedky.

Zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, pričom okrskovú volebnú komisiu tvoria zástupcovia politickej strany alebo koalície, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná a v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získala aspoň tri percentá platných hlasov, zavádza elektronické zasielanie zápisníc okresných volebných komisií a zasielanie zoznamov kandidátov uvedených na kandidátnych listinách na jednu domácnosť.

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Odhadované objemy

Objem aktivít

2013

2014

2015

2016

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predložený návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje počet členov okrskových volebných komisií. Podľa doterajšej právnej úpravy členstvo v okrskovej volebnej komisii vzniká delegovaním člena kandidujúcim politickým subjektom, čiže počet členov nie je zákonom určený. Úpravou spôsobu kreovania okrskovej volebnej komisie sa určuje maximálny možný počet členov okrskovej volebnej komisie na 8, čo pri počte 69 283 členov okrskových volebných komisií pri voľbách do Národnej rady SR v roku 2012 predstavuje zníženie o 21 635 členov. Tato skutočnosť má vplyv na zníženie výdavkov na odmeny za výkon funkcie člena okrskovej volebnej komisie.

105

Za účasť v okrskových volebných komisiách týmto členom prináleží odmena. Výšku odmeny zákon nevymedzuje konkrétnou sumou, uvádza spôsob ustanovenia jej výšky. Na deň konania volieb sa výška odmeny pohybuje od 38-43 eur. Pri výpočte úspory sa berie do úvahy priemerná výška odmeny, a to 40 eur na deň konania volieb, čo predstavuje absolútnu úsporu vo výške 865 400 Eur v prepočte na 21 635 členov.

V osobitných zákonoch upravujúcich problematiku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu sa zoznam kandidátov uvedených na zaregistrovaných kandidátnych listinách zasiela každému oprávnenému voličovi. Navrhovanou úpravou sa navrhuje zasielanie zoznamov kandidátov do domácností, čo pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky predstavuje úsporu vo výške 166 384 eur a voľbách do Európskeho parlamentu výšku 72 336 eur. Pri výpočte úspory za zasielanie zoznamov kandidátov sa vychádzalo z jednotkovej ceny kancelárskeho papiera a skutočného počtu obývaných domov a bytov zverejnenej Štatistickým úradom SR k roku 2011.

Zavedením elektronického zasielania zápisníc okresných volebných komisií sa vypúšťa potreba ochrany príslušníkmi Policajného zboru pri prevoze zápisníc okresných volebných komisií o výsledkoch volieb do Ústrednej volebnej komisie a s tým súvisiacich príplatkových náležitostí vo výške 55 534 eur a odvodov do poistných fondov vo výške 17 914 eur.

106

Porovnanie návrhu rozpočtu - voľby do NR SR s predpokladom čerpania

Návrh rozpočtu pre rok 2016

predpoklad čerpania

úspora

voľby NR SR

8 963 870

7 858 638

1 105 232

610

813 097

757 563

55 534

620

284 179

266 265

17 914

630

2 636 404

2 470 020

166 384

640

5 230 190

4 364 790

865 400

700

Porovnanie návrhu rozpočtu - voľby do EP s predpokladom čerpania

Návrh rozpočtu pre rok 2014

Predpoklad čerpania

úspora

voľby do EP

7 691 194

7 545 410

145 784

610

1 183 918

1 128 384

55 534

620

413 776

395 862

17 914

630

1 950 890

1 878 554

72 336

640

4 142 610

700

Porovnanie návrhu rozpočtu - voľba prezidenta SR s predpokladom čerpania

Návrh rozpočtu pre rok 2014

Predpoklad čerpania

úspora

voľba prezidenta

9 741 129

9 667 681

73 448

610

1 686 223

1 630 689

55 534

620

589 334

571 420

17 914

630

2 331 222

640

5 134 350

700

107

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2013

2014

2015

2016

poznámka

Bežné výdavky (600)

-219 232

-1 105 232

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-111 068

-55 534

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-35 828

-17 914

Tovary a služby (630)2

-72 336

-166 384

Bežné transfery (640)2

-865 400

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

z toho výdavky na ŠR

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Kapitálové výdavky (700)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

108

Tabuľka č. 6

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2013

2014

2015

2016

poznámka

Počet zamestnancov celkom*

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

109

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Poskytovanou službou sa nahrádza osobné doručovanie zápisníc okresných volebných komisií. Úroveň poskytovania elektronických služieb prebieha priamo medzi okresnými volebnými komisiami a Ústrednou volebnou komisiou formou elektronického zasielania snímky podpísanej zápisnice o výsledku volieb.

Okrem toho sa nahrádza sa písomné vyhotovovanie zápisnice elektronickou formou a doručovanie elektronicky. Eliminuje sa pritom chybovosť v zápisniciach a zvyšuje sa rýchlosť zisťovania výsledkov.

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Zasielanie snímku podpísanej zápisnice o výsledku volieb zabezpečuje zachovanie presného významu vymieňaných údajov.

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

Nie

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

Nie

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

Nie

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Nie

110

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Nie

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Nie

111

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:vláda SR

2. Názov návrhu právneho predpisu:Návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je/nie je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom v čl. 20, 22 ZFEÚ v spojitosti so zásadou nediskriminácie na základe štátneho občianstva

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty,

2.nelegislatívne akty,

Smernica Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/109/ES, pokiaľ ide o niektoré podrobnosti uplatňovania práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú.v.EÚ L26, 26.1.2013, s.27-29)

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009),

Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.01, s.12-18)

Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.1, s. 7-11)

b)je/nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C- 145/04 Španielske kráľovstvo

verzus Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo dňa 12. 9. 2006, I-07917 [2006]

Rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-300/04 Eman a Sevinger proti College van burgemeester en wethouders van Den Haag zo dňa z 12. 9. 2006, I- 08055 [2006]

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia – povinnosť prebrať smernicu 2013/1/EU do 28. januára 2014

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych

112

predpisov - podľa uznesenia č. 155/2013 bod B.3 povinnosť predložiť do vlády návrh právneho predpisu preberajúceho smernicu 2013/1/EU do 25. septembra 2013

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – začaté konanie v systéme EU – Pilot 1627/10/JUST – vo veci nesprávnej transpozície smernice 93/109/ES

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:Úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc Európskej únie a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie):MV SR

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1:

Predmetom úpravy tohto zákona sú podmienky výkonu volebného práva a organizácia všetkých druhov volieb a referenda v Slovenskej republike.

K § 2:

Ustanovujú sa zásady výkonu volebného práva, ktoré sú v súlade ústavnými zásadami volebného práva zakotvenými v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.

K § 3:

Volebné právo sa priznáva každej fyzickej osobe, ktorá najneskôr v deň konania volieb dovŕšila 18 rokov veku. Táto podmienka je spoločná pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Ďalšie podmienky práva voliť v závislosti od druhu volieb ustanovuje zákon v osobitných častiach.

K § 4:

Podmienky obmedzenia volebného práva upravuje navrhovaný zákon v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava výslovne upravuje ako prekážku aktívneho volebného práva pre všetky druhy volieb len obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.

K § 5:

Ustanovenie odkazuje na osobitnú časť zákona, v ktorej sú upravené podmienky pasívneho volebného práva pre jednotlivé druhy volieb. Pre všetky druhy volieb nie je spoločná žiadna podmienka pasívneho volebného práva, a to najmä z dôvodu, že tieto sú rozdielne pre každý

113

druh volieb, ako aj z dôvodu, že volebný kódex upravuje aj podmienky výkonu referenda a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, kde uplatnenie pasívneho volebného práva neprichádza vôbec do úvahy.

K § 6:

Z dôvodov uvedených v odôvodnení k § 4 sa obdobne ustanovuje prekážka práva byť volený. Oproti doterajšej úprave sa ako obmedzenie pasívneho volebného práva ponecháva len výkon trestu odňatia slobody. Táto prekážka je spoločná pre všetky druhy volieb.

K § 7:

Volebné obvody pre jednotlivé druhy volieb ustanovuje návrh v osobitných častiach.

K § 8:

Úprava utvárania volebných okrskov je rovnaká pri všetkých druhoch volieb v Slovenskej republike. Riešenie zodpovedá požiadavke, aby sa volebný akt priblížil voličovi a zodpovedá požiadavke plynulého priebehu hlasovania. Aj keď sa navrhuje, aby volebný okrsok zahŕňal spravidla 1000 voličov, nie je vylúčené prekročiť tento počet v odôvodnených prípadoch (napríklad, aby sa neutvárali okrsky s veľmi malým počtom voličov). Zároveň toto ustanovenie rieši aj spôsob označovania volebných okrskov.

K § 9:

Pôsobnosť pri zostavovaní a vedení stáleho zoznamu voličov sa zveruje obciam. Ide o nepretržitú evidenciu voličov. Obec je povinná priebežne zisťovať skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť zmeny v stálom zozname voličov a tieto zmeny aj vykonávať. Štátnym orgánom je uložená povinnosť oznamovať obciam skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny v zozname voličov. V návrhu sa presne ustanovuje, aké údaje má stály zoznam voličov obsahovať, ako aj prípady, kedy je potrebné voliča do zoznamu zapísať, resp. vyčiarknuť, alebo vykonať zmenu na základe iných zákonom ustanovených skutočností.

Oproti doterajšej právnej úprave, v stálom zozname voličov sa vedú údaje aj o cudzincoch majúcich trvalý pobyt na území obce. Táto zmena má význam pri zostavovaní zoznamov voličov pre voľby, v ktorých sa priznáva aktívne volebné právo cudzincom.

K § 10:

Inštitút námietkového konania k stálemu zoznamu voličov slúži voličovi na overenie, či je v zozname zapísaná, resp. či sú údaje o nej úplné a pravdivé. Obec v úradných hodinách umožňuje nahliadnuť do stáleho zoznamu voličov. Ak obec žiadosti voliča o zmenu alebo doplnenie údajov v stálom zozname nevyhovie, má právo sa takáto osoba obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení stáleho zoznamu voličov. Konanie upravujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

K § 11:

Zoznam voličov pre jednotlivé volebné okrsky vyhotovuje obec zo stáleho zoznamu voličov a odovzdáva ho okrskovej volebnej komisii najneskôr hodinu pred začatím hlasovania. Ukladá sa povinnosť členom okrskových volebných komisií zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch voličov, ktoré spracúvajú. Táto povinnosť zachovávať mlčanlivosť vyplýva všetkým spracovateľom osobných údajov občanov z ustanovení zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

114

K § 12:

Ustanovenie je organizačného charakteru. Vymenúva orgány, ktoré sa musia zriadiť na základe zákona na riadenie a vykonanie volieb. Keďže okrem volebných komisií, ktoré priamo vykonávajú úkony pri volebnom akte, zisťovaní a vyhlasovaní výsledkov volieb je nevyhnutné zabezpečiť množstvo ďalších úkonov organizačného, materiálneho, personálneho a iného charakteru, pôsobia vo voľbách aj ďalšie orgány, ktoré plnia tieto úlohy. V odseku 4 sa vymenúvajú tieto štátne orgány a subjekty územnej samosprávy. Ide predovšetkým o ministerstvo vnútra, ktoré je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy pre organizáciu volieb, Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý podľa zákona o štátnej štatistike zabezpečuje organizačné, personálne a technické vybavenie na spracovanie výsledkov volieb a referenda, okresné úrady, ktoré zabezpečujú úlohy vo vzťahu k volebným komisiám a obciam, samosprávne kraje a obce, ktoré plnia úlohy podľa tohto zákona pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov a pri voľbách do orgánov samosprávy obcí.

Ministerstvu vnútra sa explicitne ukladá vytvoriť podmienky na plnenie úloh ústrednej volebnej komisie a na tento účel utvoriť odborný a administratívny útvar. Obdobne sa ukladajú úlohy štatistickému úradu pre súčinnosť pri spracúvaní výsledkov volieb volebnými komisiami.

K § 13:

Taxatívne sa ustanovuje, kto nemôže byť členom volebnej komisie. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, aby zákonom vymedzený funkcionári nemali vplyv a možnosť zasahovať do riadenia volebného procesu. Rozsah vymedzených funkcií je odvodený od funkcií, ktoré sú volené vo voľbách.

K § 14:

Ide o ustanovenia, ktoré sú spoločné pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Upravuje sa členstvo volebnej komisie, spôsob zloženia sľubu členov volebnej komisie, spôsob jej rokovania, určenie predsedu a podpredsedu a utvorenie jej odborného sumarizačného útvaru. Spôsob kreácie volebných komisií a delegovanie zástupcov do týchto komisií upravujú osobitné časti zákona rôzne pre jednotlivé druhy volieb.

Členom volebnej komisie môže byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku.

Ustanovuje sa minimálny počet členov volebnej komisie. Tento počet zodpovedá potrebám činnosti komisie pri výkone jej pôsobnosti, hlasovaní, ako aj zabezpečovaní hlasovania do prenosnej volebnej schránky, pokiaľ ide o okrskové volebné komisie.

Navrhuje sa vylúčiť sprístupňovanie informácií o hlasovaní jednotlivých členov volebných komisií zo sprístupňovania informácií podľa č. 211/2000 Z. z. Rozhodnutia volebných komisií majú povahu individuálnych rozhodnutí, ktoré sú v mnohých prípadoch preskúmateľné súdom. Zverejnenie informácie o tom, ktorý člen ako hlasoval by mohlo mať aj negatívny vplyv na konanie fyzických a právnických osôb, ako aj vplyv na konanie člena komisie pri rozhodovaní.

K § 15:

Zapisovateľ volebnej komisie plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie, zúčastňuje sa na jej rokovaní bez práva hlasovať, zákon mu priznáva len poradný hlas. Na rozdiel od doterajších právnych úprav na úseku volieb, zákon jednoznačne ustanovuje, že zapisovateľom volebnej komisie môže byť len taká osoba, ktorá je zamestnancom orgánu zabezpečujúceho činnosť tejto volebnej komisie.

115

Do kompetencie zapisovateľa volebnej komisie sa zveruje riadenie žrebovania predsedu a podpredsedu komisie, ktoré sa vykoná na prvom zasadnutí komisie. Zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce.

Zloženie sľubu je podmienkou toho aby zapisovateľ mohol vykonávať funkciu podľa tohto zákona.

K § 16:

Taxatívne sa uvádzajú náležitosti rozhodnutia o vyhlásení volieb, ktoré sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Voľby sa budú konať v jeden deň, s určeným časom od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny, s právom starostu obce určiť začiatok hlasovania na skoršiu hodinu.

K § 17:

V záujme všeobecnej informovanosti sa ukladá obciam povinnosť informovať o podmienkach práva voliť a práva byť volený. Miestom, na ktorom povinne zverejnení informáciu každá obec bude úradná tabuľa obce, určená podľa osobitných predpisov na zverejňovanie všeobecne záväzných nariadení obce a ďalších aktov vydávaných obcou a jej orgánmi. Na internetovej stránke zverejnia informáciu len obce, ktoré internetovú stránku majú zriadenú.

V súlade s článkom 12 Smernice 93/109/ES ustanovuje sa v odseku 2 obci povinnosť informovať o podmienkach a podrobných pravidlách práva voliť a práva byť volený do Európskeho parlamentu osobitne občanov iných členských štátov Európskej únie s trvalým pobytom na území obce. Informácia sa zasiela spôsobom ako oznámenie podľa odseku 2, teda v písomnej forme a voličom do domácnosti.

Oznámenie o čase a mieste konania volieb, ktoré obec zasiela do každej domácnosti pri všetkých druhoch volieb musí obsahovať všetky nevyhnutné údaje, ktoré neuvádza rozhodnutie o vyhlásení volieb. V informačných materiáloch sa tieto údaje budú uvádzať aj v jazyku národnostných menšín v obciach, ktoré sú v zozname podľa osobitného predpisu, a v ktorých príslušníci národnostných menšín tvoria významnú časť obyvateľstva.

K § 18:

Podrobne sa upravujú náležitosti vybavenia volebnej miestnosti, ustanovuje sa povinnosť obci určiť osobitné priestory na úpravu hlasovacích lístkov tak, aby bola zabezpečená tajnosť hlasovania. Určenie dostatočného počtu týchto priestorov s prihliadnutím na počet voličov, by malo zabezpečiť plynulý priebeh hlasovania. Novo sa upravuje odkladanie nepoužitých a nesprávne upravených hlasovacích lístkov do osobitnej schránky. Podľa návrhu musí byť zapečatená, aby sa znemožnila manipulácia. Ide o opatrenie zohľadňujúce predchádzajúce medializácie tzv. „kupovania“ hlasovacích lístkov a tým ovplyvňovania voličov.

K § 19:

Ustanovuje sa povinnosť predsedu okrskovej volebnej komisie vyhlásiť hlasovanie za začaté až po vykonaní kontroly vybavenia volebnej miestnosti a po odstránení zistených nedostatkov.

K § 20:

Ustanovuje sa činnosť voliča vo volebnej miestnosti a činnosť členov okrskovej volebnej komisie, ktorí zabezpečujú realizáciu volebného práva, t.j. vykonanie volebného aktu. Oproti doterajším volebným pravidlám zavádza sa povinnosť voliča vlastnoručným podpisom v zozname voličov potvrdiť prevzatie hlasovacích lístkov a obálky a postup ak volič tak

116

urobiť nemôže. Osobitne je upravený postup pre osoby, ktoré nie sú spôsobilé samé vyznačiť svoju voľbu na hlasovacom lístku a postup pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky.

Voličovi sa ukladá povinnosť odložiť nepoužité hlasovacie lístky do určenej schránky.

Zákon osobitne rieši spôsob hlasovania v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody racionálnym spôsobom, keďže väznené osoby často nemajú preukaz totožnosti, navrhuje sa, aby ich totožnosť bolo možné preukázať aj svedectvom príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

K § 21:

Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie v prípadoch, keď nie je možno začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho ukončiť. O posunutí začiatku hlasovania alebo o predĺžení času hlasovania upovedomí okrsková volebná komisia voličov spôsobom v mieste obvyklým a tieto skutočnosti poznamená v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania.

K § 22:

Ustanovuje sa, zodpovednosť predsedu okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti jej podpredsedu, za poriadok vo volebnej miestnosti a záväznosť jeho pokynov na zachovanie poriadku pre všetkých, ktorí sú prítomní vo volebnej miestnosti .

K § 23:

Vymedzuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť prítomné vo volebnej miestnosti počas hlasovania a pri sčítaní hlasov. Súčasne sa ukladá povinnosť obci vymedziť vo volebnej miestnosti osobitný priestor pre zástupcov nezávislých kandidátov, ktorí prejavia záujem o sledovanie priebehu hlasovania a sčítania hlasov.

K § 24:

Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania majú možnosť hlasovať už len tí voliči, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Okrsková volebná komisia takýmto voličom nemôže odoprieť možnosť výkonu ich volebného práva.

K § 25:

Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie po skončení hlasovania a spôsob posudzovania platnosti hlasovacích lístkov a obálok. O platnosti hlasovacieho lístka a obálky rozhoduje okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

K § 26, § 28 a § 29:

Ukladá sa volebným komisiám povinnosť vyhotoviť dvoch rovnopisoch zápisnicu v , ktorú podpisujú členovia volebnej komisie. Nepodpísanie zápisnice členom volebnej komisie nemá vplyv na jej platnosť. Náležitosti jednotlivých zápisníc ustanovuje zákon v osobitných častiach.

Postupné budovanie informatizácie spoločnosti si vyžaduje zavádzanie nových postupov aj v oblasti volebného práva. Všeobecný záujem na správnom a rýchlom spracovaní výsledkov volieb vyúsťuje do úpravy spracovania a doručovania zápisnice okrskovej volebnej komisie elektronicky. V ustanovení sa tento postup konkretizuje a špecifikuje. Takýto spôsob si vynucuje aj zavedenie opatrení na zachovanie bezpečnosti prenášaných informácií a ich verifikáciu komisiou.

117

K § 27:

Výsledky hlasovania vo volebnom okrsku vyhlasuje predseda okrskovej volebnej komisie po vyhotovení oboch rovnopisov zápisnice a ich podpísaní. Volebné dokumenty odovzdáva okrsková volebná komisia do úschovy obce.

K § 30:

Ustanovujú sa subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť pre činnosť volebných komisií materiálne prostriedky a osoby na organizačnú prípravu a vykonanie volieb.

K § 31:

Vo voľbách budú plniť jednotlivé úlohy predovšetkým orgány verejnej moci (čl. 26ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré budú povinné spolupracovať v záujme riadnej prípravy a priebehu volieb.

K § 32:

Ustanovujú sa podmienky pre nerušený výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie najmä v oblasti pracovno-právnych vzťahov. Člen a zapisovateľ volebnej komisie má z titulu výkonu funkcie nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy alebo platu v sume jeho priemerného zárobku, prípadne ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou.

Zamestnávateľ, ktorý vyplatil náhradu mzdy alebo platu má nárok, aby mu bola vyplatená suma uhradená.

K § 33:

Voľby vo všeobecnosti sú celospoločenskou udalosťou. Preto výdavky spojené s ich prípravou a konaním sú hradené zo štátneho rozpočtu. Zo štátneho rozpočtu sa neuhrádzajú výdavky spojené s vedením volebnej kampane.

K § 34:

Všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa bude v plnej miere vzťahovať na konanie o správnych deliktoch a pokutách podľa § 40 a § 41 zákona, na rozhodovanie volebných orgánov v ostatných veciach sa tento zákon vzťahovať nebude.

Reaguje sa na nutnosť riešiť situáciu, v ktorej si obce nesplnia úlohy potrebné, podľa tohto zákona, na prípravu a vykonanie volieb. Ustanovuje sa povinnosť prednostu okresného úradu tieto úlohy zabezpečiť bezodkladne.

K § 35:

Ustanovujú sa podmienky na odovzdanie a úschovu volebných dokumentov príslušným subjektom s tým, že dňom prevzatia týchto dokumentov sa stávajú súčasťou ich registratúry. Pokiaľ ide o sprístupňovanie volebných dokumentov, sprístupňovaniu podľa zákona o slobode informácií bude podliehať len zápisnica o výsledku volieb. Ostatné dokumenty možno sprístupniť len súdom a orgánom činným v trestnom konaní.

K § 36 a § 37:

Navrhuje sa zakotviť skutkové podstaty priestupkov, ktoré doterajšie zákony neobsahovali. Skutkové podstaty sú formulované podľa skúseností volebných orgánov

118

týkajúcich sa poriadku vo volebnej miestnosti, nakladania s nepoužitými hlasovacími lístkami, neuvedením potrebných údajov a naopak uvedením nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení.

Priestupky budú prejednávať okresné úrady a na konanie o nich je ustanovený postup osobitným zákonom o priestupkoch.

K § 38:

Právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené v prvej časti zákona.

K § 39:

Pasívne volebné právo sa odvodzuje od aktívneho volebného práva s tým, že veková hranica je 21 rokov a na rozdiel od aktívneho volebného práva je viazané na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Úprava vychádza z ustanovenia čl. 74 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 40:

Zakotvuje sa, že pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky tvorí územie Slovenskej republiky jeden volebný obvod.

K § 41:

Ustanovujú sa náležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o voľbu poštou. Osobitný zoznam voličov vedie ministerstvo vnútra.

K § 42:

Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom voliť hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 43:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona.

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do ústrednej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 44:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je nielen zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie

119

najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Navrhovaný systém kreácie komisie zabezpečí dostatočný počet členov, pričom sa zohľadňuje aj určitý prvok šetrenia finančných prostriedkov na volebné komisie.

Pre zabezpečenie funkčnosti okresnej volebnej komisie sa ukladá prednostovi okresného úradu povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 45:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 46:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona. Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 47:

Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície zapisovateľovi ústrednej volebnej komisie. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 17 000 eur. Ustanovujú sa zároveň aj podmienky, za ktorých možno politickému subjektu vrátiť volebnú kauciu. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 48:

Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín a prípady, kedy ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidáta z kandidátnej listiny.

K § 49:

Rieši sa spôsob registrácie kandidátnych listín ústrednou volebnou komisiou. Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutiu odmietnutí registrácie kandidátnej listiny sa zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Ukladá sa obci povinnosť zaslať zoznam zaregistrovaných kandidátov do každej domácnosti. Na webovom sídle ministerstva vnútra bude uverejnený zoznam zaregistrovaných kandidátov na účely informovanosti voličov, ktorí požiadajú o voľbu poštou.

K § 50:

Osobitnou úpravou číslovania kandidátnych listín politických strán, politických hnutí a koalícií sa zabezpečuje ich transparentnosť a prehľadnosť pre voliča.

120

K § 51:

S kandidatúrou disponuje kandidát a politická strana, politické hnutie alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce. Zároveň sa ustanovuje postup a náležitosti odvolania a vzdania sa kandidáta, pričom sa vychádza zo skúseností a poznatkov volebných orgánov a doteraz riešených problémov.

K § 52:

Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Vydávanie hlasovacích lístkov priamo vo volebnej miestnosti je bežnou praxou pri voľbách v mnohých iných vyspelých demokratických štátoch.

Prvotnú informáciu o kandidátoch získajú voliči zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý im bol v zákonom ustanovenej lehote doručený do domácnosti.

K § 53:

Vyhlásenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné

K § 54:

Zákon umožňuje dva spôsoby voľby - voľby na území Slovenskej republiky a voľby mimo jej územia - prostredníctvom pošty. Zároveň ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu voliť poštou.

K § 55:

Ustanovuje sa presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby a zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu alebo rozhodnutia súdu, v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu.

K § 56:

Ustanovuje sa spôsob voľby poštou, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú povinnosti ministerstva vnútra voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami, zisťovaní výsledkov hlasovania poštou a náležitosti zápisnice o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K § 57:

Ustanovuje sa spôsob vykonania voľby poštou osobami, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú povinnosti obce voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup obce a okrskovej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami.

121

K § 58:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov odovzdaných pre politické strany a koalície a prednostných hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.

K § 59:

Taxatívne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Upravuje sa postup pre prípad, ak volič odovzdal prednostné hlasy viac ako štyrom kandidátom.

K § 60:

Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.

K § 61:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 62:

Upravujú sa náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.

K § 63:

Ustanovujú sa podmienky pre postup do ďalšieho zisťovania volebných výsledkov. Základnou podmienkou je, aby politická strana alebo politické hnutie získali najmenej päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Koalícia musí získať sedem, resp. desať percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v závislosti od počtu politických subjektov tvoriacich koalíciu.

K § 64:

Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie, ak zistí, že podmienky stanovené na postup do ďalšieho zisťovania volebných výsledkov nesplnil žiadny kandidujúci politický subjekt.

K § 65:

122

Ustanovuje sa presný postup prideľovania mandátov kandidátom v rámci jednotlivých politických strán, politických hnutí a koalícií aj v prípade, keď voliči využili právo prednostného hlasovania.

K § 66:

Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej sú uvádzané mená kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov. Oproti platnej právnej sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených žien a zvolených mužov. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií.

Povinnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 2 súvisí s úhradou príspevku za získané hlasy podľa zákona o politických stranách. .

K § 67:

Na odovzdanie osvedčenia o zvolení za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je legitimovaná ústredná volebná komisia ako orgánom, ktorý riadi voľby a zisťuje konečné výsledky volieb.

K § 68:

Upravuje sa nastupovanie náhradníkov politickej strany, politického hnutia alebo koalície na uprázdnený mandát, a to v závislosti od poradia na kandidátnej listine, alebo od počtu prednostných hlasov získaných od voličov. Nastúpenie náhradníka vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 15 dní po dni, v ktorom sa mandát poslanca uprázdnil, alebo keď sa mandát poslanca neuplatňuje.

K § 69:

Pri vymedzení aktívneho volebného práva návrh vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu a zo Smernice 93/109/ES Rady Európskeho spoločenstva. Okrem občanov Slovenskej republiky je právo voliť priznané aj občanom iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú povolený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a spĺňajú ustanovenú vekovú hranicu. Právo voliť do Európskeho parlamentu nemajú občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí boli vo svojom domovskom štáte pozbavení práva voliť. Voliť do Európskeho parlamentu možno len v jednom členskom štáte Európskej únie.

K § 70:

Pre voľby do Európskeho parlamentu pasívne volebné právo tak u občana Slovenskej republiky ako aj občana iného členského štátu predpokladá splnenie dvoch základných podmienok . Vek 21 rokov, ktorý musí kandidát dosiahnuť najneskôr v deň konania volieb a trvalý pobytu na území Slovenskej republiky. Občan iného členského štátu musí popri veku a trvalom pobyte na území Slovenskej republiky spĺňať ešte ďalšiu podmienku, nesmie byť v členskom štáte únie, ktorého je štátnym občanom pozbavený práva byť volený.. V oboch prípadoch nesmú mať kandidáti prekážky práva byť volený podľa § 6 zákona. Dĺžka volebného obdobia poslancov Európskeho parlamentu je ustanovená v čl. 3 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu.

K § 71:

Zakotvuje sa, že pre voľby do Európskeho parlamentu tvorí územie Slovenskej republiky jeden volebný obvod.

123

K § 72:

Ustanovenie o zapísaní voliča - občana iného členského štátu do zoznamu voličov na území Slovenskej republiky sa oproti doterajšiemu zákonu precizuje taxatívnym výpočtom údajov, ktoré sú obsahom žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov a vyhlásenia, ktoré pripája občan iného členského štátu k žiadosti. Údaje uvedené v žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov a vo vyhlásení sa stávajú obsahom informácie, ktorú Slovenská republika, v súlade s článkom 13 Smernice 93/109/ES poskytuje ako členský štát pobytu členskému štátu, ktorého je volič štátnym občanom.

Včasným poskytnutím informácie zo strany Slovenskej republiky resp. zo strany iného členského štátu sa má zabrániť tomu istému voličovi v dvojnásobnom hlasovaní – na území Slovenskej republiky a aj na území členského štátu, ktorého je štátnym občanom. Pre zjednodušenie a zrýchlenie celého procesu informovania, povinným na doručenie informácie inému členskému štátu sa stáva ministerstvo vnútra, ktoré plní úlohu komunikačnej centrály pre vzájomnú výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie.

K § 73:

Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 74:

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 75:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má aspoň päť členov.

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

K § 76:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

124

K §77:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.

Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 78:

Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnej listiny a pripojených dokumentov, ktorú môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície kompetentnému orgánu, ktorým je ústredná volebná komisia. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 1 700 eur. Ustanovujú sa zároveň aj podmienky, za ktorých možno politickému subjektu vrátiť volebnú kauciu. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.

Skutočnosti tvoriace obsah kandidátnej listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripája ku kandidátnej listine sa musia zhodovať, a to bez ohľadu na to, či je kandidát občanom Slovenskej republiky alebo ide o občana iného členského štátu Európskej únie.

V súlade so zmenou európskej legislatívy (čl. 10 ods. 1 Smernice 93/109/ES ) osvedčenie kompetentných správnych orgánov, ktorým musel kandidát - občan iného členského štátu Európskej únie preukazovať, že nebol v domovskom členskom štáte pozbavený práva byť volený, sa nahrádza jeho písomným vyhlásením o neexistencii takejto prekážky výkonu pasívneho volebného práva. Vykonanou zmenou v európskej legislatíve sa odstraňujú ťažkosti spojené so získavaním spomenutého osvedčenia a s identifikáciou orgánov príslušných na vydanie osvedčenia. Písomné vyhlásenie kandidáta sa stáva v ďalšom procese predmetom overovania v domovskom členskom štáte kandidáta.

V súlade so zmenou článku 10 ods. 1 Smernice 93/109/ES sa pre efektívnejšiu identifikáciu kandidáta - občana iného členského štátu Európskej únie údaje, ktoré je povinný uviesť vo vyhlásení, dopĺňajú o dátum a miesto narodenia, adresu jeho pobytu v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom, adresu jeho pobytu v Slovenskej republike a údaje o volebnom obvode v ktorom bol naposledy zapísaný do zoznamu voličov v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom.

K § 79:

Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín a prípady, kedy ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidáta z kandidátnej listiny.

K § 80:

Rieši sa spôsob registrácie kandidátnych listín ústrednou volebnou komisiou. Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutie ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny sa aj v prípade volieb do Európskeho parlamentu zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Ukladá sa obci povinnosť zaslať zoznam zaregistrovaných kandidátov do každej domácnosti a súčasne sa vymedzuje sa súbor údajov, ktoré sa v zozname zaregistrovaných kandidátov uvádzajú o každom kandidátov.

V odseku 7 sa zverujú sa do kompetencie ministerstva vnútra úlohy, ktoré plní aj ako orgán komunikačnej centrály pre vzájomnú výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie a úlohy, ktoré plní vo vzťahu k ústrednej volebnej komisii .

125

Postupom ústrednej volebnej komisie uvedeným v odsekoch 10 a11 sa má zabrániť v súlade s čl. 6 ods. 4 a čl. 13 Smernice 93/109/ES/ dvojnásobnej kandidatúre kandidáta a zvoleniu toho kandidáta - občana iného členského štátu Európskej únie, ktorého vyhlásenie o spôsobilosti byť volený je v rozpore s výsledkom overenia obsahu vyhlásenia v jeho domovskom členskom štáte.

K § 81:

Osobitnou úpravou číslovania kandidátnych listín politických strán, politických hnutí a koalícií sa zabezpečuje ich transparentnosť a prehľadnosť pre voliča.

K § 82:

S kandidatúrou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.

K § 83:

Prvotnú informáciu o kandidátoch získajú voliči zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý im bol v zákonom ustanovenej lehote doručený do domácností.

K § 84:

Vyhlásenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné

K § 85:

Ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 20 zákona.

Ustanovuje sa a zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 86:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a prednostných hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.

K § 87:

Taxatívne sa uvádzajú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Upravuje sa postup pre prípad, ak volič odovzdal prednostné hlasy viac, ako dvom kandidátom.

126

K § 88:

K § 89:

K § 90:

K § 91:

Ustanovujú sa podmienky prideľovania mandátov. Základnou podmienkou je, aby politická strana, politické hnutie alebo koalícia získali najmenej päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.

K § 92:

Ustanovuje sa postup výpočtu republikového volebného čísla v závislosti od počtu platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre postupujúce politické strany, politické hnutia alebo koalície. Ustanovuje sa aj presný postup prideľovania mandátov kandidátom v rámci jednotlivých politických strán a koalícií aj v prípade, keď voliči využili právo prednostného hlasovania.

K § 93:

Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie, ako aj povinnosť ústrednej volebnej komisie zverejniť celkové výsledky volieb až po ukončení volieb v členskom štáte Európskej únie, ktorého voliči odovzdali hlasy ako poslední, čím sa sleduje zabrániť ovplyvňovaniu voličov. Ukladá sa ústrednej volebnej komisii predložiť zápisnicu o výsledkoch volieb predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je povinný oznámiť výsledky Európskemu parlamentu.

K § 94:

Na odovzdanie osvedčenia o zvolení za poslanca Európskeho parlamentu je legitimovaná ústredná volebná komisia, pretože je orgánom zisťujúcim konečné výsledky volieb.

127

K § 95:

Upravuje sa nastupovanie náhradníkov politickej strany alebo koalície na uprázdnený mandát a to v závislosti od ich poradia na kandidátnej listine, alebo od počtu prednostných hlasov získaných od voličov. Nastúpenie náhradníka vyhlási ústredná volebná komisia do 15 dní od doručenia oznámenia Európskeho parlamentu o uprázdnení mandátu Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky informuje Európsky parlament o nastúpení náhradníka.

K § 96:

Právo voliť prezidenta Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené vo všeobecnej časti zákona. Ustanovenie je v súlade s čl. 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 97:

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 98:

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičné výbory do ústrednej volebnej komisie je prijatie návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 99:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičného výboru do okresnej volebnej komisie je prijatie návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

K § 100:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

128

K § 101:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.

K § 102:

Ustanovujú sa náležitosti návrhu kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ako aj oprávnenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie návrhu a postup rozhodovania o takomto návrhu po jeho preskúmaní. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky prijatie návrhu oznamuje kandidátovi a ústrednej volebnej komisii. Odmietnutie návrhu oznamuje kandidátovi, ktorý môže podať proti odmietnutiu návrhu podnet na preskúmanie takéhoto rozhodnutia na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

K § 103:

S kandidatúrou disponuje len kandidát na prezidenta. Dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti vo volebných miestnostiach. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.

K § 104:

Upravujú sa náležitosti hlasovacieho lístka, ktorý je spoločný pre všetkých kandidátov. Ústredná volebná komisia overuje správnosť údajov na hlasovacom lístku a ustanovenie upravuje spôsob tlače a distribúciu hlasovacích lístkov na obce. Voliči dostanú hlasovacie lístky tak, ako je to v prípade aj iných volieb, v deň konania volieb vo volebnej miestnosti.

K § 105:

Vyhlásenie volieb prezidenta Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné.

K § 106:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 20 zákona.

Ustanovuje sa zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 107:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a obálok a zisťovaní počtu platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Zistené výsledky uvádza komisia vo svojej zápisnici.

K § 108:

Taxatívne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.

129

K § 109:

K § 110:

K § 111:

K § 112:

Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zápisnicu o výsledku volieb ústredná volebná komisia odovzdáva Národnej rade Slovenskej republiky.

K § 113:

Taxatívne sa uvádzajú náležitosti vyhlásenia výsledkov volieb.

K § 114:

Druhé kolo volieb vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Pre druhé kolo volieb platia ustanovenia vymenované v odseku 2.

K § 115:

Právo hlasovať v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené vo všeobecnej časti zákona.

K § 116:

Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň konania ľudového hlasovania zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

130

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 117:

Členov ústrednej volebnej komisie delegujú politické strany alebo koalície, ktoré sú zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu konania ľudového hlasovania.

K § 118:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany alebo koalície do okresnej volebnej komisie je zastúpenie politickej strany alebo koalície v Národnej rade Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu konania ľudového hlasovania a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 119:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 120:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na § 14 zákona.

Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 121:

Vyhlásenie ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky zákon zveruje v súlade s Čl. 89 ods. 2 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

K § 122:

Ustanovujú sa náležitosti hlasovacieho lístka pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje ministerstvo vnútra. Ustanovenie upravuje aj spôsob tlače a distribúciu hlasovacích lístkov na obce.

K § 123:

Ustanovuje sa postup pri zápise do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

131

K § 124:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a zisťovaní počtu platných hlasov za odvolanie, resp. neodvolanie prezidenta Slovenskej republiky. Zistené výsledky uvádza komisia vo svojej zápisnici.

K § 125:

Taxatívne sa vymenúvajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.

K § 126:

K § 127:

K § 128:

Upravujú sa náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova dokumentov z ľudového hlasovania sa zveruje okresnému úradu.

K § 129:

Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku ľudového hlasovania. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zápisnicu o výsledku ľudového hlasovania ústredná volebná komisia odovzdáva Národnej rade Slovenskej republiky.

K § 130:

Taxatívne sa vymenúvajú náležitosti, ktoré sú obsahom vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania.

K § 131:

Aktívne volebné právo sa priznáva občanom Slovenskej republiky a cudzincom, ktorí majú trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia. Veková hranica 18 rokov ako aj prekážky vo výkone práva voliť sú ustanovené v prvej časti zákona.

132

K § 132:

Podmienky pasívneho volebného práva pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja sú odvodené od aktívneho volebného práva s tým, že obec trvalého pobytu kandidáta musí patriť do územia volebného obvodu, v ktorom obyvateľ samosprávneho kraja kandiduje. V tomto prípade sa použije aj ustanovenie o prekážkach vo výkone práva byť volený.

K § 133:

Pre voľby predsedu samosprávneho kraja sa vyžaduje veková hranica 25 rokov a trvalý pobyt kandidáta v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia

K § 134:

Poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja volia obyvatelia v jednomandátových a viacmandátových volebných obvodoch, ktoré utvára pomerne k počtu obyvateľov zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Informáciu o počte volebných obvodov a počte poslancov, ktorý sa v nich má voliť sa uverejňuje na webovom sídle samosprávneho kraja.

Pre voľbu predsedu samosprávneho kraja, sa neutvárajú viaceré volebné obvody, samosprávny kraj je jediným jednomandátovým volebným obvodom.

K § 135:

Do ústrednej volebnej komisie môže delegovať politická strana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva aspoň v polovici samosprávnych krajov jedného člena a jedného náhradníka. Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka doručuje politická strana alebo koalícia predsedovi vlády Slovenskej republiky v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva vo ústrednej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

Ústredná volebná komisia a jej odborný sumarizačný útvar sú zriadené na celé volebné obdobie.

K § 136:

Ustanovujú sa subjekty oprávnené na delegovanie zástupcu do volebnej komisie samosprávneho kraja, podmienky pre delegovanie, náležitosti oznámenia o delegovaní a lehota na doručenie tohto oznámenia.

Oprávnené subjekty môžu delegovať do komisie popri jednom zástupcovi aj jedného náhradníka. Počet členov komisie musí byť minimálne päť. Pre zabezpečenie funkčnosti volebnej komisie samosprávneho kraja sa ukladá predsedovi samosprávneho kraja doplniť chýbajúcich členov, ak tento nebol dosiahnutý činnosťou politických subjektov, alebo ak tento počas funkčného obdobia komisie klesol pod stanovenú hranicu a nie sú náhradníci.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva vo volebnej komisii samosprávneho kraja a ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

Volebné komisie samosprávneho kraja a ich odborné sumarizačné útvary sú zriadené na celé volebné obdobie.

K § 137:

Územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s volebným obvodom. Obvodná volebná komisia má najmenej päť členov.

133

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany alebo koalície do obvodnej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja v určenom počte volebných obvodov. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní, subjekt, ktorému sa oznámenie o delegovaní doručuje a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Pre zabezpečenie funkčnosti obvodnej volebnej komisie sa ukladá predsedovi samosprávneho kraja povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.

Súčasťou obvodnej volebnej komisie je aj jej odborný sumarizačný útvar utvorený štatistickým úradom.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v obvodnej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy pri príprave a priebehu volieb.

K § 138:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa obvodnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje predsedovi samosprávneho kraja.

K § 139:

Ustanovuje sa spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, určujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní, dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie. Okrskové volebné komisie sú zriadené na celé volebné obdobie.

K § 140:

Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín a dokumentov, ktoré musia byť k nim pripojené a ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na poslanca samosprávneho kraja je osobitná listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v príslušnom volebnom obvode v počte 400 podpisov.

Ukladá sa zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom a ak nie, vyzvať splnomocnenca politickej strany a nezávislého kandidáta na úpravu alebo doplnenie kandidátnych listín. Zapisovateľ je povinný predložiť kandidátne listiny volebnej komisii samosprávneho kraja na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadnutí.

K § 141:

Rieši sa spôsob registrácie kandidátov volebnou komisiou samosprávneho kraja tak, že konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu komisie o nezaregistrovaní kandidáta sa zveruje súdu. Ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, jeho rozhodnutie vykoná volebná komisia samosprávneho kraja do 24 hodín od doručenia rozhodnutia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

K § 142:

Ustanovujú sa náležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý sa vyhotovuje podľa volebných obvodov a ktorý volebná komisia samosprávneho kraja zasiela ústrednej volebnej komisii a každej obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja.

Ukladá sa povinnosť obci uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

134

K § 143:

K § 144:

Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Uvedením kandidátov na jednej strane hlasovacieho lístka sa má zabrániť znevýhodneniu kandidátov, ktorí by boli uvedení na jeho rubovej strane. Aj v prípade týchto volieb volič dostane hlasovací lístok až vo volebnej miestnosti.

K § 145:

Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín a dokumentov, ktoré k nim musia byť pripojené pre voľby predsedu samosprávneho kraja, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na predsedu samosprávneho kraja je osobitná listina podpísaná voličmi - obyvateľmi samosprávneho kraja, ktoré podporujú jeho kandidatúru v počte 1 000 podpisov.

Ukladá sa zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom a ak nie, vyzvať splnomocnenca politickej strany a nezávislého kandidáta na úpravu alebo doplnenie kandidátnej listiny. Zapisovateľ je povinný predložiť kandidátne listiny volebnej komisii samosprávneho kraja na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadnutí.

K § 146:

Rieši sa spôsob registrácie kandidátov na predsedu samosprávneho kraja volebnou komisiou samosprávneho kraja; konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nezaregistrovaní kandidáta zákon zveruje príslušnému súdu. Ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, rozhodnutie súdu vykoná volebná komisia samosprávneho kraja do 24 hodín od doručenia rozhodnutia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

K § 147:

Ustanovujú sa náležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov na predsedu samosprávneho kraja, ktorý volebná komisia samosprávneho kraja zasiela ústrednej volebnej komisii a každej obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja.

Ukladá sa povinnosť obci zoznam zaregistrovaných kandidátov uverejniť spôsobom v mieste obvyklým.

K § 148:

Pre disponovanie s kandidatúrou platí odôvodnenie k § 143.

K § 149:

Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov pre voľby predsedu samosprávneho kraja, ktorý je spoločný pre všetkých kandidátov a jednostranný. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Voličovi vydá hlasovací lístok okrsková volebná

135

komisia vo volebnej miestnosti spolu s hlasovacím lístkom pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja.

K § 150:

Vyhlásenie volieb do orgánov samosprávnych krajov sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh upravuje aj prípady, kedy z akýchkoľvek dôvodov vôbec nedošlo k vykonaniu volieb, ako aj situácia, keď síce voľby boli vykonané, ale z titulu nezákonnosti, neústavnosti alebo sťažnosti proti výsledku volieb boli Ústavným súdom Slovenskej republiky voľby vyhlásené za neplatné, resp. aj situácie, keď zanikol mandát poslanca zastupiteľstva alebo predsedu samosprávneho kraja a ktoré v platnom zákone tvorili obsah ustanovenia označeného ako nové voľby. V uvedených prípadoch vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky voľby s tým, že lehoty určí v prílohe rozhodnutia o vyhlásení volieb.

K § 151:

Ustanovuje sa zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia rozhodnutia súdu v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 152:

Upravuje sa postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja a osobitne pre voľby predsedu samosprávneho kraja. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.

K § 153:

Taxatívne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Prípady väčšieho počtu hlasovacích pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo väčšieho počtu hlasovacích pre voľby predsedu samosprávneho kraja v obálke, zákon rieši tak, že všetky takéto hlasovacie lístky vyhlasuje za neplatné.

K § 154:

K § 155:

Upravuje sa postup obvodnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

136

K § 156:

Upravujú sa náležitosti zápisnice obvodnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode , ktorú obvodná volebná komisia doručuje volebnej komisii samosprávneho kraja. Údaje uvedené v zápisnici obvodnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré obvodná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. V zápisnici sú uvedené mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov zastupiteľstva vo volebnom obvode a mená a priezviská náhradníkov. Úschova volebných dokumentov sa zveruje samosprávnemu kraju.

K § 157:

Zápisnica volebnej komisie samosprávneho kraja osvedčuje výsledky volieb v samosprávnom kraji. Sú v nej uvedené mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov zastupiteľstva v samosprávnom kraji, mená a priezviská náhradníkov, ako aj meno a priezvisko zvoleného predsedu samosprávneho kraja. Volebná komisia samosprávneho kraja doručuje zápisnicu ústrednej volebnej komisii elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Volebná komisia samosprávneho kraja odovzdáva volebné dokumenty do úschovy samosprávnemu kraju.

K § 158:

Za poslancov sú zvolení tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov v príslušnom volebnom obvode, teda v tom obvode, v ktorom kandidovali.

Určuje sa postup volebnej komisie samosprávneho kraja v prípade, ak viacerí kandidáti tej istej politickej strany, alebo viacerí kandidáti viacerých politických strán alebo nezávislí kandidáti získali rovnaký počet platných hlasov.

Za predsedu samosprávneho kraja je zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov.

K § 159:

Ukladá sa volebnej komisii samosprávneho kraja uverejniť výsledky volieb spôsobom v mieste obvyklým a tiež na svojom webovom sídle.

K § 160:

Na odovzdanie osvedčení o zvolení za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja a za predsedu samosprávneho kraja je legitimovaná volebná komisia samosprávneho kraja ako orgán zisťujúci konečné výsledky volieb v samosprávnom kraji.

K § 161

Upravuje sa nastupovanie náhradníkov na zaniknuté poslanecké mandáty, a to v závislosti od počtu získaných platných hlasov v príslušnom volebnom obvode. Oznamovanie nastupovania náhradníka sa navrhuje zveriť predsedovi samosprávneho kraja a to tak, aby to musel urobiť do 15 dní po tom, čo mandát poslanca zanikol. Predseda samosprávneho kraja bude podpisovať aj osvedčenie, že sa stal poslancom a vykoná všetky úkony s tým spojené.

K § 162

Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej sú uvádzané, okrem iného, aj počty poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov a predsedov samosprávnych krajov zvolených podľa politických strán a koalícií a nezávislých kandidátov. Oproti platnej právnej sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených

137

žien a zvolených mužov. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc volebných komisií samosprávnych krajov.

K § 163:

Ustanovenie o druhom kole volieb predsedu samosprávneho kraja sa použije v prípade, keď ani jeden z kandidátov nezískal požadovaný počet platných hlasov. O tom, že vo voľbách nebol zvolený predseda niektorého samosprávneho kraja svedčia údaje o výsledkoch volieb uvedených v zápisnici ústrednej volebnej komisie.

Lehota na konanie druhého kola volieb predsedu samosprávneho kraja je dostatočná na to, aby druhé kolo volieb bolo možné zabezpečiť po organizačno-technickej stránke (tlač hlasovacích lístkov a ich distribúcia až na obce, príprava zoznamov voličov, príprava volebných miestností).

K § 164:

Výkon aktívneho volebného práva je podmienený trvalým pobytom v obci, dosiahnutím veku podľa § 3 zákona a nedostatkom prekážok vo výkone volebného práva podľa § 4 návrhu zákona.. Za obyvateľa obce sa považuje nielen občan Slovenskej republiky, ale aj cudzinec s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorému Ústava Slovenskej republiky včl. 30 ods. 1 priznáva právo voliť do orgánov samosprávy obcí.

K § 165:

Pasívne volebné právo sa pri voľbách za poslanca obecného zastupiteľstva odvíja od aktívneho volebného práva. S výkonom pasívneho volebného práva úzko súvisí ustanovenie§ 6 návrhu o prekážke práva byť volený.

K § 166:

Pasívne volebné právo sa pri voľbách za starostu obce odvíja tiež od aktívneho volebného práva, s tým rozdielom, že veková hranica na zvolenie za predsedu samosprávneho kraja je 25 rokov veku. Uvedená podmienka spolu s neexistenciou prekážok vo výkone práva byť volený musí byť splnená najneskôr v deň konania volieb, v opačnom prípade bude kandidát vyčiarknutý z kandidátnej listiny.

K § 167:

Ustanovuje sa spôsob tvorby viacmandátových volebných obvodov pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva. Spôsob zverejnenia volebných obvodov a počtu poslancov, ktorí sa v nich majú zvoliť je v kompetencii obce.

K § 168:

Právo delegovať zástupcu do ústrednej volebnej komisie zákon priznáva politickým stranám a koalíciám, ktoré podali kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej pätine okresov Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy počas prípravy a priebehu volieb.

K § 169:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

138

Právo delegovať zástupcu do okresnej volebnej komisie zákon priznáva politickým stranám a koalíciám, ktoré podávajú kandidátne listiny pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej tretine obcí patriacich do územného obvodu okresnej volebnej komisie. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Pre zabezpečenie funkčnosti okresnej volebnej komisie sa ukladá prednostovi okresného úradu povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy počas prípravy a priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 170:

Zapisovateľa okresnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu.

K § 171:

Ustanovujú sa subjekty oprávnené na delegovanie zástupcu do miestnej volebnej komisie, podmienky pre delegovanie, náležitosti oznámenia o delegovaní a lehota na doručenie tohto oznámenia.

Komisia musí mať minimálne päť. Pre zabezpečenie funkčnosti miestnej volebnej komisie sa ukladá starostovi obce doplniť počet chýbajúcich členov, ak tento nebol dosiahnutý činnosťou politických subjektov, alebo ak tento počas funkčného obdobia komisie klesol pod stanovenú hranicu a nie sú náhradníci. Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v miestnej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy, ktoré plní pred voľbami a v priebehu volieb.

Miestne volebné komisie sú zriadené na celé volebné obdobie. Obdobne sú na celé volebné obdobie zriadené odborné sumarizačné útvary miestnych volebných komisií, ktoré spracúvajú výsledky hlasovania z viac ako 50 volebných okrskov.

K § 172:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.

Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie. Možnosť delegovať zástupcu do komisie zákon podmieňuje podaním kandidátnej listiny pre voľby do obecného zastupiteľstva. Takže politickej strane alebo koalícii, ktorá podáva kandidátnu listinu len pre voľby starostu obce zákon uvedené právo nepriznáva. Chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce.

Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie okrskovej volebnej komisie, ktoré súvisia s jej činnosťou len v deň konania volieb. Aj okrsková volebná komisia je funkčná počas celého volebného obdobia orgánov samosprávy obcí.

K § 173:

Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva je listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v príslušnom volebnom obvode v počte podpisov podľa prílohy č. 1 návrhu.

Ukladá sa zapisovateľovi miestnej volebnej komisie zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom. Zosúladením kandidátnej listiny so zákonom na základe výzvy zapisovateľa volebnej komisie sa sleduje zjednodušenie práce miestnej volebnej komisie v rámci preskúmavania kandidátnych listín. Vzhľadom na časový priestor, ktorý zákon priznáva miestnej volebnej komisii na preskúmanie predložených kandidátnych listí ukladá sa

139

zapisovateľovi povinnosť povinný predložiť kandidátne listiny miestnej volebnej komisii na preskúmanie a registráciu už na jej prvom zasadnutí.

K § 174:

Rieši sa problematika preskúmavania kandidátnych listín podaných politickými stranami, ich koalíciami a nezávislými kandidátmi a dôsledky, keď podané kandidátne listiny nespĺňajú podmienky ustanovené v § 173 návrhu.

Dodržaním lehoty uvedenej v odseku 2 ustanovenia sa vytvorí dostatočný časový priestor na preskúmanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie súdom. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť politickým stranám, koalíciám a nezávislým kandidátom prevziať rozhodnutie do 24 hodín.

K § 175:

V záujme zabezpečenia informovanosti, ustanovuje sa obci povinnosť uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

K § 176:

K § 177:

Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva. Údaje uvádzané na hlasovacom lístku zodpovedajú údajom uvedeným o kandidátoch na kandidátnych listinách. V záujme zabezpečiť pre všetky kandidujúce politické subjekty rovnaké podmienky, uvádzajú sa na hlasovacom lístku názvy politických strán jednotným spôsobom.

K § 178:

Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na starostu obce je listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v počte podpisov podľa prílohy č. 1 návrhu. Zákon neumožňuje viacerým nezávislým kandidátom na ich podporu využiť jednu podpisovú listinu, na druhej strane však umožňuje kandidátovi na poslanca zastupiteľstva kandidovať aj na funkciu starostu obce.

Povinnosti zapisovateľa miestnej volebnej komisie sú pri preberaní kandidátnych listín na funkciu starostu obce rovnaké ako je to v prípade preberania kandidátnych listín pre voľby do obecného zastupiteľstva.

K § 179:

Rieši sa problematika preskúmavania kandidátnych listín podaných politickými stranami, ich koalíciami a nezávislými kandidátmi a dôsledky ak podané kandidátne listiny nespĺňajú zákonom ustanovené podmienky.

Dodržanie lehoty uvedenej v odseku 2 ustanovenia sa vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie súdom. Z uvedeného dôvodu sa

140

ustanovuje povinnosť politickým stranám, koalíciám a nezávislým kandidátom prevziať rozhodnutie do 24 hodín.

K § 180:

V záujme zabezpečenia informovanosti, ustanovuje sa povinnosť obci uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

K § 181:

Pre disponovanie s kandidatúrou platí odôvodnenie k § 176.

K § 182:

Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce. Aj v prípade hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce platí zásada, že kandidáti sa uvádzajú len na jednej strane hlasovacieho lístka a v abecednom poradí.. Uvádzaním kandidátov len na jednej strane hlasovacieho lístka, sa má zabrániť diskriminácii tých kandidátov, ktorí by boli uvedení na jeho rubovej strane.

K § 183:

V súlade s Čl. 89 ods. 2 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky sa vyhlásenie volieb do orgánov samosprávy obcí zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Lehota od vyhlásenia volieb do dňa ich konania je dostatočne dlhá na to, aby bolo vykonanie volieb zabezpečené po organizačnej a technickej stránke.

Vykonanie volie do orgánov samosprávy obcí v posledných 14 dňoch ich volebného obdobia sa javí ako najvhodnejšie. Funkčné obdobie poslancov obecného zastupiteľstva zostane zachované, nakoľko sa skončí až zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.

Odseky 3 až 7 sú venované vyhlasovanie volieb, ktoré platný zákon upravoval v samostatnom ustanovení ako nové voľby.

K § 184:

Ustanovenie nadväzuje na § 11 odsek 3 zákona. Vymedzuje sa nielen okruh voličov, ktoré okrsková volebná komisia v deň konania volieb zapisuje do zoznamu voličov a podmienky za ktorých k takémuto zápisu dôjde, ale aj relevantný spôsob úpravy hlasovacích lístkov. Vzhľadom nato, že volič odovzdáva svoj hlas kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva a aj kandidátovi na starostu obce, úprava hlasovacích lístkov sa odlišuje počtom zakrúžkovaných poradových čísiel kandidátov. Správna úprava hlasovacieho lístka má význam pri posudzovaní ich platnosti a sčítaní.

K § 185:

Ustanovenie súvisí s § 25 návrhu. Procesu rozdelenia hlasovacích lístkov a ich sčítaniu predchádza zapečatenie nepoužitých hlasovacích lístkov a nepoužitých obálok, zmiešanie obsahu volebnej schránky a prenosenej volebnej schránky a zistenie účasti vo voľbách. Výsledky zistené činnosťou okrskovej volebnej komisie sa uvádzajú v zápisnici okrskovej volebnej komisie i výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.

K § 186:

V ustanovení sa taxatívne vypočítavajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka. V odseku 1 sa riešia prípady neplatnosti hlasovacieho lístka v dôsledku jeho nesprávnej úpravy zo strany

141

voliča. Odsek 2 reaguje na prípady, keď volič vložil do obálky viac kusov hlasovacieho lístka toho istého druhu. V takomto prípade umožňuje zákon okrskovej volebnej komisii vyhlásiť všetky hlasovacie lístky toho istého druhu nachádzajúce sa v obálke za neplatné bez toho, aby vôbec skúmala prejav vôle voliča na niektorom z hlasovacích lístkov.

K § 187:

Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku miestnej volebnej komisii. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn miestnej volebnej komisie.

K § 188:

Upravuje sa postup miestnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc okrskových volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti miestnej volebnej komisie zákon umožňuje popri členoch a zapisovateľoch volebných komisií členoch ich odborných sumarizačných útvarov aj iným osobám. Zákon takúto prítomnosť však podmieňuje predchádzajúcim súhlasom miestnej volebnej komisie. Takýmito osobami môžu byť napr. zástupcovia nezávislých kandidátov, zástupcovia rozhlasu, televízie a pod.

K § 189:

Z názvu zápisnice miestnej volenej komisie vyplýva, že sa vypracúva osobitne pre každý volebný obvod. Údaje uvedené v zápisnici sú sumárom údajov uvedených v zápisniciach jednotlivých okrskových volebných komisií, ktoré boli doručené miestnej volebnej komisii ale sú súčasne aj podkladom pre vypracovanie zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci.

V obci, v ktorej sa utvoril iba jeden volebný obvod, sa zápisnica o výsledku volieb vo volebnom obvode nevyhotovuje.

K § 190:

Popri zápisnici o výsledku volieb vo volebnom obvode vyhotovuje miestna volebná komisia aj zápisnicu o výsledku volieb v obci. Uvedená zápisnica sumarizuje výsledky volieb z jednotlivých volebných obvodov. Preto sa v zápisnici popri všeobecných údajoch, uvádzajú už aj mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov obecného zastupiteľstva, teda tých, ktorí vo volebných obvodoch získali najvyšší počet platných hlasov a meno a priezvisko kandidáta zvoleného za starostu obce. Ako nový údaj sa oproti doterajšej právnej úprave uvádza počet mužov a počet žien zvolených za poslancov obecných zastupiteľstiev. Zistenie tohto údaju si vyžiadala prax, najmä požiadavky rôznych medzinárodných ale aj domácich organizácií venujúcich sa problematike zastúpenia žien vo volených funkciách.

Ďalej sa upravuje činnosť miestnej volebnej komisie po vyhotovení zápisnicea doručovanie zápisnice Mestskou volebnou komisiou v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a Mestskou volebnou komisiou v meste Košice.

K § 191:

Kandidáti na poslancov obecných zastupiteľstiev kandidujú podľa jednotlivých volebných obvodov a v nich sú aj volení za poslancov zastupiteľstva. Preto sa výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva viažu na volebné obvody a na počty hlasov, ktoré v nich

142

získajú. Zákon neustanovuje minimálny počet hlasov, ktoré je potrebné získať na zvolenie za poslanca, ale v odseku 1 určuje, že zvolenými sú tí kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet platných hlasov.

K § 192:

Voľby do orgánov obce končia na úrovni miestne volebnej komisie Z uvedeného dôvodu ukladá sa miestnej volebnej komisii povinnosť oboznámiť voličov a občanov obce, ktorí kandidáti boli zvolení na ďalšie štvorročné obdobie za poslancov obecného zastupiteľstva a ktorý kandidát bol na toto obdobie zvolený za starostu obce. Miestna volebná komisia uverejňuje výsledky volieb v obci spôsobom v mieste obvyklým.

K § 193:

Na odovzdanie osvedčenia o zvolení je legitimovaná miestna volebná komisia, pretože je orgánom zisťujúcim konečné výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva a starostu obce.

K § 194:

Upravuje sa postup pri nastupovaní náhradníkov na miesta poslancov, ktorých mandát zanikol. Ustanovuje sa lehota na oznámenie o nastúpení náhradníka. Lehota 15 dní je krajnou lehotou na to, aby sa zánik mandátu stal všeobecne známym a dostatočne dlhou na to, aby sa náhradník rozhodol, či na uprázdnené miesto poslanca nastúpi. Nakoľko problematika nastupovania náhradníkov nepatrí do kompetencie miestnej volebnej komisie, podpísanie osvedčenia o nastúpení náhradníka a postup pri nastupovaní náhradníka zveruje zákon starostovi obce.

K § 195:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc miestnych volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti okresnej volebnej komisie sa umožňuje aj iným osobám. Zákon takúto prítomnosť však podmieňuje predchádzajúcim súhlasom okresnej volebnej komisie.

K § 196:

Obsah zápisnice okresnej volebnej komisie je formulovaný tak, aby údaje uvedené v zápisnici mohli byť podkladom na ďalšie spracovanie a zistenie konečného výsledku volieb. V záujme urýchleného spracovania výsledkov volieb ústrednou komisiou okresná volebná komisia zasiela zápisnicu elektronickým prenosom a až následne zápisnicu zasiela poštou.

K § 197:

Údaje uvedené v zápisnici ústrednej volebnej komisie sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zvolení starostovia a zvolení poslanci obecných zastupiteľstiev sa v zápisnici uvádzajú len v počtoch a podľa politických strán, ktoré ich kandidovali alebo s údajom, že ide o nezávislých kandidátov.

K § 198:

Právo hlasovať resp. zúčastniť sa na referende vyplýva z Čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky. Preto sa priznáva rovnako ako v § 38 zákona občanovi Slovenskej republiky. Veková hranica 18 rokov a nedostatok prekážky vo výkone aktívneho volebného práva musí byť splnená aj v tomto prípade.

143

K § 199:

Zákon umožňuje na rozdiel od doterajšej právnej úpravy hlasovať v referende nielen na území Slovenskej republiky ale aj prostredníctvom pošty tak, ako je to v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Preto sa v predmetnom paragrafe ustanovujú náležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o hlasovanie poštou. Vedenie osobitného zoznam voličov zákon zveril ministerstvu vnútra.

K § 200:

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 201:

Do ústrednej volebnej komisie môže delegovať zástupcu politická strana, politické hnutie alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičný výbor. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 202:

Ustanovenie upravuje spôsob kreácie okresnej volebnej komisie, dôvody zániku členstva v okresnej volebnej komisii a vymedzujú sa v ňom kompetencie komisie.

Právo delegovať svojho zástupcu do okresnej volebnej komisie zákon priznáva aj petičnému výboru, ktorého návrh na vyhlásenie referenda bol prijatý. Členstvo v komisii vznikne len za podmienky, že delegovanie bolo vykonané ustanoveným spôsobom a v ustanovenej lehote. Súčasne sa rieši situácia, ak okresná volebná komisia delegovaním nedosahuje počet členov uvedený v prvej časti zákona. Zánik členstva predpokladá písomný prejav vôle člena komisie alebo subjektu, ktorý člena do komisie delegoval adresovaný predsedovi komisie. Uvedený postup sa nevyžaduje v prípade ak ani 5 dní pred dňom konania referenda člen komisie nezložil zákonom predpísaný sľub. Týmto opatrením sa vytvára priestor nato aby na uprázdnené miesto člena komisie mohol nastúpiť náhradník a tým sa zabezpečila funkčnosť komisie.

Kompetencie okresnej volebnej komisie súvisia s jej činnosťou pred konaním referenda a v deň konania referenda.

K § 203:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 204:

Ustanovenie upravuje spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, dôvody zániku členstva v okrskovej volebnej komisii a vymedzujú sa v ňom kompetencie komisie.

Právo delegovať svojho zástupcu do okrskovej volebnej komisie zákon priznáva aj petičnému výboru ktoré návrh na vyhlásenie referenda bol prijatý. Členstvo v komisii vznikne

144

len za podmienky, že delegovanie bolo vykonané ustanoveným spôsobom a v ustanovenej lehote.

Zánik členstva predpokladá písomný prejav vôle člena komisie alebo subjektu, ktorý člena do komisie delegoval adresovaný predsedovi komisie. Uvedený postup sa nevyžaduje v prípade, ak ani 5 dní pred dňom konania volieb člen komisie nezložil zákonom predpísaný sľub. Týmto opatrením sa vytvára priestor nato, aby na uprázdnené miesto člena komisie mohol nastúpiť náhradník a tým sa zabezpečila funkčnosť komisie.

Kompetencie okrskovej volebnej komisie súvisia s jej činnosťou v deň konania referenda.

K § 205:

Ustanovenie nadväzuje svojím obsahom na § 16 zákona. Ustanovujú sa obsahové náležitosti rozhodnutia o vyhlásení referenda a postupy príslušných subjektov v závislosti od toho, na návrh ktorého subjektu sa má referendum vyhlásiť.

K § 206:

Meritórne náležitosti týkajúce sa podmienok vyhlásenia referenda ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona konkretizuje oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, ktoré môže vykonať, kým referendum vyhlási. Súčasťou týchto oprávnení je preskúmanie obsahových náležitostí predpísaných ústavou.

Ak sa má referendum vykonať na základe petície, je jednou z úloh preskúmanie, či je petícia po obsahovej a formálnej stránke relevantným podkladom na takéto rozhodnutie. V prípade nedostatkov zistených jej preskúmaním zo strany prezidenta republiky umožňuje zákon prezidentovi republiky vyhlásenie referenda odmietnuť. Súčasne sa ukladá prezidentovi povinnosť o svojom rozhodnutí informovať petičný výbor.

K § 207:

Vymedzujú sa obsahové a formálne náležitosti hlasovacieho lístka. Nevyhnutnou náležitosťou hlasovacieho lístka je uvedenie otázky, prípadne otázok, na ktoré sa má v referende odpovedať. Ak je otázok viac, označia sa poradovým číslom. Ustanovuje sa že, bez ohľadu na to, či je referendum o jednej otázke, alebo viacerých otázkach, pri každej je potrebné osobitne uviesť odpoveď „áno“ a odpoveď „nie“.

V ustanovení sa upravuje problematiku spojená so zabezpečením tlače hlasovacích lístkov.

Zakotvuje sa zodpovednosť ústrednej volebnej komisie za správnosť údajov, ktoré sa uvedú na hlasovacom lístku.

Zveruje sa do kompetencie ministerstva vnútra zabezpečenie tlače hlasovacích lístkov a ich distribúcia. Podkladom na tlač hlasovacích lístkov je hlasovací lístok opatrený úradnou pečiatkou ústrednej volebnej komisie.

K § 208:

Upravujú sa spôsoby voľby ako na území Slovenskej republiky, tak aj mimo jej územia - prostredníctvom pošty. Zároveň sa ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu voliť poštou.

K § 209:

Ustanovenie nadväzuje na § 11 odsek 3 zákona. Vymedzuje sa nielen okruh voličov, ktoré okrsková volebná komisia v deň konania referenda zapisuje do zoznamu voličov a podmienky za ktorých k takémuto zápisu dôjde, ale aj relevantný spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

145

K § 210:

Ustanovuje sa spôsob vykonania voľby prostredníctvom pošty, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú určité povinnosti ministerstva vnútra voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami, zisťovaní výsledkov hlasovania poštou a náležitosti zápisnice o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K § 211:

Ustanovuje sa spôsob vykonania voľby prostredníctvom pošty osobami, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú určité povinnosti obce voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup obce a okrskovej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami.

K § 212:

Upravuje sa postup okrskovej volebnej komisie pred samotným zistením výsledkov hlasovania a po zistení výsledkov hlasovania.

K § 213:

V ustanovení sa taxatívne vypočítavajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.

K § 214:

Upravujú sa obsahové náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Ukladá sa povinnosť okrskovej volebnej komisii vyhotoviť zápisnicu v požadovanom počte a povinnosť doručiť zápisnicu okresnej volebnej komisii na ďalšie spracovanie.

K § 215:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc okrskových volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám než členom a zapisovateľom volebných komisií a ich odborných sumarizačných útvarov. Prítomnosť iných osôb však zákon podmieňuje predchádzajúcim súhlasom okresnej volebnej komisie.

K § 216:

Ustanovujú sa obsahové náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania ako aj spôsob zaslania zápisnice na ďalšie spracovanie ústrednej volebnej komisii.

K § 217:

Ustanovujú sa obsahové náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku referenda. Údaje, ktoré sa uvádzajú v zápisnici ústrednej volebnej komisie je sumárom údajov zo zápisníc okresných volebných komisií.

146

K § 218:

Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Z uvedené dôvodu sa v ustanovení uvádzajú obsahové náležitosti vyhlásenia tak, aby bolo z neho zrejmé koľko voličov sa ho zúčastnilo a ktorý návrh bol prijatý Výsledky referenda sú platné ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

K § 219:

Zákonom sa zrušia všetky vykonávacie predpisy vydané podľa zrušovaných volebných zákonov. Upravuje sa preto nové splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky. Keďže obsah vyhlášky sa týka aj iných rezortov, ministerstvo vnútra sa splnomocňuje, aby takýto právny predpis vydalo po dohode s dotknutými štátnymi orgánmi.

K § 220:

Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu vnútra zabezpečiť tlač metodických a informačných materiálov, príručiek a obálky, usmerňovať obce a okresné úrady pri utváraní volebných okrskov, zostavovaní zoznamov voličov, zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností, úschove hlasovacích lístkov a iných volebných dokumentov. Splnomocňuje sa štatistický úrad po dohode s ministerstvom vnútra vydať metodiku spracovania výsledkov hlasovania.

K § 221:

Úlohy spojené s prípravou a vykonaním volieb do orgánov novovzniknutej obce alebo novovzniknutých obcí, sa zverujú okresnému úradu v spolupráci s rozdeľovanou alebo zlučovanou obcou.

Ustanovuje sa tiež, že úlohy, ktoré obec a samosprávny kraj plnia podľa tohto zákona, sú preneseným výkonom úloh štátnej správy a nie výkonom samosprávy.

K § 222:

Podľa doterajších zákonov upravujúcich voľby do orgánov územnej samosprávy vykonávajú svoju činnosť volebné komisie počas celého volebného obdobia. Je preto potrebné ustanoviť, že tieto komisie budú plniť svoje úlohy v rozsahu podľa zrušovaných zákonov do zriadenia nových volebných orgánov podľa tohto zákona.

Výslovne sa ustanovuje, že ak vznikne potreba vykonať voľby do orgánov územnej samosprávy počas volebného obdobia, v rámci ktorého došlo k zmene zákonnej úpravy volieb, vykonajú sa tieto voľby podľa nového zákona.

K § 223:

V prílohe návrhu zákona č. 2 sú uvedené právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa do návrhu zákona preberajú.

K § 224:

Zrušujú sa doterajšie zákony upravujúce voľby a referendum konané na území Slovenskej republiky. Súčasne sa zrušujú aj s tým súvisiace právne predpisy, ktoré už nie sú v súlade s návrhom tohto zákona.

147

K Čl. II

Občiansky súdny poriadok v § 250z až 250zd upravuje, v nadväznosti na jednotlivé zákony upravujúce voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, prezidenta Slovenskej republiky a orgánov samosprávnych krajov, orgánov samosprávy obcí a zákona o spôsobe vykonania referenda konanie, na základe ktorého súdy rozhodovali vo veciach zoznamu voličov a vo veciach registrácie kandidátnych listín.

Nová zákonná úprava nahrádza doteraz šesť platných zákonov.

V novele sa odstraňujú nelogické ustanovenia, na základe ktorých mohol podať návrh na súd proti registrácii vlastnej kandidátnej listiny aj ten kto ju podal, hoci volebný zákon mu zaregistrovanú kandidátnu listinu umožňuje vziať späť.

Jednotlivé paragrafy sa zoraďujú do logického sledu v súlade so systematikou návrhu zákona. Doteraz boli dopĺňané ustanovenia Občianskeho zákonníka vždy, keď bol prijatý zákon upravujúci nový druh volieb.

Z hľadiska aplikačnej praxe sa navrhuje, aby zmena v Občianskom súdnom poriadku bola vykonaná formou nového znenia paragrafov a nie zmenami ich jednotlivých odsekov.

K Čl. III

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

V Bratislave 14. augusta 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky