1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny materiál.
Poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu je po zriadení Audiovizuálneho fondu a po začatí jeho podpornej činnosti ďalším systémovým opatrením v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Doterajšia podporná činnosť, ktorú Audiovizuálny fond kontinuálne uskutočňuje od roku 2010, znamenala predovšetkým dôležitý rozvojový impulz pre audiovizuálnu kultúru s jej hodnotovou orientáciou a s kultúrnym rozmerom. Preukázateľne pozitívne výsledky doterajšej podpornej činnosti fondu sa prejavujú nielen v náraste počtu slovenských hraných, dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel, ale aj v ich narastajúcom ohlase a získaných oceneniach na významných medzinárodných festivaloch i mnohých ďalších kultúrnych podujatiach na Slovensku aj v zahraničí.
Napriek pozitívnym hodnotovým výsledkom aj rozvíjajúcemu sa profesionálnemu zázemiu však audiovizuálne prostredie na Slovensku stále nie je dostatočne konkurencieschopné, najmä pokiaľ ide o výrobné a technologické zázemie audiovizuálnej produkcie, ako aj z hľadiska dostupnosti finančných zdrojov a investícií do audiovizuálnej produkcie mimo sféry verejných financií. V krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom, aký existuje na Slovensku, objektívne nie je možné z využívania a distribúcie audiovizuálnych diel generovať finančné zdroje potrebné pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu, pre budovanie infraštruktúry aj pre investície do ďalšej, najmä finančne náročnejšej audiovizuálnej produkcie. Výnimkou je len produkcia audiovizuálnych diel určených výlučne pre televízne vysielanie (najmä seriálová produkcia). No tvorba a výroba realizačne náročnejších filmových diel a žánrov (napr. rozprávka, fantasy, historické filmy, sci-fi a pod.) je bez zahraničných investícií a verejnej podpory na Slovensku prakticky nemožná a takéto žánre v slovenskej audiovízii dlhodobo chýbajú.
Existencia a rozvoj audiovizuálneho priemyslu, ako aj produkcia náročnejších filmových žánrov je na Slovensku stále závislá jednak od podpory z verejných financií a jednak od zahraničných investícií do filmovej produkcie a súvisiacich služieb. Pre audiovizuálny priemysel v Slovenskej republike je v súčasnosti charakteristická nízka miera konkurencieschopnosti, limitované finančné aj technologické možnosti na realizáciu náročnejších audiovizuálnych diel a takmer výlučná závislosť na domácej audiovizuálnej produkcii (televízne diela, rozpočtovo aj realizačne menej náročné filmy z nezávislej produkcie aj postupne klesajúci objem audiovizuálnej reklamnej produkcie). Vývoj filmovej produkcie na Slovensku je dlhodobo poznačený absenciou zahraničných produkcií, čím dochádza k neúmernej závislosti slovenského audiovizuálneho priemyslu takmer výlučne na domácich finančných zdrojoch, doplnených len v niektorých prípadoch podielom slovenských koproducentov na podpore z európskych programov a fondov (MEDIA, Eurimages) a len výnimočne aj ďalšími zdrojmi, ktoré na Slovensku preinvestujú zahraniční partneri na realizácii koprodukčných filmových projektov.
Pre zahraničné produkcie, ktoré v minulosti nakrúcali na území Slovenskej republiky buď formou koprodukcií so štátnym filmovým podnikom (napríklad séria slovensko-
2
nemeckých rozprávok z 80. rokov) alebo s využitím jeho výrobných kapacít a služieb, v súčasnosti neexistuje žiadna forma štátnej podpory ani zvýhodnenia, ktorá by mohla byť motiváciou pre realizáciu zahraničných filmov na Slovensku. Pritom v okolitých krajinách (Česká republika, Maďarsko), ako aj v iných európskych krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom (Rumunsko, Island, Írsko) je takýto systém štátnej podpory súkromných investícií do filmového priemyslu zavedený a prináša preukázateľné efekty nielen z hľadiska návratnosti v príjmoch verejných rozpočtov, ale najmä z hľadiska rozvoja audiovizuálneho priemyslu v danej krajine, jeho infraštruktúry, technologickej inovácie aj profesijného zázemia.
Je prirodzené, že jednotlivé európske štáty v súčasnosti intenzívne uplatňujú rôzne formy stimulov pre zahraničné produkcie, aby tak podporili aj stabilitu a rozvoj priemyselnej základne, ktorá je nevyhnutná pre kontinuálne fungovanie aj pre udržateľný rozvoj vlastnej audiovizuálnej kultúry. Audiovizuálna kultúra v krajine, akou je Slovensko, nemôže dlhodobo a úspešne fungovať bez svojej priemyselnej (technologickej, výrobnej, profesijnej) základne, pričom existencia a rozvoj tejto základne v našich podmienkach závislé od neštátnych investícií aj od zahraničných produkcií.
Relevantným faktorom pre rozhodovanie zahraničných produkcií nie primárne nominálne náklady jednotlivých tovarov, služieb či profesií, ale výsledné náklady po zohľadnení podporného systému, ktorý daná krajina poskytuje pre podporu investícií do filmového priemyslu. Tieto výsledné náklady potom v kombinácii s ďalšími ekonomickými faktormi tvoria mieru „príťažlivosti“ danej krajiny z hľadiska investovania do audiovizuálneho priemyslu. V prípade vytvorenia podporného mechanizmu v Slovenskej republike, ktorý bude porovnateľný s okolitými krajinami, môžu byť v rozhodovacom procese zahraničných produkcií za ďalšie výhody Slovenskej republiky považované aj jej členstvo v eurozóne, existujúci daňový systém, stabilný a transparentný dotačný systém v audiovízii, flexibilita administrácie navrhovaného podporného mechanizmu, geografická poloha aj dostupné služby či kvalifikovaná pracovná sila.
Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuálneho priemyslu svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčné a vo vzťahu k existujúcemu dotačnému mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Očakávanými efektmi navrhovaného mechanizmu sú najmä
-vyvolanie záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,
-vytvorenie impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike najmä v oblasti moderných technológií,
-zvýšenie medzinárodnej konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike,
-pozitívne prínosy pre verejné rozpočty (dane a odvody), rozvoj služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,
-prínos pre propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky a jej regiónov,
-zvýšenie príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou aj realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského prostredia.
3
Reálny ekonomický prínos bude možné pomenovať a kvantifikovať iba na základe uskutočnenia a vyhodnotenia viacerých projektov, ktoré budú z tohto programu podporené (predpoklad vyhodnotenia ku koncu roka 2015).
Návrhom zákona sa novelizuje zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici Slovenskej v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa, aby sa na historický knižničný dokument a historický knižničný fond, ako aj významný slovacikálny dokument, knižničný dokument alebo súbor knižničných dokumentov, ktoré pre svoju osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu môžu byť vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, vzťahovala výnimka, podľa ktorej na ne nemožno zriadiť záložné právo, nemožno ich zaťažiť a aby nepodliehali exekúcii ani konkurzu. Z dôvodu prechodu na menu euro od 1. januára 2009 sa novelizuje zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení zákona č. 149/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.
Predkladaný návrh zákona nominálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
5
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2013
2014
2015
2016
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
401 000
802 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
MKSR
0
0
0
0
AVF, z toho:
401 000
802 000
vplyv na OSVS(AVF) - príspevok zo ŠR - zmluva
0
0
400 000
800 000
vplyv na OSVS(AVF) – administratívny poplatok
0
0
1 000
2 000
z toho:
vplyv na ŠR (MK SR)
0
0
0
0
vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky
0
0
801 000
1 602 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
MKSR
0
0
400 000
800 000
vplyv na ŠR (MK SR) - príspevok zo ŠR - zmluva
0
0
400 000
800 000
AVF
0
0
401 000
802 000
vplyv na OSVS(AVF) - príspevok zo ŠR - zmluva
0
0
400 000
800 000
vplyv na OSVS(AVF) – administratívny poplatok
0
0
1 000
2 000
z toho:
vplyv na ŠR
0
0
400 000
800 000
vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte VS
0
0
400 000
800 000
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2013
2014
2015
2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy
( - príjmy, + výdavky)
0
0
400 000
800 000
z toho vplyv na ŠR
0
0
400 000
800 000
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
400 000
800 000
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zavedenie nového systému podpory audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, pričom podpora bude finančne zabezpečená výlučne osobitným príspevkom zo štátneho rozpočtu.
Na druhej strane, východiskom predmetného podporného systému je „preinvestovanie“ finančných prostriedkov producentom audiovizuálneho diela v Slovenskej republike v minimálnej sume 2 000 000 eur, ktorá musí pozostáva z oprávnených výdavkov, ktorými jednak úhrada za tovar alebo službu osobe, ktorá sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a ktorá je v Slovenskej
6
republike zaregistrovaná u správcu dane alebo úhrada odmeny alebo mzdy fyzickej osobe, pokiaľ je takáto odmena alebo mzda zdaňovaná v Slovenskej republike. To znamená, že predmetný návrh zákona zabezpečuje nepriame zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu prostredníctvom daňového a odvodového systému pri stimulácii investičnej aktivity v Slovenskej republike.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné exaktne kvantifikovať úhradu zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu.
Financovanie nového príspevku na podporu audiovizuálneho priemyslu bude zabezpečené v súlade s rozpisom záväzných ukazovateľov pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zavedenie nového systému podpory audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike. Poskytovateľom tejto podpory bude Audiovizuálny fond (ďalej len „fond“), pričom podpora bude finančne zabezpečená osobitným príspevkom zo štátneho rozpočtu, ktorý bude fondu poskytovaný na základe zmluvy s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Fond bude zároveň zabezpečovať administratívnu činnosť spojenú s prijímaním a posudzovaním projektov a žiadostí o poskytnutie podpory audiovizuálneho priemyslu, s uzatváraním zmlúv a s kontrolou účtovných dokladov čo bude kryté administratívnym poplatkom pri podaní žiadosti o registráciu filmového projektu, ktorý platí žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu na účet fondu v sume 1 000 eur.
Podporovaným filmovým projektom je audiovizuálne dielo, ktoré je hraným, dokumentárnym alebo animovaným kinematografickým dielom alebo dielom primárne určeným pre televízne vysielanie v rozsahu najmenej 70 minút, alebo časťou viacdielneho diela (seriálu, série, cyklu) primárne určeného pre televízne vysielanie, pričom priemerný rozsah jednej časti je najmenej 40 minút a ktoré spĺňa obsahové predpoklady, ktorými sa rozumie, že obsah audiovizuálneho diela je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie (preukazuje sa kultúrnym testom, ktorého vzor tvorí prílohu návrhu alebo koprodukčným štatútom vydaným oprávnenou osobou), je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a nie je pornografického charakteru, neschvaľuje násilie ani otvorene neuráža ľudskú dôstojnosť.
V súvislosti s vytvorením daného audiovizuálneho diela musia byť na území Slovenskej republiky uhradené oprávnené výdavky (výdavky, ktoré podliehajú zdaneniu na území Slovenskej republiky) minimálne vo výške 2 000 000 eur a celkový plánovaný rozpočet audiovizuálneho diela nesmie byť nižší ako 2 500 000 eur.
Výška finančnej podpory poskytnutej fondom formou dotácie je vo výške 20 % oprávnených výdavkov.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
7
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Navrhovaná právna úprava predpokladá podávanie filmových projektov a žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu v priemernom počte dva projekty za kalendárny rok, pričom sa predpokladá nábeh systému od roku 2014 (navrhovaná účinnosť zákona), kedy by potenciálni žiadatelia po prvý krát mohli registrovať na fonde svoje projekty, realizácia ktorých by však pre územie Slovenskej republiky končila najskôr v roku 2015 (predpoklad nie viac ako jedného projektu).
Proces podania žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu začína tým, že žiadateľ predloží fondu žiadosť o registráciu filmového projektu, ktorým sa chce uchádzať o podporu, vyplní tlačivo pre kultúrny test alebo predloží koprodukčný štatút a pripojí základné dokumenty o projekte (scenár = obsahový zámer, rozpočet = investičný zámer, harmonogram = časový plán realizácie projektu) a ako osobitnú informáciu uvedie predpokladanú sumu nákladov na projekt, ktoré plánuje preinvestovať v SR. Fond po preverení povinných údajov vydá potvrdenie o registrácii filmového projektu, ktoré je platné 3 roky.
Žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu je oprávnený fondu predložiť žiadateľ, ktorý platné osvedčenie o registrácii filmového projektu; žiadosť sa predkladá spravidla po skončení realizácie audiovizuálneho diela na území Slovenskej republiky. Ak je žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu úplná a zodpovedá určeným kritériám, fond vydá žiadateľovi o podporu investícií potvrdenie o celkovej výške oprávnených výdavkov, z ktorej sa mu vypočíta výška finančných prostriedkov na podporu investícií do filmového priemyslu (ďalej len „potvrdenie o oprávnených výdavkoch“).
Fond každoročne oznámi Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky celkovú sumu finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorú vypočíta na základe vydaných potvrdení o oprávnených výdavkoch. Fond žiadateľovi, ktorému bolo vydané potvrdenie o oprávnených výdavkoch, písomne oznámi výšku finančných prostriedkov, ktorá mu bude poskytnutá a následne fond predloží žiadateľovi návrh zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu. Fond poskytne finančné prostriedky na základe písomnej zmluvy prijímateľovi finančných prostriedkov, ktorý sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a je zaregistrovaný u správcu dane.
Tabuľka č. 3
Odhadované objemy
Objem aktivít
2013
2014
2015
2016
Počet podaných žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu na AVF
0
0
2
3
Počet podporených žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu na AVF
0
0
1
2
8
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Tabuľka č. 4
Audiovizuálny fond
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2013
2014
2015
2016
poznámka
Daňové príjmy (100)1
- z toho iné dane za tovary a služby (139 001)
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
- z toho administratívne poplatky (221) –
administratívny poplatok pri podaní žiadosti o registráciu filmového projektu
0
0
1 000
2 000
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
- z toho transfery v rámci verejnej správy (322) - príspevok zo ŠR - zmluva
0
0
400 000
800 000
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
401 000
802 000
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2013
2014
2015
2016
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
9
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Tabuľka č. 5
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie-
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2013
2014
2015
2016
poznámka
Bežné výdavky (600) – Audiovizuálny fond
0
0
401 000
802 000
- príspevok zo ŠR - zmluva
0
0
400 000
800 000
- administratívny poplatok
0
0
1 000
2 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
-
-
-
-
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
-
-
-
-
Tovary a služby (630)2
-
-
-
-
Bežné transfery 641 012
-
-
-
-
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
-
-
-
-
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
-
-
-
-
Kapitálové transfery (720)2
-
-
-
-
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
-
-
-
-
Dopad na výdavky verejnej správy celkom – Audiovizuálny fond
0
0
401 000
802 000
z toho výdavky na ŠR
Bežné výdavky (600)
-
-
-
-
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
-
-
-
-
Kapitálové výdavky (700)
-
-
-
-
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
-
-
-
-
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2013
2014
2015
2016
poznámka
Bežné výdavky (600) – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
0
0
400 000
800 000
10
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery 641 012
- príspevok zo ŠR - zmluva
0
0
400 000
800 000
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom – Ministerstvo kultúry SR
0
400 000
800 000
z toho výdavky na ŠR
Bežné výdavky (600)
- príspevok zo ŠR zmluva
0
0
400 000
800 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
11
Tabuľka č. 6
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci
12
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Návrhom zákona budú pozitívne ovplyvnené primárne zahraničné subjekty, ktoré podnikajú v oblasti filmovej produkcie, a ktoré v súvislosti s realizáciou audiovizuálneho diela na Slovensku preukázateľne uhradia oprávnené výdavky v minimálnej výške 2 000 000 eur.
Sekundárne budú pozitívne ovplyvnené slovenské podnikateľské subjekty, ktoré poskytujú tovary a služby v oblastiach, ktoré je možné využiť pri realizácii filmovej produkcie.
Počet takýchto podnikateľských subjektov nie je možné v súčasnej dobe kvantifikovať.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Predpokladaný prínos návrhu zákona bude spočívať vo zvýšenej spotrebe slovenských tovarov a služieb v prípade, že sa na Slovensku budú realizovať audiovizuálne diela, pri ktorých budú preukázateľne uhradené oprávnené výdavky v minimálnej výške 2 000 000 eur. Motiváciou na realizáciu týchto nákladných audiovizuálnych diel práve na Slovensku byť to, že ich producenti budú môcť po skončení realizácie diela žiadať o vrátenie 20 % z celkovej sumy preukázateľne uhradených oprávnených výdavkov vo forme dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu.
Prínos pre slovenské podnikateľské subjekty, nielen z oblasti audiovizuálneho priemyslu, tak bude prevyšovať náklady vynaložené zo štátneho rozpočtu na podporu audiovizuálneho priemyslu.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Subjekty, ktoré budú žiadať o dotáciu na podporu audiovizuálneho priemyslu, budú povinné predložiť Audiovizuálnemu fondu žiadosť o registráciu filmového projektu a žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu s prílohami. Celkové administratívne náklady na podanie príslušných žiadostí nie je možné vyčísliť.
13
Uvedené subjekty budú zároveň povinné v zmysle návrhu zákona pri registrácii projektu, v súvislosti s ktorým žiadajú o podporu audiovizuálneho priemyslu, povinné zaplatiť Audiovizuálnemu fondu administratívny poplatok vo výške 1 000 eur.
3.4. Aké dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Cieľom návrhu zákona je motivovať zahraničných producentov a vyvolať v nich záujem o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike.
Keďže výška dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu sa bude odvíjať od výšky preukázateľne uhradených oprávnených výdavkov, ktorá nesmie byť nižšia ako 2 000 000 eur, predpokladá sa pozitívny dopad na fungovanie tých podnikateľských subjektov na slovenskom trhu, ktoré podnikajú s tovarmi a službami, ktoré je možné využiť pri realizácii filmovej produkcie.
3.5. Aké predpokladané spoločensko ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívne spoločensko - ekonomické dôsledky, prejavujúce sa najmä
-v propagácii a prezentácii Slovenskej republiky a jej regiónov,
- vo vyvolaní záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,
-vo vytvorení impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike najmä v oblasti moderných technológií,
-v zvýšení medzinárodnej konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike,
-v pozitívnom prínose pre verejný rozpočet (dane, odvody, úspora na dávkach v nezamestnanosti),
-v rozvoji služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,
-v zvýšení príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou aj realizačnou
14
náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského prostredia.
15
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Predpokladá sa, že predkladaný materiál nebude mať priamy vplyv na hospodárenie domácností.
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
V súčasnosti nie je možné kvantifikovať.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zvýšenie príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou aj realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského audiovizuálneho prostredia.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť.
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Predpokladá sa, že predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. Pri jednom „modelovom“ projekte zahraničnej produkcie s rozpočtom 5 mil. eur alebo vyšším možno očakávať vytvorenie
-nových pracovných príležitostí (členovia štábu, služby, asistentské a pomocné profesie) v rozsahu cca 80 – 100 ľudí na priemerné obdobie 3 mesiace realizácie projektu v SR,
-krátkodobých alebo
16
jednorazových pracovných príležitostí (komparz a pod.) – cca 200 ľudí na priemernú dobu niekoľkých dní nakrúcania.
17
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Rozširuje sa funkcionalita elektronickej služby „Registračný systém Audiovizuálneho fondu
http://registracia.avf.sk/
o nový modul
pre žiadateľov o podporu audiovizuálneho priemyslu. Už v súčasnosti je táto služba na úrovni IV., nakoľko komplexný proces od podania žiadosti až po vyúčtovanie poskytnutej dotácie sa uskutočňuje priamo prostredníctvom elektronickej služby. Nakoľko však väčšina žiadateľov ešte nedisponuje elektronickým podpisom, vyžaduje sa aj tlačená verzia základných formulárov žiadosti aj vyúčtovania. Tieto formuláre sú vo vyplnenej podobe však len tlačovými výstupmi z elektronickej služby a žiadateľ na týchto tlačených výstupoch potvrdzuje správnosť údajov, ktoré uviedol v elektronickej službe.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
V elektronickej službe „Registračný systém Audiovizuálneho fondu“ sú už vytvorené predpoklady pre sémantickú interoperabilitu – najmä s inými informačnými systémami v audiovízii (SK Cinema). Verejná databáza žiadostí umožňuje harvestovanie zverejnených dát a ich ďalšie využívanie.
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Existujúci informačný systém Audiovizuálneho fondu sa rozširuje o novú funkcionalitu určenú pre
18
elektronické podávanie a komplexnú administráciu žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Áno
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Rezortná úroveň - rozšírenie funkcionality existujúceho informačného systému je zabezpečené z prostriedkov v rozpočte Audiovizuálneho fondu.
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
19
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
Čl. 107, 108 a 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
2.nelegislatívne akty
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
- bezpredmetné,
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
- bezpredmetné,
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
20
- konanie nebolo začaté,
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
- bezpredmetné
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
21
Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1, 3, 13, 14, 55, 61 a 62
Z dôvodu väčšej prehľadnosti zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zavádza členenie zákona na časti a v nadväznosti na to sa menia alebo vypúšťajú nadpisy niektorých ustanovení.
K bodu 2
Hlavné činnosti Audiovizuálneho fondu (ďalej len „fond“) sa dopĺňajú o novú činnosť, ktorou je poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.
K bodu 4
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle návrhu zákona bude možné predkladať fondu jednak žiadosti o finančné prostriedky na podporu audiovizuálnej kultúry (ďalej len „žiadosť o podporu audiovizuálnej kultúry“), rovnako ako aj žiadosti o finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu (ďalej len „žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu“), špecifikuje sa kompetencia rady fondu schvaľovať zásady, spôsob a kritéria hodnotenia žiadostí len vo vzťahu k žiadostiam o podporu audiovizuálnej kultúry.
K bodu 5
Zavádza sa legislatívna skratka. Pojem „Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky“ sa používa v texte zákona prvý krát.
K bodu 6
Nakoľko v zmysle návrhu zákona bude možné predkladať fondu žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry, rovnako ako aj žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu, špecifikuje sa kompetencia rady fondu požiadať riaditeľa o predloženie stanoviska k žiadosti spolu so žiadosťou a jej hodnotením len vo vzťahu k žiadostiam o podporu audiovizuálnej kultúry.
K bodom 7 a 20
V súlade s terminológiou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pojem „internetová stránka“ nahrádza správnejším pojmom „webové sídlo“.
K bodu 8
22
Špecifikuje sa kompetencia kancelárie, ktorá v zmysle navrhovaného znenia predkladá odborným komisiám na posudzovanie iba žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry.
K bodu 9
Vzhľadom na doplnenie ďalšej činnosti fondu, ktorou je poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu, sa upravuje nová kompetencia kancelárie, v rámci ktorej kancelária kontroluje správnosť a úplnosť žiadostí o registráciu filmového projektu, preskúmava úplnosť žiadostí o podporu audiovizuálneho priemyslu a preveruje administratívnu zhodu a správnosť oprávnených výdavkov.
K bodu 10 a 12
Nakoľko bude v zmysle návrhu zákona možné predkladať fondu jednak žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry, rovnako ako aj žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu, špecifikuje sa, že fond zriaďuje odborné komisie iba na posudzovanie a hodnotenie žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry.
K bodu 11
Špecifikuje sa, že člen odbornej komisie nesmie byť žiadateľom o finančné prostriedky z fondu, členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov žiadateľa, či štatutárnym orgánom žiadateľa iba vo vzťahu k podpore audiovizuálnej kultúry. Nakoľko odborné komisie neposudzujú žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu, návrh zákona umožňuje členom komisií žiadať o tento druh podpory.
K bodu 15 až 19, 21 až 24, 26 až 29, 35 až 53
V zmysle návrhu zákona sa podporná činnosť fondu rozdelila na dve základné oblasti. Jednou oblasťou podpory je podpora audiovizuálneho priemyslu, ktorú fond v súčasnosti nevykonáva. Druhou oblasťou je podpora audiovizuálnej kultúry, ktorá je upravená v tretej časti návrhu zákona ide o podpornú činnosť, ktorú fond vykonáva aj v súčasnosti v zmysle platnej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené boli z legislatívno-technického hľadiska, ale najmä z pojmového hľadiska, precizované ustanovenia § 18 22, ktoré upravujú podporu audiovizuálnej kultúry.
K bodu 25 a 34
Navrhuje sa rozšírenie podmienky pre poskytnutie podpory audiovizuálnej kultúry tak, aby bolo zabezpečené, že žiadateľ pred poskytnutím dotácie vysporiadané finančné vzťahy nielen so štátnym rozpočtom a fondom, ale so všetkými subjektmi verejnej správy.
K bodu 30
Navrhuje sa, aby prílohou žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry bolo namiesto čestného vyhlásenia o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.
23
K bodu 31
Upravuje sa terminológia v súlade so zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 32
Pojem „administratívna úhrada“ sa nahrádza presnejším pojmom „administratívny poplatok“.
K bodu 33
Na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby prílohou k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry bolo namiesto čestného vyhlásenia potvrdenie príslušného súdu o tom, že žiadateľ nie je v konkurze ani v likvidácii, a že proti nemu nie je vedené exekučné konanie.
K bodu 54
Štvrtá časť zákona upravuje oblasť podpory audiovizuálneho priemyslu. V rámci podpory audiovizuálneho priemyslu bude fond poskytovať finančné prostriedky na realizáciu filmového projektu, ktorý musí spĺňať kritériá stanovené zákonom. Filmovým projektom sa rozumie audiovizuálne dielo, ktoré je hraným, dokumentárnym alebo animovaným kinematografickým dielom alebo dielom primárne určeným pre televízne vysielanie v rozsahu najmenej 70 minút alebo audiovizuálne dielo, ktoré je časťou viacdielneho diela primárne určeného pre televízne vysielanie a priemerný rozsah jednej časti je najmenej 40 minút. Zároveň obsah filmového projektu musí byť v súlade s predpismi Európskej únie, čo sa preukazuje kultúrnym testom alebo koprodukčným štatútom, nesmie schvaľovať násilie, ani ho žiadnou formou podporovať, nijako urážať ľudskú dôstojnosť, ani iným spôsobom porušovať právny poriadok Slovenskej republiky a nesmie mať pornografický charakter. Ďalšími podmienkami na poskytnutie finančných prostriedkov je, že celkový plánovaný rozpočet audiovizuálneho diela nesmie byť nižší ako 2 500 000 eur a minimálna výška uhradených oprávnených výdavkov v súvislosti s výrobou tohto diela je 2 000 000 eur. Zákon zároveň stanovuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky a čo sa do celkovej sumy oprávnených výdavkov nezapočítava. Finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu poskytuje fond formou dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov. Na ich poskytnutie nie je právny nárok.
V § 22b zákon stanovuje, kto môže byť žiadateľom o finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu. O finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu môže požiadať fyzická osoba - podnikateľ plne spôsobilá na právne úkony alebo právnická osoba, ktorá je producentom alebo koproducentom filmového projektu. Ak je filmový projekt realizovaný v koprodukcii, môže byť žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu iba jeden koproducent písomne splnomocnený ostatnými koproducentami. Žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu nesmie byť osoba, ktorá je v konkurze alebo v likvidácii, proti ktorej je vedené exekučné konanie, ktorá nemá vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom alebo fondom, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania alebo ktorá nepredložila fondu vyúčtovanie finančných prostriedkov. Žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu ani štatutárnym orgánom žiadateľa nemôže byť člen rady, člen dozornej komisie, riaditeľ ani jemu blízka osoba.
24
V súvislosti s podporou audiovizuálneho priemyslu rozlišuje zákon dva druhy žiadostí, a to žiadosť o registráciu filmového projektu a žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu. Žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu je oprávnený predložiť žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorý má platné osvedčenie o registrácii filmového projektu.
Osvedčenie o registrácii filmového projektu vydáva fond žiadateľovi o podporu audiovizuálneho priemyslu na základe žiadosti o registráciu filmového projektu, ktorej formulár zverejní fond na svojom webovom sídle a prílohy ktorej vymedzené v § 22c ods. 2 písm. a) až e). Jednou z príloh je aj potvrdenie o zaplatení administratívneho poplatku v sume 1 000 eur. Navrhovaná suma 1 000 eur predstavuje odhadované priemerné náklady na všetky činnosti spojené s administráciou, posúdením, kontrolou a archiváciou takejto žiadosti (evidencia, kontrola úplnosti, posúdenie kultúrneho testu a verifikácia údajov v ňom uvedených, vystavenie príslušných dokumentov a korešpondencia, administratívna kontrola doručenej žiadosti, úhrada podpory a jej riadne a úplné zaúčtovanie vrátane výkazov, následná kontrola prijímateľa) a v nej premietnuté aj predpokladané výdavky fondu spojené s nevyhnutnou úpravou informačných systémov pre registráciu a administráciu žiadostí podľa navrhovaného mechanizmu. V prípade, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu predkladá prílohy v inom ako v slovenskom jazyku, je povinný predložiť aj ich preklad do štátneho jazyka.
Následne fond skontroluje správnosť a úplnosť žiadosti o registráciu filmového projektu, a to, či filmový projekt spĺňa kritériá stanovené zákonom.
Zákon taxatívne stanovuje prípady, kedy fond zamietne žiadosť o registráciu filmového projektu. V opačnom prípade vydá žiadateľovi osvedčenie o registrácii filmového projektu, ktoré je platné tri roky odo dňa jeho vydania.
Po skončení realizácie filmového projektu na území Slovenskej republiky môže žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorý platné osvedčenie o registrácii filmového projektu, predložiť žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu spolu s prílohami podľa § 22e ods. 2 pís. a) i). Po predložení žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu fond skontroluje jej úplnosť a preverí administratívnu zhodu a správnosť oprávnených výdavkov. Prípady, v ktorých fond zamietne žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu zákon stanovuje taxatívne. Ak fond žiadosť nezamietne, vydá žiadateľovi potvrdenie o celkovej výške oprávnených výdavkov, z ktorej je vypočítaná výška poskytnutých finančných prostriedkov. Finančné prostriedky poskytuje fond na základe zmluvy o podpore audiovizuálneho priemyslu.
K bodu 56
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 60.
K bodu 57
Príjmom fondu bude v zmysle návrhu zákona, okrem administratívneho poplatku za spracovanie žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry aj administratívny poplatok pri podaní žiadosti o registráciu filmového projektu, ktorý je upravený v § 22d návrhu zákona.
K bodu 58
Upravuje sa terminológia v súlade so zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súvislosti s bodom 31 sa vypúšťa odkaz na zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25
K bodu 59
Navrhuje sa, aby výročná správa fondu obsahovala aj prehľad a vyhodnotenie činnosti fondu na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.
K bodu 60
V zmysle návrhu zákona bude Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) poskytovať fondu dva druhy príspevku, pričom každý z nich bude určený na špecifický účel.
Jedným z príspevkov bude príspevok určený na podporu audiovizuálnej kultúry, ktorý ministerstvo kultúry poskytuje každoročne fondu aj v zmysle platnej právnej úpravy.
Druhým príspevkom bude príspevok, ktorý bude určený na podporu audiovizuálneho priemyslu. Ide o nový príspevok, ktorého výška sa bude odvíjať od sumy, ktorú fond vypočíta na základe vydaných potvrdení o celkovej výške oprávnených výdavkoch a každoročne do 30. júna predchádzajúceho kalendárneho roka ju oznámi ministerstvu kultúry.
K bodu 63
Do zákona sa dopĺňa príloha, ktorá obsahuje vzor kultúrneho testu. Kultúrny test je v súlade s právnymi aktmi Európskej únie nevyhnutnou súčasťou podporných schém v oblasti kultúry. Aby bolo poskytovanie dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorá predstavuje štátnu pomoc, zlučiteľné s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, dotácia musí byť poskytnutá na podporu kultúrnej aktivity. Vzor kultúrneho testu uvedený v prílohe slúži práve na naplnenie tejto podmienky a stanovuje kultúrne ale aj výrobné/realizačné kritériá, ktoré musí audiovizuálne dielo spĺňať, aby jeho realizáciu bolo možné preukázateľne považovať za kultúrnu aktivitu.
K čl. II, III a V
V súvislosti s prechodom na menu euro od 1. januára 2009 sa sumy upravujú v mene euro.
K čl. IV
K bodu 1
Ustanovuje sa právomoc zriaďovateľovi určiť ďalšie činnosti, ktoré vykonávať Slovenská národná knižnica.
K bodu 2
Ustanovuje sa výnimka, že na historický knižničný dokument a historický knižničný fond, ako aj významný slovacikálny dokument, knižničný dokument alebo súbor knižničných dokumentov, ktoré pre svoju osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu môžu byť vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, nemožno zriadiť záložné právo, nemožno ich zaťažiť, nepodliehajú exekúcii ani konkurzu.
26
K bodu 3, 4 a 5
V súvislosti s prechodom na menu euro od 1. januára 2009 sa suma pokút upravuje v mene euro.
K čl. VI
Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. január 2014.
V Bratislave, 14. augusta 2013
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Marek Maďarič, v. r.
minister kultúry
Slovenskej republiky