Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť podmienky vysielania vo vzťahu k jazyku vysielania, sprehľadniť právnu úpravu týkajúcu sa ochrany maloletých, zabezpečiť rade primerané nástroje na kontrolu plnenia povinností vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vo vzťahu k zabezpečeniu multimodálneho prístupu k programom a tiež zmeniť niektoré zákonné ustanovenia, ktoré sa v aplikačnej praxi ukázali ako problematické. Uvedená právna úprava si vyžiada novelizáciu piatich právnych predpisov, a to zákona o vysielaní a retransmisii, zákona o štátnom jazyku, zákona o digitálnom vysielaní, audiovizuálneho zákona a zákona o úhrade.

Úpravou vo vzťahu k jazyku vysielania predložený návrh zákona akceptuje pripomienky Komisie, a zároveň má za cieľ odstrániť dôvod na začatie konania o porušení práva EÚ zo strany Komisie. Komisia vyjadrila obavu z možného porušenia práva EÚ v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania vysielateľov, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou. Po preskúmaní právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnom jazyku Komisia upozornila na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie článku 56 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov EÚ, ktorí sa usadili na území iného členského štátu EÚ. Predkladaný návrh mení súčasnú právnu úpravu používania jazykov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vo vzťahu k súkromným vysielateľom (vysielateľom vysielajúcim na základe licencie udelenej radou) tak, že súčasný rozsah výnimiek z povinného používania štátneho (slovenského) jazyka vo vysielaní sa rozširuje o novú výnimku, ktorá sa bude vzťahovať na vysielateľov vysielajúcich v jednom alebo viacerých úradných jazykoch EÚ (inom ako slovenskom jazyku), ktorí chcú poskytovať svoju programovú službu občanom iného členského štátu EÚ usadeným na území Slovenskej republiky. Žiadosť o takúto licenciu bude môcť rada podľa zákona o vysielaní a retransmisii zamietnuť v prípade, ak pôjde o žiadosť na regionálne alebo lokálne vysielanie a na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté, neexistuje dostatočná ponuka regionálneho vysielania alebo lokálneho vysielania programových služieb v štátnom jazyku. Tak bude zabezpečené právo slovenských občanov na prístup k informáciám o dianí v ich regióne alebo meste v štátnom jazyku.V súvislosti s navrhovanou úpravou bolo potrebné rozšíriť náležitosti žiadosti o licenciu a rozhodnutia o udelení licencie.

Navrhuje sa tiež, aby boli z audiovizuálneho zákona vypustené tie ustanovenia, ktoré upravujú jazykovú úpravu audiovizuálneho diela šíreného vysielaním, keďže túto úpravu považujeme za duplicitnú s ustanoveniami zákona o štátnom jazyku a nesystémovú.

Predloženým návrhom sa takisto sprehľadňujú povinnosti vysielateľa pri ochrane maloletých vo vysielaní. Keďže v súčasnej dobe upravuje zákon o vysielaní a retransmisii povinnosť rešpektovať ochranu maloletých pri časovom zaraďovaní programov a zložiek programovej služby do vysielania v dvoch ustanoveniach, a to v ustanovení § 20 ods. 3, ako aj

v § 20 ods. 5, navrhuje sa vypustenie ustanovenia § 20 ods. 3 a ponechanie ustanovenia, ktoré povinnosť vysielateľov upravuje rámcovo a odkazuje na vykonávací predpis, ktorý ju upravuje podrobnejšie. V súvislosti s tým sa upravujú aj vnútorné odkazy a sankcie.

Navrhuje sa aj zavedenie nových povinností pre televíznych vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie poskytovať rade bližšie informácie o tom, ako plnia povinnosť zabezpečiť multimodálny prístup k svojim programom a tieto programy náležite označiť. Požadované informácie majú rade umožniť efektívnejšiu kontrolu týchto povinností a tým zlepšiť prístup k programom pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím. V súvislosti so zlepšením prístupu k programom pre nepočujúcich sa v zákone bližšie charakterizujú titulky, ktoré sprevádzajú programy určené pre nepočujúcich s cieľom umožniť im kvalitnejšie sledovanie týchto programov.

Predložený návrh reaguje aj na niektoré praktické problémy, ktoré rade priniesla aplikačná prax. Predovšetkým sa upravuje ustanovenie o zvukovej intenzite vysielanej reklamy a telenákupu, a to takým spôsobom, že zvukovú intenzitu vysielania reklamy a telenákupu bude upravovať vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Návrhom zákona sa rozširuje oprávnenie vyberateľa úhrady získavať a spracúvať osobné údaje aj kopírovaním a skenovaním v nevyhnutnom rozsahu aj bez súhlasu dotknutej osoby. Zjednodušuje sa tiež spôsob platenia a výberu úhrady tým, že Rozhlas a televízia Slovenska si bude môcť sama určovať spôsoby, akými jej bude možné realizovať platby úhrady.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona budú pozitívne ovplyvnení vysielatelia, ktorí budú vysielať v jednom alebo viacerých úradných jazykoch EÚ, inom ako štátny jazyk. Počet takýchto vysielateľov nie je možné v súčasnej dobe kvantifikovať.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Predpokladný prínos návrhu zákona spočíva v tom, že vysielateľom, ktorí budú vysielať v jednom alebo viacerých úradných jazykoch EÚ, inom ako štátny jazyk, odpadnú dodatočné náklady na zabezpečenie slovenského dabingu alebo slovenských titulkov k odvysielaným programom alebo iným zložkám programovej služby. V súvislosti s pozitívnym vplyvom návrhu zákona sa nepredpokladajú pre vysielateľov zvýšené náklady.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Nepredpokladá sa zvýšenie administratívnych nákladov vysielateľov v dôsledku implementácie návrhu zákona.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Návrh zákona umožní vstúpiť na trh a pôsobiť na trhu bez vynakladania dodatočných neprimeraných nákladov tým vysielateľom, ktorí budú chcieť vysielať v jednom alebo vo viacerých úradných jazykoch EÚ, čím sa zabezpečí dôsledné uplatňovanie čl. 56 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov EÚ, ktorí sa usadili na území iného členského štátu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Nepredpokladá sa, že návrh zákona bude mať výrazné spoločensko-ekonomické dôsledky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Čl. 26, 49, 56, 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- bezpredmetné,

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

- bezpredmetné,

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- konanie nebolo začaté,

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) ako Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 a v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007 bola prebratá do nasledovných právnych predpisov: – zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, – zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Podľa aktuálnej právnej úpravy rada rokuje a hlasuje o správnych konaniach vo veci udeľovania licencií a registrácií retransmisie neverejne, a to len v prípade, ak ide o konania podľa zákona o vysielaní a retransmisii. Pokiaľ rada rokuje o totožných veciach podľa zákona o digitálnom vysielaní, neverejnosť jej rokovania a rozhodovania nemá v zákone oporu, napriek tomu, že predmetom rokovania a rozhodovania rady sú totožné skutočnosti týkajúce sa potenciálnych vysielateľov. Navrhuje sa preto, aby boli rokovania rady v predmetných veciach neverejné bez ohľadu na to, na základe ktorého zákona bude rada rokovať.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa odstraňuje neúmerná administratívna záťaž rady pri vybavovaní hromadných sťažností najmä v prípadoch, keď je sťažovateľmi rade preposielaná sťažnosť s totožným obsahom niekoľko desiatok krát. Kancelária rady je v takýchto prípadoch vyťažená upovedomovaním množstva sťažovateľov, čo vedie k predlžovaniu rozhodovania o ďalších sťažnostiach, a tým k neefektívnosti a nehospodárnosti správneho konania. Keďže rada je podľa ustanovenia § 11 ods. 5 a 6 zákona o vysielaní a retransmisii povinná zverejňovať všetky svoje rozhodnutia, ako aj zápisnicu z rokovania na svojom webovom sídle, možnosť verejnosti oboznámiť sa s výsledkom prerokovania každej sťažnosti je zabezpečená dostatočným spôsobom.

K bodu 3

Doplnením lehoty, v ktorej majú vysielatelia povinnosť odovzdať rade na jej žiadosť záznamy vysielania, sa odstraňuje teoretická pochybnosť o tom, či túto povinnosť majú vysielatelia splniť v konkrétnom termíne. V praxi bola táto povinnosť vysielateľmi často spochybňovaná, napriek tomu, že bola potvrdená judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.

K bodu 4

V súvislosti s navrhovaným bodom 17 sa zavádza povinnosť vysielateľa uvádzať v štatistike o odvysielanom programe aj vyhodnotenie podielu nových diel, ktoré zaradil do vysielania v rámci diel nezávislých producentov.

K bodu 5, 6 a 19

Vzhľadom na nejednoznačnosť súčasnej úpravy, ako aj na problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť hlasitosť vysielaných obsahov tak, aby nedochádzalo k jej neúmerným výkyvom pri vysielaní programov a následne vysielanej reklamy a telenákupu.

Zvuková intenzita vysielanej reklamy a telenákupu bude stanovená vykonávacím predpisom, ktorý vydá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Technická špecifikácia

zvukovej intenzity vysielania reklamy a telenákupu bude stanovená v súlade s Odporúčaním Európskej vysielacej únie (EBU) EBU R 128 „Normalizácia hlasitosti a maximálna povolená úroveň zvukových signálov“ a podľa požiadaviek Technického dokumentu EBU „Praktické pokyny pre výrobu a implementáciu podľa EBU R 128“. Vysielateľ bude povinný zabezpečiť, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s týmto vykonávacím predpisov, čo by malo výrazne prispieť k vyrovnaniu hlasitosti vysielaných obsahov.

K bodu 7

Návrhom zákona sa bližšie špecifikujú titulky, ktorými sú sprevádzané programy určené pre nepočujúcich. Účelom navrhovanej úpravy je zvýšiť kvalitu titulkov tak, aby zodpovedali deju vysielaného programu a umožnili tak nepočujúcim kvalitnejšie sledovanie vysielaného programu.

K bodu 8

Keďže vysielateľovi s licenciou možno udeliť viacero licencií na digitálne vysielanie, a to na digitálne vysielanie jednej plnoformátovej televíznej programovej služby a ďalších monotematických televíznych programových služieb, spresňuje sa, že povinnosť zabezpečiť multimodálny prístup k programovej službe sa vzťahuje na každú televíznu programovú službu, ktorú vysielateľ s licenciou vysiela digitálne. Obdobne ako v § 18, aj v § 18a sa spresňuje charakter titulkov, ktorými sú sprevádzané programy určené pre nepočujúcich.

K bodom 9, 10, 11 a 12

V § 18 a 18a zákon stanovuje vysielateľom minimálny podiel programov, ku ktorým musia zabezpečiť multimodálny prístup, t. j. prístup aj pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím. Hoci vysielatelia deklarujú, že stanovené podiely programov dosahujú, tí, ktorým sú tieto programy určené zas namietajú, že kvóty sú dosahované len formálne a programy s multimodálnym prístupom nie sú zabezpečené v takej miere, ako by si vyžadovali ich potreby.

V zmysle § 18b zákona majú vysielatelia a poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie stanovené osobitné povinnosti aj pri označovaní programov s multimodálnym prístupom.

Aby mohla rada účinnejšie kontrolovať, akým konkrétnym spôsobom si povinné subjekty uvedené povinnosti plnia, zavádzajú sa nové informačné povinnosti pre televíznych vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie vo vzťahu k programom, ktoré sú sprevádzané skrytými titulkami, otvorenými titulkami, hlasovým komentovaním pre nevidiacich alebo ktoré sú tlmočené do posunkovej reči nepočujúcich alebo vysielané alebo poskytované v posunkovej reči nepočujúcich. Povinné subjekty budú musieť presne identifikovať tieto programy a tiež poskytnúť rade konkrétne údaje o programoch s multimodálnym prístupom, pričom návrh zákona stanovuje odlišný rozsah poskytovaných údajov pre vysielateľov a pre poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby. Pre vysielateľov je rozsah povinných údajov stanovený rovnakým spôsobom, ako je tomu pri európskych dielach a programoch tvoriacich európsku nezávislú produkciu, čo opäť zefektívni dohľad nad dodržiavaním ustanovení upravujúcich multimodálny prístup. Poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie stanovuje návrh zákona užší rozsah údajov poskytovaných rade, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie majú síce zákonom stanovenú

povinnosť označovať programy s multimodálnym prístupom, ale zákon im nestanovuje povinnosť poskytovať určitý percentuálny podiel týchto programov.

V súvislosti s určovaním podielu programov s multimodálnym prístupom sa návrhom zákona upresňuje, že do celkového vysielacieho času programov sa okrem vysielacieho času venovaného hudobným programom a programom, ktorých hudobná zložka tvorí ich podstatnú časť nezapočítava ani vysielací čas venovaný doplnkovému vysielaniu, ktorým je vysielanie programu prerušené.

V zmysle návrhu zákona budú mať vysielatelia a poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinnosť oznámiť rade spôsob označenia programov s multimodálnym prístupom, pričom forma tohto oznámenia je ponechaná na povinné subjekty.

K bodu 13

Sprehľadňujú sa povinnosti vysielateľa pri ochrane maloletých vo vysielaní. V súlade s doterajším znením § 20 ods. 5 je vysielateľ programovej služby povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o jednotnom systéme označovania“). S účinnosťou od 1. apríla 2013 táto vyhláška upravuje vo vysielaní dve tzv. časové opony. Prvá je v čase od 22.00 do 6.00 h., keď sa do vysielania zaraďujú programy alebo iné zložky programovej služby klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a druhá, v čase od 20.00 do 6.00 h., počas ktorej sa do vysielania zaraďujú programy alebo iné zložky programovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov alebo ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov. Ustanovenie § 20 ods. 3, ktorého vypustenie sa navrhuje, nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vyhlášky, keďže stanovuje časový rámec od 6.00 do 22.00 h., počas ktorého platia sprísnené kritériá týkajúce sa obsahu vysielania, s cieľom ochrany maloletých. Avšak vzhľadom na to, že spomínané ustanovenie § 20 ods. 5 upravuje túto povinnosť vysielateľov programovej služby všeobecne a s odkazom na vykonávací predpis, ktorý časové zaraďovanie programov a iných zložiek programovej služby upravuje podrobnejšie, ustanovenie § 20 ods. 3 sa javí ako duplicitné, a teda nadbytočné.

K bodom 14 a 15

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 13.

K bodu 16, 17 a 18

V zmysle čl. 17 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách ak je to vhodné, členské štáty vhodnými prostriedkami zabezpečia, aby prevádzkovatelia vysielania rezervovali aspoň 10 % svojho vysielacieho času, okrem času prideleného pre spravodajstvo, športové podujatia, hry, reklamu, teletextové služby a telenákup, alebo ako druhá možnosť podľa uváženia členského štátu aspoň 10 % svojho programového rozpočtu pre európske diela vytvorené producentmi, ktorí sú nezávislí od prevádzkovateľov vysielania. Tento percentuálny podiel by mal vzhľadom na informačné, výchovné, kultúrne a estrádne záväzky

prevádzkovateľa vysielania voči svojim divákom dosiahnuť vzostup na základe vhodných kritérií. Musí sa dosiahnuť vzostup vybratím primeraného podielu novších diel, to znamená diel vysielaných za posledných päť rokov z ich produkcie.

Navrhuje sa zníženie minimálneho percentuálneho podielu európskej nezávislej produkcie pre verejnoprávneho vysielateľa z 20 % na 15 %. Zároveň sa v záujme vyššej flexibility všetkých vysielateľov navrhuje predĺžiť časové obdobie, počas ktorého je potrebné vyhradiť zákonom stanovený percentuálny podiel vysielaniu európskych diel, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti. Toto časové obdobie sa predĺžilo z jedného kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok.

Slovenská právna úprava, na rozdiel od právnej úpravy okolitých štátov, v súčasnej dobe stanovuje verejnoprávnemu vysielateľovi pomerne vysoký podiel európskej nezávislej produkcie, oproti vysielateľom s licenciou dokonca dvojnásobný. V Českej republike je prevádzkovateľ televízneho vysielania, bez ohľadu na to, či ide o verejnoprávnu alebo súkromnú televíziu, povinný vyhradiť európskym dielam nezávislých producentov najmenej 10 % vysielacieho času alebo 10 % svojho programového rozpočtu na výrobu alebo nákup týchto diel a rovnaká 10 % - ná kvóta pre všetkých televíznych vysielateľov je aj v Rakúsku. V Poľsku je to rovnako 10 % pre všetkých vysielateľov, no až minimálne 50 % z európskych diel nezávislých producentov musia tvoriť nové diela. Takto vysoko nastavené percento nezávislej produkcie pre verejnoprávneho vysielateľa viedlo k tomu, že Rozhlas a televízia Slovenska, aby splnila kvótu, investovala do nákupu lacných európskych akvizícií. Tento postup má za následok znižovanie prostriedkov, ktoré by mohli byť investované do spolupráce so slovenským audiovizuálnym prostredím. Do podielu nezávislej európskej produkcie nemožno v zmysle definície nezávislého producenta zahrnúť napr. európske programy nakúpené od iných verejnoprávnych vysielateľov, resp. od produkčných spoločností, ktoré sú s nimi majetkovo prepojené (ide napr. o prípad ORF, ZDF, BBC, ČT), pričom ide často o oveľa hodnotnejšie európske programy, ako lacné akvizície nezávislých producentov.

Taktiež sa navrhuje zaviesť pre vysielateľov povinnosť zabezpečiť, aby z odvysielaných európskych diel nezávislých producentov tvorili aspoň 10 % nové diela, teda diela, od výroby ktorých uplynulo menej ako päť rokov. Doterajšie znenie zákona hovorilo iba o „príslušnom podiele nových diel“. Keďže percento nových diel nebolo doteraz presne stanovené, nebolo možné štatisticky vykázať, či bol dosiahnutý vzostup nových európskych diel vyrobených nezávislými producentmi. Navrhované opatrenie má taktiež za cieľ podporiť tvorbu alebo nákup nových európskych diel.

K bodu 20

Príslušné ustanovenie sa vypúšťa, keďže sa navrhuje vypustiť ustanovenia, na ktoré odkazuje. Označenie sponzora bude upravené vo vykonávacom predpise, ktoré na základe § 16 ods. 3 vydá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

K bodu 21

Predkladaným návrhom zákona sa mení súčasná právna úprava používania jazykov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vo vzťahu k vysielateľom vysielajúcim na základe licencie udelenej radou tak, že súčasný rozsah výnimiek z povinného používania štátneho (slovenského) jazyka vo vysielaní sa rozširuje o novú výnimku, ktorá sa bude vzťahovať na vysielateľov vysielajúcich v niektorom z úradných jazykov EÚ (inom ako slovenskom jazyku) alebo vo viacerých z týchto jazykov, ktorí chcú poskytovať svoju programovú službu občanom iného členského štátu EÚ usadeným na území Slovenskej

republiky. V súvislosti s touto zmenou sa ako nová náležitosť žiadosti o licenciu podľa tohto zákona zavádza údaj o navrhovanom jazyku alebo jazykoch, v ktorom/ktorých chce žiadateľ o udelenie licencie vysielať.

K bodu 22

Aby bol v dostatočnej miere zabezpečený prístup slovenských občanov k informáciám v štátnom jazyku, bude rada v prípade žiadosti o vysielanie v jednom alebo viacerých úradných jazykoch EÚ, inom ako slovenský jazyk, posudzovať aj to, či na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté, existuje dostatočná ponuka vysielania v slovenskom jazyku. Bude sa to týkať regionálneho a lokálneho vysielania, ktoré je svojim charakterom a zameraním iné ako celoplošné vysielanie. Toto vysielanie sa spravidla zameriava na informácie o živote miestnej komunity, ktoré sú pre jej obyvateľov významné, no z celoslovenského hľadiska nie sú až tak zaujímavé, aby im celoplošní vysielatelia mohli venovať dostatok pozornosti, resp. na to ani nemajú priestor (napr. informácie zo zasadnutia obecného alebo mestského zastupiteľstva). Práve z tohto dôvodu považujeme za potrebné zabezpečiť, aby sa informácie tohto druhu dostávali k divákom predovšetkým v štátnom jazyku. Ak je právo na prístup k informáciám týmto spôsobom dostatočne zabezpečené, môže byť dané územie pokryté aj vysielaním v inom úradným jazyku EÚ.

K bodu 23

Účelom navrhovaného ustanovenia je zefektívnenie konania rady pri výberovom konaní na udelenie, resp. zmenu licencie na terestriálne vysielanie v prípade voľných frekvencií. Keďže toto konanie prebieha formou tendra na obsadenie voľných frekvencií, je prirodzené, že jednotliví uchádzači o frekvencie by nemali byť oboznámení so žiadosťou a projektom, ktorý vypracoval iný subjekt uchádzajúci sa o tieto frekvencie a nemali by tak mať možnosť upravovať a prispôsobovať vlastné projekty na základe projektov iných účastníkov konania. Obmedzenie informácii o projektoch ostatných uchádzačov vo výberovom konaní je bežnou právnou praxou zabezpečujúcou rovnosť účastníkov konania. Doterajšia dlhoročná prax rady vychádzajúca z tejto premisy bola v poslednom období spochybnená pre nedostatok právnej úpravy obmedzujúcej právo účastníkov správneho konania nahliadať do spisu.

K bodu 24

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s bodom 22.

K bodu 25

Zavádza sa možnosť rady zamietnuť žiadosť o licenciu na regionálne alebo lokálne vysielanie výhradne v jednom alebo viacerých úradných jazykoch EÚ, ktorý nie je slovenským jazykom. Takúto žiadosť bude rada oprávnená zamietnuť, ak by na území, ktoré má byť takýmto vysielaním pokryté, neexistovala dostatočná ponuka regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku.

K bodu 26

Keďže licenciu je možné udeliť aj na viacero jazykov vysielania, upravuje sa aj príslušné ustanovenie obsahujúce náležitosti rozhodnutia o udelení licencie.

K bodu 27, 28, 30, 33 a 35

Legislatívno – technické úpravy súvisiace s bodom 13.

K bodu 29

Ustanovenie o sankcii za nedodanie záznamu vysielania sa mení tak, aby bola rada oprávnená vysielateľa sankcionovať aj za to, že záznam nedodá v rámci 15 – dňovej lehoty.

K bodu 31 a 36

V súvislosti so zavedením nových informačných povinností vysielateľa televíznej programovej služby a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, týkajúcich sa programov s multimodálnym prístupom, sa navrhujú aj sankcie za ich nesplnenie.

K bodu 32 a 34

Sankciu za nezohľadnenie vekovej vhodnosti programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a ich neoprávnené časové zaradenie do vysielania v čase od 6.00 do 22.00 h. je rada oprávnená vysielateľovi uložiť aj podľa doterajšej právnej úpravy, a to s odkazom na § 20 ods. 3. Keďže sa navrhuje vypustenie tohto ustanovenia ako duplicitného, porušenie tejto povinnosti bude možné sankcionovať s odkazom na ustanovenie § 20 ods. 4, ktoré obsahuje túto povinnosť vysielateľa a odkazuje na vyhlášku o jednotnom systéme označovanie, ktorá uvedené povinnosti upravuje podrobnejšie.

K bodu 37

Prechodné ustanovenie upravuje, podľa akých právnych predpisov sa dokončia konania začaté pred 1. januárom 2014.

K čl. II

K bodu 1

Opravuje sa nesprávne umiestnenie odkazu 9a na príslušné ustanovenia zákona o digitálnom vysielaní, opravuje sa text poznámky pod čiarou k odkazu 9a a dopĺňa sa nový odkaz a poznámka pod čiarou 9b.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby sa v inom ako štátnom jazyku mohli okrem programov vysielať aj iné zložky televíznej programovej služby a iné zložky rozhlasovej programovej služby (napr. reklama), ak je súčasne zabezpečená ich jazyková verzia aj v štátnom jazyku, a to buď titulkovaním, alebo odvysielaním aj slovenskej jazykovej verzie. Kým doteraz zákon umožňoval zaradiť do vysielania slovenskú jazykovú verziu len bezprostredne po odvysielaní inojazyčného programu, navrhuje sa, aby vysielateľ mohol zvoliť ľubovoľné poradie verzie programu alebo inej zložky programovej služby v štátnom jazyku a v inom jazyku. V § 5 ods. 1 písm. c) sa upravuje názov inštitúcie uvedený v súvislosti so zriadením Rozhlasu a televízie

Slovenska zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne sa aktualizuje aj text poznámky pod čiarou k odkazu 10 .

K bodu 3

Upravuje sa názov inštitúcie uvedený v písmene f) v § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku v súvislosti so zriadením Rozhlasu a televízie Slovenska zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne sa aktualizuje aj text poznámky pod čiarou k odkazu 11.

K bodu 4

Navrhované znenie súvisí s navrhovaným čl. IV. Odkaz na ustanovenie § 46 ods. 6 audiovizuálneho zákona, ktoré sa navrhuje vypustiť, sa nahrádza konkrétnym dátumom. Ide o legislatívno-technickú úpravu, z vecného hľadiska k zmene nedochádza.

K bodu 5

Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh výnimiek uvedených v § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku o novú výnimku, ktorá umožní televíznym a rozhlasovým vysielateľom poskytovať celú programovú službu v úradnom jazyku EÚ, inom ako slovenský jazyk, bez potreby prekladu do štátneho jazyka Slovenskej republiky. V záujme bezproblémového a neobmedzeného uplatňovania „slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb“ garantovanej v článku 56 Zmluvy o fungovaní EÚ sa navrhuje zrušenie všetkých doterajších jazykových požiadaviek a obmedzení v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vyplývajúcich zo súčasného znenia § 5 ods. 1 a 2 zákona o štátnom jazyku vo vzťahu k vysielateľovi, ktorému rada udelila licenciu na vysielanie v niektorom z úradných jazykov EÚ, inom ako slovenský jazyk, a ktorého programová služba v tomto inom jazyku je určená predovšetkým príslušníkom iného členského štátu EÚ, ktorí sa usadili na území Slovenskej republiky.

Po prijatí zmeny navrhovanej v § 5 ods. 3 vysielateľ vysielajúci v niektorom úradnom jazyku EÚ, inom ako je štátny jazyk Slovenskej republiky, alebo vo viacerých takýchto jazykoch, bude môcť vysielať všetky programy, ako aj všetky ostatné zložky svojej programovej služby výlučne v inom ako slovenskom jazyku, čo znamená, že od takéhoto vysielateľa nebude zákon o štátnom jazyku vyžadovať slovenskú jazykovú verziu žiadnej časti vysielania, čím sa úplne odstránia akékoľvek dodatočné náklady spojené s povinnosťou použiť slovenský jazyk, ktoré by pre takéhoto vysielateľa mohli predstavovať neprimeranú finančnú záťaž.

K bodu 6

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s bodom 5.

K čl. III

K bodu 1

V súvislosti s navrhovanými zmenami v oblasti jazyka vysielania sa dopĺňa príslušné ustanovenie upravujúce náležitosti žiadosti o udelenie licencie na digitálne vysielanie.

K bodu 2

Dopĺňajú sa aj náležitosti rozhodnutia o udelení licencie na digitálne vysielanie, a to o uvedenie všetkých jazykov vysielania pre prípad, že licencia je udelená na viacero jazykov vysielania.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie upravuje, že konania začaté pred 1. januárom 2014 sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy.

K bodu 4

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 5

Keďže bolo prijaté kodifikované znenie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá je prebratá aj zákonom o digitálnom vysielaní a táto smernica v čl. 34 ruší smernicu 89/552/EHS v znení smernice 97/36/ES a smernice 2007/65/ES, upravuje sa znenie prílohy zákona.

K čl. IV

Navrhuje sa vypustenie § 17 ods. 5 a § 46 ods. 6 audiovizuálneho zákona bez náhrady. Dotknuté ustanovenia upravujú jazykovú úpravu audiovizuálneho diela šíreného vysielaním. Túto problematiku však v súčasnej dobe upravuje aj jazykový zákon, preto je úprava v audiovizuálnom zákone duplicitná a nadbytočná. Je tiež nesystematické, aby bol jazyk vysielania upravený v dvoch právnych predpisoch.

K čl. V

K bodu 1

V súvislosti s novými službami, ktoré sa neustále objavujú na trhu, akými sú napríklad platby prostredníctvom mobilného operátora, nepovažujeme za vhodné obmedziť možnosti platenia úhrad len na dva spôsoby. Naopak, za účelom uľahčenia a flexibility platenia a výberu úhrady sa navrhuje ponechať na Rozhlas a televíziu Slovenska, aby si spôsoby, akými jej bude možné realizovať platby úhrady, určovala sama.

K bodu 2

V súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov sa do zákona dopĺňa ustanovenie oprávňujúce vyberateľa úhrady na účel preukazovania nároku na oslobodenie od platenia úhrady alebo nároku na zníženú sadzbu úhrady, ako aj na účely vyberania úhrady, kontroly platenia úhrady a vymáhania úhrady, spracúvať osobné údaje dotknutých osôb kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v nevyhnutnom rozsahu, a to aj bez súhlasu dotknutej osoby.