B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Upravuje predmet zákona, ktorým je posudzovanie hmotnej núdze a poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Tieto formy pomoci bude možné poskytovať občanovi Slovenskej republiky. Upravuje aj právne postavenie osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky.

K § 2

Vládny návrh zákona definuje základné pojmy, ktoré sú súčasťou zákona a prelínajú sa zákonom. Na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa upravuje stav hmotnej núdze s odkazom na sumy životného minima, ustanovujú sa základné životné podmienky a súčasne sa vymedzuje pojem príjemca pomoci v hmotnej núdzi.

K § 3

Vládny návrh zákona vymedzuje domácnosť a členov domácnosti, ktorí sa na účely posúdenia hmotnej núdze spoločne posudzujú. V prípade zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov sa vymedzuje, kedy bude dieťa patriť do domácnosti jedného z rodičov na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje, aby deti, ktoré žijú v domácnosti s rodičmi a majú viac ako 25 rokov a študujú dennou formou štúdia sa považovali na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi za členov domácnosti s rodičmi, pričom sa vychádza zo skutočnosti, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výnimka sa pripúšťa u študentov v doktorandskom študijnom programe dennou formou, ktorí poberajú štipendium. Títo pri posudzovaní hmotnej núdze domácnosti nebudú patriť do okruhu osôb spoločne posudzovaných s rodičmi. Do domácnosti na účely posúdenia hmotnej núdze sa navrhuje nezaradiť aj napr. nezaopatrené deti, zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti a osoba, ktorej sa poskytuje pomoc a bývanie v krízovej životnej situácii. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v prípadoch osobitného zreteľa mohol na žiadosť žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi vylúčiť z domácnosti osobu, s ktorou nezdieľa spoločnú domácnosť a nepodieľa sa na úhrade spoločných potrieb a túto skutočnosť riadne preukáže. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno objasniť skutočný stav veci. Je na účastníkovi konania, aké dôkazy navrhne na podporu svojich tvrdení. Správny orgán dôkazy a vzájomne súvislosti vyhodnotí a je na jeho úvahe či prípady osobitného zreteľa zohľadní .

K § 4

Navrhuje sa vymedzenie príjmov členov domácnosti, ktoré sa navrhujú zohľadniť pri posudzovaní hmotnej núdze, ďalej príjmy, ktoré sa na účely zákona navrhuje vzhľadom na ich povahu nezapočítavať a finančné čiastky stanovené v percentách, na ktoré sa pri posudzovaní hmotnej núdze pri príjme nebude prihliadať. Cieľom je pri posudzovaní príjmov na jednej strane zohľadniť snahu osoby zabezpečiť si príjem z práce, resp. z dávok sociálneho poistenia

reflektujúcich o. i. aj predchádzajúcu ekonomickú aktivitu, na strane druhej určitú mieru solidarity pri vybraných príjmoch, ktoré sa navrhuje nepovažovať za príjem.

K § 5

V súvislosti s návrhom, aby fyzická osoba aj v prípade, že jej príjem nedosahuje sumy životného minima, nebola považovaná za osobu v hmotnej núdzi ak s nakladaním so svojim majetkom môže zvýšiť príjem a predísť vzniku hmotnej núdze alebo riešiť hmotnú núdzu sa návrhom vymedzujú hnuteľné, nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty . Na účely zákona sa za majetok zároveň navrhuje nepovažovať motorové vozidlo, ktoré využíva niektorý člen domácnosti na individuálnu prepravu, na ktorú je na základe posudku príslušného orgánu odkázaný z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia a jedno motorové vozidlo, ktorého hodnota nie je vyššia ako 35 – násobok sumy životného minima.

K § 6

V návrhu sa taxatívne vymedzujú nároky, ktoré je občan povinný uplatniť si pred tým ako požiada o pomoc v hmotnej núdzi. Nároky ako napr. výživné, uplatnenie dávok sociálneho poistenia a iné, majú prednosť pred poskytnutím pomoci v hmotnej núdzi.

K § 7

Pri posudzovaní hmotnej núdze sa na účely zákona navrhuje vychádzať z príjmových a majetkových pomerov, z uplatnenia nárokov všetkých členov domácnosti. Návrhom sa určuje, kedy si občan nemusí uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti. Ide o prípady, ak občana podľa zákona o službách zamestnanosti nie je možné z objektívnych dôvodov zaevidovať ako uchádzača o zamestnanie. Hmotná núdza sa skúma v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a prihliada sa na príjem, ktorí majú členovia v domácnosti v čase jej podania. Návrh zákona vymedzuje objektívne dôvody, kedy sa nepožaduje od osoby v hmotnej núdzi, aby si zabezpečila príjem prácou. Ide napr. o osoby, ktoré dosiahli vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, predčasný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, alebo osoby, ktoré sa celodenne riadne starajú o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoby, ktoré majú nepriaznivý zdravotný stav, osamelý rodič starajúci sa o dieťa do 31 týždňov a iné. Upravuje sa aj neskúmanie možnosti zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu majetkom ako napr. nehnuteľnosťou, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie, alebo majetku, ktorý v čase výnimočného stavu, krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu nemôže vlastník užívať.

K § 8

Návrh ustanovenia vymedzuje dôvody, kedy sa členovia domácnosti nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, aj keď ich príjem nedosahuje sumy životného minima. Je to predovšetkým vtedy, keď si môžu uplatniť zákonné nároky (napr. výživné, dávky sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia a iné), ktoré majú prednosť pred poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi. Tiež, keď si môžu svojim majetkom môžu zabezpečiť riešenie hmotnej núdze. S prihliadnutím na existenciu zabezpečenia základných životných podmienok z iných zdrojov navrhuje sa nepovažovať za občana v hmotnej núdzi napr. osobu vo výkone väzby

alebo vo výkone trestu odňatia slobody, osobu, ktorá je členom členstva v komunite, reholi, spoločnosti alebo obdobnom spoločenstve založenom cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. Ak niektorý z členov domácnosti vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť navrhuje sa domácnosť nepovažovať za domácnosť v hmotnej núdzi. Výnimku tvoria prípady, ak osoba, ktorá začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a túto činnosť vykonáva prvých dvanásť mesiacov bola dlhodobo nezamestnaná pred začatím tejto činnosti a bol jej poskytnutý príspevok na začatie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti. Za osoby, ktoré nemôžu prerušiť samostatnú zárobkovú činnosť sa považujú tie, ktoré nie sú evidované v osobitnom registri a zárobkovú činnosť vykonávajú na základe osobitného predpisu. Ide napr. o umelcov, športovcov a iné. Za občana v hmotnej núdzi nemožno považovať občana vo výkone trestu alebo väzby, člena rehole, cirkevnej spoločnosti a cudzincov, ktorí sú umiestnení na základe rozhodnutia v zariadeniach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov z dôvodov, že sa im poskytuje pomoc a majú zabezpečené základné životné podmienky podľa osobitných predpisov.

K § 9

Vymedzuje sa pomoc v hmotnej núdzi a nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Pri splnení podmienok nároku bude pomoc v hmotnej núdzi zložená z dávky v hmotnej núdzi a z príspevkov, ktorými sú ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie. Za účelom riešenia aktuálnej nepriaznivej situácie fyzickej osoby v hmotnej núdzi sa navrhuje, aby nárok na pomoc v hmotnej núdzi vznikol najskôr v kalendárnom mesiaci v ktorom si podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi.

K § 10

Navrhuje sa výška dávky v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“) na zabezpečenie základných životných podmienok na 6 úrovniach v závislosti od veľkosti a zloženia domácnosti. S cieľom zníženia dlhodobého pasívneho zotrvávania v systéme pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje, aby za každého plnoletého člena domácnosti sa výška dávky znížila, ktorý sa mesačne v rozsahu minimálne 32 hodín nezúčastní výkonu menších obecných služieb, dobrovoľníckych činností, alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a na odstraňovaní jej následkov. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje napr. v čase živelnej pohromy, havárie, katastrofy. Splnenie tejto podmienky sa navrhuje nepožadovať od osôb, ktoré z objektívnych dôvodov takúto činnosť vykonávať nemôžu (§ 7), tiež na rodiča, ktorý sa celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku, tehotnú ženu, na osamelého rodiča, ktorý sa celodenne a riadne stará o dieťa do 6 rokov veku a od osôb, ktoré už zákonom vymedzené aktivity vykonávajú a splnia podmienky nároku na aktivačný príspevok podľa § 12. Navrhuje sa však, aby ak sa občanovi neponúkne výkon menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností, k zníženiu dávky nedôjde. Vzhľadom na dĺžku konania pri podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi sa navrhuje, aby podmienka účasti na vyššie uvedených aktivitách skúmala až po uplynutí dvoch mesiacov od mesiaca, za ktorý sa nárok na pomoc v hmotnej núdzi domácnosti priznal a pomoc sa začala poskytovať. Vzhľadom na súčasnú situáciu v mnohých obciach, predovšetkým v obciach s vysokým podielom osôb v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov a vysokú mieru nezamestnanosti sa navrhuje, aby po dohode s obcou alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti sa mohol úrad rozhodnúť pre poskytnutie súčinnosti takejto obci pri riešení hmotnej núdze jej obyvateľov a to organizovaním a koordinovaním

účasti osôb v hmotnej núdzi na vykonávaní menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti. Navrhuje sa aj obsah dohody, ktorej súčasťou okrem identifikačných údajov účastníkov dohody, časového a obsahového vymedzenia činnosti, záväzkov účastníkov dohody môžu byť aj ďalšie náležitosti ako napr. poskytnutie pracovných a ochranných pomôcok účastníkom.

K § 11

Návrhom zákona sa vymedzujú podmienky pre vznik nároku na ochranný príspevok, ktorý je určený na zabezpečenie osobných výdavkov členov domácnosti, ktorými sú výdavky na osobnú hygienu, ošatenie, obuv a pod. Príspevok bude možné poskytnúť na troch úrovniach. Na prvej úrovni bude patriť napr. ak osoba dosiahla vek potrebný na starobný dôchodok, celodenne a riadne sa stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím alebo je osamelým rodičom, ktorý sa celodenne stará o dieťa do 31 týždňov. Na druhej úrovni bude patriť členom domácnosti pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška ochranného príspevku je v tomto prípade nižšia z dôvodov, že ide o dočasný stav, pričom sa návrhom vymedzuje, že tento môže patriť najdlhšie počas 12 mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Na tretej úrovni sa navrhuje v prípade, že pôjde o tehotnú ženu a to od štvrtého mesiaca tehotenstva alebo o rodiča, ktorý sa stará o dieťa do jedného roku veku. Zároveň sa umožňuje súbeh poskytovania ochranného príspevku na prvej alebo druhej úrovni s poskytovaním ochranného príspevku na tretej úrovni.

K § 12

Aktivačný príspevok je určený na aktiváciu a motiváciu osoby v hmotnej núdzi k zvýšeniu ich účasti na riešení hmotnej núdze. Aktívna činnosť má motivovať k tomu, aby si počas poberania pomoci v hmotnej núdzi zvýšili príjem vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou a udržali si, prípadne získali pracovné návyky. Na riešenie hmotnej núdze tých, ktorí sa aj napriek vykonávaniu pracovnej činnosti nachádzajú v hmotnej núdzi navrhuje sa, aby spĺňali podmienky na aktivačný príspevok. Návrh vymedzuje podmienky vzniku nároku na aktivačný príspevok. Aktivačný príspevok bude patriť na každého člena domácnosti, ktorý napr. pracuje, ktorý je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, projektov, aktivačných činností formou menších obecných služieb pre obec, samosprávny kraj zabezpečovaných prostredníctvom zákona o službách zamestnanosti. Plnoletému členovi domácnosti sa navrhuje aktivačný príspevok vtedy, ak je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a vykonáva menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť, ktoré nie sú organizované podľa zákona o službách zamestnanosti v rozsahu minimálne 64 hodín a maximálne 80 hodín mesačne. Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby účastníkom na týchto činnostiach patril aktivačný príspevok iba na základe písomnej dohody, ktorú uzavretú medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a obcou alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti, pričom úrad bude oprávnený kontrolovať účasť príjemcov pomoci v hmotnej núdzi priamo na mieste výkonu činnosti.

K § 13

V návrhu sa zavádza príspevok na nezaopatrené dieťa, ktorý bude patriť na každé nezaopatrené dieťa, ktoré si bude plniť povinnú školskú dochádzku a je určená na podporu

výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa. Vzhľadom na pripravovanú právnu úpravu podmienok poskytovania prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa sa navrhuje, aby príspevok na dieťa nepatril, ak úrad rozhodne o určení osobitného príjemcu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa, alebo odňal prídavok na dieťa z dôvodu, že dieťa riadne neplní povinnú školskú dochádzku. Zmena v právnej úprave prídavku na dieťa spočíva v jasnom upravení pojmu nedbanie o riadnu školskú dochádzku pre účely prídavku na dieťa okrem 15 neospravedlnených vymeškaných hodín mesačne aj o dodržiavanie školského poriadku. V záujme zvýšenia účinnosti výchovných opatrení sa navrhuje, aby príspevok na dieťa nepatril, keď dieťaťu alebo jeho rodičovi bolo uložené výchovné opatrenie a jeho uloženie neplní svoj účel.

K § 14

Navrhuje sa príspevok na bývanie, ktorý bude patriť domácnosti, ktorej člen je vlastníkom, nájomcom bytu, rodinného domu, nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie – ubytovňa, penzión. Zariadenie určené na trvalé bývanie vymedzuje ustanovenie § 717 Občianskeho zákonníka. Príspevok bude patriť aj občanom, ktorí budú bývať v zariadení sociálnych služieb, ktorého cieľom je zabezpečenie ubytovania ako je útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzového bývania a v krízovom centre. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo obytnej miestnosti určenej na trvalé bývanie bude patriť len raz bez ohľadu na počet domácnosti. Aby domácnosti vznikol nárok na príspevok na bývanie, musí táto riadne hradiť úhrady spojené s bývaním, čo bude preukazovať raz za 6 alebo 12 mesiacov. Úhrady spojené s bývaním nemusí preukazovať občan, ktorý býva v byte alebo v rodinnom dome, v ktorom má právo doživotného užívania.

K § 15

Ustanovenie určuje mechanizmus výpočtu sumy poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi a súčasne sa navrhuje, aby výšku dávky a príspevkov môže upraviť vláda Slovenskej republiky nariadením.

K § 16

Navrhuje sa zaviesť osobitný príspevok, ktorý bude patriť plnoletej osobe, ktorá bola dlhodobo nezamestnaná, pred nástupom do zamestnania sa domácnosti, ktorej je členom poskytovala pomoc v hmotnej núdzi a začala vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na osobitný príspevok vznikne v prípade, že občan bude mať príjem najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy a najviac vo výške 3 násobku minimálnej mzdy a domácnosti, ktorej je členom sa prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Príspevok sa bude pri splnení podmienok poskytovať po dobu šesť mesiacov.

K § 17

Návrh vymedzuje podmienky, výšku a účel poskytovania jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Táto forma pomoci bude patriť naďalej do pôsobnosti obcí a bude ju možné poskytnúť príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.

K § 18

Ustanovenie vymedzuje formy (peňažná, vecná alebo kombinovaná) a spôsob (v hotovosti na adresu príjemcu pomoci v hmotnej núdzi alebo na účet v banke na území Slovenskej republiky) poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi a zdroj financovania pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Navrhuje sa, aby pomoc v hmotnej núdzi bolo možné poskytovať v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme.

K § 19 až 21

Návrhom sa ustanovuje spôsob uplatnenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok a vymedzuje obsah a základné náležitosti žiadosti. Súčasne sa vymedzuje vznik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. Nárok na poskytnutie vzniká najskôr dňom uplatnenia nároku. Vymedzujú sa tiež podmienky zániku nároku. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok zaniká uplynutím troch mesiacov, odo dňa, keď mali byť poskytnuté.

K § 22

Ustanovenie vymedzuje konanie vo veciach pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Na účely konania podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní, okrem výnimiek zo správneho poriadku, ktoré sú v ustanovení uvedené.

K § 23

Návrh vymedzuje podmienky pre určenie osobitného príjemcu úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa určuje ak poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi nedosiahlo účel, na ktorý je pomoc v hmotnej núdzi určená. Za osobitného príjemcu sa určuje predovšetkým obec, prípadne, ak je to odôvodnené iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Návrh vymedzuje aj povinnosti osobitného príjemcu. Osobitný príjemca sa určuje rozhodnutím úradu a v prípade, že si neplní povinnosti alebo pominuli dôvody na jeho ustanovenie úrad osobitného príjemcu uvoľní. Bez rozhodnutia úrad určí osobitného príjemcu na prevzatie splatnej sumy pomoci v hmotnej núdzi, ktorú nie je možné vyplatiť poberateľovi z dôvodov, že zomrel a v domácnosti nie je ďalší člen domácnosti, ktorý je plnoletý a spôsobilý na právne úkony. Cieľom tohto návrhu je okamžite reagovať na takúto situáciu a finančne zabezpečiť členov domácnosti, ktorý s príjemcom pomoci v hmotnej núdzi žili pred jeho smrťou.

K § 24

Návrhom sa umožňuje poskytovať pomoc v hmotnej núdzi formou preddavku, ak v čase podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi prebieha konanie o nárokoch napr. konanie o výživnom, o dávkach sociálneho poistenia, nárokoch z pracovnoprávnych vzťahoch a iné. Súčasne sa vymedzuje spôsob zúčtovania po ukončení konania, pre ktoré sa pomoc v hmotnej núdzi poskytovala preddavkom.

K § 25

Navrhuje sa upraviť postup úradu v prípade zmien počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi (zníženie, zvýšenie, odňatie nároku alebo dodatočné priznanie). Navrhuje sa tiež, aby v prípade, že občan nereaguje na výzvu, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi bolo zastavené až do doby, kým občan výzve nevyhovie, maximálne však do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení pomoci v hmotnej núdzi; po troch mesiacoch sa navrhuje zánik nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Návrhom sa určuje, že pomoc v hmotnej núdzi nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, okrem výkonu rozhodnutia podľa navrhovaného článku 2 tohto návrhu zákona. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom je pomoc v hmotnej núdzi.

K § 26 a 27

Návrh zákona ustanovuje pôsobnosť príslušných orgánov štátnej správy, ktorými sú ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a obce v oblasti hmotnej núdze.

K § 28

Ustanovenie ukladá povinnosti žiadateľovi o pomoc v hmotnej núdzi a príjemcovi pomoci hmotnej núdzi, najmä preukázanie všetkých skutočností rozhodujúcich pre nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Zároveň sa navrhuje, aby údaje ktoré sú úradu známe z vlastnej činnosti alebo ktoré vie získať z informačných systémov iných orgánov verejnej správy od občana nevyžadoval.

K § 29

Návrh vymedzuje práva a povinnosti zamestnanca úradu, ktorý plní úlohy vo veciach pomoci v hmotnej núdzi. Vo veci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi má napr. zamestnanec úradu právo overovať si skutočnosti o žiadateľovi alebo príjemcovi v mieste jeho pobytu. Požadovať potrebné informácie a vysvetlenia priamo od žiadateľa a príjemcu, alebo od iných osôb, ako napr. od susedov, príbuzných.

K § 30

Ustanovuje sa súčinnosť a povinnosť spolupráce úradov s organizáciami, s orgánmi samosprávy a ďalšími subjektmi, ktoré sú povinné poskytovať informácie týkajúce sa pomoci v hmotnej núdzi a na žiadosť úradu sú povinné poskytnúť požadované údaje nevyhnutné na rozhodovanie o nárokoch podľa tohto zákona. Táto povinnosť orgánom vzniká z dôvodov komplexnosti a zložitosti problému, ktorý navrhovaný zákon rieši. Pri dožiadaní informácie úrady prihliadajú na to, že dožiadaný orgán alebo dožiadaná osoba má právo odoprieť poskytnutie dožadovanej informácie, ak by poskytnutím informácie došlo k porušeniu povinnosti uloženej zákonom, alebo ak by bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (napr.

čl. 37 ods. 37.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení. (Úv. EÚc 326,26.10.2012)).

K § 31

V súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov sa ustanovuje, ktoré osobné údaje môže príslušný orgán zhromažďovať a spracúvať pri vykonávaní svojej pôsobnosti a sprístupňovať ich bez súhlasu dotknutej osoby orgánom verejnej moci, súdom, orgánom územnej samosprávy, iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám. V návrhu zákona sú vymedzené osobné údaje, ktoré môže príslušný orgán spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby. Ustanovuje sa taktiež okruh dotknutých osôb, ktorých údaje môže príslušný orgán spracúvať bez ich súhlasu pri vykonávaní svojej pôsobnosti. Zároveň sa navrhuje vytvorenie legislatívnej možnosti pre získavanie a poskytovanie kópií, skenov a iných duplikátov úradných dokladov navzájom medzi ústredím a úradmi v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na plnenie ich úloh explicitne a bez súhlasu dotknutej osoby.

K § 32

Navrhuje sa legislatívnotechnická úprava v súvislosti s prechodom na novú právnu úpravu.

K § 33

Ustanovenie určuje prechodné ustanovenia v súvislosti s prechodom poskytovania dávky v hmotnej núdzi a príspevkov na pomoc v hmotnej núdzi. Súčasne sa navrhuje spôsob riešenia situácií vzniknutých pri prechode zo súčasného právneho stavu na nový právny stav a vzhľadom na veľký počet občanov v hmotnej núdzi navrhuje sa lehota na prehodnotenie podľa navrhovanej právnej úpravy tri mesiace.

K § 34

Navrhuje sa ustanoviť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

K § 35

Ustanovením sa ku dňu 31. december 2013 navrhuje zrušiť zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

K čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa v súvislosti s novelizačným bodom 2, aby nebolo možné priestupky podľa § 88aa prejednať súčasne s iným priestupkom. Dôvodom je skutočnosť, aby pri výkone rozhodnutia na základe spojeného prejednania priestupkov podľa § 88aa nedochádzalo k aplikačným problémom pri vyčíslení uloženej pokuty a jej vymáhaní prostredníctvom zrážok z príjmov uvedených v navrhovanom § 88aa.

K bodu 2

Navrhuje sa nový § 88aa, ktorým sa umožňuje výkon rozhodnutia o uloženej pokute za vybrané priestupky prikázaním zrážok z vybraných sociálnych príjmov páchateľov. Navrhované nové znenie odseku 1 upravuje ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih, a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí. Ide najmä o priestupky proti verejnému poriadku, občianskemu spolunažívaniu a priestupky proti majetku. Ich páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok. V dôsledku toho je táto skupina páchateľov doposiaľ nepostihnuteľná. Cieľom navrhovaného opatrenia je pôsobiť účinne na túto skupinu páchateľov, a tým zamedziť neustálemu nárastu počtu týchto priestupkov.

V odseku 2 sa osobitne upravuje výkon rozhodnutia vo vzťahu k príjmom uvedeným v odseku 1, pretože na výkon rozhodnutia zrážkou z príjmov podľa odseku 1 nie je možné použiť § 78 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého „Príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy vydá správny orgán tomu, kto vypláca dlžníkovi mzdu, inú odmenu za prácu alebo náhradu za pracovný príjem.“. Príjmy podľa odseku 1 totiž nie sú mzdou, ani náhradou za pracovný príjem. Vzhľadom na to, že tieto príjmy vyplácajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa, budú z nich aj vykonávať zrážky. Z formulácie podmienok vykonania zrážok z príjmov podľa odseku 1 súčasne vyplýva, že pred týmito zrážkami vždy majú prioritu zrážky zo mzdy, ak ju páchateľ poberá. Zároveň z navrhovanej formulácie vyplýva i to, že sa nebudú uskutočňovať ani formálne zisťovania majetku pre prípadný predaj nehnuteľnosti.

V odseku 3 je potrebné odkázať na procesný predpis, ktorý sa použije na samotný výkon zrážok a prostredníctvom ktorého bude zabezpečená hranica príjmu, ktorá nebude podliehať výkonu rozhodnutia. Ustanovenie § 78 ods. 5 správneho poriadku tu nie je použiteľné, keďže rieši len výkon rozhodnutí spôsobom upraveným v správnom poriadku (zrážky zo mzdy, nie z iných príjmov).

V záujme ochrany osôb, ktorým sa zrážky z poskytovaných dávok budú vykonávať, sa ustanovením odseku 4 navrhuje výslovne vylúčiť exekúciu podľa exekučného poriadku.

K bodu 3

Z dôvodu zabezpečenia jednotnej a bezproblémovej aplikácie navrhovanej úpravy sa ustanovuje, že nové ustanovenia o výkone rozhodnutia sa budú vzťahovať až na priestupky páchané odo dňa účinnosti navrhovanej novely zákona.

K čl. III

V súvislosti s navrhovanými zmenami v článku II sa navrhuje umožniť zrážky z rodičovského príspevku na úhradu pokuty v prípade páchania priestupkov na vybraných úsekoch priestupkového konania.