DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o pomoci hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a predkladá sa na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

V článku I účelom vládneho návrhu zákona je upraviť legislatívny rámec podmienok poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Dôraz sa kladie na to, aby bola v rámci systému poskytovania pomoci v hmotnej núdzi zabezpečená adresnosť, zásluhovosť ako aj ochrana tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, pričom sa vychádza z ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok, ktoré sa návrhom zákona ustanovujú ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi sa navrhuje poskytovať formou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov. Príspevky sú: ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie. V oblasti posudzovania hmotnej núdze sa navrhujú zmeny pri vymedzení okruhu osôb spoločne posudzovaných, ktoré budú tvoriť domácnosť. Za členov domácnosti sa budú považovať aj deti nad 25 rokov, ktoré žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti a študujú dennou formou štúdia. Naopak za členov domácnosti sa nebudú považovať študenti doktorandského štúdia, ktorí študujú dennou formou štúdia a spĺňajú podmienky na štipendium. Za osoby v hmotnej núdzi sa nebudú považovať osoby, ak budú vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, členovia reholí, komunít alebo iných cirkevných, náboženských spoločenstiev, cudzinci umiestnení na základe rozhodnutia o zaistení v zariadeniach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a to z dôvodov, že majú zabezpečené základné životné podmienky podľa osobitných predpisov.

Vládny návrh zákona upravuje aj okruh príjmov, ktoré sa započítavajú do príjmu na účely posúdenia hmotnej núdze a vymedzuje príjmy, na ktoré sa bude prihliadať len čiastočne, alebo vôbec. V rámci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje prihliadať na zásluhovosť, čo sa prejaví u tých čo pracujú, pracovali. Nebude sa prihliadať napr. na 25 % príjmu získaného zo závislej činnosti, zákonom stanovenú výšku starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pod. Navrhuje sa, aby sa vôbec neprihliadalo na príjem, ktorý občan získa napr. poskytnutím dotácií, ktoré majú humanitárny charakter a sú určené na riešenie mimoriadnych krízových životných situácií.

Za účelom zvýšenia aktívnej účasti občana na riešení hmotnej núdze návrh vymedzuje výšku dávky v hmotnej núdzi. Navrhuje sa, aby výška dávky v hmotnej núdzi bola závislá od aktivity plnoletého práceschopného člena domácnosti a to účasťou na menších obecných službách, dobrovoľníckej činnosti alebo na prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a na odstraňovaní jej následkov. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje napr. v čase živelnej pohromy, havárie, katastrofy. Základným predpokladom

tejto podmienky však bude, že mu takéto činnosti budú ponúknuté. Zároveň sa zákonom navrhuje aj možnosť úradu aktívne sa zapojiť do výkonu týchto činností zabezpečovaním účasti osôb na týchto činnostiach.

V rámci ochrannej funkcie návrh zákona vymedzuje podmienky pre vznik nároku na ochranný príspevok, ktorý bude možné poskytnúť na troch úrovniach. Na prvej úrovni bude ochranný príspevok patriť ak si členovia domácnosti nebudú môcť z objektívnych dôvodov zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou napr. ak osoba dosiahla vek potrebný na starobný dôchodok, celodenne a riadne sa stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím alebo je osamelým rodičom, ktorý sa celodenne stará o dieťa do 31 týždňov. Na druhej úrovni bude patriť členom domácnosti pri dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade, že pôjde o tehotnú ženu od štvrtého mesiaca tehotenstva alebo o rodiča, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku ochranný príspevok sa navrhuje na tretej úrovni.

Vládnym návrhom zákona sa sprísňujú a spresňujú podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok, ktorý je možné získať za výkon menších obecných služieb a dobrovoľníckych činností a stanovuje sa rozsah ich výkonu najmenej na 64 hodín mesačne a maximálne 80 hodín mesačne. Výkon menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností bude možné organizovať len na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom, obcou, alebo organizátorom dobrovoľníckych činností. Cieľom takéhoto opatrenia je možnosť úradu kontrolovať účelnosť poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi. Aktivačný príspevok bude patriť aj občanovi v hmotnej núdzi, ktorý bude evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a bude si zvyšovať kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole, vysokej škole, ak sa bude zúčastňovať na vzdelávaní a príprave pre trh práce, projektov zabezpečovaných prostredníctvom zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Aktivačný príspevok bude patriť aj študentovi, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok a študuje na strednej alebo vysokej škole, V záujme zmiernenia rizika chudoby pracujúcich osôb sa navrhuje motivovať fyzické osoby k uplatneniu sa na trhu práce a udržať si zamestnanie s nízkou mzdou, tým, že budú spĺňať podmienky nároku na aktivačný príspevok.

Navrhuje sa zaviesť samostatný príspevok na nezaopatrené dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku, ktorý je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa pri plnení školskej dochádzky s presnými pravidlami nároku.

Tiež sa navrhuje zaviesť osobitný príspevok, ktorý bude patriť plnoletej osobe, ktorá bola dlhodobo nezamestnaná, pred nástupom do zamestnania poberala pomoc v hmotnej núdzi a začala pracovať. Nárok na osobitný príspevok vznikne len v prípade, že občan bude mať príjem najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy a najviac vo výške 3 násobku minimálnej mzdy a domácnosti, ktorej je členom sa prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Príspevok sa bude pri splnení podmienok poskytovať po dobu 6 mesiacov.

Aby sa zabránilo zneužívaniu poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi navrhuje sa automatické určenie osobitného príjemcu v prípade, ak v čase rozhodovania o pomoci v hmotnej núdzi pre domácnosť, je určený osobitný príjemca na inú dávku poskytovanú úradom.

Vládnym návrhom zákona sa upravuje možnosť získať príspevok na bývanie pre občanov v hmotnej núdzi, ktorí žijú v návrhu zákona taxatívne vymedzených zariadeniach sociálnych služieb alebo sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých cieľom je zabezpečenie ubytovania.

V článku II sa navrhuje meniť a doplniť zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.

V článku III sa navrhuje úprava zákona o rodičovskom príspevku v súvislosti s navrhovanou zmenou v článku II a to umožnenie výkonu rozhodnutia o uloženej pokute.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je vyjadrený v doložke vybraných vplyvov.