Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

X

3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

1.Vplyvy na rozpočet verejnej správy – celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude

negatívny najmä z dôvodu zavedenia výhodnejších podmienok pre určenie vymeriavacieho základu na dávku v nezamestnanosti pre osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť počas materskej a rodičovskej dovolenky a skrátenia obdobia, za ktoré sa skúma nezaplatenie poistného na sociálne poistenie ako jednej z podmienok nároku na nemocenské dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby. Pozitívny vplyv na verejné financie bude mať aplikácia osobného mzdového bodu v hodnote 0,67 pri určovaní invalidného dôchodku pre určitú skupinu poistencov vo veku do 20 rokov.

2.Vplyvy na podnikateľské prostredie – celkový vplyv na podnikateľské prostredie bude

pozitívny z dôvodu zrušenia prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie u samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „SZČO“) a zavedenia povinnosti Sociálnej poisťovne oznámiť SZČO vznik povinného poistenia, výšku vymeriavacieho základu, poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a podrobnosti o úhrade poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Status SZČO na účely sociálneho poistenia sa už nebude viazať na registráciu u správcu dane, ale na zárobkovú činnosť, z ktorej fyzická osoba dosahuje príjmy, ktoré sú zdaňované ako príjmy z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti. Do vymeriavacieho základu SZČO sa

nebude započítavať dobrovoľne zaplatené poistné na sociálne poistenie. Na účely určenia vymeriavacieho základu SZČO sa príjem z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti rozpočíta vždy na celý kalendárny rok bez ohľadu na počet mesiacov, v ktorých SZČO činnosť reálne vykonávala, tzn. okrem iného aj zníženie administratívnej záťaže SZČO a správcu dane. Predĺženie obdobia uplatňovania sadzby úrazového poistenia vo výške 0,8 % pre všetkých zamestnávateľov má neutrálny vplyv v porovnaní so súčasne účinným právnym stavom, nakoľko sa na zamestnávateľov bude vzťahovať tá istá sadzba ako v súčasnosti. Navrhuje sa zníženie odvodovej povinnosti, neplatenie poistného na garančné poistenie, u zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je v pozícii štatutárneho orgánu, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

3.Sociálne vplyvy – celkový vplyv na hospodárenie obyvateľstva sa predpokladá pozitívny

z dôvodu zavedenia výhodnejších podmienok pre určenie vymeriavacieho základu na dávku v nezamestnanosti pre osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť počas materskej a rodičovskej dovolenky, skrátenie obdobia, za ktoré sa skúma nezaplatenie poistného na sociálne poistenie ako jednej z podmienok nároku na dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby, zánik dobrovoľného poistenia v prípade nezaplatenia poistného počas dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe a umožnenia poberania nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonávanú v čase nároku na výplatu nemocenskej dávky. Mierne negatívny vplyv možno očakávať v súvislosti s aplikáciou osobného mzdového bodu v hodnote 0,67 pri určovaní invalidného dôchodku pre určitú skupinu poistencov vo veku do 20 rokov.

4.Vplyvy na životné prostredie – návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

5.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti – návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu

spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné.

A.5. Stanovisko gestorov