Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá z dôvodu zmeny odvodového zaťaženia fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Výrazné zvýšenie odvodového zaťaženia prác na dohodu spôsobilo zvýšenie nákladov na dočasnú pracovnú silu a pre desiatky tisíc ľudí aj zhoršenie možností legálneho zamestnania sa touto formou. Nové pravidlá platenia poistného pre účely zdravotného a sociálneho poistenia z dohôd priniesli navyše aj výrazné zvýšenie administratívneho zaťaženia zamestnávateľov a skomplikovanie celého systému. Pôvodne jednotný prístup k zaťaženiu dohôd odvodmi nahradilo súčasných osem rôznych úrovní.

Inštitút dohody do poslednej novelizácie predstavoval nástroj, akým mohli zamestnávatelia flexibilne vyriešiť naliehavé, časovo obmedzené úlohy bez toho, aby na nich dopadali náklady sociálneho a zdravotného systému a viaceré náklady Zákonníka práce. Pre „dohodárov“ sa jednalo a naďalej jedná najmä o spôsob získavania dodatočného, zväčša nepravidelného príjmu. Zámer vlády, aby väčšina „dohodárov“ skončila v klasickom pracovnoprávnom vzťahu sa ukázal ako nereálny a jediným dôsledkom prechádzajúcej novelizácie bol výrazný pokles počtu dohôd a zníženie čistých príjmov, ktoré zasiahlo najvýraznejšie ľudí s nižším príjmom, študentov a dôchodcov.

Ľudia s nižším príjmom by najmä dnes, v čase krízy a vysokej nezamestnanosti, mali mať k dispozícii jednoduchú možnosť zvýšiť si svoj čistý príjem. Takýto postup je nie len v záujme občanov, ale aj v súlade so správou Európskej únie, ktorá vyzýva k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia skupín s nižším príjmom. Práve dohody sú vhodným nástrojom, vďaka ktorému by ľudia s nižším príjmom mohli mať opätovne možnosť privyrobiť si bez ohľadu na to, či majú príjem zo zamestnania.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Osobitná časť

K čl. I:

K bodom 1 až 3:

Navrhovanou úpravou sa má dosiahnuť zmena odvodového zaťaženia fyzických osôb vykonávajúcich zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na základe novelizácie zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. 1. 2013 nadobudli fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru rovnaké práva a povinnosti v sociálnom poistení ako ostatní zamestnanci. Vzhľadom na negatívne dôsledky tejto zmeny sa navrhuje upraviť definícia zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, a to takým spôsobom, že fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nebudú mať postavenie zamestnanca v zmysle zákona o sociálnom poistení. Jedinú výnimku budú predstavovať fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorých mesačný príjem presiahne sumu životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, nakoľko tieto osoby sa budú v zmysle § 4 ods. 2 druhej vety taktiež považovať za zamestnancov na účely dôchodkového poistenia. V súvislosti so zmenou legálnej definície zamestnanca pre účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa navrhuje upraviť aj definícia zamestnávateľa na účely zákona o sociálnom poistení. Uvedenými zmenami sa majú nielen odstrániť negatívne dôsledky nadmerného odvodového zaťaženia osôb vykonávajúcich zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale aj zjednodušiť a sprehľadniť systém odvodového zaťaženia týchto osôb, nakoľko súčasných osem rozdielnych úrovní spôsobuje značnú neprehľadnosť tohto systému a predstavuje výraznú administratívnu záťaž pre zamestnávateľa.

V zmysle novej právnej úpravy nebudú fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorých mesačný príjem nepresiahne sumu životného minima, odvádzať žiadne poistné, iba zamestnávateľ bude za nich platiť poistné na garančné a úrazové poistenie. V prípade, ak mesačný príjem týchto osôb presiahne sumu životného minima, bude zamestnanec platiť poistné na starobné poistenie a zamestnávateľ bude platiť poistné na starobné, garančné a úrazové poistenie a poistné do rezervného fondu.

K bodu 4:

V súvislosti so zmenou odvodového zaťaženia fyzických osôb vykonávajúcich zárobkovú činnosť mimo pracovného pomeru sa upravuje vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia.

K bodu 5:

V zmysle navrhovanej zmeny budú fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodári), ktorých mesačný príjem presiahne sumu životného minima povinne odvádzať 4% na starobné poistenie (zamestnávateľ bude za takúto osobu odvádzať 14%). Vzhľadom na definíciu

zamestnanca v zmysle ust. § 4 ods. 2 druhej vety je nevyhnutné upraviť ustanovenie § 128 ods. 4, nakoľko dohodári bez ohľadu na mesačný príjem nebudú povinní odvádzať poistné na invalidné poistenie. Za dohodárov nebude platiť poistné na invalidné poistenie ani zamestnávateľ.

K bodu 6:

Navrhuje sa upraviť definícia vymeriavacieho základu zamestnávateľa v súvislosti s vyššie uvedenými zmenami. Vymeriavací základ zamestnávateľa bude aj naďalej vymeriavací základ jeho zamestnanca. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa bude zahŕňať aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K bodu 7:

V súvislosti so zmenou úpravy odvodovej povinnosti dohodárov sa navrhuje upraviť rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 je obdobie podľa § 139b ods. 2.

K bodu 8:

Navrhuje sa vypustenie § 139c, nakoľko toto ustanovenie nie je v súlade s navrhovanou zmenou odvodovej povinnosti dohodárov.

K bodu 9:

Spresňuje sa splatnosť poistného v nadväznosti na zmeny odvodovej povinnosti dohodárov, nakoľko v zmysle novej právnej úpravy sa navrhuje odstrániť osem rôznych úrovní odvodovej povinnosti dohodárov a navrhuje sa odvodovú povinnosť dohodárov naviazať len na presiahnutie sumy životného minima.

K bodu 10:

Navrhuje sa vypustiť právo fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia za podmienok stanovených v § 227a, nakoľko v zmysle novej právnej úpravy sa budú fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru členiť len do dvoch skupín, a to na základe dosiahnutia príjmu prevyšujúceho sumu životného minima.

K bodu 11:

V súvislosti s navrhovanou zmenou odvodovej povinnosti dohodárov je nevyhnutné upraviť povinnosti zamestnávateľa vymedzené v § 231.

K bodu 12:

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením § 227a.

K čl. II:

K bodom 1 a 2:

Navrhuje sa bez výnimky oslobodiť fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné upraviť legálnu definíciu zárobkovej činnosti v § 10b ods. 1 písm. b) a to takým spôsobom, že zárobkovou činnosťou podľa zákona o zdravotnom poistení, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, je aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. Zároveň je nevyhnutné upraviť aj definíciu zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení a to takým spôsobom, že zamestnancom na účely zákona o zdravotnom poistení je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K čl. III:

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti na ........................